Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6718201222.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu,
ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., právne
zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen,
IČO: 47 236 655, proti žalovaným: 1/ F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., právne

zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365,
2/ E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX E. a 3/ H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/
X, XXX XX E., obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960
01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
o odvolaní žalobkyne, žalovaného 1/ a žalovaných 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
17C/5/2018-1341 z 21. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 17C/5/2018 z 21. 02. 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovanej 3/ k nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, vedenej Okresným úradom Zvolen, katastrálny
odbor, k. ú. G., obec Sliač, okres Zvolen, a to k pozemku parc. reg. „E“ evidovanej na katastrálnej mape

s parc. č. XXX/X, o výmere 327 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „pozemok“
alebo „nehnuteľnosť“); a vyporiadal ho tak, že:
- do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorenú parc. reg. „C“ evidovanú na katastrálnej
mape s parc. č. XXX/X, o výmere 80 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcu
sa v okrese Zvolen, obec Sliač, k. ú. G. (ďalej len „parc. č. XXX/X“), ktorá bola vytvorená geometrickým
plánom č. 17C/5/2018 zo dňa 12. 01. 2024, vyhotoveným A. B. C., overeným Okresným úradom Zvolen

pod č. 61-16/2024 dňa 26.01.2024 (ďalej len „geometrický plán č. 17C/5/2018“);
- do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ prikázal novovytvorenú parc. reg. „C“ evidovanú na katastrálnej
mape s parc. č. XXX/X, o výmere 159 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcu
sa v okrese Zvolen, obec Sliač, k. ú. G. (ďalej len „parc. č. XXX/X“), ktorá bola vytvorená geometrickým
plánom č. 17C/5/2018;
- do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/ prikázal novovytvorenú parc. reg. „C“ evidovanú

na katastrálnej mape s parc. č. XXX/X, o výmere 79 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúcu sa v okrese Zvolen, obec Sliač, k. ú. G. (ďalej len „parc. č. XXX/X“), ktorá bola vytvorená
geometrickým plánom č. 17C/5/2018 (I. výrok);
- strany sporú nie sú povinné vzájomne si vyplatiť žiadnu sumu na vyrovnanie svojich podielov na
nehnuteľnosti (II. výrok);
- zriadil vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v povinnosti vlastníka parc. č. XXX/X strpieť peší prechod

vlastníkom parc. č. XXX/X, a to na novovytvorenom diele 3 geometrického plánu č. 17C/5/2018a v oprávnení vlastníka parc. č. XXX/X pešieho prechodu na novovytvorenom diele 3 vytýčenom
geometrickým plánom č. 17C/5/2018 (III. výrok);
- žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena

uvedeného vo výroku III. napadnutého rozsudku vo výške 1.900,- Eur v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku (IV. výrok);
- a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (V. výrok).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 09. 03. 2018
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej je podielovou

spoluvlastníčkouvovýške1,(pôvodná)žalovaná1/bolapodielovouspoluvlastníčkoukuvedenejparcele
v 2/4 v pomere k celku a žalovaní 2/ a 3/ sú bezpodieloví spoluvlastníci v 1 v pomere k celku. Žalobkyňa
nemala záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Vyzvala preto žalovaných k uzavretiu
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, navrhla im aj
spôsobvyporiadania.Kdohodenedošlo.Tvrdila,ženemôžeakopodielovýspoluvlastníkcelúpredmetnú
nehnuteľnosť využívať z dôvodu veľmi narušeného vzťahu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi

a ich rodinnými príslušníkmi, uvádzala príklady. Predložila geometrický plán č. 36648906-350/2017 zo
dňa 12. 12. 2017, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou I. J. – J. D., E., so sídlom C. XX, XXX XX K.,
IČO: XX XXX XXX a autorizačne overený A. L. M. dňa 12. 12. 2017 (ďalej len „geometrický plán z 12.
12. 2017“) a navrhla, aby súd prvej inštancie novovzniknutú parc. reg. „C“ s parc. č. XXX/X vytvorenú
geometrickým plánom z 12. 12. 2017 prikázal do jej výlučného vlastníctva, novovzniknutú parc. reg.

„C“ s parc. č. XXX/X vytvorenú geometrickým plánom z 12. 12. 2017 prikázal do výlučného vlastníctva
pôvodnej žalovanej 1/ a novovzniknutú parc. reg. „C“ s parc. č. XXX/X vytvorenú geometrickým plánom
z 12. 12. 2017 prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/. Akceptovala spôsob
delenia spoločného pozemku geodetom tak, že by došlo k zmenšeniu výmery jej budúceho pozemku o 1
m2 a zvýšeniu výmery novovytvoreného pozemku v prospech žalovaných 2/ a 3/. Žiadala tiež úhradu za

geometrický plán z 12. 12. 2017 podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaných a náhradu trov
konania od žalovaných.
1.2 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 141, § 142 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 255, § 262 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1.3 Súd prvej inštancie na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania zistil, že žalobkyňa
a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorým sa nepodarilo mimosúdne dospieť
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, preto pristúpil k autoritatívnemu zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. V prvom rade skúmal, či je nehnuteľnosť dobre
možné rozdeliť vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Žiadna zo

strán sporu zásadne nerozporovala to, že najúčelnejším je rozdelenie nehnuteľnosti podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov tak, aby novovzniknuté jednotlivé parcely priliehali k nim už vlastneným
iným nehnuteľnostiam. Žalovaný 1/ v konaní namietal, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné,
nakoľko tento predstavuje jedinú prístupovú cestu k jeho rodinnému domu. K uvedenej námietke súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/10/2021, z ktorého

citoval, ako aj na rozhodnutia NS ČR č. 2411/2008, č. 22Cdo 2667/2004 a č. 22Cdo 2977/2009,
z obsahu ktorých dospel k záveru, že nič nebráni vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán
sporu rozdelením podľa § 142 ods. 1 OZ. Pri rozdelení nehnuteľnosti súd prvej inštancie vychádzal zo
znaleckého posudku č. 03/2024 znalca A. B. C., ktorého obsah tvorí aj geometrický plán č. 17C/5/2018,
ktorým znalec rozdelil predmetnú nehnuteľnosť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na tri časti,

a to: a) parc. č. XXX/X, ktorá prilieha k parc. reg. „C“ č. XXX a parc. reg. „C“ č. XXX, obe vo vlastníctve
žalobkyne; b) parc. č. XXX/X, ktorá prilieha k parc. reg. „C“ č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného
1/; a c) parc. č. XXX/X, ktorá prilieha k parc. „C“ č. XXX, ktorá patrí žalovaným 2/ a 3/ v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
1.4 Žalovaný 1/ počas konania navrhoval aby, ak súd prvej inštancie nehnuteľnosti rozdelí, zriadil

právo zodpovedajúce vecnému bremenu („in rem“) strpieť prechod a prejazd cez novovzniknutú
parcelu, ktorá má pripadnúť do vlastníctva žalobkyne, alebo aby návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietol, inak aby súd novovzniknutú parcelu, ktorá mala pripadnúť do
výlučného vlastníctva žalobkyne, prikázal jemu s tým, že žalobkyňu vyplatí. Dôvodil, že pozemok vie
lepšie využiť, keďže predstavuje jedinú prístupovú cestu k nemu vlastnenému pozemku a rodinnému

domu. Časť pozemku, ktorá má pripadnúť žalobkyni, je od iných jej nehnuteľností oddelená vysokým
murovaným plotom a stenou rodinného domu s dvomi malými oknami, pričom on by jej v prístupe
cez záhradu, kde má hlavný vchod do domu, nebránil. V súvislosti s uvedeným predložil znalecký
posudok č. 130/2019 znalca A. L., podľa ktorého trhová cena novovytvorenej parcely (pozemku), ktorámala pripadnúť žalobkyni, predstavuje sumu 2.165,39 Eur (ďalej len „súkromný znalecký posudok č.
130/2019“), ktorú on bol ochotný zaplatiť. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila a uviedla, že pozemok je
znehodnotený jeho užívaním žalovaným 1/, ktorý ho využíva na prejazd, je tam blato, otriasa sa jej dom

a nie je dôvod pozemok nerozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Pochybovala, či žalovaný
bude mať finančné prostriedky na vyporiadanie podielu zaniknutého podielového spoluvlastníctva.
Nesúhlasila ani so zriadením vecného bremena v rozsahu navrhovanom žalovaným 1/, nanajvýš
súhlasila s právom prechodu. Tvrdila, že prechod by mohol byť lepšie zabezpečený cez novovytvorený
pozemok žalovaných 2/ a 3/. Zdôraznila, že podľa znaleckého posudku č. 10/2021 znalca A. B. C.

vecné bremeno prejazdu novovytvoreným pozemkom parc. č. XXX/X nie je možné zriadiť, nakoľko
jeho rozmery nezodpovedajú požiadavkám na cestnú komunikáciu. Ani žalovaní 2/ a 3/ nesúhlasili so
zriadením vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXX/X, ktorá mala pripadnúť do ich BSM.
V tomto smere z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 10/2021 znalca. A. C. vyplynulo, že právo
prejazdu (cez novovytvorenú parcelu, ktorá mala pripadnúť žalovaným 2/ a 3/ - pozn. odvolacieho súdu)
je fyzicky vylúčené zriadiť, nakoľko by do neho zasahovala prístavba domu (vchod). Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že nehnuteľnosť je deliteľná, postupoval podľa § 142 OZ a s prihliadnutím na veľkosť
spoluvlastníckych podielov každému zo spoluvlastníkov prikázal do vlastníctva časť pôvodnej parcely.
Zriadenie práva prejazdu po parc. č. XXX/X považoval za právne neprípustné, hoci fyzický prejazd
možný je a prejazd využíval žalovaný 1/ ako aj jeho predchodcovia v minulosti, tak aj po parcele č. XXX/
X. V tomto smere súd prvej inštancie nevyhovel, pretože súd nemôže prihliadať na susedné parcely,

pomocou ktorých by bolo možné prejazd zabezpečiť, nakoľko tieto nie sú predmetom konania. V prípade
parcely, ktorá má pripadnúť žalobkyni, má susedná parcela iného vlastníka. Ide o parc. reg. „C“ č. XXX,
vlastnenú M. I., ktorý na uvedenej parcele plánuje zriadiť stavbu, o čom svedčí projektová dokumentácia
pripojená v spise.
1.5 Súd prvej inštancie dôvodil, že do úvahy prichádza iba zriadenie práva prechodu cez novovytvorené

pozemkyžalobkyneresp.žalovaných2/a3/.ZatýmtoúčelomzadalúlohuznalcoviA.C.prevyhotovenie
znaleckého posudku č. 03/2024. Ten zakreslil právo pešieho prechodu po novovytvorenej parc. č. XXX/X
ako diel 3 v časti vzdialenejšej od nehnuteľnosti žalobkyne a právo pešieho prechodu po novovytvorenej
parc. č. XXX/X ako diel 5 v časti vzdialenejšej od ostatných nehnuteľností žalovaných 2/ a 3/. Súd prvej
inštancie po posúdení, ktoré z uvedených práv prechodu zriadi, vzal do úvahy skutočnosť, že parc.

č. XXX/X, ktorá má pripadnúť do BSM žalovaných 2/ a 3/, je ich jediným dvorom, na ktorý smerujú
všetky hlavné okná ich nehnuteľnosti, ktorá je ich rodinným domom, pričom parc č. XXX/X, ktorá má
pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne, je oddelená od jej ostatných nehnuteľností vysokým
murovaným plotom a stenou rodinného domu, na ktorej sú umiestnené iba malé okná miestností, ktoré
nie sú hlavnými (obytnými) miestnosťami rodinného domu. Preto zriadil právo prechodu žalovaného 1/

cez novovytvorenú parc. č. XXX/X, ktorá má pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne.
1.6 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že
rozhodnutie v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. iudicium duplex,
t. j. súd postupuje podľa záväzných ustanovení hmotného práva bez ohľadu na hmotnoprávne návrhy

strán sporu, pričom výsledkom konania nie je deklaratórne rozhodnutie, ale konštitutívne rozhodnutie
zakladajúce hmotnoprávny stav medzi stranami sporu. Preto v tomto konaní nemožno hovoriť o úspechu
resp. neúspechu v konaní a každá zo strán si má znášať sama tie trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli.

2. Žalobkyňa v odvolaní podanom proti výrokom IV. a V. napadnutého rozsudku za použitia odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozsudkom a uviedla,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo

výrokoch IV. a V. a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a určil žalovanému 1/ lehotu
na plnenie náhrady za zriadenie vecného bremena žalobkyni v sume 1.900,- Eur v trvaní 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadala tiež priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 % voči všetkým žalovaným spoločne a nerozdielne.

2.1 Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti
s absenciou odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa predĺženia lehoty na plnenie
povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena.
Predĺženie lehoty na splnenie uloženej povinnosti žalovaného 1/ považuje za nesprávne. Poukázala naznenie ustanovenia § 232 CSP. Skonštatovala, že žalovaný 1/ môže vykonávať svoje právo z vecného
bremena počínajúc dňom vykonateľnosti rozsudku. Na druhej strane ona môže vymáhať svoj nárok
na zaplatenie odplaty za vecné bremeno až po 6 mesiacoch. Zdôraznila, že práva účastníkov konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva majú byť zásadne rovnovážne, teda že určitému
právujednejstranysporumusíkorelovaťporovnateľnápovinnosťprotistrany.Neboldôvodnato,abysúd
prvej inštancie určil právo vykonávať vecné bremeno žalovanému 1/ „ihneď“ a zároveň predĺžil lehotu
na vyplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena. Žalovaný 1/ ani len nedeklaroval osobitný dôvod,
pre ktorý by nebol schopný túto povinnosť splniť v základnej paričnej lehote.

2.2 V rovine nesprávneho právneho posúdenia veci namietala vecnú nesprávnosť výroku V.
napadnutého rozsudku. Uviedla, že jej podľa zásady úspechu mala byť priznaná náhrada trov
konania voči žalovaným v plnom rozsahu. V odvolaní opisovala svoj procesný postup a procesné
návrhy, ktoré uplatnila v prvoinštančnom konaní. Poukazovala pritom na individuálne vyjadrenia, ktoré
produkovala v prvoinštančnom konaní. Pre porovnanie sa sústredila na procesný postup, návrhy
a vyjadrenia žalovaných z prvoinštančného konania. Poukázala aj na to, že žalovaní v priebehu

konania neboli aktívni vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, ktoré navrhla a odôvodňovala (formulovala
otázky) výlučne ona, a ktoré aj preddavkovo platila. Žalovaní naopak žiadali znalecké dokazovanie
nevykonať. Pritom vykonanie znaleckého dokazovania bolo na prospech všetkých strán sporu, nielen
jej. Teda treba prihliadnuť na tú skutočnosť, že to bola primárne ona, kto svojou aktivitou umožnil
zadováženie podkladov potrebných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nepriznaním náhrady trov

konania žiadnemu účastníkovi súd prvej inštancie výrazne poškodil a znevýhodnil výlučne ju, keďže
platilajednaksúdnypoplatokzažalobu,ajvysokopreddavkovanétrovyceléhoznaleckéhodokazovania.
Vovzťahukuplatneniuzásadyúspechuvkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
poukázala na uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1829/2017 z 11. 09. 2017, z ktorého v podanom odvolaní
citovala.Skonštatovala,ževkonanínebolaspornouotázkapotrebyzrušeniaavyporiadaniapodielového

spoluvlastníctva, to žiadali obe strany sporu. Rozdiel v návrhoch strán sporu bol ohľadne spôsobu
vyporiadania. Práve táto skutočnosť preto bola z hľadiska určenia úspechu v konaní smerodajná.
Dodala, že spočiatku nebola sporná ani otázka spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva,
čo sa však v priebehu konania menilo, keď žalovaní 2/ a 3/ začali tvrdiť, že rozdelenie veci nie je dobre
možné a žalovaní 1/, 2/ aj 3/ žiadali odlišný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti. V každom prípade z

porovnania rozhodnutia súdu prvej inštancie a jej návrhov v konaní, keď súd prvej inštancie rozdelil
pozemok presne v súlade s jej žalobou (rozdiel iba v parcelných číslach, ale nové pozemky a ich výmery
sú zhodné) a zároveň zriadil na pozemku, ktorý pripadol jej, vecné bremeno práva prechodu v prospech
žalovaného 1/ (aj to len v šírke dielu 3 podľa geometrického plánu), je zrejmé, že bola plne úspešná
vkonaní;pretojejpatrínároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavočižalovanýmvplnomrozsahu.

3. Žalovaný 1/ v odvolaní podanom proti výrokom I., III. a IV. napadnutého rozsudku za použitia
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III. a IV.
a súdu prvej inštancie v tomto rozsahu vrátil vec na ďalšieho konanie a nové rozhodnutie.
3.1 Uviedol, že súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nerešpektoval
zásadu, podľa ktorej pri deliteľnosti pozemku je určujúcim hľadiskom pre jeho rozdelenie skutočnosť, či
na novovytvorené parcely je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, a to buď priamo alebo cez

novovytvorenú parcelu titulom vecného bremena. V zmysle čl. 20 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Je potrebné skúmať, či pôvodná parcela je skutočne
deliteľná a či znalcom navrhnuté rozdelenie zodpovedá požiadavke uvedenej v čl. 20 Ústavy SR. Na
základe rozhodnutia súdu prvej inštancie majú vzniknúť tri parcely, avšak len žalobkyňa a žalovaní 2/
a 3/ nadobudnú „plnohodnotné“ vlastnícke právo. On nielenže stratí prístup k svojmu rodinnému domu,

ale súčasne sa zníži aj hodnota jeho rodinného domu z dôvodu absencie prístupu k nemu motorovým
vozidlom. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol ani na žalobkyňou opakovane prezentované
zlé vzťahy so žalovaným 1/ a skutočnosť, že pokiaľ žalovanému 1/ ostane prístup k nehnuteľnostiam
len pešo, tak zabezpečovanie základných životných potrieb (dovoz potravín, prístup záchrannej služby,
požiarnikov, atď.) bez prejazdu vozidlom až k rodinnému domu žalovaného 1/ je dlhodobo neudržateľný.

Preto je pre žalovaného 1/ dôležité mať zabezpečený prístup k rodinnému domu v jeho vlastníctve aj
motorovým vozidlom, a to tým skôr, že takýto prístup mal žalovaný 1/ zabezpečený aj pred podaním
žaloby a nemá možnosť prechodu a prejazdu k stavbe cez iné pozemky.3.2 Žalobkyňa už v priebehu mimosúdnych rokovaní nesúhlasila so zriadením vecného bremena
k novovytvorenej parcele, ktorej sa mala stať výlučnou vlastníčkou. Existenciu problému spočívajúceho
v prístupe k tej časti pozemku, ktorého vlastníkom sa má stať žalovaný 1/, tak zo strany žalobkyne, ako

aj žalovaných 2/ a 3/ naznačujú aj ich vyjadrenia v Zápise z rokovania vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva konanom dňa 04. 10. 2017. Už jeho právna predchodkyňa súhlasila so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za podmienky zriadenia vecného bremena.
Nárokžalovaného1/nazriadenievecnéhobremenaspočívajúcehoajvpráveprejazdu,nielenprechodu,
vyplýva aj z ustanovenia § 47 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon), ako aj ustanovení § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Len na
základe toho, že znalec dospel k záveru, že vecné bremeno je fyzicky (asi myslel právne – pozn.
odvolacieho súdu) vylúčené zriadiť, nevedie k záveru o tom, že takéto zriadenie je vylúčené, a to najmä
v situácii, keď žalovaný 1/ novovytvorenou parc. č. XXX/X motorovým vozidlom fakticky prejde. Pri
úvahe o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno, mal súd prvej inštancie zobrať do úvahy aj princíp
proporcionality platný pri obmedzení základných práv. Zriadenie vecného bremena spočívajúce nielen

v práve prechodu, ale aj prejazdu, by nemalo za následok obmedzenie vlastníckych práv žalobkyne,
ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv žalovaného 1/. V danom prípade
preto boli podľa názoru žalovaného 1/ splnené podmienky nielen pre zriadenie vecného bremena práva
prechodu, ale aj práva prejazdu, keď v konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1/
novovytvorenú parc. č. XXX/X využíval na prejazd motorovým vozidlom už pred podaním žaloby, tak ako

to robili aj jeho právni predchodcovia a zásah do práv žalobkyne by bol menej intenzívny než zásah do
práv žalovaných 2/ a 3/. Odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalovaného
1/ neriešia ani otázku parkovania motorového vozidla žalovaným 1/, ktorý by musel parkovať na verejnej
komunikácii pred rodinným domom žalobkyne, čo môže byť opäť zdrojom budúcich konfliktov.

4. Žalovaní 2/ a 3/ v odvolaní podanom proti výroku V. napadnutého rozsudku za použitia odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP (súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku V. a súdu prvej inštancie v tomto rozsahu vrátil vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil výrok V. napadnutého rozsudku tak, že im prizná nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žiadali tiež priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.1 Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaných nesprávne rozhodol o trovách prvoinštančného
konania. Zdôraznili osobitosť rozhodovania o zriadení vecného bremena v rámci konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uviedli, že na potrebu zriadenia vecného bremena
v prospech žalovaného 1/ (resp. pôvodne žalovanej 1/) poukazovali už v rámci mimosúdnych rokovaní.
Žalobkyňa túto skutočnosť nezohľadnila v podanej žalobe. Práve oni navrhli, aby právo prechodu

v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené tak, že tento bude môcť chodiť k svojej nehnuteľnosti cez
parc. č. XXX/X. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, žiadala zriadiť právo prechodu v prospech žalovaného 1/
cez parc. č. XXX/X, ktorá mala pripadnúť im. Počas celého konania prízvukovali, že zriadenie vecného
bremena cez parcelu, ktorá mala pripadnúť im, nie je vhodné ani realizovateľné. To sa v priebehu
prvoinštančného konania aj potvrdilo. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil zriadenie

vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve prechodu žalovaného 1/ cez parc. č. XXX/X. Je
teda zrejmé, že súd prvej inštancie sa priklonil k ich tvrdeniam, ktoré boli podporené aj vykonaným
znaleckým dokazovaním. Keďže vecné bremeno nebolo zriadené tak ako požadovala žalobkyňa, ale
súd prvej inštancie vyhovel ich návrhu, tak dosiahli úspech vo veci. Súd prvej inštancie mal preto podľa
názoružalovanýchzaviazaťžalobkyňu,akoneúspešnústranusporuvčastizriadeniavecnéhobremena,

na náhradu trov v rozsahu 100 % žalovaným 2/ a 3/. Úspech v spore bolo potrebné posudzovať aj
s prihliadnutím na rozhodnutie o zriadení vecného bremena. Tomu sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nevenoval, obmedzil sa iba na jednoduché skonštatovanie o povahe konania o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ uviedla, že žalovaní opomínajú, aké návrhy
v konaní prednášal ich právny zástupca a čo navrhoval. Nemožno tvrdiť, že žalovaní boli v konaní
úspešní, ak ich právny zástupca žiadal niečo iné alebo v inom rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie.
Je síce pravdou, že spočiatku nesúhlasila so zriadením vecného bremena práva prechodu, avšak svojnávrhvpriebehukonaniazmenilaanakoniecsozriadenímprávaprechodusúhlasila.Súdprvejinštancie
preto rozhodol v súlade s jej návrhom, ergo bola v konaní úspešná. Naopak právo prejazdu, s ktorým
nesúhlasila, súd prvej inštancie nezriadil. Opakovane apelovala, aby odvolací súd prihliadol na to, že

to bola ona, kto inicioval znalecké dokazovanie a kto ho preddavkovo platil. Výlučne ona formulovala
znalecké otázky, teda to, čo treba znaleckým dokazovaním zodpovedať a poskytovala všetku potrebnú
súčinnosť. Žalovaní jej snahy sabotovali, namietali vykonanie znaleckého dokazovania a neposkytovali
súčinnosť pre úspešné skončenie konania. Vykonanie tohto dokazovania pritom nebolo výlučne v jej
prospech.

5.1 V tom istom podaní sa žalobkyňa vyjadrila aj k odvolaniu žalovaného 1/. Skonštatovala, že žalovaný
1/ v odvolaní neuviedol žiadne vecné námietky smerujúce voči nesprávnosti výroku I. napadnutého
rozsudku. Uviedla, že znalec A. B. C. v znaleckom posudku č. 10/2021 posudzoval možnosť zriadenia
vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez novovzniknutú parcelu pred domom žalovaných 2/
a 3/. V tomto znaleckom posudku konštatuje A. A. D., odborník v oblasti inžinierskych stavieb a dopravy,
že osobné motorové vozidlo skupiny O 1 má maximálnu šírku 180 cm a skupiny O 2 má maximálnu

šírku 2 metre. Pri prejazde sa uvažuje s odstupom vozidla od pevnej prekážky 0,5 m. V doplnení
č. 1 k znaleckému posudku č. 10/2021 sa znalec negatívne vyjadril k možnosti zriadenia vecného
bremena prejazdu cez novovytvorenú parcelu pred jej domom tak, že zriadiť prejazd cez parc. č.
XXX/X (novovytvorenú parc. č. XXX/X) nie je možné, pretože šírkové pomery parcely to neumožňujú.
V súčasnosti žalovaný 1/ jazdí autom po pozemku tak, že prekračuje hranicu parcely so susedom

(parc. č. XXX), preto sa tam auto vojde. Ak by bol postavený plot na hranici pozemku so susedom
(dnes neexistuje), tak by odstup žalovaného 1/ od plota musel byť 0,5 m a od podstienky ďalších 0,5
m, teda by to spolu znamenalo 3 m. Pozemok takú šírku nemá. Drôtený plot, respektíve jeho zvyšky,
ktorý je vyznačený na znaleckom nákrese č. 2 k doplneniu č. 1 znaleckého posudku z roku 2021, je
postavený ďaleko za hranicou pozemkov. Žalovaný 1/ nesprávne uvádza, že prejazdu bráni prístavba

domu (vchod), to si mýli s prístavbou žalovaných 2/ a 3/. Prejazdu cez parcelu, ktorá má pripadnúť do
jej vlastníctva, bráni betónová podstienka po celej dĺžke domu. Už teraz pritom prejazd ťažkých vozidiel
spôsobuje praskliny na jej rodinnom dome. Vzhľadom na uvedené skonštatovala, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne, zodpovedá znaleckému dokazovaniu, pretože prejazdu nebránia len faktické
pomery na mieste samom, ale aj právne pomery, konkrétne zákon o cestných komunikáciách. Súd

musí dodržať zákon a nemôže pripustiť prejazd motorovými vozidlami tam, kde to zákon nedovoľuje.
Podporne poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 225/2006 z 23. 03. 2006. Okrem toho
žalovaný 1/ neprodukoval žiadny konkrétny a relevantný dôkaz, prečo by potreboval autom jazdiť až
k hranici svojho pozemku. Neosvedčil ani to, že sa mu len možnosťou prechodu zníži hodnota jeho
nehnuteľnosti. Otázku parkovania súd prvej inštancie neriešil, pretože túto námietku v konaní nikto

nevzniesol, ide o zjavnú novotu zo strany žalovaného 1/, pričom prejazd ani nemôže zahŕňať parkovanie
vozidiel. K výhradám ohľadne prejazdu záchrannej služby a požiarnikov a z hľadiska toho, že postačuje
tzv. právo prechodu poukázala žalobkyňa na rozhodnutia iných súdov SR a ČR. Zdôraznila, že odkazy
žalovaného 1/ na stavebné predpisy a potreby prístupu k cestnej komunikácii sú nenáležité. Prístup
kcestnejkomunikáciižalovaný1/mázabezpečený,postačujemuprejsťniekoľkometrovod/krodinnému

domu. Žalovaný má na to zdravotné aj fyzické dispozície. Žalovaný 1/ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti
v priebehu súdneho konania, keď ich nadobudol od svojej rodiny, vedel o stave veci, o súdnom konaní,
čo je jeho predmetom a čo môže byť jeho následkom. Ak sa napriek tomu rozhodol nehnuteľnosť
nadobudnúť, bola to len jeho vôľa a jeho zodpovednosť.

6. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že už samotný súd prvej inštancie
opomenul skutočnosť, že v prejednávanom konaní nešlo iba o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ale predovšetkým o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
resp. prejazdu v prospech žalovaného 1/. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je tzv. „iudicium duplex“. V takomto konaní nemožno v časti zrušenia a vyporiadania dobre hodnotiť

úspech či neúspech strán sporu. Súčasťou tohto konania však bolo aj rozhodovanie o zriadení vecného
bremena. V tejto časti konania boli úspešní oni. Žalobkyňa v žalobe nenavrhla zriadiť vecné bremeno
v prospech žalovaného 1/, to navrhli zriadiť oni už v priebehu mimosúdnych rokovaní, pričom na to
mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadnuť. Žalobkyňa až
po mnohonásobnom presviedčaní a poukazovaní na to, že nie je vhodné, aby bolo zriadené vecné

bremeno v prospech žalovaného 1/ cez ich pozemok, pristúpila na to, že musí byť zriadené vecné
bremeno cez pozemok, ktorý má pripadnúť do jej výlučného vlastníctva. Zmenu názoru žalobkyne
možno badať až z jej vyjadrení z pojednávania konaného dňa 20. 09. 2024, kedy sama žiadala odročiť
pojednávanie za účelom znaleckého dokazovania o tom, aká náhrada má byť určená za zriadenievecného bremena. Čo sa týka výdavkov na dokazovanie, ktoré žalobkyňa navrhla a preddavkovo
uhrádzala, to ešte neznamená, že jej postoj a postup bol jediný možný či výlučne v prospech všetkých
účastníkov konania. Nesúhlasom so znaleckým dokazovaním bol motivovaný snahou o hospodárnosť

a primeranosť procesných úkonov, ako aj obavou zo zbytočných prieťahov v konaní a zvyšovania
jeho nákladov. Zdôraznili, že nie je povinnosťou žalovaných aktívne zabezpečovať dôkazy v prospech
žalobného návrhu a miera aktivity účastníka konania sama o sebe nemôže byť rozhodujúcim kritériom
pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
6.1 V tom istom podaní žalovaní 2/ a 3/ oznámili, že k odvolaniu žalovaného 1/ sa „nevyjadrujú“.

7. Ďalšie vyjadrenie nebolo v odvolacom konaní stranami sporu produkované.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne, žalovaného
1/ a žalovaných 2/, 3/ podľa § 34 ods. 1 CSP, preskúmal vec v celom rozsahu (§ 379 písm. a/ a písm.
c/ CSP), z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád

týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre
jeho nariadenie a napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil, a v zmysle § 391 CSP vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Pri rozhodovaní o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania
(okrem prípadov podľa písm. a/, b/, c/ § 379 CSP), aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP).
Odvolateľ svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolaciehosúdu;pretoodvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokvrozsahupodľa§379písm.a)ac)
CSP – teda aj vo výroku II., aj keď ho žiadna zo strán sporu predmetom odvolacieho konania neučinila

a uplatnených odvolacích dôvodov. Nedostatok procesných podmienok skúma odvolací súd ex offo (§
380 ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd úvodom konštatuje, že žalobkyňa (ani žalovaní) riadne neuplatnili všetky odvolacie
dôvody. V odvolaniach totiž nevymedzili konkrétne okolnosti, v ktorých má odvolací dôvod spočívať.

Keďže strany sporu v lehote na podanie odvolania niektoré odvolacie dôvody nekonkretizovali, treba
ich považovať za neuvedené. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k CSP: „Odvolanie
musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí
formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký
komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1237). Rovnako podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019
samotné všeobecné uvedenie odvolacích dôvodov nepostačuje na to, aby odvolací súd mohol vecne
preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.

11. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala absenciu odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu
k výroku IV., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť jej jednorazovú náhradu
za zriadenie vecného bremena v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
11.1 Odôvodnenie rozsudku musí vždy v plnom rozsahu spĺňať požiadavky ustanovené v § 220 CSP.
Pri posudzovaní súdneho rozhodnutia je z hľadiska jeho preskúmateľnosti podstatné, či strane sporu

umožňuje uplatniť procesné práva priznané právnymi predpismi a či odvolaciemu súdu umožňuje
preskúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie pri podaní riadneho
opravného prostriedku oprávnenou osobou. Ani rozhodnutie, ktoré v celom rozsahu nespĺňa požiadavky
§ 220 CSP, však samo o sebe neznamená porušenie práva na spravodlivý proces, ak nedostatky jeho
odôvodnenia podľa obsahu odvolania nepredstavujú prekážku pri uplatnení procesných práv strany

sporu. Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 musia nedostatky odôvodnenia dosahovať
mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.
127 ods. 1 Ústavy SR. Tomu zodpovedá aj dikcia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorej odvolací dôvod
porušenia práva na spravodlivý proces napĺňa taký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorým súd strane sporu znemožnil uplatňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Nie každé porušenie procesných práv strán sporu preto zároveň
predstavuje aj porušenie práva na spravodlivý proces.
11.2 Preskúmaním obsahu predloženého spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie podľa § 232 ods. 3 CSP predĺžil lehotu na dobrovoľné plnenie povinnosti uloženej výrokomIV. napadnutého rozsudku, avšak bez uvedenia dôvodov svojho postupu a zistených skutočností, z
ktorých vychádzal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva len, a aj to iba implicitne, že súd
prvej inštancie aplikoval § 232 ods. 3 CSP, nie však to, ako toto ustanovenie interpretoval a prečo ho

aplikoval na zistený skutkový stav. Podľa odvolacieho súdu sa odôvodnenie predĺženia lehoty na plnenie
vyžaduje o to viac, že postup podľa § 232 ods. 3 CSP je fakultatívny, teda súd môže a/alebo nemusí
rozhodnúť o predĺžení paričnej lehoty, a to na návrh alebo z vlastnej iniciatívy, pričom zákon v tom istom
ustanovení upravuje základné pravidlo, podľa ktorého je paričná lehota 3-dňová, ak súd nerozhodne
inak. Ide o pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku vo

výroku IV. o jednorazovej náhrade pokiaľ by uvedený nedostatok nebolo možné v odvolacom konaní
odstrániť; nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie by bolo možné napraviť v odvolacom konaní,
avšak s prihliadnutím na ďalšie okolnosti zistené v rámci odvolacieho prieskumu, ktoré odôvodňujú
zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu, k tomu odvolací súd nepristúpil.
11.3 Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaní 2/ a 3/ v podanom odvolaní uplatnili odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), b) a f) CSP len formálne. Neuviedli konkrétne argumenty ani

tvrdenia, ktoré by bolo možné pod tieto ustanovenia subsumovať. Namietali, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania neprihliadol na to, že predmetom sporu nebolo len
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, ale aj zriadenie vecného bremena
podľa § 142 ods. 3 OZ. Tvrdili teda, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nezohľadnil aj túto časť predmetu

konania. Argumentáciu žalovaných 2/ a 3/ podľa názoru odvolacieho súdu nemožno subsumovať pod
§ 365 ods. 1 písm. d), b) ani f) CSP, ale pod § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže nenamietali absenciu
alebo nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nesprávny procesný postup, ale nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

12. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. Z jeho odvolania vyplýva, že okrem iného napáda výroky I.
a III. napadnutého rozsudku, pričom jeho argumentácia sa sústreďuje najmä na nesprávnosť výroku
III. Namieta najmä to, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na zriadenie vecného bremena
v plnom rozsahu a namiesto vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu

zriadil iba vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v povinnosti vlastníka parc. č. XXX/X (žalobkyne)
strpieť peší prechod vlastníkom (upravenej) parc. č. XXX/X (žalovaného 1/) po geometrickým plánom č.
17C/5/2018 novovytvorenom diele 3 a v oprávnení vlastníka (upravenej) parc. č. XXX/X spočívajúcom
v pešom prechode skrz uvedený novovytvorený diel. V tejto súvislosti žalovaný 1/ argumentoval, že
prístup k jeho rodinnému domu bez práva prejazdu nie je dlhodobo udržateľný, o to viac, že ako

podielový spoluvlastník doteraz právo prejazdu mal a k stavbe neexistuje prístup cez iné pozemky.
Poukázal na potrebu zabezpečovania základných životných potrieb, najmä dovozu potravín a prístupu
záchrannej služby alebo hasičov. Odvolával sa aj na § 47 písm. b) zákona č. 50/1976 Z. z. a vyhlášku
č. 532/2002 Z. z., z ktorých vyvodzoval potrebu zriadenia vecného bremena „in rem“ spočívajúceho
v práve prejazdu. Zároveň namietal, že samotná skutočnosť, že znalec dospel k záveru o nesplnení

podmienok na zriadenie tzv. práva cesty, nie je dôvodom brániacim zriadeniu tohto vecného bremena.
Dodal, že zriadenie tzv. práva prejazdu by neobmedzilo vlastnícke práva žalobkyne v takom rozsahu,
ktorý by bol vo výraznom nepomere k výkonu jeho vlastníckeho práva k domu. Zastal preto názor, že v
danom prípade boli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve
prejazdu cez parc. č. XXX/X (ktorá pripadla žalobkyni) v prospech vlastníka (upravenej) parc. č. XXX/

X (žalovaného 1/). Žalovaný 1/ teda namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav
veci, resp. ho nesprávne právne posúdil, keď zriadil iba vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v tzv. práve
prechodu a nie aj tzv. prejazdu.
12.1 Vychádzajúc z obsahu bodu 57. napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie
dospel k záveru, že rozdelenie nehnuteľnosti je dobre možné, pričom vychádzal z geometrického

plánu č. 17C/5/2018 obsiahnutého v znaleckom posudku č. 03/2024 znalca A. C.. Odvolací súd s
uvedeným postupom a záverom súdu prvej inštancie súhlasí a konštatuje, že súd prvej inštancie
postupoval v súlade s § 142 OZ. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje
rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Len ak

vyporiadanie reálnym rozdelením veci nie je dobre možné, pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Okrem toho nebol naplnený jeden zo subjektívnych
predpokladov prikázania parc. č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovaného 1/, t. j. jeho solventnosť.Súd prvej inštancie nepochybil ani v tom, že v prospech vlastníka parc. č. XXX/X zriadil vecné bremeno
tzv. práva prechodu skrz parc. č. XXX/X. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie nerozhodol správne, keď obmedzil zriadené vecné bremeno výlučne na tzv. právo prechodu.

12.2 Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na zriadenie vecného bremena tzv. práva prejazdu cez
parc. č. XXX/X opierajúc sa o konkrétne závery znaleckého dokazovania vykonaného znalcom A. C.
v doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 10/2021. Dôvodil, že zriadenie tzv. práva prejazdu je právne
neprípustné, keďže rozmery parc. č. XXX/X podľa vykonaného znaleckého dokazovania nezodpovedajú
(technickým) kritériám podľa normy STN 73 6110. Podľa súdu prvej inštancie na tom nič nemení ani to,

že žalovaný 1/ a jeho právni predchodcovia tento prejazd využívali a že je fyzicky možný.
12.3 Znalec A. B. C. v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 10/2021 neriešil otázku (možnosti) prechodu
a prejazdu cez parc. č. XXX/X vytvorenú geometrickým plánom z 12. 12. 2017 (parc. č. XXX/X
podľa geometrického plánu č. 17C/5/2018), ako uviedol súd prvej inštancie, touto otázkou sa znalec
zaoberal priamo v znaleckom posudku č. 10/2021. Úlohou znalca pri doplnení znaleckého posudku
bolo okrem iného zodpovedať, či je možné zriadiť vecné bremeno práva prejazdu cez parc. č. XXX/

X vytvorenú geometrickým plánom z 12. 12. 2017 (parc. č. XXX/X podľa geometrického plánu č.
17C/5/2018). Znalec s poukazom na vyjadrenie A. D., odborníka v oblasti výkonu stavebného dozoru
resp. dopravných stavieb (príloha č. 8 znaleckého posudku č. 10/2021), dospel k záveru, že to možné nie
je, pretože šírkové pomery tejto parcely neumožňujú zabezpečenie tzv. ochranného pásma ako jedného
z parametrov tzv. práva prejazdu, keďže odstup od prekážok na oboch stranách vozidla má byť najmenej

0,5 m, teda spolu najmenej 2,6 m (ideálne 2,8 m), t. j. 0,5 m + 1,6 m + 0,5 m, a parc. č. XXX/X má v
najužšej časti šírku 2,2 m. A. D., odborník v oblasti výkonu stavebného dozoru resp. dopravných stavieb,
pri odpovedi na otázky položené znalcom A. C. pri vypracovaní znaleckého posudku č. 10/2021, (a) či je
z dopravného hľadiska možný prejazd cez parc. č. XXX/X a (b) aké sú minimálne požadované parametre
na zriadenie prejazdu z dopravného hľadiska, uviedol s poukazom na (technickú) normu STN 73 6110,

že využitie parc. č. XXX/X na prejazd nie je možné, pretože v najužších miestach má šírku 1,25 až 1,65
m a pri prejazde sa uvažuje s odstupom vozidla od pevnej prekážky 0,5 m.
12.4 Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na zriadenie vecného bremena
práva prejazdu cez parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X preto, že to považoval za právne
neprípustné. Inak povedané, zriadenie vecného bremena prejazdu cez parc. XXX/X by odporovalo

norme STN 73 6110, v zmysle ktorej sa vyžaduje obojstranný odstup motorového vozidla od pevnej
prekážky v rozsahu 0,5 m (ochranné pásmo), t. j. z oboch strán, ale šírkové pomery parc. č. XXX/
X toto neumožňujú. Uvedená norma sa podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje najmä na návrh,
projektovanie a výstavbu miestnych ciest podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v
zmysle neskorších predpisov (§ 1 ods. 2; ďalej len zákon o pozemných komunikáciách). Odvolaciemu

súdu nie je zrejmé, prečo znalec A. C. prizval k vypracovaniu znaleckého posudku odborníka z oblasti
výkonustavebnéhodozoruresp.dopravnýchstavieb,keďvkonanínikdynebolorelevantnévybudovanie
stavby vo forme miestnej cesty alebo pozemkovej komunikácie na parc. č. XXX/X (ani parc č. XXX/X)
za účelom zriadenia vecného bremena, ale zriadenie vecného bremena na parc. č. XXX/X resp. parc. č
XXX/X, v prospech vlastníka parc. č XXX/X v zmysle § 142 ods. 3 OZ.

12.5 Ak teda súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že zriadenie vecného bremena prejazdu
cez parc. č. XXX/X nie je právne prípustné preto, že tento pozemok nespĺňa kritériá pre tzv. právo
prejazdu v zmysle normy STN 73 6110, ktorá upravuje zásady návrhu a projektovania miestnych ciest
(stavieb), hoci je fyzický prejazd možný, vec nesprávne právne posúdil. Táto norma nemá vplyv na
možnosť zriadenia vecného bremena práva prejazdu skrz pozemok, na ktorom nie je a ani nemá byť

postavená cesta, t. j. stavba. Aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uvádza, že na
pozemku pri jej dome neexistuje, ani nie je evidovaná, cestná komunikácia ani spevnený kryt (účelová
komunikácia). Zároveň však uvádza, že zriadeniu vecného bremena tzv. práva prejazdu bránia právne
pomery, resp. „práve zákon o cestných komunikáciách“, čím si vlastne odporuje, pretože zákon o
pozemkových komunikáciách v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje okrem iného výstavbu, užívanie a

ochranu pozemných komunikácií (stavieb), a contrario teda nie pozemkov. Vychádzajúc z uvedeného
argumentácia žalobkyne vyznieva značne účelovo v tom smere, že sa snaží dosiahnuť nezriadenie
vecného bremena tzv. práva prejazdu opakovanými poukazmi na právnu nemožnosť zriadenia vecného
bremena pre nesplnenie kritérií verejných predpisov napriek tomu, že si je vedomá toho, že norma STN
73 6110 sa vzťahuje výlučne na pozemkové (miestne) komunikácie a navrhované právo cesty má byť

zriadené skrz pozemok, na ktorom nie je a ani nemá byť postavená miestna komunikácia. Znalec A.
C. v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 10/2021 síce uviedol, že parc. č. XXX/X (parc. č. XXX/X) je
čiastočne spevnená tak, že koľaje sú vysypané štrkovým ložiskom, ale z doplnenia nevyplýva, že by
skonštatoval existenciu miestnej komunikácie na parc. č. XXX/X (parc. č. XXX/X) iba uviedol, že tátoparcela má zabezpečený prístup z miestnej komunikácie (parc. reg. „C“ č. XXX), z čoho tiež vyplýva, že
na uvedenom pozemku nie je postavená miestna komunikácia (cesta).

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zriadenie
tzv. práva prejazdu cez parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X nie je podmienené
splnením kritérií podľa normy STN 73 6110. Súd prvej inštancie mal posúdiť, či sú v zmysle § 142
ods. 3 OZ a súvisiacich ustanovení relevantných právnych predpisov dané podmienky pre zriadenie
vecného bremena tzv. práva prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/

X (novovzniknutých parciel; nehnuteľností).
13.1 Ustanovenie § 142 ods. 3 OZ umožňuje súdu zriadiť pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva aj vecné bremeno. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zriadenie vecného
bremena prichádza do úvahy len pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením v
prípadoch, keď je pre dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdeľovaní nehnuteľnosti
nevyhnutné vyriešiť problémy, ako napríklad spoločné vodovodné, elektrické či plynové prípojky stavby

alebo absenciu priameho prístupu novovzniknutého pozemku ku cestnej komunikácii. Cieľom tohto
ustanovenia je uľahčiť reálne rozdelenie veci patriacej do podielového spoluvlastníctva. Vecné bremená
zriadené rozhodnutím súdu podľa § 142 ods. 3 OZ sú vždy vecnými bremenami „in rem“, z ich
vecnoprávnej povahy vyplýva ich časová neobmedzenosť a je vylúčené, aby takto zriadené vecné
bremeno „patrilo“ určitej osobe. Takto možno vecné bremeno zriadiť najmä vtedy, ak sa reálne

delí pozemok na dva samostatné pozemky, každý sa prikazuje do vlastníctva jednému z bývalých
spoluvlastníkov a je potrebné jednému z nich zabezpečiť prístup na tento pozemok. (Števček, M., Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2
vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1096, 1386 a nasl.). Súd môže zriadiť vecné bremeno
v konaní o zrušenie spoluvlastníctva aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti,

ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu. Len takýto výklad
totiž (zachová aj) ustupujúcemu spoluvlastníkovi (doterajší rozsah práv) a umožní reálny výkon práv
k predmetu jeho výlučného vlastníctva. Ak súd neposudzuje vec i z hľadísk opísaných vyššie, jeho
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo
141/2005 z 27. 07. 2005; R 19/2006).

13.2 V predmetnom konaní nebolo sporné, pretože to nebolo účinne popreté a vyplýva to aj zo zistených
skutočností, že žalovaný 1/ mal zabezpečený prístup (prechod aj prejazd) k jeho rodinnému domu
výlučne prostredníctvom vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom a ktorú na tento účel
ako spoluvlastník využíval. Žalovaný 1/ nie je vlastníkom iného priľahlého pozemku priamo napojeného
na pozemkovú komunikáciu, cez ktorý by sa dostal k svojmu rodinnému domu. Pre rozhodnutie o

zriadení vecného bremena podľa § 142 ods. 3 OZ nie je výslovne podstatné, z ktorej časti pozemku
bol prístup k rodinnému domu žalovaného 1/ zabezpečovaný v minulosti, či od strany žalobkyne alebo
žalovaných 2/ a 3/, keďže medzičasom došlo k výraznej zmene pomerov a žalovaný 1/ (a podľa
napadnutého rozsudku aj jeho právni predchodcovia) od nadobudnutia rodinného domu využíval na
prístup k svojmu rodinnému domu časť pozemku, ktorá má pripadnúť žalobkyni (parc. č. XXX/X).

13.3Zhľadiskatestuproporcionalityjenepochybné,žezriadenievecnéhobremena prechodu(aleajtzv.
prejazdu) menej zasiahne do práv žalobkyne ako žalovaných 2/ a 3/; v tomto smere odvolací súd súhlasí
sozávermisúduprvejinštancie,pričomrozmeryparc.č.XXX/X,ktorémajúpripadnúťdobezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/, neumožňujú fyzický prejazd motorového vozidla typu O1 ani O2. Na
rozdiel od parc. č. XXX/X je však prejazd motorovým vozidlom cez parc. č. XXX/X možný. Zo skutkových

zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že len z jednej strany pozemku parc. č. XXX/X existuje pevná
prekážka v podobe betónového múru. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 20. 09.
2022, na ktorom bol vykonaný výsluch znalca A. C., vyplýva, že motorové vozidlo cez najužšiu časť
parc. č. XXX/X prejde, teda fyzicky je prejazd možný, pričom aj v doplnení č. 1 znaleckého posudku č.
10/2021 zmienil nad rozsah položených otázok, že zriadenie práva prejazdu prichádza do úvahy len na

parc. č. XXX/X. Žalovaný 1/ žiadal zriadenie vecného bremena tzv. prechodu a prejazdu „in rem“ cez
parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X v dôsledku potreby zabezpečenia plnohodnotného
prístupu k jeho rodinnému domu, ktorý mu bol dovtedy v tejto miere zabezpečený ako spoluvlastníkovi
nehnuteľnosti.
13.4 Navyše nie je namieste polemizovať nad možnosťou zabezpečenia prístupu k stavbe žalovaného

1/ cez iný priľahlý pozemok, keďže žalovaný 1/ ako spoluvlastník vyporiadavaného pozemku mal
zabezpečený prístup k stavbe užívacím právom vyplývajúcim zo spoluvlastníctva a nemal preto dôvod
zabezpečovať si prístup k rodinnému domu iným spôsobom. Zároveň by zriadením vecného bremena
tzv. práva prejazdu cez parc. č. XXX/X nedošlo k tak zásadnému zásahu do práv žalobkyne, že byto vylučovalo zriadenie tohto vecného bremena za účelom uchovania (vyplývajúc zo spoluvlastníctva)
plnohodnotného prístupu žalovaného 1/ k jeho rodinnému domu. Prístup zložiek záchranného
integrovaného systému k rodinnému domu žalovaného 1/ nie je podmienený prípadným (ne)zriadením

vecného bremena práva prejazdu cez parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X. Rozhodným
z hľadiska podaného odvolania ani rozhodovania o zriadení vecného bremena práva prejazdu nie
je poukaz žalovaného 1/ na ustanovenia, v čase rozhodovania odvolacieho súdu neúčinného zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako ani ustanovenia
vyhlášky MŽP SR č. 533/2002 Z. z., ktoré sa zo svojej podstaty vzťahujú na projektovanie a výstavbu,

nie už existujúce budovy. Pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena podľa § 142 ods. 3 OZ môže
súd zvážiť, či okrem vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu je nevyhnutné
pre žalovaného 1/ zriadiť aj právo parkovania na zaťaženej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ musí vysvetliť,
z akého dôvodu nemôže parkovať na svojom pozemku parc. č. XXX/X po tom, ako využije pozemok
žalobkyne na prejazd ku svojim nehnuteľnostiam. O rozsahu vecného bremena rozhodne súd prvej
inštancie po zvážení všetkých skutkových a právnych argumentov strán sporu.

13.5 S prihliadnutím na v prvoinštančnom konaní tvrdené a preukázané skutočnosti odvolací súd
nevzhliadol dôvod, ktorý by bránil zriadeniu vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v tzv. práve
prejazdu skrz pozemok parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X. Zriadenie nevyhnutnej
cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, cez ktorý sa zriaďuje, preto je vždy potrebné
porovnať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením. V uvedenom prípade

však žalobkyni nehrozí taká ujma, ktorá by vylučovala proporcionalitu medzi výhodou z vecného
bremena tzv. práva prechodu a prejazdu a ujmou týmto spôsobenou. Súd prvej inštancie a žalobkyňa
(aj v odvolaní) poukazovali na viacero rozhodnutí NS ČR a krajských súdov SR. Odvolací súd, rovnako
ako súd prvej inštancie, nie je viazaný právnym názorom uvedeným v ktoromkoľvek rozhodnutí NS
ČR. Nie je vylúčené analogicky aplikovať právny názor vyplývajúci z týchto rozhodnutí v prípade

obdobnej/rovnakej právnej úpravy, aj keď netvoria ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle čl. 2 ods. 2
CSP. Nie je potrebné analogicky aplikovať právne názory vyplývajúce z rozhodnutí najvyšších súdnych
autorít iného štátu, keď z judikatúry NS SR predstavujúcej ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle čl.
2 ods. 2 CSP vyplývajú podmienky, za akých môže súd zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods.
3 OZ. V stanovisku NS ČR publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod

publikačným č. R 1/89 najvyšší súd vyslovil názor, že podľa § 142 ods. 3 OZ môže súd zriadiť pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci vecné bremeno spojené s vlastníctvom
nehnuteľností („in rem“); v uznesení sp. zn. 5Cdo/173/2018 z 31. 03. 2021 dovolací súd pripomenul,
že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jedným z troch zákonnou
normou predvídaných konaní, v ktorých súd môže zriadiť vecné bremeno aj bez návrhu, konkrétne

k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti podľa § 142
ods. 3 OZ. V prípade nehnuteľností je potrebné jeho vyznačenie v geometrickom pláne. Autoritatívne
rozhodnutie súdu pri zriaďovaní vecného bremena nevyžaduje súčinnosť a ústretovosť vlastníka
pozemku, na ktorom je vecné bremeno zriadené. K vzťahu vecného bremena zriaďovaného v konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva a novovzniknutej nehnuteľnosti sa vyjadril NS SR v rozsudku

sp. zn. 4Cdo 141/2005 z 27. 07. 2005 (R 19/2006) s právnou vetou: „Súd môže zriadiť vecné bremeno
v konaní o zrušenie spoluvlastníctva aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti,
ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu.“. Zmyslom zriadeného
vecného bremena je zachovanie rozsahu práv ustupujúceho spoluvlastníka a umožnenie reálneho
výkonu práv ustupujúceho spoluvlastníka k predmetu jeho výlučného vlastníctva. K možnosti zriadiť

vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 OZ sa vyjadruje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 2Cdo 53/2004 z 01.
07. 2005.
13.6 Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že súd môže v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zriadiť vecné bremeno aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti,
ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu. V danom prípade je

prechodaprejazdžalovaného1/krodinnémudomuzabezpečenývyplývajúczospoluvlastníckehopráva
k nehnuteľnosti, o čo by žalovaný 1/ po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bez zriadenia
práva prechodu aj prejazdu „prišiel“, a teda by bol značne obmedzený rozsah jeho doterajších práv
a spôsob prístupu k rodinnému domu z miestnej komunikácie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo
namieste zriadiť vecné bremeno „in rem“ nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu.

13.7 V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že súd nemusí zriadiť vecné bremeno spočívajúce
v práve prejazdu cez celú šírku novovzniknutého pozemku, ale môže ho na podklade overeného
geometrického plánu s vyznačením vecného bremena obmedziť tak, aby bol vylúčený prejazd cez
betónovú platňu tvoriacu podstienku rodinného domu žalobkyne, a tým limitovať zásah do jej práv. Zvýsluchu znalca A. C. pritom vyplýva, že podstienka (betónová platňa), ktorá spôsobuje zúženie parc.
č. XXX/X na 2,2 m, z hľadiska výškových pomerov (10 cm) nebráni fyzickému prejazdu osobného
motorovéhovozidlaomaximálnejšírke1,8m,hocibydopredpokladanejšírkymotorovéhovozidlaneboli

započítané spätné zrkadlá. Takisto je potrebné zdôrazniť, že súd môže obmedziť právo prejazdu aj tak,
že prejazd dovolí výlučne motorovými vozidlami určitého typu (napr. O1), prípadne iným spôsobom a
môže toto oprávnenie vztiahnuť výlučne na vlastníka pozemku, v prospech ktorého sa vecné bremeno
zriaďuje, teda že sa nebude vzťahovať aj na od vlastníka pozemku odvodené osoby, ak okolnosti sporu
dávajú podklad pre takéto rozhodnutie, aby bol v čo najväčšej miere zabezpečený dovtedajší prístup

spoluvlastníka k stavbe cez priľahlý pozemok a nedošlo k obmedzeniu práv žalobkyne nad nevyhnutný
rozsah.
13.8 Žalobkyňa v konaní zdôrazňovala, že v prípade zriadenia práva prejazdu budú nad prípustnú mieru
obmedzené jej vlastnícke práva, keďže chce parc. č. XXX/X nerušene obhospodarovať a užívať. Tvrdila,
že na parcele „nemôže vysadiť kvety“, upraviť ju, vysadiť tam okrasné a úžitkové rastliny a užívať ju
na oddych napr. zriadením lavičky, avšak jedným dychom jej právny zástupca konajúc v jej mene a na

jej účet uviedol, že žalovaný 1/ ju obmedzuje aj tak, že „nemôže (žalobkyňa – pozn. odvolacieho súdu)
jazdiť po tejto parcele“ (viď. č. l. 950 a nasl., resp. 1114). Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobkyňa
mieniparc.č.XXX/Xobdobneakožalovaný1/používaťnaprejazdmotorovýmvozidlom.Vkonanípritom
nebolo sporné, že žalobkyňa aspoň sčasti rovnako ako žalovaný 1/ používala časť pozemku, ktorá jej
má pripadnúť, na prejazd motorovým vozidlom a na parkovanie motorového vozidla.

13.9 V kontexte uvedeného neobstojí argumentácia žalobkyne, že pokiaľ na pozemku nie je postavená
pozemková komunikácia, tak nie je po pozemku vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povolený prejazd
motorovým vozidlom. Vlastník pozemku je oprávnený na prejazd motorovým vozidlom cez vlastný
pozemok (až na určité zákonom stanovené obmedzenia, ktoré sa netýkajú daného pozemku; autonómia
vôle), hoci na ňom nie je vybudovaná stavba vo forme pozemkovej komunikácie; je nesporné, že aj

žalobkyňa využívala predmetný pozemok na prejazd motorovým vozidlom.
13.10 Pokiaľ žalobkyňa v konaní poukazovala na „neslušné“ správanie žalovaného a v tejto súvislosti
tvrdila, že zriadenie vecného bremena práva prejazdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi a viedlo by
k zhoršeniu už aj tak nešvárnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, odvolací súd konštatuje,
že zlé vzťahy bývalých podielových spoluvlastníkov nie sú pre zriadenie vecného bremena podľa § 142

ods. 3 OZ prekážkou. Žalovanému 1/ musí byť zabezpečený prístup k jeho nehnuteľnosti v rovnakom
rozsahu, ako pred zrušením podielového spoluvlastníctva.
13.11 Súd pri zriadení vecného bremena v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nemôže prihliadať na možné budúce skutočnosti (potencionálnu škodu spôsobenú
prejazdom vozidiel); žalovaný 1/ v prípade zriadenia vecného bremena bude povinný konať tak, aby

predchádzal vzniku škody na majetku žalobkyne (§ 415 OZ), za vznik ktorej by zodpovedal. Absolútne
nepodstatnou v tomto konaní je skutočnosť, že žalovaný 1/ v minulosti (mohol) používať na prejazd
k rodinnému domu aj časť parc. č. XXX, ktorá nie je vo vlastníctve strán sporu. Táto skutočnosť
nie je rozhodujúca z hľadiska zriadenia vecného bremena cez parc. č. XXX/X v prospech vlastníka
parc. č. XXX/X v zmysle § 142 ods. 3 OZ. Je výlučne na vlastníkovi daného pozemku, aby v prípade

neoprávnenéhoužívaniajehonehnuteľnostiuplatnilprotineoprávnenémuužívateľoviprávneprostriedky
na ochranu svojich práv. Zároveň v prípade zriadenia vecného bremena práva prejazdu bude výlučne na
žalovanom 1/, ako vlastníkovi pozemku, v prospech ktorého môže byť zriadené vecné bremeno práva
prejazdu, aby nekonal excesívne, t. j. nad rozsah práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena;
v takom prípade bude aj žalobkyňa oprávnená chrániť svoje práva príslušnými právnymi prostriedkami.

14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď dospel k záveru, že navrhované vecné bremeno práva prejazdu nie je právne prípustné
preto, že tomu bránia parametre parc. č. XXX/X v kontexte kritérií normy STN 73 6110. Odvolacia
argumentácia žalovaného 1/ podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP je čiastočne dôvodná, keďže súd prvej

inštancie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci nezistil v potrebnom rozsahu skutkový stav
veci. Súd môže podľa § 142 ods. 3 OZ v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
pri reálnom rozdelení veci rozhodnúť o zriadení vecného bremena aj bez návrhu, a preto je oprávnený
aj bez dôkazného návrhu strán sporu vykonať dokazovanie potrebné pre rozhodnutie podľa § 142
ods. 3 OZ. Okrem zriadenia vecného bremena výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch (a za

taxatívne vymedzených podmienok) je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva
cesty stanovenie náhrady za zriadenie tohto práva s ohľadom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4
Listiny základných práv a slobôd, a to aj bez návrhu žalobcu. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného
bremena je odbornou znaleckou otázkou (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/257/2021 z 28. 02.2022). Súd prvej inštancie mal pristúpiť k vykonaniu znaleckého dokazovania potrebného na posúdenie
podmienok, resp. konkrétnych parametrov zriadenia navrhovaného vecného bremena práva prechodu
aj prejazdu, keďže boli splnené podmienky na ich zriadenie podľa § 142 ods. 3 OZ. Aj pre zriadenie

práva prejazdu je potrebné vyhotoviť geometrický plán a ohodnotiť vecné bremeno spočívajúce v práve
prejazdu (parkovania ?). Dôkazy v tomto smere vykonané neboli, preto nemohol odvolací súd zmeniť
rozsudok súdu prvej inštancie a vo veci sám rozhodnúť.

15. Rozsah súdom prvej inštancie nevykonaného dokazovania, ktoré je potrebné doplniť, presahuje

rámec odvolacieho konania. Doplnenie dokazovania pred odvolacím súdom nie je účelné ani vzhľadom
na zásadne opravný charakter tohto konania. Odvolací súd musel zrušiť napadnutý rozsudok podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP v celom rozsahu, aj keď považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne v časti, ako rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Predmetom
daného sporového konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
a zriadenie vecného bremena podľa § 142 ods. 3 OZ. Ak by odvolací súd zrušil a vrátil vec len v

rozsahu výroku III. napadnutého rozsudku, nadobudol by právoplatnosť výrok I. napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu bez toho, aby
mal ustupujúci spoluvlastník zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti. V prípade zrušenia výlučne
výroku III. napadnutého rozsudku bez zrušenia výroku I. tohto rozsudku by vznikol právne neudržateľný
stav, počas ktorého by žalovaný 1/ po nadobudnutí právoplatnosti výroku I. nemal právne zabezpečený

akýkoľvek prístup k pozemku, resp. stavbe (rodinnému domu). Odvolací súd zrušil aj na výrokoch I. a III.
závislé výroky II., IV. a V. napadnutého rozsudku, ktoré po zrušení týchto výrokov stratili svoj podklad.

16. Odvolací súd konštatuje, že dôvodná je aj odvolacia argumentácia žalobkyne podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, ktorá v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie vo vzťahu k časti výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie predĺžil lehotu
na dobrovoľné plnenie povinnosti žalovaného 1/ uloženej týmto výrokom. Preskúmaním obsahu spisu a
napadnutého rozsudku odvolací súd nevzhliadol dôvod, ktorý by odôvodňoval predĺženie paričnej lehoty
podľa § 232 ods. 3 CSP, t. j. rozhodnutie o predĺžení lehoty na dobrovoľné plnenie. Súd prvej inštancie
preto aj v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, keďže dôvody pre predĺženie tejto lehoty nejestvovali,

a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie sa začalo v roku 2018 a žalovaný 1/ mal dostatočný
časový priestor na zabezpečenie prostriedkov potrebných na vyplatenie náhrady za zriadenie vecného
bremena. Je potrebné prihliadnuť aj na časový moment vzniku práv a povinností v zmysle rozhodnutia
súdupodľa§142ods.3OZ.Žalobkyňabudevecnýmbremenomobmedzenáprávoplatnosťourozsudku,
od tohto momentu jej prislúcha aj náhrada za obmedzenie.

16.1 Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaných 2/ a 3/ a žalobkyne vo vzťahu k výroku V.
napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s poukazom na
charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (iudicium duplex) a uviedol,
že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu tej-ktorej strany

sporu, a preto si každá zo strán má znášať trovy, ktoré jej v konaní vznikli, odvolací súd zdôrazňuje, že
takáto rozhodovacia prax je v súčasnosti prekonaná rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Z uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/159/2024 z 08. 09. 2025, vyplýva, že konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie
zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne
podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom,
že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (III. ÚS 138/2022). Napokon o tom, že aj
v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj
R54/1973.To,akosamáspoluvlastníctvovyporiadať,navrhujeprimárnežalobca.Pretopreurčeniejeho

úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku rozhodnutia. Argumentácia
súdu, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je v záujme obidvoch strán, je skresľujúca alebo
nie úplne správne interpretovaná. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiada na súde, je zrejmé, že
strany sa nevedeli mimosúdne dohodnúť a ich záujmy sú v napätí, a teda žaloba sleduje úplne alebo
v časti protichodné záujmy. Rozsudok v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

je potrebné posudzovať ako celok, súd rozhoduje viacerými výrokmi, ktoré sú na seba závislé, v prípade
podanéhoodvolaniaichsúdpreskúmavavovzájomnejsúvislosti(ÚSČRII.ÚS315/05),tátošpecifickosť
však nemá vplyv na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí
uviedol, že z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že významnými okolnosťami, ktoré majú všeobecnésúdy zohľadňovať pri rozhodovaní o trovách konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvasúpostojestránpredapopodanížalobyatiežvýsledoksporu,ktorýjedanýporovnaním
žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia. Podporne z hľadiska rozhodovania o trovách sporu

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 73/2023 z 25. 05. 2023 a sp. zn. III. ÚS 70/2024 z 24. 04. 2024.
16.2 Pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania po zrušení a vrátení veci bude potrebné, aby
súd prvej inštancie prihliadol na to, že predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ale pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné brať do úvahy aj rozhodnutie

podľa § 142 ods. 3 OZ. Ak sa môže vecné bremeno zriadiť podľa § 142 ods. 3 OZ len pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nie je možné pre rozhodnutie o trovách
konania osobitne posudzovať úspech strán sporu v časti zriadenia vecného bremena, ako navrhujú
žalovaní 2/ a 3/. Podstatnou je tiež skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu konania navrhla, formulovala
a preddavkovo hradila trovy väčšiny znaleckého dokazovania (napr. okrem súkromného znaleckého
posudku č. 130/2019), ktoré zväčša slúžilo záujmu všetkých strán sporu, čo takisto bude nutné zohľadniť

pri rozhodnutí o trovách konania. Žalovaní 2/ a 3/ týmto sporom iba získali. Vyčlenila sa im samostatná
parcela, nezaťažila sa vecným bremenom, je preto vo vzťahu k žalobkyni spravodlivé, aby sa na úhrade
trov konania podieľali. Mieru povinnosti každej zo strán sporu hradiť trovy konania musí ustáliť súd prvej
inštancie podľa výsledku konania.
16.3 Vychádzajúc z terajšieho stavu veci nemožno skonštatovať ani plný úspech žalobkyne v spore.

Žalobkyňa v priebehu konania, resp. ešte pred jeho začatím v rámci mimosúdnych rokovaní odmietala
zriadenie vecného bremena, čo vyústilo do podania žaloby, v ktorej žiadala zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bez zriadenia akéhokoľvek vecného bremena. Až v priebehu konania
pripustila zriadenie vecného bremena, pričom v prvom rade žiadala zriadenie vecného bremena cez
pozemok, resp. parcelu, ktorá mala pripadnúť do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/.

Pokiaľ aj súhlasila so zriadením vecného bremena cez pozemok, ktorý mal pripadnúť do jej výlučného
vlastníctva, pripúšťala výlučne zriadenie vecného bremena práva prechodu, vôbec nesúhlasila so
zriadením práva prejazdu. Konečné rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania však bude závisieť
aj od ďalšieho procesu a výsledku konania po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. V zmysle § 391 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v ďalšom konaní v potrebnom rozsahu vykoná
dokazovanie potrebné pre zriadenie vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve prechodu
aj prejazdu cez (súčasnú) parc. č. XXX/X v prospech parc. č. XXX/X. Rozsah vecného bremena
musí byť zakreslený v geometrickom pláne a ohodnotenie širšieho vecného bremena musí vykonať
odborník. Na základe riadne ustáleného skutkového stavu vec opätovne právne posúdi. Súd prvej

inštancie sa v ďalšom konaní a novom rozhodnutí v potrebnom rozsahu vysporiada s relevantnými a
prípustnými tvrdeniami, argumentmi a návrhmi strán sporu (R 29/2025). Nové rozhodnutie súd prvej
inštancie preskúmateľne odôvodní. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci

deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania

lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).