Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824010147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824010147.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., G. XXX/XX, okr. C. D. E. stíhanému
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 vp forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. septembra
2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., G. XXX/XX, okr. C. D. E.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27.01.2024 v čase okolo 05.15 hod. po vzájomnej dohode s už odsúdenými H. I., nar. XX.X.XXXX
a I. B., nar. XX.XX.XXXX došli k neobývanému rodinnému domu nachádzajúcemu sa na adrese J. J.
XX/XX, C. D. E., kde obžalovaný A. B. zostal na ulici pred uvedeným domom dávať pozor, pričom I.
B. a H. I. preskočili uzamknutú bráničku pred rodinným domom, následne prišli k vchodovým dverám

nachádzajúcim sa na bočnej strane domu, kde I. B. roxorom vypáčil petlicu na vchodových dverách, cez
ktoré vošli do domu, odkiaľ odcudzili 2 ks balíkov CYKY-J kábla 3xl,5mm o celkovej dĺžke 200 metrov, 2
balíky CYKY-J kábla 3x2,5 mm o celkovej dĺžke 200 metrov, 1 ks uhlovú brúsku zn. Makita GA 503 OR
nezisteného výrobného čísla, 1 ks akumulátorovú vŕtačku s príklepom zn. Bosh Uneomax nezisteného
výrobného čísla, 1 ks malú sekeru, 1 ks sekeru zn. Fiskars, 1 ks predlžovací kábel nezistenej značky o
dĺžke 25 metrov, pričom poškodili pásovú brúsku Parkside PBS 900A1, kotúčovú pílu MY Project 1400W,
2kspracovnýchsvietidielnezistenejznačkyabúraciekladivoParksidePBH1500E5,naktorýchodstrihli
a odcudzili prívodné káble, potom z domu odišli a to tak že opäť preskočili bráničku, kde všetci spoločne

odcudzené káble spálili v ohnisku pri OD Lidl vo Vranove nad Topľou a takto získanú meď z káblov
odniesli v čase okolo 08:00 hod. do zberných surovín K. G. vo C. D. E., kde za meď dostali finančnú
hotovosť vo výške 101,75 eur, ktorú si medzi sebou všetci traja rozdelili, čím spôsobili pre poškodeného
L. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. XXX/XX, J., škodu krádežou a poškodením náradia vo výške 590
eur a poškodením petlice dverí vo výške 20 eur

t e d a

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním

t ý m s p á ch a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,z a t o m u u k l a d á

podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť ) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/32/2024 zo dňa 26.11.2024, ktorým mu bol uložený trest
povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý mu bol uložený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona ako aj výrok z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/28/2024

zo dňa 27.11.2024, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému A. B. ukladá s už na náhradu škody zaviazanými

H. I., nar. XX.X.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť poškodenému L. A., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. D. E. – J., M. XXX/XX spoločne a nerozdielne škodu v sume 610 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala obžalobu na obžalovaného A. B. a už
odsúdených H. I. a I. B. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke

u obžalovaného A. B. kvalifikovala ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Postupom podľa § 241 ods. 2 Trestného poriadku súd obžalovaného oboznámil, že pri preskúmaní
obžaloby došiel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Vranov nad

Topľou Pv 34/24, o ktorej sa na súde koná pod sp. zn. 13T/22/2024, je pri správnom použití zákona treba
posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba a to pokiaľ sa týka prečinu
krádeže iba ako prečin krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, nie aj podľa ods.
1 písm. a) Trestného zákona a to vzhľadom na novelu Trestného zákona a sumu škody spôsobenej
odcudzením vecí, ktorá nedosahuje sumu 700 eur ako škodu malú.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor predniesol obžalobu v zmysle uvedeného oboznámenia súdu. Súd
umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe pri zmene právnej kvalifikácie tak ako je
uvedené vyššie. Súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a v zmysle

§ 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania obžalovaným nevykoná
a že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, odborným vyjadrením ku škode, zápisnicou
o vydaní veci a uznesením a potvrdením o vrátení veci, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Vranov nad Topľou a poštovým poukazom o výplate obžalovanému, správou obce F., odpisom
z registra trestov a výpisom z evidencie priestupkov, spismi tunajšieho súdu týkajúci sa skorších
odsúdení a konaní vedených proti obžalovanému, či výkonu trestu povinnej práce a zistil tento skutkový
stav.

Obžalovaný uviedol, že býva v F., je slobodný, ale mám družku, volá sa N. I., nar. XX.XX.XXXX, dva roky
sú už druh a družka, teda odkedy sa vrátil z výkonu trestu. Nie je zamestnaný ani evidovaný ani na úrade
práce, ale odrába povinnú prácu, čo dostal trest. N. I. nepoberá dávky, on je teraz na materskej, lebo sa
im narodilo XX.XX.XXXX dieťa, dievčatko a volá sa N. B.. On uznal otcovstvo, bol aj na matrike. O dieťa
sa stará on, lebo družka je chorá, ona má také stavy, že si hryzie do rúk, hádže dieťa o zem. Družka

mala občianku, ale jej teta O. B. ju zobrala a zlomila. Nevie o tom, že by bol nejaký rozsudok, že by N.I. bola obmedzená v spôsobilosti. Vznikol im nárok na dcéru na materský príspevok, teda rodičovský
príspevok, čo je 370 eur mesačne a na prídavky na jedno dieťa. On si vybavuje ten rodičovský príspevok
a prídavky, už by mal dostať len rozhodnutie a mali by mu doplatiť ten rodičovský príspevok od narodenia

dcéry. Pôrodné nedostane družka, lebo nechodila riadne ku lekárom, utekala od nich, bála sa. Dcéra
je ešte len dva týždne doma z nemocnice, bola na novorodeneckom, lebo sa narodila a mala nejaké
zdravotné problémy. Nerozhodovalo sa o tom, že kto bude mať N., ich dieťa, lebo on uznal otcovstvo
a družka je dospelá. On sa stará o dcéru, prebaľuje ju, dáva jej mlieko na fľašu. A keď niekde ide, tak
mu pomáha jeho mama. Družka, keď dcéra plače, tak ju zoberie na ruky, ale iba keď on je doma, ale

keď tam nie je, tak ju nechá na posteli plakať. Keď družke povedal, že ide teraz na súd, tak sa hodila na
zem a začala jojkať, že ona zostane s dcérou sama doma, ona sa nevie o ňu starať. Ona je šibnutá na
hlavu, tak ona sa o ňu nemôže starať. Tiež uviedol, že chcel škodu zaplatiť, ale ten poškodený v J. nebol.
Neposielal mu žiadne peniaze, ale chcel by uhradiť svoj podiel na tej škode, teda okolo tých 200 eur.
Zaplatil by niečo z toho, čo dostane rodičovský príspevok, 100 eur, a potom na ďalší mesiac zasa 100
eur. Berie ešte prídavky aj na syna A., on bude mať XX rokov až v G., takže bude dostávať mesačne

460 eur. Napokon uviedol, že mu je to ľúto, čo spravil, bol pod vplyvom alkoholu, zavolali ho, tak s nimi
išiel. A peniaze čo z toho mal, dal svojej matke na jedlo.

Podľa zápisnice o vydaní veci obžalovaný dňa 27.1.2024 dobrovoľne vydal železnú sekeru s dreveným
poriskom ozn. Pangu Din 5131 Blog, ktorá bola následne ako to vyplýva z uznesenie o vrátení veci

a zápisnice o vrátení veci vrátená poškodenému L. A..

Z odborného vyjadrenia STAV-BAZÁR Benkovce je zrejmá škoda spôsobená odcudzením vecí
uvedených v obžalobe vrátane škody spôsobenej poškodením.

Obec F. v správe k osobe obžalovaného uviedla, že žije so synom A., nar. X.XX.XXXX a matkou
v rómskej osade v chatrči s jednou miestnosťou, v bytovej jednotke žije spolu šesť osôb. Obžalovaný
pochádza z nízkeho sociálno-ekonomického a málo podnetného rodinného prostredia, je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, poberá štátnu sociálnu dávku – dávku v hmotnej núdzi. Neprejavuje
žiaden záujem plnohodnotne sa zaradiť do spoločnosti, bol viackrát odsúdený za trestný čin krádeže,

opakovane sa v obci a okolí dopúšťa spomínanej trestnej činnosti. Neprejavuje sa u neho agresívne
správanie, nie je u neho zaznamenané nadmerné užívanie alkoholických nápojov a zneužívanie
psychotropných látok. Vo svojom okolí je vnímaný ako neproblémový, na verejnosti sa správa slušne,
komisiou verejného poriadku prejednávaný nebol a politickej a verejnej činnosti sa nezúčastňuje.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že obžalovaný poberá
od O. XXXX rodičovský príspevok na dieťa N. B., nar. XX.X.XXXX a rodinné prídavky na deti A. B., nar.
X.XX.XXXX a N. B., nar. XX.X.XXXX. Podľa poštového poukazu o výplate sumy 1.295 eur bola táto
obžalovanému vyplatená úradom dňa 13.6.2025.

Podľa lustrácie v registri priestupkov má obžalovaný v evidencii devätnásť záznamov. Jedná sa aj
o priestupky časovo staršie, pred výkonom trestu vo veci sp. zn. 13T/118/2017, ktorý trest následne
vykonal 15.1.2023, ale súd poukáže najmä na priestupky spáchané po prepustení z ostatného výkonu
trestu, teda po 15.1.2023. Jedná sa o priestupok zo dňa 17.3.2023 a to o priestupok proti majetku,
keď bol prichytený pri krádeži kovových jaklov v objekte Tehelne Vranov n. T., dňa 4.3.2023 sa jednalo

o priestupok na úseku cestnej dopravy, ktorého sa dopustil ako chodec tým, že nemal na sebe reflexný
prvok, totožného priestupku sa potom dopustil aj dňa 6.10.2023, 7.4.2023 a 14.3.2024. Z priestupkov
na úseku cestnej premávky sa ešte dopustil priestupku dňa 15.3.2023, kedy porušil povinnosti chodca,
dňa 10.7.2023, kedy viedol bicykel pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sa dopustil aj priestupkov na
úseku verejného poriadku, keď dňa 2.2.2024 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa a dňa 29.2.2024

znečistil verejné priestranstvo. Dopustil sa aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a to dňa
12.7.2024, keď sa vyhrážal ujmou na zdraví susedom, dňa 19.9.2024 sa jednalo o drobné ublíženia
na zdraví a dňa 12.12.2024 vulgárne vynadal svojej matke B. B.. Ďalších priestupkov proti majetku sa
dopustil aj dňa 16.3.2023, kedy opäť odcudzil kovové jakle rôzneho druhu, dňa 29.1.2024, keď odcudzil
z pozemku neobývaného rodinného domu elektrické káble a kovové rúry a dňa 24.2.2024, kedy bol

prichytený pri krádeži vlnených plechov v areáli poľnohospodárskeho družstva v Sačurove. Napokon
bol za priestupok proti majetku postihnutý aj po postúpení trestnej veci sp. zn. 13T/18/2024 ( súd uvedie
nižšie ) a to za odcudzenie štyroch drevených dosák voľne položených pri opletení rodinného domuv F. a dňa 15.10.2024 sa dopustil drobnej krádeže, keď v OD Lidl si naložil nákup v hodnote 74,90 eur
a prešil cez pokladničnú zónu bez zaplatenia.

Protiobžalovanémubolovedenéajkonaniepodsp.zn.13T/18/2024preprečinkrádežepodľa§212ods.
1 písm. g) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v bližšie nezistenom čase dňa 14. 10. 2023
odcudzil 4 ks drevených dosák voľne položených na zemi neoploteného priestranstva vo vzdialenosti 1
modoploteniapozemkuzarodinnýmdomomnaadreseF.,G.XXX/XX,ktorézpredmetnejnehnuteľnosti
odcudzil a vynosil za oplotenie domu doposiaľ nezistený páchateľ, čím takto krádežou spôsobil pre obec

Sačurov, okr. Vranov nad Topľou IČO: 00 33 28 10, škodu vo výške 7,20 eur, pričom skutku sa dopustil
napriek tomu, že v presne nezistenom čase, niekedy v mesiaci marec 2023, tým, že
z neoploteného areálu firmy na ulici Čemernianskej vo Vranove nad Topľou odcudzil železné jaklové
profily, za čo bol v rozkaznom konaní prejednaný Okresným úradom vo Vranove nad Topľou a bola mu
za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške
40 Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2023, ktorá vec bola podľa § 241 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku uznesením zo dňa 27.8.2024
postúpená Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko sa po
novele Trestného zákona nejednalo už o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom

Z odpisu z registra trestov obžalovaného A. B. súd zistil, že tento už bol pätnásťkrát súdne trestaný,

jednalo sa v prevažnej miere o majetkovú trestnú činnosť. Pokiaľ sa týka odsúdení z roku 2001 u týchto
sa hľadí na obžalovaného ako keby nebol odsúdený. V roku 2011 bol rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/46/2011 uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne na štyri roky a deväť mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uložený trest bol súhrnný, rozsudkom bol zrušený výrok o trestne Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 2T/131/2010, kde mu bol uložený za prečin krádeže a porušovania domovej slobody úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov nepodmienečne. Ďalšie odsúdenie obžalovaného bolo
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/178/2011, ktorým súd upustil od
uloženiasúhrnnéhotrestuvzhľadomnaodsúdeniepodsp.zn.12T/46/2011,vinnýmboluznanýzprečinu

krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. V konaní sp. zn. 13T/118/2017 bol
rozsudkom zo dňa 13.6.2018 uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), § 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pričom výrok o treste bol následne zrušený rozsudkom tunajšieho

súdu sp. zn. 13T/55/2018 zo dňa 5.12.2018, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu porušovania
domovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.a),písm.c)Trestnéhozákona,prečinukrádežepodľa§
212 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, uložený mu bol súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, trest vykonal dňa 15.1.2023.

Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 2T/28/2024 a 2T/32/2024 súd zistil, že vo veci sp. zn. 2T/28/2024
súd rozhodol trestným rozkazom zo dňa 24.4.2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 16.5.2024.
Obžalovaný podal proti trestnému rozkazu odpor a súd následne rozsudkom zo dňa 27.11.2024 uznal
obžalovaného za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona za skutok zo dňa 27.2.2024 a podľa § 44
Trestného zákona upustil u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu pod
sp. zn. 2T/32/2024. V konaní pod sp. zn. 2T/32/2024 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 26.11.2024,
ktorým obžalovaného uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 a to skutok zo dňa

18.6.2023auložilmutrestpovinnejprácevovýmere300hodín.Rozsudokbolvyhlásenýnapojednávaní
dňa 26.11.2024, na ktorom bol obžalovaný prítomný.

Výkon vyššie uloženého trestu povinnej práce sa vykonáva pod sp. zn. 1Pr/92/2024.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré vyhlásenie súd prijal, uznal
obžalovaného vinným zo žalovaného prečinu pri zmene právnej kvalifikácie.Pokiaľ sa týka ukladania trestu, keďže súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu krádeže v znení
účinnom od 6.8.2024, v súlade s § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a ak v čase medzi spáchaním

činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda súd aj trest ukladal podľa zákona účinného
od 6.8.2024, v ktorých ustanoveniach boli upravené zásady pre ukladanie trestov.

V danom prípade boli splnené podmienky pre ukladania súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného

zákona a to vo vzťahu k odsúdeniam tunajšieho súdu pod sp. zn. 2T/32/2024 a sp. zn. 2T/28/2024,
keďže skutku v tejto veci sa obžalovaný dopustil dňa 27.1.2024, skutku vo veci sp. zn. 2T/32/2024
dňa 18.6.2023 a vo veci sp. zn. 2T/28/2024 dňa 27.2.2024. Prvým rozhodnutím bol trestný rozkaz
vydaný vo veci sp. zn. 2T/28/2024, ktorý bol obžalovanému oznámený doručením dňa 16.5.2024, teda
je nepochybné, že skutky vo všetkých troch veciach spáchal obžalovaný pred týmto dátumom, s ktorým
sa spájajú účinky vyhlásenia rozsudku ( § 353 ods. 8 Trestného poriadku ), pričom na tento záver

nemá vplyv ani tá skutočnosť, že následne bol proti trestnému rozkazu podaný odpor, trestný rozkaz bol
zrušený a v konečnom dôsledku bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27.11.2024. Teda súd ukladal trest
za zbiehajúcu sa trestnú činnosť v konaniach sp. zn. 2T/28/2024, 2T/32/2024 a 13T/22/2024.

Všetky konania boli kvalifikované ako krádeže podľa odseku 1 § 212, za ktorý možno uložiť trest odňatia

slobody vo výmere až dva roky. Súhrnný trest sa ukladá podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu, teda
podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

V skoršom konaní sp. zn. 2T/32/2024 bol obžalovanému uložený alternatívny trest a to trest povinnej
práce a to v maximálnej možnej výmere 300 hodín a vo vzťahu k ďalšiemu skutku ( sp. zn. 2T/28/2024 )

súd potom upustil od uloženia súhrnného trestu.

Súd mal za to, že v predmetnej trestnej veci nie sú splnené podmienky na prípadné ďalšie upustenie od
uloženia súhrnného trestu a teda, že nepostačuje už uložený trest povinnej práce na nápravu páchateľa
a na ochranu spoločnosti, ale že je potrebné ukladať trest odňatia slobody.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade
aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženiuzaslúženéhotrestu,aleajúčelzameriavajúcisanadôsledkytrestu.Medzitakétopatrínapríklad
odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,

nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a
celou spoločnosťou ). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské
konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými

páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom
čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo
zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre

zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,

vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivých následkov.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,

osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na
základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností
prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie

veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti
a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva

k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným
preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval.

Iné poľahčujúce okolnosti súd nezistil, pretože obžalovaný napriek opakovane deklarovanej snahe
škodu, resp. jej pomernú časť poškodenému nenahradil. Z priťažujúcich okolností súd zistil okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa

s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu
na ostatných členov spoločnosti).

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci

hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia

povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry.Súd poukazuje aj na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je
Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich

sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Preto keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces
zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne

dieťaazodôvodneniarozhodnutiabymalobyťzrejmé,akobol„najlepšízáujemdieťaťa“branýdoúvahy.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo
byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce
súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre
najlepšie záujmy dieťaťa.

Výborpreprávadieťaťaprávesodkazomnauvedenýčl.9vydalodporučenieoprávachdetíuväznených
osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o
maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody
namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy

k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných
dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.

Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom
dieťaťa zaoberať a posudzovať ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú s dopadom na dieťa.

Pri aplikácii kritérií pre ukladanie trestov, ktoré obsahuje Trestný zákon a hodnotenia rodinných pomerov
páchateľa ( § 34 ods. 3 Trestného zákona ) je preto nevyhnutné zohľadniť práve aj najlepší záujem
dieťaťa.

Štát, ktorý s plnou vážnosťou rešpektuje slobodu každého ľudského jedinca, ju nemôže obmedzovať
svojvoľne, bez náležitého ospravedlnenia svojich zásahov. V trestnom práve takéto opodstatnenie
a odôvodnenie predstavuje účel trestania. Trestnoprávna náuka rozoznáva a popisuje rôzne účely
trestných sankcii a to napr. účel retributívny (smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu), ako aj účel
konzekvencionalistický (zameria sa na dôsledky uloženého trestu). V moderných systémoch trestania

sa tieto účely vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu sa zohľadňuje ako potreba spravodlivého trestu
v reakcii na protispoločenské správanie, tak aj potreba zaistenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi za účelom prevýchovy páchateľa, ako aj zjednanie nápravy po spáchanom
čine. Zákonodarca v právnej úprave nešpecifikoval, či je u určitých skupín trestných činov žiaduce
sledovať primárne niektorý účel trestu. V takomto prípade je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásahy

do základných práv a slobôd jednotlivca pri ukladaní trestu cestou interpretácie zásad pre ukladanie
trestov. Každé uloženie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio.

Súd bral pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu obžalovanému uloží, do úvahy početnosť odsúdení
obžalovaného, v neposlednom rade odsúdenie pod sp. zn. 13T/55/2018, kde bol obžalovanému uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, ktorý mu bol uložený za vyššie
uvedené trestné činy. Tento trest obžalovaný vykonal a bol prepustený z výkonu trestu dňa 15.1.2023.
Je nutné konštatovať, že obžalovaný sa po tak dlhom výkone trestu odňatia slobody, berúc do úvahy
čas spáchania skutkov, dopustil prvého po piatich mesiacoch na slobode ( 18.6.2023 ) a potom po roku
od prepustenia ( 27.1.2024 a 27.2.2024 ), ale už 15.3.2023, po cca dvoch mesiacoch od prepustenia na

slobodu sa dopustil prvého priestupku, aj keď len ako chodec, no už dňa 16.3.2023 a dňa 17.3.2023 sa
dopustil priestupku proti majetku, následne spáchal ešte ďalšie priestupky ako ich súd uviedol vyššie, no
29.1.2024 sa opäť dopustil priestupku proti majetku, pričom skutku v tejto veci dňa 27.1.2024, taktiež dňa
23.2.2024 sa dopustil priestupku proti majetku a dňa 27.2.2024 skutku vo veci sp. zn. 2T/28/2024. V tejto
časovej osi aj ďalších vyššie uvedených priestupkov je potrebné ešte poukázať na konanie, ktorého

sa obžalovaný dopustil dňa 14.10.2023, ktoré bol najskôr kvalifikované ako trestný čin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 ( sp. zn. 13T/18/2024 ), následne ako
priestupok proti majetku.Súd súčasne bral do úvahy, že obžalovanému sa dňa XX.X.XXXX narodila dcéra N., ktorej zabezpečuje
osobnú starostlivosť, resp. mal by zabezpečovať celodennú starostlivosť, keďže je poberateľom
rodičovského príspevku na maloletú, a podmienkou poberania príspevku je zabezpečovanie riadnej

starostlivosti o dieťa najmä do veku troch rokov a taktiež je obžalovaný aj poberateľom rodinného
prídavku na maloletú a teda v zmysle vyššie uvedeného ohľadom Dohovoru o právach dieťaťa bolo
potrebné zaoberať sa otázkou záujmu maloletého dieťaťa a to v tom smere, či jeho záujem je možné
postaviť nad záujem spoločnosti na takom druhu trestu, ktorý by bol spojený s obmedzením osobnej
slobody obžalovaného, teda nepodmienečnom treste odňatia slobody, ktorý v konečnom dôsledku na

určitý čas obžalovaného ako rodiča vytrhne z rodinného prostredia a to aj v kontexte snahy súdu
eliminovať negatívny dopad výkonu trestu na rodinných príslušníkov obžalovaného, najmä na maloletú
N. prihliadajúc dôsledne na zásadu personality trestu, aby tak neprichádzalo k neodôvodnenému
postihovaniu rodiny a blízkych osôb obžalovaného.

Ako už bolo uvedené, súd ukladal trest odňatia slobody a to vo výmere, pri ktorej je možné výkon

uloženého trestu podmienečne odložiť.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží
mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu
určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu

boli súdom uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na
doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa
a ochranu spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný, no v danom prípade
obžalovaného A. B. vzhľadom na vyššie uvedené súd takýto záver prijať nemohol a preto výkon trestu
podmienečne neodložil a uložil trest ako nepodmienečný. Pokiaľ sa týka maloletej dcéry obžalovaného,

tá je ešte vo veľmi nízkom veku, ku dňu vyhlásenia rozsudku X O. a pri uloženej výmere trestu
súdom si ešte v tomto veku ako aj vo veku do prípadného výkonu trestu obžalovaným zásadným
spôsobom neuvedomuje rozsah poskytovanej starostlivosti zo strany dospelých osôb, hlavná je podľa
súdu kvalita poskytovanej starostlivosti, ktorú môže na čas výkonu trestu zabezpečiť iná súdom určená
osoba, ak takejto starostlivosti nie je podľa vyjadrenia obžalovaného schopná matka dieťaťa. Teda

súd dospel k záveru, že zásah do rodičovských práv obžalovaného zo strany štátu v podobe uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody a záujem štátu na výkone takéhoto druhu trestu je vzhľadom
na osobu obžalovaného nad záujmom maloletej.

Skutočnosti ohľadom maloletej dcéry a starostlivosti o ňu bral však súd do úvahy pri určení výmery

trestu, ktorú napriek uvedenému o osobe obžalovaného, pri trestnej sadzbe trestu odňatia slobody určil
pri dolnej hranici a to vo výmere 5 mesiacov, ktorý trest ukladal ako súhrnný a súčasne súd zrušil výrok
o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/32/2024 zo
dňa 26.11.2024, ako aj výrok z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/28/2024 zo dňa
27.11.2024, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, resp. trestných
činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( sp. zn.
13T/55/2018 ) súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný v priebehu konania deklaroval snahu uhradiť škodu, resp. podiel na neho pripadajúci,
poškodenému, no napriek poskytnutej lehote na tento účel súdom tak neučinil.

Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody, pričom v trestnom rozkaze bolo o tomto jeho nároku
rozhodnuté tak, že súd zaviazal všetkých pôvodne obvinených v tejto veci na jej náhradu a trestný rozkaz
nadobudol voči už odsúdeným H. I. a I. B. právoplatnosť, preto súd zaviazal aj obžalovaného A. B. na
náhradu škody spoločne a nerozdielne s už na náhradu škody zaviazanými I. B. a H. I..

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.