Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211297
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3117211297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D., E. F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny
15/25, Trenčín, IČO 34 054 081 proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/
XX, zastúpenému GARANT PARTNER legal s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Einsteinova

21, Bratislava, IČO 36 856 380, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 20Pc/17/2017-888 zo dňa 21. júna
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V., Vp o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí: sedacej

súpravy, zariadenie detskej izby - nábytok zo smrekového masívu (3 komody, písací stolík a knižnica),
posteľ a chladnička Whirlpool zastavil (výrok I.), z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal obchodný podiel v
rozsahu 80 % v obchodnej spoločnosti A. D., G., E. F. XXX/XX, C. D., IČO XX XXX XXX
v hodnote 113.941,14 eur, obchodný podiel v rozsahu 20 % v obchodnej spoločnosti A. D., G., E. F.
XXX/XX, C. D., IČO XX XXX XXX v hodnote 28.485,28 eur, zostatok na bežnom účte vedenom vo VÚB,

a.s., IBAN: G. v sume 1.477,62 eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako
BSM), zostatok na bežnom účte vedenom v ČSOB, a.s., IBAN: G. v sume 4.945,76 eur ku dňu zániku
BSM, zostatok na sporiacom účte vedenom v ČSOB, a.s., IBAN:
G. v sume 17.298,43 eur ku dňu zániku BSM (výrok II.), z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán súd do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľné veci,
a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX, k
nemu patriaci spoluvlastnícky podiel 71/2600 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto

bytového domu, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C. D. a parc. reg. „C“ evidovaná
na katastrálnej mape č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2 v podiele 71/2600,
zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. C. D., spolu v hodnote 85.100 eur, hnuteľné veci, a to zariadenie
obývacej izby - nábytok z dubového masívu pozostávajúci z knižnice + 2 ks komody, konferenčný stolík,
TV Panasonic 3D, domáce kino s blue ray, hudobná veža, stojanová lampa, obraz krajinka, zariadenie
spálne - manželská dvojposteľ, 2 ks nočné stolíky z dubového masívu, skriňová zostava Roldoor na

dvoch stenách, zariadenie predsiene pozostávajúce zo vstavanej skrine Roldoor, zariadenie kuchyne -
kombinovaný sporák plyn a elektrina, jedálenský stôl z bukového masívu + 6 ks stoličiek,
zariadenie kúpeľne - automatická pračka LG, všetko spolu v hodnote 8.000 eur, zostatok na bežnomúčte vedenom v Prima banka, a.s., IBAN: G. v sume 2.794,57 eur ku dňu zániku
BSM, zostatok na vkladovom účte vedenom v Prima banka, a.s., IBAN: G. v sume 20,46
eur ku dňu zániku BSM, zostatok na účte vedenom v Tatra Banka, a.s., IBAN: G. ku dňu

29.09.2015 v sume 9.168,45 eur (výrok III.), súd prikázal žalobkyni a žalovanému každému v rovnakom
pomere zaplatiť záväzky voči Československej obchodnej banke, a.s., Žiškova 11, Bratislava, IČO 36
854 140 zo zmluvy o hypotekárnom úvere, úverový účet IBAN: G., reg. č. XXXXXX, ktoré boli
vo výške 40.858,94 eur ku dňu zániku BSM (výrok IV.), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
titulom vyporiadania BSM sumu 20.446,06 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.), žiadnej

zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.) a znaleckej organizácii TOP HOUSE, spol.
s r.o., IČO 31 410 677, so sídlom Zlatovská cesta 35, Trenčín priznal nárok na
náhradu dosiaľ neuhradeného znalečného proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu
50 % (výrok VII.). Súd prvej inštancie v spore rozhodol podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3,
§ 150 Občianskeho zákonníka a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa
09.08.2003 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k.
34P/32/2015-100 zo dňa 09.09.2015, právoplatným dňa 29.09.2015, pričom zánikom manželstva
zaniklo aj BSM strán sporu. Pri vyporiadaní spoločného majetku uplatňoval zásadu podľa § 150
Občianskeho zákonníka o rovnosti podielov oboch manželov, pričom použitie disparity podielov

nenavrhovala žiadna zo sporových strán.

3. Sporové strany zhodne uviedli, že netrvajú na vyporiadaní hnuteľných vecí - sedacej súpravy,
zariadenie detskej izby - nábytok zo smrekového masívu (3 komody, písací stolík a knižnica),
posteľachladničkaWhirlpool,pretosúdprvejinštanciekonanieovyporiadanieBSMvtejtočastivýrokom

I. zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

4. Byt patriaci do BSM vo všeobecnej hodnote stanovenej znaleckým posudkom vo výške 85.100
eur v súlade s návrhom oboch sporových strán súd prvej inštancie výrokom II. prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného. Hnuteľné veci, uvedené vo výroku III., nadobudnuté sporovými stranami počas

manželstva, ktoré tvoria zariadenie predmetného bytu, v zostatkovej hodnote 8.000 eur prikázal v súlade
s návrhom oboch sporových strán do výlučného vlastníctva žalovaného. Zostatky na účtoch v bankách,
uvedených vo výrokoch II. a III., prikázal v súlade s návrhom oboch sporových strán žalobkyni (vo
výroku II.) a žalovanému (vo výroku III.) podľa mena majiteľa účtu. Súd prvej inštancie vyporiadal aj
dlh sporových strán, ktorý vznikol za trvania ich manželstva z hypotekárneho úveru od ČSOB, a.s.

na základe zmluvy o úvere reg. č. XXXXXX a nebol uhradený ku dňu vyporiadania BSM.
Neuhradený zostatok úveru ku dňu zániku BSM bol vo výške 40.858,94 eur, preto v súlade s návrhom
oboch sporových strán im súd prvej inštancie vo výroku IV. rozsudku prikázal tento úver dosplácať banke
v rovnakom pomere. Sporové strany počas manželstva nadobudli aj obchodné podiely v obchodnej
spoločnosti A. D., G., ktorá bola nimi založená, vznikla dňa 29.12.2010, pričom žalobkyňa na základnom

imaní spoločnosti v sume 5.000 eur splatila vklad v sume 4.000 eur a žalovaný splatil vklad v sume
1.000 eur, žalobkyňa bola jedinou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti. Znaleckým dokazovaním súd
zistil všeobecnú hodnotu obchodných podielov žalobkyne a žalovaného v tejto obchodnej spoločnosti
podľa stavu ku dňu zániku BSM, t. j. k 29.09.2015 a podľa súčasných cien
s tým, že všeobecná hodnota obchodného podielu žalobkyne v rozsahu 80 % na základnom imaní

uvedenej obchodnej spoločnosti je 113.941,14 eur a všeobecná hodnota obchodného
podielu žalovaného v rozsahu 20 % na základnom imaní uvedenej obchodnej
spoločnosti je 28.485,28 eur. Strany sporu nemali žiadne výhrady k posudku a jeho záverom. Jediným
spoločníkom v uvedenej obchodnej spoločnosti po zrušení účasti žalovaného v nej ostala žalobkyňa,
preto súd prvej inštancie v súlade s návrhom sporových strán prikázal obchodný podiel v rozsahu 80 %

zapísaný na žalobkyňu, ako aj obchodný podiel v rozsahu 20 % zapísaný na obchodnú
spoločnosť A. D., G. vo výroku II. do výlučného vlastníctva žalobkyne.

5. Žalovaný počas trvania manželstva získal živnostenské oprávnenie a podnikal v oblasti
sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému

spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a v iných predmetoch
podnikania s tým, že podnikal aj ku dňu zániku BSM. Medzi stranami sporu bola spornou otázka, či
podnik žalovaného a veci, práva doň patriace, tvoria masu BSM. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil, že žalobkyňa sa na podnikaní žalovaného nijako nepodieľala, a že veci tvoriace podnik(osobné motorové vozidlo, notebook a ďalšie) užíval len žalovaný na výkon jeho povolania – podnikania,
žiaden z manželov nevyjadril nesúhlas s tým, aby si druhý manžel založil živnosť, a aby sa použili
spoločné prostriedky na živnosť. S poukazom na závery rozsudkov Najvyššieho súdu

ČR, sp. zn. 22Cdo/684/2004 zo dňa 27.09.2004 a sp. zn. 22Cdo/1717/2000 zo dňa 02.04.2002 súd
prvej inštancie konštatoval, že podnik žalovaného nepatrí do BSM sporových strán, ale v zmysle §
143 Občianskeho zákonníka predstavuje podnik žalovaného súbor vecí a práv, ktoré slúžili výlučne
výkonu povolania žalovaného a patria do jeho oddeleného vlastníctva. Žalobkyňa žiadala vyporiadať
hodnotu podniku s poukazom na to, že na nadobudnutie vecí patriacich do podniku žalovaného boli

použité spoločné prostriedky strán. Znaleckým dokazovaním bola zistená všeobecná hodnota podniku
žalovaného podľa stavu podniku ku dňu zániku BSM a podľa aktuálnych cien na sumu 20.172,68 eur a
čiastka, ktorú je žalovaný v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka povinný nahradiť žalobkyni
titulom spoločných prostriedkov vynaložených na jeho podnik potom predstavuje polovicu všeobecnej
hodnoty podniku. Preto súd prvej inštancie od vyrovnacieho podielu žalovaného odpočítal polovicu
hodnoty jeho podniku, ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni.

6. Žalobkyňa počas manželstva začala so súhlasom žalovaného podnikať na základe osobitného
oprávnenia/licencie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka prevádzkovaním
stomatologickej ambulancie.

7. Podľa vyjadrenia žalobkyne výnosy z podnikania v počiatočnom období, keď „mala živnosť“, sa

používali na vklady do ambulancie, keď zakupovala potrebné veci, zariadenie do zubnej
ambulancie a používali sa aj do domácnosti sporových strán. Podnik tak predstavoval súbor vecí a
práv, ktoré používala výlučne žalobkyňa pri výkone jej povolania viazaného na jej lekárske vzdelanie.
Žalovaný podľa jeho vyjadrenia síce pomáhal žalobkyni s fakturáciou, no nedostával za to plat,
keďže oficiálne u nej v ambulancii zamestnaný nebol. Podnik žalobkyne ako podnikajúcej fyzickej osoby

teda nepatril do masy BSM, ale šlo o oddelený majetok žalobkyne. Následne žalobkyňa pokračovala v
prevádzkovaní stomatologickej ambulancie ako spoločníčka obchodnej spoločnosti A. D., G., C. D., E.
F. XXX/XX, ktorá spoločnosť podľa zápisu v obchodnom registri vznikla dňa 29.12.2010 a od 19.04.2012
mala oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti -
stomatológia s tým, že druhým spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti bol žalovaný od 29.12.2010 do

20.01.2020. Žalobkyňa uvádzala, že živnosť zrušila, pokračovala v prevádzkovaní zubnej
ambulancie v rámci obchodnej spoločnosti a všetko zariadenie zubnej ambulancie, ktoré používala pri
vykonávaní praxe zubného lekára ako fyzická osoba, používala naďalej ako spoločníčka obchodnej
spoločnosti, v ktorej bolo zamestnaná a poberala mzdu. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa svoj podnik
následne po založení s.r.o. nezrušila a nepreukázala zánik podniku, a preto je podľa neho potrebné

vysporiadať všetky vklady, ktoré boli zo spoločných prostriedkov strán vložené do pokladne
tohto podniku, aj na bankový účet v rokoch 2008 až 2010 v čiastke 246.322,76
eur, a teda by mala byť žalobkyňa zaviazaná vyplatiť žalovanému polovicu z tejto sumy. Žalobkyňa
nepopierala, že uvedená úhrnná čiastka bola vložená do pokladne a na účet, teda do jej podniku. Trvala
však na tom, že po tom, ako založila obchodnú spoločnosť, vybavenie zubnej ambulancie (napr. zubné

kreslá, röntgen, materiál, stolový počítač, nábytok, sterilizátor a ostatné inštrumenty) bolo vložené
do tejto obchodnej spoločnosti, niektoré veci boli následne priebežne obmieňané a majetok obchodnej
spoločnosti bol ohodnotený v rámci stanovenia hodnoty obchodných podielov v spoločnosti A. D., G. v
znaleckomposudkusúdomustanovenejznaleckejorganizácie.Jejtvrdenieovloženímajetkutvoriaceho
zariadenie zubnej ambulancie do obchodnej spoločnosti považoval súd prvej inštancie za

logické a zodpovedajúce štandardnému priebehu udalostí pri uvedenej zmene formy výkonu zubárskej
praxe. Žiadna zo strán netvrdila, že vybavenie ambulancie zubného lekárstva po začatí
prevádzkovania zubnej ambulancie v rámci obchodnej spoločnosti bolo nefunkčné. Toto vybavenie bolo
použiteľné na výkon zubárskeho povolania aj pod „hlavičkou“ novozaloženej obchodnej spoločnosti,
a preto štandardnému, rozumnému, hospodárnemu prístupu každého podnikateľa v tejto situácii by

zodpovedalo také jeho konanie, že bude toto vybavenie naďalej používať aj po zmene formy podnikania.
Aj zo zistení znaleckej organizácie TOP HOUSE, spol. s r.o., ktorá zisťovala zložky majetku podniku
obchodnej spoločnosti A. D., G. ku dňu zániku BSM strán, t. j. k 29.09.2015 a oceňovala ich za
účelomstanoveniahodnotyobchodnýchpodielovvA.D.,G.vyplýva,žespoločnosť A.D.,G.mala
k uvedenému rozhodnému dátumu evidovaný majetok - zubnú súpravu Chiradenta 2 ks obstarané dňa

31.03.2008 za 15.600 eur x 2, dentálny kompresor (súčasť zubnej súpravy) obstaraný dňa 11.03.2008
za 2.231,63 eur, RTG prístroj AC JB-70 + stojan, tlačidlo, obstaraný dňa 30.12.2010 za
2.910 eur. Z uvedeného je zrejmé, že tieto veci, tvoriace vybavenie zubnej ambulancie, nadobudnuté
ešte počas vykonávania podnikania žalobkyne ako fyzickej osoby (v rokoch 2008, 2010), boli používanéaj pri prevádzkovaní zubnej ambulancie v rámci obchodnej spoločnosti od 19.04.2012, a to až do
zániku BSM strán. Hodnota vybavenia ambulancie bola zahrnutá do všeobecnej hodnoty obchodných
podielov v spoločnosti A. D., G., z ktorej hodnoty polovicu vyplatí žalobkyňa žalovanému. Ak

žalovaný tvrdil, že ku dňu zániku BSM strán existoval ďalší podnik žalobkyne z jej podnikateľskej činnosti
ako fyzickej osoby v ponímaní súboru ďalších vecí a práv patriacich podnikateľovi, jeho zaťažovalo
bremeno tvrdenia, ktorým by vyšpecifikoval, o aké veci, práva a iné majetkové hodnoty sa jedná, kedy,
za akú cenu boli nadobudnuté a zaťažovalo ho aj dôkazné bremeno preukázať, že ku dňu zániku BSM
strán existoval tento iný majetok, ktorý nebol zahrnutý do majetkovej podstaty obchodných podielov

obchodnej spoločnosti A. D., G., ohodnotených znaleckou organizáciou. Súd prvej
inštancie konštatoval, že ani jedno z týchto procesných bremien žalovaný v konaní neuniesol. Žalovaný
uvádzal, že sa podieľal na podnikaní žalobkyne v počiatočnom období a následne
aj v rámci obchodnej spoločnosti až do rozvodu ich manželstva jednak manuálne, napr. vykonávaním
údržbárskych prác v ambulancii, ale aj v rámci vybavovania administratívnej agendy, keď vyhotovoval
faktúry pre ambulanciu žalobkyne, mal prehľad aj o jej mesačných príjmoch, o vkladoch a

výdajoch ambulancie, ktoré aj popísal s odkazom na peňažný denník. Mal teda prístup k účtovným
dokladom podniku žalobkyne a mohol uniesť bremeno tvrdenia v naznačenom smere.

8. Otec žalobkyne poskytol dňa 11.02.2008 žalobkyni dar v sume 800.000,- Sk a z týchto darovaných
peňazí bola podľa tvrdenia žalobkyne zariadená jej zubná ambulancia. Žalovaný jej tvrdenia o dare a

jeho použití na tvrdený účel nerozporoval. Žalovaný spochybňoval tvrdenia žalobkyne o tom, že tým
došlo k vynaloženiu oddeleného majetku žalobkyne na spoločný majetok strán, keďže podnik žalobkyne
bol podľa žalovaného vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Podľa zhodných tvrdení strán dar peňazí v
sume 800.000,- Sk od otca žalobkyne pre žalobkyňu (ktorý bol podľa § 143 Občianskeho zákonníka
oddeleným majetkom žalobkyne) použila žalobkyňa na zakúpenie zariadenia do stomatologickej

ambulancie, teda na kúpu vecí tvoriacich jej podnik a tento podnik v ponímaní súboru vecí a práv
slúžiacich výlučne jej povolaniu zubnej lekárky treba považovať za oddelený majetok patriaci výlučne
žalobkyni. Darované peňažné prostriedky ako oddelený majetok žalobkyne bol použitý na oddelený
majetok žalobkyne, a to na jej podnik - na veci tvoriace vybavenie zubnej ambulancie. Žalobkyňa v
konaní tiež tvrdila, že z daru zakúpené zariadenie ambulancie bolo neskôr pri

založení obchodnej spoločnosti vložené do podniku tejto obchodnej spoločnosti. Nárok na
zohľadnenie vnosu žalobkyňa odôvodňovala aj v tom smere, že hodnota jednotlivých zložiek jej podniku
bola pretransformovaná do obchodnej spoločnosti A. D., G., ktorej obchodné podiely sa vyporiadavajú
v tomto konaní. K uvedenému argumentu súd prvej inštancie uviedol, že aby mohol preskúmať a
posúdiť dôvodnosť tohto nároku, bola žalobkyňa povinná špecifikovať predmetné veci, uviesť dátum

ich nadobudnutia, dátum ich vloženia do podniku obchodnej spoločnosti a preukázať
všeobecnú hodnotu týchto vecí ku dňu ich vloženia do podniku obchodnej spoločnosti. Ak má vnos
z oddeleného majetku podobu finančného plnenia, dochádza k jeho vynaloženiu už v okamihu kúpy
veci a pri stanovení náhrady podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka sa vychádza z výšky
takto vynaloženej finančnej čiastky. V danom prípade však vklad, resp. vnos žalobkyne z jej oddeleného

majetku nemal finančný charakter, ale mal mať povahu vecného plnenia (hnuteľné veci), a preto
nemožno podľa judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 22Cdo/820/2003 zo
dňa 23.09.2003) vychádzať z peňažnej sumy vynaloženej na kúpu uvedených hnuteľných vecí, ale
je nutné vychádzať z ceny hnuteľných vecí (oddeleného majetku jedného z manželov) ku dňu ich
vloženia do spoločného majetku manželov (do podniku obchodnej spoločnosti),

ku ktorému môže dôjsť so značným časovým odstupom, v rámci ktorého sa znižuje hodnota veci jej
užívaním. Až neskorším vynaložením takejto veci na spoločný majetok stráca manžel k nemu vlastnícke
právo. Jedine takto je možné zistiť výšku náhrady za vložený oddelený majetok jedného z manželov
do spoločného majetku. Žalobkyňa jednotlivé veci nevymedzila ich popisom, dátumom nadobudnutia,
dátumom vloženia do spoločného majetku manželov a neodhadla ani ich hodnotu ku dňu ich

vloženia do obchodnej spoločnosti. Uviedla len, že ide o zariadenie ambulancie, ktoré
vniesla do obchodnej spoločnosti bez poskytnutia informácie o tom, akým spôsobom (zmluvou o predaji
podniku, inou zmluvou, rozhodnutím o vklade, prípadne iné) k tomu došlo a bez uvedenia dátumu, kedy
došlo k prevodu týchto vecí z jej oddeleného vlastníctva do spoločného vlastníctva strán. Žalobkyňa tak
neuniesla bremeno tvrdenia a neuniesla ani dôkazné bremeno, pretože nenavrhla ani dokazovanie na

stanovenie výšky hodnoty vecí k rozhodnému dňu, kedy sa stali majetkom obchodnej spoločnosti. Preto
súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni uvedenú náhradovú pohľadávku v žiadnej sume.9. Žalovaný žiadal, aby bola žalobkyňa povinná nahradiť do BSM rezervačný poplatok v sume
7.000 eur a čiastku 2.280 eur titulom nákladov na stavebné úpravy na rodinnom dome, súp. č. XXX v k.ú.
C. D., ktoré plnenia podľa tvrdenia žalovaného zaplatila žalobkyňa z prostriedkov BSM na cudzí majetok

(na nadobudnutie a prerobenie uvedeného domu) bez súhlasu žalovaného. Žalobkyňa
vyplatila spoločnosti REAL ŠTÝL, s.r.o. rezervačný poplatok v úhrnnej sume 7.000 eur ohľadom kúpy
rodinného domu, súp. č. XXX s pozemkami v C. D. z prostriedkov patriacich do BSM strán. Vysvetlila,
že v priebehu konania o rozvod manželstva strán sa chcela odsťahovať z bytu strán, vyhliadla
si rodinný dom, ktorý chcela vyňať z režimu BSM pred notárom s tým, že by ona tento rodinný dom

splácala zo svojich peňazí po zániku manželstva, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Žalovaný
potvrdil, že žalobkyňa chcela dom kúpiť a vyňať ho z režimu BSM, no nedošlo medzi nimi ohľadom tohto
k dohode. Žalobkyňa uviedla, že z tohto dôvodu poprosila svojho brata, aby rodinný dom kúpil na seba, s
čímonsúhlasil.Tvrdila,žezálohuzakúpnucenunadomjejbratvrátileštepočasmanželstvavhotovosti,
čo svedok H. E. A., brat žalobkyne, potvrdil v rámci svedeckej výpovede. Peniaze použité na rezervačný
poplatok sa teda vrátili do dispozície žalobkyne, a to cca 4 mesiace pred rozvodom manželstva strán

a mohli slúžiť na úhradu nevyhnutných mesačných výdavkov strán, ich bežnú spotrebu a nie je potom
dôvod, aby polovicu z nich nahrádzala žalobkyňa žalovanému.

10. Z vyúčtovania zrealizovaných prác k 28.08.2015 a z tvrdení strán vyplýva, že dňa 21.09.2015
spoločnosť MINDO, s.r.o., konajúca A. D. prevzala sumu 2.280 eur (cena prác bez DPH) za práce

zrealizované na prízemí a poschodí rodinného domu s poznámkou RD p. A.. Žalobkyňa tvrdila, že
vykonanie týchto drobných stavebných úprav sprostredkovala pre brata a jeho manželku, keďže A. D.
poznala a len z tohto dôvodu boli práce vyúčtované na jej meno, no cenu týchto prác zaplatil jej brat s
manželkou z ich prostriedkov. Uvedené potvrdil svedok H. E. A. vo svojej výpovedi. Súd prvej inštancie
vyhodnotil aj námietky žalovaného o zaujatosti svedka - brata žalobkyne s tým, že samotný príbuzenský

pomer medzi svedkom a žalobkyňou neznamená, že by mal súd jeho výpoveď automaticky považovať
za tendenčnú, nevierohodnú. Svedok bol pred jeho výsluchom poučený o trestnoprávnych následkoch
krivej výpovede a vypovedal na pojednávaní plynulo, konzistentne, vo výpovedi si neodporoval. Jeho
výpoveď v podstatných okolnostiach zodpovedá výpovedi žalobkyne a výpoveď svedka neodporuje
listinným dôkazom. Z výsluchu svedka aj žalobkyne bol dostatočne vysvetlený dôvod, pre ktorý bolo

uvedené meno žalobkyne na vyúčtovaní zrealizovaných prác. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí
výhradažalovaného,žesvedoklogickynevysvetlil,prečožalobkynidarovaldom,dokúpnejcenyktorého
investoval svoje peňažné prostriedky. Svedok je bratom žalobkyne, a preto nie je nič zvláštne na tom,
keď na jej žiadosť jej uvedeným spôsobom pomohol so zabezpečením si vlastného bývania, keďže sa
rozvádzalasožalovanýmprerozvratichvzťahov.Zvýsluchusvedkavyplynulo, ževšetkypeňažné

prostriedky svedka a jeho manželky, ktoré boli použité na kúpu rodinného domu s pozemkami a na
úhradustavebnýchprácnarodinnomdome,žalobkyňasvedkovivrátila(resp.refundovala)vpostupných
splátkach, ktoré začala uhrádzať asi rok od jej rozvodu.

11. Hodnota celej masy BSM je 271.231,71 eur (obchodné podiely v hodnotách 113.941,14

eur, 28.485,28 eur + zostatky na účtoch žalobkyne v sumách 1.477,62 eur, 4.945,76 eur,
17.298,43 eur + hodnota bytu v sume 85.100,- eur + hodnota hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie bytu
v sume 8.000 eur, zostatky na účtoch žalovaného v sumách 2.794,57 eur, 20,46 eur,
9.168,45 eur) a pri rovnosti podielov predstavuje podiel každej zo strán sumu 135.615,86 eur. Žalobkyni
bol do jej vlastníctva prikázaný majetok spolu v hodnote 166.148,23 eur (obchodné podiely v hodnotách

113.941,14 eur, 28.485,28 eur + zostatky na účtoch žalobkyne v sumách 1.477,62 eur,
4.945,76 eur, 17.298,43 eur). Žalovanému do jeho vlastníctva bol prikázaný majetok spolu v hodnote
105.083,48 eur (hodnota bytu v sume 85.100 eur + hodnota hnuteľných veci tvoriacich
vybavenie bytu v sume 8.000 eur, zostatky na účtoch žalovaného v sumách
2.794,57 eur, 20,46 eur, 9.168,45 eur), t. j. majetok v hodnote o 30.532,40 eur nižšej než predstavuje

jeho podiel. Podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie od vyrovnacieho podielu
žalovaného 30.532,40 eur odpočítal polovicu hodnoty jeho podniku 20.172,68 eur, ktorú je žalovaný
povinný nahradiť žalobkyni, t. j. sumu 10.086,34 eur (1/2 z 20.172,68 eur). Výsledná suma predstavuje
vyrovnací podiel v sume 20.446,06 eur, ktorý je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému titulom
vyporiadania BSM a túto povinnosť jej súd rozsudkom uložil. Súd lehotu na plnenie určil podľa § 232

ods. 3 CSP, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže strany nežiadali inú lehotu na plnenie.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď zohľadnil to, že porovnaním žalobného petitu anávrhu žalovaného na vyporiadanie BSM súd uzavrel, že žiadna zo strán nebola v konaní v prevažnej
miere úspešná, ale strany boli v konaní úspešné približne v rovnakom rozsahu.

13. Stranami zložené preddavky na znalecké dokazovanie ustanovenou znaleckou organizáciou TOP
HOUSE, spol. s r.o. boli spotrebované na vyplatenie znalečného priznaného znaleckej organizácii na
základe uznesenia Okresného súdu Trenčín, č.k. 20Pc/17/2017-778 zo dňa 09.10.2023, pričom
preddavky nepostačovali na úhradu zvyšku znalečného v sume 258,54 eur. Znalecká organizácia má
právo na plnú náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku a podľa § 255 ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jej nároku.
Strany sporu majú povinnosť nahradiť ustanovenému znalcovi zvyšok neuhradeného znalečného, preto
súd prvej inštancie vyslovil, že znalecká organizácia má nárok na znalečné v neuhradenej sume 258,54
eur voči obom stranám v rovnakom pomere.

14. Proti výrokom II. a V. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Uviedol, že v konaní tvrdil a preukázal, že vklady
z BSM do podniku žalobkyne za obdobie rokov 2008 až 2010 boli 246.322,76 eur a tie mal podľa neho
súd prvej inštancie zaradiť do predmetu vyporiadania. Napriek tomu súd prvej inštancie akceptoval
tvrdenie žalobkyne o vložení majetku tvoriaceho pôvodný podnik žalobkyne do novozaloženej A. D.,
G. bez akýchkoľvek dôkazov. Nikdy nebolo žalobkyňou preukázané, že by pôvodný podnik žalobkyne

bol ako majetkový vklad vložený do uvedenej obchodnej spoločnosti. Podľa žalovaného si súd prvej
inštancie v bodoch 25 a 27 odôvodnenia odporoval a jeho záver v bode 27 odôvodnenia považoval
za logický a správny. Je bezpredmetné, ako žalobkyňa naložila so svojím podnikom po vklade
sumy 246.322,76 eur do jej podniku. Vklad podniku, predaj podniku alebo iná strata vlastníckeho
práva k podniku alebo jeho časti nezbavuje žalobkyňu povinnosti vrátiť do masy BSM v podobe

náhradovej pohľadávky to, čo bolo z BSM do podniku žalobkyne vložené. Predmetom vyporiadania
nebol podnik vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ale výlučne peňažný vnos z majetku BSM do tohto
podniku žalobkyne. Predmetný vnos žalovaný preukázal, žalobkyňa nepoprela, že uvedená čiastka bola
vložená do podniku a preukázal existenciu podniku žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa ako vlastník podniku
neposkytla riadnu súčinnosť k preukázaniu hodnoty majetku, nie je možné vychádzať pri stanovení

náhradovej pohľadávky prednostne z hodnoty podniku, ale je potrebné z náhradovej pohľadávky
patriacej do BSM v sume 246.322,76 eur priznať žalovanému právo na zaplatenie sumy 123.161,38
eur. Ďalej namietal posúdenie žalobkyňou uhradeného rezervačného poplatku v sume 7.000 eur,
ktorý žalobkyňa uhradila spoločnosti REAL ŠTÝL, s.r.o. za trvania manželstva z prostriedkov BSM.
Podľa žalovaného tvrdenie svedka brata žalobkyne, že sumu 7.000 eur žalobkyni vrátil, bez preukázania

ďalšíchdôkazovnemôžeobstáť,najmävzhľadomnablízkypríbuzenskývzťahaochranuzáujmovblízkej
osoby. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať transparentné nakladanie s financiami patriacimi do BSM
a ich prípadné spotrebovanie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd výrok II. rozsudku súdu
prvej inštancie zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže aj náhradovú pohľadávku
v sume 246.322,76 eur, náhradovú pohľadávku v sume 7.000 eur a výrok V. rozsudku súdu prvej

inštancie zmení tak, že žalobkyni uloží povinnosť zaplatiť žalovanému titulom hodnotového vyporiadania
BSM sumu 147.107,44 eur a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

15. K podanému odvolaniu žalovaného vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že podnik žalobkyne

ako fyzickej osoby, ktorý vznikol počas trvania manželstva a aj počas trvania manželstva, zanikol
jeho pretransformovaním na spoločnú obchodnú spoločnosť oboch manželov A. D., G., nikdy
nemohol predstavovať oddelený majetok žalobkyne, ale naopak spoločný majetok oboch manželov
patriaci do BSM. Tvrdenie žalovaného o vnose prostriedkov z BSM do takéhoto podniku považovala
za nenáležité. Žalovaný nepreukázal, že by ním uvádzaná peňažná suma predstavovala peňažné

prostriedky patriace do BSM použité na oddelený majetok žalobkyne. Prvotné zariadenie zubnej
ambulancie, s ktorým začala vykonávať podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba, nadobudla sčasti
z prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva z peňažného daru od otca a sčasti z prostriedkov
patriacichdoBSM.Žalobkyňavykonávalapodnikateľskúčinnosťakofyzickáosobadookamihu,kedybol
výkon tejto činnosti pretransformovaný do spoločnej obchodnej spoločnosti manželov, kde žalobkyňa

vniesla všetko zariadenie a vybavenie zubnej ambulancie a pokračovala vo výkone svojej odbornej
činnosti na základe licencie udelenej takejto obchodnej spoločnosti. Peňažné prostriedky, vložené
do pokladne, či na účet žalobkyne, boli použité na úhradu všetkých nákladov spoločnej domácnosti
manželov a na udržanie a ďalší rozvoj podnikateľskej činnosti, preto ich nie je možné považovaťza vnos na oddelený majetok žalobkyne. Podľa žalobkyne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie v bodoch 25 a 27 nie je rozporné. V bode 27 odôvodnenia súd prvej inštancie nekonštatoval
neunesenie dôkazného bremena žalobkyne o vklade podniku alebo jeho časti do obchodnej spoločnosti,

ale to, že nemohol žalobkyni priznať náhradovú pohľadávku v žiadnej sume z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena na preukázanie stavu veci, dátumu ich nadobudnutia a vloženia do spoločného
majetku manželov a tiež hodnoty v čase takéhoto vloženia. Z kontextu odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa celý majetkový substrát, tvoriaci
podnik ako fyzickej osoby, vniesla do tejto obchodnej spoločnosti oboch manželov. Nebolo ničím

preukázané, že by akákoľvek zložka podniku žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorý jednoznačne zanikol
ešte za trvania manželstva jeho pretransformovaním do spoločnej obchodnej spoločnosti, bola zostala
v dispozícii žalobkyne, prípadne bola prevedená do majetku inej osoby mimo majetku patriaceho
do BSM. Preto úvaha žalovaného o tom, že prípadný neskorší zánik vlastníckeho práva k takémuto
podniku nemá vplyv na povinnosť zahrnúť do masy BSM ako vnos prostriedky použité na takýto podnik
z BSM, nemá žiadne opodstatnenie v tejto veci a je nesprávna. Ďalej uviedla, že nebolo sporným,

že z prostriedkov BSM uhradila realitnej kancelárii rezervačný poplatok na kúpu rodinného domu,
avšak následne došlo k nadobudnutiu príslušných nehnuteľností bratom žalobkyne a jeho manželkou,
ktorí uvedenú sumu za trvania BSM žalobkyni vrátili, preto ju nebolo možné považovať za peňažné
prostriedky vynaložené z prostriedkov BSM na oddelený majetok žalobkyne. Poukázala na to, že išlo
o sumu bežne spotrebovateľnú a aj spotrebovanú.

16. Proti výrokom II. až VI. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolacie námietky žalobkyne proti správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie sa týkali len posúdenia prínosu žalobkyne na nadobudnutie spoločného majetku patriaceho
do BSM, predstavujúceho peňažný dar poskytnutý žalobkyni zo strany jej otca vo výške 800.000,- Sk.

Podľažalobkynesúdprvejinštancienesprávneposúdilpodnikžalovanejakofyzickejosoby,ktorývznikol
za trvania BSM a následne za trvania BSM aj zanikol jeho pretransformovaním do obchodnej
spoločnosti A. D., G. a v súvislosti s tým nesprávne posúdil prínos žalobkyne na nadobudnutie takéhoto
podniku spočívajúceho v peňažnom dare poskytnutom žalobkyni od jej otca vo výške 800.000,- Sk,
ktorý žalobkyňa v celom rozsahu použila na vytvorenie takéhoto podniku. V konaní bolo nesporné,

žeotecžalobkyneposkytolžalobkynidar800.000,-Skprevodomnajejúčetdňa11.02.2008,ažeztýchto
darovaných peňazí bola zariadená zubná ambulancia žalobkyne ako fyzickej osoby. S týmito tvrdeniami
žalobkyne žalovaný súhlasil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podnik žalobkyne ako fyzickej
osoby nepatril do BSM a predstavoval oddelený majetok žalobkyne. Pri tomto závere sa však súd
prvej inštancie nezaoberal skutočnosťou, či podnik žalobkyne predstavujúci súbor vecí a práv slúžiacich

na výkon povolania žalobkyne ako zubnej lekárky bol nadobudnutý len z oddeleného majetku žalobkyne,
teda peňažného daru poskytnutého žalovanej zo strany otca vo výške 800.000,- Sk, alebo aj z iných
peňažných zdrojov, ktoré by nepredstavovali oddelený majetok žalobkyne, ale spoločný majetok
patriaci do BSM. Podľa žalobkyne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na činnostiach súvisiacich
s prevádzkovaním podniku žalobkyne sa podieľal aj žalovaný a takýto podnik slúžil aj žalovanému.

Podľa žalobkyne bol jej podnik ako fyzickej osoby nadobudnutý nielen z prostriedkov peňažného daru
od otca žalobkyne, ale aj z prostriedkov patriacich do BSM, a preto nemal byť takýto podnik posúdený
akooddelenýmajetokžalobkyne,aleakopredmetBSM.Žalobkyňanielenprivznikupodnikuakofyzickej
osoby, ale aj počas doby prevádzkovania podniku použila na nadobudnutie vecí nevyhnutných
prečinnosťtakéhotopodnikuprostriedkypatriacedoBSM.Ajztohtodôvodubolopotrebnétakýtopodnik

žalobkyne považovať za predmet BSM a nie za oddelený majetok žalobkyne. Pri takomto posúdení
podniku žalobkyne by potom nebolo žiadneho dôvodu nezohľadniť prínos žalobkyne na nadobudnutí
spoločného majetku patriaceho do BSM z oddeleného majetku žalobkyne vo výške 800.000,-
Sk. Poukázala na závery rozhodnutia R 42/1972 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/99/2011.
Žalobkyňa zároveň tvrdila, že žalovaný sa podieľal na činnosti podniku žalobkyne takým spôsobom,

že spolu hľadali priestory pre ambulanciu, pomáhal jej pri prestavbe nebytových priestorov, dozoroval
priebeh prác, komunikoval s firmou vykonávajúcou tieto práce, v ambulancii žalobkyne vykonával
upratovacie a údržbárske práce, komunikoval so zdravotnými poisťovňami pri vybavovaní zmlúv, ktoré
následne podpisovala žalobkyňa, zabezpečoval fakturáciu pre ambulanciu žalobkyne, vyhotovoval
faktúry a takto žalobkyni pomáhal pri prevádzkovaní podniku až dokonca manželstva. Všetky výnosy

z podniku žalobkyne ako fyzickej osoby boli použité na vybavenie bytu manželov, na úhradu dovoleniek
a bežný chod domácnosti, na potreby dieťaťa a zakúpený materiál do ambulancie. Na činnosti podniku
žalobkyne sa podieľal aj žalovaný a tento podnik slúžil aj žalovanému. Pre úvahy o vylúčení veci z BSM
z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov nie je rozhodujúce,či vec bola určená výlučne pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade
s vôľou oboch účastníkov skutočne slúžila, a či neslúžila aj druhému manželovi. Podľa žalobkyne je
zrejmé, že podnik žalobkyne ako fyzickej osoby vznikol za trvania manželstva, rovnako za trvania

manželstva zanikol pretransformovaním do obchodnej spoločnosti, bol predmetom BSM a predstavoval
majetok patriaci do BSM. Pokiaľ na nadobudnutí takéhoto majetku ako veci patriacej do BSM boli
použité peňažné prostriedky z oddeleného majetku žalobkyne, tak túto peňažnú sumu bolo potrebné
pri vyporiadaní BSM zohľadniť v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka ako sumu, ktorú
žalobkyňa zo svojho oddeleného majetku vynaložila na spoločný majetok. Pokiaľ tak súd prvej inštancie

v napadnutom rozsudku neurobil, bol jeho postup nesprávny a založený na nesprávnom právnom
posúdení. Žalobkyňou uplatnená odvolacia argumentácia sa týka len posúdenia podniku žalobkyne
ako fyzickej osoby a s tým súvisiaceho posúdenia prínosu žalobkyne na nadobudnutie spoločného
majetku a táto má dopad len na určenie výšky peňažnej sumy vyrovnania, ktorú by bola žalobkyňa
povinná poskytnúť žalovanému v zmysle výroku V. rozsudku. V prípade zohľadnenia prínosu žalobkyne
na nadobudnutí spoločného majetku by výška vyrovnacieho podielu žalovaného predstavovala sumu

7.168,49 eur a v prípade akceptovania uvedenej odvolacej argumentácie žalobkyne a zmeny rozsudku
súdu prvej inštancie navrhovaným spôsobom by mala žalobkyňa vo veci úspech v prevažnom rozsahu
a bolo by potrebné zmeniť rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania tak, aby bola žalobkyni priznaná
náhrada trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by podnik
žalobkyne patril do majetkového substrátu BSM. Uviedol, že žalobkyni pomáhal pri prevádzkovaní
podniku z titulu obyčajnej výpomoci ako svojej manželke, a to v rozsahu iba bežných činností.
Vyvodzovať z toho, že by mal byť podnik žalobkyne zaradený do masy BSM, považoval za nesprávne.
Podstatné je, že podnik slúžil výkonu povolania iba žalobkyni ako zubnej lekárke a nie žalovanému.

Podnik vznikol výlučne z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne z daru otca žalobkyne a nie z iných finančných prostriedkov. Následne boli do podniku
reinvestované výnosy z tohto podniku, ktoré už patria do BSM manželov, a ktorých investovanie však
nemá za následok zmenu vlastníctva podniku. Ak žalobkyňa investovala 800.000,- Sk do vlastného
podniku, nemá nárok na vrátenie tejto sumy z BSM, keďže táto suma nepochádzala z BSM a ani podnik

nespadá do masy BSM. Naďalej zotrval na svojej argumentácii z podaného odvolania a poukazoval
na to, že podnik je zo zákona tzv. hromadnou vecou a manžel je povinný nahradiť, čo zo spoločného
majetku vynaložil na majetok v jeho výlučnom vlastníctve. V prípade žalobkyne je táto preto povinná
nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na podnik v jej výlučnom vlastníctve. Do podniku
žalobkyne sa v období 2008 až 2010 realizovali vklady z BSM sume 246.322,76 eur. Tvrdenie žalobkyne,

že podnik, ktorý prevádzkovala ako fyzická osoba, mal byť transformovaný do novozaloženej obchodnej
spoločnosti,nemážiadenskutkovýaniprávnyzákladvovykonanomdokazovaníaidezjavneaarbitrárny
názor. Súd prvej inštancie akceptoval tvrdenie žalobkyne, že vložila majetok tvoriaci pôvodný podnik
žalobkyne do novozaloženej obchodnej spoločnosti, no bez akýchkoľvek dôkazov. Takéto vloženie
majetku do spoločnosti má svoj právny režim a žalobkyňa nepreukázala, že by pôvodný podnik

žalobkyne bol ako nemajetkový substrát vložený do obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa nepreukázala,
že by sa akákoľvek zložka podniku žalobkyne formou vkladu alebo na základe inej zmluvy stala
majetkom obchodnej spoločnosti. V tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za svojvoľné
a zmätočné. Podľa žalovaného k žiadnej transformácii podniku žalobkyne na novozaloženú spoločnosť
nedošlo.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe odvolania žalobkyne a žalovaného preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II. až VI. potvrdiť
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a VII. odvolaniami napadnutý nebol, preto je v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§
367 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyne
a žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v konaní vykonané
dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, aktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z
dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobkyne i žalovaného,

uvedenévpodaných odvolaniach,sútotožnésnámietkamiuplatnenýmipredsúdomprvejinštancie,súd
prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou a žalovaným tvrdené, ani preukázané také skutočnosti,
ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2

CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

21. Predmetom BSM môžu byť aj iné majetkové hodnoty, najmä podnik a obchodný podiel. Podnik
sa považuje za súčasť BSM, len ak ide o podnik patriaci obom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ
však podnikateľom bol len jeden z manželov a ide o vec slúžiacu na výkon len jeho povolania, podnik
patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom BSM. Výkonom

povolania v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka je aj podnikanie jedného z manželov ako fyzickej
osoby. Podľa právnej úpravy BSM patria do tohto spoluvlastníctva aj príjmy z podnikania. S ohľadom
na výdavky a záväzky podnikajúceho manžela spojené s jeho podnikaním je podnikajúci manžel povinný
nahradiť do BSM takú sumu, ktorá bude spravidla predstavovať cenu podniku ku dňu zániku tohto
spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1274/2006). Jedným z predpokladov vylúčenia

veci z BSM - a to ex lege (§ 143 Občianskeho zákonníka) - je skutočnosť, že ide o vec, ktorá
podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. V odborných právno teoretických
publikáciách sa vyskytuje názor, podľa ktorého mal zákonodarca v záujme presnejšieho vyjadrenia
účelu a zmyslu ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka uviesť, že do BSM
nepatria veci slúžiace „výlučne“ na výkon povolania jedného z manželov. Za výkon povolania len jedného

z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou - podnikateľom.
Podnikanie takejto fyzickej osoby má významný ekonomický dopad na BSM, a teda aj majetkové
pomery druhého manžela. Podnikateľ zodpovedá za dlhy nielen svojím (oddeleným) majetkom, ale tiež
spoločným majetkom v BSM, lebo v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len
jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená

i z majetku patriaceho do BSM. Aj z tohto dôvodu potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas
druhého manžela (§ 148a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka).

22. K odvolacej námietke žalobkyne, že jej podnik patril do BSM, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že tento podnik predstavoval súbor vecí a práv, ktoré používala

žalobkyňa výlučne pri výkone jej povolania viazaného na jej lekárske vzdelanie. Podnikom žalobkyne
bolo prevádzkovanie stomatologickej ambulancie, v ktorej žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti vykonávala samostatnú zdravotnícku prax ako zubná lekárka a bola podnikateľkou
na základe osobitného oprávnenia/licencie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s argumentáciou žalobkyne o činnosti žalovaného vykonávanej

v súvislosti s výkonom podnikania žalobkyne, ktorú správne posúdil ako výpomoc svojej manželke,
nakoľko za uvedené činnosti nedostával plat a v ambulancii žalobkyne zamestnaný nebol. Pomoc
pri hľadaní priestorov pre ambulanciu, pomoc pri prestavbe nebytových priestorov, pomoc pri
upratovaní v ambulancii, pomoc pri výkone údržbárskych prác, pomoc v komunikácii so zdravotnými
poisťovňamiaprivyhotovovanífaktúržalovanýmspoukazomnapredmetpodnikaniapodnikužalobkyne

(výkon zubnej ambulancie) nemožno posudzovať ako spoločné podnikanie manželov, ale ako bežnú
výpomoc manželom v situácii, keď medzi manželmi vládli usporiadané vzťahy bez nezhôd. Správnosti
uvedeného záveru súdu prvej inštancie svedčí i skutočnosť, že žalovaný dňa 04.05.2009, t. j. v krátkom
čase po začatí podnikania žalobkyňou, sám získal vlastné živnostenské oprávnenie vo viacerých
predmetoch podnikania (maloobchod, veľkoobchod a iné), žalobkyňa sa na podnikaní žalovaného

nijako nepodieľala, veci tvoriace podnik žalovaného užíval len žalovaný na výkon jeho vlastného
povolania – podnikania, pričom podnikal aj ku dňu zániku BSM. Odvolací argument žalobkyne, že
jej podnik ako fyzickej osoby bol nadobudnutý a prevádzkovaný okrem daru od jej
otca aj z prostriedkov patriacich do BSM, a preto nemal byť takýto podnik posúdený ako oddelený
majetok žalobkyne, ale ako predmet BSM, nebol správny. Pokiaľ na podnikanie jedného z manželov sú

použité prostriedky z BSM, nevzniká tým spoločné podnikanie manželov a podnikateľom zostáva len ten
z manželov, ktorý má príslušné podnikateľské oprávnenie. Ak sú prostriedky BSM vložené do podniku
jedného z manželov, ide o investíciu do oddeleného majetku. Rovnako na správnosť záveru o výlučnom
vlastníctve podniku žalobkyňou nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že z výnosov z podnikania žalobkyňahradila náklady na spoločnú domácnosť manželov, nakoľko výnosy z veci vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov bez ohľadu na uvedenú skutočnosť patria do BSM. Po konštatovaní správnosti
uvedeného záveru súdu prvej inštancie o tom, že podnik žalobkyne ako podnikajúcej fyzickej osoby

nepatril do masy BSM a išlo o oddelený majetok žalobkyne, nebolo možné posúdiť peňažný dar otca
žalobkyne poskytnutý žalobkyni ako jej prínos na nadobudnutie spoločného majetku patriaceho do
BSM. Uvedený dar predstavoval oddelený majetok žalobkyne a ten žalobkyňa v celosti vložila do
svojho podniku formou nákupu zariadenia ambulancie, t. j. do svojho vlastného (od BSM oddeleného)
majetku. V danom prípade právne posúdenie podniku žalobkyne ako oddeleného majetku žalobkyne

od BSM súdom prvej inštancie bolo správne a odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal do predmetu vyporiadania zaradiť aj
vklady z BSM do podniku žalobkyne za obdobie rokov 2008 až 2010 v sume 246.322,76 eur, odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie v tejto otázke po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru,

že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o existencii ďalšieho podniku žalobkyne
z jej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby v ponímaní súboru ďalších vecí a práv patriacich
podnikateľovi. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobkyňa so žalovaným založili
obchodnú spoločnosť A. D., G. s tým, že spoločnosť vznikla dňa 29.12.2010
a od 19.04.2012 mala oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej

starostlivosti – stomatológia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obchodná spoločnosť A. D.,
G. mala ku dňu zániku BSM strán evidovaný majetok (zubnú súpravu Chiradenta 2 ks, dentálny
kompresor, RTG prístroj so stojanom, tlačidlom) obstaraný v rokoch 2008 až 2010. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že tieto veci, tvoriace vybavenie zubnej ambulancie, žalobkyňa nadobudla počas
vykonávania podnikania ako fyzickej osoby a boli používané aj pri prevádzkovaní zubnej ambulancie

v rámci obchodnej spoločnosti. Hodnota uvedeného vybavenia ambulancie bola zahrnutá do všeobecnej
hodnoty obchodných podielov obchodnej spoločnosti, z ktorej hodnoty polovicu vyplatí žalobkyňa
žalovanému. Záver súdu prvej inštancie, že vybavenie zubnej ambulancie, používané v podniku
žalobkyne ako fyzickej osoby, žalobkyňa vložila do obchodnej spoločnosti A. D., G. a používala naďalej
v podnikaní uvedenej obchodnej spoločnosti, bol správny. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal,

že by žalovaná po vzniku oprávnenia obchodnej spoločnosti na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti – stomatológia a po vložení vybavenia stomatologickej
ambulancie do obchodnej spoločnosti podnikala ako fyzická osoba prevádzkujúca ďalšiu stomatologickú
ambulanciu odlišnú od tej, ktorú prevádzkovala v rámci obchodnej činnosti obchodnej spoločnosti A. D.,
G.. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na výpomoc žalovaného s vybavovaním administratívnej

agendy podniku žalobkyne ako fyzickej osoby, ako aj v obchodnej spoločnosti (ktorej bol tiež
spoločníkom), preto bolo v možnostiach žalovaného uniesť svoje bremeno tvrdenia a špecifikovať veci,
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré neboli vložené z podniku žalobkyne do obchodnej spoločnosti
A. D., G., a ktoré žalobkyňa naďalej používala pri výkone podnikania ako fyzická osoba. Súd prvej
inštancie správne poukázal pri zmene formy výkonu zubárskej praxe žalobkyne z podnikania fyzickej

osoby podnikajúcej na základe iného než živnostenského oprávnenia na podnikanie v obchodnej
spoločnosti, že táto zmena logicky a zodpovedajúco štandardnému priebehu sledu udalostí zahŕňala
vloženie majetku tvoriaceho zariadenie zubnej ambulancie do obchodnej spoločnosti. V prípade zmeny
formy podnikania pri prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti je
možné a aj obvyklé, že lekár nezruší po založení obchodnej spoločnosti svoj podnik, ktorý bol vedený

na podnikateľa fyzickú osobu z administratívnych dôvodov (napr. pre potreby lektorskej činnosti alebo
dobiehajúcich zmlúv), avšak podnikanie (prevádzka stomatologickej ambulancie) vykonáva v rámci
obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že podnik predstavuje súbor
vecí, práv a iných majetkových hodnôt patriacich podnikateľovi, a pokiaľ žalovaný tvrdil, že ku dňu
zániku BSM popri podniku obchodnej spoločnosti existoval ďalší podnik žalobkyne vzniknutý a naďalej

používaný z jej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby, bolo na ňom, aby súdu tvrdil a preukázal, že
takýto podnik žalobkyne (t. j. aké veci, práva a iné majetkové hodnoty) existuje. Ak by k preukázaniu
existencie a prevádzky takéhoto ďalšieho podniku žalobkyne zo strany žalovaného došlo, nebolo by
možné za náhradovú pohľadávku považovať žalovaným uvádzané prostriedky vložené do pokladne a na
účet podniku, ale všeobecnú hodnotu podniku podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM. V tomto smere súd

prvej inštancie poukázal na judikatúru súdov (rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 22Cdo/2545/2003, 22Cdo/1052/2004) s tým, že rovnakým spôsobom posúdil náhradovú pohľadávku
žalobkyne za polovicu hodnoty podniku žalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje,že záver súdu prvej inštancie, že žalovanému sa nepodarilo preukázať existenciu ďalšieho podniku
žalobkyne ku dňu zániku BSM, bol správny a uvedená odvolacia námietka žalovaného bola nedôvodná.

24. Dôvodný tiež nebol argument žalovaného, že by si súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
v bodoch 25 a 27 odporoval. V bode 25 odôvodnenia súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenie žalobkyne
o vložení majetku tvoriaceho zariadenie zubnej ambulancie za logické, zodpovedajúce
štandardnému priebehu udalostí s tým, že zo zistení znaleckej organizácie vyplýva, že obchodná
spoločnosť A. D., G. evidovala majetok, ktorý žalobkyňa nadobudla pred založením obchodnej

spoločnosti ako podnikateľ podľa § 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie
v tomto bode odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o existencii iného/ďalšieho podniku žalobkyne v zmysle vecí,
práv a iných majetkových hodnôt predstavujúcich podnik žalobkyne. V bode 27 odôvodnenia súd prvej
inštancie konštatoval, že pre účely posúdenia vnosu žalobkyne z jej oddeleného majetku do
spoločného majetku je nutné vychádzať z ceny vecí ku dňu ich vloženia do spoločného majetku a v tejto

otázke žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keď jednotlivé veci
nešpecifikovala popisom, dátumom nadobudnutia, dátumom vloženia do spoločného majetku
a hodnotou vecí ku dňu vloženia do obchodnej spoločnosti. V tomto smere súd prvej inštancie správne
poukázal na to, že súd nie je povinný sám dedukovať skutkové tvrdenia, ktoré je povinná uviesť sporová
strana v rámci jej bremena tvrdenia a tejto procesnej povinnosti sa strana nemôže zbaviť ani odkazom

na listinné dôkazy. Žalobkyňa v tomto smere tiež nenavrhla dokazovanie na stanovenie výšky hodnoty
vecí k rozhodnému dňu, kedy sa stali majetkom obchodnej spoločnosti, nakoľko žalobkyňa nesprávne
vychádzala z peňažnej sumy daru od otca, ktorý vložila do podniku v roku 2008. Z uvedeného dôvodu
jej nemohol súd prvej inštancie priznať náhradovú pohľadávku v žiadnej výške. V danom prípade si
závery súdu prvej inštancie v bodoch 25 a 27 odôvodnenia neodporujú, ale naopak na seba nadväzujú

a dopĺňajú sa.

25. K námietke žalovaného, týkajúcej sa žalobkyňou uhradeného rezervačného poplatku v sume
7.000 eur, odvolací súd uvádza, že predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku
dňu zániku tohto spoluvlastníctva, a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli. V Konaní nebolo

sporným, že žalobkyňa za trvania manželstva uhradila spoločnosti REAL ŠTÝL, s.r.o. z prostriedkov
BSM rezervačný poplatok na kúpu rodinného domu. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
zistil okolnosti, za ktorých k jeho úhrade došlo (snaha žalobkyne zabezpečiť si vlastné bývanie po
rozvrate vzťahov manželov v priebehu konania o rozvod manželstva), ako aj okolnosti, za ktorých došlo
k jeho vráteniu žalobkyni počas trvania manželstva (po nezhode manželov o kúpe rodinného domu

sa žalobkyňa dohodla s bratom a jeho manželkou, že rodinný dom kúpia a po zániku BSM sporových
strán prevedú na žalobkyňu, s ktorou sa následne finančne vysporiadajú). V danom prípade súd prvej
inštancie správne zohľadnil výšku vráteného rezervačného poplatku žalobkyni jej bratom, ako aj časový
aspekt vrátenia uvedenej sumy (cca. 4 mesiace pred rozvodom strán sporu). V danom prípade nemožno
od žalobkyne požadovať vyúčtovanie spotrebovania uvedenej sumy za trvania

manželstva, nakoľko sa jednalo o sumu, ktorá zodpovedala úhrade bežných a nielen nevyhnutných
výdavkov sporových strán do zániku BSM, t. j. nejednalo sa o vrátenie neprimerane vysokej sumy
v krátkom čase pred zánikom BSM.

26. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s námietkami žalovaného

k hodnovernornosti výpovede svedka H. E. A. a tieto aj odvolací súd považoval za celkom zjavne
nedôvodné. Len jednoduché popretie svedeckej výpovede žalovaným, bez konkretizácie účelovosti
výpovede svedka nezakladá bez ďalšieho, že nie je možné na túto výpoveď prihliadať. Svedok
bol vypočutý a je zrejmé, že v súvislosti s priamym kontaktom so svedkom súd prvej inštancie
nemal pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede. Svedok bezprostredne a súvisle opísal okolnosti,

dôvody a proces nadobudnutia nehnuteľnosti, vzájomné finančné vysporiadanie so žalobkyňou a prevod
nehnuteľnosti na žalobkyňu po zániku BSM, ktoré zodpovedalo oboznámeným listinným
dôkazom. Samotná skutočnosť, že svedok je bratom žalobkyne, nezakladá predpoklad nepravdivosti
jeho výpovede. Svedok zrozumiteľne vo svojej výpovedi uviedol motív dočasného nadobudnutia
uvedeného rodinného domu (pomoc žalobkyni, ktorá je jeho sestrou, zabezpečiť jej bývanie po

rozvode manželstva), ako aj okolnosti následného prevodu tohto rodinného domu na žalobkyňu spolu
so záväzkami a ich vzájomného finančného vysporiadania, pričom svedok jednoznačne uviedol, že
žalobkyňa mu po rozvode manželstva so žalovaným v postupných splátkach vrátila všetky peňažné
prostriedky, ktoré boli použité na kúpu rodinného domu s pozemkami a úhradu stavebných prác narodinnom dome. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedka ako hodnovernú a odvolací súd sa
s uvedeným záverom stotožnil.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
vo výrokoch II. až V. a súvisiacom výroku VI. o trovách konania, ktorý nebol odvolateľmi vecne
spochybnený, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Žalobkyňa ani žalovaný neboli v odvolacom konaní vo svojich odvolaniach úspešní, preto odvolací

súd v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).