Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200154
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124200154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: Slovenská Kancelária poisťovateľov, so sídlom
Bajkalská 19B, Bratislava, IČO 36 062 235, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, IČO 53 255 739 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D., E. F. G. F.
H., o zaplatenie 8.509,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 3. apríla 2025, č.k. 18C/1/2024-142, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.509,01 eur spolu s úkorom z omeškania špecifikovaným vo výroku s tým, že uloženú povinnosť

je žalovaný povinný splniť spoločne a nerozdielne s I. J., ktorému bola táto povinnosť uložená
špecifikovaným platobným rozkazom v predchádzajúcom priebehu konania. Výrokom II. žalobcovi
priznalvočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,kdeopätovnezohľadnilskoršie
rozhodnutie platobným rozkazom.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal priznaného nároku ako
právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla proti žalovanému ako prevádzkovateľovi motorového
vozidla Audi, EČ: D. XXXXX (predmetné vozidlo) (a pôvodne aj proti žalovanému 2) ako vodičovi
uvedeného motorového vozidla), ktorého prevádzkou bola dňa 08.12.2021 spôsobená škoda. Spornú
otázku, kto bol v čase nehody prevádzkovateľom vozidla, resp. zodpovednou osobou za škodu
spôsobenújehoprevádzkou,posúdilsúdprvejinštancienazákladeust.§427ods.1OZa§430OZ.Súd
prvej inštancie považoval za podstatné, či sa nejednalo o situáciu, že žalovaný svojou nedbanlivosťou
umožnil použitie vozidla, kedy by za škodu zodpovedal, aj keď by s použitím vozidla nesúhlasil. Súd prvej

inštancie konštatoval, že sám žalovaný uviedol, že kľúče od predmetného vozidla zveril K. L., pričom
tejto nedal súhlas na používanie motorového vozidla. Napriek tomu podľa súdu prvej inštancie vedel, že
vozidlo používajú iné osoby, čo vyplynulo z odôvodnenia uznesenia ORPZ Galanta ČVS: ORP-322/1-
VYS-GA-2023 zo dňa 23.08.2023, v ktorom sa uvádza, že žalovaný na otázky vyšetrovateľa uviedol,
že s L. bol v intímnom vzťahu, preto jej po zadržaní ponechal predmetné auto, no
nedal súhlas na to, aby auto požičala inému. Napriek tomu vedel, že auto požičiavala iným osobám. Súd

prvej inštancie tak neuveril žalovanému, ktorý tvrdil, že o používaní vozidla inými osobami nemal žiadnu
vedomosť,nakoľkotietojehotvrdeniasúvpriamomrozporestvrdeniami,ktoréprodukoval vkonaní
vedenom ORPZ Galanta ČVS: ORP-322/1-VYS-GA-2023, pričom tento rozpor ani na priamu otázkusúdu prvej inštancie vysvetliť nevedel. Žalovaný tak podľa súdu prvej inštancie neprijal žiadne opatrenia
na to, aby zabránil používaniu jeho motorového vozidla inými osobami, hoci vedel, že sa tak deje.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na ich náhradu proti žalovanému v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý s uloženou povinnosťou nesúhlasil a žiadal rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne zistenie súdu prvej inštancie o jeho vedomosti

o používaní predmetného vozidla, keď podľa neho bolo z trestného konania, vedeného pre nedovolené
užívanie predmetného vozidla, jednoznačné, že o užívaní predmetného vozidla vedomosť nemal.
Rovnako podľa žalovaného vyplýva jeho nevedomosť o používaní predmetného vozidla aj z konania
vedeného pred OS Galanta pod sp. zn. 5T/42/2022, v ktorom
sa riešila aj odvolacím súdom otázka prepadnutia veci (predmetného vozidla) a bolo podľa žalovaného
jednoznačne konštatované, že predmetné vozidlo neprenechal osobe I. J. so svojím dovolením, ale

naopak, nemal o tom žiadnu vedomosť. Túto vedomosť žalovaný nemal, preto sa podľa neho nijako
nepričinil na škodnej udalosti.

5. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že kľúče od predmetného vozidla ponechal K.
L., avšak v tom čase bolo vozidlo poistené s platnou EK a STK. Na iné použitie ako na prevoz

predmetného vozidla pred bydlisko súhlas žalovaný nedal a iné použitie nedovolil. Žalovaný poukázal na
to, že v trestnom konaní proti I. J. žiadal o oboznámenie, čo sa stalo s jeho vozidlom, no dodnes nevie,
kde sa vozidlo nachádza. Len pri podaní trestného oznámenia za nedovolené používanie
predmetného vozidla videl jeho fotografie, z ktorých vyplýva, že vozidlo je celé rozbité. Žalovaný na
základe toho zdôraznil, že je poškodeným, a nie škodcom, ako uzavrel súd prvej inštancie.

6. K podstatnej skutočnosti, že sa v uznesení vo veci ORPZ Galanta ČVS: ORP-322/1-VYS-GA-2023
konštatuje, že o používaní predmetného vozidla vedel, žalovaný uviedol, že sa jedná o chybu v písaní
a vyšetrovateľ nedopatrením zamenil slovo „nevedel“ za slovo „vedel“. Na podporu tohto argumentu
žalovaný uviedol, že pokiaľ by bola pravda, že o používaní predmetného vozidla vedel, bolo by

nelogické, že podal trestné oznámenie pre nedovolené používanie vozidla. Podľa žalovaného došlo teda
k ľudskému zlyhaniu pri písaní zápisnice, čo však príslušné orgány vôbec neriešili. V tejto
súvislosti žalovaný žiadal, aby súd vykonal dôkaz vyžiadaním listín z OO PZ Galanta, pretože na jeho
žiadosť uvedený orgán nereagoval. Tiež žiadal vykonať dôkazy výsluchom osôb spisujúcich zápisnicu
a prítomných pri tomto úkone. Rovnako žiadal o výsluch I. J..

7. Žalovaný zdôraznil, že prijal maximálne opatrenia k predmetnému vozidlu, ktoré v tom čase z výkonu
väzby mohol. Nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že sa o náležité opatrenia nemal ani
pokúsiť, keďže predmetné vozidlo bolo riadne poistené, poistka zaplatená, STK a EK platná. Na K. L.
sa maximálne spoliehal a veril jej. Vôbec nevie, ako sa predmetného vozidla zmocnil p. M. a následne

p. J.. Žalovaný považoval za správny poukaz súdu prvej inštancie, že v čase obmedzenej slobody sa
ťažko prijímajú opatrenia k zabezpečeniu vozidla a uviedol, že bol v tom čase stíhaný pre založenie
a zosnovanie zločineckej skupiny, čo ho plne zamestnávalo a spôsobovalo trápenie, hoci bol nakoniec
oslobodený. Záverom odvolania vyjadril pochybnosti o účelovosti žaloby, pretože vlastní dom a nemá
žiadne dlhy. Naproti tomu I. J., ktorý škodu spôsobil, je zrejme nemajetný.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Okrem
iného uviedol, že žalovaný mohol predmetné vozidlo prostredníctvom splnomocnenca dočasne vyradiť
z evidencie. Žalobcom tvrdenú chybu v písaní považoval žalovaný za neprípustnú novotu v odvolacom
konaní a zjavne nedôvodnú obranu.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP ako vecne správny.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 430 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli
prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou
nedbalosťou umožnil. Práve druhá veta citovaného ustanovenia bola pre rozhodnutie v tejto vecizásadná. Podľa nej je totiž prevádzkovateľ (v tomto prípade žalovaný) spoluzodpovedný za škodu,
ak svojou nedbalosťou použitie vozidla umožnil. To aj vtedy, ak bolo vozidlo použité bez vedomia
alebo proti vôli prevádzkovateľa (žalovaného). Hoci teda prevádzkovateľ, v tomto prípade žalovaný,

o použití vozidla priamo I. J. nevedel a ten vozidlo použil proti vôli žalovaného, prichádzala do úvahy
spoluzodpovednosť žalovaného v zmysle citovaného ust. § 430 OZ, ak na jeho strane bolo možné
dovodiť, že svojou nedbalosťou použitie vozidla umožnil. Za takéto konanie (umožnenie použitia vozidla)
považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný napriek vedomosti, že predmetné
vozidlo je napriek jeho nesúhlasu a počas trvania obmedzenia osobnej slobody žalovaného požičiavané

iným osobám, nevykonal žalovaný žiadne opatrenia, ktorými by uvedenému používaniu predmetného
vozidla zabránil.

11. Žalovaný vo svojom odvolaní napáda skutkový záver súdu prvej inštancie, že mal mať vedomosť
o tom, že K. L., ktorej predmetné vozidlo zveril pred obmedzením svojej slobody, toto vozidlo požičiava,
resp. umožňuje jeho používanie tretím osobám. Uvedený skutkový záver súdu prvej inštancie však

plne zodpovedá obsahu listín, ktoré sú súčasťou spisu vo veci ORPZ Galanta ČVS: ORP-322/1-VYS-
GA-2023. To napokon žalovaný nenamieta. Tvrdí však, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, keď on mal
pri výsluchu v danej veci jednoznačne uviesť, že o takomto používaní vozidla nevedel, a že pri spisovaní
zápisnice o jeho výsluchu došlo k chybe v písaní spočívajúcej v zámene slova „nevedel“ za slovo „vedel“.

12. Uvedené tvrdenia, ako prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP), na svoju obranu prezentoval
žalovanývkonaníprvýkrátvrámciodvolania.Predsúdomprvejinštanciesakuvedenémukonštatovaniu
jeho vedomosti v spise ORPZ Galanta ČVS: ORP-322/1-VYS-GA-2023 vyjadriť nevedel, a to ani na
otázku súdu. Ohľadom tejto obrany žalovaného je potrebné konštatovať, že predstavuje neprípustné
novoty v odvolacom konaní, pretože bola prezentovaná až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 366 CSP orostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14.Pretožežalovanýmažvodvolanítvrdenáchybavpísaní,kuktorejmalodôjsťvkonaníORPZGalanta
ČVS: ORP-322/1-VYS-GA-2023 nespĺňa ako nový prostriedok obrany žalovaného žiadnu z výnimiek
uvedených v citovanom ustanovení CSP, jedná sa, a to vrátane dôkazných návrhov na preukázanie
tohto tvrdenia, o neprípustnú novotu v odvolacom konaní a odvolací súd na túto obranu žalovaného
z procesných dôvodov prihliadať nemohol. Nad rámec uvedeného by však ani vecne táto

obranažalovanéhonemohlaobstáť,pretožezkontextu,vakomjevyjadreniežalovanéhozaznamenané,
je zrejmé, že sa o chybu v písaní nejedná. Zámenou slova „nevedel“ za slovo „vedel“ by sa stratil širší
význam súvisiacej vety, keď: „Na otázky vyšetrovateľa (žalovaný) uvádza, že s L. bol v intímnom vzťahu,
preto jej po jeho zadržaní ponechal uvedené auto (predmetné vozidlo) a iné veci, no nedal jej súhlas na
to, aby auto požičala inému. Napriek tomu vedel, že auto požičiava iným osobám.“

15. Zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaný vedel o tom, že predmetné vozidlo je napriek jeho
nesúhlasu používané inými osobami, bolo preto správnym skutkovým východiskom napadnutého
rozhodnutia. Z toho potom súd prvej inštancie správne dovodil, že ak žalovaný vedel, že vozidlo je bez
jehosúhlasupoužívanéinýmiosobamianeurobilžiadneopatreniaprotitomu,taksvojounedbanlivosťou

umožnil použitie vozidla. Aj odvolací súd vníma, že takéto opatrenia nie je jednoduché realizovať pri
obmedzení osobnej slobody, no minimálne oznámenie o neoprávnenom použití motorového vozidla
ešte predtým, než došlo k nehode, žalovaný urobiť mohol, keďže je zrejmé, že tak po nehode, tiež
v čase obmedzenia jeho slobody, urobiť dokázal. To, že tak urobil až po nehode, však vôbec nevylučuje
jeho vedomosť o používaní predmetného vozidla inými osobami pred nehodou, ako sa snaží žalovaný

argumentovať v odvolaní. Hoci nevedel o použití priamo osobou I. J., o používaní predmetného vozidla
inými, hoci nekonkrétnymi, osobami vedel, ako je uvedené vyššie.16. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že v čase keď vozidlo prenechával K. L.
(11/2020), toto bolo riadne poistené a malo platnú STK a EK, keďže k nehode došlo po viac ako roku
v 12/2021 a platnosť poistenia predmetného vozidla aj v čase nehody v konaní preukázaná nebola.

Z uvedených len táto skutočnosť by mohla mať vplyv na dôvodnosť nároku žalobcu. Prípadná platnosť
EK a STK je na tento nárok, ako aj na zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla podľa § 430 OZ
bez vplyvu. Na zodpovednosť žalovaného, posudzovanú v tomto konaní, nemá žiaden vplyv to, že nemá
vedomosť o ďalšom osude predmetného vozidla, a že jeho poškodením je sám poškodeným. Škoda,
v ktorej má základ žaloba žalobcu v tomto konaní, je škodou spôsobenou prevádzkou predmetného

vozidla na iných vozidlách, či veciach a na zodpovednosť za takto spôsobenú škodu nemá žiaden vplyv
to, že súčasne došlo k poškodeniu predmetného vozidla.

17. Napokon odvolací súd nesúhlasí so žalovaným, že prijal maximálne opatrenia k predmetnému
vozidlu, ktoré v tom čase z výkonu väzby mohol. Pokiaľ žalovaný spoliehal na K. L., ktorej zakázal
používanie predmetného vozidla a súčasne vedel, že táto vozidlo poskytuje iným osobám, musel si byť

žalovaný vedomý, že takéto spoľahnutie sa je nedostatočné a mal sa pokúsiť zamedziť užívaniu vozidla
iným spôsobom. Ako bolo uvedené, minimálne oznámením o neoprávnenom používaní vozidla. Na to,
žeK.L.nedodržalapokynžalovaného,všakžalovanýnedbalaždočasu,keďsvozidlombolaspôsobená
škoda. Na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia nie je tiež spôsobilé zmeniť nič to, že žalovaný
považuje priznanú náhradu voči nemu za vymožiteľnú, na rozdiel od spoluzodpovedného

I. J.. Danosť samotného práva na peňažné plnenie je nezávislá od toho, či je plnenie od povinného aj
reálne vymožiteľné.
18. Vzhľadom na uvedenú nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného odvolací súd napadnuté
rozhodnutie potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania správne založeného na úspechu
žalobcu vo veci.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).