Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4426200567
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4426200567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov:
F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. – F. E., F. XXXX/XX,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/274/2017-27 zo dňa 06.12.2017 tak,
že výživné na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e zo sumy 70 eur na sumu
150 eur mesačne od 12.02.2026, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 18-teho dňa toho

ktorého mesiaca k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 12.02.2026 do 28.02.2026 vo výške 46 eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s planením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.02.2026 domáhala zvýšenia výživného na

maloleté dieťa zo sumy 70 eur mesačne, na sumu 170 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodňovala tým, že výživné na maloleté dieťa bolo stanovené v čase, keď dieťa navštevovalo
materskú školu a malo bežné záujmy. V súčasnosti dieťa chodí na Základnú školu v G. a tým vzrástli
jeho potreby. Dieťa navštevuje tanečný krúžok v G. a divadelný krúžok v Nových Zámkoch. Poplatky za
krúžky a cestovanie na súťaže sa zvýšili. Vzrástli výdavky na oblečenie, stravu a iné potreby. Dieťa má
strojček a chodí každý mesiac do Komárna. Doteraz určená výška výživného nezodpovedá potrebám
dieťaťa. Matka pracuje ako čašníčka a jej mesačný príjem v hrubom je vo výške 816 eur. Otec maloletej

si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne. Nedodržiava ani deň splatnosti v príslušnom mesiaci.

2. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že sa oboznámil s návrhom, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť i voči
plnoletej dcére, kde bude tiež pojednávanie. Vzhľadom na svoje finančné možnosti aktuálne po zhoršení
jeho zdravotného stavu, pretože mal v novembri 2025 problémy so srdcom, je ochotný prispievať na
výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov
a zistil tento skutkový a právny stav:3.1 Rodný list maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. I., ktoré je evidované v knihe narodení
Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 153, ročník 2012, na strane 6, po poradovým číslom 1119.
Matkou maloletého dieťaťa je F. B., J. D., nar. XX.XX.XXXX a otcom D. B., nar. XX.XX.XXXX.

3.2 Potvrdenie o príjme matky od zamestnávateľa AH Gastro s.r.o. za obdobie november 2025 a január
2026, z ktorého mal súd preukázané, že jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 2 057,83 eur, čo
v priemere mesačne predstavuje sumu 686 eur.

3.2.1 Potvrdenie o príjme matky od rovnakého zamestnávateľa od 02/2025 do 01/2026, z ktorého mal
súd preukázané, že matke bola vyplatená čistá mzda vo výške 7 735,92 eur, čo v priemere mesačne
predstavuje sumu 645 eur.
3.3 Výdavky na maloleté dieťa rozpísané na č.l. 6, náklady na bývanie 250 eur, cestovné nafta 100 eur,
autobus 15 eur, telefón 12 eur, oblečenie 30 eur, lieky 15 eur, krúžky 20 eur, divadelný 15 eur, drogéria
35 eur, strojček na zuby 50 eur.

3.4 Daňové priznanie za rok 2025 pán J. D., manžel matky, z ktorého mal súd preukázané, že príjmy zo
živnosti boli vo výške 17 500 eur, výdavky žiadne, základom dane suma 5 722,45 eur.

3.5 Kúpna zmluva prvá strana, z ktorej mal súd preukázané, že kupujúcou bola matka, predmetom

zmluvy bola nehnuteľnosť v kat. území C. na LV číslo XXX.

3.6 Potvrdenie z Centra voľného času Pyramída na maloleté dieťa zo dňa 02.03.2026, z ktorého mal
súd preukázané, že dieťa navštevuje v šk. roku 2025/2026 dramatický / divadelný krúžok, uhradený
poplatok 60 eur.

3.7 Listinné dôkazy na č.l. 40-44 ohľadne výdavkov matky.

3.8 Potvrdenie na maloleté dieťa ohľadne návštevy tanečných hodín, poplatok 140 eur na pol roka.

3.8.1 Potvrdenie o návšteve školy maloletého dieťaťa zo dňa 26.02.2026, z ktorého mal súd preukázané,
že v šk. roku 2025/2026 je maloleté dieťa žiačkou 7.B triedy Základnej školy Šurany, SNP 5.

3.9 Pripojený spis tunajšieho súdu pod sp.zn. 7P/274/2017, z ktorého mal súd preukázané, že návrhom
zo dňa 30.08.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a ÚPP k maloletým deťom tak, aby

boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný na platenie výživného vo výške 150 eur na
vtedy maloletú F. a vo výške 100 eur na maloletú A..
Potvrdenie o prijme matky od rovnakého zamestnávateľa ako teraz za obdobie od 12/2016 do 11/2017,
z ktorého mal súd preukázané, že jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 4 503,25 eur, čo v priemere
mesačne predstavuje sumu 375 eur. Mesačné výdavky na F. predstavovali sumu 209 eur. Mesačné

výdavky na A. sumu 194 eur, strava v škôlke 25 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreby, hračky
10 eur, oblečenie 25 eur, školné 12 eur, aktivity v škôlke 5 eur, tanečná VIVA 13 eur, tanečná Šuriančik
3 eurá, atletika 1,50 eur.
Potvrdenie o príjme otca, ktorý bol zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako matka za obdobie od
12/2016 do 11/2017, z ktorého mal súd preukázané, že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 5 465,06

eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 455 eur.
Zápisnica o pojednávaní zo dňa 06.12.2017, z ktorej mal súd preukázané, že matka uviedla, že žiada
výživné na F. 100 eur a na Hanu 70 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec poukázal na výdavky
s tým, že bývali v spoločnej domácnosti, on splácal úver a matka zálohy na elektrinu. Ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemal. Uznal, že sa manželstvo rozpadlo kvôli alkoholu, súhlasil s výškou výživného.

Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/274/2017-27 zo dňa 06.12.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť 06.12.2017, ktorým súd rozhodol tak, že:

I. Súd manželstvo F. B., J. D., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 16.04.2005
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku 38 ročník 2005 na strane

220 pod poradovým číslom 72 r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté deti B.: F., nar. XX.XX.XXXX a A., nar.
XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, žeobaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec je p o v i n n ý prispievať
na výživu maloletej F. v sume 100,- eur mesačne a na výživu maloletej A. v sume 70,- eur mesačne,
vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

3.10 Mzdový list otca za rok 2025 od zamestnávateľa od mája 2025 do januára 2026, z ktorého mal súd
preukázané, že za obdobie od 05/2025 do 01/2026 bola otcovi vyplatená čistá mzda vo výške 412,82

eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 45,86 eur mesačne.

3.10.1 Z odpovede na lustráciu zo Sociálnej poisťovne na otca maloletého dieťaťa za posledné dva
roky mal súd preukázané, že otec bol zamestnaný u zamestnávateľa TS Gastro s.r.o. od 03.07.2023
do 30.06.2024 s vymeriavacími základmi minimálnymi 86,20 eur a 90,51 eur. Následne tri mesiace
u zamestnávateľa PULSE2 s.r.o. s vymeriavacími základmi 200 a 160 eur. U zamestnávateľa TS Gastro

s.r.o. od 01.07.2024 do 18.05.2025 rovnako s minimálnymi vymeriavacími základmi. Od 19.05.2025 sa
jedná o rovnakého zamestnávateľa, došlo k zmene názvu a vymeriavacie základy sú naďalej minimálne.

4. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá. Asi pol
roka po rozvode manželstva v roku 2018 si zakúpila do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, v ktorej

aktuálne bývajú za kúpnu cenu 56 000 eur. Zobrala si hypotéku vo výške 42 000 eur, ktorú mesačne
spláca splátkou vo výške 180 eur. Rozdiel kúpnej ceny vo výške 14 000 eur jej požičal brat, s ktorým
sa už vyrovnala v rámci dedičstva. Matka jednoznačne uviedla, že i napriek oboznámenému čistému
mesačnému príjmu od zamestnávateľa vo výške 645 eur je jej príjem vo výške 1 000 eur, okrem toho
si vie privyrobiť 150 eur z pečenia. Zároveň poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 120 eur

a daňový bonus 100 eur na maloleté dieťa a výživné na obe deti, čo spolu predstavuje sumu 1 640 eur.
Z uvedeného príjmu uhrádza mesačné zálohové platby na bývanie, ktoré pozostávajú zo zálohových
platieb na plyn 99 eur, elektrina 85 eur, voda 60 eur, internet a TV 24 eur, spolu vo výške 268 eur
a alikvotná časť nákladov na bývanie na jedného člena domácnosti pri počte 5 členov, je 54 eur na
osobu. Okrem toho spláca hypotéku vo výške 184 eur. Zároveň platí telefón pre ňu a dievčatá spolu vo

výške 56,60 eur. Potraviny do domácnosti nakupuje manžel mesačne v sume okolo 400 eur. Ona minie
na potraviny mesačne okolo 120 eur. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Po vyporiadaní
BSM dostala sumu 7 000 eur krátko po rozvode a motorové vozidlo Ford, rok výroby 2000, ktorý predala
asi v roku 2023 za cenu 2 000 eur. Výdavky na maloleté dieťa A. sa zvýšili a aktuálne pozostávajú
z rozpočítaných výdavkov ZRPŠ a triedny fond 4 eurá, školské pomôcky 3 eurá, obedy v škole 6 eur,

strava doma 120 eur, oblečenie 60 eur, obuv 30 eur, vitamíny, lieky 15 eur, drogéria 35 eur, telefón 14
eur. Dieťa navštevuje tanečný krúžok asi 3 roky, mesačný poplatok 28 eur. Divadelný krúžok navštevuje
rovnakú dobu, mesačný poplatok 12 eur. Dva roky chodí dieťa k zubárovi do Komárna, pretože má
strojček. Ročné výdavky spolu predstavujú sumu 150 eur, čo po rozpočítaní predstavuje sumu 13 eur
a okrem toho sú to pravidelné mesačné výdavky na zubára v sume 45 eur. Maloleté dieťa vozí na krúžky

v stredu, štvrtok, v sobotu do Nových Zámkov a raz mesačne k zubárovi do Komárna a výdavky na
pohonnéhmotysúokolo100eur.NastaršiudcéruF.,ktoráštudujenavysokejškolevýdavkypozostávajú
z podnájmu 150 eur, doučovanie pred skúškami 6 x 20 eur, mesačne 12 eur, oblečenie 50 eur, lieky
20 eur, strava 200 eur, električenka 50 eur, telefón 14 eur. Staršia dcéra má priesvitný strojček a ročné
výdavky predstavujú sumu 120 eur. Navrhovateľka uzatvorila druhé manželstvo v septembri 2025. Jej

manžel pracuje ako živnostník v oblasti elektrikár a jeho príjem uviesť nevedela. Manžel uhrádza náklady
na stravu mesačne vo výške 400 eur. Manžel má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu K.
D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti matke a výživné určené vo výške 100
eur. Dieťa hrá hokej a otec mu dopláca mesačne okolo 300 eur. Okrem toho má manžel výdavky ako
sociálna a zdravotná poisťovňa 425 eur, režijné náklady na dvojizbový byt v Šuranoch 70 eur, životná

poistka 53 eur, ročná poistka na tri autá 100 eur, drogéria 70 eur a strava do domácnosti 500 eur pre
5 ľudí. Matka zdôraznila, že často si musí požičiavať peniaze a finančne jej vypomáha manžel, hlavne
v čase keď si nevie privyrobiť z pečenia. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu vyhovieť a výživné
zvýšiť na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu a súhlasila so splátkami zročného výživného.

5. Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že pracoval u rovnakého zamestnávateľa
ako matka, avšak nedalo sa to už potom, ako sa rozviedli. Poukázal na to, že v novembri 2025 ho
odviezla RZP-čka, mal vysoký krvný tlak a bol hospitalizovaný asi týždeň. Následne sa bol evidovať
u kardiologičky u D. L., ktorá mu predpísala lieky a rovnako bol u endokrinologičky. Jeho príjem podľavlastného vyhlásenia je vo výške 700- 800 eur a závisí od počtu odrobených hodín. Odborníčka mu
povedala, že srdce mu funguje normálne, má ho zväčšené o centimeter a pol. Nevládze toľko ako
predtým. Pred zdravotným problémom pracoval od 06:00 hod. do 17:00 hod., aktuálne pracuje od

06:00 hod. do 14:00 hod. Býva v nehnuteľnosti, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, nadobudnutá pred
manželstvom. Mesačné zálohové platby na bývanie, elektrina 235 eur, voda 20 eur, TV internet 24 eur,
spolu vo výške 279 eur. Rozpočítané ročné výdavky, ako smeti a daň mesačne vo výške 8 eur. Výdavky
natelefón6euramábežnévýdavkynastravu,ošatenieahygienicképotreby.Počasmanželstvadaroval
jednu štvrtinu nehnuteľnosti bývalej manželke a mali spolu úver, ktorý splácal splátkou 200 eur. Titulom

vyporiadania BSM na papieri vyplatil matke maloletého dieťaťa 7 000 eur, dal jej ešte 2 000 eur, auto
a motorku. Z domu si zobrala i hnuteľné veci, keď sa sťahovala. Aktuálna splátka úveru je 400 eur,
pretože úver riadne nesplácal. Nemá žiadne úspory. Vlastní motorové vozidlo Opel, rok výroby udať
nevedel, ktorý nadobudol vlani ako kúpnu cenu z časti pozemku, ktorý predal v hodnote 6 000 eur.
Sdeťminiejevkontakte,alechcelbybyť.Nepamätalsi,čimaloletémudieťaťutelefonoval. Kvýdavkom,
ktoré uhrádzala matka na maloleté dieťa mal výhrady len voči nákladom na benzín. Uznal, že okrem

výživného na mimoriadne výdavky neprispieva, matka ho nekontaktovala. Nepamätal si kedy sa osobne
stretol s maloletým dieťaťom. Po vykonanom dokazovaní uviedol, že je ochotný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne a keď sa jeho zdravotný stav upraví, je ochotný platiť i viac.

6.Kolíznyopatrovníkmaloletéhodieťaťavzáverečnejrečiuviedol,žeodposlednéhorozhodovaniasúdu

sa zmenila situácia na strane všetkých účastníkov. Maloleté dieťa aktuálne navštevuje 2. stupeň ZŠ,
ako aj krúžky. Otec nad rámec výživného neprispieva, s dieťaťom sa nekontaktuje, nevedel uviesť kedy
sa realizoval osobný kontakt. Matka má výdavky okrem pravidelne sa opakujúcich, bežných, výdavky
so záujmovými aktivitami maloletého dieťaťa, ako aj výdavky so strojčekom. Z týchto dôvodov navrhol
výživné zvýšiť na sumu 150 eur.

7. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8.Akbysavčaseporozhodnutíovýkonerodičovskýchprávapovinnostíalebodohoderodičovovýkone

rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov
na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov
na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

9. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

10. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom
životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich
detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby

duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

13. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV.ÚS77/2002, III.ÚS/63/2006) do obsahu základného práva
na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takýchmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý
predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej
normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejto

právnej normy na zistený skutkový stav veci.

14. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, pričom sa predpokladá, že ich vykonávajú
v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl.

51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov
pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Až
keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV.ÚS/367/2008).

15. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus i v

rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim
hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane
vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže
ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v

záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v
stabilnomprostredíarodičomnemôžebyťpodľačl.8dohovoruumožnenéuplatňovaťopatrenia,ktoréby
mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej
moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná
pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na

jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8.7.2003,
bod 66).

16. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda
východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení zákona o rodine v konaní

o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom.

17. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej
výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne
vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú

úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť
neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho
výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

18. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým

dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor
neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa
matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd
musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie

vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

20. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

21. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,

je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi

skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

22. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri

určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa
preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať

dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

23. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

24. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

25. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

33. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena

tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď

sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

35. V prejednávanej veci ohľadne návrhu matky sa jednalo o zvýšenie výživného a z týchto dôvodov bolo
povinnosťou súdu skúmať hmotnoprávne podmienky pre zmenu skôr určenej vyživovacej povinnosti.
Súd bol povinný posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od
predchádzajúcej úpravy, pričom nemohol opomenúť ani existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona

o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už
v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods.
1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (III.US 319/2015) Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa je dôvodný,

pretože naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2017 rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 7P/274/2017-27 zo dňa 06.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.12.2017, ktorým
súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloleté deti zveril do
osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 100 eur na vtedy maloletú
F. a vo výške 70 eur na maloletú A. tak, ako je to uvedené v bode 3.9 odôvodnenia.

35.1 Počas posledného rozhodovania súdu bol príjem otca vo výške 455 eur. Z pripojeného spisu
výdavkyotcapreukázanéneboliazospisunevyplývajú.Otecvosvojejvýpovediuznal,žeichmanželstvo
sa narušilo preto, že požíval alkoholické nápoje. Bývali v jednom dome a spoločne uhrádzali náklady
na domácnosť. On splácal úver a manželka elektrinu. Výška splátok, ani bližšia špecifikácia zo spisu

ani z výpovede otca nevyplýva.

35.1.1 V čase rozhodovania súdu mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa za posledné dva
roky bol evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa TS Gastro s.r.o. od 03.07.2023 do 30.06.2024
s vymeriavacími základmi minimálnymi 86,20 eur a 90,51 eur. Následne tri mesiace u zamestnávateľa

PULSE2 s.r.o. s vymeriavacími základmi 200 a 160 eur. U zamestnávateľa TS Gastro s.r.o. od
01.07.2024 do 18.05.2025 rovnako s minimálnymi vymeriavacími základmi. Od 19.05.2025 sa jedná
o rovnakého zamestnávateľa, došlo k zmene názvu a vymeriavacie základy sú naďalej minimálne.
Z predloženého mzdového listu otca za rok 2025 od 05/2025 do 01/2026 mal súd preukázané, že mu
bola vyplatená čistá mzda vo výške 412,82 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 45,86 eur.

Otec uznal, že jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav je vo
výške 700 - 800 eur a predtým bol vo výške 1 000 eur. Uvedené skutočnosti nevyplývajú z predloženého
mzdového listu, pretože jeho čistá mzda je rovnaká za mesiace november, december vo výške 43,93
eur mesačne a vyššia v mesiaci január vo výške 49,75 eur mesačne, z čoho je možné usudzovať, žejeho príjem je naďalej minimálne vo výške 1 000 eur tak, ako to otec uznal a nerozporoval predtým,
ako sa u neho prejavil zdravotný problém, na ktorý poukazoval. Sám však uviedol, že mu odborníčka
kardiologička povedala, že srdce má v poriadku, len je zväčšené. I z uvedených minimálnych príjmov,

v zmysle potvrdenia zamestnávateľa nevyplýva, že jeho príjem by mal byť nižší tak, ako otec uvádzal
na svoju obranu. Uvedené súd nepovažoval za preukázané a v tejto časti otec neuniesol dôkazné
bremeno. Súd vychádzal z toho, že príjem otca sa od posledného pojednávania zvýšil, v neposlednom
rade uplynula dlhá doba 9 rokov. Okrem plnenia si vyživovacej povinnosti sa otec nijakým spôsobom
nad rámec výživného o maloleté dieťa nezaujíma, neprispieva mu na mimoriadne výdavky. Dieťaťu

pri príležitostí sviatkov, narodenín, menín a Vianoc žiadne darčeky nedáva. Nie je zanedbateľná tá
skutočnosť, že otec sa ani s dieťaťom nekontaktuje a nemá žiadne výdavky počas letných prázdnin,
prípadne sviatkov. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Pri určení výšky výživného
súd zohľadňoval skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu má otec dve vyživovacie povinnosti, t.j.
i vyživovaciu povinnosť na staršiu plnoletú dcéru, kde bol rovnako podaný návrh na zvýšenie výživného.
Ak otec maloletého dieťaťa zaplatí zvýšené výživné vo výške 150 eur, zostane mu suma 850 eur na

splnenie si vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, ako aj úhradu nákladov na bývanie tak, ako
uvádzal vo výške 279 eur a ďalších výdavkov na telefón, stravu, ošatenie a hygienické potreby. Zvýšené
výživné na maloleté dieťa pri príjme otca 1 000 eur predstavuje 15% z príjmu rodiča, čo je menej, ako
je uvádzané v metodických tabuľkách Ministerstva spravodlivosti, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa
a počet vyživovacích povinností otca.

35.2 V čase posledného rozhodovania súdu bol príjem matky vo výške 345 eur a pracovala u rovnakého
zamestnávateľa ako teraz. Rovnako zo spisu nevyplývajú výdavky matky a preto súd mal za to, že
pozostávali z bežných výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby a matka uhrádzala zálohové
platby na elektrinu tak, ako uviedol otec.

35.2.1 V čase rozhodovania súdu matka maloletého dieťaťa má príjem v zmysle potvrdenia
zamestnávateľa vo výške 645 eur, avšak matka sama uznala, že jej príjem mesačne je vo výške 1 000
eur. Mesačne je schopná privyrobiť si z pečenia sumu 150 eur a zároveň poberá rodinné prídavky
na dve deti a daňový bonus na maloleté dieťa. Z príjmu, ktorý pozostáva z mesačnej mzdy, z príjmu

z pečenia, zo štátnych dávok a výživného na dve deti uhrádza mesačné zálohové platby na bývanie
vo výške 268 eur, náklady na stravu 120 eur, splátku hypotéky 184 eur a telefóny vo výške 56,60
eur pre ňu a deti. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Vyživovaciu povinnosť má rovnako
i matka, avšak pri určení výšky výživného súd zohľadňuje i každodennú starostlivosť a preto mal za
to, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne, kde došlo

k zníženiu vyživovacej povinnosti voči otcovi. Ak otec maloletého dieťaťa prispeje na jeho výživu sumou
150 eur mesačne a matka sumou 100 eur mesačne po zohľadnení každodennej starostlivosti, k čomu je
potrebné pripočítať štátne dávky, rodinné prídavky a daňový bonus, bude matka schopná pokryť všetky
pravidelne sa opakujúce uznané výdavky súdom na maloleté dieťa vo výške 419 eur.

35.3 Výdavky na maloleté dieťa v čase posledného rozhodovania súdu predstavovali sumu 194 eur,
ktorá pozostávala z nákladov na stravu v škôlke 25 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreby, hračky
10 eur, oblečenie 25 eur, školné 12 eur, aktivity v škôlke 5 eur, tanečná Viva 13 eur, tanečná Šuriančik
3 eurá, atletika 1,50 eur.

35.3.1 Výdavky na maloleté dieťa v čase rozhodovania súdu, súd uznal vo výške 419 eur, ktoré
pozostávajú z rozpočítaných výdavkov ZRPŠ a triedny fond 4 eurá, školské pomôcky 3 eurá, obedy
6 eur, strava doma 120 eur, oblečenie 60 eur, obuv 30 eur, lieky 15 eur, drogéria 15 eur, telefón 14
eur, tanečná 28 eur, divadelný krúžok 12 eur, mesačný poplatok strojček 45 eur, rozpočítané výdavky
v súvislosti so strojčekom 13 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 54 eur. Súd zároveň dáva

do pozornosti, že náklady na stravu, oblečenie, obuv sú pohyblivé položky a ich výška je rovnako
závislá od ročného obdobia. Uznané pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky, ktoré pozostávajú aj
z rozpočítaných jednorazových výdavkov sú primerané, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ako aj
nárast od posledného rozhodovania súdu.

35.3.2 Súd neuznal pravidelne sa opakujúce mesačné výdavky vo výške 100 eur náklady na pohonné
hmoty a rovnako znížil výdavky na drogériu. Súd mal za to, že motorové vozidlo zrejme používa i matka
a takýto výdavok považoval vo vzťahu k dieťaťu za vysoký a neprimeraný. Matka sama uznala, ženiekedy jej tankuje manžel a nevedela jednoznačne uviesť aké sú náklady na pohonné hmoty vo vzťahu
k dieťaťu.

36. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný
dôvodne, pretože od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov. Pri vyhovení návrhu matky na zvýšenie výživného súd vychádzal z preukázanej zmeny
pomerov. Súd považoval za preukázané, že príjem otca je vo výške 1 000 eur tak, ako uznal, že ho
mal pred novembrom 2025, avšak z predložených listinných dôkazov otcom vyplýva, že jeho príjem

bol rovnaký za mesiace november, december a minimálne zvýšený za mesiac január. Zvýšené výživné
predstavuje 15% z príjmu otca. Súd určil vyživovaciu povinnosť i matke, kde rovnako vychádzal z toho,
že jej príjem je vo výške 1 000 až 1 150 eur mesačne tak, ako to sama uznala napriek predloženému
potvrdeniu od zamestnávateľa. Zvýšili sa výdavky na maloleté dieťa, ktoré súd uznal aktuálne vo výške
419 eur mesačne. Ak obaja rodičia si budú plniť riadne vyživovaciu povinnosť a pripočítajú sa k tomu
štátne dávky bude matka schopná pokryť všetky pravidelne sa opakujúce uznané výdavky na maloleté

dieťa. Pri rozhodovaní o návrhu matky súd vychádzal z reálnych zárobkových možností povinného,
t.j. otca, vzhľadom na jeho vzdelanie, vek a skúsenosti, ako aj fyzické možnosti s tým, že z verejne
dostupných zdrojov mal súd preukázané, že príjem vyučeného kuchára v okrese Nové Zámky je okolo
1 200 v hrubom, čo rovnako potvrdzuje, že príjem otca je aktuálne vo výške 1 000 eur v čistom. Súd len
na vysvetlenie udáva, že ak by aj zobral do úvahy tvrdenie otca, že jeho príjem je posledné tri mesiace vo

výške 800 eur a 9 mesiacov predtým bol vo výške 1 000 eur, jeho čistý mesačný príjem za 12 mesiacov
by predstavoval sumu 11 400 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 950 eur a zvýšené výživné
i z tohto príjmu by predstavovalo 16% z príjmu rodiča, čo je v súlade s metodickými tabuľkami.

37. Zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 12.02.2026 do 28.02.2026 vo výške 46 eur,

pozostáva zo 16 dní za mesiac február 2026, kde súd vychádzal z rozdielu doteraz určeného výživného
a zvýšené výživného. Súd povolil zročné výživné otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach vo výške
10 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec maloletého dieťaťa
z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Výška splátky je primeraná výške zročného
výživného.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa a procesný predpis
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).