Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206340
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8817206340.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,protipovinnej:B.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom O. XXX, XXX XX O., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/164/2017-12 zo dňa 13. júla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nar Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že:

„I. Súd n e v y l u č u j e súdneho exekútora X. Y. S., V.., Exekútorský úrad O. z vykonávania exekučného

konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 10Er/164/2017.

II. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52, § 53 odseky
1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinnou ako dlžníkom Zmluvu o úvere,
ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej

zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s
úverovou zmluvou bola formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladal ju spotrebiteľovi na
podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu
prvej inštancie bolo dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj
ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, ale
takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nebolo možné
považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na

rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností
možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu bola podľa názoru súdulen zdanlivá. Súd poukázal na to, že rozhodcovská zmluva/doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Značná

nerovnováha vyplývala aj zo skutočnosti, že podľa takto formulovanej zmluvy sa spotrebiteľ musel
podrobiť rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou so sídlom v O. (pre spotrebiteľa vzdialenej
približne XXX km), ktorú si priamo v zmluve určil oprávnený, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Napokon rozhodcovský súd
sa pri rozhodovaní nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa a tým

vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a
taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v
tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská
zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe

takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby súdnemu
exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1
písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti

Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 odsek 1 a 2
Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky

zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí
sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie

skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 2 odsek 2
druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad

alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným
súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od
spotrebiteľapožaduje,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,pričomvzmysle

dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (ustanovenie §
387 odsek 2 C.s.p.), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie
jeho správnosti uvádza.7. Exekučný súd je podľa ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku,
ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v

spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu
s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva

podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

8. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie
exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom

právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

9. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.“ (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011)

10. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu
otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy.

11.Súdprvejinštanciesprávneposúdilprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniaakovzťahspotrebiteľský,
ktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V

zmluve o úvere je povinná označená menom, priezviskom a rodným číslom a vystupuje teda v pozícii
spotrebiteľa.Oprávnenývystupujevpozíciidodávateľa,očomsvedčívýpiszobchodnéhoregistra,podľa
ktorého je predmetom činnosti oprávneného okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z
tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa

spotrebiteľských zmlúv.

12. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc
založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so Zmluvou o úvere. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská

zmluva uzavretá v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou
dňa XX.XX.XXXX, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Platnéuzavretierozhodcovskejzmluvyjezákladnouanevyhnutnoupodmienkou,
bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

13. Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol nesporne
predtlačený. Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

Zmluvy o úvere/rozhodcovských zmlúv, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Z hľadiska množstva sporov, ktoré vedie spoločnosť - oprávnený proti svojim dlžníkom, už súdy z
inejsvojejčinnostipovažujúzadostatočnepreukázanépoznatkyoobsahuapodmienkachdojednávania
úverových zmlúv a podpisovaní rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakladať právomoc rozhodcovských

súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok
z úverov prostredníctvom rozhodcu. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho
rozhodcovského súdu, rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O obdobnej situácii vypovedá aj
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého vopred stanovená podmienka
v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo

predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá.

16. Veriteľ v prejednávanom prípade nanútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu pred rozhodcovským
súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého príslušnosť by

bola stanovená podľa bydliska dlžníka - povinnej. Nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľ ako
dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednanie rozhodcovskej doložky,
kde navyše, rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorých boli dopísané len osobné údaje dlžníkov,
vytvárala zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní,
nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi nie je vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a

konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade rozhodovania rozhodcom.
Poučenie o rozhodcovskom konaní len vo všeobecnosti konštatuje obdobnosť rozhodcovského konania
so všeobecným súdnym konaním. Poučenie nie je dostatočné na to, aby bežnému spotrebiteľovi
objasnilo dopad podpisu rozhodcovskej zmluvy a konania pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská
zmluva bola u oprávneného obligatórnou súčasťou úverovej zmluvy, kde dlžník nemal na výber, a

keď chcel získať pôžičku - úver, pristupoval na všetky podmienky predkladané veriteľom. Jedná sa
o identifikovateľné konanie veriteľov, potvrdené v množstve sporov oprávneného, prejednávaných
všeobecnými súdmi, kde nie je veriteľom potvrdené individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
Ani text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkovi na výber, najmä, keď sa veriteľ rozhodne realizovať
svoje práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie správne,

po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie súdnemu exekútorovi.
Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej
rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou,
potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

17. Možnosť voľby pre spotrebiteľa bola len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské
žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne
formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak
využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi
výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie

vnúti. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nedojednal, nakoľko bola vopred pripravená, na
predtlačených formulároch. Preto nie je možné sa stotožniť s názorom oprávneného, že tzv. nevýhradná
rozhodcovská zmluva v danom prípade nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka.

18. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiťsa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“

19. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný

na tlačive dodávateľa). Za pozornosť stojí tiež skutočnosť, že tzv. „dohodnutý“ rozhodcovský súd,
ktorý mal prípadné spory zo zmluvy o úvere rozhodovať sa nachádzal v cca 460 km vzdialenosti
od bydliska povinnej. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola
vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typovej
rozhodcovskejzmluvy,ktorásapredkladáspotrebiteľomnapodpisamávyvolaťdojem,žesiichvyžiadali

spotrebitelia.

20. Z hľadiska stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR
č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky

zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného
titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Jednou z podmienok exekučného konania je tak
existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný. Obdobne môže postupovať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

21. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný

titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neplatnú,

čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie
ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený vo svojom odvolaní neuviedol
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia.24. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).