Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208513
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125208513.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátuJUDr.MariannyHirkovejaJUDr.JanyJančíkovejvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E. zastúpeného opatrovníčkou: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
XXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná
27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,

IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp 141/2025-72 zo dňa 22.12.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,

o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:

,,I. Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v

? Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2008
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení:
„Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými
podmienkami (OP) pre úver, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa s niektorými
zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o
poistení podľa § 10 zákona č 340/2005 Z. z. Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi

oboznámený a súhlasí s nimi.“
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení:
„Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k PB v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto
vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa
Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [5], v znení:

„Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551
zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo
ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [7], v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných

obchodných podmienkach.“
? Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2008- v článku 4 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6, v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania,

[3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa
platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné

pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“
- v článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.4, v znení:
„V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť
nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v
Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta

voči Banke.“
- v článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.6, v znení:
„Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient
súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“
- v článku 7 - Doručovanie, bod 7.1, v znení:

„Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho
osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené
konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke

vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto
bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“

sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie sa okrem iného vyjadril k otázke

nepotrebnosti preukazovania naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky.
Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 a konštatoval,
že žalobca nebol povinný preukazovať akýkoľvek „záujem“ na vyhlásení neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

3. Súd prvej inštancie poukázal na všeobecné východiská žaloby o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
vo vzťahu k času uzavretia zmluvy. Citoval z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č.
C-776/19 až C-782/19; ďalej z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C- 698/18; z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ č. C-321/22; z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 124/2020 a uzavrel, že v zásade

samotný čas uplynutý od uzavretia zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky nemôže byť
dôvodom na jej zamietnutie. Zároveň vzhľadom na citovanú judikatúru žalovaný neuviedol dôvody,
ktoré by súd mohli viesť k úvahe o zneužití práva a konaní v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň
prvoinštančný súd uviedol všeobecné východiská k prípustnej motivácii žalobcu o podanie žaloby o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Zároveň tiež uviedol všeobecné kritériá pre určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, pričom citoval z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č. C-776/19
až C-782/19 a z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-212/20. Okrem už vyššie uvedeného súd
prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neobhájil transparentnosť zmluvných podmienok, ich odklon od
zákona v neprospech spotrebiteľa a to, že by s nimi spotrebiteľ pri individuálnom vyjednávaní súhlasil,

resp. že boli vyrovnané inými zmluvnými ustanoveniami v prospech spotrebiteľa.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) tak, že žalobkyňa v konaní plne úspešnámá nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na závery najvyšších súdnych inštancií
citovaných v bodoch 12. - 15. odôvodnenia mal súd prvej inštancie za to, že podaná žaloba napriek
odstupu času od jej zániku nemá šikanózny charakter.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. o
trovách konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

6. Uviedol, že žalobca sa v tomto spore žalobou zo dňa 10.10.2025 domáhal, aby súd určil osem

neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere, a to po viac ako 14-tich rokoch od zániku dlhu.
Žalobca totiž dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa 22.6.2011. Podotkol, že v takýchto
prípadoch je spravidla úverová dokumentácia skartovaná v súlade s § 42 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (5 rokov od ukončenia obchodu).
Poukázal na to, že už v prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.11.2025 dôrazne apeloval, že sa podaná
určovacia žaloba (s prihliadnutím na splatenie úveru a uplynulý čas) javí ako prekvapivá a účelová,

keďže žalobca dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver v roku 2011; žalobca nevyužil svoje
zákonné právo odstúpiť od úverovej zmluvy a úver nikdy nepreplatil; žalobca nenavrhoval, aby došlo
k modifikácií podmienok zmluvy (napr. formou dodatku); žalobca nepodal sťažnosť alebo reklamáciu
na poskytnuté bankové služby; žalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo; zrejme
účelovo podal žalobu - žalovaný nikdy nevymáhal voči žalobcovi peňažnú pohľadávku.

7. Podľa názoru žalovaného ide o „učebnicový prípad“ zjavného zneužitia práva žalobcom v zmysle čl. 5
CSP a konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a základného čl. 2 ods. 1 CSP. Navyše, aj z
výsluchu opatrovníčky žalobcu vyplývajú zásadné skutočnosti, ktoré potvrdzujú domnienky žalovaného
o špekulatívnom podaní žaloby. Opatrovníčka žalobcu počas výsluchu (zápisnica z pojednávania zo

dňa 22.12.2025) nevedela a) racionálne a zrozumiteľne vysvetliť oneskorené konanie žalobcu („až teraz
nastal čas uvedenú záležitosť riešiť“), b) konkretizovať ujmu údajne spôsobenú žalobcovi („aby sa to
skončilo“) c) pričom v závere priznala, že sa žalobca nikdy nestretol s jeho advokátom („s právnym
zástupcom to riešila p. B.“ – pozn. predsedníčka Združenia HOOS). Keďže sa prvoinštančný súd
náležite a presvedčivo nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcu v zmysle § 220 ods. 2 CSP

a vôbec nezohľadnil možnosť aplikácie § 257 CSP, žalovaný považuje rozsudok v napadnutej časti za
nepreskúmateľný a podané odvolanie za dôvodné.

8. Namietal, že súd prvej inštancie vo veci neaplikoval § 257 CSP a namiesto toho formálne rozhodol
o náhrade trov konania podľa uplatnenia tzv. zásady úspechu vo veci. Hoci zástupca žalobcu na

pojednávaní v záverečnej reči (po výsluchu opatrovníčky) akcentoval, že motívom podanej žaloby mohol
byť potenciálne iba zištný motív: „Povedal by som, že je len využitá na získanie trov z tohto konania,
keďže je taký úzus na tomto súde, teda spotrebitelia vyhrávajú“ (str. 4 zápisnice zo dňa 22.12.2025), súd
žalobe vyhovel: „podaná žaloba napriek odstupu času od jej zániku nemá šikanózny charakter“ (ods.
17 rozsudku) a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania s mimoriadne stručným

(jednovetovým) odôvodnením: „Žalobkyňa v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.“ (ods. 16.1).
S prihliadnutím na opísané špecifiká v úvode odvolania je podľa názoru žalovaného v prejednávanej
veci nutné aplikovať § 257 CSP. Procesný kódex pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov
konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a

výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané najmä v prípade, kedy rozhodnutie
súdu je neprimerane tvrdé a aplikácia § 257 CSP by slúžila na dosiahnutie spravodlivosti pre stranu
sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
Žalovaný nespochybňuje, že rozhodovanie podľa predmetného ustanovenia je prípustné len výnimočne
a predstavuje výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok konania. Súd

by nemal rezignovať na použitie § 257 CSP len preto, že takýto (spravidla raritný) postúp súdu si
vyžaduje náležité a presvedčivé odôvodnenie. Je krajne nespravodlivé, aby žalovaný bol zaviazaný
súdom na úhradu trov konania protistrany (z obdobných sporov je pravdepodobné, že pôjde výlučne
iba o trovy právneho zastúpenia), ak opatrovníčka žalobcu počas výsluchu nevedela racionálne a
zrozumiteľne vysvetliť oneskorené konanie žalobcu („až teraz nastal čas uvedenú záležitosť riešiť“),

konkretizovať ujmu údajne spôsobenú žalobcovi („aby sa to skončilo“) pričom v závere priznala,
že sa žalobca nikdy nestretol s jeho advokátom („s právnym zástupcom to riešila p. B.“ – pozn.
predsedníčka Združenia HOOS). Revízia napadnutej časti rozsudku je preto nevyhnutná, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (opomenutie aplikácie § 257 CSP). Súdom prezentovaný záverby predstavoval krajne formalistické kvalifikovanie riešenej otázky, čím by mohlo dôjsť k obsolentnosti
§ 257 CSP.

9.ŽalovanýsanapokonodvolalajnaviacerézásadnérozhodnutiaÚstavnéhosúduSR,vzmyslektorých
sa všeobecným súdom vyčíta prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych predpisov: Nález ÚS
SR zo dňa 31.8.2017 sp.zn. I. ÚS 155/2017, publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 28/2017, nález ÚS SR
zo dňa 4.5.2010 sp.zn. III. ÚS 72/2010, publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 20/2010 a v ZSP pod č.
58/2010, uznesenie ÚS SR zo dňa 2.4.2009 sp.zn. IV. ÚS 110/2009, publikované v ZNaU ÚS SR pod

č. 93/2009 a Nález ÚS SR zo dňa 25.10.2017 sp.zn. III. ÚS 342/2017.

10. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napádanej časti. Za závažné
pochybenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný aj to, že odignoroval podstatnú argumentáciu
žalovaného vo vzťahu k zásadným otázkam (konkretizovaných v čl. V vyjadrenia žalovaného k žalobe),
zodpovedanie ktorých má priamy dopad aj na rozhodnutie súdu v časti o nároku na náhradu trov

konania. Osobitne poukázal aj na to, že žalobca žalobou zo dňa 10.10.2025 inicioval obdobné konanie
(o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok; po 14-tich rokoch od splatenia úveru žalobcom)
proti žalovanému, ktoré je aktuálne vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 17Csp/141/2025.
Spôsob, akým súd negoval procesnú obranu žalovaného (ignoroval argumentáciu svedčiacu v prospech
žalovaného), hraničí nielen s porušením princípu rovnosti sporových strán, princípom kontradiktórnosti

konania, ale koliduje aj so základným právom žalovaného na súdnu ochranu a jeho právom na
spravodlivý proces. Z hľadiska účelu a podstaty súdneho sporu rezignoval sudca za týchto okolností na
svoju nestrannosť a decíznu kompetenciu, delegovanú z pozície štátnej moci.

11. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok v napadanej časti tak, že žiadnej

zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania a prizná žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. K odvolaniu podal vyjadrenie žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o nedostatku
riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku a poukázal najmä na jeho vecné odôvodnenie, pretože

prvoinštančný súd sa dostatočne zaoberal všetkými právne významnými námietkami žalovaného v
konaní. V napadnutom rozsudku súd prihliadal na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
všetkých strán sporu, pričom svoje rozhodnutie logicky a vecne dostatočne odôvodnil.

13. Uviedol, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podal z dôvodu verejného záujmu

vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, ako
je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/EHS a ako to
vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v spojení s jeho záujmom,
keď žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, preto, že ide o úver bezúročný a bezpoplatkový,
z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (napr. rozpisu splátky, nesprávna výška nákladov

a nesprávna RPMN). Nakoľko jeho reštitučné nároky voči žalovanému sú premlčané, má záujem aspoň
čiastočne kompenzovať žalovaným mu spôsobenú stratu, legálnym obohatením sa na úkor žalovaného,
prostredníctvom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej len PFZ), na zaplatenie ktorého
mieni podať, v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok, žalobu. Nakoľko inštitút PFZ neumožňuje
inú satisfakciu, ako finančnú, ide o inštitút, ktorý umožňuje spotrebiteľovi legálne obohatenie sa na úkor

obchodníka, ktorý sa na úkor spotrebiteľa obohatil bezdôvodne, resp. porušil spotrebiteľské právo.

14. Pokiaľ sa jedná o odvolanie žalovaného, aby súd prvej inštancie aplikoval v danom prípade §
257 CSP, je toho názoru, že na to nie sú splnené zákonné podmienky. Súd môže aplikovať § 257
CSP a nepriznať úspešnej strane právo na náhradu trov konania len výnimočne. V aplikačnej praxi

sa opakovane zdôrazňuje výnimočnosť použitia predmetného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách
konania

15. Žalobca odmietol tvrdenie žalovanej, že žaloba v danej veci je formulárová a časovo nenáročná.
Jedna sa o individuálne vypracovaný žalobný návrh, ktorému predchádzalo právne posúdenie danej

veci, štúdium formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, formulárových a pomerne rozsiahlych úverových
podmienok a identifikácia jednotlivých zmluvných ustanovení, ktoré sú neprijateľné. Ním uplatnený
žalobný návrh pozostáva z viacerých samostatne uplatniteľných nárokov, avšak z dôvodu hospodárnosti
všetky nároky uplatnil v jednom konaní. Cieľom žalobcu v žiadnom prípade nie je umelé vytváraniesúdnych sporov. V prípade, ak by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne neobohatil, postupoval by
pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou a nepoužíval vo formulárových zmluvách neprijateľné
zmluvné podmienky, nemusel by podávať na súd žalobu.

16. Praktický význam žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva,
ktoré formulovalo oblasť ochrany spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Právo
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva aj z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dodal, že žalovaný nedôvodne zľahčuje svoje správanie, ktorým porušuje

spotrebiteľské právo. Takéto správanie je však trestuhodné a požiadavka, aby súd toto správanie
podporoval tým, že nezaviaže žalovaného na náhradu trov konania, je podľa žalobcu nenáležité.

17. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu I. inštancie ako vecne
správne potvrdil.

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania je vecne správne.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať

20.Žalovanývodvolanínamietalnesprávnosťrozsudkuvovýrokuotrováchkonaniavzmysle§255ods.
1CSPažiadalnepriznaťichnáhradužalobcovipodľa§257CSP,keďsasúdprvejinštancienevyporiadal
s jeho námietkami o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto je toto rozhodnutie zároveň
z jeho pohľadu nepreskúmateľné.

21. Preto so zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok
II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči
žalovanému určenia neprijateľnosti 8 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo
dňa 06.05.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
vyhovel žalobe v plnom rozsahu, keď určil za neprijateľné zmluvné podmienky tykajúce sa oboznámenia
sa žalobcu ako dlžníka s Obchodnými podmienkami, Dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej

doložky, započítania splátok dlžníka voči pohľadávke banky, predčasného splatenia úveru, účtovania
výdavkov banky spojených s vymáhaním pohľadávky a zmluvnej pokuty za nesplnenie povinnosti klienta
oboznámiť banke zmeny údajov uvedených v zmluve o úvere podľa ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka a § 298 ods. 1 a 2 CSP.

25. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

26. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí všakísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym

pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva
na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

27. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov konania v dôsledku úspechu v spore, spravodlivo žiadať, aby
si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

28. Odvolací súd preskúmal výrok II. o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným a opätovne
zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď

pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. 255 ods. 1 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z
obsahu spisu neumožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu
výnimočného ust. § 257 CSP.

29. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zo strany žalobcu ide prípad zjavného

zneužitia práva v zmysle čl. 5 CSP a o konanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto by tu mal existovať
dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi.

30. I keď žalobca podal žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok s odstupom času, v
súčasnej dobe už existuje rozsiahla judikatúra, na ktorú správne poukázal súd prvej inštancie v bode 13.

odôvodnenia svojho rozsudku, podľa ktorej je na mieste skúmať neprijateľné zmluvné podmienky a iné
zákonu odporujúce zakotvenia v spotrebiteľských zmluvách aj napriek tomu, že daný zmluvný vzťah už v
súčasnosti netrvá. Ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok a nekalých obchodných
praktík pre prípad, že v predchádzajúcich konaniach nebola vykonaná, vyplýva z judikatúry Súdneho
dvora EÚ. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka
je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa
spotrebiteľdomáhaurčeniazmluvnejpodmienkyzaneprijateľnú,t.j.čitakčinípočasplneniazáväzkovzo
zmluvyaleboažnásledne.Danosťprávnehozáujmunazabezpečeníprávnejistoty,ochranyspotrebiteľa

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým
dodávateľ neukončí používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).

31. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju

povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (por. uznesenie Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-19/20 z 29.04.2021).

32. Preto odvolací súd konštatuje, že aj okolnosti zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, a ktoré sa týkajú dobrovoľného a predčasného

splatenia úveru žalobcom v roku 2011, nevyužitia zákonného práva žalobcom na odstúpenie od zmluvy,
nepreplatenia úveru, nevyužitia možnosti podať sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové
služby, že žalovaný nevymáhal žiadnu peňažnú pohľadávku voči žalobcovi, nemajú žiadnu relevanciu
vo vzťahu k možnej existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v tomto spore.

33. Zároveň relevanciu nemá ani to, že opatrovníčka žalobcu počas výsluchu pred súdom prvej inštancie
nevedela vysvetliť oneskorené konanie žalobcu či nevedela konkretizovať ujmu údajne spôsobenú
žalobcovi. Je predsa nesporné, že žalobca ako spotrebiteľ sa aj napriek jeho postaveniu slabšej
zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k
dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ

uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvné podmienky
v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách a to bez ohľadu, či je alebo nie je používaná. V neposlednom
rade sa takto žalobca môže domáhať nárokov prostredníctvom inštitútu primeraného finančnéhozadosťučinenia, na ktoré je oprávnený žalobca, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia
práva alebo povinnosti treba rozumieť aj prípad, že súd vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne

vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Nie je možné stotožniť sa
s tvrdením žalovaného o účelovosti podanej žaloby v prejednávanej veci.

34. Odvolací súd nevidí žiadnu krajnú nespravodlivosť na strane žalovaného, bol to naopak práve
žalovaný, ktorý predložil na podpis žalobcovi zmluvu, ktorá obsahuje vysoký počet neprijateľných

zmluvných podmienok. A za tejto situácie sa žalovaný dokonca dovoláva spravodlivosti a aplikácie
dobrých mravov.

35. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré
jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny

procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

36. Odvolací súd sa vyporiadal aj s odvolacou námietkou žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je nepreskúmateľné, keď súd odignoroval argumentáciu žalovaného, že žaloba žalobcu je
prekvapivá, špekulatívna a účelová. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie
rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý
nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď

sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (RuizTorija c./ Španielsko z
09.12.1994, séria A, č. 303-A; HiroBalani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

37. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

38. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. o trovách konania za
preskúmateľný. Súd prvej inštancie síce stručne, ale výstižne s odvolaním sa na judikatúru Súdneho
dvora EÚ, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval
žalobu žalobcu za šikanóznu, prečo v konečnom dôsledku ani nevidel dôvod na aplikáciu výnimočného

ustanovenia § 257 CSP a o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1
CSP. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods.
2 CSP. Na odôvodnenie súdu prvej inštancie nadviazal odvolací súd, ktorý sa vyporiadal s námietkami
žalovaného. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti
žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

39. Nakoľkonebolazistenáexistenciadôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľavzmysle§257CSP,odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania je potrebné
potvrdiť postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

40.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní
nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnému žalobcovi v

rozsahu 100 %, ktorý podal vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP)41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).