Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/144/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208545
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425208545.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: U. R., W.. XX.X.XXXX,
V. XX, F. Š., zastúpenej: ius aegis s. r. o., Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti
povinnému: DANUBIUS spol. s r.o., Albína Brunovského 4, Bratislava, IČO: 17 643 732, zastúpenému:
MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, Bratislava, IČO: 53 204 786, na nariadenie neodkladného opatrenia,

na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 2C/64/2025-88, zo dňa
3.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Povinnému priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(výrok I.); povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.); a navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 25 eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.9.2025 domáhala, aby
súd uložil povinnému povinnosť (i) umožniť a znášať na požiadanie navrhovateľky na nevyhnutný čas a v
nevyhnutnej miere a v prítomnosti povinného vstup navrhovateľky do nebytového priestoru s označením
Budova obchodu a prevádzky rýchleho občerstvenia, nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti so
súpisným č. XXXXX na parcele
č. XXXXX/XX v katastrálnom území W. Y., obce F. - C., okres F. K., zapísaná na liste vlastníctva

vedenéhoOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor,listvlastníctvač.XXXX,zaúčelomvykonania
obhliadky a kontroly stavu nebytového priestoru.“ a (ii) povinnosť umožniť a znášať na požiadanie
navrhovateľky na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a v prítomnosti povinného vstup navrhovateľky
do nebytového priestoru s označením predajňa H., nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti so
súpisným č. XXX, na parcele č. XXXX/X, v katastrálnom území V. U., obce F. - V. U., okres F. K.,
zapísaná na liste vlastníctva vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, list vlastníctva

č. XXXX, za účelom vykonania obhliadky a kontroly stavu nebytového priestoru.“ Návrh odôvodnila
tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa: v katastrálnom území W. Y., okres
F. K., súpisné č. XXXXX, na parcele č. XXXXX/XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava (ďalej aj ako „Nehnuteľnosť 1“), ktorej súčasťou
je nebytový priestor s označením Budova obchodu a prevádzky rýchleho občerstvenia nachádzajúci
sa na prízemí Nehnuteľnosti 1 s rozlohou 234 m2 (ďalej aj ako „Predmet nájmu 1“) a v katastrálnom

území V. U., okres F. K., súpisné č. XXX, na parcele č. XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava (ďalej aj ako „ Nehnuteľnosť 2“),ktorej súčasťou je nebytový priestor s označením predajňa H. nachádzajúci sa na prízemí Nehnuteľnosti
2 s rozlohou 354 m2 (ďalej aj ako „Predmet nájmu 2“). Navrhovateľka na základe Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 30.12.2020 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako prenajímateľkou a

povinným ako nájomcom (ďalej aj ako „Nájomná zmluva“) odovzdala predmety nájmu do dočasného
odplatného užívania povinnému a odovzdala povinnému aj kompletné vybavenie - zariadenia slúžiace
narealizáciuúčelunájmu-predajumäsaamäsovýchvýrobkov.Vrámcipredmetunájmuideokompletne
technológiou vybavené prevádzky, ktorých funkčnosť sa žalovaný ako nájomca v predmetnej Nájomnej
zmluve ale aj v Zmluve o nájme hnuteľných vecí zo dňa 30.12.2020, ktorú za DELIKATESS s.r.o so

sídlom pôvodne Suchohradská 1, Bratislava, IČO: 47 700 998 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme hnuteľných
veci“) podpísala navrhovateľka, ktorá detailne poznala prevádzkyschopnosť a vybavenosť predmetov
nájmu. Navrhovateľka na dodržaní účelu nájmu trvala aj s ohľadom na fakt, že spolu so zosnulým
manželom prevádzkovali identické prevádzky v Predmete nájmu 1 a Predmete nájmu 2 a navrhovateľka
sa plánovala sa do prevádzok vrátiť. Aby bolo zachované dobré meno a povesť navrhovateľky
prenechala povinnému technológie aj svoju stabilnú klientelu, zazmluvnených odberateľov výrobkov s

vierou, že povinný výkonom svojej podnikateľskej činnosti nadviaže na dobrú povesť Y.L. R.. Uviedla,
že povinný sa ako nájomca výslovne a nespochybniteľne zaviazal, že predmety bude užívať výlučne za
účelom „predaja mäsa a mäsových výrobkov“ tak, že v predmete nájmu budú v súlade s predmetom
podnikania nájomcu vykonávané výlučne obchodné činnosti, ktoré predstavujú účel nájmu (čl. III. bod
1. Nájomnej zmluvy) ako aj na riadne platenie nájomného ako odplaty za užívanie predmetov nájmu.

Ale od januára 2024 podľa navrhovateľky svojvoľne porušoval povinnosť platenia nájomného ani iných
platieb v zmysle Nájomnej zmluvy, ktoré následne na základe výkonu rozhodnutia súdu, zväčša vydaním
platobného rozkazu na konkrétnu splatnú sumu uhradil. Zároveň uviedla, že nič neavizovalo stav, že
by povinný v činnosti prevádzkovania predajní mäsa a mäsových výrobkov stagnoval, alebo že by
nemal záujem v tomto segmente ďalej pokračovať. Uvedenému nasvedčujú aj články zverejnené v

tlači, kde sa prostredníctvom konateľa povinného M. L. prezentuje ako „U. Q. U. L. Y. U.“. Podľa
navrhovateľky je badateľné špekulatívne konanie povinného, nakoľko z listu vlastníctva na meno
povinného ako vlastníka nehnuteľností v katastrálnom území Komárno je zaznamenaných množstvo
exekúciíajepretodôvodnésadomnievať,žepovinnýniejevdobrejfinančnejkondíciiasnažísavyhýbať
peňažnému plneniu, čo by zodpovedalo aj jeho účelovej argumentácii o zániku Nájomnej zmluvy, čím

sa snaží zbaviť sa záväzku na platenie nájomného do roku 2027. Povinný listom zo dňa 14.2.2025
teda v čase, kedy si ako nájomca platobné povinnosti voči navrhovateľke neplnil riadne, oznámil
navrhovateľke, že Nájomná zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí
pre podstatné porušenie povinnosti prenajímateľa. Keďže podľa jeho vyjadrenia, Nájomná zmluva je
uzatvorená ako zmluva závislá so Zmluvou o nájme hnuteľných vecí, zaniká odstúpením od Zmluvy

o nájme hnuteľných veci. Navrhovateľka uviedla, že ide o špekulatívne konanie povinného tým, že v
rámci obrany voči platobnému rozkazu na platenie nájomného podľa Zmluvy o nájme hnuteľných vecí,
povinný klamlivo zavádzajúco a špekulatívne uvádza, že Zmluva o nájme hnuteľných vecí nikdy platne
nevznikla, pre absenciu podstatnej náležitosti a to určenie predmetu nájmu - zoznam hnuteľných vecí.
Podľa navrhovateľky na ťarchu tvrdení povinného vyznieva, že na základe uvedenej Zmluvy o nájme

hnuteľných vecí povinný riadne plnil 4 roky za užívanie hnuteľných vecí, ktorých absenciu namieta.
Uviedla, že povinný listom zo dňa 13.2.2024 písomne odstúpil do Zmluvy o nájme hnuteľných vecí,
o ktorej tvrdí, že nikdy nevznikla kde si protirečí ak platí, že je možné platne odstúpiť len od platnej
uzatvorenej zmluvy, a zdôraznila, že úkony a prejavy vôle, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi
nepožívajú právnu ochranu. Navrhovateľka trvá na plnení Nájomnej zmluvy, ktorú považuje za platnú a

účinnú a žiada povinného riadne plnenie svojich povinnosti nájomcu v predmetného nájomného vzťahu,
ako to uviedla aj v liste adresovaného povinnému zo dňa 12.3.2025. Podľa čl. VII. Nájomnej zmluvy
sa povinný ako nájomca zaviazal umožniť prenajímateľovi kontrolu využívania predmetu nájmu 1 a
predmetu nájmu 2 a sprístupniť prenajímateľovi predmet nájmu za účelom vykonania prehliadok“ (čl. VII.
bod 1. nájomnej zmluvy), nájomca prevzal zodpovednosť za škodu, ktorú v predmete nájmu spôsobil,

nájomca sa zaviazal, že si bude zabezpečovať povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych noriem v oblasti požiarnej ochrany, BOZP, hygieny a iných špecializovaných oblastí sám
na vlastné náklady a nebezpečenstvo, nájomca sa zaviazal dodržiavať pri užívaní predmetu nájmu
príslušné hygienické, veterinárne, bezpečnostné, požiarne a iné predpisy, zaviazal sa zabezpečiť si
samostatnými dodávateľskými zmluvami prívod všetkých energií, služieb a médií do predmetu nájmu,

pričom úhrady za dodávky a spotrebu energií služieb a médií bude uhrádzať priamo dodávateľom
oproti čomu sa prenajímateľ zaviazal poskytnúť nájomcovi súčinnosť pri prehlasovaní dodávok vody,
elektriny a plynu, čo sa podľa navrhovateľky sa aj stalo, a ako nový odberateľ energií sa v súlade s
Nájomnou zmluvou stal nájomca a mohol aj odhlásiť z odberu týchto energií, čo dodávatelia museliakceptovať. Navrhovateľka sa od iného nájomcu nebytového priestoru susediaceho s Predmetom
nájmu 1 dozvedela, že v priestoroch Nehnuteľnosti 1 je výpadok elektrickej energie a dodávky tepla
v mesiaci júl 2025. Navrhovateľka sa snažila situáciu riešiť ako technickú poruchu s povinným, ktorý

bol nekontaktný, v dôsledku čoho navrhovateľka šetrením u prevádzkovateľov ZSE a SPP zistila, že
došlo v Predmete nájmu 1 k odpojeniu dodávok elektriny, plynu a vody na základe žiadosti žalovaného.
Navrhovateľke nie je zrejmé v akom stave sa nachádza Predmet nájmu 1 a analogicky ani Predmet
nájmu 2, a navrhovateľke sa javí, že povinný neužíva ani Predmet nájmu 1 ani Predmet nájmu 2.
Uviedla, že povinný ju nevyzval na protokolárne prevzatie predmetu nájmu, platne nájomný vzťah

neukončilanavrhovateľkabezsvojhozavineniaakovlastníčkapredmetunájmu,vktoromsanachádzajú
aj hnuteľné veci a technologické zariadenie špecifickej povahy a teda adekvátnej hodnoty pre svoju
špecifickosť, nemá vedomosť v akom stave sa predmety nájmu nachádzajú. Poukázala na to, že ako
vlastník predmetu nájmu zodpovedá za bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a je povinná prechádzať
verejnému ohrozeniu a nezabezpečením predmetov nájmu môže dôjsť k ohrozeniu z hľadiska požiarnej
a hygienickej ochrany, ale aj ochrany majetku, ak nie je zabezpečená ochrana voči tretím osobám ako

uzamknutie, alebo funkčnosť zvukovej signalizácie ochrany objektov. Listom zo dňa 15.8.2025 vyzvala
povinného na umožnenie kontroly Predmetu nájmu 1 a Predmetu, nájmu 2; list bol povinnému doručený
dňa 27.8.2025, avšak povinný obratom neodpovedal, neumožnil jej kontrolu predmetu nájmu, povinný
odpovedal listom zo dňa 2.9.2025, doručenom navrhovateľke dňa 9.9.2025 tak, že Nájomná zmluva ako
ajZmluvaonájmehnuteľnýchvecízanikli,vdôsledkučohozanikloajpostaveniepovinnéhoakonájomcu

a povinnosťami nájomcu nie je viac viazaný. Navrhovateľka s uvedenou argumentáciou povinného
nesúhlasí a podľa nej povinný opätovne neuvádza pravdu a prekrúca skutočnosti. Navrhovateľka listom
zo dňa 12.3.2025 vo vzťahu k odstúpeniu od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí zo dňa 13.2.2025 a listom
zo dňa 12.3.2025 vo vzťahu k oznámeniu o zániku Nájomnej zmluvy jednoznačne trvala na neplatnosti
ukončenia predmetných zmluvných vzťahoch a vyzvala povinného na riadne plnenie si povinností v

zmysle platných a účinných zmluvných vzťahov. Uviedla, že podľa Nájomnej zmluvy je nájomca povinný
na vlastné náklady uviesť predmet nájmu do stavu, v akom ho prevzal od prenajímateľa, pričom v
deň vrátenia podpíšu zmluvné strany odovzdávací protokol. Navrhovateľka čestne vyhlásila, že do dňa
podania tohto návrhu nebola povinným na prevzatie predmetov nájmu vyzvaná a povinný neučinil žiadny
platný úkon, smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu, majúc vedomosť, že navrhovateľka oznámenie

o zániku Nájomnej zmluvy namietala a prejavila vôľu zotrvať na platnosti a existencii záväzku nájomcu
z Nájomnej zmluvy.

2.1Navrhovateľkatvrdila,žesaakoprenajímateľkaneviezákonnýmspôsobomprenečinnosťpovinného
domôcť ochrany svojho majetku a splnenia prevenčnej povinnosti predchádzania vzniku škody alebo

verejného ohrozenia a mala zato, že z hľadiska naliehavosti je opodstatnené domáhať sa nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia umožňujúcim vstup a kontrolu predmetov nájmu. S ohľadom
na skutočnosť, že v Predmete nájmu 1 a Predmete nájmu 2 (navrhovateľka predpokladá, že uvedená
prevádzka je zatvorená) nie je možné zistiť skutkový stav a povinný neumožnil výkon kontroly využívania
predmetu nájmu podľa čl. VII. bod 1. Nájomnej zmluvy, podľa ktorého sa nájomca zaväzuje umožniť

prenajímateľovi kontrolu užívania predmetu nájmu a sprístupniť prenajímateľovi predmet nájmu za
účelom vykonania prehliadok, avšak iba v sprievode nájomcu, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú
inak.“ Povinný svojím konaním, resp. nekonaním zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky a
navrhovateľka sa obávala, že takéto zásahy v rámci popierania povinností z Nájomnej zmluvy zo strany
povinného budú pokračovať aj v budúcnosti. Uviedla, že vlastnícke právo je jedným zo základných

práv, ktoré je chránené nielen vnútroštátnymi zákonmi, ale presahuje rámec medzinárodných dohovorov
a podľa navrhovateľky je nevyhnutné, aby sa neodkladným opatrením domáhala ochrany svojho
vlastníckeho práva voči tomu, kto ruší a zasahuje do výkonu jej vlastníckych práv a je nevyhnutné
napraviť nežiadúci stav a nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa docieli ochrana
vlastníckeho práva navrhovateľky tak, že povinný bude povinný umožniť kontrolu nebytových priestorov,

ktoré má v nájme od navrhovateľky, čím sa odstráni stav právnej neistoty navrhovateľky o stave jej
majetku a povinný nebude nijakým negatívnym spôsobom zasahovať do majetku navrhovateľky vrátane
zásahov pro futuro. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia je podľa navrhovateľky umocnená
skutočnosťou, že je sporné trvanie Nájomnej zmluvy a plnenia povinností dojednaných na základe
Nájomnej zmluvy, čo je predmetom konania o zaplatenie dlžnej sumy vedenej na konajúcom súdu

pod sp. zn. 4C/27/2025 a navrhovateľka sa obávala, že povinný neplnením si povinností vo vzťahu k
predmetom nájmu spôsobí navrhovateľke škodu a škodlivé následky. Zákaz neoprávneného rušenia
vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné uplatniť tam kde neoprávnené
rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam kde síce už prestalo, avšakexistuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 2Cdon/1626/96). Navrhovateľka mala za to, že neodkladné opatrenie môže byť nariadené
tak, že jej nemusí súd uložiť podať žalobu vo veci samej a to s poukazom na § 336 ods. 1 C.

s. p.. Mala za to, že podstatou neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo
porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu
za účelom okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu
ochranu požaduje, nebude dochádzať. Neodkladným opatrením môže súd na návrh strany sporu uložiť
druhej strane sporu širokú škálu povinností či obmedzení ak: existuje obava z ohrozenej exekúcie,

predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky; účel sledovaný neodkladným opatrením -
ktorým je urýchlená ochrana ohrozeného práva - je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením; zabezpečovacím opatrením nie je možné zabezpečiť nároky klienta. Uviedla, že nemá
žiadny iný zákonný prostriedok zistenia stavu svojho majetku - Predmetu nájmu 1 a Predmetu nájmu
2, preto môže substituovať práve nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka považovala za
osvedčenú existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného

opatrenia, ako aj že neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha
(princíp efektívnosti); spočívajúci vo formulácii povinnosti konať vo vzťahu ich umožneniu kontroly stavu
Predmetu nájmu 1 a Predmetu nájmu 2, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality a umožnením vstupu
do nebytových priestorov nie je neprimerane zasiahnuté do práva povinného, ktorý zo samotného

dojednania v Nájomnej zmluve je povinný umožniť výkon kontroly využívania predmetu nájmu (čl.
VII. bod 1.) a mala za to, že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, teda navrhovateľka nežiada povinnosti
povinného tak, že by už nemohol s predmetom nájmu nakladať.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
po ozrejmení procesnoprávnych súvislostí týkajúcich sa neodkladných opatrení, skonštatoval, že
navrhovateľka v návrhu neuviedla v rámci opisu rozhodujúcich skutočností potrebu nevyhnutnej
úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré by neodkladnosť navrhovanej úpravy
pomerov aspoň osvedčovali. Zdôvodnenie navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľkou,

ktorej tvrdenie, že sa ako prenajímateľka nevie zákonným spôsobom pre nečinnosť povinného domôcť
ochrany svojho majetku a splnenia prevenčnej povinnosti predchádzania vzniku škody alebo verejného
ohrozenia a má za to, že z hľadiska naliehavosti je opodstatnené domáhať sa nariadenia neodkladného
opatrenia s petitom umožňujúcim vstup a kontrolu predmetov nájmu, je v rámci skutočností opísaných
v návrhu navrhovateľom na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujúce a pre jeho nariadenie

nedostatočné vzhľadom na absenciu opísania neodkladnosti navrhovanej úpravy a to uvedením
možnej konkrétnej ujmy alebo určitej škody alebo iného konkrétne uvedeného nenapraviteľného
možného dôsledku, ktorý by reálne mohol bezprostredne vzniknúť nenariadením navrhovateľkou
formulovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľkina obava, že povinný neplnením si povinností
vo vzťahu k predmetom nájmu spôsobí navrhovateľke škodu a škodlivé následky je v kontexte opisu

skutkových okolností a priložených listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka viac menej zúžila na
konfrontáciu strán sporu v otázke zániku Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi ňou
a odporcom, bez uvedenia a osvedčenia reálnej hrozby vzniku škody, len konštatovaním všeobecným
a hypotetickým, ktoré nemôže byť dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
Tvrdenie navrhovateľky, že ako vlastníčka predmetu nájmu, v ktorom sa nachádzajú aj hnuteľné veci

a technologické zariadenie špecifickej povahy a teda adekvátnej hodnoty pre svoju špecifickosť, nemá
bez svojho zavinenia vedomosť v akom stave sa tieto predmety nájmu nachádzajú, nie je dôvodné
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to vzhľadom na absenciu opísania a osvedčenia možnej
konkrétnej ujmy na strane navrhovateľky, ktorá v návrhu neopísala reálnu hrozbu ujmy alebo určitej
škody, ktorá by jej mohla hroziť bez bezodkladného nariadenia navrhovanej úpravy. Navrhovateľka ničím

neosvedčila naliehavosť navrhovanej úpravy a možná ujma na jej právach alebo škoda na jej hnuteľných
veciach či nehnuteľnostiach sú len hypotetické bez osvedčenia aspoň možnosti ich vzniku a preto sa jej
nárok nejaví pravdepodobným, tobôž, keď z návrhu vyplýva, že nemieni podať voči povinnému žalobu
vo veci samej na splnenie si povinnosti vyplývajúcich z daného zmluvného vzťahu. Navrhovateľka v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne

odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neuviedla, a to napriek tomu, že je ako
navrhovateľka neodkladného opatrenia povinná tvrdiť a zároveň aj osvedčiť dôvody, pre ktoré je
naliehavoabezodkladnepotrebnéupraviťpomerystránsporu(§326ods.1a2C.s.p.).Navrhovateľkav
podstatenavrhlanariadenieneodkladnéhoopatreniasúdomlenzaúčelomodstráneniajejpochybnostíostave častí nehnuteľností - nebytových priestorov, ktoré sú predmetom nájmu, ako aj o stave hnuteľných
vecí, ktoré by sa mali v predmete nájmu nachádzať, čo však na nariadenie neodkladného opatrenia
nepostačuje, vzhľadom na nenaplnenú zákonnú podmienku osvedčenia bezodkladnosti navrhovanej

úpravy. Navrhovateľkou uvedený popis rozhodujúcich skutočností nie je dostatočný na to, aby z neho
bolo možné vyvodiť nejaký konkrétny nárok, ktorý by sa aspoň javil pravdepodobný a dôvody, z
ktorých by mala vyplývať naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sú len všeobecné
a bez akejkoľvek špecifikácie, pričom priložené listinné dôkazy k návrhu naliehavosť navrhovanej
bezodkladnej úpravy nijak neosvedčujú. Navrhovateľka má zákonné možnosti kontroly svojho majetku

za účelom zabezpečenia výkonu svojho vlastníckeho práva, pokiaľ by išlo o reálnu hrozbu škôd v
zmysle ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva a obmedzení súvisiacich s jeho výkonom (Čl. 20
ods. 3 Ústavy SR). Navrhovateľka sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že
ako vlastníčka predmetu nájmu zodpovedá za bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a je povinná
prechádzať verejnému ohrozeniu a nezabezpečením predmetov nájmu môže podľa navrhovateľky dôjsť
k ohrozeniu z hľadiska požiarnej a hygienickej ochrany, ale aj ochrany majetku, ak nie je zabezpečená

ochrana voči tretím osobám ako uzamknutie, alebo funkčnosť zvukovej signalizácie ochrany objektov.

4. Zhrnul, že ak navrhovateľka navrhla voči povinnému nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sledovala dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mala povinnosť osvedčiť nárok, ktorý vyžaduje
neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy pomerov jej vzhľadom na konkrétne konanie odporcu

reálne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma, ktorej môže zabrániť len navrhnutým neodkladným
opatrením. Navrhovateľka mala povinnosť tvrdiť a zároveň osvedčiť, že úprava pomerov strán je
z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná. Túto povinnosť si však podľa názoru súdu
nesplnila. Navrhovateľka neosvedčila, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia, súdom uloženej
navrhovanej povinnosti odporcovi bude naplnená podmienka nevyhnutnosti navrhovanej neodkladnej

úpravy pomerov a podmienka nevyhnutnosti zabezpečenia dočasnej ochrany navrhovateľky alebo jej
právom chránených záujmov navrhovaným neodkladným opatrením.

5. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1
C. s. p.; súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že hoci mal povinný vo veci plný
úspech, v dôsledku čoho by mal voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale
nakoľkomužiadnetrovypreukázateľnenevznikli,súdprvejinštanciemunepriznalnároknanáhradutrov
konania. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je
navrhovateľ povinný z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo výške

25 eur [§ 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a položka 1 písm. c)
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a) o minimálnej sadzbe súdneho poplatku].
Navrhovateľka s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok
nezaplatila, a preto súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu
Bratislava IV súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného elektronicky vo

výške 25 eur.

6. Proti uzneseniu v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podala navrhovateľka
odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania

(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vadnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva z viacerých závažných arbitrárnych pochybení súdu prvej
inštancie pri interpretácii a aplikácii na prejednavaný prípad aplikovateľných právnych predpisov, ako aj z

ďalších skutočností, ktoré spôsobujú, že predmetné uznesenie je nevyhnutné považovať za rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj za arbitrárne a nepreskúmateľné. Mala za
to, že preukázala skutkový stav, ako podklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to vlastníckeho
právo k nehnuteľnostiam do ktorých žiadala nariadiť vstup; existenciu zmluvného (nájomného) vzťahu
s povinným tak vo veciach hnuteľných ale aj nehnuteľných; porušovanie povinnosti povinného ako

nájomcu; neodovzdanie predmetu nájmu do dispozície navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľností; z
obsahu nájomných zmlúv je zrejmé, že nehnuteľnosti mali charakter výrobnej a predajnej prevádzky,
teda logicky boli vybavené zariadením, ktoré môže byť nebezpečné a ktoré je nechránené, keďže
kontrolu nad predmetom nájmu povinný nevykonáva; povinný na výzvu na splnenie povinnosti umožniťkontrolu predmetov nájmu nereagoval, napriek vykázanému doručeniu výzvy. Povinný svojím konaním/
nekonaním zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky, ktorá sa obáva, že takéto zásahy v rámci
popierania povinností z Nájomnej zmluvy zo strany povinného budú pokračovať aj v budúcnosti. S

poukazom na § 325 ods. 1, ods. 1 písm. d) C. s. p., § 126 Občianskeho zákonníka, Čl. 20 ods. 1
Ústavy SR, Čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
sa domnievala, že vzhľadom na okolnosti uvedené v návrhu je nevyhnutné napraviť nežiadúci stav,
ktorý ak neexistuje, zaručene hrozí. Povinný ignoruje svoje povinnosti, nechráni majetok navrhovateľky,
neumožňuje jej stav majetku skontrolovať. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia je umocnená

skutočnosťou, že je sporné trvanie Nájomnej zmluvy a plnenia povinností dojednaných na základe
Nájomnej zmluvy, čo je predmetom konania o zaplatenie dlžnej sumy vedenej na konajúcom súdu
pod sp. zn. 4C/27/2025 a navrhovateľka sa obávala, že povinný neplnením si povinností vo vzťahu
k predmetom nájmu jej spôsobí škodu, resp. jeho nekonanie na čo je povinný môže vyvolať také
zásahy, ktoré by mali škodlivý následok. Mala zato, že v danom prípade neodkladné opatrenie môže
byť nariadené bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 prvej vety

C. s. p. totiž súd môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, teda súd toto právo využiť nemusí. Súd túto povinnosť podľa § 336 ods. 1
druhej vety C. s. p. neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Mala za to, že osvedčila existenciu nároku, ako aj skutočnosti
odôvodňujúcepotrebunariadenianeodkladnéhoopatrenia,ataktiežosvedčuje:neodkladnýmopatrením

možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti); spočívajúci vo formulácii
povinnosti konať vo vzťahu ich umožneniu kontroly stavu Predmetu nájmu 1 a Predmetu nájmu 2; právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality); umožnením vstupu do nebytových priestorov nie je neprimerane
zasiahnuté do práva povinného, ktorý zo samotného dojednania v Nájomnej zmluve je povinný umožniť

výkon kontroly využívania predmetu nájmu podľa čl. VII. bod 1. (podporne uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 13.12.2012, sp. zn. 5Obdo/33/2012); navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať
podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, teda navrhovateľka
nežiada/neformuluje povinnosti povinného tak, že by už nemohol s predmetom nájmu nakladať dokonca
ide len o výkon kontroly vlastníka nad svojou vecou. Vyčítala súdu prvej inštancie, že vec nesprávne

právne posúdil, keď svojím rozhodnutím poprel zásadu „iura novit curia“ tým, že neposkytol ochranu
legitímnemu ústavnému právu vlastníka za preukázania ohrozenia záujmov navrhovateľky, pričom platí,
že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o

konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte
požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
predmetné uznesenie vykazuje známky arbitrárnosti, nespravodlivosti, nepreskúmateľnosti, svojvoľnosti

a nezákonnosti, a to najmä z dôvodu zjavného porušenia kogentných procesných ustanovení Civilného
sporového poriadku, ktorými sa mal súd prvej inštancie riadiť v rámci rozhodovania, avšak nerešpektoval
v celom rozsahu právo navrhovateľky na riadne odôvodnenie a predvídateľnosť rozhodnutia, na
zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného
postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti). Mala zato, že naliehavosť je preukázaná samotnou existenciou nájomného
vzťahu, ako aj tvrdením, že povinný ako nájomca prenajímateľovi - navrhovateľke Predmet nájmu 1 ani
Predmet nájmu 2 riadne neodovzdal, odmieta s ňou komunikovať s odkazom, že už nie je nájomcom a
tedaniejepovinnýplniťzmluvnédojednania (listzodňa2.9.2025).Takátokontrolamožnániejenakoľko
povinný ako nájomca odmieta konať. Keďže iná zákonná forma akou by došlo ku kontrole Predmetu

nájmu nie je, obrátila sa na súd, nakoľko daný stav je naliehavý a nie je v jej moci vykonať kontrolu bez
nariadenia tejto povinnosti nájomcovi, ktoré je nájomcom nakoľko predmet nájmu riadne neodovzdal
a je viazaný povinnosťami zo Nájomnej zmluvy. Navrhovateľka oznámila svoj nesúhlas s odstúpením
od Nájomnej zmluvy. Škodu definovať, resp. popísať nie je v jej možnostiach. Predmetom nájmu súnebytové priestory - prevádzky, užívané na výrobu a predaj, zariadené hnuteľnými vecami, napojené na
vodu, elektrinu; predstava škody je takto imanentná na presný popis, a preto ju ani neuviedla, ale trvala
na tom, že je bez pochýb, že škoda na majetku hrozí stavom „opustených, zanechaných“ nebytových

priestorov.

7. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdiť, a zmeniť vo výroku o trovách konania tak,
že mu prizná nárok na náhradu trov konania. V celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou súdu

prvej inštancie uvedenou v napadnutom uznesení, v rámci ktorého súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom zdôvodnil, prečo navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia s poukazom na čo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie ako
celok považoval za nezrozumiteľné už z hľadiska označených zákonných odvolacích dôvodov, z
ktorých nie je zrejmé, prečo práve z uvedených odvolacích dôvodov považuje napadnuté uznesenie za
nesprávne. Z odvolania sa javí, že je prejavom subjektívnej nespokojnosti navrhovateľky s uznesením a

neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie, ktoré by zakladalo potrebu zmeniť napadnuté uznesenie.
Povinný výslovne poprel skutkové (a navyše ničím nepodložené) tvrdenia navrhovateľky v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní. V tejto súvislosti sa paradoxne práve konanie
navrhovateľky javí ako špekulatívne, keď sa v tomto konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia
na absurdnom skutkovom i právnom základe, tvrdiac že jej hrozí škoda (ale vlastne nevie aká), tvrdiac,

že je potrebné bezodkladne upraviť pomery (nevedno aké pomery), hoci ako vlastník nebytových
priestorov má oprávnenie i povinnosť zabezpečiť svoj majetok tak, aby sa vzniku škôd predchádzalo,
resp. aby žiadne nevznikli. Medzi stranami sporu ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a ani v súčasnosti neexistuje žiaden nájomný vzťah. Navrhovateľka ešte na začiatku roka
2025 nesplnila svoju povinnosť ako prenajímateľa zabezpečiť, v súlade § 664 Občianskeho zákonníka

udržiavanie predmetu nájmu na svoje náklady v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, resp. mu
výslovne deklarovala, že vady na predmete nájmu odstraňovať nebude, a preto povinný následne v
súlade s § 679 Občianskeho zákonníka od Zmluvy o nájme hnuteľných vecí odstúpil v dôsledku čoho
zanikla i Zmluva o nájme nebytových priestorov, nakoľko sa jednalo o vzájomné závislé zmluvy, t. j. vznik
a zánik jednej zo zmlúv bol podmienkou vzniku a zániku druhej zo zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené

možno konštatovať, že neexistuje žiaden nájomný vzťah medzi stranami a povinný žiadnym spôsobom
nebráni v realizácii vstupu, resp. neobmedzuje vlastnícke právo navrhovateľky na vstup do nebytových
priestorov, rovnako povinný nebránil v realizácii vstupu do nebytových priestorov ani nikdy predtým.
Nepravdivým je i tvrdenie navrhovateľky, že povinný na bezdôvodnú a ničím nepodloženú výzvu
na splnenie povinnosti umožniť kontrolu predmetov nájmu nereagoval; práve naopak navrhovateľku

upozornil, že kontrolu nad nebytovými priestormi nemá s poukazom na neexistenciu nájomného vzťahu
medzi stranami. Povinný žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky a nemá
žiadnu kontrolu nad nebytovými priestormi označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Opakovane navrhovateľku informoval, že nájomný vzťah neexistuje a v dôsledku odstúpenia od Zmluvy
o nájme hnuteľných vecí a Oznámenia o zániku Zmluvy o nájme nebytových priestorov povinný dňa

28.2.2025 ukončil užívanie nebytových priestorov. V tejto súvislosti neobstoja ani tvrdenia navrhovateľky
o akomkoľvek „preukázanom skutkovom stave“, nakoľko ňou tvrdený skutkový stav sa nezakladá
na pravde a nemá oporu ani v ňou predložených dôkazoch. V tejto súvislosti je absurdná rovina
úvah navrhovateľky o potrebe ochrany jej vlastníckeho práva, nakoľko povinný žiadnym spôsobom
nebráni v realizácii kontroly nebytových priestorov. Bez ohľadu na uvedené i v prípade, existencie

zmluvného vzťahu medzi stranami, by mal predsa navrhovateľ tak ako i správne konštatuje súd prvej
inštancie penzum možností, ako potenciálnej škode na nebytových priestorov predchádzať, resp. ako
ju odvracať. Ako príklad okrem ústavného rámca, ktorý uviedol súd prvej inštancie možno uviesť
napr. i všeobecnú prevenčnú povinnosť navrhovateľky podľa § 415 Občianskeho zákonníka ako aj
zakročovaciu povinnosť Žalobcu podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nezrozumiteľné je i

zdôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov s odkazom na zákonné ustanovenia o ochrane
vlastníckeho práva. Opätovne zdôraznil, že navrhovateľke nijakým spôsobom nebráni vo výkone jej
vlastníckeho práva, jej vlastnícke právo nijako neohrozuje/neruší, ani do neho žiadnym spôsobom
nezasahujeanavrhovateľkaplnedisponujeshnuteľnýmivecamiinebytovýmipriestormi.Skutočnosť,že
povinný žiadnym spôsobom nebráni v realizácii vlastníckeho práva navrhovateľky vyplýva paradoxne i z

dôkazov predložených navrhovateľkou. V tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľka bráni realizovať
ochranu vlastníckeho práva sama sebe, pretože sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, pričom
môže kedykoľvek a akokoľvek vykonať kontrolu nebytových priestorov a realizovať svoje práva a
povinnosti, ktoré jej vyplývajú z relevantných zákonných ustanovení upravujúcich ochranu vlastníckehopráva. V tejto súvislosti je nepravdivé i to, že s navrhovateľkou kedykoľvek odmietal komunikovať
a uvedené nemá oporu ani v predložených dôkazoch zo strany navrhovateľky, ktorá nepreukázala
žiadne naliehavé alebo bezprostredné ohrozenie jeho vlastníckeho práva (a už vôbec nie zo strany

povinného), samotné spory medzi sporovými stranami o plnenie z nájomných zmlúv pred ukončením
zmlúv, resp. ničím nepodložené riziko budúcej nevedno akej škody (ktorá neexistuje a aj keby existovala
alebo hrozila môže, resp. i musí jej zabrániť navrhovateľka ako vlastníčka nebytových priestorov
a povinný by nedisponoval akoukoľvek pasívnou vecnou legitimáciou) nepreukazujú predpoklady
nariadenia neodkladného opatrenia. Nezrozumiteľná je i konštatácia navrhovateľky, v zmysle ktorej

neodkladné opatrenie môže byť vydané tak, že súd neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej. V
tejto súvislosti považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade, keď navrhovateľka
vlastne tvrdí, že nevie, či vôbec a aká škoda jej hrozí, tak je týmto tvrdením výslovne vylúčené, aby
neodkladným opatrením bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj z odvolania sa javí, že navrhovateľka nielenže nedokáže zdôvodniť
konkrétne dôvody potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, ale zároveň neosvedčuje

(lebo nevie osvedčiť) žiaden tvrdený nárok, ktorému by sa nariadením neodkladného opatrenia mala
poskytnúť ochrana. Konštatoval, že akokoľvek inak by i navrhovateľka zdôvodnila návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je nepochybné, že samotným jej vstupom do prevádzky za prítomnosti
povinného by sa nezabezpečila akákoľvek trvalá úprava pomerov medzi sporovými stranami, tak ako to
vyplýva z § 336 ods. 1 C. s. p.. Za absurdnú považoval tiež časovú rovinu podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, keď si je navrhovateľka vedomá, že povinný s ňou ukončil spoluprácu a
s tým súvisiace užívanie nebytových priestorov vo februári 2025, následne o pol roka neskôr podá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tvrdiac, že jej na nebytových priestoroch hrozí škoda
a že do nebytových priestorov de facto vstúpiť odmieta lebo nemôže, aj keď jej to povinný nijakým
spôsobom nebráni, tak ako nepravdivo tvrdí navrhovateľka. V tejto súvislosti konštatoval, že takéto

konanie považuje nielen v rozpore s relevantnými ustanoveniami o zákonnej prevenčnej povinnosti, ale
aj v rozpore s odbornou starostlivosťou. V dôsledku vyššie uvedených skutočností ako aj s poukazom na
závery Uznesenia súdu prvej inštancie súhrnne konštatujeme, že neexistuje žiadna potreba neodkladnej
úpravy pomerov. Napokon povinnému nebolo zrejmé ani to, ako sa má navrhovateľke zhoršiť právna
pozícia bez neodkladného opatrenia, nakoľko tú si zhoršuje sama pokiaľ tvrdí, že jej hrozí určitá škoda

a nevykoná ako vlastníčka nebytových priestorov žiadne zákonné kroky na to, aby proti vzniku takejto
škody zakročila. Záverom dodal, že aj petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý,
nevykonateľný a nesplniteľný, pretože neobsahuje presné časové, obsahové ani riadne vymedzenie
povinnosti povinného a je naviazaný na bližšie nešpecifikovanú ľubovôľu navrhovateľa bez akejkoľvek
konkretizácie, čo samo o sebe vylučuje potrebu a prípustnosť neodkladného opatrenia.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie
navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

9. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,

že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné

opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no
je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

15. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých

okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva.

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má teda povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností
odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie a zároveň má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o
skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu
žalobcu, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto
procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý
(bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti
fyzickýchaleboprávnickýchosôbzaistiťokamžitúprocesnúochranu,ktorúbynebolomožnésozreteľom

na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie
neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by
sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon,
ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd
teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie

reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa
jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

18.Odvolacísúdďalejpripomína,žepojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“
je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná

alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu
oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený
skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu,

aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Je treba vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na

neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo
uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Tomu
zodpovedá povinnosť navrhovateľa osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá mu

hrozí. Predpokladom toho je, že navrhovateľ preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane.

20. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila potrebu
neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami; vo vzťahu k Nehnuteľnostiam 1 a 2, ktorých je
vlastníčkou, a ktoré sú predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2020, totiž
navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila žiadnu konkrétnu ujmu, resp. stav, v dôsledku ktorého sa možno
dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Ak navrhovateľka
dôvodila tým, že jej ide o zabezpečenie možnosti ako vlastníčky zistiť, v akom stave sa nachádza

predmet nájmu, keďže zodpovedá za bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a je povinná predchádzať
verejnému ohrozeniu a nezabezpečením predmetov nájmu môže dôjsť k ohrozeniu z hľadiska požiarnej
a hygienickej ochrany, ale aj ochrany majetku, ak nie je zabezpečená ochrana voči tretím osobám
ako uzamknutie, alebo funkčnosť zvukovej signalizácie ochrany objektov; odvolací súd poukazuje na
medzi stranami sporu nespornú skutočnosť, že povinný už v liste zo dňa 2.9.2025, ktorý bol odpoveďou

na žiadosť navrhovateľky o sprístupnenie Nehnuteľností 1 a 2 oznámil navrhovateľke, že Zmluva o
nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2020 zanikla vo februári 2025 odstúpením povinného od tejto
zmluvy, v dôsledku čoho povinný už nie je nájomcom Nehnuteľností 1 a 2. So zreteľom na uvedené,
pokiaľ povinný opakovane vyhlásil, že nemá postavenie nájomcu Nehnuteľností 1 a 2, absentuje na
strane navrhovateľky potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami v podobe autoritatívneho

súdneho rozhodnutia spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému umožniť a znášať na požiadanie
navrhovateľky na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a v prítomnosti povinného vstup navrhovateľky
do Nehnuteľností 1 a 2, pretože za danej situácie je oprávnená vstupovať do Nehnuteľností 1 a 2 bez
ohľadu na zmluvné dojednania (čl. VII. bod 1.), ako ich vlastníčka.

21. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného odvolania navrhovateľky
nevyvrátili skutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací súd
vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy
veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie; preto napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému
priznal proti navrhovateľke plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).