Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119216115
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8119216115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: NÁDEJ, n. o. Prešov, so sídlom Sládkovičova 5956/14, 080 01 Prešov, IČO: 36 167 614,
zastúpenému h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hollého 3, 040 01 Košice -
mestská časť Juh, IČO: 44 323 760, o zaplatenie sumy 204.154,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/96/2019-1260 zo dňa 20.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 21.10.2019, ktorá bola doručená
súdu prvej inštancie dňa 24.10.2019, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 204.154,56 eur, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 204.154,56 eur odo dňa podania žaloby do

zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj nahradiť
trovy konania.

3.Žalobcasvojužalobuodôvodniltak,žežalobcajezdravotnápoisťovňazaloženánaúčelyvykonávania
verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia vydaného podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“). Žalovaný je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby, založená zakladacou listinou podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových
organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Žalovaný je
prevádzkovateľom stacionára v odbore geriatria na základe povolenia Prešovského samosprávneho
kraja, ktoré bolo udelené Rozhodnutím č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa 20.10.2014, s nadobudnutím
právoplatnosti dňa 27.10.2017. Žalobca a žalovaný mali spolu uzavretú Zmluvu o poskytovaní
a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.6.2011 prečíslovanú Dodatkom č. 9 na číslo
XXXXXXXXXXXX v znení jej Dodatkov 1 až 17. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
účinné od 1.4.2014 (ďalej len „VZP“). Na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja pod
č. 07551/2018/OZ-CUP zo dňa 18.12.2018 bolo dočasne pozastavené povolenie na prevádzkovaniezdravotníckeho zariadenia žalovaným na čas určitý od 1.12.2018 do 31.5.2019. Následne rozhodnutím
Prešovského samosprávneho kraja pod č. 05156/2019/OZ-CUP zo dňa 14.5.2019 bolo dočasne
pozastavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovaným na čas určitý od

1.6.2019 do 30.11.2019. Podľa čl. 6 bod 1 VZP poisťovňa v súlade so všeobecne záväznými predpismi,
zmluvou a VZP vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľa zameranú na účelnosť, efektívnosť a
hospodárnosť vynakladaniaprostriedkovverejnéhozdravotnéhopoistenianarozsahakvalituvykázanej
zdravotnej starostlivosti na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy a VZP. V
uvedenom zmluvnom ustanovení je premietnutá kontrolná činnosť, ktorú žalobca vykonáva v súlade

so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004
Z. z.“). Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú
činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnej pomoci, s
ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu

kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z., kontrolná
činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť,
efektívnosťahospodárnosťvynakladaniaprostriedkovverejnéhozdravotnéhopoistenia,rozsahakvalitu
poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
podľa § 7 a § 7a. V súlade s uvedenými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami žalobca vykonal

dňa 18.10.2018 kontrolu č. 18620071, ktorej predmetom bola účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť
vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, dodržiavanie platnej zmluvy a VZP, ako
aj všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti u
žalovaného v uvedenom časovom období od 1.1.2016 do 31.8.2018 so zameraním na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu. Podľa postupu dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným

v čl. 6 bod 4 VZP o výsledku kontroly č. XXXXXXXX vypracoval žalobca Protokol o kontrole č.
XXXXXXXX zo dňa 15.11.2018, v ktorom poukázal na porušovanie všeobecne záväzných predpisov a
zmluvy žalovaným. V súlade s čl. 6 bod 9 VZP žiadal žalobca žalovaného o vrátenie sumy 207.006,80
eur. Suma 207.006,80 eur predstavuje neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť žalovaným, ktorú
žalobca uhradil žalovanému za kontrolované obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018 do ukončenia kontroly.

V Protokole o kontrole č. XXXXXXXX bol určený spôsobom náhrady (vrátenia sumy), a to že úhrada
207.006,80 eur bude započítavaná započítaním vzájomných peňažných pohľadávok žalovaného a
žalobcu v najbližších fakturačných obdobiach, resp. formou mesačných splátok po dohode žalovaného
s centrom spracovania výkonov žalobcu. Žalovaný v súlade s čl. 6 bod 6 VZP podal voči Protokolu o
kontrole č. XXXXXXXX námietky. Žalobca v súlade s čl. 6 bod 7 a bod 8 VZP vyhotovil zápisnicu o

prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX zo dňa 11.1.2019, v ktorej sa vysporiadal s
námietkami žalovaného tak, že zotrval na všetkých záveroch žalobcu uvedených v Protokole o kontrole
č. XXXXXXXX. Kontrola č. XXXXXXXX bola ukončená 11.1.2019 prevzatím Zápisnice o prerokovaní
námietok k protokolu o kontrole č. XXXXXXXX žalovaným. Suma 207.006,80 eur bola žalobcom
upravená na skutočne uhradené úkony, a to do výšky mesačných objemov za kontrolované obdobie

o sumu 12,22 eur nižšiu, a to na sumu 206.994,58 eur. Suma 206.994,58 eur bola v časti 2.840,02
eur uhradená formou zápočtu. Po vykonaní zápočtu eviduje žalobca voči žalovanému neuhradenú
pohľadávkuvcelkovejvýške204.154,56eur. Dňa1.8.2019prevzalžalovanýpredžalobnúvýzvužalobcu
zo dňa 22.7.2019 na vrátenie plnenia - úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť v
sume 204.154,56 eur. Žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu na dobrovoľné vrátenie úhrady za

neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť v sume 204.154,56 eur.

4. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený elektronicky dňa
28.11.2019, žalovaný, okrem iného uviedol, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný
má za to, že žalobca nemá voči nemu žiadny nárok na úhradu žalovanej sumy, a teda na vrátenie sumy

vo výške 204.154,54 eur. Svoje tvrdenia žalobca opiera o Protokol o kontrole č. XXXXXXXX zo dňa
15.11.2018 a Zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX. Vo vzťahu k
uvedeným listinám a ich nepravdivému obsahu vzniesol žalovaný svoje námietky a stanoviská, ktoré
neboli zo strany žalobcu akceptované. Žalovaný tak adresoval žalobcovi námietky k Protokolu o kontrole
č. XXXXXXXX zo dňa 5.12.2018, Stanovisko k zápisnici o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole

č. XXXXXXXX zo dňa 22.1.2019 a Stanovisko k vyjadreniu zdravotnej poisťovne zo dňa 26.3.2019.
V týchto stanoviskách/námietkach žalovaný poprel vznik nároku žalobcu na vrátenie žalovanej sumy,
a to z týchto dôvodov: dňa 18.10.2018 bola u žalovaného - poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
na jeho pracovisku - stacionár v Župčanoch a Fričovciach žalobcom vykonaná kontrola v zmysle §9 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolované časové obdobie bolo
od 1.1.2016 do 31.8.2018 a kontrola bola údajne zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť

vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Žalovaný upozornil, že konanie žalobcu je
zjavne účelové, keď jeho kontrola prebehla u žalovaného asi cca 1 hodinu, pričom žalovanému neuznal
činnosť stacionára an bloc za celé kontrolované obdobie , t. j. od 1.1.2016 do 31.1.2018. Kontrola pri
tejto rýchlosti vykonania a spôsobe konania vykazuje znaky značného formalizmu - prebehla teda len
formálne (aby bola) a vopred bol pripravený výsledok. Je nemožné vykonať kontrolu za celé obdobie

a pri toľkých pacientoch v tak krátkom čase. Svedčí tomu fakt, že takto prebehla kontrola aj u iných
poskytovateľov a všetko bolo „dopredu“ pripravené. Na všetkých pracoviskách (A., B.) žalovaný spĺňal
v kontrolovanom období personálne zabezpečenie. Odborný zástupca C. D. C. (lekár špecialista v
geriatrii) vykonával činnosť počas 10 hodín týždenne s úväzkom 0,125 na každú ambulanciu, teda
presne tak, ako stanovujú právne predpisy a platná zmluva medzi žalovaným a žalobcom a rovnako tak
bola zabezpečená činnosť sestry. Uvedený úväzok nie je v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom

alebo výnosom MZ SR a rovnako tak s platnou zmluvou so žalovaným. Uvedené žalovanému potvrdil
aj Prešovský samosprávny kraj, pričom o úväzku odborného zástupcu bol žalobca pred podpisom
zmluvy informovaný žalovaným a s týmto žalobca súhlasil a zmluvu so žalovaným uzatvoril a nič
nenamietal. Uvedený úväzok bol v celom rozsahu odborným zástupcom vykonaný. Liečba bola vo
všetkých prípadoch v kontrolovanom období indikovaná na základe odporúčania C. D. C. (zamestnanca

žalovaného), čo preukazuje aj zdravotná dokumentácia a výlučne na základe toho bola zdravotná
starostlivosť aj poskytovaná. To, že v niektorých prípadoch bola tá istá liečba odporúčaná aj všeobecným
lekárom (popri návrhu C. C.), je v danom prípadne irelevantné a nesúvisí vôbec s činnosťou žalovaného
a s týmto nemá žalovaný nič spoločné a nemôže to ísť na úkor žalovaného. Žalovaný v žiadnom
konkrétnom prípade neuviedol, kde mala byť zdravotná starostlivosť indikovaná len na odporúčania

všeobecného lekára, a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná a neurčitá a neoveriteľná a nemôže
byť rozumným a zákonným dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej
starostlivosti. Žalobca vo svojich stanoviskách správne uvádza, že zdravotná starostlivosť v stacionári
sa uhrádza cenou za výkon - jeden ošetrovací deň. Táto cena za výkon zahŕňa všetky náklady súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v stacionári, vrátane nákladov na lieky (bez ohľadu, či je

potreba ich poskytnutia alebo nie). To, že si lieky priniesli pacienti/klienti aj od svojho iného lekára,
rovnako nemôže ísť na ťarchu žalovaného, nakoľko je platený cenou bez ohľadu na to, či lieky zakúpi
alebo nie. V Zápisnici o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX je uvedené, že
činnosť zaznamenanú v predloženej dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska považovať
za ošetrovací deň v stacionári. K tomu nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca považuje

za medicínske hľadisko a čo iné by tam teda malo byť uvedené, aby bolo možné činnosť chápať
ako stacionár. A teda chýba žalovanému rozumné odôvodnenie, kde je hranica toho, čo je a nie je
stacionár a hlavne kde to je presne špecifikované tak, aby to bolo zrejme a jasne oddeliteľné. Rovnako
žalobca v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde k tomu malo dôjsť, a preto je táto argumentácia
nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľné a nemôže byť rozumným dôvodom tvrdenia o nesprávne a

neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výkony za poistencov, ktorý údajne nie sú
vzhľadomnasvojvekgeriatrickypacienti,malabyťcenavýkonuzatýchtopacientovjasneoddeliteľnáod
celkovo nárokovateľnej sumy. Žalovaný opätovne uviedol, že požadoval presne oddelenie a vyčíslenie
sumy, ktorá by mala na týchto pacientov pripadať. Pokiaľ ide o výkony za pacientov, ktorý údajne v
stanovenom čase boli hospitalizovaný u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mala byť cena

výkonu za týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo nárokovateľnej sumy s uvedením, kde boli
títo pacienti hospitalizovaní. Žalovanému nebol nikdy predložený dôkaz o tom, že pacient vykázaný
žalovaným v stacionári nemohol byť ošetrený v stacionári, nakoľko bol údajne hospitalizovaný u iného
poskytovateľa. Žalovaný opätovne uviedol, že požadoval presne oddelenie a vyčíslenie sumy, ktorá by
mala na týchto pacientov pripadať. Žalovaný má za to, že zdravotná dokumentácia bola vedená správne

a v žiadnom prípade nemôže byť aj pre údajne formálne chyby vo vedení zdravotnej dokumentácii
dôvodom na odmietnutie an bloc celej poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Žalobca v žiadnom
konkrétnom prípade neuviedol, kde malo dôjsť k nesprávnemu vedenie zdravotnej dokumentácie a ako
to malo presne byť, a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neuveriteľná a nemôže
byť rozumným dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti.

Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca pravidelne mesačne vykonával v období od 1.1.2016
do 31.8.2019 u žalovaného kontrolu a v prípade nezrovnalostí zasielal žalobcovi (ak sa tak stalo)
po zrevidovaní dávky v prípade sporných výkonov - neoprávnene vykázaných poistencov Chybový
protokol, v ktorom boli uvedení poistenci, ktorý boli neoprávnene vykázaní v prípade nedbanlivosti alebonedôslednosti pracovníka - zdravotnej sestry, ktorá dávku vykazovala. Teda hneď nasledujúci mesiac
sa odčítala suma z limitu, ktorý bol daný žalobcom za neoprávnene vykázané výkony. Ani jedna kontrola
počas predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje predmetnú pohľadávku

nezistila a až náhodne zrazu príde kontrola priamo z ústredia žalobcu, zdrží sa u žalovaného len
1 hodinu a an bloc všetko zamietne. Žalovaný má za to, že na základe predložených listín došlo v
zmluvnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom k porušeniu zásady rovnosti zmluvných strán, keďže
žalobca svoje dominantné postavenie zdôrazňuje jednostranným započítaním sumy bez právneho
dôvodu. Žalobca nemá právny dôvod započítať pohľadávku voči žalovanému, nakoľko predpokladom

započítania pohľadávky je existencia pohľadávky a fakturácia výsledku kontroly za vykázanú zdravotnú
starostlivosť nemožno považovať za dôkaz existencie pohľadávky. Za danej situácie žalovaný má za to,
že žalobca hľadá v celom procese kontrol akúkoľvek údajnú hoc aj formálnu chybu, ktorú by sa mohol
(využijúc svoje dominantné postavenie) pokúsiť použiť proti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
a zlepšiť si na ich úkor svoju finančnú situáciu. Nárok žalovaného voči žalobcovi na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia je zrejmý, avšak nárok žalobcu

voči žalovanému z titulu práva na vrátenie nie je zrejmý a z poskytnutých listinných dôkazov je zjavne
aj nezákonný a pochybný.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a § 7 ods. 1, 2, 3, 9, 10 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je zdravotná poisťovňa
založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie
verejného zdravotného poistenia vydaného podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Žalovaný je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, založená
zakladacou listinou podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich
všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Žalovaný je prevádzkovateľom stacionára
v odbore geriatria na základe povolenia Prešovského samosprávneho kraja, ktoré bolo udelené

Rozhodnutím č. 5501/2014/OZ-ORU zo dňa 20.10.2014, s nadobudnutím právoplatnosti dňa
27.10.2017. Žalobca a žalovaný mali spolu uzavretú Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej
starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti č.
XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.6.2011 prečíslovanú dodatkom č. 9 na číslo XXXXXXXXXXXX v znení
jej dodatkov 1 až 17. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky účinné od 1.4.2014. Na

základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja pod č. 07551/2018/OZ-CUP zo dňa 18.12.2018
bolo dočasne pozastavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovaným na
čas určitý od 1.12.2018 do 31.5.2019. Následne rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja pod
č. 05156/2019/OZ-CUP zo dňa 14.5.2019 bolo dočasne pozastavené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia žalovaným na čas určitý od 1.6.2019 do 30.11.2019. Podľa čl. 6 bod 1 VZP

poisťovňa v súlade so všeobecne záväznými predpismi, zmluvou a VZP vykonáva kontrolnú činnosť u
poskytovateľa zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného
zdravotnéhopoistenianarozsahakvalituvykázanejzdravotnejstarostlivostinadodržiavanievšeobecne
záväzných právnych predpisov, zmluvy a VZP. V uvedenom zmluvnom ustanovení je premietnutá
kontrolná činnosť, ktorú žalobca vykonáva v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykonáva
kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnej
pomoci, s ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať

kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.
z. kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na
účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 7 a § 7a. V súlade s uvedenými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami žalobca

vykonal dňa 18.10.2018 kontrolu č. XXXXXXXX, ktorej predmetom bola účelnosť, efektívnosť a
hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, dodržiavanie platnej zmluvy
a VZP, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej
starostlivosti u žalovaného v uvedenom časovom období od 1.1.2016 do 31.8.2018 so zameranímna poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu. Podľa postupu dohodnutého medzi
žalobcom a žalovaným v čl. 6 bod 4 VZP o výsledku kontroly č. XXXXXXXX vypracoval žalobca
Protokol o kontrole č. XXXXXXXX zo dňa 15.11.2018, v ktorom poukázal na porušovanie všeobecne

záväzných predpisov a zmluvy žalovaným. V súlade s čl. 6 bod 9 VZP žiadal žalobca žalovaného o
vrátenie sumy 207.006,80 eur. Suma 207.006,80 eur predstavuje podľa názoru žalobcu neoprávnené
vykázanúzdravotnústarostlivosťžalovaným,ktorúžalobcauhradilžalovanémuzakontrolovanéobdobie
od 1.1.2016 do 31.8.2018 do ukončenia kontroly. V Protokole o kontrole č. XXXXXXXX bol určený
spôsobom náhrady (vrátenia sumy), a to že úhrada 207.006,80 eur bude započítavaná započítaním

vzájomných peňažných pohľadávok žalovaného a žalobcu v najbližších fakturačných obdobiach, resp.
formou mesačných splátok po dohode žalovaného s centrom spracovania výkonov žalobcu. Žalovaný v
súlade s čl. 6 bod 6 VZP podal voči Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX námietky. Žalobca v súlade s čl.
6 bod 7 a bod 8 VZP vyhotovil zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX
zo dňa 11.1.2019, v ktorej sa vysporiadal s námietkami žalovaného tak, že zotrval na všetkých záveroch
žalobcu uvedených v Protokole o kontrole č. XXXXXXXX. Kontrola č. XXXXXXXX bola ukončená

11.1.2019prevzatímZápisniceoprerokovanínámietokkprotokoluč.kontroleč.XXXXXXXXžalovaným.
Suma 207.006,80 eur bola žalobcom upravená na skutočne uhradené úkony, a to do výšky mesačných
objemov za kontrolované obdobie o sumu 12,22 eur nižšiu, a to na sumu 206.994,58 eur. Suma
206.994,58eurbolavčasti2.840,02euruhradenáformouzápočtu.Povykonanízápočtueviduježalobca
voči žalovanému neuhradenú pohľadávku v celkovej výške 204.154,56 eur. Dňa 1.8.2019 prevzal

žalovaný predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 22.7.2019 na vrátenie plnenia - úhrady za neoprávnene
vykázanú zdravotnú starostlivosť v sume 204.154,56 eur. Žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu
na dobrovoľné vrátenie úhrady za neoprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť v sume 204.154,56
eur. Žalovaný žalobcovi túto sumu doposiaľ neuhradil.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je
v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju ako takú v celom rozsahu zamietol. Žalobca v priebehu
dokazovania nepreukázal, že má voči žalovanému nárok na úhradu žalovanej sumy, teda na
vrátenie sumy vo výške 204.154,54 eur. Žalobca svoj uplatnený nárok opiera o Protokol o kontrole
č. XXXXXXXX zo dňa 15.11.2018 a Zápisnicu o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č.

XXXXXXXX. Žalobca poukazoval na určité nedostatky žalovaného pri výkone poskytovanej zdravotnej
starostlivosti, avšak v priebehu dokazovania nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by aj osvedčil
existenciu tvrdených nedostatkov zo strany žalovaného. Liečba mala byť podľa tvrdení žalovaného vo
všetkých prípadoch v kontrolovanom období indikovaná na základe odporúčania C. D. C. (zamestnanca
žalovaného), čo ma preukazovať aj zdravotná dokumentácia a výlučne na základe toho mala byť

aj zdravotná starostlivosť poskytovaná. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že ak aj v niektorých
prípadoch bola tá istá liečba odporúčaná aj všeobecným lekárom (popri návrhu C. C.), je to v danom
prípadne irelevantné a nesúvisí vôbec s činnosťou žalovaného a s týmto nemá žalovaný nič spoločné
a nemôže to ísť na jeho úkor. Tu však treba skôr zdôrazniť to, že žalobca v žiadnom konkrétnom
prípade neuviedol a ani relevantným spôsobom nepreukázal, kde mala byť zdravotná starostlivosť

indikovaná len na odporúčania všeobecného lekára, a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná,
neurčitá a neoveriteľná a naozaj nemôže byť rozumným a zákonným dôvodom tvrdenia o nesprávne
a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti To, že si v niektorých prípadoch pacienti/klienti
priniesli lieky od svojho iného lekára, rovnako nemôže ísť na ťarchu žalovaného, nakoľko ten je platený
cenou bez ohľadu na to, či lieky zakúpi alebo nie. Žalovaný poukázal, že v Zápisnici o prerokovaní

námietok k Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX je uvedené, že činnosť zaznamenanú v predloženej
dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska považovať za ošetrovací deň v stacionári. K
tomu nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca považuje za medicínske hľadisko a čo iné by
tam teda malo byť uvedené, aby bolo možné činnosť chápať ako stacionár. Súdu, rovnako ako
žalovanému, chýba rozumné odôvodnenie, kde je hranica toho, čo je a nie je stacionár a hlavne

kde to je presne špecifikované tak, aby to bolo zrejme a jasne oddeliteľné. Podstatné z hľadiska
dokazovania opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu je však to, že žalobca v žiadnom konkrétnom
prípade neuviedol, kde k tomu malo dôjsť, a preto je táto argumentácia tiež nepreskúmateľná,
neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej
zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výkony za poistencov, ktorý údajne nie sú vzhľadom na svoj

vek geriatricky pacienti, mala byť cena výkonu za týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo
nárokovateľnej sumy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil súdu relevantné
dôkazy o konkrétnych prípadoch, že žalovaný nepožadoval presne oddelenie a vyčíslenie sumy, ktorá
by mala na týchto pacientov pripadať. Pokiaľ ide o výkony za pacientov, ktorý údajne v stanovenomčase boli hospitalizovaný u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, mala byť cena výkonu za
týchto pacientov jasne oddeliteľná od celkovo nárokovateľnej sumy s uvedením, kde boli títo pacienti
hospitalizovaní. Súdu však neboli ani v súvislosti s týmto tvrdením predložené dôkazy o tom, že

pacienti vykázaní žalovaným v stacionári, nemohli byť ošetrení v stacionári, nakoľko boli údajne
hospitalizovaní u iného poskytovateľa. Vo vzťahu k vedeniu zdravotnej dokumentácie je potrebné
uviesť, že formálne chyby vo vedení zdravotnej dokumentácii nemôžu byť dôvodom na odmietnutie
an bloc celej poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Navyše žalobca v žiadnom konkrétnom prípade
neuviedol, kde malo dôjsť k nesprávnemu vedeniu zdravotnej dokumentácie a ako to malo presne byť,

a preto je táto argumentácia tiež nepreskúmateľná, neurčitá a neuveriteľná a nemôže byť dôvodom
tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Žalobca pravidelne mesačne
vykonával v období od 1.1.2016 do 31.8.2019 u žalovaného kontrolu a v prípade nezrovnalostí zasielal
žalobcovi (aksatakstalo)pozrevidovaní dávkyvprípadespornýchvýkonov-neoprávnenevykázaných
poistencovChybovýprotokol,vktoromboliuvedenípoistenci,ktorýbolineoprávnenevykázanívprípade
nedbanlivosti alebo nedôslednosti pracovníka - zdravotnej sestry, ktorá dávku vykazovala. Teda hneď

nasledujúcimesiacsaodčítalasumazlimitu,ktorýboldanýžalobcomzaneoprávnenevykázanévýkony.
Ani jedna kontrola počas predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje
predmetnú pohľadávku, nezistila. Aj táto skutočnosť v kontexte s vyššie uvádzanými skutočnosťami
spochybňuje dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu.

8. Spísanie protokolu s uvedením nejakých skutočnosti o nedostatkoch pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, bez uvedenia a doloženia konkrétnych dôkazov o pravdivosti uvádzaných skutočnosti,
nemôžem byť dôvodom na odňatie odplaty za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zástupkyňa žalobcu
poukazovala na nejaké výpovede sestier, ale v priebehu dokazovania nebol navrhnutý dôkaz výsluchom
konkrétnych zdravotných sestier. Žalobca poukazoval na nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácii,

ale v priebehu dokazovania nepredložil ako dôkaz žiadnu nesprávne vedenú dokumentáciu na
preukázanie svojich tvrdení v tomto smere. Žiadne tvrdenie o údajnej duplicite v tom smere, že pacient,
za ktorého zdravotnú starostlivosť vykázal odplatu žalovaný, bol v tom istom čase hospitalizovaný v
inom zariadení, nebolo potvrdené svedeckou výpoveďou takéhoto pacienta ako svedka.

9.Kontrolóromžalobcubolaposkytnutázdravotnádokumentáciaa boliimposkytnutéajúdaječosatýka
zamestnancov, ich pracovné zmluvy, úväzky, a podobne. To znamená, že žalovaný kontrolórom počas
predmetnej kontroly preukázal a poskytol všetko, čo bolo potrebné pre účely kontroly. Ak mali kontrolóri
žalobcu k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, v tom protokole o kontrole mali presne uviesť, u ktorých
konkrétnych pacientoch a kde došlo k pochybeniu pri zhotovovaní zdravotnej dokumentáciu, kde nebol

výkon zaznamenaný, alebo nebol vykonaný správne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať hlavne na
čl. 6 bodu 9. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého ak je vykonanou kontrolou zistená
nesprávne alebo neoprávnene vykázaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poisťovňou uhradená,
poskytovateľ je povinný vrátiť takto uhradenú sumu poisťovni. Ustanovenie čl. 7 tým nie sú dotknuté. Z
tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že poskytovateľ je povinný vrátiť poisťovni uhradenú sumu za

zdravotnú starostlivosť, ale len v takom prípade ak je kontrolou zistená nesprávne alebo neoprávnene
vykázaná zdravotná starostlivosť. Ak kontrola zistí iné porušenie povinnosti poskytovateľa, môže
poisťovňa pristúpiť len k uloženiu sankcií-zmluvných pokút, prípadne vypovedať uzatvorenú zmluvu.
Pri porušení akejkoľvek povinnosti zo strany poskytovateľa je však poisťovňa povinná v protokole o
kontrole presne uviesť, ktorá povinnosť bola porušená a zároveň uviesť primeranú lehotu na odstránenie

porušenia povinnosti (čl. 7 bod 4. Všeobecných zmluvných podmienok). Žalobca však, ako už bolo
opakovane uvedené vyššie, v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde malo dôjsť k nesprávnemu
vedeniu zdravotnej dokumentácie a ako to malo presne byť v dokumentácii uvedené a v tejto súvislosti
žalobca žalovanému neposkytol žiadnu primeranú lehotu na odstránenie prípadných nedostatkov,
a preto je táto argumentácia nepreskúmateľná, neurčitá a neoveriteľná a nemôže byť rozumným

dôvodom tvrdenia o nesprávne a neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný počas
dokazovaniapreukázal,ženavšetkýchpracoviskách(A.aB.)spĺňalvkontrolovanomobdobípersonálne
zabezpečenie. Odborný zástupca C. D. C. (lekár špecialista v geriatrii) vykonával činnosť počas 10
hodín týždenne s úväzkom 0,125 na každú ambulanciu, teda presne tak ako stanovujú právne predpisy
a platná zmluva medzi žalovaným a žalobcom a rovnako tak bola zabezpečená činnosť sestry. Uvedený

úväzok nie je v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom alebo výnosom MZ SR a rovnako tak s
platnouzmluvousožalovaným.UvedenéžalovanémupotvrdilajPrešovskýsamosprávnykraj,pričomna
základe tohto úväzku 0,125 aj vydal rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia
stacionárov v odbore geriatria, bez preukázania toho úväzku 0,125 by ani rozhodnutie nevydal. Oúväzku odborného zástupcu bol žalobca pred podpisom zmluvy informovaný žalovaným a s týmto
žalobca súhlasil a zmluvu so žalovaným uzatvoril a nič nenamietal. Uvedený úväzok bol v celom
rozsahu odborným zástupcom vykonaný. Pokiaľ ide o pracovný úväzok zdravotnej sestry bakalár v

študijnom odbore pôrodná asistentka, tak išlo len o obdobie od marca 2018 do augusta 2018, pričom
je však potrebné uviesť, že zdravotná starostlivosť napriek tomu bola v celom rozsahu zabezpečená.
Od 1.1.2016 do marca 2018 činnosť zdravotnej sestry v odbore sestra vykonávalo niekoľko osôb
uvedených v prílohe č. 1, pričom uvedenú prílohu má žalobca k dispozícii, nakoľko táto príloha je
listom pre žalobcu zo dňa 25.10.2018. Personálne zabezpečenie ambulantných zariadení sa na účely

predmetného výnosu vyjadruje v podobe počtu fyzických osôb v jednotlivých kategóriách zdravotníckych
pracovníkov, ktoré zodpovedajú druhu poskytovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá teda
hovorí o počte lekárov a nie o úväzku 1. Liečba bola vo všetkých prípadoch v kontrolovanom období
indikovaná na základe odporúčania návrhu C. D. C. (zamestnanca žalovaného), čo preukazuje aj
zdravotná dokumentácia a výlučne na základe toho bola zdravotná starostlivosť aj poskytnutá. Návrh
lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v stacionári je súčasťou každej jednotlivej dokumentácie

pacientov ošetrených v stacionári žalovaného (to preukázal žalovaný predložením originálnej zdravotnej
dokumentácie). Žalobca v žiadnom prípade nepreukázal, že hradil duplicitne lieky triedy A, a to tak, že
tieto lieky triedy A uhradil žalobca lekárni, kde si ich poistenec vyzdvihol a následne údajne žalovanému,
ktorý mal tento liek aplikovať v stacionári, pričom cena tohto lieku mala byť zahrnutá v cene výkonu. To,
že si pacient prinesie odosielajúcim lekárom predpísaný liek s inou formou úhrady ako je spôsob úhrady

A nie je v rozpore s platnou zmluvou. Aj keby si akýkoľvek pacient aj doniesol lieky triedy A žalovanému
na aplikáciu, nič to nemení na tom, že má žalovaný nárok na cenu za výkon v stacionári. To, že si lieky
priniesli pacienti/klienti žalobcu aj od svojho iného lekára rovnako nemôže ísť na ťarchu žalovaného,
nakoľko je platený cenou bez ohľadu na to, či lieky zakúpi alebo nie.

10. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o úväzok C. C., nikde, zo žiadneho právneho predpisu,
ani zo zmluvy so zdravotnou poisťovňou nevyplýva, že ten doktor v stacionári, má mať úväzok 1. Je
jediný dokument z Ministerstva zdravotníctva SR, kde sa hovorí o tom, že čo má mať ten stacionár -
geriatrickú ambulanciu tvorí lekár so špecializáciou v počte 1 a sestra 1. To znamená jeden lekár, jedna
sestra. Nie úväzok 1. Vtedy, keď sa vydávalo povolenie VÚC Prešov, tak žalovaný predkladal doklad o

pracovnoprávnom vzťahu s C. C., kde je uvedený jeho úväzok. Toto sa predkladalo a oni to skontrolovali,
na základe toho vydali povolenie. Rovnako tak predtým, ako sa uzatvárala zmluva s poisťovňou, tak sa
im predkladal ten pracovný úväzok. Poisťovňa vedela aký má úväzok a nenamietala to, do zmluvy sa
nedalo, že má mať úväzok 1. To, čo je tam uvedené - 0,125 oni to akceptovali a zmluvu so žalovaným, na
základe práve tohto aj podpísali. Strana žalobcu mala prehľad o personálnom obsadení u žalovaného,

keďže žalobca mal aj príslušné zmluvy pracovníkov, mal aj ich diplomy. pretože niečo k tomu v priebehu
tohto konania namietali.

11. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru

úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. h) CSP.

13. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalobca poukázal na to, že zdravotná starostlivosť žalovaného bola
poskytnutá a vykázaná v rozpore so zákonmi č. 578/2004 Z.z., č. 576/2004 Z.z., ako aj so Zmluvou

č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.6.2011, ktorej súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky účinné od
1.4.2014, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným.

14. Žalobca v odvolaní tvrdí, že kontrolu u žalovaného vykonal ako mu ukladá § 9 zákona č. 581/2004
Z.z. Kontrolu vykonali oprávnené osoby, ktoré počas kontroly postupovali tak, ako sa obidve zmluvné

strany dohodli v čl. 6 všeobecných zmluvných podmienok. Podľa žalovaného revízny lekár žalobcu,
ktorý vykonával kontroly vedel posúdiť na základe svojej špecializácie, aký úväzok lekára má spĺňať
zariadenie žalovaného. Žalovaný prevádzkoval svoj stacionár na základe rozhodnutia Prešovského
samosprávneho kraja zo dňa 20.10.2014, kde odborným zástupcom zodpovedným za poskytovaniezdravotnej starostlivosti je C. D. C.. Držiteľ povolenia je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. a zákonom č. 578/2004 Z.z. Rozhodnutie však nehovorí
o lekároch, ktorí v zdravotníckom zariadení pracujú – vykonávajú úväzok. Funkcia odborného zástupcu

môže znamenať, že odborný zástupca bude aj priamo poskytovať zdravotnú starostlivosť, buď na celý
úväzok 1 alebo iba na časť úväzku. V tomto prípade to bolo iba na 0,125 úväzku lekára. Zbytku úväzku
– 0,875 by mali zdravotnú starostlivosť zabezpečovať iní lekári zamestnaní u žalovaného. Ako je zrejmé
z Výnosu MZ SR z 10.9.2008 č. 09812/2008-OL, personálne zabezpečenie v geriatrickom stacionári
žalovaného malo byť jeden lekár – teda celý lekár na plný úväzok – nie 0,125 lekára. Žalobca vedel

o úväzku 0,125 lekára C. C., ale žalovaný neoznámil, kto vykonáva zvyšný úväzok pre lekára vo výške
0,875 úväzku. Ani oznámiť nemohol, pretože v skutočnosti tvorilo personálne zabezpečenie časti lekár
– iba 0,125 lekára. Táto skutočnosť je zrejmá aj z predloženej pracovnej zmluvy medzi žalovaným
a jeho zamestnancom D. D. C., v ktorom je dohodnutá dĺžka pracovného času zamestnanca len na
10 hodín týždenne. Navyše v uvedenej pracovnej zmluve je dohodnuté miesto výkonu práce denný
stacionár E., A.. Miestom prevádzkovania stacionára žalovaného v čase kontroly však boli B. a A..

Podľa žalobcu v súlade s nálezom vykonanej kontroly, žalovaný poskytoval zdravotnú starostlivosť
v rozpore s § 79 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z., keďže úväzok odborného lekára
bol vo výške 0,125, napriek legislatívou požadovanom úväzku 1. Žalobca považoval celú zdravotnú
starostlivosť v kontrolovanom období za neoprávnene vykázanú, ktorá nemala byť vôbec uhradená
a dala sa skontrolovať nie pri mesačnej kontrole faktúry, ale až nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie

a jej porovnaním s vykázaným stavom na úhradu a zistením skutkového stavu priamo na mieste
u žalobcu.

15. Žalobca doručil súdu dôkaz prílohou č. 1 protokolu, kde sú uvedené zdravotné výkony všetkých
poistencov, ktoré žalobca považuje za predpísané a vykázané v rozpore s platnou zmluvou a príslušnou

legislatívou, všetko vo výške 207.006,80 eur, za celé kontrolované obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2016.

16. V rámci reakcie na bod 27. rozsudku, keď súdu chýbalo rozumné odôvodnenie, kde je hranica
toho, čo je a nie je stacionár a hlavne, kde to je presne špecifikované tak, aby to bolo jasne a zrejme
oddeliteľné, žalobca uviedol, že žalovanému musí byť zrejmé, čo je stacionár, keďže ho dlhé roky

prevádzkoval a presne žalobca uviedol Vyhlášku MZ SR č. 84/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú určujúce
znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.

17. Žalobca tvrdí, že žalovaný počas kontrolného obdobia viedol zdravotnú dokumentáciu v rozpore
s platnou legislatívou – chýbal elektronický podpis lekára v celej elektronicky vedenej dokumentácii,

chýbaliucelenédennézáznamyozdravotnomstavepacienta,chýbalizáznamyoposkytnutejzdravotnej
starostlivosti v oblasti liekov – čo sú podstatné a zákonom vyžadované náležitosti pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Žalovaný prevádzkuje stacionár, ktorý je v zmysle zmluvy o určení na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v čase kratšom ako 24 hodín, kde sa vykonáva súbor pracovných
činností pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti osobám, ktorých zdravotný stav vyžaduje opakované

denné poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný nepredložil žalobcovi požadované
nadobúdacie doklady na nadobudnuté ambulantné lieky, ktoré mal aplikovať poistencom. Takýmto
postupom dochádza k duplicitnej úhrade liekov, pretože žalobca uhradil lieky v lekárni, kde si ich
poistenec vyberie a zároveň uhrádza lieky žalovanému – stacionáru, pretože v cene výkonu dohodnutej
v zmluve je aj cena lieku, ktorú v stacionári podávajú pacientovi/poistencovi. Žalobca tvrdí, že žalovaný

za celé kontrolované obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2018 nepredložil nadobúdacie doklady na lieky, ktoré
mali byť poskytované pacientom a tvrdil, že lieky pacientom predpisuje iný lekár a tieto si vyberajú
v lekárni – takýto postup je neprípustný, pretože žalobca uhrádza stacionáru v cene výkonu aj cenu lieku.

18. Ako je zrejmé zo zdravotnej dokumentácie, denné zápisy obsahujú zhruba rovnaké texty pri

jednotlivých pacientoch, opakované niekoľko mesiacov. V dekurzoch sa podávanie infúzií alebo
injekcií pacientom vôbec nenachádza a zo záznamov nie je zrejmé, či vôbec a aké lieky boli
poistencom aplikované. Zdravotná dokumentácia klientov zariadenia obsahovala aj doložené „návrhy na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v denných stacionároch“, ktoré mali byť vypísané v rokoch 2016,
2017, 2018. Návrhy sú prefotené na nových listoch papiera a na farebnej tlačiarni, a preto žalobca má

pochybnosti o ich originalite, a to najmä pre to, že v čase vykonávania kontroly v zdravotnej dokumentácii
chýbali úplne alebo v nej boli doložené iba na istý čas liečby. Každý návrh schválil žalobca na maximálne
3 mesiace.19. Podávanie perorálneho lieku, ktorý predpíše všeobecný lekár, prevedenie masáže zdravotnou
sestrou v mieste bydliska poistenca, zmeranie tlaku a iné činnosti zaznamenané v predloženej
zdravotnej dokumentácii, nie je možné považovať za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v stacionári,

ktorý je v zmysle legislatívy a zmluvy určenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v čase kratšom
ako 24 hodín, kde sa vykonáva súbor pracovných činností pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti,
ktorých zdravotný stav si vyžaduje opakované denné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalobca
má za to, a potvrdzuje to aj písomné prehlásenie starostu obce Fričovce, že v danom prípade išlo
o poskytovanie sociálnej služby určenej seniorom, ako to má na mysli zákon č. 448/2008 Z.z. Takáto

sociálna starostlivosť však nemôže byť uhradená z verejného zdravotného poistenia.

20. Podľa zmluvy je cena dohodnutá paušálne za jeden ošetrovací deň. Žalobca predložil súdu aj výpisy
z informačného systému žalobcu, kde sú uvedení pacienti, ktorí boli v čase, keď žalovaný vykázal na
úhradu poskytnutý výkon - čiže jeden ošetrovací deň v stacionári, hospitalizovaní v inom zdravotníckom
zariadení.

21. Ako reakciu na bod 27. rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého ani jedna kontrola počas
predmetného obdobia akékoľvek nezrovnalosti, pre ktoré žalobca žaluje predmetnú pohľadávku,
nezistila žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že kontrola XXXXXXXXX je kontrola vykonaná v súlade s
§ 9 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorá sa vykonáva spätne až po úhrade zdravotnej starostlivosti. Revízny

lekár poisťovne osobne kontroluje súlad zápisu v zdravotnej dokumentácii pacienta u poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti s vykázanou starostlivosťou do poisťovne a porovnáva ju. Jednoducho, či
zápis v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktorý musí byť pravdivý, sa skutočne zhoduje s tým, čo
lekár vykáže na úhradu do poisťovne. Takto vykonával žalobca kontrolu a zistil závažné pochybenia
v personálnom zabezpečení a podľa vedenia zdravotnej dokumentácie aj neposkytnutie adekvátnej

zdravotnej starostlivosti v stacionári.

22. Skutočnosti, že kontrola bola opodstatnená svedčí aj množstvo závažných nedostatkov vznesených
u žalovaného a v konečnom dôsledku aj neoprávnene vykázaná zdravotná starostlivosť žalovaným
vo výške 207.006,80 eur, ktorá po úprave a čiastočnom započítaní predstavovala pohľadávku

v celkovej výške 204.154,56 eur. Žalobca túto neoprávnene vykázanú starostlivosť žalovanému zaplatil
prostredníctvom vykázaných faktúr.

23. V rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca žiadal, aby odvolací súd sám rozhodol vo veci.

24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu toto považoval v celom rozsahu za účelové a nepravdivé,
ktoré neprinieslo žiadne nové skutočnosti a dôkazy a nijakým spôsobom nevyvracia tvrdenia, o ktoré
oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. Žalobca mal k dispozícii v súdnom spise opätovne celú
zdravotnú dokumentáciu, ktorú si mohol celú pozrieť a vyjadriť sa k nej, avšak túto možnosť nevyužil. Ku
každej časti zdravotnej dokumentácii, ktorá obsahuje výkon, ktorý nebol žalobcom uznaný, sa žalobca

mohol presne, určito a jasne vyjadriť, ale neurobil to a dookola opakuje všeobecné argumenty prečo
an bloc nič neuznáva.

25. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na body 27., 28., 29. a 30. rozsudku.

26. K námietkam žalobcu ohľadom personálneho obsadenia u žalovaného, žalovaný uviedol, že na
všetkých pracoviskách A. a B. žalovaný splnil v kontrolovanom období personálne obsadenie. Odborný
zástupca C. D. C. (lekár špecialista v geriatrii) vykonával činnosť počas 10 hodín týždenne v úväzku
0,125 na každú ambulanciu, teda presne tak, ako stanovujú právne predpisy a platná zmluva medzi
žalovaným a žalobcom a rovnako tak aj bola zabezpečená činnosť sestry. Uvedený záväzok nie je

v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom alebo s výnosom MZ SR a rovnako tak s platnou zmluvou
so žalovaným. Uvedené sám potvrdil aj Prešovský samosprávnym kraj, pričom na základe tohto úväzku
0,125 aj vydal rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia stacionárov v odbore
geriatria – bez preukázania tohto úväzku 0,125 by ani rozhodnutie nevydal. O úväzku odborného
zástupcu bol žalobca pred podpisom zmluvy informovaný žalovaným a s týmto žalobca súhlasil a zmluvu

so žalovaným uzatvoril a nič nenamietal. Uvedený záväzok bol v celom rozsahu odborným zástupcom
vykonávaný. Pokiaľ ide o pracovný úväzok zdravotnej sestry bakalár v študijnom odbore pôrodná
asistencia,takišlolenoobdobieodmarca2018(15.3.2018)doaugusta2018,pričomvšakbolapotrebná
zdravotná starostlivosť napriek tomu v celom rozsahu zabezpečená. Od 1.1.2016 do marca 2018činnosť zdravotnej sestry v odbore sestra vykonávalo niekoľko osôb uvedených v prílohe č. 1, pričom
uvedenú prílohu má žalobca k dispozícii, nakoľko táto príloha je listom pre žalobcu zo dňa 15.10.2018.
K žalovaným uvádzanému predpisu – výnos MZ SR č. 09812/2008 zo dňa 10.9.2008 žalovaný

predložil doslovné znenie bodu 19. v prílohe č. 1 predmetného výnosu, podľa ktorého: „Personálne
zabezpečenie ambulantných zariadení sa na účely tohto výnosu vyjadruje v podobe počtu fyzických
osôb v jednotlivých kategóriách zdravotníckych pracovníkov, ktoré zodpovedajú druhu poskytovanej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti.“ Teda podľa žalovaného hovorí o počte lekárov a nie o úväzku 1.
Žalobca predložil do súdneho spisu pracovné zmluvy a doklad o vzdelaní zamestnancov žalovaného

v kontrolovanom období. Všetky uvedené listiny boli počas kontroly zaslané žalobcovi, a teda nimi
disponoval a disponuje, čo potvrdzuje list zo dňa 28.10.2018. Uvedený list preukazuje, že žalovaný bol
stýmitolistinamioboznámený.Uvedenélistinypreukazujú,žežalobcadisponovalpožadovanýmpočtom
zamestnancov s požadovaným vzdelaním a úväzkom. K týmto listinám sa žalobca dostal tiež tak, že
nazrel do súdneho spisu pred posledným pojednávaním, ale vo svojom vyjadrení zo dňa 4.5.2023 ani
na pojednávaní dňa 15.8.2023 sa k nim vôbec nevyjadril, nepredložil ani dôkaz, ktorý by ich poprel.

K tvrdeniu žalobcu, že C. C. mal ako dohodnuté miesto v pracovnej zmluve uvedené obec E. a A. a nie
B. a A., žalovaný uviedol, že stacionár žalovaného sa sťahoval z obce E. do obce B. v roku 2014 a C. C.
tak prešiel do stacionára B., o čom svedčia v súdnom spise aj ním vystavené návrhy na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v stacionári B., ako aj predloženie rozhodnutia Prešovského samosprávneho
kraja o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia stacionárov v B., ktoré by bez predloženia

pracovnej zmluvy povolenie nevydalo a rovnako tak by ani žalobca nepodpísal zmluvu o preplatení
zdravotnej starostlivosti so žalovaným bez predloženia pracovnej zmluvy C. C..

27. Žalovaný poskytol návrhy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dennom stacionári podpísané
príslušným lekárom C. C. na pojednávaní dňa 22.2.2023 s tým, že tieto návrhy v origináli sú súčasťou

každej karty pacienta – zdravotnej dokumentácie, ktorú súdu predložil po dohode so súdom na
nasledujúcom pojednávaní. Tieto návrhy teda mal žalobca k dispozícii a bol si ich pozrieť v súdnom spise
pred pojednávaním. Žalobca vo svojom vyjadrení tieto návrhy nepoprel, potvrdil, že ich videl, nepoprel
ich obsah, predložil dôkaz proti týmto návrhom a nenavrhol vykonanie dôkazu proti týmto návrhom.
Žalobca len vyslovil pochybnosť (bez dôkazu) o ich údajnej originalite, ale nevyslovil, že nejde o originály

a potvrdil priamo, že po jeho vzhliadnutí zdravotnej dokumentácie sú súčasťou zdravotnej dokumentácie
v súdnom spise.

28. Žalovaný rovnako tak predložil súdu kompletnú zdravotnú dokumentáciu v origináli, a teda ju mal
žalobca k dispozícii a bol si ju pozrieť do súdneho spisu ešte pred pojednávaním. Žalovaný mal za to,

že ak by ju chcel žalobca poprieť ako celok, mal tak urobiť tak, že ku každej zdravotnej dokumentácii
(ku každej karte) konkrétneho pacienta uvedie presne, kde je chyba, vada, nepresnosť, ktorá spôsobuje
nárok na vrátenie sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca je predsa tým subjektom, ktorý
má zo zákona vykonávať kontrolu, a teda je na ňom, aby zrozumiteľne, jasne a určito zdôvodnil prečo
neuznáva poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný (žalovaný mal zrejme na mysli žalobca - pozn.

odvolacieho súdu) vo svojom liste zo dňa 4.5.2023, ako aj na pojednávaní zo dňa 18.5.2023, sa len
v krátkosti vyjadril, že sa niektoré diagnózy a texty v zdravotnej dokumentácii opakujú a neodpovedal,
že prečo by to malo byť nesprávne, a teda nepovedal, aký zámer tým sledoval. Žalovaný viedol
v kontrolovanom období zdravotnú dokumentáciu v obidvoch stacionároch v písomnej podobe v súlade
s § 20 zákona č. 576/2004 Z.z. a nie iba v elektronickej forme, ako je to uvedené v protokole žalobcu.

Dokumentácia sa prirodzene pripravovala u žalovaného pomocou ambulantného softvéru, následne sa
tlačila, a teda nie je uložená iba v elektronickej podobe bez elektronického podpisu, ale aj v písomnej
podobe, čo preukazuje a je predložené do súdneho spisu.

29. V zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu o kontrole je žalobcom uvedené, že činnosť

zaznamenaná v predloženej dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska považovať za
ošetrovací deň v stacionári. K tomuto však nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca považuje
za medicínske hľadisko a čo iné by tam teda malo byť uvedené, aby bolo možné činnosť chápať
ako stacionár. Ak teda chýba rozumné odôvodnenie, kde je hranica toho, čo je a nie je stacionár
a hlavne kde je to presne špecifikované tak, aby to bolo zrejmé a jasne oddeliteľné. Rovnako žalobca

v žiadnom konkrétnom prípade neuviedol, kde k tomu malo dôjsť, a preto je táto argumentácia
nepreskúmateľná, neurčitá, neoveriteľná a nemôže byť rozumným dôvodom tvrdenia o nesprávne
a neoprávnene vykázanej starostlivosti.30. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne.

31. K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že sa v čase kontrolovaného obdobia od
1.1.2016do31.8.2016súpoužitézákonnéustanoveniavzneníúčinnomvčasekontrolovanéhoobdobia.
Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že ním uvedené mu potvrdil Prešovský samosprávny kraj, ktorý by
ani rozhodnutie nevydal, a to s poukazom na § 11 ods. 2 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. a § 12 ods.
3 a § 13 ods. 5 toho istého zákona.

32. V samotnom rozhodnutí sa uvádza, že odborným zástupcom a nie zamestnancom je MUDr. Jozef
Maťko. V rozhodnutí Prešovský samosprávny kraj deklaruje, že povoľuje prevádzkovanie stacionára,
určuje odborného zástupcu a ukladá povinnosť držiteľovi povolenia poskytovať zdravotnú starostlivosť
v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z.

33. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia
dodržiavať osobitné predpisy, pričom jednou zo zákonných povinností žalovaného je podľa § 8 ods.
1 a 2 tohto zákona to, že zdravotnícke zariadenia musia byť personálne zabezpečené a materiálno-
technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so svojím odborným zameraním,
pričom minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie stanovuje

všeobecný záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva SR. Týmto všeobecne záväzným
predpisom je Výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10.9.2008 č. 09812/2008-OL. Žalobca tvrdí, že
bolo zákonnou povinnosťou žalovaného splniť povinnosť a zamestnať buď jedného lekára geriatra na
celý úväzok 1 alebo viacero lekárov geriatrov s čiastkovými úväzkami tak, aby sa naplnil celý úväzok
v počte 1. C. C. bol u žalovaného zároveň zamestnaný, ale iba na 0,125 úväzku z počtu 1 a nesplnenie

personálneho zabezpečenia žalovaného bolo tiež jedným z porušenia predpisov konštatovaného
v kontrole.

34. Žalobca aj naďalej tvrdí, že žalovaný počas kontrolovaného obdobia viedol zdravotnú dokumentáciu
v rozpore s platnou legislatívou – chýbal elektronický podpis lekára, v celej elektronicky vedenej

dokumentácii chýbali ucelené denné záznamy o zdravotnom stave pacienta, chýbali záznamy
o poskytnutej zdravotnej starostlivosti v oblasti liekov. Žalovaný nepredložil žalobcovi požadované
nadobúdacie doklady na nadobudnuté ambulantné lieky, ktoré mal aplikovať pacientom. Žalovaný v tejto
súvislosti prehlásil, že poistencom žalobcu podával v dennom stacionári tie lieky, ktoré im predpíše na
lekársky recept indikujúci lekár. Týmto postupom podľa žalobcu dochádza k duplicitnej úhrade liekov,

pretože žalobca uhrádza lieky v lekárni, kde si ich poistenec vyberie a zároveň uhrádza lieky žalovanému
– stacionáru, pretože v cene výkonu dohodnutého v zmluve, je aj cena lieku, ktorú v stacionári podávajú
pacientovi. Žalobca považuje celú zdravotnú starostlivosť v kontrolovanom období za neoprávnene
vykázanú.

35. Žalovaný vo svojej duplike opätovne zotrval na tom, že na všetkých pracoviskách spĺňal
v kontrolovanom období personálne obsadenie, keď odborný zástupca C. C. vykonával činnosť počas 10
hodín týždenne s úväzkom 0,125 na každú ambulanciu, teda presne tak, ako stanovujú právne predpisy
a platná zmluva medzi žalobcom a žalovaným a rovnako tak zabezpečoval činnosť sestry. Uvedený
záväzok nie je rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom alebo predpisom Ministerstva zdravotníctva

SR a rovnako tak s platnou zmluvou so žalovaným. Uvedené potvrdil aj Prešovský samosprávny
kraj. Na základe tohto úväzku vydal rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia
stacionára v odbore geriatria a bez preukázania tohto úväzku 0,125 by ani rozhodnutie nevydal.
O úväzku odborného zástupcu bol žalobca pred podpisom zmluvy informovaný žalovaným – predložil
mu pracovnú zmluvu C. C., s týmto žalobca súhlasil a zmluvu so žalovaným uzatvoril a nič nenamietal.

Samotný bod 19. v prílohe č. 1 Výnosu MZ SR doslovne uvádza, že pod č. 1 sa rozumie personálne
zabezpečenie ambulantných zariadení, ktoré sa vyjadruje v podobe počtov fyzických osôb v jednotlivých
kategóriách zdravotníckych pracovníkov, teda hovorí o počtoch lekároch a nie o úväzku 1. K tvrdeniu
žalobcu, že C. C. mal ako dohodnuté miesto v pracovnej zmluve uvedené obec E. a A. a nie B.
a A., žalovaný uviedol, že stacionár žalovaného sa sťahoval z obce E. do obce B. v roku 2014

a C. C. tak prešiel zo stacionáru B., o čom svedčia v súdnom spise aj ním vystavené návrhy
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v stacionári žalovaného, ako aj predložené rozhodnutie
Prešovského samosprávneho kraja o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia stacionára
v B., ktoré by bez predloženia pracovnej zmluvy povolenie nevydalo a rovnako tak by ani žalobcanepodpísalzmluvuopreplatenízdravotnejstarostlivostisožalovanýmbezpredloženiapracovnejzmluvy
C. C..

36. Žalovaný opätovne zopakoval, že ak chcel žalobca poprieť zdravotnú dokumentáciu ako celok
mal tak urobiť tak, že ku každej zdravotnej dokumentácii konkrétneho pacienta sa uvedie presne,
kde je chyba, vada, nepresnosť, ktorá spôsobuje nárok na vrátenie sumy za poskytovanú zdravotnú
starostlivosť. Žalovaný viedol v kontrolovanom období zdravotnú dokumentáciu v obidvoch stacionároch
v písomnej podobe v súlade s § 20 zákona č. 576/2004 Z.z. a nie iba v elektronickej podobe, ako

je to uvedené v protokole žalobcu. Dokumentácia sa prirodzene pripravovala u žalovaného pomocou
ambulantného softvéru a následne sa tlačila, nie je teda uložená iba v elektronickej podobe bez
elektronického podpisu, ale aj v písomnej podobe, čo preukazuje aj jej doloženie do súdneho spisu. Tiež
to preukazuje aj žalobca, ktorý potvrdil, že mu bola zdravotná dokumentácia počas kontroly predložená
v písomnej podobe, každá samostatne v spisovom obale – zdravotný záznam.

37. Ďalšie podania strán sporu podané neboli.

38. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

42. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvody na to, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre
rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie

náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto na zdôraznenie
ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

43. V posudzovanej veci sa žalobca (zdravotná poisťovňa) domáha voči žalovanému (poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti) zaplatenia istiny vo výške 204.154,56 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od podania žaloby do zaplatenia za neoprávnenú zdravotnú starostlivosť žalovaného, ktorú
žalobca uhradil žalovanému za kontrolované obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018.

44. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

45. Podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. zariadenia ambulantnej starostlivosti sú: c)
stacionár.

46. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a
materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 3 písm.
a) prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu a písm. b) až i), ods. 4 písm. a) až d) a g) ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

47. Podľa oddielu 3 Stacionáre odseku 6 Výnosu MZ SR personálne zabezpečenie a materiálno-
technické vybavenie stacionárov, ktoré nie sú uvedené v bode, je minimálne v rozsahu, ktorý je uvedenýv oddiele 1 ambulancia v časti 1 pre ambulanciu príslušnom špecializovanom odbore, v ktorom stacionár
poskytuje zdravotnú starostlivosť.

48.Podľaoddielu1AmbulancievčastiVIIIgeriatrickáambulanciabod1personálnezabezpečenietvoria
a) lekár so špecializáciou v špecializovanom odbore geriatria (ďalej len „geriater“) .....1
b) sestra alebo sestra so špecializáciou v špecializovanom odbore ošetrovateľská starostlivosť
v odboroch vnútorného lekárstva .....1

49. Žalobca svoj nárok opiera o protokol o kontrole zo dňa 15.11.2018 a následnú zápisnicu
o prerokovaní k tomuto protokolu.

50. Je nepochybné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej
starostlivosti, lekárskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
dňa 30.6.2011, vrátane jej dodatkov 1 až 17. Následne na základe tejto zmluvy žalovanému ako

prevádzkovateľovi stacionárov v odbore geriatria bolo vydané povolenie Prešovského samosprávneho
kraja rozhodnutím zo dňa 20.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2014, kde je uvedený
odborný zástupca žalovaného C. D. C.. Zároveň v oboch rozhodnutiach je uvedené, že žiadateľ –
žalovaný splnil všetky zákonom ako aj žalobcom požadované podmienky.

51. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej
starostlivosti, lekárskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti dňa
30.6.2011, a to aj napriek tomu, že podľa žalobcu žalovaný nespĺňal, podľa vlastnej vyhlášky žalobcu,
požiadavky na personálne obsadenie, resp. personálne zabezpečenie, pokiaľ sa týka rozsahu úväzku
ošetrujúceho lekára. Je potrebné konštatovať, že výnos ministerstva je všeobecne záväzný právny

predpis, ak je vydaný na základe zákonného splnomocnenia (v konkrétnom prípade § 8 ods. 2 zákona
č. 578/2004 Z.z.) a uverejnený v Zbierke zákonov. Hoci tak, ako to zistil odvolací súd, tento nebol
publikovaný v plnom znení v Zbierke zákonov (tam bolo len zverejnené len oznámenie o vydaní),
je právne záväzný pre všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť v odvetví zdravotníctva na základe
splnomocnenia v zákone č. 578/2004 Z.z.

52. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že táto vyhláška
hovorí o personálnom zabezpečení ambulancií v počte fyzických osôb v jednotlivých kategóriách
zdravotníckych pracovníkov, ktoré zodpovedajú druhu poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Podľa odvolacieho súdu tento výnos definuje personálne obsadenie cez prepočítaný počet pracovných

miest, nie cez počet fyzických osôb. Pokiaľ teda výnos uvádza „1 lekár“ rozumie sa tým jedno celé
pracovné miesto (úväzok 1,0). Tento úväzok môžu spĺňať 2 fyzické osoby, napríklad 2 lekári po 0,5
úväzku, ale ich súčet musí pokryť celý prevádzkovaný čas zariadenia.

53. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poukazuje na starú zásadu (venire contra factum

pro prium) – zákaz protichodného konania, a to, že nikto nesmie ťažiť z vlastného nepoctivého
konania, vrátane poisťovne. Ak teda poisťovňa skontrolovala doklady žalovaného pri uzatvorení zmluvy,
vedela o rozsahu úväzkov (0,125), napriek tomu zmluvu podpísala a plnenie (starostlivosť o pacientov)
prijala, nemôže sa teraz domáhať vrátenia peňazí len za to, že sa „dodatočne rozhodla“ tento stav
považovať za chybu. To by bolo v rozpore s dobrými mravmi a princípom právnej istoty. Pacienti

v geriatrickom stacionári dostali zdravotnú starostlivosť, ktorú poisťovňa (žalobca) objednal. Poisťovňa
by musela preukázať, že znížený úväzok viedol k neodbornému poskytnutiu alebo že starostlivosť
fakticky neprebehla. Ak bola odborná úroveň zachovaná a poisťovňa nemá majetkovú ujmu, ktorú by
bolo treba „vracať“ je jej nárok na vrátenie poskytnutých platieb za túto činnosť neoprávnený. Poisťovňa
má zo zákona povinnosť kontrolovať podmienky pred uzatvorením zmluvy. Ak vedome zazmluvnila

„nezákonný stav“ nesie spoluzodpovednosť za vzniknutú situáciu. Ak by aj žalovaný musel tieto peniaze
vrátiť napríklad tak, že by si ich poisťovňa započítala na neskoršie platby, mohol by sa následne od
poisťovne domáhať náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaného uviedol do omylu o platnosti
zmluvného vzťahu. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to zhodne so súdom prvej inštancie,
avšak z iných dôvodov, ako súd prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený s titulom nedostatočného

úväzku lekára, resp. zdravotnej sestry nie je oprávnený.

54. Odvolací súd zároveň konštatuje, že protokolu o kontrole č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2018 ani
z jej prílohy č. 1, ktorú žalobca predložil na CD nosiči, nie je nijako zistiteľné, kedy mala byť liečbaindikovaná výlučne lekárom žalovaného (C. C.) a v ktorých konkrétnych prípadoch iným lekárom,
t.j. nie je zistiteľné, kedy táto liečba bola vykázaná len po indikácii všeobecného alebo akéhokoľvek
iného lekára, ktorý nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Z tabuľkovej časti prílohy č. 1 žiadna

takáto okolnosť nevyplýva a v samotnom protokole o kontrole sú len (bez ďalšieho) citované anamnézy
u niektorých pacientov v niektorých dňoch. Žalovaný sa voči takémuto nekonkrétnemu protokolu a v ňom
absentujúcim konkrétnym zisteniam nemohol brániť, keď sa z neho nedá (vrátane jeho prílohy) zistiť,
u ktorých pacientov a v akom rozsahu toho-ktorého pacienta bola za kontrolované obdobie od 1.1.2016
do 31.8.2018 vykonaná neoprávnená fakturácia nákladov na liečebnú starostlivosť. Rovnako tomu

je tak pokiaľ žalobca bez bližšej konkretizácie uviedol, že u niektorých pacientov činnosť uvedenú
v predloženej dokumentácii nie je možné považovať za ošetrujúci deň v stacionári, a to s poukazom na
medicínskehľadisko.Akbyjuchcelžalobcapoprieťakocelok,maltakurobiťtak,žekukaždejzdravotnej
dokumentácii (ku každej karte) konkrétneho pacienta uvedie presne, kde je chyba, vada, nepresnosť,
ktorá spôsobuje nárok na vrátenie sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Nárok na vrátenie
by v takomto prípade mal len u konkrétne uvedených a nepreukázaných zdravotníckych výkonoch

u každého pacienta osobitne. Žalobca v samotnom protokole a ani v zápisnici o prerokovaní námietok
k tomuto protokolu nijako bližšie neuviedol, čo možno považovať za medicínsky výkon (hľadisko) a ktorú
činnosť žalovaného už za takéto medicínske hľadisko nemožno považovať pokiaľ sa týka prevádzky
stacionára žalovaným. Táto definícia nielen že mala byť presne uvedená ako kritérium pre posudzovanie
starostlivosti žalovaného pokiaľ sa týka denného stacionára v odbore geriatria a následne toto kritérium

malo byť zohľadnené u každého jednotlivého pacienta za celé kontrolované obdobie, jednotlivo za každý
deň, resp. za každú vykonanú činnosť vykázanej zdravotnej starostlivosti. Rovnako tak tomu je aj pokiaľ
sa týka pacientov, ktorí podľa žalobcu, vzhľadom na svoj vek neboli geriatrickými pacientami, kedy
mal žalobca jasne uviesť, ktorých pacientov sa to týka a či za celé kontrolované obdobie, alebo len
pokiaľ nedovŕšili konkrétny minimálny vek, aby spĺňali definíciu geriatrického pacienta pokiaľ sa týka

minimálneho veku. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že v žiadnom zákone ani normatívnom akte
nie je táto definícia geriatrického pacienta, pokiaľ sa týka dovŕšenia minimálneho veku uvedená. Táto sa
nachádza v koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore geriatria, ktorú vydalo ministerstvo zdravotníctva
a je uverejnená vo vestníku ministerstva zdravotníctva č. 3/2007 ako „geriatria je špecializovaný odbor
zaoberajúci sa zdravotnou starostlivosťou o seniorov, t.j. osoby vo veku nad 65 rokov“. Je však potrebné

konštatovať, že aj z tejto definície (pokiaľ sa týka minimálneho veku) existujú výnimky, keď spomínaná
koncepciageriatriapripúšťaprijatiemladšiehopacientaako65rokov,akspĺňašpecifickéklinickékritéria,
pričom dôvody na prijatie takéhoto pacienta pod 65 rokov sú napríklad predčasná starecká krehkosť
(frailty), geriatrické syndrómy, sociálno-zdravotná indikácia iné, pričom žalobca (aspoň to z protokolu
nijako nevyplýva) tieto žiadne iné okolnosti neskúmal a bez ďalšieho konštatoval neoprávnene vykázanú

zdravotnícku starostlivosť u pacientov z dôvodu kritéria veku. Samotný protokol o kontrole, vrátane jeho
prílohy č. 1 (CD nosič) je rovnako v tomto smere nepreskúmateľný. Rovnako tak pokiaľ sa týka tvrdenia
žalobcu, že niektorí pacienti, vykázaní žalovaným v stacionári, nemohli byť v ňom ošetrení, nakoľko boli
v tom čase hospitalizovaní u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti keď nijako nie je zistiteľné
ktorí pacienti a najmä u ktorého iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti boli hospitalizovaní.

Naviac žalobca aj keď bol súdom prvej inštancie náležite poučený nijako nepreukázal ( u každého
pacienta osobitne za každý deň osobitne ), že skutočne k týmto duplicitným platbám došlo a teda, že
inému zdravotníckemu zariadeniu reálne uhradil ich hospitalizáciu.

55. V ostatnej časti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie najmä uvedené

v bodoch 27. až 29., ktorý zhodne s odvolacím súdom poukazuje na argumentáciu žalobcu uvedenú
v protokole, ktorá je nepreskúmateľná, neurčitá s tým, že odvolací súd dodáva, že žalobca nemôže
rozširovať iné dôvody, pokiaľ sa týka nároku na vrátenie neoprávnene vykázaných platieb, ako tie, ktoré
uviedol v protokole o kontrole. Najmä ak chcel žalobca poprieť ako celok, mal tak urobiť tak, že ku každej
zdravotnej dokumentácii (ku každej karte) konkrétneho pacienta uvedie presne, kde je chyba, vada,

nepresnosť, ktorá spôsobuje nárok na vrátenie sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Nestačí,
že tak urobí dodatočne až v súdnom konaní ale musí tak urobiť už v samotnom protokole o kontrole
lebo od neho žalobca odvíja svoj nárok a voči nemu môže žalovaný vzniesť námietky, ktoré všetky
musíprerokovaťskontrolovanýmsubjektom.Vžalobcompreloženomprotokoleabsentujetotopoučenie
o možnosti podať námietky s uvedením lehoty a adresáta námietok.

56. V zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu o kontrole je žalobcom uvedené, že činnosť
zaznamenaná v predloženej dokumentácii nie je možné z medicínskeho hľadiska považovať zaošetrovací deň v stacionári. K tomuto však nie je žiadnym spôsobom uvedené, čo žalobca považuje za
medicínske hľadisko.
57. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu zamietol. So zreteľom na to, že

správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

58. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má

nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).