Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205933
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124205933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX,
XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01
Sabinov, IČO: 42 029 759, proti žalovaným: 1/ E. M., nar. X.XX.XXXX, 2/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, obaja
bytom O. XXX, XXX XX O., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 185, o odstránenie stavby oplotenia, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/43/2024-117 z 11. augusta. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaní v 1.a 2.rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Konanie o odstránenie oplotenia v rozsahu X,XX m dĺžka x X,XX m šírka vo
výmere X,XX m2 vymedzenom bodmi 1 až 2 v zameraní vyhotovenom M.Q. zo dňa XX.X.XXXX z a
s t a v u j e .

II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“.

2. Vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1; § 132 ods. 1; § 134 ods. 1; § 135c zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 144; § 145 ods. 1; § 146 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1; § 256 ods. 1 a § 257 CSP.

3. Žalobca vzal žalobu späť v časti odstránenia oplotenia v rozsahu X,XX m dĺžka x X,XX m šírka vo
výmere X,XX m2 vymedzenom bodmi 1 až 2 v zameraní vyhotovenom M. Q. zo XX.X.XXXX a žalovaní
nemali námietky, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom
konania zostalo rozhodnúť o žalobe na odstránenie oplotenia v rozsahu XX,XX m dĺžka x X,XX m šírka

vo výmere X,XX m2 vymedzenom bodmi 3 až 8 zamerania.

4.Súdspormedzižalobcomažalovanýmiposúdilpoprávnejstránkeakožalobuoodstráneniestavbyna
cudzom pozemku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že pre úspešnosťžalobyžalobcubolopotrebnépreukázaťzostranyžalobcu,žeaktuálnypriebehhranicepozemkovmedzi
susediacimi pozemkami strán sporu (R. XXX a R. XXX) je správny a že časť oplotenia žalovaných
zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že oplotenie stojí na tom istom

mieste ako bolo otcom žalobcu v roku XXXX postavené so súhlasom právnych predchodcov žalovaných.
Týmto sa určila hranica a rozsah pozemkov. Určená hranica bola premietnutá aj do geometrického plánu
Geodézie n. p. O. z X.X.XXXX č. zák. XXX - XXXX - XXX - XX a meračského náčrtu č. XXX, XXX z júna
XXXX (č. l. 30 - 31). Po vzájomnej dohode v roku XXXX otca žalobcu P. I. a otca žalovanej v 2. rade
Z. W., bol určený priebeh hranice susediacich pozemkov, hranica bola ohraničená pletivom, ktorého

časť v zadnej časti pozemkov (par. č. XXX a parc. č. XXX) sa nachádza do dnešného dňa. Následne
v roku XXXX po takto určenej hranici žalovaní so súhlasom otca žalobcu položili betónový základ -
múrik za rodinným domom, na ktorý v tom čase žalovaní umiestnili drevené oplotenie, ktoré v roku
XXXX žalovanými bolo nahradené panelmi s lamelami, ktoré sú umiestnené na tom istom mieste, ako
aj pôvodné drevené oplotenie. Žalobca aj jeho právni predchodcovia (rodičia) po celý čas rešpektovali
takto určený priebeh hranice; spor medzi vlastníkmi susediacich pozemkov vznikol až v roku XXXX,

keď žalobca podal žalobu na súde po tom, čo si dal zamerať oplotenie medzi susediacimi pozemkami
vyhotovené M. Q. zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. O., a to pozemkov, parcely č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2 a parcely č. XXX - záhrada o výmere XXX m2. Žalovaná v 2. rade nadobudla
pozemok, parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX
m2, zapísané na LV XXX, k. ú. O., od svojej sestry Q. A. zámennou zmluvou a následne darovacou
zmluvou darovala X/X uvedených nehnuteľností žalovanému v 1. rade. V čase, keď žalovaní v 1. a 2.
rade nadobudli nehnuteľnosti sa medzi susediacimi pozemkami nachádzal pletivový plot, ktorého časť

sa v súčasnosti ešte nachádza v zadnej časti pozemkov, pričom plot bol postavený v roku XXXX medzi
parc. č. XXX a parc. č. XXX po vzájomnej dohode medzi právnymi predchodcami žalobcu (rodičmi
žalobcu) a žalovanými z dôvodu, že susedný pozemok sa v tom čase využíval na poľnohospodárke
účely (čestné prehlásenie matky žalobcu, č. l. 64). Uvedená skutočnosť vyplynula jednak z výsluchu
žalovaných, ale aj z výsluchu pôvodnej vlastníčky Q. A.. Matka žalobcu v čestnom vyhlásení najprv

uvedenú skutočnosť potvrdila a až následne pri svojom výsluchu na súde uvedené vyvrátila, a preto
súd jej tvrdeniu neuveril. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v roku XXXX položili
žalovaní betónový múrik na mieste pôvodného pletivového plota, na ktorý osadili drevené oplotenie.
Uvedené vyplynulo z obhliadky, na ktorej bolo zistené, že pôvodný betónový múrik sa medzi pozemkami
stále nachádza a v súčasnosti sa tam nachádza aj časť pôvodného dreveného oplotenia. Drevené

oplotenie žalovaní v roku XXXX vymenili za oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami, ktoré
osadili na pôvodnom betónovom múriku z roku XXXX. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k pozemku, parc. č. Z. XXX a R. XXX, hranice pozemkov
bolivyznačenéoplotením.OdnadobudnutiavlastníctvanehnuteľnostížalovanýmivrokuXXXX,žalovaní
neboli žiadnym spôsobom v ich vlastníctve rušení a žalobca v konaní nijako nepreukázal, aby jeho

právni predchodcovia (matka a otec) spochybňovali priebeh hraníc. V roku XXXX došlo na vlastníckej
hranici k výmene pletivového oplotenia za betónový múrik s dreveným oplotením, pričom opäť nebolo
preukázané, aby zo strany právnych predchodcov žalobcu došlo k spochybneniu priebehu hraníc.
Žalovaní následne v roku XXXX vymenili drevené oplotenie za oplotenie vo forme plotového panelu s
lamelami, ktoré osadili na pôvodnom betónovom múriku z roku XXXX. Súd uzavrel, že žalovaní v čase

uzatvorenia zámennej a darovacej zmluvy v roku XXXX (správne v roku XXXX, poznámka odvolacieho
súdu) boli dobromyseľní v tom, aká nehnuteľnosť im patrí. Hranica medzi susediacimi pozemkami
bola vyznačená oplotením, pričom aj vzhľadom na veľkosť plochy nadobudnutej nehnuteľnosť X.XXX
m2 a veľkosťou plochy, ktorú obhospodarovali (+X,XX m2 podľa zamerania), možno konštatovať, že
sa jednalo o ospravedlniteľný omyl žalovaných. Súd mal za preukázané, že žalovaní boli na základe

zámennej a darovacej zmluvy oprávnenými držiteľmi, nakladali s vecou ako s vlastnou a so zreteľom
na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im nehnuteľnosť patrí v rozsahu, a akom ju nadobudli a v
akom táto bola vyznačená oplotením. Následné v roku XXXX postavili na takto určený priebeh hranice
betónový múrik a drevené oplotenie. Keď v roku XXXX vymenili drevené oplotenie za oplotenie vo forme
plotového panelu s lamelami, stavali na vlastníckej hranici, keďže nehnuteľnosť už vtedy vydržali, a preto

sa nejednalo o stavbu na cudzom pozemku, ktoré skutočnosti boli dôvodom pre zamietnutie žaloby.

6. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že žalovaní postavili oplotenie bez stavebného povolenia, k tomu
súd uviedol, že nariadiť odstránenie stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebnýmpovolením môže iba stavebný úrad. Predmetom tohto konania bolo odstránenie neoprávnenej stavby,
pričom bolo potrebné dôsledne odlišovať neoprávnenú stavbu v zmysle občianskoprávnych predpisov
o nepovolenej alebo nesprávne postavenej stavby v zmysle stavebných predpisov. Otázka, či bola

stavba povolená stavebným úradom, či bola zriadená v súlade s týmto povolením a so stavebnou
dokumentáciou, nepatrí do kompetencie civilného súdnictva, ale do kompetencie stavebných úradov,
resp. následne správnych súdov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2025 sp. zn.
9Cdo/109/2023).

7. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že plot postavený žalovanými ohrozuje život, zdravie a majetok
žalobcu a jeho rodiny, k tomu súd uviedol, že žalovaní uvedené tvrdenie žalobcu v replike, v duplike
popreli. Dôkazné bremeno preto zaťažovalo žalobcu, ktorý k tomu nenavrhol žiadne dokazovanie.
Nepredložil žiadne odborné vyjadrenie, že plot je nesprávne osadený a hrozí jeho spadnutie. Navyše
žalovaní v konaní predložili fotografie (č. l. 92 až 98 spisu), podľa ktorých došlo k upevneniu panelu s
lamelami. V čase vyhlásenia rozsudku, teda bol plot spevnený, pričom žalobca tieto skutočnosti žiadnym

spôsobom nevyvrátil a ani nenavrhol dokazovanie. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

8. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
považujúc napadnutý rozsudok za svojvoľný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci
a nepreskúmateľný pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Súd prvej inštancie sa podľa
názoru žalobcu v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s vyjadrením žalobcu a na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S právnym názorom súdu, že

žalovaní boli od roku XXXX oprávnenými držiteľmi, že nakladali s vecou ako s vlastnou a so zreteľom na
všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im nehnuteľnosť patrí v rozsahu, akým bola vyznačená oplotením,
žalobca nesúhlasí. V konaní preukázal, že plot je postavený na jeho pozemku podľa žalovanými
nespochybneného zamerania vyhotoveného M. Q. dňa XX.X.XXXX. Skutočnosť, že vlastník stavby
(žalovaní) nezískali povolenie na stavbu plota je okolnosťou svedčiacou o nedobromyseľnom konaní

žalovaných ako vlastníkov stavby. Samotní žalovaní v stavebnom konaní vzniesli námietku k hranici
pozemkov, kedy uviedli, že s hranicou pozemkov nesúhlasia, čiže mali vedomosť o tom, že hranica
pozemkov nie je daná plotom. Žalobca dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.:
6Cdo/98/2017 z 31.1.2019, podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné,
absentuje v ňom zásadné vysvetlenie dôvodov pre rozhodnutie, zároveň je vnútorne rozporné, čoho

výsledkom je nesprávny právny názor súdu. Súd sa aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne
vysporiadal so skutkovým aj právnym stavom, keď žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy
konania v rozsahu 100 %. V prejednávanej veci totiž až na základe žalobcom podanej žaloby došlo zo
strany žalovaných k spevneniu plota, ktorý ohrozoval život a zdravie. Žalobca v konaní uvádzal, že plot
prevyšuje dva metre, (plot meria X,X metra) a v prípade ak fúka vietor, tak ohrozuje jeho a aj jeho deti, na

čo žalovaných upozornil. Žalovaní na to reagovali, že nech spadne a nech ublíži deťom žalobcu, čo bolo
prežalobcutakvážnekonštatovanie,žemuselpreochranusvoju,svojejrodinyamajetkupodaťžalobuo
odstránenie oplotenia. Žalovaná sa na obhliadke na mieste samom XX.X.XXXX vyslovila pred sudcom,
nech ten plot zabije žalobcu. Uvedené je zaznamenané na zvukovom zázname z obhliadky na mieste
samomvčasemedziXX:XXažXX:XXnahrávky.Žalobcauvedenýzvukovýzáznamzmiestnejobhliadky

považuje za podstatný na preukázanie jeho tvrdení. Vzhľadom na celý priebeh konania a správanie sa
žalovaných pred a po podaní žaloby má žalobca za to, že v danom prípade, pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania bola na mieste aplikácia ust. § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca
navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

10. Žalovaní v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K
odvolacím námietkam uviedli, že motívom konania a podania žaloby zo strany žalobcu bola a je

skutočnosť, že žalovaní vyjadrili svoj nesúhlas s legalizáciou stavby žalobcu (záhradného domčeka),
ktorý žalobca postavil bez stavebného povolenia a žalovaní nesúhlasili s realizáciou stavby pre
nedodržanie vzdialenosti usadenia stavby od hranice pozemku. Sám žalobca v liste zo dňa XX.X.XXXX
adresovanom žalovaným uvádza, že bude rešpektovať postavené oplotenie, ak budú žalovaní súhlasiťso záhradným domčekom, teda s dodatočnou legalizáciou stavby, o čom priložili záznam z vykonania
štátneho dohľadu Obce O. z X.X.XXXX. O nesprávnosti priebehu hranice sa žalobca dozvedel až po
zameraní geodetom M. zo XX.X.XXXX, pričom v spornej časti, ktorá je predmetom konania, ide o

zanedbateľnú odchýlku XX cm po dĺžke XX,XX m, teda celkovo o plochu o výmere X,XX m2, čo je
podľa ustálenej znaleckej praxe odchýlka v rámci rešpektovanej tolerancie. Do podania žaloby nikdy
neboli spory o priebeh hranice medzi susedmi. Oplotenia postavil najprv otec žalobcu v roku XXXX,
zvyšok oplotenia bol postavený po vzájomnej dohode otca žalobcu P. I. a otca žalovanej v 2. rade Z.
W.. V roku XXXX došlo k výmene pôvodného pletivového oplotenia za drevené, resp. železné oplotenie

žalovanými a naposledy v roku XXXX sa uskutočnila realizácia oplotenia žalovanými bez námietok a
výhrad zo strany žalobcu. Žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom a ani v odvolaní nerozporoval
existujúci užívací stav, nepreukázal existenciu sporov o hranicu a žiadnym spôsobom nespochybnil
dobromyseľnosť a oprávnenosť držby spornej plochy zo strany žalovaných. Žalobca ako aj jeho právni
predchodcovia rešpektovali existujúci užívací stav, na prebiehajúcej hranici si po vzájomnej dohode
postavili oplotenie. Žalovaní v konaní preukázali, že v danom prípade boli objektívne presvedčení o tom,

že držanú vec nadobudli poctivým spôsobom. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Ide o ústavne konformný výklad dobromyseľnosti
držby pri nadobudnutí vlastníckeho práva podľa § 134 v spojení s § 130 OZ (nález Ústavného súdu SR
zo dňa 14.11.2018 sp. zn. II.ÚS 484/2015, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/117/94, R 44/96, uznesenie
NS SR sp. zn. 5Cdo/210/2019 z 12.8.2021).

11. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa ohrozenia žalobcu stojacim oplotením, žalovaní k tomu
uviedli, že žalobca v podanej žalobe vôbec neuvádzal a nedomáhal sa odstránenia stavby oplotenia z
dôvodov ohrozovania. Až v priebehu konania a teraz po vyhlásení rozsudku vo veci samej poukazuje na
skutočnosti, ktoré údajne spôsobuje oplotenie žalovaných. Podľa žalovaných postavený plot zodpovedá

technickým normám, pôvodný drevený plot bol v roku XXXX vymenený za plotový panel s lamelami.
Žalobca nemal v čase výmeny plota žiadne výhrady ani k priebehu hranice, ani k výške, ani k údajnej
nebezpečnosti plota, dokonca táto skutočnosť ani nebola dôvodom pre podanie žaloby. Ak žalobca mal
pochybnosti o nebezpečnosti, ohrození resp. nezákonnosti výmeny oplotenia mal kontaktovať stavebný
úrad resp. domáhať sa právnej ochrany hrozbou vzniku škody. Ak by objektívne hrozila škoda alebo

existovalo reálne ohrozenie, nič nebránilo žalobcovi podniknúť právne kroky k ochrane svojho majetku
a zdravia, čo doposiaľ neurobil. Žalovaní v priebehu konania z opatrnosti uskutočnili a zrealizovali také
opatrenia,abynevzniklaakákoľvekpochybnosťobezpečnostioplotenia.Tietoopatreniazdokumentovali
fotografiami, ktoré sa nachádzajú v spise, čo žalobca nijakým spôsobom nespochybnil a ako správne
konštatuje súd, neposkytol súdu v tomto smere žiadne dôkazy. Odvolacie námietky spočívajúce v

nesprávnosti súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania považujú žalovaní za nedôvodné a právne
irelevantné.

12. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že bol nútený podať žalobu, pretože so žalovanými sa napriek
jeho snahe nebolo možné mimosúdne dohodnúť. Žalovaní tvrdia, že ide o zanedbateľnú odchýlku XX

cm. Žalobca uvádza, že XX cm je iba hrúbka plotu, pričom v niektorých častiach je od plota hranica až
XX cm, čo znamená že žalovaní užívajú žalobcových až XX cm, a to nie je zanedbateľné. Navyše to
bráni žalobcovi v opravách a údržbe jeho domu zo strany žalovaných. Žalobca na základe zamerania
zistil, že hranica medzi parcelami, pozemkami žalobcu a žalovaných nie je daná postaveným plotom
medzi pozemkami, ale žalovaní neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu, keď postavili

plot na jeho pozemku. Tak žalobca, ako ani jeho matka, nikdy nedali súhlas žalovaným na to, aby
užívali ich časť pozemku, na ktorej je postavený plot. Žalobca od času, kedy sa dozvedel, že plot
žalovaných je postavený na jeho pozemku, podnikol kroky k tomu, aby sa tento neoprávnený stav
napravil, pretože žalovaní neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva. K vydržaniu nestačí
len subjektívne vnútorné presvedčenie o tom, že niekto je vlastníkom, ale musia byť preukázané aj

okolnosti, ktoré nasvedčujú skutočnosti, že držiteľ by mohol objektívne považovať určitú nehnuteľnosť
za svoju, čiže musí existovať aj právny titul, od ktorého sa odvíja dobromyseľnosť držiteľa. Podľa názoru
žalovanýchnavýmenuoplotenianiejepotrebnéstavebnépovolenie.Vdanomprípadežalovanípostavili
X,X metra vysoký plot, ktorý podlieha stavebnému povoleniu. V ďalšom zopakoval svoju predchádzajúcu
argumentáciu.

13. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že v celom rozsahu trvajú na svojich ústnych tvrdeniach a
písomných vyjadreniach vo veci samej. Výška plotu a údajné jeho ohrozenie na živote a zdraví nebolo
predmetom žaloby a v súčasnosti sa tento argument stal tzv. zástupnou témou sporu. Výmena, resp.rekonštrukcia, oplotenia na pôvodnom mieste sa uskutočnila v roku XXXX s výslovným súhlasom
žalobcu,sámžalobcazpôvodnéhoplotaodstránilzviazanébambusovépalice,ktorébolisúčasťouplotu,
nenamietal ani výšku, ani výplň rekonštruovaného oplotenia. Žalobcovi prakticky dva roky výška plotu

neprekážala, ani ho plot neohrozoval, dokonca ani z tohto dôvodu nepodal žalobu. Tieto skutočnosti
potvrdzujú domnienku žalovaných, že súdny spor bol vyvolaný len preto, že žalovaní nesúhlasili s
dodatočnou legalizáciou stavby žalobcu, ktorú žalobca postavil bez stavebného povolenia. Je absurdné,
že žalobca poukazuje na výmenu plota, jeho rekonštrukciu na pôvodnom mieste, bez stavebného
povolenia (žalovaní boli resp. sú presvedčení, že ide len o výmenu oplotenia na pôvodnom mieste a teda

stavebné povolenie nie je potrebné), pričom sám nepochybne postavil záhradný domček nelegálne, bez
stavebnéhopovolenia(záznamzvykonaniaštátnehodohľadustavebnéhoúradu,ObceO.,zX.X.XXXX).
Na riešenie situácie so stavbou plotu je príslušný stavebný úrad, a aj v prípade právneho posúdenia
podľa § 127 ods. 1 OZ nie je možné domáhať sa odstránenia stavby oplotenia.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom

na včas podané odvolanie žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove, na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením veci, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (§ Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

17. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O

omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho však interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Odvolacia námietka o nesprávnom právnom
posúdení veci naplnená nebola.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov vo veci neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej
judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie Ústavného súdu SR nahradiť jeho právny
názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti treba uviesť, že právo nikdy nemôže byť
interpretované len striktne formalisticky, či mechanicky, lebo taký prístup so sebou nesie nepriaznivé
dôsledky v tom, že právo by neprinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami

sporu. Materiálne poňatie právneho štátu spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z
hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri rozhodovaní konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že
prijaté rozhodnutie musí byť akceptované aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.19. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca nadobudol pozemok,
parc. C. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a pozemok parc. C. č. XXX - záhrada
o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. O. od svojich rodičov v roku XXXX (titulom darovacej

zmluvy V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XX/XXXX, č. l. 4). Žalovaná v 2. rade nadobudla
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. O., a to pozemok, parc. č. C. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemok, parc. C. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, zámennou
zmluvou od svojej sestry a následne X/X uvedených nehnuteľností darovala žalovanému v 1. rade
(titul nadobudnutia RI XXX/XX, č. l. 3). Od roku XXXX, kedy nehnuteľnosti žalovaní nadobudli, bol už

priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami (R. XXX a R. XXX) vymedzený oplotením, ktorý na
základe vzájomnej dohody právnych predchodcov strán sporu, postavili rodičia žalobcu, a to vystavaním
plota v roku XXXX (viď čestné prehlásenie matky žalobcu, č. l. 64). Následne v roku XXXX žalovaní
v hranici už určenej právnymi predchodcami žalobcu, postavili betónový múrik a drevené oplotenie,
ktoré v roku XXXX vymenili za oplotenie vo forme plotového panelu s lamelami. Za tohto stavu súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaní v 1. a

2. rade v čase nadobudnutia vlastníctva (vyššie uvedeným spôsobom) pozemky nadobudli v stave
a v hranici, ako táto bola ohraničená vystavaným plotom, postaveným rodičmi žalobcu, naposledy
rekonštruovaným žalovanými v roku XXXX, ktorú implicitne považovali za súčasť svojho majetku. Je
nepochybné, že ani žalobca ani jeho právni predchodcovia dlhé roky tento užívací stav akceptovali,
resp. nemali žiadne námietky k priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami.. Stalo sa tak až v

roku XXXX, keď po zameraní oplotenia medzi pozemkami (viď zameranie zo dňa XX.XX.XXXX, č. l.
6 spisu) vyšlo najavo, že časť nehnuteľnosti, na ktorých je postavený plot, by mala patriť žalobcovi,
ktorý na základe uvedenej informácie pokojný stav narušil X.X.XXXX, kedy začal tento súdny spor,
hoci dovtedy rešpektoval skutočný užívací stav v prírode, vymedzený oplotením sporného pozemku v
prospech žalovaných. Vlastnícka žaloba na vydanie veci (rei vindicatio) v predmetnom spore smeruje

proti tomu, kto vlastníkovi vec neoprávnene zadržuje. Na jej úspech preto treba preukázať, že žalobca
je vlastníkom (prípadne oprávneným držiteľom) veci a že žalovaný vec zadržuje. Obrana žalovaných
v spore spočívala v popieraní týchto podmienok na vyhovenie žalobe, resp. v tvrdení, že zadržiavanie
veci je oprávnené, lebo žalovaným svedčí právny titul držby. V právnej teórii i praxi sa v tejto súvislosti
hovorí o námietkach proti vlastníckym žalobám.

20. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej
držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Okrem spôsobilého predmetu a subjektu
vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej
držby počas celej zákonom ustanovenej doby. O oprávnenú držbu ide vtedy, keď držiteľ s vecou nakladá

ako so svojou vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že vec mu patrí, resp. že
neexistujú pochybnosti o tom, že vec mu nepatrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne
existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať
do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu

daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle,
že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp.

zn. 4Cdo 283/2009).

21. Tvrdenie držiteľa veci o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu
dôvodné. Dobrá viera je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú

vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania (uznesenie Najvyššie súd ČR z 13.09.2001, sp. zn. 28Cdo 1493/2001, viď tiež rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 09.11.2000, sp. zn. 22Cdo 1253/1999).

22. Žalovaní sa od samého začiatku sporu bránili, že časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,

dobromyseľne a nerušene v ohraničenom stave užívali od momentu, kedy nehnuteľnosti nadobudli až
doteraz a že splnili podmienky vydržania. Právnym titulom vstupu do držby (spornej) nehnuteľnosti bol
v tomto prípade nadobúdací titul vo forme zámennej a darovacej zmluvy z roku XXXX len k skutočne
vlastnenému pozemku. Aj keď išlo len o putatívny titul vo vzťahu k spornej časti nehnuteľnosti, z hľadiskaoprávnenej držby je postačujúci, lebo význam zohrávalo oplotenie, ktoré postavili právni predchodcovia
žalobcu v roku XXXX (viď čestné prehlásenie matky žalobcu, č. l. 64), následne zrekonštruované
v roku XXXX a XXXX žalovanými, ktoré uznávali právni predchodcovia žalobcu aj žalobca do roku

XXXX. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so svedeckou výpoveďou žalobcovej
matky, ktorá najprv v čestnom vyhlásení zo X.X.XXXX (č. l. 64 spisu) uviedla, že plot s nebohým
manželom (otcom žalobcu) postavili v roku XXXX a postavili ho na svojom pozemku z dôvodu, že
sa chceli vyhnúť komplikáciám, keďže ho stavali bez potrebných zameraní a stavebného povolenia.
Teda právni predchodcovia žalobcu z vlastného rozhodnutia a vlastnou činnosťou vytýčili hranice medzi

susediacimi pozemkami oplotením, ktoré nekopírovalo vtedajší právny stav. Následné rekonštrukčné
práce na oplotení v roku XXXX a XXXX na tejto skutočnosti už nič nezmenili, nakoľko pôvodní vlastníci
susediacich pozemkov aj ich právni nástupcovia tento stav akceptovali a rešpektovali ho až do podania
žaloby v roku XXXX. Svedkyňa na pojednávaní XX.X.XXXX síce tvrdila, že plot postavili žalovaní
až v roku XXXX, ale tento rozpor s predošlým vyjadrením hodnoverne nevysvetlila, a preto správne
vyhodnotil súd jej výpoveď za nevierohodnú a uveril dôkazu - čestné prehlásenie matky žalobcu zo dňa

XX.XX.XXXX.

23. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje
určitú vec alebo ňou disponuje (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide teda o psychický
stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania.

Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o
dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosti, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti,
budú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti
nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny

dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia;
v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R XX/XXXX). Nadobúdateľ
svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130
ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto
domnienku vyvrátil.

24. Pre vydržanie pozemku je rozhodujúci reálny stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom predpísanú
minimálnu dobu XX rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach, určených v prírode hraničiacim plotom,
vlastnícky patrí. Žalovaní vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli priamo zo zákona

originárnym spôsobom, teda bez potreby akéhokoľvek konštitutívneho, či deklaratórneho aktu. Možno
teda uzavrieť, že list vlastníctva č. XXX a zameranie oplotenia medzi pozemkami, ktoré predložil
žalobca, nevystihujú skutočné vlastnícke vzťahy. Žalobca v rozpore so zásadou quieta non movere („čo
je v pokoji, nech sa nehýbe“), zasiahol do dovtedy všetkými stranami akceptovaných a nerušených
vlastníckych vzťahov, pretože právny poriadok Slovenskej republiky stále pripúšťa nadobudnutie

vlastníctva nehnuteľnosti aj mimo katastra nehnuteľností (§ 134 Občianskeho zákonníka); údaje katastra
nehnuteľností sú totiž hodnoverné iba dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona).
Ide o zákonné popretie materiálnej publicity, keď zákon stanovil prednosť existujúcej právnej skutočnosti
pred formálnym zápisom v katastri nehnuteľností (porov. 4Cdo/196/2019).

25. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie, že žalobca vzal žalobu späť v časti bodov 1. a 2. zamerania
a súd ďalej rozhodoval len o bodoch 3. až 8. Ak je podstatou žaloby ochrana žalobcovho vlastníckeho
práva pred jeho porušením zo strany žalovaných, nie je potom zrejmé, prečo sa žalobca nedomáha
ochrany svojho práva v celom rozsahu, ale iba v jeho časti. Čo sa týka námietky o postavení oplotenia
bez stavebného povolenia a námietky, že oplotenie predstavuje nebezpečenstvo pre život, zdravie

a majetok žalobcu a jeho rodiny, na tieto už dal odpoveď súd prvej inštancie a odvolací súd sa s
jeho odôvodnením stotožňuje, keďže prvá námietka by predstavovala neprípustný zásah do oblasti
správneho súdnictva a druhú námietku vyvrátili samotní žalovaní, ktorí vykonali na oplotení technické
úpravy, o čom predložili fotodokumentáciu.

26. K odvolacej námietke žalobcu, že vzhľadom na celý priebeh konania a správanie sa žalovaných, pri
rozhodovaní o trovách konania súd mal aplikovať ust. § 257 CSP, odvolací súd uvádza:

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí

byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

30. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Takéto
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom
konaniaanesmieodporovaťdobrýmmravom.Rozhodovanieotrováchkonaniajevpodstate druhotným
aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje sa za

nevyhnutné, aby súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa v vyjadrili k možnej
aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.

31. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý výnimočnosť dôvodov hodných osobitného
zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci a správaní sa žalovaných pred a po podaní žaloby

na súde. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že existencia dôvodov pre
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP zo spisu nevyplynula. Žalobca
v konaní neuviedol žiadne výnimočné okolnosti spočívajúce v okolnostiach strán sporu, aby mohlo
byť o náhrade trov konania rozhodnuté súdom z dôvodu hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o
posudzovanie okolností hodných osobitného zreteľa, pri ktorých treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní, odvolací súd uvádza, že ani skutočnosť osobných, majetkových, zárobkových a
iných pomerov strán sporu nebola v konaní žalobcom preukázaná a ani len tvrdená.

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26.01.2023 sp. zn. 4Cdo/256/2021, z ktorého vyplýva, že použitie ust. § 257 CSP neodôvodňuje ani
fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila
je lepšia ako u jej protistrany. Je nepochybné, že žalobca je v produktívnom veku a žalovaní v 1. a 2.
rade sú starobní dôchodcovia. Keďže odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol ani
v okolnostiach prejednávanej veci, ani v okolnostiach strán sporu, považoval rozhodnutie súdu prvej

inštancie o trovách konania za správne.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal
s navrhnutými a vykonanými dôkazmi, tieto správne vyhodnotil, preto rozhodol správne, keď žalobu
zamietol. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).