Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 23Er/3780/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604115254
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1604115254.3

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO: 00 681 709,
so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D.
E., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811
01 Bratislava, pod sp.zn. EX 330/2004, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 7.966,54 Eur (240.000
Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom pod sp.zn. EX 330/2004
vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky dňa 09.12.2004 poverením č. 5106 011066 poveril súdneho exekútora JUDr.

Ladislava Jakubca vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného
rozkazu Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Zm 916/04-12 zo dňa 29.09.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2004, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu
7.966,54 Eur (240.000 Sk) s príslušenstvom a trovy exekúcie.

2. Okresný súd Malacky uznesením č.k. 23Er/3780/2008-17 zo dňa 06.10.2008, právoplatným dňa

06.11.2008, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený HVB Bank Slovakia, a.s., a na jeho
miesto nastúpil jeho právny nástupca: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava,
IČO: 00 681 709.

3. Súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že oprávnený UniCredit Bank Slovakia a.s., bol dňa
01.12.2013 ex offo vymazaný, pričom zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala

spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská
1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.6. Podľa § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevod alebo prechod práva alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je
exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd
rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému
a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo

povinnosť prešla.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

11. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť mať
práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

12. Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom

určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

13. Podľa§ 61 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len„ CSP“) má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva.

14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

18. Dňom výmazu z Obchodného registra, t. j. dňom 01.12.2013 oprávnený stratil
spôsobilosť na práva a povinnosti, čím zanikla aj jeho procesná subjektivita.

19. V tejto súvislosti súd uvádza, že v osobitnom procesnoprávnom režime Exekučného poriadku s
poukazom na znenie § 37 ods. 3 EP (upravujúceho tak prípady prevodu, ako aj prípady prechodu práv
a povinností) existencia hmotnoprávnej sukcesie neznamená automaticky existenciu procesnoprávnej
sukcesie. Exekučné konanie je založené na dôslednej dispozičnej zásade, v dôsledku čoho k
procesnému nástupníctvu môže dôjsť len na základe dispozičného procesného úkonu predpokladaného

ustanovením § 37 ods. 3 EP. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhoduje o zmene účastníka zásadne iba
na návrh (nie ex offo). Pokiaľ k zmene účastníka nedôjde, nie je možné v konaní pokračovať s právnym
nástupcom a súd musí konanie zastaviť pre stratu hmotnoprávnej spôsobilosti na práva a povinnosti a
zároveň aj spôsobilosti byť účastníkom konania podľa § 61 CSP, čo je neodstrániteľným nedostatkomprocesnej podmienky konania. Preto hoci právny nástupca oprávneného je súdu známy, súd ex offo
nemohol rozhodnúť o pripustení zmeny účastníka, nakoľko zo strany súdneho exekútora nebol súdu
návrh na zmenu účastníka konania doručený. Prevod alebo prechod je potrebné v

každom prípade procesne deklarovať rozhodnutím exekučného súdu, ktoré sa stáva podkladom pre
súdneho exekútora (spolu s udeleným poverením) na pokračovanie v exekúcii. A keďže povinný
zanikol (hoci s právnym nástupcom), nastal v konaní nedostatok procesných podmienok spočívajúcich
v nedostatku spôsobilého účastníka konania na strane oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že nástupca
oprávneného sa nestal účastníkom predmetného exekučného konania.

20. V predmetnej exekúcii bolo teda potrebné, aby oprávnený ešte pred výmazom (v čase zrušenia
spoločnosti) túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie a aby
zároveň požiadal o zmenu oprávneného, pričom exekútor by potom podal na súd návrh na pripustenie
zmeny účastníka konania na strane oprávneného a následné pokračovanie v exekúcii s právnym
nástupcom oprávneného. K uvedenému však nedošlo a samotný súdny exekútor nie je oprávnený

podať návrh na pripustenie zmeny účastníka (pozri rozhodnutie KS TN zo dňa 12.07.2017, sp. zn.
5CoE/73/2017).

21. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. g) EP ju zastavil.

22.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.03.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

23. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

24. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Súd na základe vyššie uvedeného nemohol k náhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného, keďže

zanikol. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie

aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele
proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS

199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike
č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na
seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností
súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol

na vykonávanie exekúcií).“

27. Nakoľko v predmetnej veci došlo k špecifickej situácii, kedy zanikol oprávnený, ktorý zavinil
zastavenie exekúcie, nebol v konaní daný subjekt, ktorý by bolo možné v zmysle citovaných ustanovení
Exekučného poriadku zaviazať k úhrade trov konania. S poukazom na vyššie označené rozhodnutia súd

rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie.