Rozsudok – Družstvo ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/198/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201907
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8722201907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcov v 1. rade: A. A., narodený: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX B., v 2. rade: B. C., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
B. XXXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, so sídlom
Moyzesova 3368, 058 01 Poprad, IČO: 36 168 815, právne zastúpený: Hudzík & Partners s.r.o.,
so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o určenie neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 25Cb/135/2023-184 zo dňa 10. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. V spore žalobcu v 1. rade proti žalovanému pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu
Prešov č. k. 25Cb/135/2023-184 zo dňa 10. júna 2024 zrušuje a konanie zastavuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov celého konania
v plnom rozsahu.

III. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/135/2023-184 zo dňa 10. júna 2024 vo

výroku I. v časti o zamietnutí žaloby žalobcu v 2. rade a vo výroku II. v časti o
náhrade trov prvoinštančného konania v spore medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným.

IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol
(výrok I.) a priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, na ktorých úhradu súd zaviazal žalobcu v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa domáhali o určenie neplatnosti
uznesenia zhromaždenia delegátov Okresného stavebného bytového družstva Poprad, konaného
dňa 26.05.2022. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že sú členmi OSBD Poprad, pričom v
zákonnej lehote oznámili predstavenstvu námietku zo dňa 17.06.2022 proti platnosti prijatých uznesení
zhromaždenia delegátov OSBD Poprad konaného dňa 26.05.2022. Podľa platných stanov žalobcu zo
dňa 29.11.2001 zhromaždenie delegátov zvoláva kolektívny orgán družstva 7-členné predstavenstvo,

ktorézhromaždeniedelegátovvôbecnezvolalo,pričomtotopredstavenstvonikdyplatnenebolozvolené,
zapísané a reálne ani neexistuje, a preto nemohlo prijať žiadne platné uznesenie. Takisto je nelegitímny
aj zápis do obchodného registra v dôsledku podplatenia, a to od 19.05.2004. Následne sa na kvázi
zhromaždení delegátov dňa 26.05.2005 nechali členovia predstavenstva znova zapísať do obchodnéhoregistra, pričom ide o podvrh, keďže sa v tento deň nekonalo žiadne zhromaždenie delegátov. Vo
vzťahu k spornému zhromaždeniu delegátov zo dňa 26.05.2022 tvrdili, že predstavenstvo účelovo
vnáša uznesenia starších členských schôdzí, ktoré už boli zrušené súdmi a určené za neplatné, s

cieľom klamlivo preukazovať ich znovuzvolenie do orgánov družstva. Podľa žalobcov došlo k porušeniu
zákona, keďže osoby, ktoré zhromaždenie zvolali, nemali legitímny mandát, a to ani v minulých rokoch
2003, 2004, 2005 a nasledujúcich. Zápis je podľa nich v rozpore aj s rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove zo dňa 20.12.2005, sp. zn. 6Cbs/5/2004, ktoré konštatuje neexistenciu orgánu členská
schôdza v platných stanovách žalobcu. Okrem toho dňa 27.04.2005 uvedené osoby znova v rozpore

s právnymi predpismi a stanovami družstva vykonali náhradné zhromaždenie delegátov v spoločnosti
GAS & OIL, čoho dôsledkom vyhotovili listiny, ktoré predložili obchodnému registru a navrhovali ich
opätovný zápis do obchodného registra ako členov predstavenstva družstva. Registrový súd odmietol
tento zápis, preto uvedené osoby zorganizovali zhromaždenie delegátov dňa 26.05.2005, vyhotovili
nové listiny a opätovne predložili registrovému súdu, ktorý zápis vykonal, a to aj napriek tomu, že
tieto osoby na základe predbežného opatrenia mali zákaz konať ako členovia predstavenstva družstva.

NeskôrOkresnýsúdPopradvkonanípodspisovouznačkou16Cb/1/2006určiluzneseniezhromaždenia
delegátov zo dňa 24.11.2005 za neplatné. Sumárom, žalobcovia považovali napadnuté uznesenie
prijaté žalovaným dňa 26.05.2022 za neplatné z dôvodu, že zhromaždenie delegátov zvolali nelegitímni
členovia predstavenstva žalovaného.

3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že pokiaľ ide o žalobcov, títo nie sú aktívne vecne legitimovaný,
pričom žalobu podľa § 242 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) môžu podať len členovia družstva. Žalobca v 1. rade bol vylúčený ako člen družstva
rozhodnutím zo dňa 16.07.2010. Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, tento bol ako člen družstva vylúčený
dňa 21.07.2011, proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom rozhodlo zhromaždenie delegátov

dňa 31.05.2012, ktoré zamietli. Žalobca v 2. rade si toto rozhodnutie prevzal dňa 07.08.2012 a žalobca
1. rade nepodal v prekluzívnej lehote žalobu na súd o určenie neplatnosti vylúčenia z družstva. Títo
žalobcovia teda nie sú nositeľmi hmotného práva ako členovia družstva, nie sú preto aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia prijatého zhromaždením delegátov.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s
podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad zo dňa 07.07.2022 a k nej pripojenými listinnými
dôkazmi: námietkou zo dňa 17.06.2022, podacím lístkom, pozvánkou na zhromaždenie delegátov,
uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.05.2016 pod spisovou značkou 1Nsre/66/2006,

rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 16.10.2020 pod spisovou značkou 18Cb/19/2008,
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.03.2021 pod spisovou značkou 4Cob/86/2020,
uznesením Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou Dr 375/P zo dňa 23.08.2002, pozvánkou
OSBD Poprad na zhromaždenie dňa 19.05.2004, zápisnicou číslo 1 zo zasadnutia P-OSBD Poprad
zo dňa 19.05.2004, požiadavkou na nezaregistrovanie zmien štatutárneho orgánu žalovaného zo

dňa 20.05.2004, tlačivom - návrh na zápis zmien zapísaných údajov o družstve do obchodného
registra zo dňa 19.05.2004, plnou mocou zo dňa 01.06.2005, prezenčnou listinou zo dňa 30.05.2013,
plnomocenstvom udeleným žalovaným zo dňa 06.09.2022, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.09.2022,
rozhodnutím predstavenstva o vylúčení člena z družstva zo dňa 16.07.2010 a doručenkou, rozhodnutím
o vylúčení zo dňa 18.08.2011 a doručenkou, zoznamom odvolaných členov družstva, odvolaním žalobcu

v 2. rade proti vylúčeniu z členstva v družstve, rozhodnutím o odvolaní proti vylúčeniu z členstva
zo dňa 16.07.2012 a zápisnicou, vyjadrením žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 14.10.2022 a k nemu
pripojenými listinnými dôkazmi požiadavkou o nezaregistrovanie zmien štatutárneho orgánu zo dňa
20.05.2004, upovedomením o postúpení veci Okresným súdom Poprad zo dňa 26.09.2023, úradným
záznamom zo dňa 13.10.2023, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2023

pod spisovou značkou 5Obdo/6/2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.03.2024 a k nemu pripojeným
vyššie uvedeným rozsudkom a doložkou právoplatnosti, dôkazmi číslo 1 - 10 predloženými žalobcom v
2. rade na pojednávaní dňa 10.06.2024, ako aj obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.06.2024.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka: § 1 ods. 1, 2, § 261

ods. 1, ods. 6 písm. b), § 239 ods. 7, 8, § 241 ods. 1 až 3, § 242 upravujúce, okrem iného aj zvolávanie
členskej schôdze družstva a vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze.6. Súd prvej inštancie k charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami uviedol, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobcovia sú, resp. boli členmi družstva (žalovaného). Žalovaný je naopak
družstvomkonajúcimvrámcipredmetusvojejčinnosti.Žalobcoviavkonanínapádajúplatnosťuznesenia

zhromaždenia delegátov prijaté dňa 26.05.2022 z dôvodu, že pozvánku na toto zhromaždenie zasielalo
nelegitímne predstavenstvo žalovaného, keďže toto bolo neplatne zvolené už na zhromaždení dňa
27.04.2005. Žalovaný sa k uvedenému priamo nevyjadril, predložil však rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2023 pod spisovou značkou 5Obdo/6/2023, ktoré ma argumentáciu
žalobcov vyvracať. Okrem toho žalobca spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade,

keďže títo mali byť vylúčení ako členovia družstva žalovaného, pričom žalobu, ktorú podali, môžu v
zmysle zákona podať len členovia družstva.

7. Súd prvej inštancie k aktívnej vecnej legitimácii žalobcov uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v
konaní nezaoberal. V zmysle § 242 Obchodného zákonníka je zrejmé, že žalobu môže podať iba člen

družstva. Žalovaný predložil rozhodnutie predstavenstva družstva - žalovaného zo dňa 16.07.2010 o
vylúčení člena A. A. a zo dňa 18.08.2011 o vylúčení B. C.. Žalobcovia uvedené tvrdenia vyvracajú tým,
že ak by aj bolo rozhodnuté o ich odvolaní ako členov družstva, rozhodlo o tom neplatné predstavenstvo,
ktoré nemohlo byť platne zvolené ani zapísané v obchodnom registri na základe uznesenia prijatého
dňa 27.04.2005.

8. Súd prvej inštancie sa k platnosti uznesenia prijatého zhromaždením delegátov zo dňa 26.05.2022
vyjadril v bode 21. odôvodnenia. Súd uviedol, že žalobcovia v konaní namietajú neplatnosť uznesenia
prijatého na zhromaždení delegátov dňa 26.05.2022, čo odôvodňujú tým, že pozvánku na predmetné
zhromaždenie zaslalo nelegitímne predstavenstvo, ktoré nebolo platne zvolené. Žalobcovia ďalej

tvrdia, že náhradné zhromaždenie delegátov zo dňa 27.04.2005, na ktorom bolo zvolené uvedené
predstavenstvo je neplatné. Žalovaný uvedené spochybňuje, odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý sa o.i. zaoberal aj touto otázkou, pričom dovolanie žalobkyne v 3. rade
odmietol. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že títo sú zapísaní v uvedených
funkciách od 27.08.2005 až doposiaľ. Hneď na úvod súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pod spisovou značkou 2Obdo/47/2015, ktoré uvádza, že pokiaľ nebolo rozhodnuté
o neplatnosti uznesenia o zvolení členov predstavenstva, na takto zvolené predstavenstvo, a teda
na prijaté uznesenie je nevyhnutné hľadieť ako na platné. Súd je teda toho názoru, že na to,
aby nebolo možné prihliadať na uznesenie prijaté zhromaždením delegátov družstva z dôvodu, že
bolo zvolané neplatným predstavenstvom, je nevyhnutné rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia

prijatého zhromaždením delegátov, ktorým sa zvolilo predstavenstvo družstva. Žalobcovia odkazujú
na skutočnosť, že uznesenia prijaté zhromaždením delegátov zo dňa 27.04.2005 sú neplatné, a teda
neplatné je aj samotné predstavenstvo žalovaného. Súd odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2023 pod spisovou značkou 5Obdo/6/2023 a z tohto rozhodnutia aj
citoval. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery predmetného rozhodnutia NS SR konštatoval, že vo

veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov družstva - žalovaného zo dňa 27.04.2005 už raz
bolo rozhodované Okresným súdom Poprad, pričom toto konanie bolo zastavené. Žalovaný (správne
žalobcovia) teda napáda platnosť uvedeného uznesenia družstva, a toho dôsledkom aj legitímnosť
predstavenstva žalovaného, v konaní však nebolo preukázané, že bolo rozhodnuté o neplatnosti tohto
uznesenia, resp. že sa o neplatnosti tohto uznesenia vedie súdne konanie. Práve naopak v konaní

bolo preukázané, že konanie, ktoré sa o neplatnosti tohto uznesenia viedlo bolo zastavené. Vzhľadom
k uvedenému mal súd za to, že predstavenstvo zvolené na predmetnom zhromaždení delegátov, t.j. dňa
27.04.2005 je platné.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia ďalej v konaní spochybňujú aj uznesenia prijaté

zhromaždením delegátov zo dňa 26.05.2005 a 24.11.2005, teda majú za to, že tieto sú neplatné, o
čom vlastne aj rozhodol Okresný súd Poprad v konaniach pod spisovou značkou 18Cb/48/2006 a
16Cb/1/2006. Okresný súd Prešov konštatoval, ako už rovnako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí, že je síce pravdou, že uvedené uznesenia zhromaždeniadelegátov boli právoplatnými rozhodnutiami súdov určené za neplatné, nič to však nemení na
skutočnosti, že uznesenia prijaté zhromaždením delegátov zo dňa 27.04.2005 sú naďalej platné, a teda
aj zvolené predstavenstvo družstva - žalovaného. V tejto súvislosti súd vyhodnotil aj plnomocenstvo

udelené žalovaným jeho právnemu zástupcovi dňa 06.09.2022 ako platné.

10. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uviedol, že ak žalobcovia tvrdia, že ich
aktívna legitimácia v konaní je preukázaná tým, že o ich vylúčení z členstva družstva - žalovaného

rozhodlo neprávoplatne zvolené predstavenstvo žalovaného, takejto argumentácii nemožno priznať
ochranu, keďže z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že toto
predstavenstvo bolo zvolené platne. Žalovaný teda v konaní preukázal, že žalobcovia boli vylúčení z
členstva v družstve, pričom súčasne bolo preukázané, že ich vylúčilo platne zvolené predstavenstvo
(resp. nebolo preukázané, že predmetné predstavenstvo nebolo zvolené platne). Aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcov v inom konaní sa zaoberal aj Okresný súd Poprad v konaní pod spisovou značkou

16Cb/126/2017, kde jeho predmetom bolo určenie neplatnosti zhromaždenia delegátov OSBD Poprad
konaného dňa 25.05.2017 a na strane žalobcov vystupovali identickí žalobcovia ako v tomto konaní,
kde v rozsudku zo dňa 29.11.2022 uviedol: „V konaní nebolo sporné, že rozhodnutím predstavenstva
žalovaného zo dňa 15.07.2010 bol žalobca v 1/ rade a žalobca v 2/ rade vylúčený z členstva v družstve z
dôvoduneuhradeniaročnéhočlenskéhopríspevku.Rovnakonebolovkonanísporné,žepredstavenstvo

žalovaného uznesením č. 51/7/2011 schválilo vylúčenie žalobcu v 3/ rade podľa čl. 22 ods. 1, písm. b/
Stanov OSBD z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin proti členovi družstva.“ Súd
ďalej uviedol, že v konaní pred Okresným súdom Poprad vystupoval ako žalobca v 1. rade, žalobca v 1.
radevtomtokonaníaakožalobcav3.rade,žalobcav2.radevtomtokonaní.Vkonaníjevzmyslevyššie
uvedených skutočností preukázané, že na strane žalobcov absentuje aktívna vecná legitimácia, keďže

žalobu o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva môže v zmysle § 242 Obchodného
zákonníka podať na súd iba člen predmetného družstva, v čoho dôsledku súd žalobu zamietol.

11. Súd prvej inštancie návrh žalobcu v 2. rade na doplnenie dokazovania vyžiadaním od žalovaného
všetkých relevantných dôkazov o vzniku funkcie členov predstavenstva OSBD Poprad od jeho vzniku

až doposiaľ pod vedením D. D. zamietol. V prvom rade súd poukazoval na skutočnosť, že žalobca v 2.
rade doplnenie dokazovania navrhol až na pojednávaní, čo nemožno hodnotiť ako v súlade so zásadou
hospodárnosti konania, keďže vykonanie tohto dokazovania by viedlo k odročeniu pojednávania a
navyše žalobca v 2. rade mohol navrhnúť doplniť dokazovanie v tomto rozsahu už pred nariadením
pojednávania.Okremtohosamotnýnávrhsajavíakoneurčitý,keďžalobcav2.radejasnenešpecifikoval

konkrétne dôkazy, na ktorých predloženie by sa žalovaný mal zaviazať.

12. O trovách konania súdu prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s
§ 262 odsek 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má právo na
náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu

100 %, na ktorých úhradu súd zaviazal spoločne a nerozdielne oboch žalobcov. O výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja žalobcovia. Žalobcovia v odvolaní uviedli,

že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný nevyvrátil, ani nerozporoval tvrdenia
a dôkazy žalobcov o nelegitimite predstavenstva žalovaného na čele s D. D. od prvopočiatku dodnes.
Podľa žalobcov ostali ich tvrdenia (opreté o právoplatné rozhodnutia viacerých súdov) bez relevantnej
procesnej reakcie žalovaného, a napriek tomu ich súd nevzal do úvahy. Súd prvej inštancie takisto
nevyhodnotil ich tvrdenie, podľa ktorého D. D., A. E. F. a spol. skončila krátka funkcia a mandát člena

štatutárneho orgánu družstva dňa 27.04.2004, a to od právoplatnosti rozsudkov KS v Prešove sp. zn.
2Cbs 6/03 a 2Cbs 8/03. V tejto súvislosti žalobcovia opierali svoju argumentáciu o právoplatné rozsudky
OS Poprad, KS v Prešove a NS SR, ktoré podľa nich vytvárajú jednotný kontext dokazujúci neexistenciu
legitímnej funkcie „kawaschovského“ predstavenstva. Za vadu konania žalobcovia považovali, že súd
prvej inštancie ani nepripojil spisy OS Poprad a KS v Prešove, hoci mali tvoriť ďalšie dôkazy v prospech

žalobcov.
Ďalej žalobcovia namietali, že súd síce uviedol, že dňa 10.06.2024 bolo nariadené pojednávanie, avšak
keď žalobca v 2. rade navrhol doplniť dokazovanie a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného predložiť
relevantné dôkazy o vzniku funkcie členov predstavenstva OSBD Poprad od jeho vzniku až doposiaľ,pod vedením D. D., súd tento návrh zamietol, pričom bez takéhoto dokazovania nemožno podľa nich
preskúmať základnú otázku sporu, t. j. či žalovaný (resp. osoby vystupujúce ako jeho predstavenstvo)
disponujú legitímnou funkciou, resp. legitímnym mandátom pre výkon štatutárnych oprávnení.

Žalobcovia v podanom odvolaní rozsiahlo argumentovali nelegitímnosť súčasného vedenia žalovaného,
keďže z kontextu právoplatných rozhodnutí (OS Poprad, KS v Prešove, NS SR – vrátane označených
spisových značiek) nie je možné tvrdiť, že D. D., A. E. F., A. G. B. a spol. disponujú legitímnou funkciou,
resp. legitímnym mandátom. Naopak, podľa žalobcov z týchto rozhodnutí vyplýva, že nevznikla platná
funkcia D. D. a spol. už od prvopočiatku od 19.06.2003, resp. skončila dňom 27.04.2004, a právny

stav sa mal vrátiť do stavu pred neplatnými uzneseniami, pričom legitimita funkcie a mandátu predsedu
predstavenstva OSBD Poprad stále patrila pôvodnej predsedníčke predstavenstva H. C. od 17.06.2002,
čo má vyplývať aj z výpisu z Obchodného registra OS Prešov zo dňa 23.08.2002. Preto bolo nevyhnutné,
aby prvoinštančný súd akceptoval tento právny stav a aby to konštatoval v rozsudku v odôvodnení.

14. Žalobcovia takisto namietali nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže

vôbec nie je možné zistiť, ako súd vyhodnotil dôkazy a tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe a v jej
prílohách, ani ako vyhodnotil ich následné písomné podania vo veci. Zdôraznili, že predložili viacero
rozhodnutí OS, KS a NS, ktoré podľa nich preukazujú neplatnosť všetkých uznesení ZD OSBD Poprad a
že aj Najvyšší súd SR v minulosti odmietol dovolania (resp. zamietol dovolania) žalovaného alebo osôb
konajúcich za žalovaného. Uvádzali rozsiahly zoznam rozhodnutí (KS v Prešove, OS Poprad, NS SR)

a tvrdili, že súd ich nevyhodnotil v ich spojitosti. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil ani právoplatné
rozhodnutie vlastného súdu OS Prešov sp. zn. 1Nsre/66/2006, pričom v tomto uznesení sa uvádza, že
doposiaľ zapísané predstavenstvo v obchodnom registri nie je osobou oprávnenou na podanie návrhu v
mene OSBD Poprad a že súd musí prihliadať na kontext právoplatných rozsudkov, inak by vznikol zjavne
arbitrárny a spravodlivosti odporujúci stav. Prvoinštančný súd nevyhodnotil ani právoplatné rozhodnutie

OS Poprad č.k. 18Cb/19/2008-331 zo dňa 16.10.2020, potvrdené KS v Prešove sp. zn. 4Cob/86/2020 zo
dňa 23.03.2021, v spojitosti s uznesením NS SR, ktorým bolo dovolanie odmietnuté. Z týchto rozhodnutí
podľa žalobcov vyplýva, že uznesenia ZD z rokov 2003 boli určené za neplatné, že právoplatnosťou
rozsudku dňa 27.04.2004 zanikla funkcia člena predstavenstva, že právny stav sa mal vrátiť do stavu
pred 19.06.2003, a že následné kroky (napr. náhradná členská schôdza, náhradné zhromaždenie

delegátov) nemohli založiť legitímny mandát, najmä, ak členská schôdza OSBD Poprad v zmysle stanov
družstva vôbec neexistovala ako orgán oprávnený rozhodovať namiesto zhromaždenia delegátov.

15.Žalobcoviapoukazovaliajnato,žesúdprvejinštanciesícedeklarovalvykonaniedokazovania,avšak
v odôvodnení neuviedol, ako vyhodnotil konkrétne dôkazy. Namietali, že po ich obsiahlych vyjadreniach

zaznamenaných v zápisnici súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania a následne rozhodol, čo
podľa nich vyvoláva pochybnosti o tom, ako súd „vážne, dôsledne a spravodlivo“ posúdil vec, pričom
žalobcovia sa dovolávali svojich práv na spravodlivý proces.

16. Žalobcovia k argumentu súdu prvej inštancie, že nepredložili zápisnicu zo zhromaždenia delegátov

a že petit sa javí ako neurčitý uviedli, že v prílohe žaloby ide o pisársku chybu v dátume, pričom dávali
do pozornosti, že neboli účastníkmi „kawaschovho ZD“ a preto nedisponujú listinami zo ZD, ktoré sa
nachádzajú u žalovaného a očakávali, že súd žalovaného vyzve na ich predloženie. Opätovne dodali, že
z podstaty žaloby je zrejmé, že nelegitímne predstavenstvo D. D. nemohlo ani len zvolať riadne ZD, čo
má podľa žalobcov znamenať neplatnosť všetkých uznesení zo ZD. Ak mal súd pochybnosti o formulácii

petitu, mohol ich vyzvať na upresnenie.

17. Žalobcovia dodali, že súd prvej inštancie uviedol odkaz na rozhodnutie NS SR (v rozsudku
citované), avšak žalovaný ho v konaní nepredložil. Naopak, žalobcovia tvrdia, že súd odignoroval
nimi predložený judikát NS SR sp. zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.6.2021. Z tohto rozhodnutia ďalej

vyvodzovali, že ak zhromaždenie zvolali neoprávnené osoby, potom „udalosti“ nemožno považovať za
riadne zhromaždenie delegátov a uznesenia z takého konania nemajú vytvoriť platné právne účinky.

18. V podanom odvolaní žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
alebo napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Napadnutý rozsudok považoval za správny a žalobcovia v podanom odvolaní neuvádzajú iné
skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzali v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie.

20. Žalobca v 2. rade v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zopakovali svoje tvrdenia
a zotrvali na svojich predchádzajúcich argumentoch.

21. Žalobca v 1. rade podaním zo dňa 09.10.2024 zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol vo

vzťahu medzi ním a žalovaným, žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že dochádza
u neho k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v dôsledku žalôb v sporoch proti žalovanému, čo bolo aj
dôvodom jeho rozhodnutia.

22. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žalobcu v 1. rade súhlasil so späťvzatím žaloby. Dodal, že
žalovaný bol v celom konaní od počiatku zastúpený právnym zástupcom, o čom mal žalobca v 1. rade

vedomosť a preto nesie plnú zodpovednosť za vzniknuté trovy. Z toho dôvodu žalovaný nesúhlasil, aby
nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán a uplatňoval si náhradu trov konania v celom rozsahu.

23. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

26. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

27. V predmetnom spore vzal žalobca v 1. rade žalobu späť po vyhlásení rozsudku súdom prvej
inštancie, skôr ako rozsudok nadobudol právoplatnosť. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby zo strany

žalobcu v 1. rade súhlasil, odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení pripustil späťvzatie
žaloby zo strany žalobcu v 1. rade, napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. vo vzťahu medzi žalobcom v 1.
rade a žalovaným zrušil a konanie medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným zastavil.

28. O nároku na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom

v 1. rade a žalovaným odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Žalobca v 1. rade späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie celého konania, preto
je povinný nahradiť trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania žalovanému v plnom rozsahu.
Odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na posúdenie nároku na

náhradu trov konania medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, pričom dôvody uvádzané žalobcom v 1.
rade nespadajú pod dané ustanovenie.

29. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na výrok I. tohto rozsudku bolo preskúmanie v rámci
odvolacieho konania iba odvolanie zo strany žalobcu v 2. rade.

30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v 2. rade,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu v 2. rade nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalobca v 2. rade podal vo veci obšírne odvolanie poukazujúc najmä na nelegitimitu orgánov
žalovaného od prvopočiatku dodnes. V podanom odvolaní neuviedol jednotlivé odvolacie dôvody, avšak
z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b),
e), f) a h) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

37. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v 2. rade v podanom
odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava
odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

38. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca v 2. rade neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

39. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie
na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre

meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

40. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska

rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj na
odvolacie námietky žalobcu v 2. rade, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.41. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu v 2. rade
odvolací súd uvádza nasledovné:

42. Žalobca v 2. rade podal vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom obšírne poukazoval na
nelegitímnosť orgánov žalovaného, najmä na členov a predsedu predstavenstva. Poukazoval na
nelegitímnosť predchádzajúcich, v minulosti konaných zhromaždení delegátov, pričom sa vôbec
nevenoval ťažiskovému dôvodu pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žalobu a to nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu v 2. rade v konaní.

43. Odvolací súd k rozsiahlemu odvolaniu žalobcu v 2. rade uvádza, že žalobcovi uniká samotný
predmet prejednávanej veci a to dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol podanú žalobu. Dôvodom
na zamietnutie žaloby je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oboch žalobcov na podanie samotnej
žaloby, ktorou sa domáhali, aby súd určil neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov Okresného

stavebného bytového družstva Poprad, konaného dňa 26.05.2022.

44. V zmysle § 242 ObZ súd na návrh člena vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pričom
zákon ďalej stanovuje za akých podmienok a v akej lehote sa môže člen obrátiť na súd. Z daného
ustanovenia vyplýva, že na podanie žaloby o neplatnosť členskej schôdze je legitimovaný iba člen

družstva o ktorého neplatnosť uznesenia členskej schôdze ide, pričom musí ísť o vyslovenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze pre rozpor s právnymi predpismi alebo stanovami. Žalobcovia neplatnosť
uznesenia členskej schôdze zo dňa 26.05.2022 namietali z dôvodu nelegitímnosti orgánov žalovaného,
ktoré predmetnú schôdzu zvolali.

45. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca v 2. rade nepredložil súdu ako listinný dôkaz samotnú
zápisnicu z uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 26.05.2022, v dôsledku čoho
absentuje z jeho strany preukázanie konania zhromaždenia delegátov zo dňa 26.05.2022, pričom ani
nie je zrejme, ktoré uznesenie, pokiaľ bol nejaké prijaté na tomto zhromaždení delegátov považujú za
neplatné. Odhliadnuc však od tohto žalobca v 2. rade nepreukázal v konaní, že je vo veci aktívne vecne

legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie, že na strane
oboch žalobcov absentuje daná skutočnosť.

46. Keďže odvolací súd konanie vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným zastavil, v rámci
odvolacieho prieskumu sa preto odvolací súd nezaoberal bližšie aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu

v 1. rade, ale iba aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v 2. rade, v dôsledku ktorej absencie bola žaloba
zamietnutá.

47. Odvolací súd uvádza, že žalobca v 2. rade bol vylúčený z družstva a o jeho odvolaní proti
vylúčeniuzdružstvabolorozhodnuténazhromaždenídelegátovkonanomdňa31.05.2012,aboloprijaté

uznesenie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie predstavenstva o vylúčení z družstva. Z obsahu spisu
nie je zrejmé, či sa žalobca obrátil na súd so žalobou, v ktorej by žiadal, aby uznesenie zhromaždenia
delegátov zo dňa 31.05.2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie predstavenstva družstva o vylúčení
z členstva, bolo vyhlásené za neplatné. Dané žalobca v 2. rade ani netvrdil ani súdnym rozhodnutím
nepreukázal. Preto možno konštatovať, že žalobca v 2. rade bol účinne vylúčený z členstva družstva

žalovaného. V dôsledku daného teda nie je žalobca v 2. rade členom družstva žalovaného a preto ani
nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby v zmysle § 242 ObZ.

48.Odvolacísúdlenpodotýka,žežalobcav2.radezobralžalobu,ktorousadomáhalurčenianeplatnosti
uznesenia z náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 27.04.2005, späť. V dôsledku tohto späťvzatia

bolo konanie vedené Okresným súdom Poprad po sp. zn. 16Cb/192/2005 zastavené.

49. Osobitne odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade je potrebné vychádzať aj z toho,
že v konaní nebola preukázaná neplatnosť uznesení zhromaždenia delegátov zo dňa 27.04.2005 o
20:00 hod. /20:30 hod. konané v GAS & OIL s.r.o. v Poprade a teda vychádzať z tohto, že sú

platné až do prípadného vyslovenia rozhodnutia o ich neplatnosti súdom, čo v prejednávanej veci
nebolo preukázané. Naopak z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu SR citovaného súdom prvej
inštancie v bode 21. napadnutého rozsudku vyplýva, že „Možno teda uzavrieť, že v danom spore
nebolo predložené žiadne rozhodnutie súdu alebo družstva týkajúce sa riadneho alebo náhradnéhozhromaždenia delegátov OSBD Poprad, ktorým by bolo za neplatné určené uznesenie (riadneho alebo
náhradného) zhromaždenia delegátov zo dňa 27.4.2005 konané v GAS & OIL s.r.o. v Poprade o
20:00/20:30 hod.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1ObdoV/24/2004 z 26.10.2005).

50. V súvislosti so zápisom orgánov družstva žalovaného v obchodnom registri odvolací súd poukazuje
na tzv. princíp formálnej a materiálnej publicity obchodného registra. Pre zabezpečenie transparentnosti
a právnej istoty vo vzťahoch, ktoré vznikajú medzi tretími osobami a osobami zapísanými v obchodnom
registri ohľadom údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra je nevyhnutné, aby sa tretie osoby

konajúce v dobrej viere v zapísaných údajoch mohli v zásade spoľahnúť na správnosť príslušných
údajov. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k § 27 Obchodného zákonníka - Patakyová, M. a
kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691: Negatívny princíp
materiálnej publicity (bez ohľadu na povahu zápisu údajov) sa prejavuje v ochrane dobrej viery tretej
osoby,ktorákonalavdobrejvierevzapísaných(anáslednezverejnených)údajochvobchodnomregistri.
Z uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu ani nebolo potrebné, aby si súd prvej

inštancie zabezpečoval pripojenie spisov, ktorých pripojenia sa žalobcovia v konaní domáhali, nakoľko
pripojenie týchto spisov by nemalo vplyv na prejednávanú vec a hlavne na ťažiskový dôvod zamietnutia
žaloby, ktorým bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov. Preto odvolacia námietka žalobcov
spočívajúca v nepripojení ním požadovaných spisov nie je dôvodná.

51. Odvolací súd dodáva, že v zmysle zápisu žalovaného v obchodnom registri je predsedom
predstavenstva žalovaného D. D., ktorý aj udelil plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi
v prejednávanej veci. S vierohodnosťou v zápis v obchodnom registri úzko súvisí aj návrh na
dokazovanie prednesený zo strany žalobcu v 2. rade na ostatnom pojednávaní vo veci. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 26. napadnutého rozsudku,

prečo žalobcom navrhovaný dôkaz (dokazovanie vyžiadaním od žalovaného všetkých relevantných
dôkazov o vzniku funkcie členov predstavenstva OSBD Poprad od jeho vzniku až doposiaľ pod vedením
D. D.) nevykonal a tento zamietol. Preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

52. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca v 2. rade v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021 odvolací súd k tomuto uvádza, že
problematika riešená v tomto rozhodnutí nesúvisí s prejednávanou vecou. V tomto rozhodnutí je riešená
problematika týkajúca sa konania vo veciach obchodného registra a zapisovania vecí do obchodného
registra.

53. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že ani námietka žalobcu v 2.
rade týkajúca sa arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. nedostatočnej odôvodnenosti
a nepresvedčivosti (nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

54. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu

(v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby
zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom
obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v
nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa požiadavku
zrozumiteľnosti, presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu za
nedôvodnú.

55. Odvolací súd uvádza, že žalobca v 2. rade odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k

námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v 2. rade
v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate
smerujevočivýsledkomhodnoteniavykonanýchdôkazovzostranysúduprvejinštancie.Vtejtosúvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp.
zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.56. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí

aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

57. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov

je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym

poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

58. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

59. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom v 2. rade tvrdeným pochybeniam
súdu prvej inštancie, ktoré mali viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces, k nesprávnym
skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, resp.

k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, či k zisteniu, že skutkový stav neobstojí
(odvolaciedôvodypodľa§365 ods.1písm.b),e),f),ah)CSP)odvolacísúdpreskúmanímpredloženého
súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia,
ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

60. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

61. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu v 2. rade zamietol. Preto

odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku I.
v časti o zamietnutí žaloby žalobcu v 2. rade vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, keďže
predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie odvolania podaného iba zo strany žalobcu v 2.
rade. Zároveň odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj závislý výrok II. napadnutého rozhodnutia
v časti o náhrade trov prvoinštančného konania v spore medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným.

62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným
odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že žalovanému,
ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je
povinný nahradiť neúspešný žalobca v 2. rade. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods.

2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

63. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).