Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201141
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825201141.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX D., XXX XX E., 2. F. G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX D., XXX XX E., obaja zastúpení: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o. so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice
- mestská časť Juh, IČO: 51 034 336, proti žalovanému: F. G. H., I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.
XXX/XX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č. XXXX ako pozemok parc. reg. „C“ č. XX vo výmere 816 m2, vedený ako zastavaná plocha a nádvorie,

pozemok parc. reg. „C“ č. XX vo výmere 2592 m2, vedený ako záhrada a k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XX, stojaci na pozemku parc. reg. „C“ č. XX evidovanej na LV
XXXX nachádzajúce sa v okrese K. L. M., obec E., k.ú. E..

II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného tak, že rozdeľuje nehnuteľnosti
podľa Geometrického plánu č. 7/2026 zo dňa 19. 01. 2026 vyhotoveného zhotoviteľom D. M. - N.,
F.: XX XXX XXX, C. C. G. L. XXXX/XXX, I., autorizačne overeného dňa 02. 02. 2026 F. O. O. a

úradne overeného dňa 10.2.2026 Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a prikazuje nehnuteľnosti, a to tak, že:

Do výlučného vlastníctva žalovaného F. G. H., I. súd prikazuje novo vytvorené nehnuteľnosti ako
pozemok parc. reg. "C" č. XX/X vo výmere 535 m2, vedený ako zastavaná plocha, pozemok parc. reg.
"C" č. XX/X vo výmere 147 m2, vedený ako zastavaná plocha a rodinný dom so súp. č. XX, stojaci na
pozemku parc. reg. "C" č. XX/X evidovaný na LV č. XXX, nachádzajúce sa v okrese K. L. M., obec E.,
k. ú. E.,

Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B. súd prikazuje novovytvorené nehnuteľnosti
ako pozemok parc. reg. "C" č. XX/X vo výmere 130 m2, vedený ako zastavaná plocha, pozemok parc.
reg. "C" č. XX/X vo výmere 4 m2, vedený ako zastavaná plocha a pozemok parc. reg. "C" č. XX vo
výmere 2592 m2, vedený ako záhrada evidovaný na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v okrese K. L. M.,
obec E., k. ú. E.,

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam. Uviedli, že spolu so žalovaným sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese K. L. M., obci E., k.ú. E.,zapísané na: LV č. XXXX Poz. parc. reg. „C“ č. XX, vo výmere 816 m2, vedený ako zastavaná
plocha a nádvorie Poz. parc. reg. „C“ č. XX, vo výmere 2592 m2, vedený ako záhrada LV č. XXX
Rodinný dom so súp. č. XX, stojaci na poz. parc. reg. „C“ č. XX evidovanej na LV XXXX Žalobcovia sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach
vedených na LV XXX o veľkosti 4/5-iny, resp. na LV XXXX veľkosti 56/70-in k celku a žalovaný je
výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 1/5 k celku. Na
oboch listoch vlastníctva sú tak vedené strany sporu ako podieloví spoluvlastníci, kedy žalobcovia majú
v BSM reálny podiel 4/5-iny a žalovaný podiel 1/5-inu, no na LV č. XXXX je podiel žalobcov vyjadrený

iným zápisom zlomku vo forme 56/70-in. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti, stanovená Znaleckým
posudkom číslo 119/2025 zo dňa 30.6.2025, vypracovaným F. F. M., so sídlom I. H. XXXX/X, XXX XX K.
P. – Q., znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvia: Odhad hodnoty nehnuteľností, predstavuje ku dňu
vyhotovenia znaleckého posudku sumu vo výške 35 900 EUR (ďalej len „Znalecký posudok“). Hodnota
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na nehnuteľnosti tak predstavuje podľa záverov Znaleckého
posudku sumu 472,27 EUR za podiel na rodinnom dome, sumu 1605,89 EUR za podiel na poz. parc.

č. XX a sumu 5101,06 EUR za podiel na poz. parc. č. XX, spolu teda spoluvlastnícke podiely na
predmetných nehnuteľnostiach ohodnotil znalec na sumu 7179,22 EUR. Reálne rozdelenie Domu medzi
spoluvlastníkov tak, aby ho bolo možné spolu s pozemkom účelne využívať, neprichádza v uvedenom
prípade do úvahy. Dom, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva sporových strán, dlhodobo
nikto neužíva a chátra. Žalobcovia už v roku 2020 vyzvali žalovaného na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, no tento na návrh zo dňa 14.2.2020, ktorý prevzal podľa doručenky zo dňa 4.3.2020
nereflektoval. Žalobcovia vyhľadali pomoc v ich advokátskej kancelárii, prostredníctvom ktorej zaslali
žalovanému predžalobnú výzvu na vyporiadanie zo dňa 24.3.2025, no zásielka nebola žalovaným
prevzatá v odbernej lehote. Aj keď sú žalobcovia väčšinoví spoluvlastníci nehnuteľností, nevedia sa
so žalovaným dohodnúť na hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, ani na vyporiadaní. Žalobcom

z toho dôvodu neostáva nič iné, len domáhať sa svojich práv súdnou cestou. V dome je za účelom
toho, aby nedochádzalo k jeho znehodnoteniu, nevyhnutné vykonať už aj opravy väčšieho rozsahu –
čo je viditeľné aj z fotodokumentácie k znaleckému posudku, ktorá je jeho prílohou. Sporové strany
majú natoľko odlišné predstavy o spôsobe hospodárenia s nehnuteľnosťou, ako aj o jej užívaní, že
dohodnúť sa na realizácii akýchkoľvek, aj nevyhnutných opráv, je nemožné. Z uvedeného je zrejmé,

že zrušenie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti a prikázanie nehnuteľnosti
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, so súčasnou povinnosťou žalobcov uhradiť žalovanému
peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného, je jediným spôsobom, ktorým je za danej
situácie možné usporiadať vzájomné spoluvlastnícke vzťahy sporových strán tak, aby bola zachovaná
účelnosť užívania Nehnuteľnosti a zároveň aj hodnota nehnuteľnosti, ktorú chcú žalobcovia opraviť,

zveľadiť a užívať v budúcnosti. Žalobcovia považujú sumu vo výške 7179,22 EUR, ktorá predstavuje
1/5 všeobecnej hodnoty Nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, za primeranú peňažnú náhradu,
ktorú majú vyplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. V zmysle § 142
odsek 1: Občianskeho zákonníka: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“ Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalobcovia navrhujú, aby po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi tieto vykonal,

rovnako tak vykonal výsluch strán v konaní a aby po vyhodnotení dokazovania vydal nasledujúci
rozsudok: Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného a prikazuje do bezpodielového
spoluvlastníctvažalobcovnehnuteľnosti,nachádzajúcesavokreseK.L.M.,obciE.,k.ú.E.,zapísanéna:
LV č. XXXX ako Poz. parc. reg. „C“ č. XX, vo výmere 816 m2, vedený ako zastavaná plocha a nádvorie
Poz. parc. reg. „C“ č. XX, vo výmere 2592 m2, vedený ako záhrada LV č. XXX ako: Rodinný dom so

súp. č. XX, stojaci na poz. parc. reg. „C“ č. XX evidovanej na LV XXXX (ďalej len „Dom“). Žalobcovia sú
povinní zaplatiť žalovanému do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti vo výške 7179,22 EUR. Žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaný uviedol, že súhlasí so zrušením spoluvlastníctva, ale nesúhlasí s navrhovaným spôsobom

vyporiadania pozemku. Jeho podiel 1/5-iny predstavuje výmeru 681,6 m2 a žiada podiel v prírode
vyčleniť ako samostatnú parcelu z parcely č. XX. Vytvorením novej parcely vznikne stavebný pozemok,
na ktorom si chce postaviť rodinný dom. V prípade, že žalobcovia súhlasia s jeho návrhom, objedná na
svoj náklad vypracovanie geometrického plánu a vec môžu ukončiť aj mimosúdnou dohodou. Priložil kvyjadreniu kópiu z pozemkovej mapy, na ktorej označil „novovytvorenú parcelu“ číslom XX/X. Neskôr
doložil súdu geometrický plán na vyčlenenie svojho pozemku. S reálnym rozdelením parcely tak ako to
neskôr navrhli žalobcovia, kde by mu bol prisúdení pozemok so starým rodinným domom nesúhlasil,

dôvodom bolo to, že je to úzky pozemok a že by mal náklady na zbúranie tohto starého domu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to znaleckým
posudkom č. 119/2025 F. F. M., listom vlastníctva č. XXXX D. B. XXX, k.ú. E., vyjadrením
žalovaného zo dňa 22.09.2025, návrhom rozdelenia, písomným vyjadrením žalovaného z 5.10.2025,

priloženým geometrickým plánom č. 47/2025, úradne overeným, písomným vyjadrením žalobcov
z 7.10.2025, priloženým emailom na čl. 62, vyjadrením žalobcov z 13.10.2025, listom žalobcu z 7.1.2026
a priloženým technickou správou k stavbe, nákresom na čl. 91-92, písomným vyjadrením žalovaného
z 13.01.2026, cenovou ponukou na čl. 102-103, fotodokumentáciou na čl. 104-105, geometrickým
plánom, nákresom– návrhom domu na čl. 106, záznamom OU Vranov n. T. zo dňa 10.06.2020, č. OU-
VT-OSZP-2020/005963-002, vyjadrením žalobcov z 16.02.2026 a priloženým geometrickým plánom č.

7/2026,písomnýmvyjadrenímžalovanéhoz28.02.2026,fotodokumentáciounačl.121,122avýsluchom
strán sporu.

4. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav vecí:

5. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. vyplýva, že strany v konaní sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, a pozemok reg. „C“ p. č. XX vo výmere 816 m2, druh zastavaná plocha nádvoria
a pozemku reg. „C“ p. č. XX vo výmere 2592 m2, vedený ako záhrada, žalobcovia v podiele 4/5 a
žalovaný v podiele 1/5.

6. Z LV č. XXX, k.ú E. vyplýva, že strany v konaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
rodinného domu s.č.XX, stojaci na poz. parc. reg. „C“ č. XX evidovanej na LV XXXX. Žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach
vedených o veľkosti 4/5 a žalovaný v podiele 1/5.

7. Zo znaleckého posudku č. 119/2025 vypracovaného F. F. M. vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti
evidovaných na LV č. XXXX D. XXX je spolu 35.900 eur, pričom posudok obsahuje chybu vo výpočte
celkovej ceny nehnuteľnosti. Hodnota domu je 4722,74 eur, hodnota pozemkov je 33.534,72 eur, čo vo
výsledku spolu je 38.257,46 eur.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.09.2025 k podanej žalobe uviedol, že súhlasí so zrušením
spoluvlastníctva, ale nesúhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania pozemku. Jeho podiel 1/5-iny
predstavuje výmeru 681,6 m2 a žiada podiel v prírode vyčleniť ako samostatnú parcelu. Vytvorením
novej parcely vznikne stavebný pozemok, na ktorom si chce postaviť rodinný dom. V prípade, že
žalobcovia súhlasia s jeho návrhom, objedná na svoj náklad vypracovanie geometrického plánu a vec

môžu ukončiť aj mimosúdnou dohodou. Priložil k vyjadreniu kópiu z pozemkovej mapy, na ktorej označil
„novovytvorenú parcelu“ číslom XX/X. Neskôr súdu predložil GP 47/2025, ktorý bol úradne overený dňa
1.10.2025 F. R. I..

9.Žalobcoviavosvojomvyjadrenízodňa05.10.2025uviedli,ževuvedenejprávnejvecitrvánavyjadrení

zo dňa 22.9.2025, predložil geometrický plán č. 47/2025 a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní
vydal rozsudok: Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným na
a) LV čís. XXXX kat. územie E. ako parc. C-KN čís. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 816
m2, parc. C-KN čís. XX záhrada o výmere 2592 m2, b) LV čís. XXX ako rodinný dom súp. č. XX
postavený na pozemku parc. C-KN čís. XX a vyporiadava tak, že a) do výlučného vlastníctva žalovaného

prikazuje novovytvorenú parcelu C-KN čís. XX/X záhrada o výmere 682 m2 tak, ako je zakreslená na
geometrickom pláne C. N. C. zo dňa 1.10.2025 čís. 47/2025 a úradne overenom dňa 1.10.2025, b) do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov prikazuje parcelu C-KN čís. XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 816 m2 a novovytvorenú parcelu C-KN čís. XX/X záhrada o výmere 1910 m2 tak, ako je
zakreslená na geometrickom pláne C. N. C. zo dňa 1.10.2025 čís. 47/2025 a úradne overenom dňa

1.10.2025, c) do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov prikazuje rodinný dom súp. č. XX postavený
na pozemku parc. C-KN čís. XX. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalobcovi 472,30 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.10. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedli prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, že tento dňa 24. 9. 2025 kontaktoval emailovou formou právneho zástupcu
žalovaného, pričom mu zaslal email nasledujúceho znenia: „Dobrý deň, predstavil som Váš zámer

klientovi a oznamujeme Vám nasledovné dve možnosti vyporiadania, ku ktorým sú klienti ochotní
pristúpiť: 1. Vyčlenenie samostatnej parcely vo výmere 681,6 m2 pre Vášho klienta, no z parcely č. XX,
kde je starý rodinný dom, ktorý si môže Váš klient prestavať a užívať, prípadne zbúrať a na jeho mieste
postaviť nový. Klienti nesúhlasia s vyčlenením parcely podľa Vášho zámeru, nakoľko ide o pozemok
susediaci s nehnuteľnosťou klientov, ktorí majú záujem na ňom postaviť garáž a užívať ho spolu ako

celok s nehnuteľnosťou XX/X stojacou na parc. č. XX/X. Ak má teda Váš klient záujem na vyčlenení
pozemku, tak by sme súhlasili s vyčlenením podľa nami priloženého náčrtu, náklady konania a na
geometrický plán by znášal Váš klient. 2. Odkúpenie podielov Vášho klienta za sumu cca 8000-9000
EUR (aj keď podľa ZP je to len 7179,22 EUR). Viem si predstaviť, že ak by šlo o cenu, dokázal by som
na mojich klientov pozitívne vplývať, aby sme sa azda dohodli na utvorení kompromisu medzi našou
ponukou a očakávaním Vášho klienta. Ide však len o ponuku v rámci mimosúdneho vyporiadania. Je

žiaduce uviesť, že Váš klient svojim dlhoročným pasívnym prístupom k spoluvlastníctvu, kedy sa vôbec
nezaujímal a nestaral o svoje spoluvlastníctvo, neudržiaval ho, nereagoval na výzvy mojich klientov,
zapríčinil začatie konania, s ktorým vznikli trovy. S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote tak budú Tieto
trovy priznané v konaní navrhovateľom, no v prípade mimosúdnej dohody/zmieru by sme zohľadnili
racionálny postoj a správanie Vášho klienta, ktorý sa rozhodol vec konštruktívne riešiť. Prejdite si prosím

načrtnuté možnosti s Vašim klientom a informujte ma o Vašom rozhodnutí. Prioritne je potrebné zistiť, či
má Váš klient záujem o vyčlenenie pozemku z parc. XX, prípadne či by akceptoval predaj svojho podielu
a ak áno za akú cenu. Ak si zodpovieme tieto otázky, budeme sa vedieť posunúť v konkrétnom riešení
ďalej.“ Do dnešného dňa zo strany žalovaného ani jeho právneho zástupcu neprišla žiadna odpoveď,
no emailovou správou zo dňa 5.10.2025 ho klient informoval, že dňa 30.9.2025 cca o 8:00 hod prebehlo

na ich pozemku - parc. č. XX zameranie geodetom bez upozornenia, že takéto zameranie prebehne.
Navrhovateľ ako väčšinový spoluvlastník nedal súhlas na takéto zameranie, nebol o ňom informovaný
a nesúhlasí s navrhovaným riešením. Takéto konanie považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi
a ohradzujú sa voči nemu, nakoľko medzi spoluvlastníkmi nedošlo k žiadnej dohode o zameraní a
vyporiadaní. Z uvedeného naďalej trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadajú, aby súd prikázal

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcov za náhradu vo výške 7179,22 EUR a žalobcom priznal
náhradu trov konania vo výške 100%.

11. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2025 k vyjadreniu žalovaného
doručeného súdu dňa 06.10.2025 uviedli, že v celom rozsahu sa pridržiavajú svojho podania zo dňa

13.10.2025 a opätovne prízvukujú, že žalovaný bol dlhé roky pasívny spoluvlastník, ktorý sa žiadnym
spôsobom nepodieľal na udržiavaní nehnuteľnosti a na hospodárení so spoločnou vecou. Vo svojom
návrhu zo dňa 5.10.2025 žiadnym spôsobom neodôvodňuje svoj návrh na vyporiadanie. Geometrický
plán si nechal vyhotoviť bez súhlasu žalobcov, s ktorými nekomunikuje ani prostredníctvom právneho
zástupcu a takéto správanie možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného tak

naďalejtrvajúnapodanejžalobevcelomrozsahuažiadajú,abysúdprikázalnehnuteľnostidovýlučného
vlastníctva žalobcov za náhradu vo výške 7179,22 EUR a žalobcom priznal náhradu trov konania vo
výške 100%.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2025 uviedol, že v uvedenej právnej veci trvá na

doterajších vyjadreniach a žiada spoluvlastníctvo vyporiadať tak, ako uviedol v podaní zo dňa 5.10.2025.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.1.2026 uviedol, že po oboznámení sa so zápisnicou
z ostatného pojednávania prostredníctvom splnomocneného zástupcu podávam toto vyjadrenie. Na
základe darovacej zmluvy napísanej dňa 4.7.2019 dostal darom od babky jej spoluvlastnícky podiel 1/5,

aby v budúcnosti mal si kde postaviť rodinný dom. Pozemok bol pravidelne udržiavaný a v auguste
2019, kedy s matkou opätovne kosili pozemok, otec G. B. ich vyzýval aby „nekosili a odišli preč, lebo
je všetko predané". Nakoľko nikým zo spoluvlastníkov nebol informovaný, urobili svoju prácu a odišli.
Dňa 26.8.2019 na portáli katastra zistil, že je vyznačená plomba a neskôr, že zvyšný spoluvlastnícky
podiel bol odkúpený 5.9.2019 a 11.9.2019 žalovanými. Rodina B. po nadobudnutí podielu, spoločne aj s

rodinouH.(vedľajšípozemoksestryG.B.)začalivyužívaťparcelynaodvádzaniezrážkovejvodyzbudov
na ich pozemku - bez akéhokoľvek upovedomenia jeho ako spoluvlastníka. Následne pri obhliadke
pozemku dňa 12.4.2020 zistil, že bol vykonaný výrub stromov bez jeho vedomia, čím mu bola spôsobená
majetková ujma. Ukázalo sa, že výrub vykonal A. B. dňa 11.4.2020 vo vegetačnom období. Pri výrubenerešpektovali jeho spoluvlastnícke právo, no 12.4.2020 v deň, kedy na pozemku zistil vykonaný výrub,
mu večer v neskorších hodinách bol doručený email od G. B. s požiadavkami naňho, že nakoľko je
spoluvlastník chcú od neho 20% z ceny, ktorú uhradia za opravu plota. Plot ešte len plánujú opravovať

a dajú mu faktúru. Ale v e-maily o výrube stromov žiadna zmienka. O zisk z vyrúbaného dreva sa s
ním ako so spoluvlastníkom nepodelili, ale na druhej strane ich výdavky má hradiť vo výške svojho
podielu. Po tejto udalosti odmietol takýmto spôsobom financovať opravu plota a čakal v neistote čo bude
ďalej. Dňa 27.4.2020 mu bol doručený e-mail s informáciou, že na pozemku bude umiestnená kopa
kameňa a taktiež na pozemku budú umiestnené ovce. Za ten čas, čo sú spoluvlastníkmi, rodina B. aj

rodina H. si pozemok „užívali po svojom" - parkovali tam vlečku, umiestňovali drevo, umiestnili rúry na
odvod dažďovej vody, ktoré zasahovali až do polovice pozemku, ovce, kamene, tvárnice na plot.., na
základe toho ani nevedel čo, prípadne ako konať, či na pozemok ešte môže vôbec vstupovať. Trvá na
doterajších vyjadreniach a žiada spoluvlastníctvo vyporiadať tak, ako uviedol v podaní zo dňa 5.10.2025.
Na pozemku si chce postaviť rodinný domček, ktorý dodáva obchodná spoločnosť L. J. L. X, C., Q..
Predložil firemnú ponuku.

14. Z Geometrického plán č. 7/2026, vyhotovený dňa 19. 01. 2026 spoločnosťou D. M. - N., F.:
XXXXXXXX, C. C. G. L. XXXX/XXX, I., autorizačne overený dňa 2. 2. 2026 F. O. O. a úradne overený
dňa 10. 2. 2026 Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026. Predmetný geometrický
plán navrhuje oddelenie pozemku, parcely č. XX (pôvodne vo výmere 816 m2, druh: zastavaná plocha

a nádvorie), zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. E., na štyri nové parcely, a to na parcelu č. XX/X vo výmere
535 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 - pozemok, na ktorom je dvor), parcelu č. XX/X
vo výmere 130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 - pozemok, na ktorom je dvor), parcelu
č. XX/X vo výmere 147 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 15 a 10 - pozemok, na ktorom je
postavená bytová budova označená súpisným číslom, rodinný dom) a parcelu č. XX/X vo výmere 4

m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 15 a 10 - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova
označená súpisným číslom, rodinný dom).

15.Žalobcoviavosvojomvyjadrenízodňa16.02.2026uviedli,ževsúladesuznesenímsúdupredkladajú

Geometrický plán č. 7/2026, vyhotovený dňa 19. 01. 2026 spoločnosťou D. M. - N., F.: XXXXXXXX, C.
C. G. L. XXXX/XXX, I., autorizačne overený dňa 2. 2. 2026 F. O. O. a úradne overený dňa 10. 2. 2026
Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026. Predmetný geometrický plán navrhuje
oddelenie pozemku, parcely č. XX (pôvodne vo výmere 816 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie),
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. E., na štyri nové parcely:

a. Parcela č. XX/X vo výmere 535 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 -
pozemok, na ktorom je dvor), ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená do
vlastníctva žalovaného G. H..
b. I. č. XX/X vo výmere 130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 -
pozemok, na ktorom je dvor), ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená do

vlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B..
c. I. č. XX/X vo výmere 147 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 15 a 10 -
pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, rodinný dom), ktorá má
byť podľa geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalovaného
G. H..

d. I. č. XX/X vo výmere 4 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 15 a 10 -
pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, rodinný
dom), ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalobcov
A. B. a F. G. B..
Žalobcovia v nadväznosti na predložený geometrický plán uviedli, že navrhované rozdelenie parciel v

geometrickom pláne zodpovedá spoluvlastníckym podielom strán sporu. Do vlastníctva žalovaného G.
H. by mali byť prikázané novovytvorené parcely č. XX/X (535 m2) a 16/3 (147 m2), čo predstavuje
celkovú výmeru 682 m2. Táto výmera zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu 1/5- ina (20 %) z
celkovej výmery všetkých pozemkov (parcely č. XX + XX), ktorá predstavuje 3408 m2. Do vlastníctva
žalobcov A. B. a F. G. B. by mali byť prikázané novovytvorené parcely č. XX/X (130 m2) a 16/4 (4 m2)

z parcely č. XX, čo predstavuje celkovú výmeru 134 m2 z parcely č. XX, spolu s celou parcelou č. XX
(záhrada) vo výmere 2592 m2. Celková výmera žalobcov by tak predstavovala 2726 m2 (134 m2 + 2592
m2), čo zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu 4/5-iny (80 %) z celkovej výmery všetkých pozemkov.
Predložený geometrický plán predstavuje reálne a technicky realizovateľné rozdelenie pozemkov, ktorépresne zodpovedá spoluvlastníckym podielom strán sporu a umožňuje účelné využitie nehnuteľností pre
obe strany žalobcovia budú mať pozemok susediaci s ich rodinným domom, na ktorom si môžu postaviť
garážový prístrešok, ku ktorému bude vstup priamo z ich rodinného domu na susednom pozemku,

čím sa vytvorí jeden celok. Žalovaný bude mať celistvý pozemok s prístupovou cestou a inžinierskymi
sieťami, aby mohol realizovať svoju stavbu. Nové hranice boli v prírode označené kovovými rúrkami a
geometrický plán bol úradne overený v súlade s právnymi predpismi. Žalobcovia preto naďalej trvajú
na podanej žalobe s tým, že pokiaľ súd má za to, že nie sú splnené podmienky na prikázanie veci za
náhradu, žiadajú, aby Okresný súd Vranov nad Topľou po oboznámení sa s predloženým geometrickým

plánom tento vykonal ako listinný dôkaz a po vyhodnotení dokazovania vydal rozsudok: I. Súd zrušuje
podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného nachádzajúce sa v okrese K. L. M., obci E., k.ú. E.,
zapísané na: LV č. XXXX ako Poz. parc. reg. „C“ č. XX, vo výmere 816 m2, vedený ako zastavaná plocha
a nádvorie, Poz. parc. reg. „C“ č. XX, vo výmere 2592 m2, vedený ako záhrada, LV č. XXX ako: Rodinný
dom so súp. č. XX, stojaci na poz. parc. reg. „C“ č. XX evidovanej na LV XXXX II. Súd vyporiadava
podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného tak, že rozdeľuje nehnuteľnosti podľa Geometrického

plánu č. 7/2026, zo dňa 19. 01. 2026 vyhotoveného D. M. - N., F.: XXXXXXXX, C. C. G. L. XXXX/XXX,
I., autorizačne overeného dňa 2. 2. 2026 F. O. O. a úradne overeného dňa 10.2.2026 Okresným úradom
Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026 nasledovne: a) Do výlučného vlastníctva žalovaného G. H.
súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese K. L. M., obci E., k. ú. E., zapísané na: LV č.
XXXX ako Poz. parc. reg. "C" č. XX/X, vo výmere 535 m2, vedený ako zastavaná plocha Poz. parc. reg.

"C" č. XX/X, vo výmere 147 m2, vedený ako zastavaná plocha LV č. XXX ako: Rodinný dom so súp. č.
XX, stojaci na poz. parc. reg. "C" č. XX/X evidovanej na LV XXXX b) Do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov A. B. a F. G. B. súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese K. L. M., obci E., k. ú.
E., zapísané na: LV č. XXXX ako Poz. parc. reg. "C" č. XX/X, vo výmere 130 m2, vedený ako zastavaná
plocha Poz. parc. reg. "C" č. XX/X, vo výmere 4 m2, vedený ako zastavaná plocha Poz. parc. reg. "C"

č. XX, vo výmere 2592 m2, vedený ako záhrada LV č. XXX ako: Rodinný dom so súp. č. XX, stojaci
na poz. parc. reg. "C" č. XX/X evidovanej na LV XXXX. Žalobcom sa priznáva náhrada trov konania vo
výške 100 %.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.02.2026 k podaniu žalobcov a geometrickému plánu

uviedol, že nesúhlasí s rozdelením ako ho žalobcovia predkladajú v navrhovanom geometrickom pláne.
Vyporiadanie podľa návrhu žalobcov nie je v žiadnom prípade spravodlivé. Podľa ich návrhu by časť
pozemku, kde sa nachádza dom v ich väčšine (4/5), mala pripadnúť jemu a všetky náklady súvisiace
so sanáciou nehnuteľnosti a aj vyplatenie ich podielu by tak znášal on ako menšinový vlastník podielu
1/5. Keďže v tejto, žalobcami navrhovanej parcele by mu podľa geometrického návrhu mala pripadnúť

ešte aj studňa a hneď vedľa nej ďalšia malá budova, vznikali by mu tak ďalšie náklady spojené s
likvidáciou budovy, ale aj samotnej studne. Nakoľko studňa je podľa zákona vodná stavba a na jej
likvidáciu sa vzťahujú prísne pravidlá, aby nevzniklo riziko vážneho ohrozenia kvality podzemných vôd.
Ďalší vážny dôvod, prečo nesúhlasí s návrhom žalobcov je skutočnosť, že po oboch stranách nimi
navrhovanej parcely sa v bezprostrednej blízkosti jej hranice nachádzajú rodinné domy, čo mu opäť len

znemožňujevybavovaniepovoleníkvýstavbesvojhorodinnéhodomu.Ocitolbysavneriešiteľnejsituácii
ako umiestniť dom tak, aby zabezpečil dostatočné odstupy od spomínaných susedných rodinných
domov a ďalších stavieb na susediacich pozemkoch, aj z dôvodov aby zabezpečil súkromie, pohodlné
a zdravé bývanie sebe a rovnako aj rodinám susediacich rodinných domov. Z pohľadu zdravého ale
aj ekologického bývania žalobcami navrhovaná parcela by bola zatienená susedným rodinným domom

so sedlovou strechou, vybudovaným do výšky, ale aj do šírky s prístavbami po celej dĺžke a v tesnej
blízkosti hranice parcely, čo má výrazný dopad na náklady súvisiace s kúrením a bol by ukrátený o
slnečné lúče (v zimných mesiacoch už úplne). Pri výstavbe rodinného domu je svetlo kľúčovým faktorom
ovplyvňujúcim energetickú úspornosť, zdravie a komfort bývania. Prakticky takto by nemal prijateľné
možnosti ako vhodne umiestniť svoj rodinný dom. Spomínané skutočnosti, ale aj prístavby, hospodárske

budovy, výbehy pre zvieratá - to všetko v tesnej blízkosti hranice, znemožňujú žiť plnohodnotne. Ako už
pred súdom uviedol, na pozemku si chce postaviť rodinný dom a takto poriešiť bývanie. Je presvedčený,
že stavba rodinného domu by mala byť uprednostnená pred výstavbou prístrešku na auto. Výstavba
rodinného domu na ním navrhovanej parcele nepredstavuje žiadne obmedzenia ako pre susediace
pozemky, rovnako aj preňho, čím by bolo zabezpečené plnohodnotné bývanie pre obidve strany. Trvá na

doterajších vyjadreniach a žiada spoluvlastníctvo vyporiadať tak, ako uviedol v podaní zo dňa 5.10.2025.

17. Z výpovede žalobcu v 1.rade vyplýva, že žalovaný sa nijako nepodieľal na spoluvlastníctve, na
hospodárení, údržbe, kosení, ani neexistovala s ním žiadna reálna dohoda, poznajú sa 30 rokov, tykajúsi, bol mu na svadbe, poznajú sa dlho, kontaktovali ho osobne, cez advokáta, písali mu cez 50 správ.
Keď to kúpili, nevedeli, že to zdedí aj on, v tom čase sme ponúkali hocijakú sumu, opravuje sa, nie sumu,
variantu, aby si vybral stavebný pozemok alebo, čo on uzná za vhodné. Pozemok kupovali kvôli tomu,

že k ich domu si chceli spraviť dvor, dopĺňa – postaviť garáž. Keď stavali dom, je tam ochranné pásmo
50 m, tento pozemok je oproti cintorínu a toto je obmedzené tým, že nikto nechce bývať pri cintoríne.
Susedia o tri pozemky dopredu, popredávali a nepredali to, oproti cintorínu hneď, nikto nechce bývať.

18. Z výpovede žalobkyne v 2 .rade vyplýva, že tak, ako uviedol manžel, kúpili to s tým zámerom, že

chcú si rozšíriť pozemok, urobiť garáž, záhradný dom. Od začiatku sa starali, bol tam sad, záhrada,
stromy, to upravili, všetko sa vyrúbalo do súčasného stavu, kedy je ten pozemok bez stromov, je možné
tam už aj stavať. Ako uviedol manžel, kontaktovali žalovaného, nič im nepredložil, ako by chcel on využiť
tento pozemok a vysporiadať.

19. Žalobkyňa v 2. rade na otázku svojho práv. zástupcu, či ho niekedy vyzývali, aby sa podieľal na

hospodárení uviedla, že áno, plot medzi nimi a susedom, tam z časti nebol a on sa sťažoval, potrebovali
to opraviť. Vyzvali ho, ona ho vyzvala emailom, aby sa podieľal na oprave, že oni to kúpia a jemu dajú
preplatiť jeho časť, ale odmietol to. Oni to provizórne opravili, aby tam nebola diera. Žalobkyňa v 2. rade
na otázku svojho práv. zástupcu, či sa žalovaný niekedy podieľa na kosení, obhospodarovaní uviedla,
že nie, neoslovil ich, ani ich nikdy ho tam nevideli, aby kosil. Žalobkyňa v 2. rade na otázku súdu

poukázala, že ich dom sa nachádza na parcele č. XX/X, vedľa parcely č. XX/X. Poukázala, že úzky pás
parcely č. XX/X je v ich vlastníctve. Na dotaz, aby uviedla, komu patrí pozemok parc. č. XX/X? uviedla,
že patrí jej sestre. Na dotaz súdu, aby ozrejmila, kde sa nachádza starý dom súp. č. XX? poukázala,
že ten sa nachádza v zadnej časti úzkej dlhej parcely č. XX, ide o parcelu č. XX., uviedla, že zo strany
starého domu je prístup z hlavnej ulice a sú tam všetky siete.

20. Z výpovede žalovaného vyplýva, že e v júli 2019 dostal od svojej babky darom pozemok, aby si
postavil v budúcnosti svoj rodinný dom, aby mohol plnohodnotne fungovať. O tento pozemok sa spolu
s dedkom a babkou od malička starali, nakoľko keď bol malý, jeho prababka ho mala v opatere, keď
jeho mama bola v práci. Vtedajší spoluvlastníci sa dohodli na tom, ako budú udržiavať tento pozemok.

Keď nadobudol svoj podiel, pokračoval v udržiavaní tohto pozemku. Ako uviedol, otec G. B., keď tam bol
kosiť s mamou, ich vyzýval, aby opustili, aby nekosili, nakoľko, že je všetko predané. Na tomto pozemku
trávil veľkú časť detstva a tento pozemok dostal na to, aby sa zbudoval a takto by to chcel aj naplniť.
Našiel si nejaké stavby, pozisťoval si okolnosti a vybral si konkrétne stavbu, ktorú predložil súdu tejto
spoločnosti. Informoval sa, aké podmienky musí naplniť, aby ho mohol financovať. Zmenil zamestnanie,

od novembra mu plynie skúšobná doba, nemá ešte naplnené všetky podmienky, aby mohol pokračovať.
Ďalšia zásadná vec je to, že nie je vlastníkom parcely, na ktorej by chcel stavať a tým pádom, nemôžu
začať realizovať projekt. Čo sa týka udržiavania pozemku, pozemok rodina B. nadobudla, bol v poriadku,
bol obstaraný po užívaní po krátkom čase, nastal bod zlomu, kedy začali vyrubovať stromy a nevedel,
čo má ďalej robiť.

21. Žalovaný na otázku práv. zástupcu žalobcov, aby uviedol, aké kroky podnikol, keď zistil, že sú
vyrúbané stromy uviedol, že zavolal políciu. Uviedol, že spísala sa zápisnica a bolo šetrenie. Na otázku,
aký bol výsledok tohto šetrenia uviedol, nahliadol do písomnosti, ktorú má so sebou, a poukázal, že
má písomnosť od Okresného úradu Vranov n.T., odbor životného prostredia, kde hlavička – záznam

o odložení veci, sú tu zhrnuté nejaké informácie ohľadom toho, že mu bola spôsobená ujma na majetku,
porušením mojich spoluvlastníckych práv, že išlo o výrub drevín, ktoré boli vo vegetačnom období, sú
tu rozmery drevín, ktoré boli vyrúbané, je tu zaujímavá vec a to, že úrad uvádza, že dňa 15.4. bolo
doručené oznámenie o výrube drevín, že dreviny sú poškodené a po veternej smršti. Čo on má fotky,
ktoré predložil do spisu, dňa 10.3. vidno, že dreviny sú celé, nepoškodené a zdravé. Žalovaný na otázku

práv. zástupcu žalobcov, prečo nereagoval na výzvu na vyporiadania podielového spoluvlastníctva zo
dňa 4.3.2020 uviedol, že pokiaľ si dobre spomína, bolo to čas corony, dosť zlá situácia, čo sa týka práce,
jeho babka bola onkologický pacient, ktorá mu tento pozemok dala a ešte mu prišiel nátlakový email
sprevádzaný spôsobom, ktorý popísal, tak nereagoval na to.

22. Uvedený spor súd právne posúdil takto:23. Podľa ust. § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa ust. 137 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

25. Podľa ust. § 139 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

26. Podľa ust. § 141 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.

27. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

28. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší

a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

29. Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu

osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

30. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné v zmysle citovaných predpisov
v prvom rade dohodou. Ak uzavretie dohody nie je možné o zrušení a následnom vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva rozhodne súd. Je potrene poukázať že pokiaľ o zrušení a vysporiadaní

rozhoduje súd, môže sa stať, že súd rozhodne inak, ako si to žalujúci spoluvlastník predstavuje. Na
rozdiel od dohody všetkých spoluvlastníkov môže súd zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo
len na základe zákonných zásad uvedených v §142 Občianskeho zákonníka a stanovených spôsobov.

31. Súd tak bude postupovať na základe nasledovných stanovených zákonných zásad. V prvom rade

súd musí vždy skúmať, či je možné vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, dobre rozdeliť medzi
spoluvlastníkov. Pokiaľ je možné vec dobre rozdeliť, súd musí vždy postupovať tak, že vec rozdelí, a to
aj v prípade, že rozdelenie veci žiaden zo spoluvlastníkov nenavrhuje.

32. V prípade nehnuteľností je možné rozdelenie aj vertikálne, ale aj horizontálne, pokiaľ výsledkom

takéhoto delenia sú samostatné buď bytové alebo nebytové jednotky, príp. pozemky. Súd spravidla za
týmto účelom ustanoví znalca, ktorý určí, či je možné nehnuteľnosť technicky rozdeliť a ak áno, aké
náklady by s tým boli spojené. Zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo „dobre“ možné. To znamená, že súd
prihliada nielen na to, či je rozdelenie technicky možné, ale aj na to, či takémuto rozdeleniu nebránia iné
objektívne alebo subjektívne skutočnosti. Napríklad, pokiaľ by s prípadným rozdelením nehnuteľnosti

boli spojené neprimerane vysoké náklady na stavebné úpravy, tak súd môže skonštatovať, že za takých
podmienok nie je rozdelenie dobre možné.33. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, až vtedy prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Tento zákonný postup je potrebné

striktne dodržať

34. Súd sa spravidla snaží usporiadať majetkové vzťahy medzi spoluvlastníkmi tak, že celú vec prikáže
jednémuznichzaprimeranúfinančnúnáhraduvprospechostatnýchodstupujúcichspoluvlastníkov.Súd
však môže postupovať aj tak, že vec prikáže viacerým spoluvlastníkom, nielen jednému. Pri rozhodovaní

o tom, komu vec prikáže, ako aj pri rozhodovaní o výške primeranej finančnej náhrady prihliada súd
nielen na veľkosti podielov, ale aj na účelné vyžitie veci a na násilné správanie spoluvlastníkov. Účelnosť
sa posudzuje najmä podľa toho, ktorý spoluvlastník vec užíva. Pokiaľ je predmetom napríklad byt, tak
pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov tento byt sám užíva, tak je účelné, aby bol prikázaný jemu do vlastníctva.
Násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov súd vždy vyhodnocuje v neprospech toho, kto sa násilia
dopúšťa. Pokiaľ je predmetom spoluvlastníctva byt, v ktorom žijú dvaja spoluvlastníci a jeden z nich

pácha násilie na druhom spoluvlastníkovi, tak byt prikáže do výlučného vlastníctva toho, ktorý je obeťou
tohto násilia. Násilné správanie je nevyhnutné v konaní preukázať.

35. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Predaj prichádza do úvahy výlučne v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov v konaní neprejaví záujem

vec nadobudnúť do vlastníctva. Súd nemôže vec prikázať do vlastníctva osoby, ktorá nechce vlastníctvo
nadobudnúť. Súd prihliada pri aplikácii všetkých vyššie uvedených zásad na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. V súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota veci najmä za účelom určenia výšky
primeranej finančnej náhrady, ktorá bude patriť odstupujúcim spoluvlastníkom. Pokiaľ sa spoluvlastníci
na trhovej hodnote nedohodnú, súd určí v konaní znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom

určí predpokladanú trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

36. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva presný postup a zásady vyporiadania podielového
spoluvlastníctvam, ktoré je potrebné dodržať, ako aj ich postupnosť.

37. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva okrem kritéria veľkosti
spoluvlastníckeho podielu v prípade ak nie je rozdelenie veci možné sa prihliada aj na iné kritérium a to
účelne využitie veci. Prihliada sa v zmysle uvedeného na to, kto dom doteraz obýval, bytovú potrebu
spoluvlastníkov, kto ho udržiaval, opravoval, kto doň investoval, kto je ochotný ďalej do neho investovať
a starať sa o riadnu údržbu a veľkosť podielu má až druhoradý význam a súd nemusí prihliadať na

poradie kritérií, tak ako sú uvedené v zákone. Kritérium „účelne využitie veci“ sa prenecháva súdu,
aby podľa svojho zváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil čo je v danom prípade účelne
využitie, pričom rozhodnutie nemôže byť v rozpore so zákonom.

38. V zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre ktoré súd

nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak
na strane žalovaného ako aj na strane žalobcu. Týmito dôvodmi sú najmä zdravotný stav, vek, sociálna
situácia , stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti , nedostatok možnosti uspokojiť
svoje bytové potreby niekde inde , osobné väzba na nehnuteľnosť.

39. Z vyššie uvedených ustanovení taktiež vyplýva, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva okrem kritéria veľkosti spoluvlastníckeho podielu v prípade ak nie je
rozdelenie veci možné sa prihliada aj na iné kritérium a to účelne využitie veci. Prihliada sa v zmysle
uvedeného na to, kto dom doteraz obýval, bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto ho udržiaval, opravoval,
kto doň investoval, kto je ochotný ďalej do neho investovať a starať sa o riadnu údržbu a veľkosť

podielu má až druhoradý význam a súd nemusí prihliadať na poradie kritérií, tak ako sú uvedené
v zákone. Právna norma v ktorej obsiahnuté kritérium „účelne využitie veci“ patrí k normám neurčitou
hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom a ktoré sa tak
prenechávajú súdu, aby podľa svojho zváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu
právnej normy zo širokého, vopred neurčeného okruhu okolnosti. Ak bola norma hypotéza vymedzená

správne,rozhodnutienemôžebyťvrozporesozákonom,zdôvodu,ženeboliobjasnenéďalšieokolnosti,
prípadne že sa prihliadalo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za
podstatné či významne, keďže tieto okolnosti nie sú súčasťou hypotézy právnej normy vymedzenej
súdom v súlade so zákonom, z ktorej súd pri právnom posúdení veci vychádzal.40. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva

na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

41. V konaní sa žalobcovia domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva pôvodne prikázaním
nehnuteľnosti im do vlastníctva, neskôr reálnym rozdelením s čím všetci súhlasili, no každá strana
v konaní mala inú predstavu o reálnom rozdelené pozemku podľa výšky podielov.

42. Žalobcovia žiadali odčleniť žalovanému časť parcely č. XX v zdanej časti, kde stojí starý dom s.č.XX
zodpovedajúcej jeho podielu a rodinný dom prikázať žalovanému. Naopak žalovaný žiadal vyčleniť časť

pozemku z parcely č. XX v prednej časti pozemku vedľa domu žalobcov z dôvodu, že je tam voľná
plocha, aby mohol postaviť rodinný dom. Starý rodinný dom súp. č. XX žalovaný nechcel.

43. V súvislosti s návrhom strán sporu je potrebné poukázať na to, že ak jeden spoluvlastník nechce
parcelu, na ktorej stojí starý dom a preferuje voľný pozemok je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní

o rozdelení nie je viazaný len želaním spoluvlastníka, ale predovšetkým objektívnymi kritériami. Je
potrebnéposúdiťprepojenosťstavbyapozemku(Kritériumúčelnosti),súdsatakmervždysnažíoto,aby
stavba a pozemok pod ňou (vrátane priľahlého dvora) zostali v rukách tej istej osoby. Ak je ten starý dom
v spoluvlastníctve súd ho pri rozdelení pririeknu jednému z nich spolu s pozemkom. Je potrebné posúdiť
susedstvo a funkčná spätosť. Ak sa voľná parcela nachádza priamo vedľa domu druhého spoluvlastníka,

je to silný argument pre to, aby túto parcelu dostal práve on. V danom prípade sú to žalobcovia, ak
ide o parcelu č. XX. Súd prihliada na to, aby po rozdelení vznikli logické a funkčné celky. Argument,
že pozemok pri dome druhého spoluvlastníka prirodzene patrí k jeho nehnuteľnosti (napr. ako záhrada
alebo prístup), má veľkú váhu. Ak ten, kto chce voľnú parcelu, argumentuje len tým, že "nechce starý
dom", súd posúdi, či je takéto rozdelenie spravodlivé. Ak by pridelenie starej stavby jednému z vás

znamenalo výrazné zníženie hodnoty jeho podielu, súd to musí vykompenzovať. Finančné vyrovnanie:
Ak vy dostanete "horšiu" časť (so starým domom, ktorý treba asanovať) a druhý dostane "lepšiu" voľnú
parcelu, ten s lepšou parcelou vám bude musieť zaplatiť finančnú náhradu za rozdiel v trhovej cene
týchto častí.

44.Súdmávdanomprípadepovykonanomdokazovanímalzato,žežalobačodozrušeniapodielového
spoluvlastníctva je dôvodná. Nikoho nie je možné nútiť aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.
So zrušením podielového spoluvlastníctva všetci súhlasili. Preto súd podielové spoluvlastníctvo
knehnuteľnostiamuvedenýmvovýrokutohtorozsudkuzrušilanehnuteľnostireálnerozdelilspoukazom
na výšku podielov s výnimkou rodinného domu, ktorý nie je možné rozdeliť.

45. Súd podotýka, že pôvodný návrh žalobcov na prikázanie všetkých nehnuteľnosti do vlastníctva
žalobcov s povinnosťou vyplatiť žalovaného je nedôvodný. Keďže prednosť má podľa občianskeho
zákonníka reálne rozdelenie. V danom prípade je jednoznačne preukázané že rozdelenie pozemkov je
možné a nič tomu nebráni. Prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva prichádza do úvahy len vtedy, ak

rozdelenie nie je možné, čo je naplnené len rodinnom dome s.č. XX, ktorý nie je možné vzhľadom na
jeho technicky stav reálne rozdeliť.

46. Pokiaľ ide o návrh na reálne rozdelenie, ako je to uvedené, každá strana v konaní mala inú predstavu
o reálnom rozdelené pozemkov podľa výšky podielov.

47. K pôvodnému návrhu žalobcov na prikázanie všetkých nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov súd
poukazuje, že táto možnosť neprichádza do úvahy, a to z dôvodu, že Občiansky zákonník stanovuje
presný postu možnosti spôsobov vyporiadania, kde je potrebné podľa Občianskeho zákonníka tieto
spôsoby vyporiadania striktne dodržať. Predmetom konania je reálna deľba nehnuteľnosti, pozemkov

a rodinného domu postaveného na jednej z parciel. Je nesporné, že pozemok je reálne deliteľný, preto
túto možnosť reálneho rozdelenia nemožno obísť a opomenúť. Preto nie je možné všetky nehnuteľnosti,
tak ako to navrhli pôvodne žalobcovia, prikázať im do vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaného za
jeho podiel.48. Žalobcovia žiadali odčleniť žalovanému časť parcely č. XX v zadnej časti, kde stojí starý dom
zodpovedajúcej jeho podielu, naopak žalovaný žiadal vyčleniť časť pozemku parc. č. XX v prednej časti

vedľa domu žalobcov z dôvodu, že je tam voľná plocha, aby mohol postaviť rodinný dom. Starý rodinný
dom súp. č. XX nechcel. Každá strana predložila svoj geometrický plán na rozdelenie pozemkov.

49. Žalobcovia predložili GP Geometrický plán č. 7/2026, vyhotovený dňa 19. 01. 2026 spoločnosťou
D. M. - N., F.: XXXXXXXX, C. C. G. L. XXXX/XXX, I., autorizačne overený dňa 2. 2. 2026 F. O. O.

a úradne overený dňa 10. 2. 2026 Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026.
Predmetný geometrický plán navrhuje oddelenie pozemku, parcely č. XX (pôvodne vo výmere 816 m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie), zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. E., na štyri nové parcely: parcela
č. XX/X vo výmere 535 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 - pozemok, na ktorom je dvor),
ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalovaného G. H.. Parcela č. XX/X vo
výmere 130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 - pozemok, na ktorom je dvor), ktorá má byť

podľa geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B.. Parcela č. XX/X vo výmere
147 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 15 a 10 - pozemok, na ktorom je postavená bytová
budova označená súpisným číslom, rodinnýdom), ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená do
vlastníctva žalovaného G. H.. Parcela č. XX/X vo výmere 4 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód
15 a 10 - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, rodinný dom),

ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B..

50. Žalobcovia v nadväznosti na predložený geometrický plán uviedli, že navrhované rozdelenie parciel
v geometrickom pláne zodpovedá spoluvlastníckym podielom strán sporu. Do vlastníctva žalovaného
G. H. by mali byť prikázané novovytvorené parcely č. XX/X (535 m2) a XX/X (147 m2), čo predstavuje

celkovú výmeru 682 m2. Táto výmera zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu 1/5- ina (20 %) z
celkovej výmery všetkých pozemkov (parcely č. XX + XX), ktorá predstavuje 3408 m2. Do vlastníctva
žalobcov A. B. a F. G. B. by mali byť prikázané novovytvorené parcely č. XX/X (130 m2) a XX/X (4 m2)
z parcely č. XX, čo predstavuje celkovú výmeru 134 m2 z parcely č. XX, spolu s celou parcelou č. XX
(záhrada) vo výmere 2592 m2. Celková výmera žalobcov by tak predstavovala 2726 m2 (134 m2 + 2592

m2), čo zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu 4/5-iny (80 %) z celkovej výmery všetkých pozemkov.
Predložený geometrický plán predstavuje reálne a technicky realizovateľné rozdelenie pozemkov, ktoré
presne zodpovedá spoluvlastníckym podielom strán sporu a umožňuje účelné využitie nehnuteľností pre
obe strany žalobcovia budú mať pozemok susediaci s ich rodinným domom, na ktorom si môžu postaviť
garážový prístrešok, ku ktorému bude vstup priamo z ich rodinného domu na susednom pozemku,

čím sa vytvorí jeden celok. Žalovaný bude mať celistvý pozemok s prístupovou cestou a inžinierskymi
sieťami, aby mohol realizovať svoju stavbu. Nové hranice boli v prírode označené kovovými rúrkami a
geometrický plán bol úradne overený v súlade s právnymi predpismi.

51. Žalovaný predložil GP 47/2025, ktorý bol úradne overený dňa 1.10.2025 F. R. I., podľa ktorého bude

v prednej časti pozemku p.č. XX odčlenená časť p.č. XX/X o výmere 682 ,2 zodpovedajúca jeho podielu,
ktorú žiadal prikázať jemu do vlastníctva a druhú časť parcely č. XX/X o výmere č. 1910 m2 z pôvodnej
parcely č. XX a parcelu č. XX navrhol prikázať do vlastníctva žalobcom.

52. Súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia podielové

spoluvlastníctvo strán sporu zrušil, nakoľko nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.

53. S poukazom na vyššie uvedené zásady vyporiadania podielového spoluvlastníctva a vykonaným
dokazovaním zistené skutočnosti podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, ako to navrhli žalobcovia
reálnym rozdelením podľa veľkosti podielov a ako to vyplýva z nimi predloženého a vyhotoveného

geometrickéhoplánuč.7/2026,vyhotovenéhodňa19.01.2026spoločnosťouD.M.-N.,F.:XXXXXXXX,
C. C. G. L. XXXX/XXX, I., autorizačne overeného dňa 2. 2. 2026 F. O. O. a úradne overený dňa 10.
2. 2026 Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026. Predmetný geometrický plán
obsahoval rozdelenie pozemku, parcely č. XX (pôvodne vo výmere 816 m2, druh: zastavaná plocha
a nádvorie), zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. E., na štyri nové parcely a to na parcelu č. XX/X vo

výmere 535 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 -pozemok, na ktorom je dvor), ktorá má byť
podľa geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalovaného G. H., na parcelu č. XX/X vo výmere
130 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 18 -pozemok, na ktorom je dvor), ktorá má byť podľa
geometrického plánu pridelená do vlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B.. na parcelu č. XX/X vo výmere147 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (kód 15 a 10 -pozemok, na ktorom je postavená bytová
budova označená súpisným číslom, rodinný dom), ktorá má byť podľa geometrického plánu pridelená
do vlastníctva žalovaného G. H. a na parcelu č. XX/X vo výmere 4 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

(kód15a10-pozemok,naktoromjepostavenábytovábudovaoznačenásúpisnýmčíslom,rodinnýdom.

54. Súd zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak, že do vlastníctva žalovaného G.
H. prikázal novovytvorené parcely č. XX/X (535 m2) a XX/X (147 m2), čo predstavuje celkovú výmeru
682 m2. Táto výmera zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovaného, ktoré je 1/5- ina (20 %) z

celkovej výmery všetkých pozemkov (parcely č. XX D. B. XX), ktorá predstavuje 3408 m2. Žalovanému
zároveň prikázal rodinný dom s.č. XX nachádzajúci sa na novovytvorenej parcele č. XX/X, ktorý nie je
možné reálne rozdeliť, pretože pozemok pod rodinným domom súd prikázal žalovanému.

55. Do vlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B. súd prikázal novovytvorené parcely č. XX/X (130 m2) a 16/4
(4 m2) z parcely č. XX, čo predstavuje celkovú výmeru 134 m2 z parcely č. XX, spolu s celou parcelou

č. XX (záhrada) vo výmere 2592 m2. Celková výmera žalobcov by tak predstavovala 2726 m2 (134
m2 + 2592 m2), t.j.2726 čo zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu 4/5-iny (80 %) z celkovej výmery
všetkých pozemkov.

56. Súd zhodne so žalobcami má za to, že uvedený geometrický plán predstavuje reálne a technicky

realizovateľné rozdelenie pozemkov, ktoré presne zodpovedá spoluvlastníckym podielom strán sporu
a umožňuje účelné využitie nehnuteľností pre obe strany. Žalobcovia budú mať pozemok susediaci s
ich rodinným domom, na ktorom si môžu postaviť garážový prístrešok, ku ktorému bude vstup priamo
z ich rodinného domu na susednom pozemku, čím sa vytvorí jeden celok. Žalovaný bude mať celistvý
pozemoksprístupovoucestouainžinierskymisieťami,abymoholrealizovaťsvojustavbuzdruhejstrany.

57. K námietkam žalovaného je potrebné podotknúť, že šírka pozemku , parcely č. XX D. XX je 18,44
m v oboch koncoch. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že táto šírka je všade rovnaká. Žalovaný
predložil plán rodinného domu, ktorý si chce na pozemku postaviť (čl. 106), kde z náčrtu vyplýva, že
šírka predstavuje 10,60 m. Preto jeho námietka že novovytvorená parcela č XX/X D. XX/X je úzka je

nedôvodná. Aj pri jeho návrhu na odčlenenie pozemku z parcely č. XX by bola šírka pozemku rovnaká.
Preto jeho nesúhlas z tohto dôvodu, že je to úzka parcela, je nedôvodný.

58.Podľaust.§6ods.1až7vyhláškyč.532/2002Z.z. ktorousaustanovujúpodrobnostiovšeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
(1)vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného
prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie
pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na

technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
(2)Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel.
(3)Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia
ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

(4)V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m,
ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
(5)Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba
na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa

odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
(6)Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja
pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách
radovej zástavby.
(7)Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi

obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby
sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.59. Podľa ust. § 15 ods. 7,8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve obec môže všeobecne záväzným
nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska; obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku
ochranného pásma pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska, pravidlá

umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ňom so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a
ustanovíčinnosti,ktoréniejemožnévochrannompásmevykonávaťpočaspohrebu.Vlastníkpozemkuv
ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené
s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom
pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ

pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

60. Ak sa vezme do úvahy ust. § 6 vyhlášky č. 53/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je možné na uvedenom
pozemku , parcele č. XX/X D. XX/X vybudovať rodinný dom, tak ako to predložil žalovaný v cenovej

ponuke. Tento návrh určovala šírku stavby v 10,60m. Navyše nejde o žiadnu záväznú ponuku, projekt ,
žalovaný nemá ešte vydané stavebné povolenie. Preto je možné celý návrh rodinného domu ešte
prispôsobiť daným podmienkam. Šírka pozemku je rovnaká aj v druhej koncovej časti pozemku parcely
č. XX a aj pri parcele č. XX, ktoré súdení s pozemkom žalobcov. Šírka parcely č. XX je rovnaká ako
parcely č. XX.

61. Ako už súd uviedol pri rozhodovaní a spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva v súvislosti
s návrhom strán sporu je potrebné poukázať na to, že ak jeden spoluvlastník nechce parcelu, na ktorej
stojí starý dom a preferuje voľný pozemok je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o rozdelení nie
je súd viazaný len želaním spoluvlastníka, ale predovšetkým objektívnymi kritériami a osobitosťami

danej situácie a umiestnenia pozemkov. Je potrebné posúdiť prepojenosť stavby a pozemku, zohľadniť
kritérium účelnosti.

62. V danom prípade návrh žalobcov na rozdelenie pozemkov je účelnejší. Vedľa pozemku, ktorý
navrhujú prisúdiť do ich vlastníctva sa nachádza ich pozemok s rodinným domom, kde bývajú. Dôjde tak

k sceleniu pozemkov, čo umožňuje ich lepšie využitie. Žalobcovia sú väčšinovým spoluvlastníkom, majú
4/5 v porovnaní so žalobcom, ktorý má 1/5. Na tento väčšinový podiel je potrebné tiež prihliadnuť ako
aj na to, že o pozemok sa starajú. Tvrdenie žalovaného, že pozemok dostal darom od babky za účelom
výstavby rodinného domu na veci nič nemôže zmeniť, nakoľko nemôže stavať na pozemku v podielovom
spoluvlastníctve. Vedel, že dostal darom len časť (1/5), že je podielovým spoluvlastníkom a nie je

výlučným vlastníkov pozemkov. Ak by nebolo podielové spoluvlastníctvo zrušené, nikdy by nemohol na
pozemku stavať.

63. Ani vyjadrenie žalovaného, že nechce starý rodinný dom nie je rozhodujúce v danom prípade. Súd
sa snaží o to, aby stavba a pozemok pod ňou (vrátane priľahlého dvora) zostali v rukách tej istej osoby, v

danom prípad to je žalovaný u novovytvorenej parcely č. XX/X a č XX/X, kde. stojí rodinný dom s.č. XX,
ktorý je potrebné zbúrať, ak chce žalovaný stavať. Bolo by nelogické prisúdiť pozemok jednému a dom
druhému. Parcelu č. XX nie je možné reálne rozdeliť, lebo by vznikli nefunkčné a nelogické časti. Podiel
z tejto parcely žalovaného bol prirátaný k novovzniknutým parcelám č. XX/X a parcely č. XX/X.

64. Ak by súd neprisúdil starý dom žalovanému, z dôvodu, že ho nechce, a parcelu áno, vznikol by
právne nevhodný stav, rozdielny vlastník domu a pozemku, čo je neprípustné.

65. Je potrebné posúdiť susedstvo a funkčnú spätosť. Ak sa voľná novo vzniknutá parcela č XX/X, XX/X
a pôvodná č. XX nachádza priamo vedľa domu druhého spoluvlastníka, v danom prípade žalobcov, ktorý

vlastnia susednú parcelu č. XX/X D. XX/X a na nej majú postavený rodinný dom, je to silný argument
pre to, aby tieto novo vytvorené parcely č. XX/X D. XX/X dostali práve oni. Inač by vznikli nelogické
a nefunkčne celky. Argument, že pozemok pri dome druhého spoluvlastníka prirodzene patrí k jeho
nehnuteľnosti(napr.akozáhradaaleboprístup),máveľkúváhuvovzťahukukritériufunkčnosti,účelnosti
a nie je možné na to neprihliadnuť.

66. Parcely č. XX/X D. B. XXX/X, ktoré súd prisúdil žalovanému majú prístup k hlavnej komunikácii a
sú napojené na inžinierske siete, nakoľko z mapy vyplýva, že sa nachádza medzi rodinnými domami.Je tam P. S.. Z fotodokumentácie vyplýva, že ide o úzky a krátky prízemný starý dom, kde náklady na
zbúranie nemôžu byť neprimerane vysoké.

67. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že je porušené jeho ústavné právo na bývanie, je potrebné
zdôrazniť, že takéto právo na bývanie v ústave SR zakotvené nie je, Ústava SR zakotvuje
nedotknuteľnosť obydlia. V danom prípade nejde o nedotknuteľnosť obydlia, nie je možné si zamieňať
právo na nedotknuteľnosť obydlia s tzv. údajným právom žalovaného postaviť si rodinný dom. Takéto
právo na bývanie v rodinnom dome v ústave SR zakotvené nie je a nie je ani obsahom práva na

nedotknuteľnosť obydlie. Takýto výklad žalovaného práva na obydlie, ktorý má byť totožný s právo
na nedotknuteľnosť obydlia prednesený žalovaným je mimo samotného rámca práva na obydlie, ktoré
zahŕňa nedotknuteľnosť existujúceho obydlia. Nie každý občan SR vlastní rodinný dom, dokonca ani
byt, takéto právo vlastniť nehnuteľnosť zakotvené nikde nie je. Článok 21 Ústavy SR takéto právo
nezakotvuje, len právo na nedotknuteľnosť obydlia. Ústava SR zakotvuje právo vlastniť majetok v čl.
20. Podľa tohto článku každý má právo vlastniť majetok, ak ho už má, Ústava mu poskytuje ochranu

jeho majetku. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Toto právo
žalovaného vlastniť majetok porušené nebolo, sporne parcely žalovaný vlastní vo svojom zákonnom
podiele, ktorá je len 1/5, je teda menšinovým spoluvlastníkom, preto musí rešpektovať práva ostatých
spoluvlastníkov a ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, tak ako je to

vyššie uvedené. Preto nemôže byť týmto rozhodnutím súdu porušené jeho právo na bývanie.

68. Právo na obydlie je základné ľudské právo zaručujúce nedotknuteľnosť miesta, kde človek žije (byt,
dom, chata), chránené Ústavou SR. Znamená, že nikto nesmie vstúpiť do obydlia bez súhlasu osoby,
ktorávňomoprávnenebýva,pričomdomováprehliadkajemožnálennapríkazsúdupritrestnomkonaní.

Toto právo s tvrdeným právo, že žalovaný má právo si postaviť dom nemá žiaden súvis.

69. Kľúčovými aspekty práva na obydlie je ochrana súkromia človeka, nie právo stavať. Obydlie je
miestom, kde má osoba súkromie, trvalý/obvyklý pobyt a kde reálne žije, spí a má osobné veci. Rozsah
tohto pojmu zahŕňa to, že nejde len o vlastníctvo, ale o oprávnené užívanie ho , napr. aj nájom. Žalovaný

postavený dom nemá. Ak si chce postaviť dom, musí rešpektovať zákonné podmienky a ako je uvedené
nemôže stavať na cudzom pozemku. Ďalším aspektom práva na obydlie je zákaz zásahov, teda nie
je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu obyvateľa. Výnimkou je domová prehliadka, ktorá je prípustná
len v trestnom konaní, na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Zákonom dovolené zásahy sú možné
na ochranu života, zdravia, majetku, alebo verejného poriadku. Ochrana súkromia v obydlí znamená,

že trestný zákon chráni pred úmyselným porušením súkromia, napríklad neoprávneným sledovaním či
záznamom.

70. Právo vlastniť majetok je základné ľudské právo zaručené Ústavou SR (čl. 20), ktoré umožňuje
každej fyzickej či právnickej osobe nadobúdať, držať, užívať a disponovať majetkom (predávať, darovať,

dediť). Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Toto právo však
nie je absolútne a musí rešpektovať verejný záujem, práva iných a zákonné obmedzenia. Obsahom
práva je to, že vlastník má právo vec držať, užívať, požívať z nej úžitky a disponovať s ňou (napr.
predať,zničiť).Ochranazahŕňa,žekaždývlastníkjechránenývočineoprávnenémuzásahudojehopráv,
pričom ochranu možno realizovať svojpomocou, cez obec alebo vlastníckymi žalobami. Obmedzenia

vlastníckeho práva znamená, že vlastníctvo zaväzuje. Výkon práva nesmie narúšať pokojné užívanie
vlastníctva iných osôb a musí byť v súlade s verejným záujmom. K nútenému obmedzeniu alebo
prechodu vlastníckeho práva môže dôjsť len vo verejnom záujme, na základe zákona a za spravodlivú
náhradu.

71. Tvrdenie žalovaného, že garážové státie môže stáť hocikde aj na verejnej komunikácii je
nedôvodné, nikto nesmie stavať na cudzom pozemku. Žalovaný si musí byť vedomý toho, že je
tiež menšinovým spoluvlastníkom a toto vedel, respektíve mal si tohto byť vedomý aj pri uzatváraní
darovacej zmluvy. Nemôže rozhodovať o celom pozemku, nakladanie s ním musí riešiť aj vo vzťahu
k ostatným spoluvlastníkom a dodržiavať osobitosti podielového spoluvlastníctva, tak ako sú zakotvené

v Občianskom zákonníku, rešpektovať to, že je menšinovým spoluvlastníkom. To právo žalovaného
vlastniť majetok porušené rozhodnutím súdu nebude. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd
postupoval presne podľa zásad uvedených v Občianskom zákonníku, tak ako je to vyššie uvedené
a zdôvodnené.72. Navyše súd poukazuje, že z výpovedi strán sporu vyplynulo, že pozemok, ktorý si chce odčleniť
žalovaný z parcely č. XX vedľa domu žalobcov sa má nachádzať oproti cintorínu, čo tiež nie je

ideálne miesto pre výstavbu domu, tak ako to uvádza žalovaný. Uvedené skutočnosti žalovaný
nerozporoval a vyplýva to aj zo situovania pozemku, parc. č. XX v katastrálnej mape. Pozemok
parc č. XX sa nachádza cez cestu oproti cintorínu. V zmysle § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z.
o pohrebníctve "Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom
pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace

s pohrebníctvom." Na základe tohto ustanovenia zákona nie je možné v súčasnosti vydávať povolenia
na výstavbu v ochrannom pásme pohrebiska. Vlastník, ktorého stavebný pozemok sa nachádza v
ochrannom pásme cintorína, je obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv tým, že v predmetnom
pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s
pohrebníctvom. Výška náhrady za toto obmedzenie jeho vlastníckych práv by zásadne mala byť daná
rozdielom medzi hodnotou stavebného pozemku a hodnotou pozemku, na ktorom nemožno stavať. Je

pretonanajvýšotázne,čibyžalovanýdostalstavebnépovolenienavýstavburodinnéhodomu,vzhľadom
na žalovaným žiadané umiestnenie cez cestu oproti cintorínu.

73. Súd v tejto súvislosti, pokiaľ ide o spôsob rozdelenia pozemkov a dôvody, poukazuje na uznesenie
KS Trnava sp.zn. 26Co11/2024 v obdobnej právnej veci.

74. Na základe vyššie uvedeného preto súd zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal
tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku reálnym rozdelením parcely č. XX rešpektujúc výšku
podielov strán sporu, tak ako to navrhli žalobcovia s poukazom na geometrický plán č. 7/2026,
vyhotoveného dňa 19. 01. 2026 spoločnosťou D. M. - N., F.: XXXXXXXX, C. C. G. L. XXXX/XXX, I.,

autorizačne overeného dňa 2. 2. 2026 F. O. O. a úradne overený dňa 10. 2. 2026 Okresným úradom
Vranov nad Topľou pod číslom G1-52/2026 a prikázaním parcely č. XX a rodinného domu do vlastníctva
strán sporu, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

75. Súd do vlastníctva žalovaného F. G. H., I. súd prikázal novovytvorené parcely č. XX/X (535 m2) a XX/

X (147 m2), čo predstavuje celkovú výmeru 682 m2. Táto výmera zodpovedá jeho spoluvlastníckemu
podielu 1/5- ina z celkovej výmery všetkých pozemkov (parcely č. XX + XX), ktorá predstavuje 3408 m2
ako aj rodinný dom s. č. XX.

76. Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov A. B. a F. G. B., ktorí sú manželia, prikázal

novovytvorené parcely č. XX/X (130 m2) a č.XX/X (4 m2) z parcely č. XX, čo predstavuje celkovú výmeru
134 m2 z parcely č. XX, spolu s celou parcelou č. XX (záhrada) vo výmere 2592 m2. Celková výmera
žalobcov by tak predstavovala 2726 m2 (134 m2 + 2592 m2), čo zodpovedá ich spoluvlastníckemu
podielu 4/5-iny z celkovej výmery všetkých pozemkov.

77. Súd poukazuje, že žalovaný dostal okrem parciel č. XX/X D. XX/X, kde výmera presne rešpektuje
jeho spoluvlastnícky podiel, ešte starý rodinný dom o hodnote 4722,74 eur, ako to vyplýva zo znaleckého
posudku č. 119/2025, kde si žalobcovia na vyrovnanie nič nežiadali, čo je možné považovať za
vykompenzovanie nákladov žalovaného na jeho zbúranie. Teda nie je ničím pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva ukrátený, skôr naopak. Týmto teda súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný bude mať

náklady na asanáciu starého domu.

78. Podľa § 255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak strana mala vo veci úspech len
čiastočne , súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví , že žiadne zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

79.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.81. Ohľadom trov konania súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za to, že nie je možné skonštatovať, že vzhľadom
na predmet sporu, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by bola niektorá zo strán

úspešnejšia. Každá zo strán bola vlastne úspešná

82. Súd tiež zotrváva na tiež na tom, že v danom prípade sú dané aj dôvody hodné osobitného zreteľa
na to, aby súd náhradu trov konania nepriznal.

83. Citované ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej
vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov

konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

84. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011 – 14, a prispôsobené novej právnej úprave).

85. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania

prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného

kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

86. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by

zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. 2

M Cdo 17/2009).

87. V danom prípade súd zároveň o trovách konania rozhodol v zmysle cit. ustanovenia a mal za to, že
aj ohľadom trov konania sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby ani jednej strane nepriznal
náhradu trov konania.

88. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v tom ako boli dôvody hodné osobitného zreteľa
posudzované vo veci samej je to vyššie uvedené. Ide o dôvody sociálneho aspektu a zavinenia. Žaloba
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je ako taká dôvodná. Súd však žalobu zamietol
pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2

OZ. Tento aspekt vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Je potrebné
preto zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, prihliada na postoj strán
v konaní a na zistený skutkový stav, tak ako je to vyššie uvedené.89. Zároveň súd poukazuje, že nepriznanie trov v danom prípade sa nemôže javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a ani neodporuje dobrým mravom vzhľadom na zistený stav vecí. Obaja

sú zastúpený právnym zástupcom.

90. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

91. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

92.Súdžalobevyhovel,nokeďžesajednáoosobitnýdruhsporu,kdekaždástrana dostalasvojzákonný
podiel, je možné skonštatovať, že každá zo strán bola úspešná a preto súd o trovách konania rozhodol
v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.