Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67Csp/298/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125353256
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6125353256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom v Trenčíne, 1. mája č. 173/11, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. C. A. D. E. – E. o zaplatenie 9.725,41 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným dňa 147.2025 Okresnému súdu
Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní

a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 9599,66 eur, úroku 1285,01 eur, úroku za hotovostné transakcie 45,89 eur, úroku za poistné 7,91
eur, poistenia CPI 125,75 eur a úroku z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 9599,66 eur od
26.4.2025 do zaplatenia titulom neuhradenej časti revolvingového úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa
30.7.2024 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- bezúčelový a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

Predmetomzmluvyboloposkytnutieúveruvovýške9.600,-eurzostranyžalobcužalovanému.Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal,
konkrétne sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.12.2024. Žalobca výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 3.3.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a
včas zaplatené a súčasne ho upozornil na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich
splátok úveru v lehote 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a žalobca výzvou k
splateniu celého úveru zo dňa 10.4.2025 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných

splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 10.04.2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh.
Zároveň žalobca predložil listiny, na podklade ktorých posudzoval schopnosť spotrebiteľa (žalovaný)
splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, keď pojednával v
neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie

pojednávania nepožiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.7.2024 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere –
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanémuvo výške úverového rámca (kreditného limitu) 9600,- eur, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená
vo výške 29,90 %, RPMN 34,4 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 11.154,80 eur, výška
minimálnej mesačnej splátky bola stanovená 2,943 % z výšky úverového rámca (282,53 eur). Podľa

vyjadrenia žalobcu žalovaný čerpal revolvingový úver vo výške 9936,- eur a na úver uhradil celkovo
sumu 1130,12 eur.

4. Listom zo dňa 3.3.2025 označeným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 847,59 eur s upozornením, že ak dlžnú sumu nezaplatí do 15 dní

od doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorázové vrátenie celého úveru.

5. Keďže sa žalovaný so splácaním dostal do omeškania, žalobca listom zo dňa 10.4.2025 – Výzva
k splateniu celého úveru oznámil žalovanému, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov, je
povinný splatiť celý úver vo výške 11100,22 eur.

6. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

7. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

10. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobnýmprostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 879y ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov
z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2
nie je ustanovené inak. 27. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

19. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah,
ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva

o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

20. Súd následne skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok

úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru a
s tým spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a výzvy k splateniu celého úveru podľa
§ 565 OZ. Je v záujme ochrany žalovaného ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou
uplatneného nároku, pričom súd je v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj
platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie

podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.

21. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho
omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť

k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie
práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ. 31. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné,
že žalobca neuviedol v liste zo dňa 3.3.2025, ktorým žalovaného upozornil na možnosť predčasnéhozosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením ktorej bol
žalovaný v omeškaní. Rovnako žalobca v liste zo dňa 10.4.2025, ktorým využil svoje právo na predčasné
zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ neuviedol, pre omeškanie žalovaného so

zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

22. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru z tohto dôvodu nie je platné, pretože veriteľ - žalobca
v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ.
Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva žalobcu zo dňa 3.3.2025, takisto neobsahovala údaj o
tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bol žalovaný v omeškaní s jej zaplatením.

23. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či
neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a následne
jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré

rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn.
6Cdo/152/2022 právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom 3/2025) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).

Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 OZ.)“ 34. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému
z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou
a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru

je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre
omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava
z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o

splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone

ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

24. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára
2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023 sa
Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo

vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53
ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie
z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn.
5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023

sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia
celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na § 53 ods. 9 OZ.

25. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a §
53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky

je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

26. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024. 38.
Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom zmysle,
že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy,

ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie
tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť využitia
tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon neurčitý
a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého úveru
veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ (absentuje platné a účinné

upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru), a preto
je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatný.

27. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník v
§ 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje

ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie
splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako
požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí,
ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí
byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne

pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení
obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú
kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

28. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 OZ upozorní

dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa § 565 OZ (teda na zosplatnenie celého úveru),
pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky
trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom.
Dlžníkovi-spotrebiteľovitakmusíbyťzrejmé,prektorúkonkrétnuomeškanúsplátkuúveruveriteľzvažuje
možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej

vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a
tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že
konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

29. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý

úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac
ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v
prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie,
teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu

celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“
uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd
pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo
(ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiťlen pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ totiž nemá byť prostriedkom,
ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý

by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa
19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do
pozornosti,ževrámcirozhodovacejčinnostisaužzaoberalotázkourežimustratyvýhodysplátok,pričom

uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023,
5Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022)“.

31. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, dôsledkom čoho
súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného žalobcom výzvou
k splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre jeho
rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný splácať splátky úveru i potom, ako

žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť
žalovaného pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

32. Vzhľadom na uvedené, súd vo výroku I. rozsudku žalobu zamietol, keďže žalobca si v žalobe
uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie neuhradeného zosplatneného úveru, avšak zo strany

žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalobca
v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok
špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať žalobcovi
nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal plnenie
vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda by svojim

postupom prekročil rámec vymedzeného petitu.

33. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti,
na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej.
Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný.

Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to,
ktorébolovpetitežiadané.Súdtedanemôžežalobcoviprisúdiťniečoiné,nežžiadal;povedanéinak,súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného
princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216

CSP.Vkontexteuvedenéhopotomniejemožnépriznaťžalobcoviplnenienazákladeiných,nežvžalobe
tvrdených, skutkových okolností. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“.
Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania

vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
122/2012 z 3. októbra 2012).

34. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že v
najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci

rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného
(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S
týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a
napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok

na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu
a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové
rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolacísúd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného
petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

35. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu
uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že
súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože
by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok
na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové

okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných
splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu,
uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia
úveruvdôsledkuneplneniapovinnostidlžníkasplácaťsplátkyriadneavčas.Žalobcasanedomáhal(iba)
doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové
tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil.

V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe
tvrdených, skutkových okolností. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových
tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v
spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

36. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (2).

41. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

42. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého tohto konania
v rozsahu 100 % trov konania. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu
trov konania vo výroku II. nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal za to, že bolo v

tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaného uvedeným spôsobom za použitia
čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová
značka tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.