Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124301593
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124301593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: AIO service 2 s.r.o., so sídlom
Znievska 36, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 396 045, právne zast.: LEGAL &
CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Mestská časť
Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova
Ves, IČO: 00 603 520, o zaplatenie 3.642 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/55/2024 zo dňa 23.05.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/55/2024 zo dňa

23.05.2025 potvrdzuje.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I. žalobu v celom
rozsahu zamieta a vo výroku II. žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne:
2.1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.642 eur s príslušenstvom. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel
11.03.2021 Zmluvu o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím na odberových
miestach s testovaním na COVID-19 realizovaným mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves uzavretá
podľa § 261 ods. 2 a §269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva“).
Predmetom rámcovej Zmluvy bola príprava a rozvoz stravy na odberné miesta s testovaním na
ochorenie COVID-19, umiestnené na štyroch stanovištiach v Bratislave - Karlovej Vsi, počas dopredu
zverejnených víkendov (sobota, nedeľa) v čase o 7.00 hod. a o 11.00 hod. Predpokladané obdobie

plnenia zmluvy bolo 10 testovacích víkendov, t.j. 20 testovacích dní, s predpokladaným počtom 60
objednávok dennej porcie stravy na osobu na každý deň testovania. Za 5 testovacích víkendov rozniesol
žalobca 538 porcii dennej stravy. Plnenie zmluvy medzi stranami sporu pokračovalo až do 12.04.2021,
kedy žalovaný žalobcovi e-mailom zaslal oznámenie o vypovedaní Zmluvy na základe Článku IV.
bod 2. písm. c.) Zmluvy. Doručovanie upravuje Článok IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy iba v súvislosti s
doručovaním upozornení, a to „písomne listom“; e-mailové podania neboli spôsobilé vyvolať právne
účinky. 15.04.2021 doručil žalovaný žalobcovi e-mailom podanie označené ako Odstúpenie od Zmluvy

o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím na odberových miestach s testovaním
na COVID-19 realizovaným mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves uzavretej podľa § 261 ods. 2
a §269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zo dňa 13.04.2021, ktoré zaslal len
ako prílohu k e-mailu. Písomné odstúpenie doručil žalovaný žalobcovi listom až 29.04.2021. Žalovanýv odstúpení doručeným žalobcovi e-mailom 15.04.2021 a listom 29.04.2021 uviedla, že odstupuje od
Zmluvy so žalobkyňou na základe Článku IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy z dôvodu údajného neplnenia si
povinnosti žalobcu zabezpečiť obedy v požadovanej kvalite vyplývajúcej z Článku II. bod 9. a bod 10.

Zmluvy. Vo svojom odstúpení žalovaný uviedol, že žalobcu opakovane upozornil na údajné nedostatky
v kvalite stravy a nedostatky v použitom baliacom materiáli. Jediné upozornenia boli žalobcovi doručené
e-mailom 16.03.2021, 07.04.2021 a 12.04.2021. Odstúpenie od Zmluvy označil za neplatné, pretože na
platné odstúpenie od zmluvy bolo v zmysle Článku IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy nevyhnutnou podmienkou
doručiť 2 písomne upozornenia listom, čo sa nestalo. Neboli naplnené ani hmotné dôvody odstúpenia.

Od začiatku plnenia Zmluvy bolo objednaných od žalobcu za 10 testovacích dní spolu 538 porcií dennej
stravy. Do konca doby plnenia Zmluvy zostávalo ešte ďalších 10 testovacích dní, za ktoré by žalovaný s
prihliadnutím na predošlé plnenie Zmluvy, za bežného chodu vecí, objednal na zostávajúce testovacie
víkendy (t.j. 5 víkendov od 17.04.2021 do 16.05.2021) s pravdepodobnosťou približujúcou sa k istote
minimálne rovnaký počet porcii dennej stravy na osobu, ako počas predošlých piatich testovacích
víkendov. Žalovaný preto porušením formálnych aj hmotných podmienok Zmluvy spôsobil žalobcovi

škodu vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk bol vyčíslený na sumu 3.642 eur s odkazom na znalecký posudok
č. 5/2024 z 09.05.2024 vypracovaný GRADIENT 5, spol. s r.o. Podľa žalobcu na platné odstúpenie
od Zmluvy bolo nevyhnutnou podmienkou doručiť dva písomné upozornenia listom, čo sa nestalo. Z
dôvodu nesplnenia procesných podmienok, a to formy zasielania upozornení žalobcovi pred samotným
odstúpením, je odstúpenie od Zmluvy neplatné. Podľa žalobcu nie sú naplnené ani hmotné dôvody

odstúpenia od Zmluvy, a preto odstúpenie žalovanému nemôže byť vyhodnotené ako platné.
2.2. Medzi stranami sporu bola sporná oprávnenosť nároku žalobcu na ušlý zisk vrátane výšky ušlého
zisku, ako aj posúdenie (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovanému. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzavreli Zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pripraviť
a zabezpečiť rozvoz stravy počas dopredu zverejnených víkendov (sobota, nedeľa), v rámci ktorých

žalovaný testovala občanov na ochorenie COVID-19 a záväzok žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
dohodnutú v Zmluve (Článok I. bod 1. Zmluvy).
2.3. Podľa Článku II bod 2. Zmluvy žalovaný podľa zaslanej ponuky od žalobcu zrealizuje záväznú
objednávku najneskôr 2 pracovné dni pred samotným rozvozom stravy, podľa včas zaslanej ponuky
jedál od dodávateľa najneskôr však v stredu k danému rozvozu stravy. Na základe súd konštatoval,

že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva, ktorá je rámcovou zmluvou a ustanovuje všeobecné
podmienky a pravidlá spolupráce. Rámcová zmluva ale nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a
záväzky zmluvných strán z nej nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde
predpokladajú dlhodobejšiu spoluprácu (obchodný vzťah), určia si prostredníctvom rámcovej zmluvy
základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy na jej základe v

budúcnosti uzatvorené, ak nebude v konkrétnej realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva
tak nemá iný význam (inú funkciu), než že určí zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych,
realizačných zmlúv, t.j. v tom či onom rozsahu predurčuje ich obsah.
2.4. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy sa teda v rozsahu, v ktorom
sa strany nedohodli v realizačnej zmluve inak, stávajú pravidla (zmluvné podmienky) dohodnuté v

rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Rámcovou zmluvou si teda strany sporu nastavili
základné pravidlá, ktorými sa bude spravovať ich právny vzťah, pohľadávky a záväzky (a zjednodušene
práva a povinnosti) vznikajú až na základe jednotlivých realizačných zmlúv, ktoré boli uzatvorené na
podklade rámcovej zmluvy.
2.5. Keďže rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej

teda nevznikajú, je toto samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu.
2.6. Pokiaľ žalobca požaduje ušlý zisk tak opomína, že podľa Článku II bod 2. Zmluvy sa vyžaduje
záväznáobjednávka,pričomžalobcanepredložilžiadnuobjednávkuzostranyžalovaného,atedažiadny
ušlý zisk mu nevznikol. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia
majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom

na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.03.2017, sp. zn. 5Cdo/195/2015), čo v danom
spore naplnené nie je. Bez existencie objednávok žalovanému nemohol vzniknúť žiadny ušlý zisk a
zároveň ani neexistuje porušenie povinnosti žalovanému zo Zmluvy. Keďže ide o jednu z podmienok
vzniku nároku na náhradu škody, tak bez jej splnenia nemožno o ušlom zisku ani len uvažovať.

2.7. Platí preto, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov
zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti zo strany žalovanému, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na strane žalobcu.2.8. Uvedené znamená, že žalobca bol povinný v rozhodovanom spore preukázať, že žalovaný porušil
vo vzťahu k žalobcovi nejakú zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, v dôsledku ktorej žalobca
nedosiahol zisk, ktorý by nebyť porušenia právnej povinnosti žalovaným dosiahol (a zvýšil by sa mu

vlastný majetok). Splnenie týchto podmienok ako už súd uviedol žalobca nepreukázal.
2.9. Zo Zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť žalovaného uskutočniť objednávky, prípadne uskutočniť
objednávky v určitom rozsahu. Nemožno identifikovať porušenie žiadnej povinnosti žalovanému zo
Zmluvy.
2.10. Samotný výpočet ušlého zisku potom predstavuje len hypotetické a ničím nepodložené čísla a z

predloženého znaleckého posudku nemožno vychádzať.
2.11. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žaloba musí byť dôvodná v rozsahu 223 porcií jedál, ktoré žalovaný
objednalodinéhododávateľa,takstýmtotvrdenímsasúdnestotožnil.Skutočnosť,žežalovanýobjednal
tentorozsahstravyodinéhododávateľaneznamená,žerovnakýrozsahstravybyobjednalajodžalobcu.
Uvedené platí o to viac, že z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu (rozvoz stravy 13.03.2021,
14.03.2021, 07.04.2021, 10.04.2021, 11.04.2021) vyplynulo, že kvalita stravy bola namietaná, a teda

nie je predpoklad, že stravníci by mali o stravu žalobcu rovnaký záujem - v rozsahu 223 porcií jedál. Z
dôvodu, že žalobca požaduje hypotetický ušlý zisk, súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za ušlý zisk
tak nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiaden konkrétny preukázateľný základ.
2.12. Napokon podľa konajúceho súdu je samotné odstúpenie od Zmluvy z 13.04.2021 zo strany
žalovanému platné. Žalovaný od Zmluvy odstúpila podľa Článku IV. bod 2. písm. c.) Zmluvy, t.j.

nedodávanie obedov v požadovanej kvalite, o čom musí byť žalobca 2 krát písomne upozornená listom.
Slovo „list“ predstavuje písomnú správu. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
písomnáformajezachovaná,akjeprávnyúkonurobenýajelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. E-mail žalovanému
teda napĺňa pojem „písomný list“, pretože ide o správu a jej písomná forma je zachovaná. E-mailom zo

16.03.2021, zo 07.04.2021 a z 12.04.2021 žalovaný upozornila žalobkyňu na kvalitu stravy a následne
odstúpila od Zmluvy, čo je v súlade so Zmluvou (vyššie označeným Článkom IV. Zmluvy). Žalobca podľa
súdu v tomto smere porušila aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
2.13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný

by preto mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. Keďže ale žalovaný nebola
zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanému nevznikli, súd v súlade s Čl.
17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu
trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal.

3. Proti rozsudku podal podľa § 365 ods. 1 písm. h), b) CSP odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že:
3.1. Súd prvej inštancie zastáva názor, že žalovaného odstúpenie od Zmluvy zo dňa 13.04.2021 je
platné, pretože emailové upozornenia, ktoré žalovaný doručil žalobcovi možno podľa hodnotiaceho
úsudku súdu prvej inštancie považovať za „list“. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie a má za to, že na platné odstúpenie od zmluvy bolo v zmysle Čl. IV. ods. 2. písm. c.) zmluvy

nevyhnutnou podmienkou doručiť 2 písomne upozornenia listom, čo sa nestalo.
3.2. Neplatné odstúpenie od zmluvy nastáva, ak je v rozpore s ustanoveniami zmluvy a/alebo
zákona. Neplatnosť odstúpenia môže nastať napríklad, ak bolo odstúpenie od zmluvy podmienené
neexistujúcim dôvodom, alebo ak bolo uplatnené v rozpore s ustanoveniami zmluvy. Dôsledkom
neplatného odstúpenia je, že zmluva naďalej platí a zmluvné strany sú povinné ju plniť. Ak Zmluva

stanovuje, že odstúpenie je možné len za určitých podmienok (povinnosť žalovaného upozorniť 2-
krát žalobcu písomne listom, ak tieto podmienky nie sú splnené, odstúpenie je neplatné. Ak si raz
žalobca a žalovaný výslovne dohodli, že platné odstúpenie od zmluvy je podmienené predchádzajúcim
doručením dvoch písomných upozornení listom potom: ide o zmluvnú podmienku, ktorú je potrebné
dodržať, nedodržanie tejto podmienky má za následok, že odstúpenie je neplatné, nemožno túto dohodu

zmluvných strán nahrádzať akýmkoľvek iným spôsobom tak ako to uvádza súd prvej inštancie, ktorý
poukazuje na ust. § 40 ods. 4 OZ, ktorý absolútne neupravuje túto otázku.
3.3. Pokiaľ Zmluva výslovne neuznáva e-mail, ako rovnocenný náhradný spôsob doručovania
písomností, zaslanie upozornení e-mailom nepostačuje na platné odstúpenie od Zmluvy. Pokiaľ byžalobca a žalovaný mali za to, že forma právnych úkonov je zachovaná aj doručením e-mailovej správy
druhej zmluvnej strane, tak by takúto formu právnych úkonov v Zmluve zakontrahovali, čo sa však
nestalo, a preto treba rešpektovať princíp zmluvnej autonómie zmluvných strán. Dohodnutá forma

„listom“ nepredstavuje LEN formálnu požiadavku, ale súčasť právneho mechanizmu, ktorý podmieňuje
platnosť odstúpenia. Ak zmluvné strany chceli umožniť elektronickú komunikáciu, mohli tak výslovne
urobiť - čo sa však nestalo. E-mail NIE JE list (vo význame požadovanom Zmluvou). Súd prvého stupňa
nesprávne stotožnil pojem „list“ s „e-mailom“, čo je v rozpore s bežným právnym výkladom. List sa v
právnej veci chápe, ako písomnosť vyhotovená na hmotnom nosiči, t.j. klasický papierový dokument

doručovaný poštou a/alebo osobe. E-mail je forma elektronickej komunikácie, a ak má nahradiť listinu
musí to byť vopred výslovne v Zmluve dohodnuté. Pojem „list“ NIE je technologicky neutrálny - ak by sa
e-mail považoval za „list“ zaniká význam rozlišovania medzi rôznymi formami dourčovania.
3.4. Žalobca poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009,
v zmysle ktorého: „Ak bola zmluva uzatvorená písomne, odstúpenie od nej musí byť tiež písomné“ a na
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, 1Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012, v zmysle ktorého: „Jednostranný

právny úkon je potrebné uskutočniť v dohodnutej forme, inak môže byť právne neúčinný.“ Zmluva
medzi žalobcom a žalovaným obsahovala výslovné ustanovenie, podľa ktorého je platné odstúpenie
od zmluvy zo strany žalovaného podmienené: zaslaním dvoch písomných upozornení, ktoré musia byť
doručené listom (t.j. v listinnej podobe). Žalovaný síce zaslal žalobcovi dve upozornenia, však výlučne
prostredníctvom e-mailu, pričom (i) nezaslal ich listom, ako bolo výslovne vyžadované v Zmluva, (ii) čím

nedodržal formu právneho úkonu, ktorá bola výslovne dohodnutá v zmluve. Takéto konanie žalovaného
predstavuje porušenie zmluvnej povinnosti, žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, a teda odstúpenie od
Zmluvy je neplatné. Tým, že žalovaný napriek výslovnej zmluvnej úprave nezaslal upozornenia listom,
porušil svoju povinnosť konať v súlade so zmluvou (konkrétne Čl. IV. ods. 2 písm. c.) Zmluvy).
3.5. Zásada „zmluvy sa majú dodržiavať“ (pacta sunt servanda) vyžaduje, aby každá zmluvná strana

plnila svoje záväzky presne tak, ako boli dohodnuté. Ak sa v zmluve výslovne uvádza, že upozornenia
musia byť zaslané listom, NIE je prípustné, aby si žalovaný zvolil iný nezmluvne dohodnutý spôsob
komunikácia (teda e-mailom), a rovnako NIE je možné, aby súd prvej inštancie v bode 22 napadnutého
Rozsudku nahrádzal formu právnych úkonov, ktoré si žalobca a žalovaný spoločne zakontrahovali v
Zmluve. Tým, že žalovaný nedoručil dve výzvy upozornenia formou listu, hoci sa k tomu zaviazal v

Zmluve, porušil zmluvnú povinnosť. Jeho následné odstúpenie od Zmluvy je právne neúčinné, a teda
je potrebné ho považovať za neplatné.
3.6. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť keďže odstúpil od Zmluvy v rozpore so zmluvne
dohodnutým mechanizmom, konkrétne bez predchádzajúceho zaslania dvoch upozornení listom, ako
výslovne požaduje zmluva.

3.7. Súd prvej inštancie v bode 22 uvádza, že žalobca nepredložil žiadnu objednávku zo strany
žalovaného, a teda žiadny ušlý zisk mu nevznikol. Tento hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie nie je
správny a žalobca si dovoľuje uviesť nasledovné. Neexistencia objednávok NEZNAMENÁ, že žalobcovi
nevnikla škoda, ale že táto škoda vznikla práve v dôsledku neplatného odstúpenia žalovaného od
Zmluvy.

3.8. V dôsledku neplatného odstúpenia od Zmluvy, žalovaný prestal objednávať jedlo od žalobcu, hoci
Zmluva bola naďalej účinná. Týmto konaním žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť spočívajúcu v
tom, že v zmysle obchodnej spolupráce mal, (i) objednávateľ jedlo v dohodnutom rozsahu, a tým (ii)
vytvárať priestor pre realizáciu obchodného zisku žalobcu. Žalobca preto v súdnom konaní, nemohol
predložiť žiadne záväzné objednávky (tak ako to uvádza súd prvého stupňa), pretože žalovaný po

neplatnom odstúpení žiadne žalobcovi nezasielal - čím mu znemožnil plniť zmluvu a dosahovať
očakávaný zisk. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol ušlý zisk, ktorý má pôvod v (i) neplatnom odstúpení
od Zmluvy a (ii) následnom jednostrannom rozhodnutí žalovaného ignorovať trvajúci zmluvný vzťah.
Súd prvej inštancie uvádza, že žalobca nepredložil žiadne záväzné objednávky, a preto mu údajne
nemohol vzniknúť ušlý zisk. Tento hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie ignoruje podstatu veci,

pretože: absencia objednávok, nie je dôkazom toho, že žalobcovi nevznikla škoda, ale je následkom
konaniažalovaného,atokonkrétneneplatnéhoodstúpeniaodZmluvy,ktorýmsámznemožnilvytvorenie
záväzných objednávok.
3.9. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka sa náhrada škody vzťahuje aj na ušlý zisk. V danom
prípade, žalovaný porušil svoju povinnosť riadne odstúpiť od Zmluvy a následne odmietol ďalej plniť.

3.10. Skutočnosť, že žalobca nepredložil záväzné objednávky, NIE je dôkazom toho, že neutrpel škodu,
ale je dôsledkom neplatného odstúpenia žalovaného a následného odmietania plniť Zmluvu. Žalovaný
tak nielen porušil zmluvu, ale aj svojim konaním aktívne zmaril podmienky pre vznik objednávok a zisku
žalobcu, čím naplnil predpoklady zodpovednosť v zmysle ust. § 373 a nasl Obchodného zákonníka.3.11. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného počas piatich testovacích
víkendov (v zmysle Zmluvy ich malo byť 10) zabezpečil a dodal 538 porcií dennej stravy. Z vyššie
uvedeného teda vyplýva, že žalobca nepredložil LEN abstraktné obchodné plány, ALE reálne čísla.

Výpočty v znaleckom posudku neboli fiktívne, ale vychádzali z reálnych údajov o plnení počas
testovacieho obdobia. Znalec v znaleckom posudku nevyčíslil škodu svojvoľne, ale na podklade
skutočností objektívne preukázaných v konaní.
3.12. V prejednávanej veci žalobca preukázal pravidelnosť dodávok počas v testovacom období,
preukázal, že bez neplatného odstúpenia by spolupráca pokračovala (a to bez ohľadu na počet dodanej

strany, nakoľko je potrebné vychádzať z pravidelného behu vecí) a preukázal, že bol pripravený plniť
ďalej zmluvu v zmysle dohodnutých podmienok. Za takýchto okolností bol súd prvého stupňa povinný
vychádzať z tzv. pravidelného chodu vecí, t.j posudzovať výšku ušlého zisku ako pravdepodobnú, teda
reálne očakávateľnú škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti žalovaného.
3.13. Podľa právneho názoru žalobca, súd prvého stupňa sa nevysporiadal so znaleckým posudkom
vecne, ale ho bez ďalšieho odmietol ako „hypotetický“, pričom taký princíp odporuje zásade voľného

hodnotia dôkazov v zmysle ust. § 191 CSP. Súd prvého stupňa ďalej nahradil predložený znalecký
posudok svojim hodnotiacim úsudkom, ktorý de facto spochybnil jedno vetou, a to bez odbornej
kvalifikácie a zároveň znemožnil žalobcovi domáhať sa náhrady škody v prípade, kde škoda je exaktne
vyčísliteľná a jej vznik je bez akýchkoľvek pochýb zrejmý. Ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o
presnosti a/alebo metodike znaleckého posudku, bol oprávnený (a povinný) nariadiť: (i) doplnenie alebo

revíziu znaleckého posudku, (ii) ustanoviť druhého znalca alebo (iii) predvolať znalca na výsluch. Tým,
že súd prvého stupňa takto nepostupoval, ale dôkaz svojvoľne odmietol, došlo podľa právneho názoru
žalobcu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
3.14. Súd nesprávne právne posúdil vykonané dôkazy, neaplikoval relevantnú judikatúru k výpočtu
ušlého zisku, a dospel k zjavne nesprávnemu záveru o tom, že škoda je len hypotetická, hoci jej vznik

a výpočet boli predložené vecnými údajmi.
3.15. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alebo rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že žalobcovi formou emailu doručil písomné

upozornenia zo dňa 16.03.2021, 06.04.2021 a 12.04.2021. Následne dňa 15.04.2021 zaslal žalobcovi
emailom odstúpenie od zmluvy, pričom 16.04.2021 bolo toto odstúpenie doručené žalobcovi aj písomne.
Tvrdí, že žalobca súd úmyselne zavádzal, keď tvrdil, že písomné odstúpenie doručil žalovaný až
listom dňa 29.04.2021. Poukázal na čl. IV ods. 2 písm. c) Zmluvy. Uviedol, že žalobca reagoval na
upozornenia emailom slovami „vyriešime ďakujem“. Uvedené považoval za konkludentný súhlas, a teda

že nebolo nevyhnutné posielať písomné upozornenie, zvlášť počas COVID-10. Poukázala na § 40
ods. 4 OZ. Emailom zo dňa 16.03.2021, 07.04.2021 a 12.04.2021 upozornil žalobcu na kvalitu stravy
a následne odstúpil od Zmluvy, čo je súladné so Zmluvou. Zdôraznil, že podľa poslednej vety bodu
4. výzvy na predloženie ponuky si mestská časť vyhradzuje právo testovanie prestať zabezpečovať,
v bode 4.4. uvádza, že v objednávke bude špecifikovaný presný počet porcií. Podľa čl. II ods. 12

Zmluvy počet stanovíšť ako aj odberných miest sa môže meniť podľa potreby objednávateľa a aktuálnej
epidemiologickej situácie. Uviedol, že žiadne ustanovenie zmluvy nešpecifikovalo, aký počet porcií sa
žalovaný zaväzuje od žalobcu objednať. Ak by aj nedostúpil od zmluvy, nebol zaviazaný uskutočniť
objednávku. Záväzky jej z rámcovej zmluvy nevznikali s ušlý zisk považuje za hypotetický.

5. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že: Podľa Čl. IV ods. 2 písm. c) Rámcovej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným má objednávateľ (žalovaný) pred odstúpením od zmluvy povinnosť
dodávateľa (žalobcu) dvakrát písomne upozorniť listom na nedodávanie obedov v požadovanej kvalite.
Prvoinštančný súd sa nesprávne stotožnil s výkladom žalovaného, podľa ktorého je možné formálne
požiadavky zmluvy (t.j. doručenie “písomného listu“) substituovať elektronickou komunikáciou. Takýto

výklad odporuje základnému princípu právnych úkonov podľa ust. § 35 OZ a najmä požiadavke
rešpektovania prejavenej vôle strán. Zmluvné strany sa dohodli na striktnej písomnej forme upozornení
LISTOM, čo nemožno svojvoľne rozšíriť výkladom o „písomnosti“ vo všeobecnom zmysle. Aj keď
podľa ust. § 40 ods. 4 OZ umožňuje zachovanie písomnej formy aj prostredníctvom elektronických
prostriedkov, neumožňuje zmeniť význam slova „list“, ktorý má v právnej praxi aj v bežnom jazyku

konkrétny význam - fyzická forma dokumentu (t.j. papierová zásielka). Zmluva teda explicitne vyžaduje
nieakúkoľvekpísomnosť,alelistvzmyslefyzickydoručenejpísomnosti.Zoskutkovéhostavunevyplýva,
že by žalovaný doručil žalobcovi dve písomné upozornenia listom, ako to zmluva predpokladá.
Odstúpenie od zmluvy preto nebolo vykonané so zmluvou a je neplatné pre nenaplnenie suspenzívnejpodmienky účinnosti odstúpenia (predchádzajúceho riadneho upozornenia). Žalovaný tak od zmluvy
platne neodstúpil. Žalobca opakovane poukazoval na to, že k platnému odstúpeniu nedošlo a súd
bez ďalšieho prevzal výklad žalovaného, bez toho, aby sa podrobne zaoberal výkladom konkrétneho

zmluvného ustanovenia. Vzhľadom na zmluvnú autonómiu strán (ust. § 262 ods. 1 OBZ), nie je možné
všeobecne aplikovať ust. § 40 ods. 4 OZ o písomnosti elektronických úkonov - najmä ak zmluva
vyžaduje prísnejšiu formu. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že výzvy adresoval e-mailom. Tento
spôsob však, nepredstavuje doručenie listom v zmysle bežného jazykového a právneho významu slova
„list“ a nezodpovedá ani zmluve dohodnutej forme komunikácie, ktorá mala garantovať zachovanie

vyššej právnej istoty verifikovateľnosti doručenia. Žalobca taktiež namieta, že súd porušil jeho právo na
spravodlivý proces tým, že nezohľadnil predložený posudok ako dôkaz o ušlom zisku a nezaoberal sa
otázkou neplatnosti odstúpenia v kontexte uplatneného nároku a automaticky akceptoval argumentácie
žalovaného bez relevantného dôkazného vyhodnotenia. Žalobca preto preukázal, že pred neplatným
odstúpením od zmluvy dodával stravu pravidelne a v súlade so zmluvou, čo predstavuje spoľahlivý
základ pre výpočet ušlého zisku. Znalecký posudok je relevantný a odborný dôkaz, ktorý nebol vyvrátený

žalovaným - ten nepredložil žiadny protiznalecký posudok, ani konkrétny výpočet na spochybnenie
vyčísleného nároku. Námietka žalovaného, že výpočet je hypotetický, nemá skutkový základ. Naopak,
výpočet je opretý o reálne dodávky a bežný chod obchodného vzťahu. Žalovaný mylne tvrdí, že rámcová
zmluva nezaväzovala k žiadnemu plneniu, a teda ani k odberu stravy. Žalobca zásadne nesúhlasí s
argumentáciou žalovaného a súdu prvého stupňa, podľa ktorého rámcová zmluva nepredstavovala

právny základ pre vznik ušlého zisku, lebo nezakladala povinnosť pravidelného odberu a že k žiadnym
objednávkam po odstúpení nedošlo. Táto obrana žalovaného a vyhodnotenie súdu prvého stupňa
prehliada základnú právnu skutočnosť: práve samotné (neplatné) odstúpenie od zmluvy spôsobilo, že
k ďalším objednávkam dôjsť nemohlo. Nie je teda možné vyčítať žalobcovi, že nedodal jedlo alebo
že nevie preukázať konkrétne objednávky po odstúpení - pretože výlučne konaním žalovaného došlo

k predčasnému a právne neoprávnenému ukončeniu obchodného vzťahu. Z ustálenej rozhodovacej
prace vyplýva, že aj rámcová zmluva, ktorá nezaväzuje k presne stanoveným objemom odberu, môže
zakladať legitímne očakávania na strane dodávateľa a môže byť zdrojom zodpovednosti za škodu,
ak dôjde k jej porušeniu alebo neplatnému ukončeniu. V danom prípade rámcová zmluva nebola iba
formálnymdokumentom-najejzákladežalobcazabezpečovalpravidelnédodávky,logistiku,personálne

aj materiálne kapacity. Obchodný vzťah teda mal ustálený a predvídateľný charakter (plnilo sa počas
5 testovacích víkendov z 10 testovacích víkendov), na ktorý sa žalobca mohol a aj musel spoliehať
pri svojom podnikaní. Z toho vyplýva, že: príčinná súvislosť medzi neplatným odstúpením od zmluvy a
vznikom ušlého zisku je jednoznačná - ak by žalovaná platne neodstúpila od zmluvy, obchodný vzťah
by pokračoval a žalobca by realizoval ďalšie dodávky, žalobca nie je povinný preukazovať konkrétne

objednávky, ktoré po odstúpení nemohli nastať, ale má právo preukázať predpokladaný vývoj podľa
bežného chodu veci (tým sa má na mysli plnenie počas ďalších 5 testovacích víkendov s poukázaním na
dodaný objem dodávky pred neplatným odstúpením od rámcovej zmluvy). Ušlý zisk bol teda následkom
žalovanej, nie hypotetickým predpokladom bez vzťahu k zmluve. Nemožno žalobcovi klásť za vinu, že
po jednostrannom ukončení zmluvy nemohol pokračovať v dodávkach a nedostal objednávky, ktorých

absenciu spôsobil práve žalovaný.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 17.03.2026 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.03.2026.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu,
odvolania, vyjadrení v odvolacom konaní - dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec
i správne právne meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací

súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a
na odôvodnenie odkazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a správne ustálil,
že žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore s čl. 17 CSP
a teda nadbytočné a nehospodárne, nakoľko skutkový stav je spoľahlivo zistený. Odvolací súd po
preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, odvolacie dôvody

neboli naplnené, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza:8. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok na ušlý zisk s príslušenstvom,
nakoľko dospel k záveru, že žalovaný platne odstúpil od Zmluvy, dodržal zmluvne dojednanú formu
odstúpenia od Zmluvy a upozornení, dôvody pre odstúpenie od Zmluvy boli naplnené, doručovanie

riadne vykonané a zároveň konštatoval, že sa jednalo o rámcovú zmluvu, v zmysle ktorej nebol žalovaný
povinný uskutočniť objednávky v konkrétnom rozsahu, a teda žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na ušlý
zisk, pričom vyčíslený a uplatnený nárok je len hypotetickým.

9. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)

touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

11. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

12. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala

poznať pri obvyklej starostlivosti.

13. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

14. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

15. Uzatvorenie Zmluvy bolo medzi stranami nesporné. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvej
inštancie dospel pri výklade zmluvných dojednaní k názoru, že Zmluva je rámcovou. Podľa čl. II. bod 2.
Zmluvy sa totiž vyžaduje záväzná objednávka zo strany žalovanej na základe ponuky žalobcu. V Zmluve
nie je záväzne dojednané množstvo, rozsah objednávok, ktoré by mal byť žalovaný povinný zadať

žalobcovi. Zmluvné strany si v čl. III. ods. 1 Zmluvy dohodli iba maximálnu sumu podľa Zmluvy vo výške
13.668,00 eur vrátane DPH a jednotkovú cenu podľa ods. 2 vo výške 11,40 eur bez DPH. V predmete
zmluvy, t.j. v čl. I. Zmluvy nie je dojednaný rozsah objednávok. V Čl. II. sa žalobca zaviazal zabezpečiť
stravu v konkrétnej kvalite. Zároveň sa zmluvné strany v čl. II. ods. 12 Zmluvy dohodli, že počet stanovíšť
ako aj odberných miesto sa môže meniť podľa potreby objednávateľa a aktuálnej epidemiologickej

situácie,t.j.rozsahobjednávokneboldojednaný.Podľačl.IVods.2písm.c)Zmluvyvprípadenedodania
obedov v konkrétnej kvalite, po 2 písomných upozorneniach listom má právo žalovaný odstúpiť od
zmluvy. Charakter Zmluvy ako rámcovej označil aj žalobca v texte žaloby (písm. C, č.l. 8). Odvolací súd
totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nemá Zmluvou garantovaný konkrétny rozsah
objednávok, žalovaný teda nebol v zmysle Zmluvy povinný objednať u žalobcu konkrétny rozsah stravy.

Odvolací súd sa stotožnil s obranou žalovaného a názorom súdu prvej inštancie, že došlo k platnému
odstúpeniu od Zmluvy s tým, že žalovaný nebol povinný realizovať objednávky v konkrétnom rozsahu,
nakoľko Zmluva mala rámcový charakter. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou, že
žalovaný prestal objednávať jedlo od žalobcu a týmto konaním porušil zmluvnú povinnosť, nakoľko v
zmysle obchodnej spolupráce mal objednávateľ jedlo v dohodnutom rozsahu objednávať.

16. Žalovaný v súlade so Zmluvou vytkol žalobcovi kvalitu dodanej stravy upozorneniami, a to emailom
zo dňa 16.3.2021, 7.4.2021 a 12.4.2021 a až následne odstúpil od Zmluvy Odstúpením od Zmluvy zo
dňa 13.4.2021. Žalobca nepopiera, že sa s emailovými správami oboznámil, dokonca ich označil akodôkaz, čiže mu boli doručené do dispozičnej sféry. Žalobca nepreukázal riadne splnenie si zmluvných
povinností, t.j. nepreukázal, že hmotnoprávny podmienky pre odstúpenie od Zmluvy neboli naplnené.

17. Odvolací súd poukazuje na správnosť posúdenia súdom prvej inštancie, že v prípade emailu, bola
zachovaná dojednaná forma tak upozornení, ako aj odstúpenia od zmluvy. Na odôvodnenie rozsudku
súdom prvej inštancie odvolací súd odkazuje. V zmysle právnej teórie, komentárov k Občianskemu
zákonníku, § 40 OZ a v súlade s aktuálnou judikatúrou, je písomná forma právneho úkonu zachovaná
aj elektronickým podaním, t.j. emailom. Zmluvné dojednanie v čl. IV ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého

je potrebné upozornenia aj odstúpenie od zmluvy uskutočniť písomne listom, je aj podľa názoru
odvolacieho súdu naplnené emailovou správou, nakoľko obsah správy je listom, t.j. textom, ktorý je
zrozumiteľný a určitý. Emailové správy špecifikujú vytýkané nedostatky v plnení si zmluvných povinností
žalobcom a Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.04.2021 poukazuje na Zmluvu, porušenia a zvolený
postup zmluvnej strany, ktorá s odkazom na email zo dňa 16.03.2021, 07.04.2021 a 12.04.2021 pre
nezabezpečenie požadovanej kvality odstupuje podľa čl. IV. ods. 2 písm. c) Zmluvy od Zmluvy. Zmluvné

strany sa v Zmluve výslovne nedohodli, že upozornenia a odstúpenie od zmluvy majú byť uskutočnené
výlučne poštou, osobne, kuriérom alebo inou formou, ktorá by vylučovala doručovanie emailom.

18. V čl. II. ods. 5 Odstúpenia od Zmluvy je výslovne uvedené, že sa doručuje aj poštou do sídla
dodávateľa.

19. Zo žaloby žalobcu (č.l. 9) vyplýva, že:
- Odstúpenie od Zmluvy bolo žalobcovi doručené ako príloha emailu, t.j. prílohu je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné posúdiť ako list v prílohe elektronickej správy, t.j. písomná forma listu je
zachovaná.

- Odstúpenie bolo žalobcovi doručené emailom dňa 15.04.2021 a listom dňa 29.4.2021. V žalobe
nepopiera teda doručenie odstúpenia aj poštou.

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že právne úkony boli realizované počas pandémie COVID-19, kedy
platili osobitné bezpečnostné (nekontaktné) COVID-19 opatrenia, ktoré boli verejne známe, pričom

žalobca nesporí, že sa s textom oboznámil a že mu bol emailom doručený. Pri uplatňovaní nároku
žalobca napriek tomu ako základ pre uplatnenie nároku, vychádza z tvrdeného nedostatku formy
právnych úkonov, t.j. pri vedomí si covidových obmedzení, textu doručovaných písomností, z tvrdeného
formálneho nedostatku uplatňuje svoj hypotetický nárok.

20. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu odstúpenie od Zmluvy platným právnym
úkonom, ktoré nadväzuje na upozornenia, ktoré boli uskutočnené v zmluvne dojednanej forme (§ 40
ods. 4 OZ). Žalobca nedôvodnosť upozornení nepreukázal. Keďže žalovaný platne odstúpil od Zmluvy,
žaloba nie je dôvodná. V dôsledku platného odstúpenia od Zmluvy totiž žalobcovi nemohol vzniknúť
nárok na ušlý zisk, nakoľko na strane žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového

vzťahu, t.j. žalovaný nemal povinnosť si od žalobcu objednávať ďalšiu stravu v zmysle Zmluvy, preto
aj akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadom výšky hypotetického ušlého zisku by bolo v súlade s čl. 17
CSP nehospodárne, neúčelné a nadbytočné. Nárok žalobcu nemôže vyplývať ani z dodávky stravy
realizovanejtreťouosobou.AkbyajdošlokneplatnémuodstúpeniuZmluvy(avšakodstúpeniejeplatné),
Zmluva je iba rámcovou, čiže z vykonaného dokazovania by súd nemal za preukázaný vznik nároku

na ušlý zisk, keďže ani v prípade neplatného odstúpenia od Zmluvy by nezadaním ďalších objednávok
zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu záväzku zo Zmluvy na strane žalovaného ako jedného z
predpokladov vzniku nároku na ušlý zisk (§ 373 OBZ). Úvahy o možných budúcich objednávkach sú
iba hypotetické, nezakladajú nárok na ušlý zisk. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s odvolacou
námietkou, že škoda vznikla v dôsledku neplatného odstúpenia žalovaného od Zmluvy, ani s potrebou

vykonania ďalšieho dokazovania ohľadom výšky nároku, nakoľko výška škody (ušlého zisku) ani
príčinnej súvislosti, nemajú vzhľadom na absenciu porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, právny
význam a nemôžu založiť nárok uplatňovaný žalobou. Zároveň je potrebné doplniť, že odvolateľom
namietané porušenie formy odstúpenia od zmluvy, ani v prípade ak by porušením bolo, nemožno
vykladať ako porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré by malo byť predpokladom pre nárok

podľa § 373 OBZ, pretože absentuje zmluvná povinnosť vykonať objednávky.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že listom sa rozumie výlučne listinná forma
podania, nakoľko list je možné zaslať aj elektronicky, či už ako prílohu alebo priamo v texte emailovejsprávy. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že žalovaný
porušil pre nedostatok formy právnych úkonov svoju zmluvnú povinnosť.

22. Úvahy odvolateľa o tom, že bez neplatného odstúpenia by spolupráca pokračovala, považuje
odvolací súd za hypotetické, nezakladajúce dôvodnosť žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje aj s
posúdením relevantnosti znaleckého posudku pre vyčíslenie nároku a poukazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie.

23. Súd prvej inštancie správne posúdil vykonané dokazovanie, aplikoval judikatúru, vyhodnotil
dojednanú formu právnych úkonov a ustálil nedôvodnosť žaloby.

24. Napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na
všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou európskeho súdu pre ľudské práva

stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť
poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny
procesnepatrísúčasneaniprávosporovejstrany,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnyminázormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd po
preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav,
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd nezistil nedostatky procesného pochybenia, ktoré
by boli dôvodom na zrušenie rozsudku.

25. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne .(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie
dôvody žalovaného.

27. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako
správny.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak, že v konaní bol úspešný žalovaný, preto mu
patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak keďže mu nevznikli, v súlade s čl. 17 CSP mu
súd nárok nepriznal. Dôvod na postup podľa § 257 CSP nebol zistený.
29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).