Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 23Er/3781/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604115255
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1604115255.4

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO: 00 681 709,
so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01
Bratislava, pod sp.zn. EX 332/2004, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 7.169,89 Eur (216.000
Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom pod sp.zn. EX 332/2004
vyhlasuje z a n e p r í p u s t n úa túto z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky dňa 09.12.2004 poverením č. 5106 011067 poveril súdneho exekútora JUDr.

Ladislava Jakubca vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného
rozkazu Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Zm 1925/04-14 zo dňa 09.08.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.08.2004, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu
7.169,89 Eur (216.000 Sk) s príslušenstvom a trovy exekúcie.

2. Okresný súd Malacky uznesením č.k. 23Er/3781/2008-17 zo dňa 06.10.2008, právoplatným dňa

05.05.2009, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený HVB Bank Slovakia, a.s., a na jeho
miesto nastúpil jeho právny nástupca: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava,
IČO: 00 681 709.

3. Súd z výpisu Obchodného registra zistil, že oprávnený UniCredit Bank Slovakia a.s., bol dňa
01.12.2013 ex offo vymazaný, pričom zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala

spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská
1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017

sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.6. Podľa § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevod alebo prechod práva alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je
exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd
rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému
a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo

povinnosť prešla.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

11. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť mať
práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

12. Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom

určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

13. Podľa§ 61 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len„ CSP“) má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva.

14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

18. Dňom výmazu z Obchodného registra, t. j. dňom 01.12.2013 oprávnený stratil spôsobilosť na práva
a povinnosti, čím zanikla aj jeho procesná subjektivita.

19. V tejto súvislosti súd uvádza, že v osobitnom procesnoprávnom režime Exekučného poriadku s
poukazom na znenie § 37 ods. 3 EP (upravujúceho tak prípady prevodu, ako aj prípady prechodu práv
a povinností) existencia hmotnoprávnej sukcesie neznamená automaticky existenciu procesnoprávnej
sukcesie. Exekučné konanie je založené na dôslednej dispozičnej zásade, v dôsledku čoho k
procesnému nástupníctvu môže dôjsť len na základe dispozičného procesného úkonu predpokladaného

ustanovením § 37 ods. 3 EP. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhoduje o zmene účastníka zásadne iba
na návrh (nie ex offo). Pokiaľ k zmene účastníka nedôjde, nie je možné v konaní pokračovať s právnym
nástupcom a súd musí konanie zastaviť pre stratu hmotnoprávnej spôsobilosti na práva a povinnosti a
zároveň aj spôsobilosti byť účastníkom konania podľa § 61 CSP, čo je neodstrániteľným nedostatkomprocesnej podmienky konania. Preto hoci právny nástupca oprávneného je súdu známy, súd ex offo
nemohol rozhodnúť o pripustení zmeny účastníka, nakoľko zo strany súdneho exekútora nebol súdu
návrh na zmenu účastníka konania doručený. Prevod alebo prechod je potrebné v každom prípade

procesne deklarovať rozhodnutím exekučného súdu, ktoré sa stáva podkladom pre súdneho exekútora
(spolu s udeleným poverením) na pokračovanie v exekúcii. A keďže povinný zanikol (hoci s právnym
nástupcom), nastal v konaní nedostatok procesných podmienok spočívajúcich v nedostatku spôsobilého
účastníka konania na strane oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že nástupca oprávneného sa nestal
účastníkom predmetného exekučného konania.

20. V predmetnej exekúcii bolo teda potrebné, aby oprávnený ešte pred výmazom (v čase zrušenia
spoločnosti) túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie a aby
zároveň požiadal o zmenu oprávneného, pričom exekútor by potom podal na súd návrh na pripustenie
zmeny účastníka konania na strane oprávneného a následne by bolo možné rozhodnúť o pokračovaní v
exekúcii s právnym nástupcom oprávneného. K uvedenému však nedošlo a samotný súdny exekútor nie

je oprávnený podať návrh na pripustenie zmeny účastníka (pozri rozhodnutie KS TN zo dňa 12.07.2017,
sp. zn. 5CoE/73/2017).

21. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. g) EP ju zastavil.

22.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.03.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

23. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

24. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Súd s poukazom na zastavenie konania zavinením oprávneného pristúpil k rozhodnutiu o trovách

exekúcie, k náhrade ktorých by v súlade s ust. § 203 ods. 1 EP mal zaviazať oprávneného. Na
základe vyššie uvedeného však súd v tomto prípade nemohol oprávneného zaviazať na náhradu
trov exekúcie, pretože oprávnený zanikol a nemá právnu subjektivitu. Súd nepopiera, že v konečnom
dôsledku tak môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je však odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri

výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania
je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor
má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že
majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (či ako v tomto
prípade, že nastanú okolnosti znemožňujúce priznať exekútorovi náhradu jeho trov), toto riziko je na

druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené
riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na povinného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983.
séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného

súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ
funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré
vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu
vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).“

27. Nakoľko v predmetnej veci došlo k špecifickej situácii, kedy zanikol oprávnený, ktorý zavinil
zastavenie exekúcie, nebol v konaní daný subjekt, ktorý by bolo možné v zmysle citovaných ustanovení
Exekučného poriadku zaviazať k úhrade trov konania. S poukazom na vyššie označené rozhodnutia súd
rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie.