Uznesenie – Záložné právo ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422201625
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4422201625.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ F. A., narodený XX. S. XXXX, Š., R. C. XX, 2/ K.
A., narodená XX. S. XXXX, Š., R. C. XX, obaja zastúpení: Centrum správnej pomoci Galanta, so sídlom
Galanta, Staničná 1702/10, IČO: 51 412 802, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin,
P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava -

mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 3/ U9, a.s., so sídlom Bratislava,
Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Dunajská 15, IČO: 36 795 038, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, vedenom
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/52/2022, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2024 sp. zn. 8Co/42/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovanému 3/ sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo
dňa 27. marca 2023 č.k. 9C/52/2022-424 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09. januára 2024 č.k.
9C/52/2022-552 žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
priznal každému zo žalovaných nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom 1/ a 2/.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia,

že nehnuteľnosti, ktoré majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nachádzajúce sa v k.ú. Š.,
zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXXX vo výmere 243 m2 a stavba rodinného domu
so súp. č. XXXX postavená na parcele registra „C“ č. XXXX (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“
alebo „nehnuteľnosti“) nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 1/, ani v prospech
žalovaného 2/. Žalobcovia uzatvorili so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení
záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného

1/ zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24. 01. 2007, ktorú žalovaný 1/ uzatvoril ako veriteľ s W.
K. a D. K. ako dlžníkmi, a predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru s výškou úveru
2.030.000 Sk. Žalovaný 2/, na ktorého pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy o splátkovom úvere
bola postúpená, oznámil žalo začatie výkonu záložného práva predajom predmetných nehnuteľností
na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných
dražbách“). Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/89/2018 právoplatným

rozsudkom zo dňa 27. septembra 2019 zamietol žalobu žalobcov W. K. a D. K., F. A. ( tu žalobca 1/) a
K. A. (tu žalobca 2/) proti žalovaným Slovenská sporiteľňa, a.s. (tu žalovaná 1/) a Platiť sa oplatí, s.r.o. ourčenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam, o určenie, že výkon záložného práva záložného veriteľa Slovenskej
sporiteľne, a.s. je neplatný a o určenie, že právne úkony spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorými

realizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľností sú neplatné. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom
pod sp. zn. 18Csp/31/2020 v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. (tu žalovaný 2/) proti
žalovaným W. K. a D. K. rozsudkom zo dňa 03. júna 2022 žalovaných zaviazal k povinnosti spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 88.223,78 eura, zmluvný úrok vo výške 5,13 % ročne
zo sumy 67.216,62 eura od 11. 03. 2020 do 20. 12. 2036 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 78.842,31 eura od 11. 03. 2020 do 20. 12. 2036, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Proti rozsudku podali žalovaní odvolanie a vec nebola právoplatne skončená. Žalovaný
3/ ako dražobník zverejnil na základe návrhu záložného veriteľa oznámenie o pripravovanej dražbe
predmetnýchnehnuteľností,sdátumomkonaniadražby18.05.2022.Dňa22.06.2022vykonalžalovaný
3/ ako dražobník na návrh záložného veriteľa dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností podľa
zákona o dobrovoľných dražbách. Na dražbe došlo k vydraženiu nehnuteľností spoločnosťou EOS

Slovensko Investment LC, s.r.o. za cenu 91.800 eur.

3. Podľa súdu prvej inštancie vydražením predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe prešlo
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam príklepom licitátora na vydražiteľa. Vykonaním záložného práva na
dobrovoľnej dražbe došlo aj k zániku záložného práva podľa § 151 md ods. 1 Občianskeho zákonníka

a žalobcovia už viac nie sú aktívne vecne legitimovaní v tomto spore a rovnako tak ani žalovaní
nie sú už v spore pasívne vecne legitimovaní. Žalovaný 3/ okrem toho bol iba dražobníkom, nebol
zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy a ani záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych
práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/. Nie je v právnom
vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom, ktorý o výkone záložného

práva rozhoduje. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu
záložného práva na základe zmluvy. Okrem toho žalobcovia žalovali o určenie, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom, teda o určenie (ne)existencie právnej skutočnosti, a na takúto žalobu
neboli splnené procesné podmienky § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pretože možnosť určenia takejto právnej skutočnosti

explicitnenevyplývazustanoveniaosobitnéhopredpisu.Anivprípade,žebybolaichžalobapovažovaná
za žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie podľa § 137 písm. c) CSP, nebola procesne prípustná,
pretože žalobcom chýba na požadovanom určení naliehavý právny záujem, čo je podmienkou takejto
žaloby, a je preto vylúčené sa zaoberať žalobou vo veci samej (t.j. meritórne). V priebehu konania
došlo k vydraženiu nehnuteľností, žalovaný 2/ vykonal svoje záložné právo formou dobrovoľnej dražby

a platnosť tejto dražby môže byť napadnutá výlučne žalobou podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Posudzovanie platnosti dobrovoľnej dražby nemohlo byť predmetom tohto konania, resp. rozhodnutie,
ktorého sa žalobcovia domáhali, je pre usporiadanie vzájomných vzťahov sporových strán irelevantné,
lebo nemôžu zvrátiť platnosť a účinky dobrovoľnej dražby. Žalobcovia podali na prvoinštančný súd aj
žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 10C/109/2022 a

nebolo ešte právoplatne skončené. Ak sa teda záložné právo realizovalo a zároveň nebolo rozhodnuté
o neplatnosti dražby (výkonu záložného práva) platí, že záložné právo vykonaním zaniklo a ku dňu
rozhodnutia vo veci samej preto neexistoval aktuálny objektívny stav právnej neistoty o tom, že dané
záložné právo neexistuje. Vo vzťahu k žalovanému 1/ platí aj to, že tento v čase rozhodovania súdu
už nebol záložným veriteľom a preto určenie vo vzťahu k existencii záložného práva, z ktorého nie je

záložnýmveriteľom,nemôžeodstraňovaťžiadnuobjektívnuneistotuvtakomtoprávnomvzťahu,lebonie
jeúčastníkomtakéhotoprávnehovzťahu.Vovzťahuknemujetotourčeniebezpraktickéhovýznamu,ale
i bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia. Prvoinštančný súd posúdil aj námietku premlčania záložného
práva vznesenú žalobcami. Podľa neho bola nedôvodná, pretože žalovaný 2/ podaním zo dňa 24. 07.
2017 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a najskôr dňom nasledujúcim, t.j. 25. 07. 2017

bolomožnépristúpiťkvýkonuzáložnéhopráva.Podľaustanovenia§100ods.2Občianskehozákonníka
„záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka“. Nárok zo zmluvy o splátkovom
úveresižalovaný2/uplatnilvočidlžníkomnasúdežalobouozaplatenie69.810,82euraspríslušenstvom
dňa 23. 03. 2020, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Nepochybne si uplatnil pohľadávku zo
zmluvy o splátkovom úvere pred uplynutím premlčacej doby a premlčacia doba od podania žaloby

v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka neplynie. Pokiaľ teda nedošlo k premlčaniu
zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva, resp. s predajom
zálohu tak, ako to bolo aj v predmetnej veci, nemožno sa úspešne domôcť námietky premlčania
záložného práva zo strany záložcov. Čo sa týka námietok žalobcov voči zmluve o splátkovom úvere,námietky premlčania v súvislosti s premlčaním zabezpečenej pohľadávky a v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru, tieto námietky žalobcovia v tomto konaní neboli oprávnení vznášať, lebo
neboli zmluvnou stranou zmluvy o splátkovom úvere.

4. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 31. októbra 2024
sp. zn. 8Co/42/2024 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením potvrdil a každému
zo žalovaných priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
Ďalej uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti v ich vlastníctve nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Prvoinštančný súd zistil, že
žalobcovia mali postavenie záložcov a predmetné nehnuteľnosti poskytli ako zabezpečenie pohľadávky
žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú tento uzatvoril s dlžníkmi W. a D.Á. K.. Záložné

právo bolo zapísané v prospech žalovaného 1/ riadne do katastra nehnuteľností. Úver nebol riadne
a včas dlžníkmi splácaný, žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpil k zahájeniu
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tá bola nakoniec na návrh žalovaného 2/, ktorému bola
postúpená pohľadávka z úveru voči dlžníkom úspešne vykonaná dňa 22. 06. 2022 a vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam prešlo príklepom licitátora na vydražiteľa, spoločnosť EOS Slovensko Investment

LC, s.r.o., za cenu 91.800 eur. Súd prvej inštancie správne skúmal ako prvoradú otázku, či sú splnené
procesné podmienky na to, aby mohol vo veci konať. Správne potom ustálil, že aj keď sú žalobcovia
stále zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností, niet sporu o tom, že v priebehu súdneho
konania prebehla úspešná dražba ich nehnuteľností a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo
príklepom licitátora na vydražiteľa. Vykonaním záložného práva zaniklo aj samotné záložné právo.

Konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby iniciované žalobcami nebolo ku dňu rozhodnutia
prvoinštančného súdu právoplatne skončené. Ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu tak žalobcovia
neboli aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby a rovnako tak aj žalovaní nemohli byť
pasívne vecne legitimovanými stranami sporu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia v konaní
nemali ani naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,

keď toto v priebehu konania zaniklo. Neexistoval preto objektívny stav právnej neistoty o tom, že
dané záložné právo neexistuje (nezaťažuje nehnuteľnosti). Námietku žalobcov, že vzhľadom na ich
postavenie spotrebiteľov nemusel v spore preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva skutočnosť,
že v prípade, ak žalobca má postavenie spotrebiteľa, netýka sa ho povinnosť ustanovená v § 137 písm.

c) CSP preukazovať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Táto povinnosť platí vo
všeobecnosti pre každého, kto si súdnou cestou uplatňuje žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c)
CSP. Odvolací súd ešte dodal, že všetky námietky, týkajúce sa ne/platnosti, resp. ne/vykonateľnosti
záložnej zmluvy, môžu byť riešené aj v konaní o neplatnosti dražby ako predbežné otázky. Obiter dictum
sa odvolací súd ešte vyjadril k námietke premlčania zabezpečovanej pohľadávky a k výkonu záložného

práva, ktoré námietky už posúdil súd prvej inštancie, ale žalobcovia ich vo svojom odvolaní opakovali.

6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie
odôvodnené podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP a žiadali, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu a aj ním potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému

súdu na ďalšie konanie.

7. Dovolateliapoukázalinato,ževčasepodaniažalobyidodňapodaniadovolaniajenalistevlastníctva
č. XXXX pre k.ú. Š. pri ich nehnuteľnostiach zapísané záložné právo v prospech žalovaného 1/ ako aj
zmena záložného veriteľa pohľadávky na postupníka-žalovaného 2/. Aj z týchto dôvodov je napadnutý

rozsudoknepreskúmateľný,nepresvedčivýavrozporesozákonom.Tvrdenieodvolaciehosúduozániku
záložného práva jeho vykonaním na dobrovoľnej dražbe je nesprávnym právnym posúdením veci z
dôvodu, že najprv by muselo záložné právo existovať a až potom by mohlo zaniknúť vykonaním na
dobrovoľnej dražbe. V prejednávanom prípade žiadny súd neskúmal, či záložné právo skutočne vzniklo.
Súd prvej inštancie ako i odvolací súd nevykonali v tomto smere dokazovanie zmluvou o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalobcami,
pričom tieto sú spotrebiteľskými zmluvami a každý súd je povinný z úradnej povinnosti takéto zmluvy
podrobiť súdnej kontrole a to nielen podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ale i podľa práva
Európskej únie. V predmetnej záložnej zmluve absentuje náležitosť podľa § 151b ods. 3 Občianskehozákonníka - najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Absencia tejto náležitosti spôsobuje
absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Úvahy súdov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov

sú nepravdivé a irelevantné, pretože s poukazom na čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, každý
máprávodomáhaťsazákonomustanovenýmpostupomsvojhoprávananezávislomanestrannomsúde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Nikto nemá právo ani súd
odmietnuť či uprieť dovolateľom im zákonom priznané práva. Oba súdy sa podľa dovolateľov nevyjadrili
ani k pohľadávke, pre vymoženie ktorej malo byť realizované záložné právo. Opomenuli účelovo skúmať

vznik a existenciu pohľadávky. Žalovaný 1/ mal pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a
to podaním zo dňa 24. 07. 2017. Preto sa dovolatelia domnievajú, že žalovaný 1/ tým ukončil zmluvný
vzťah zo zmluvy o splátkovom úvere, zmluva zanikla a bezpochyby zanikli i všetky ostatné závislé
zmluvy a to aj zmluva o zriadení záložného práva k ich nehnuteľnostiam a tým i záložné právo. Súd
prvej inštancie mal v konaní ex offo posúdiť platnosť záložnej zmluvy z dôvodu absencie zákonom
predpísaných náležitostí. Keďže takáto otázka nebolo doposiaľ dovolacím súdom riešená, uplatňujú

dovolatelia dovolací dôvod podľa § 421 písm. b) CSP. Ak by záložná zmluva bola súdom prvej inštancie
ex offo posúdená a bola vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie zákonných
náležitostí, tak by neplatilo, že sa nedalo rozhodovať o existencii alebo neexistencii záložného práva z
dôvodu údajnej úspešne vykonanej dobrovoľnej dražby. Ďalej dovolatelia odôvodnili svoje dovolanie aj
podľa § 421 písm. c) CSP, pretože je nejednotná rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke uzavretia

a platnosti zmluvy. V čase podania žaloby bolo už Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnuté vo
veci postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na § 53 ods. 9, v súvislosti
s § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal povinnosť skúmať ex offo, či boli
splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky. V otázke procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a naliehavého právneho záujmu dovolatelia poukázali

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 427/2023 a rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/249/2021, 4Cdo/169/2021 a 2Cdo/162/2022.

8. Nesprávne je podľa dovolateľov aj právne posúdenie nimi vznesenej námietky premlčania pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na ich nehnuteľnostiach, keď nezohľadnili skutočnosť, že pôvodný

veriteľ v čase súdneho konania, v ktorom sa domáhal zaplatenia pohľadávky túto postúpil na
žalovaného 2/. Premlčacia doba pritom spočívala iba vo vzťahu medzi u´cˇastni´kmi konania a preto
okamihom postúpenia pohľadávky na žalovaného 2/ došlo k prerušeniu spočívania premlčacej lehoty.
K opätovnému spočívaniu premlčacej doby došlo potom až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým
sa pripustila zmena žalobcu v súdnom konaní. Pri zohľadnení uvedených skutočností je správny záver,

že premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky uplynula pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým
bola pripustená zmena účastníka na strane žalobcu.

9. Nakoniec dovolatelia uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny, pretože trpí vadou podľa
§ 420 písm. f) CSP. Odvolací súd napadnutý rozsudok neoprel o relevantné právne normy Slovenskej

republiky súvisiace s náležitosťami podľa § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktoré v predmetnej
zmluve úplne absentujú, a nepodrobil zmluvu o zriadení záložného práva preskúmaniu ex offo. Na
podporu uvedeného dovolatelia dali do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/477/2014, od ktorého sa mal odvolací súd napadnutým rozsudkom odchýliť. Konajúce
súdy podľa dovolateľov nevzali do úvahy, že pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôsledkom

to, že právny úkon nemá žiadne právne účinky, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje, právny
účinok nenastane, takáto zmluva nemá od začiatku (ex tunc) žiadne právne následky, hľadí sa naň
akoby neexistoval. Rozsudok je teda nepreskúmateľný, pri riešení otázky neexistencie záložného práva
sa súdy nezaoberali vyriešením právnej otázky absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania

skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov
nemá racionálny základ. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu i rozsudku súdu prvej
inštancie sú nepreskúmateľné, a to do takej miery, že zakladajú dôvodnosť podaného dovolania.
Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
dostatočným spôsobom nezaoberal platnosťou právneho úkonu zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam.

10. K dovolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby bolo dovolanie žalobcov odmietnuté.
Podľa neho je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecne správne, v rozhodnutí neabsentujerelevantné odôvodnenie a uvedené rozhodnutie je rozhodnutím zákonným. V dovolaní žalobcov
absentujú právne relevantné dôvody prípustnosti dovolania. Dovolatelia poukazujú na určité skutočnosti,
resp. ich hodnotia, nielen nesprávne, ale predovšetkým nerelevantne, keď tieto neboli a nemohli byť

predmetom konania pred súdom, nehovoriac o tom, že sa týkali iného právneho vzťahu. Žalobcovia
podali v spore určovaciu žalobu a bez ohľadu na ich postavenie ako spotrebiteľov, bolo potrebné
zisťovať, či podanou žalobou môžu žalobcovia dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvolávajú konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.
Podľa názoru žalovaného 1/ sa povinnosť tvrdenia i dôkazná vzťahuje i k skutočnosti naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení a vo vzťahu k uvedenému neboli zo strany žalobcov unesené
procesné bremená, čo samo osebe implikuje záver o nedôvodnosti žaloby. V konaní bolo nesporné
to, že dňa 22. 06. 2022 sa konala dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností, na ktorej boli tieto
vydražené a teda prebehol výkon záložného práva. V dôsledku toho záložné právo podľa § 151md ods.
1 písmeno i) Občianskeho zákonníka zaniklo. Je vedené konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré
nie je zatiaľ právoplatne skončené. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tak neexistoval aktuálny

objektívny stav právnej neistoty o tom, že dané záložné právo neexistuje (nezaťažuje nehnuteľnosti) a
preto určenie vo vzťahu k existencii záložného práva nemôže odstraňovať žiadnu objektívnu neistotu v
právnom vzťahu. Rozhodnutia oboch súdov naplnili princíp právnej istoty a už uvedené úplne zrejme i
teoreticky vylučuje dôvodnosť dovolania.

11. K dovolaniu žalobcov sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu. Vzhľadom na realizáciu záložného práva vykonaním dobrovoľnej dražby
žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu, žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní a niet ani
naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobcami. Skutočnosti namietané žalobcami
v dovolaní nemajú s dôvodmi zamietnutia žaloby súvis. Žalovaný 2/ preto navrhol, aby bolo dovolanie

žalobcov zamietnuté.

12. Žalovaný 3/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadril.

13. K vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ na svoje dovolanie sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že ako

spotrebitelia nemusia preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo vyplýva zo
zákona o ochrane spotrebiteľa. V katastri nehnuteľností sú stále zapísaní ako vlastníci predmetných
nehnuteľností a rovnako je v ňom zapísané i záložné právo, ktoré ich zaťažuje. Hodnovernosť týchto
údajov nebola spochybnená. O platnosti dobrovoľnej dražby sa doposiaľ vedie súdne konanie a
dovolatelia nežiadajú, aby o tejto otázke bolo rozhodnuté v tomto spore. Súdy mali ex offo preskúmať

platnosť záložnej zmluvy, avšak zvolili formalistický prístup. Predmetná žaloba je jediným prostriedkom,
ktorým žalobcovia môžu ochrániť svoje vlastnícke právo.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je prípustné.

15. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba

taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im
právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na
spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS559/2018,sp.zn.III.ÚS47/2019,aleborozhodnutiaNajvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny
procesný postup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranoupráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

17. V danom prípade videli dovolatelia naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
f) CSP v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny, nepreskúmateľný, nie je opretý o relevantné

právne normy Slovenskej republiky súvisiace s náležitosťami podľa § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka a súd nepodrobil zmluvu o zriadení záložného práva preskúmaniu ex offo.

18. Dovolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že uvedené tvrdenia dovolateľov, ktorými odôvodňujú
prípustnosť svojho dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, nie sú opodstatnené. Z rozsudkov oboch
súdov nižších inštancií je zrejmé, že zistený skutkový stav - preukázané vykonanie záložného práva

zaťažujúceho nehnuteľnosti žalobcov na úspešnej dobrovoľnej dražbe a s tým súvisiaci súdny spor o
platnosť dobrovoľnej dražby, ktorý nie je právoplatne skončený, viedli oba súdy k záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, pasívnej vecnej legitimácii žalovaných a nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP, keď za zisteného
skutkového stavu predmetná určovacia žaloba už nijako nerieši prípadný stav objektívnej právnej

neistoty žalobcov ohľadne zaťaženia ich nehnuteľností záložným právom. Záver o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 3/ súdy ešte odôvodnili tým, že žalovaný 1/ už v čase rozhodovania
súdu nebol záložným veriteľom, keď zabezpečenú pohľadávku postúpil na žalovaného 2/ a žalovaný
3/ bol iba dražobníkom, nebol zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy a ani záložnej zmluvy, a teda ani
jeden z nich nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu medzi

žalobcamiažalovaným2/.Zuvedenýchdôvodovsasúdynezaoberaliužmeritomveciažalobužalobcov
bez ďalšieho zamietli.

19. Z obsahu rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktoré treba chápať v ich vzájomnej
komplexnej jednote ako celok (IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), podľa dovolacieho súdu vyplýva, že súdy

jasne a výstižne vysvetlili, ako posúdili podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ako
vec právne posúdili. Odôvodnenia ich rozsudkov sú presvedčivé a spĺňajú všetky obsahové kritériá
stanovené v § 220 ods. 2 CSP.
20. Pokiaľ dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP z
nesprávneho právneho záveru súdov o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, k uvedenému dovolací súd pripomína, že už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia
procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tomto
závere najvyšší súd aj naďalej zotrváva (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017,
4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018) a za ústavnoprávne akceptovateľný ho
považuje i ústavný súd (I. ÚS 61/2019).

21. Skutočnosť,žekonajúcesúdypoprijatízáveruonedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcov
na určovacej žalobe už neskúmali zmluvu o zriadení záložného práva z hľadiska jej platnosti ale
žalobu bez ďalšieho zamietli, rovnako nemožno považovať za nesprávny procesný postup, ktorým by
bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý súdny proces. Uvedený procesný postup (zamietnutie

určovacej žaloby bez ďalšieho skúmania jej vecnej opodstatnenosti v prípade nedostatku naliehavého
právneho záujmu) zodpovedá konštantnej judikatúre dovolacieho súdu, podľa ktorej ak súd zamieta
určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP (predtým § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
- zákon č. 99/1963 Zb.) pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené,
abysúčasnetakútožalobupreskúmalpovecnejstránke(1Cdo/91/2006,4Cdo/37/2009,5Cdo/211/2010,

9Cdo/30/2024).

22. Žalobcovia môžu polemizovať so závermi súdov, ktoré viedli k zamietnutiu ich žaloby ale za
procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS

4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.
Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právnyzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011). Dovolací súd nezistil opodstatnenosť
žiadneho z dôvodov, ktoré žalobcovia uvádzali v dovolaní na odôvodnenia uplatneného dovolacieho

dôvodu zmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP. Právo žalobcov
na spravodlivý proces bolo naplnené tým, že súdy po vykonaní všetkých rozhodných dôkazov a ich
vyhodnotení zistili riadne skutkový stav a po správnom výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodli tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že by boli prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a tým aj podstatu práva na spravodlivý proces

(IV. ÚS 252/04). Dovolanie žalobcov je tak v tejto časti neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.

23. Pokiaľ ide o dovolateľmi uplatnený dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci dovolacím súdom
(§ 421 CSP), tu dovolací súd dospel k záveru, že ani v tejto časti dovolanie prípustné nie je.

24. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

25. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce
niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne

odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §
431 až § 435 CSP. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

26. Uvedeným spôsobom dovolatelia v tejto veci nepostupovali, keď právnu otázku, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom nedefinovali.
Dovolací súd však v snahe autenticky porozumieť dovolaniu žalobcov (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019

z 09. júna 2020) sa pokúsil zistiť, v akých právnych otázkach sa odvolací súd podľa dovolateľov
nesprávneho právneho posúdenia dopustil. Podľa obsahu dovolania by sa nesprávne právne posúdenie
odvolacieho súdu malo týkať platnosti záložnej zmluvy pri absencii náležitosti podľa § 151b ods. 3
Občianskeho zákonníka - najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o
zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a premlčania pohľadávky, ktorá

bola zabezpečená záložným právom.

27. K tomu dovolací súd uvádza, že právna otázka môže mať znaky relevantné v zmysle § 421 CSP len
za predpokladu, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval
dôvod, na ktorom je založené rozhodnutie odvolacieho súdu.

28. Podľa dovolacieho súdu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci nebolo
založené na riešení ani jednej z otázok, ktoré sa dovolatelia pokúsili nastoliť vo svojom dovolaní. Z
obsahunapadnutéhorozsudkuodvolaciehosúdujezrejmé,žetentosavplnejmierestotožnilsozávermi
súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v

zmysle § 137 písm. c) CSP, a preto bola žaloba žalobcov zamietnutá bez ďalšieho skúmania merita veci,
teda bez toho, aby uvedené právne otázky odvolací súd posudzoval vo vzťahu k dôvodnosti žaloby (na
čomničnemeníaniskutočnosť,žesaodvolacísúdobiterdictumvyjadrilkotázkepremlčaniapohľadávky
zabezpečenej záložným právom, keď posúdenie tejto otázky k zamietnutiu žaloby žalobcov neviedlo).
Preto aj v tejto časti bolo potrebné vyhodnotiť dovolanie žalobcov ako neprípustné, a to podľa § 447

písm. f) CSP.

29. Vzhľadomnauvedenézáverynajvyššísúddovolaniežalobcovpodľa§447písm.c),f)CSPodmietol
v celom rozsahu ako neprípustné.30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.