Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/1/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123225628

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:6123225628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 11C/1/2026

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne Vodárenská
spoločnosť Ružomberok, a. s., so sídlom Pri Váhu 6, Ružomberok, IČO: 36 672 271, zastúpenej
CONSULTA s. r. o., so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanej A. B.,
SBH, s. r. o., so sídlom Bystrická cesta 60, Ružomberok, IČO: 36 437 638, zastúpenej JANČI & Partners

s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o zaplatenie 401,74 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 11C/1/2026

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

5 11C/1/20261. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04. 02.
2023 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 401,74 eura spolu s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 04. 02. 2023 do zaplatenia. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že ako prevádzkovateľ
verejných vodovodov a verejných kanalizácií fakturovala žalovanej za dodávku pitnej vody, množstvo
odvedenej komunálnej vody a za zrážkovú vodu. Faktúrou č. 821026888 splatnou dňa 15. 01. 2022
žalovanej vyfakturovala sumu 1 568,44 eura a faktúrou č. 821026454 splatnou dňa 18. 10. 2021 sumu
1 788,30 eura, spolu 3 356,74 eura. Žalovaná faktúry uhradila len čiastočne vo výške 2 955,- eur,
pričom rozdiel predstavuje výšku uplatneného nároku. Žalovaná je správca bytového domu, ktorý je

odberným miestom pre vodné a stočné. Fakturáciu žalobkyňa vykonáva spoločne pre bytový dom
so súpisným číslom 1985 ako aj pre nehnuteľnosť so súpisným číslom 2220 (ďalej len „predstavba“
– podľa listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C.). Za predchádzajúce časové obdobie
žalovaná zaplatila žalobkyni vystavené faktúry, ktoré boli priznané platobným rozkazom Okresného
súdu Ružomberok zo dňa 24. 03. 2022, sp. zn. 8Cb/2/2022. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má

právny nárok na úhradu za dodané služby podľa vystavených daňových dokladov. V konaní vedenom
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 8Cb/57/2017 sa žalovaná proti žalobkyni domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3 561,59 eura, ktorá žaloba bola zamietnutá. Súd mal
v tomto konaní za preukázané, že žalovaná sa prihlásila prihláškou zo dňa 06. 04. 2011 na odber vody
z verejného vodovodu a na odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou z odberného miesta č.

30738600, č. 70738600 a č. 30738500. Z predmetnej prihlášky mal súd dostatočne preukázané, že
plocha nehnuteľností, z ktorých sa voda odvádza do verejnej kanalizácia predstavuje výmeru 1 238
m2 a 1 092 m2. Nakoľko žalobkyňa poskytla žalovanej služby v podobe odberu vody z verejného
vodovodu, odvodu vôd verejnou kanalizáciou, odvádzania vôd z povrchového odtoku do verejnej
kanalizácie z bytového domu so súpisným číslom XXXX a z predstavby, pričom žalovaná v plnom

rozsahu nezaplatila fakturovanú sumu, uplatnila si svoj nárok súdnou cestou.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14. 02. 2023, sp. zn. 25Up/214/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor. Uviedla, že na základe zmluvy o výkone správy zo dňa
21. 10. 2010 vykonáva správu bytového domu so súpisným číslom XXXX. Z uvedeného dôvodu na

základe vyúčtovania žalobkyne vykonáva rozúčtovanie dodávky pitnej vody a množstva odvedenej
komunálnejodpadovejvodyprejednotlivýchvlastníkovzodbernéhomiestač.3073-860-0,t.j.prebytový
dom so súpisným číslom XXXX. Súčasťou faktúr je však aj zrážková voda odvádzaná z predstavby,
pre ktorú však žalovaná nevykonáva správu a rovnako žalobkyňa s ňou nemá uzatvorenú akúkoľvek
zmluvu o dodávke vody. Obidve nehnuteľnosti sú dve samostatné stavby, ktoré boli postavené na

základe samostatných stavebných povolení, ich užívanie bolo povolené na základe samostatných
kolaudačných rozhodnutí. Stavby sú technicky aj funkčne oddelené a sú napojené na dve samostatné
kanalizačné prípojky. Všetky nebytové priestory nachádzajúce sa v predstavbe majú samostatné
stúpačky pre zrážkovú a povrchovú vodu vedúce zo strechy nehnuteľností až do kanalizácie. Plocha
strechy bytového domu predstavuje 1 238 m2 a plocha strechy predstavby je vo výmere 1 098 m2.

Žalovaná opakované vyzývala žalobkyňu, aby vystavovala samostatne faktúry len pre bytový dom
a samostatne pre predstavbu, čo však žalobkyňa odmieta. Žalobkyňa nie je oprávnená vyúčtovať
neoprávnené odvádzanie vody tretími subjektmi žalovanej.

3. Žalobkyňa v replike namietala tvrdenie, že žalovaná nevykonáva správu aj pre predstavbu. Žalovaná

sa sama prihlásila k obidvom odberným miestam. Poukázala na to, že vlastníkmi nebytových priestorov
v predstavbe sú vlastníci bytov v bytovom dome. Nakoľko žalobkyňa fakturuje na základe prihlášky zo
dňa 06. 04. 2011, nejde o žiadnu neoprávnenú fakturáciu.

4. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala žiadny hmotnoprávny základ, od

ktorého odvíja svoj uplatnený nárok a nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalovaná
je v danej veci pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná nemá uzatvorenú s vlastníkmi nebytových
priestorov v predstavbe zmluvu o výkone správy a nakoľko ani nemá so žalobkyňou uzatvorenú zmluvuo odvádzaní odpadových vôd, nemožno ju považovať za producenta odpadových vôd podľa § 4 ods.
4 zákona č. 442/2002 Z. z.

5. Po postúpení veci z upomínacieho súdu na Okresný súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok
bola vec dňa 20. 09. 2023 postúpená na Okresný súd Žilina z dôvodu, že od 01. 06. 2023 je
tento kauzálne príslušným súdom v obchodnoprávnych sporoch. Potom, ako Okresný súd Žilina
s postúpením nesúhlasil, Krajský súd v Žiline ako nadradený súd uznesením zo dňa 13. 12. 2023, sp.
zn. 13Ncb/12/2023 rozhodol, že príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd

Žilina. Proti následnému rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 03. 2024, sp. zn. 38Cb/106/2023,
ktorým bola žaloba zamietnutá, podala žalobkyňa odvolanie a spis bol predložený Krajskému súdu
v Banskej Bystrici ako príslušnému odvolaciemu súdu v obchodnoprávnych sporoch. Potom, ako
Krajský súd v Banskej Bystrici postúpil vec Krajskému súdu v Žiline s tým, že v predmetnej veci nejde
o obchodnoprávny spor, bola vec postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením
zo dňa 18. 09. 2025, sp. zn. 5Ndob/28/2025 určil, že na konanie o odvolaní je príslušný Krajský súd

v Žiline.

6.UznesenímKrajskéhosúduvŽilinezodňa31.10.2025,sp.zn.6Co/55/2025súdrozsudokOkresného
súdu Žilina zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd konštatoval, že v nadväznosti na nesplnenie procesných podmienok konania na strane

Okresného súdu Žilina (nedostatok príslušnosti) a s tým súvisiaci predchádzajúci nedôvodný postup
Okresného súdu Liptovský Mikuláš podľa ustanovenia § 43 ods. 1 C. s. p., bez ďalšieho, teda bez
toho, aby sa zaoberal prieskumom napadnutého rozhodnutia v samotnom merite veci a odvolacími
námietkami žalobkyne v jej opravnou prostriedky, zrušil rozsudok podľa ustanovenia § 391 ods. 1 písm.
a) C. s. p.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala
na žalobe. Právny zástupca uviedol, že predmetom sporu je poplatok za odvádzanie zrážkovej vody.
Žalovaná čiastočne zaplatila vystavené faktúry, keď uznala len položky v podobe vodného a stočného.
Do roku 2011 mala žalobkyňa uzatvorenú zmluvu s obchodnou spoločnosťou BYPO spol. s. r. o.,

ktorá vykonávala správu. Následne došlo k zmene správcu bytového domu so súpisným číslom XXXX.
Predmetnýbytovýdomjesusednoustavbouspredstavbou,pričomobidvestavbysústavebno-technicky
prepojené. Predstavba má deväť nebytových priestorov. Tieto tvoria s bytovým domom jeden ucelený
funkčne prepojený celok, čo bolo dokázané aj v predchádzajúcom konaní, kde na základe výsluchu
sporových strán, svedkov, ako aj obhliadky sudkyne na mieste samom, bolo sudkyňou konštatované,

že je zrejmé, že obidva objekty sú funkčne prepojené. Žalovaná uhrádza poplatky za vodné, stočné aj
za odvádzanie zrážkovej vody za bytový dom a uhrádza taktiež položky vodné a stočné za predstavbu,
avšak poplatok za odvádzanie zrážkovej vody z prestavby odmieta platiť. Po doručení prihlášky zo
dňa 06. 04. 2011 doručila žalobkyňa žalovanej návrh zmluvy zo dňa 16. 04. 2011, ktorý ale odmietla
podpísať. Do roku 2017 však riadne platila všetky faktúry. Na záver právny zástupca poukázal na to,

že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že priamo žalovaná poskytuje a dodáva svoje služby taktiež
vlastníkom nebytových priestorov a pravidelne rozúčtováva položky vodné a stočné týmto vlastníkom,
ktorí tieto položky na základe vystavených faktúr aj riadne uhrádzajú.

8. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko nie je vecne

pasívne legitimovaná. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov môže žalovaná ako správca
zastupovať vlastníkov bytov len v prípade, ak má s nimi uzatvorenú platnú zmluvu o výkone správy.
S vlastníkmi nebytových priestorov v predstavbe však žiadnu zmluvu uzatvorenú nemá, títo si správu
vykonávajú sami.

9. Prokurista žalovanej, D. B., uviedol, že nebytové priestory v predstavbe majú samostatné zvody
dažďovej vody. Pre majiteľov týchto priestorov je výhodnejšie nemať so žalovanou uzatvorenú zmluvu,
nakoľko žalovaná nie je platiteľkou DPH. Žalovanej preto neplatia nič, neprispievajú ani do fondu opráv
ani za výkon správy. Prevádzky v týchto nebytových priestoroch však nemajú problém uzatvoriť zmluvu
priamo so žalobkyňou. Pokiaľ ide o rozúčtovávanie vody a stočného, prokurista uviedol, že bytový

dom je napojený na verejný vodovod dvoma samostatnými prípojkami a z týchto prípojok je následne
pripojenýchajsedemnebytovýchpriestorovvprístavbe(akonanáčrtenač.l.437).Zuvedenéhodôvodu
rozúčtovávajú vodné a stočné. Zvyšné dva nebytové priestory, v ktorých sú prevádzky COOP Jednoty
a Automototechny, majú vlastné samostatné prípojky.10. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom
verejnej kanalizácie na účely vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

11. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z., vlastník verejnej kanalizácie je ďalej
povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú

kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej
kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.

12. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z., spoluproducent odpadových vôd (ďalej
len "spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody
prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4).

13. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecne pasívnej
legitimácie na strane žalovanej. Predmetom sporu je poplatok za odvádzanie zrážkovej vody
z predstavby, ktorá podľa žalobkyne tvorí s bytovým domom so súpisným číslom 1985 jeden ucelený
celok. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalobkyňa vykonáva fakturáciu spoločne pre bytový dom

ako aj pre predstavbu, čo je zrejmé aj z vyššie označených faktúr, na základe ktorých si žalobkyňa
uplatnila svoj nárok. Spornou bola otázka, či žalovaná vykonáva správu aj pre predstavbu a nielen pre
bytový dom. V konaní však nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná mala s vlastníkmi
nebytových priestorov v predstavbe uzatvorenú zmluvu o výkone správy, v nadväznosti na čo by
ju bolo možné považovať za producenta podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z.

a aj to len za predpokladu, že by mala ako správca uzatvorenú so žalobkyňou zmluvu o odvádzaní
odpadových vôd. Jediným dôkazom, na základe ktorého žalobkyňa účtovala žalovanej aj sporný
poplatok, je prakticky len prihláška zo dňa 06. 04. 2011 (č. l. 18), z ktorej nepochybne vyplýva výmera
zastavaných a málo priepustných spevnených plôch dvoch odberných miest v rozsahu 1 238 m2
a 1 092 m2. Medzi stranami nebolo sporné, že ide o výmeru striech bytového domu ako aj predstavby.

Predmetná prihláška však nie je dvojstranným právnym úkonom a nemôže nahrádzať zákonom
vyžadovanú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd. Pokiaľ žalovaná nevykonáva správu aj pre vlastníkov
nebytových priestorov v predstavbe, nemôže v ich mene uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu, pričom
žalobkyni nič nebráni a ani nebránilo, aby zákonom vyžadované zmluvy uzatvorila priamo s vlastníkmi
týchto nebytových priestorov, tak ako nesporne učinila vo vzťahu k dvoch nebytovým priestorom

v tejto predstavbe. Podľa názoru súdu v predmetnej veci neobstojí ani tvrdenie o spoluproducentovi,
ktorý vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta, pretože žalobkyňa má povinnosť uzatvoriť
zmluvu aj so spoluproducentom a až na základe platne uzatvorenej zmluvy môže fakturovať za odvod
zrážkových vôd. Predmetná žaloba by tak mohla smerovať proti žalovanej len v prípade, ak by bolo
preukázané, že vykonáva správu aj pre predstavbu a ak by mala súčasne uzatvorenú zmluvu so

žalobkyňou v mene vlastníkov týchto nebytových priestorov. Ak by správu vykonávala a zmluvu by
bezdôvodne odmietla uzatvoriť, išlo by o neoprávnený odber. Žalovaná sa zároveň môže stať správcom
výhradne len na základe zmluvy o výkone správy a jej postavenie ako správcu nemožno odvodzovať od
iných skutočností, napríklad od toho, že vlastníkmi nebytových priestorov v predstavbe sú aj vlastníci
bytov v bytovom dome pod správou žalovanej, resp. z toho, že obidve stavby sú stavebno-technicky

prepojené. Vecnú pasívnu legitimáciu nezakladá ani skutočnosť, že žalovaná do určitého okamihu
uhrádzala faktúry žalobkyne v plnom rozsahu, to znamená aj v časti poplatku za odvádzanie zrážkovej
vody z predstavby. Vecná pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď žalovaný
subjekt je zároveň subjektom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by bola v prejednávanej veci daná
len za predpokladu, ak by žalovaná vykonávala správu pre predstavbu a mala uzatvorenú zákonom

vyžadovanú zmluvu so žalobkyňou ako prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.

14. Osobitne je nevyhnutné sa vyjadriť aj k názoru žalobkyne, podľa ktorej Okresný súd Ružomberok ako
aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/57/2017, prejudiciálne potvrdili, že žalobkyňa
vystavujefaktúryvsúladesprávnymipredpismiažejejfakturáciajeoprávnená.Súdvpredchádzajúcom

spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa neúspešne domáhala žalovaná proti žalobkyni,
vychádzalzustanovenia§28ods.6zákonač.442/2002Z.z.,zktoréhovyplýva,žeakspoluproducenti(v
danom prípade vlastníci nebytových priestorov v predstavbe) vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom
producenta (v danom prípade žalovanej ako správkyne bytového domu), vzniká spoluproducentompovinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatil producentovi rozpočítanú čiastku.
Avšak, v tomto konaní nebolo preukázané, že by mala žalobkyňa uzatvorené zmluvy s vlastníkmi
nebytových priestorov, ktorí by tak mohli byť považovaní za spoluproducentov a aj to len v prípade,

aby by bytový dom a predstavba mali spoločné zvody dažďovej vody. Podľa prokuristu majú však
obidve stavby samostatné zvody do kanalizácie, ktoré tvrdenie nebolo žalobkyňou rozporované. Naviac,
zpredloženýchsúdnychrozhodnutíaninevyplýva,žebysúdypredbežneuzavreli,žežalovanávykonáva
správu aj pre predstavbu, čo by mohlo zakladať jej vecnú pasívnu legitimáciu v tomto spore.

15. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej
nemožno odvodzovať len z prihlášky zo dňa 06. 04. 2011, nakoľko táto sama o sebe nezakladá
hmotnoprávny základ na uplatňovanie si nároku žalobkyne na poplatok za odvádzanie zrážkových vôd
zo strechy nehnuteľnosti, ktorej správu nevykonáva žalovaná.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá

mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, kei neboli zistené žiadne
dôvody hodné osobitného zrete3a na iný postup. Pod3a § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 11C/1/2026

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.