Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125200934
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6125200934.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/XX, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., F. XXXXX/XX, 3.
G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., F. XXXX/XX, v zastúpení: DV Legal, s. r. o., so sídlom
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Vysoká 14, IČO: 54 670 926, proti žalovanému: Agrocoop-

poľnohospodársko-výrobné družstvo Hul, so sídlom Hul 458, IČO: 00 199 206, o zaplatenie 2.818,67
eura s príslušenstvom, o spoločnom odvolaní všetkých žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 4C/30/2025-195 zo dňa 21. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. rade až v 3. rade sa žalobou zo dňa 21.12.2024 domáhali voči žalovanému zaplatenia
istiny 2.818,67 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania od 13.12.2024 do zaplatenia a náhradou
trov konania) titulom vydania bezdôvodného obohatenia za (celé) roky 2023 a 2024, pretože žalovaný
v uvedenom období podľa ich tvrdenia užíval poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území J.
(definované v prílohe, keď užívanie pozemkov prezumuje samotná skutočnosť poberania dotácii) bez
právneho dôvodu, ktoré pozemky sa v danom období mali nachádzať vo vlastníctve a spoluvlastníctve

všetkých žalobcov, pričom veľkosť súčtu ich vlastníckych a spoluvlastníckych podielov má predstavovať
z celkovej výmery pozemkov 256 916,90 m2 výmeru 84 519,42 m2. Pri stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzali z odborného odhadu ceny nehnuteľností, ktorý si na tento účel dali samostatne
vypracovať u Realitnej kancelárie REMAX a ktorým mala byť stanovená výška nájomného 0,52 eur/
m2/rok, teda 5 200 eur/ha/rok. V tomto spore s prihliadnutím na ich záujem ekonomicky neuškodiť
žalovanému tak v konečnom dôsledku požadovali bezdôvodné obohatenie vo výške 0,022 eur/m2/rok,

teda 220 eur/ha/rok (vychádzajúc z ceny nájmu podľa priloženej nájomnej zmluvy a jej valorizácie ,ako
uviedli až následne vo vyjadrení k odporu a v podaní z 11.6.2025). Za jeden rok bezdôvodné obohatenie
vyčíslili na 1.859,43 eura, t. j. za dva roky na 3.718,86 eura. Žalobcovia zohľadnili čiastočné
plnenie žalovaného zo dňa 30.10.2024 vo výške 900,19 eura, čím výsledná istina uplatneného nároku
predstavovala 2.818,67 eura. K žalobe pripojili Prehľad nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v
jednotlivých žiadostiach, Nájomnú zmluvu žalovaného s K. J. a Zoznam pozemkov v spoluvlastníctve

klientov.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 25Up/2/2025 vydal dňa 11.02.2025
platobný rozkaz po tom, čo právny zástupca žalobcov doručil upomínaciemu súdu predžalobnú výzvu
pre žalovaného datovanú 01.05.2024, upomínací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal nárok žalobcov, čo do dôvodu aj výšky, uviedol, že

žalovaný v čase pred podaním žaloby navrhol žalobcom vymeranie náhradných pozemkov v určite
sume t. zv. podnájomného, na ktorú ponuku žalobcovia nereagovali, až 23.10.2024 bola vyhotovenápodnájomná zmluva, ktorou nájomca dal do podnájmu pozemky v kat. úz. J., a to par č. 7401/1- Široké o
výmere 60 908,32 m2 a par. č. 10550/1 - Za Žitavou o výmere 16 066,03 m2. Žalovaný namietal aj výšku
sumy, ktorú si žalobcovia nárokovali, pretože vyplatil žalobcom za rok 2023 platbu formou bankového

prevodu, a to vo výške 3.566,30 eura, pričom upustil od aplikácie ust. zák. č. 504/2003 Z. z. v zmysle
ktorej cena obvyklého nájomného za rok 2023 v kat. úz. J. bola stanovená na sumu 130,40 eur/ha/rok.
Keďže výška obvyklého nájomného za rok 2024 bude stanovená k 30.06.2025 príslušným okresným
úradom, žalobcovia si uplatnili nárok predčasne. Okrem toho aj pohľadávka žalobcov je splatná až k
01.10.2025 (za rok 2024), takže žalovaný sa môže dostať do omeškania s platbou až dňom 02.10.2025.

Zároveň namietal, že mu nebola doručená predžalobná výzva, ktorú preložili žalobcovia v upomínacom
konaní datovanú dňom 01.05.2024. Právny zástupca žalobcov k obsahu odporu žalovaného uviedol
vo svojom podaní z 15.04.2025, že dňa 30.10.2024 žalovaný uhradil žalobcov časť dlžnej sumy vo
výške 900,19 eura. Žalobcovia ďalej uviedli, že boli uzavreté podnájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené
23.10.2024 a 31.10.2024 a týkajú sa konkrétnych pozemkov, ktorých výmera predstavuje 76 974,35
m2. Napriek týmto podnájomným zmluvám žalovaný po celý kalendárni rok 2023 a 2024 užíval bez

akejkoľvek zmluvy alebo súhlasu. Naďalej žalobcovia trvali na úhrade sumy 2.818,67 eura s 12,25 %
úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, pretože žalovaný uzatvoril L. K. J. Nájomnú
zmluvu č. 1275, kde sa dohodli na výške nájmu 160/ha/rok, pričom žalobcovia žiadajú len 0,52 eur/
m2/rok. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky dňa 16.04.2025 na
ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 07.05.2025 predložil dôkazy, ktorým preukazoval, že žalobcom
zaplatil sumu 3.566,30 eura dňa 31.05.2024, sumu 861,10 eura dňa 29.10.2024 žalobcovi v 1. rade,
sumu 37,49 eura žalobcovi v 2. rade dňa 29.10.2024, sumu 1,60 eura žalobcovi v 3. rade dňa
29.10.2024. Okrem toho predložil potvrdenie o obvyklej výške nájomného za rok 2023 a rozsudok

konajúceho súdu sp. zn. 10C/24/2023-678 zo dňa 28.05.2024, ktorý však nenadobudol právoplatnosť.

4. Podaním zo dňa 04.06.2025 požiadal právny zástupca žalobcov o zmenu petitu žaloby, v ktorej
upresnil výmeru na žalobcu v 1. rade – 70 994,12 m2, na žalobcu v 2. rade – 4 259,46 m2 a na žalobcu
v 3. rade 9 265,83 m2, ako aj upresnil nároky jednotlivých žalobcov, a to žalobcu v 1. rade vo výške

3.123,74 eura, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 861,10 eura, a to žalobcu
v 2. rade vo výške 187,42 eura, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 37,49 eura,
a to žalobcu v 3. rade vo výške 407,70 eura, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu
1,60 eura. Takto v upresnenom petite žaloby žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v 1. rade sumu
2.262,64 eura s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade

sumu 149,93 eura s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia a žalobcovi v 3.
rade sumu 406,10 eura s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia. Následne
žalobcovia predložili súdu dňa 11.06.2025 ďalšiu zmenu petitu žaloby, v ktorej žiadali, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi v 1. rade sumu 1.967,38 eura s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do
zaplatenia,žalobcoviv2.radesumu132,21euras12,25%úrokomzomeškaniaročneod13.12.2024do

zaplatenia a žalobcovi v 3. rade sumu 394,56 eura s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024
do zaplatenia. Túto zmenu žaloby odôvodnili tým, že žalovaný uhradil 30.10.2024 žalobcovi v 1. rade
sumu 861,10 eura za rok 2023, žalobcovi v 2. rade sumu 37,40 eura za rok 2023, žalobcovi v 3. rade
sumu 1,60 eura za rok 2023. Suma u žalobcov bola vyčíslená za obdobie od 01.01.2023 do 22.10.2024.
Uznesením z 21.08.2025 konajúci okresný súd na jedinom pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby

v znení tak, ako to navrhli žalobcovia podaním zo dňa 11.06.2025.

5. Na tomto pojednávaní žalobcovia žiadali, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže v žalobe
označili všetky dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Ohľadne výšky úrokov z omeškania
žalobcovia si uplatnili úrok vo výške 12,25 % ročne podľa priemeru ECB + 5 % bodov, žaloba bola

podaná 12.12.2024, preto si uplatňujú od 13.12.2024.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.08.2025 žiadal žalobu zamietnuť, pridržiaval sa obsahu svojho
odporu. Predložil súdu výšku obvyklého nájomného za rok 2024 pre kat. úz. J., ktorá bola zverejnená
na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ktorej výška činila za

rok 2024 sumu 175,28 eur/ha. Okrem toho predložil výpis z účtu, ktorým preukázal, že dňa 06.08.2025
zaplatil celkovo žalobcom sumu 1.051,92 eura, a to žalobcovi v 1. rade sumu 1.006,22 eura, žalobcovi
v 2. rade sumu 43,81 eura a žalobcovi v 3. rade sumu 1,89 eura. Ďalej uviedol, že na žiadosť žalobcov
im bola vydaná časť pozemkov, ale až v októbri 2024. Nároky žalobcov považujú za nedôvodné,pretože vyplatili nájomné včas, teda neuznávajú ani úroky z omeškania. Napriek predloženým dôkazom
žalobcovia trvali na podanej žalobe v plnom rozsahu.

7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky
ako súd prvej inštancie (prvoinštančný súd) žalobu všetkých žalobcov v celom rozsahu zamietol
a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením.

8. S poukazom na vykonané dokazovanie (špecifikované v bode 7.) ku skutkovému stavu veci (sporu)
uviedol nasledovné:

8.1. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, po zmene petitu žaloby
v sume 1.967,38 eura pre žalobcu v 1. rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024

do zaplatenia, v sume 132,21 eura pre žalobcu v 2. rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne
od 13.12.2024 do zaplatenia a v sume 394,56 eura pre žalobcu v 3. rade, spolu s 12,25 % úrokom
z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný užíva nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov bez právneho titulu, bez uzavretej nájomnej zmluvy, preto žalobcovia si dali
vyhotoviť odborné vyjadrenie podľa ktorého výška nájomného by mala činiť 0,52 eur/m2/rok, čo činí 520

eur/ha/rok, avšak z tejto sumy si žalobcovia uplatňujú len sumu 220 eur/ha/rok.

8.2. Žalobcovia predložili prehľad nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v jednotlivých
žiadostiach, z ktorého je zrejmé, akú výmeru v ha žalovaný užíva v kat. úz. J. a v kat. úz. G.. Ďalej
predložili Nájomnú zmluvu 1275 zo dňa 28.09.2016 uzavretú medzi K. J. ako prenajímateľ a žalobcom

ako nájomcom, kde predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky o výmere 272 933 m2 v kat. úz,
J. a cena nájmu bola stanovená vo výške 160 eur/ha po dobu nájmu 15 rokov. Okrem toho ešte predložili
tabuľku „pozemky v spoluvlastníctve klientov“, kde je uvedené katastrálne územie J., výmera pozemku
v m2, označenie pozemku a výmera pripadajúca na podiel v m2, výmery podielov spoločne v m2 kde sú
v jednotlivých riadkoch uvedený niekedy samotný žalobca v 1. a niekedy žalobca v 1. a v 2. rade, niekde

žalobca v 2. rade a niekde žalobca v 3. rade. Žalobcovia predložili aj predžalobnú výzvu adresovanú
žalovanému a datovanú dňa 01.05.2024 bez doručenky, podacieho hárku alebo e-potvrdenky.

8.3. Z výpisu z UniCredit Bank, a.s. zo dňa 31.05.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcom sumu
356,30 eura, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na základe rozsudku tunajšieho súdu sp.

zn. 10C/24/2023.

8.4. Z histórie transakcii v UniCredit Bank, a. s. z 29.10.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil nájomné za
rok 2023 žalobcovi v 1. rade v sume 861,10 eura, žalobcovi v 2. rade v sume 37,49 eura a žalobcovi
v 3. rade v sume 1,60 eura.

8.5. Z ortofotomapy pozemkov v kat. úz. J., ako aj upozornenia GSAA zo dňa 08.07.2024 bolo zistené, že
tak žalovaný ako aj žalobca v 1. rade požiadali o poskytnutie dotácie na tie isté pozemky, a to pozemky
v kat. úz. J., par. č. 6301/1 a par. č. 7041/1.

8.6. Z Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/24/2023-678 z 28.05.2024 súd zistil, že
týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku žalobcov v 1. a v 4. rade a nároku žalobcu v 4. rade F. C.
voči žalovanému, keď súd čiastočne priznal žalobcovi v 1. rade sumu 1.244,38 eura, žalobcovi v 2. rade
68,58 eura a žalobcovi v 3. rade sumu 117,30 eura a vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené a nárok
žalobcov bol čiastočne zamietnutý.

8.7. Z predžalobnej výzvy datovanej z 01.05.2024 bolo zistené, že táto mala byť zaslaná žalovanému
na zaplatenie sumy 2.818,67 eura do 5 dní od doručenia.

8.8. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 06.08.2025 bolo zistené, že žalovaný uhradil na účet právneho

zástupcu žalobcov sumu 1.051,92 eura dňa 06.08.2025, v prílohe je uvedené, že sa jedná o nájomné
za pôdu za rok 2024 v sume 175,28 eura za ha, pričom u žalobcu v 3. rade sa jednalo o výmeru 107,59
m2 a vyplatená bola suma 1,89 eura, u žalobcu v 2. rade sa jednalo o výmeru 2499,34 m2 a vyplatenábola suma 43,81 eura a u žalobcu v 1. rade sa jednalo o výmeru 57406,41 m2 a vyplatená bola suma
1.006,22 eura.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav sporu, citované ustanovenia
Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. – čl. 8, § 132 ods. 1 až 3, § 149, § 150
ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 a 2, § 160 ods. 1 a 3, § 191 ods. 1 a 2), citované ustanovenia zákona č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (§
1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 1 ods. 3 a § 10 ods. 1 v znení od prvého 01.10.2022), citované ustanovenie

§ 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, citované ustanovenia
Vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty
pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav (§ 1 ods. 1 a 2), citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 121 ods.
3 a všeobecné úvahy k základným procesným povinnostiam sporových strán, k dôkaznej povinnosti,

dôkaznému bremenu a k hodnoteniu vykonaných dôkazov odôvodnil nasledovne:

9.1. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, spočiatku v jednej sume za všetky
nehnuteľnosti, ktoré spolu vlastnia, následne špecifikovali petit žaloby tak, že žiadali, aby súd priznal
každému zo žalobcov titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu, ktorá mu prináleží za užívania

pozemkov žalovaným za roky 2023 a 2024 do 22.10.2024. V žalobe ako dôkaz na preukázanie
vlastníctva žalobcov bola predložená tabuľka „Pozemky v spoluvlastníctve klientov“, z tohto prehľadu
však nevyplýva a nie je z neho zrozumiteľné pozemky, v akej výmere a na akých LV sú vo vlastníctve
žalobcu v 1. rade, vo vlastníctve žalobcu v 2. rade a vo vlastníctve žalobcu v 3. rade. Žalobcovia tvrdia,
že spoločne im patrí výmera pozemkov 84 519,42 m2, ďalej v žalobe však tvrdia, že im spoločne

patrí podiel na všetkých pozemkoch vo výške 256 916,90 m2. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobcom
spoločne patria pozemky o výmere 76 974,35 m2. Tieto tvrdenia žalobcov a žalovaných boli rozporné,
v priebehu konania, ani jedna zo strán neupresnila, v akej výmere žalovaný užíva pozemky žalobcu
v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade. Z predmetnej tabuľky nie je možné zistiť, koľko a aká
je výmera predmetných pozemkov a akú výmeru žalovaný z pozemkov žalobcov užíval za roky 2023

a 2024, pretože medzi stranami sporné nebolo, že časť pozemkov bola žalobcom vydaná. Ani takýto
doklad, resp. dôkaz žalobcovia súdu nepredložili. Žalobcovia predložili okrem toho prehľad jednotlivých
nahlásenýchpoľnohospodárskychpozemkov,zktoréhotiežniejezrejmé,žeztýchtopozemkov,zaktoré
si žalovaný uplatnil dotácie, aký podiel pripadá na žalobcov. Žalobcovia svoj nárok podľa ich tvrdenia,
odvíjali od odborného vyjadrenia realitnej kancelárie REMAX, ktorý dôkaz však do spisu nepredložili,

nepredložili ho ani dodatočne po tom, čo bola táto skutočnosť zo strany žalovaného vytknutá v odpore a
vo vyjadrení žalovaného. Súd mal za to, že žalobcovia boli v konaní kvalifikovaným spôsobom zastúpení
advokátom, preto súdu v zmysle § 160 ods. 3 CSP, neprináleží poučovacia povinnosť o predložení
dôkazov,ktoréžalobcoviavkonanímalipredložiťanepredložili.Takistozpodaniažalobcovniejezrejmé,
v akej výmere žalovaný užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, tobôž nie je možné zistiť

jednotlivé výmery, ktoré by mal žalovaný užívať. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobcovia sú
povinní osvedčiť skutočnosti, ktoré tvrdia, žalobcovia tvrdili, že žalovaný užíval ich nehnuteľnosti spolu
o výmere 84 519,41m2 z čoho na žalobcu v 1. rade pripadá 70 994,12m2, na žalobcu v 2. rade 4 259,46
m2 a na žalobcu v 3. rade 9 265,83 m2. Na základe tohto výpočtu výmer, ktorá však nebola nejakým
spôsobom v konaní preukázaná, si od žalobcu uplatnili žalobca v 1. rade sumu 1.967,38 eura, žalobca

v 2. rade sumu 132,21 eura a žalobca v 3. rade sumu 394,56 eura. Tento výpočet žalobcovia odôvodnili
tým, že si dali vypracovať odborný posudok, ktorý však do spisu tiež nepredložili, podľa ktorého mala byť
výška nájomného v katastrálnom území J. stanovená v sume 220 eur/ha/rok. Právny zástupca žalobcov
tvrdil, že tento dôkaz bol priložený k žalobe, ktorá bola podaná na upomínací súd, súd nahliadnutím
do spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/2/2025, ako aj nahliadnutím do príloh žaloby

zistil, že takýto dôkaz zo strany žalobcov predložený nebol. Takisto nebol predložený žiadny dôkaz, na
základe ktorého by žalobcovia si mohli nárokovať sumu 220 eur/ha/rok, keďže takáto suma nevyplýva
zo žiadnych predložených dôkazov.

9.2. Žalovaný namietal v konaní, že z pozemkov, ktoré vlastnícky patria žalobcom užíval výmeru vo

výške 57 406,41 m2 u žalobcu v 1. rade, výmeru vo výške 2 499,34 m2 vo vlastníctve žalobcu v 2. rade a
výmeru 107,59 m2 vo vlastníctve žalobcu v 3. rade. Žalovaný v konaní predložil dôkaz, a to výpis z účtu
UniCredit Bank, a.s., že uhradil žalobcom sumu 3566,30 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
na ktorú sumu bol žalovaný zaviazaný v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/24/2023. Ďalej žalovanýpredložil dôkaz, a to históriu transakcii zo svojho účtu, v zmysle ktorej dňa 29.10.2024 uhradil žalobcovi
v 1. rade sumu 861,10 eur titulom nájomného za výmeru pozemkov, ktoré v roku 2023 patrili žalobcovi
v 1. rade a za ktoré mu vyplatil sumu, ktorá bola stanovená, ako cena obvyklého nájomného za rok 2023

v kat. úz. J., a to bola stanovená suma 130,47 eur/ha/rok. Vzhľadom na obvyklú cenu nájomného vyplatil
takisto žalobcovi v 2. rade dňa 29.10.2024 sumu 37,49 eura a žalobcovi v 3. rade sumu 1,60 eura.
Zo stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, bola po tvrdená táto výška obvyklého
nájomného za rok 2023, za rok 2024 bola táto obvyklá výška nájomného oznámená k 30.06.2025 a jej
výška činila sumu 175,28 eura. Z toho dôvodu žalovaný vyplatil dňa 06.08.2025 celkovo sumu 1.051,92

eura v prospech právneho zástupcu žalobcov, pričom žalobcovi v 1. rade z tejto sumy vyplatil 1.006,22
eura, žalobcovi v 2. rade sumu 43,81 eura a žalobcovi v 3. rade sumu 1,89 eura.

9.3. Podľa názoru súdu žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve žalobcov, preto výška
náhrady za užívanie cudzej veci má byť určená obvyklou cenou práva umožňujúceho obohatenému
oprávnené užívanie cudzej veci, t. j. ako obvyklá trhová hodnota nájomného obvyklého v danom mieste

a čase za podobný spôsob užívania charakterom a stavom podobnej veci. Žalobcovia sa domáhali voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenie, ktoré obohatenie odôvodňovali odborným vyjadrením,
ktoré nepredložili tak žalovanému, ako ani súdu, navyše žalovaný počas celého konania tvrdil, že
žalobcovia nevedeli predložiť žiadny dôkaz, na základe ktorého by mala byť obvyklá ceny nájomného
v sume 220 eur/ha/rok, tak ako to tvrdili žalobcovia. Keďže v konaní bola rozporná výška výmery,

ktorú žalovaný užíva, žalobcovia tvrdili, že žalovaný má užívať 84 519,41m2 z čoho na žalobcu v 1.
rade pripadá 70 994,12 m2, na žalobcu v 2. rade 4 259,46 m2 a na žalobcu v 3. rade 9 265,83 m2,
podľa tvrdenia žalovaného, žalovaný užíva celkovú výmeru 60 013,34 m2, čo žalovaný uznal samotným
vyplatením náhrady za užívanie pozemkov žalobcov. S poukazom na tú skutočnosť, že v konaní boli tieto
tvrdenia žalobcov a žalovaného rozporné, žalovaný však uznal, že takúto výšku výmery pozemkov užíva

bez právneho titulu, mal súd za to, že tieto pozemky a táto výmera medzi stranami sporu nebola sporná.

9.4. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobcom vyplatil výšku hodnoty obvyklého nájomného za rok
2023 v sume 900,19 eura, čo žalobcovia v konaní ani nepopierali, avšak aj v tejto časti trvali na podanej
žalobe, pretože táto suma podľa názoru žalobcov, nezodpovedá výške obvyklého nájomného v sume

220 eur/ha/rok, ktorú mala vyčísliť realitná kancelária a naďalej žalobcovia trvali na svojej žalobe na
priznanie žalovanej sumy. Žalovaný predložil dôkaz o vyplatení nájomného za rok 2024, ktoré nájomné
malo byť splatné až k 01.10.2025, avšak žalovaný ho vyplatil 06.08.2025, pričom sumu 175,28 eur, ktorá
suma bola oficiálne na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovená, ako
výška obvyklého nájomného, vynásobil výškou výmery pozemkov, ktoré za rok 2024 užíval. Takto za rok

2024 vyplatil sumu 1.051,92 eura. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že naďalej trvá
na celej žalovanej sume, aj keď žalobcovia nepopierajú, že zo strany žalovaného im bola časť žalovanej
sumy uhradená.

9.5. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní nevedeli reálne preukázať, akú výmeru

pozemkov žalovaný užíval za rok 2023 a aká bola výmera pozemkov, ktorú žalovaný užíval v roku
2024, súd vychádzal z údajov, ktoré boli medzi stranami nesporné a ustálil výmeru za užívanie
poľnohospodárskych pozemkov celkovo na 76 974,35 m2 za rok 2023 a o výmere 60 013,34 m2 za rok
2024. Žalovaný za túto výmeru uhradil žalobcom za rok 2023 cenu obvyklého nájomného stanovenú v
kat. úz. J. na 130,47 eur/ha/rok, túto sumu žalobcom k 29.10.2024 aj vyplatil. Takisto žalovaný vyplatil

žalobcom za pomernú časť roku 2024 sumu 1.051,92 eura za výmeru 60013,34 m2, keď za rok 2024
bola obvyklá cena nájomného stanovená na 175,28 eura. Súd sa nezaoberal výškou nájomného, ktoré
bolo dohodnuté v nájomnej zmluve predloženej žalobcami medzi žalovaným a K. J., pretože táto zmluva
bola uzavretá ako dlhodobý nájom poľnohospodárskych pozemkov v roku 2016 a medzi zmluvnými
stranami bola dohodnutá výška nájmu 160 eur/ha/rok, avšak ak by aj súd mal z tejto sumy vychádzať,

tak by žalobcom prináležala nižšia výška náhrady, pretože za rok 2024 bola stanovená výška obvyklého
nájomného až v sume 175,28 eura, čo je viac ako suma 160 eur v predmetnej nájomnej zmluve.
Podľa názoru súdu žalobcom prináleží nájomné, ktorého výška zodpovedá obvyklému nájomnému v
katastrálnom území J., ktorá bola predložená žalovaným a táto výška nájomného je verejne dostupná
na internetovej stránke ministerstva, t. j. sa jedná o dôkaz, ktorý nie je potrebné preukazovať.

9.6. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku vypočítali stanovili vo
výške 220 eur/ha/rok, ale podľa názoru súdu žiadnym hodnoverným spôsobom žalobcovia nepreukázali
svoje tvrdenia a nepredložili žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by mali mať nárok na takútovýšku obvyklého nájomného za kalendárny rok. Takisto žalobcovia nepredložili súdu relevantný dôkaz o
tom, v akej výmere žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky žalobcov, podľa tvrdenia žalobcov, užíva
inú výmeru a žalovaný tvrdí, že na základe meraní a ortofotomapy užíva len výmer 60 013,34 m2. Ak

mali žalobcovia relevantný dôkaz na preukázanie skutočnosti, že žalovaný užíva viac, ako to žalovaný
uvádzal, súdu mali predložiť takýto dôkaz, inak sú ich tvrdenia, len v rovine nepredložených dôkazov, na
ktoré súd prihliadať nemôže. Súd teda mal za to, že žalovaný si splnil zákonnú povinnosť a žalobcom
riadne vydal bezdôvodné obohatenie, na základe všeobecne známych skutočností, a to obvyklej ceny
nájomného, žalobcovia túto skutočnosť ani nepopierali, napriek tomu na žalobe trvali v plnom rozsahu,

pretože podľa ich názoru má žalovaný plniť sumu 220 eur/ha/rok nájomné, preto súd žalobu žalobcov
zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, svoje skutkové tvrdenia
nepodložili relevantnými dôkazmi a naďalej trvali na žalobe, aj v rozsahu, v akom došlo k plneniu zo
strany žalovaného.

9.7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému

žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním napadli všetci žalobcovia domáhajúci sa

jehozrušeniavcelomrozsahusvrátenímvecisúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
Odvolacie dôvody špecifikovali v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, keď
v dôvodoch odvolania uviedli nasledovné:

10.1. Sme toho názoru, že záver súdu o nepreukázaní vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom je

nesprávny, formalistický, predčasný a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj
základnými princípmi spravodlivého procesu. Domnievame sa, že napadnutý rozsudok trpí vadou podľa
§365ods.1písm.f)CSP,nakoľkosúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam. Máme za to, že žalobca si splnil povinnosť ustanovenú v § 132 CSP, nakoľko žalobca už
v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil prílohu s názvom „Pozemky v spoluvlastníctve

klientov„ (ďalej len „Príloha č. 1“), ktorej účelom bolo poskytnúť súdu prehľadný a zrozumiteľný súpis
pozemkov vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, ktoré zároveň bez právneho titulu užíval
žalovaný. Príloha č. 1 obsahovala pri každom pozemku jednoznačné identifikačné údaje: katastrálne
územie, parcelné číslo, registračné označenie, celkovú výmeru pozemku, vlastníka pozemku, veľkosť
spoluvlastníckehopodielupripadajúcehonažalobcukcelku,číslolistuvlastníctvanaktoromsapozemok

nachádza a výmery všetkých podielov žalobcu spoločne v m2. Z týchto údajov bolo možné jednoznačne
identifikovať vlastnícke či spoluvlastnícke právo žalobcu k pozemkom a zároveň rozsah výmery, ktorú
žalovaný užíval. Napriek tomu, však súd v rozsudku konštatoval, že z prílohy č. 1 „nevyplýva a nie je z
neho zrozumiteľné pozemky, v akej výmere a na akých LV sú vo vlastníctve žalobcu“ a že nie je možné
„zistiť, koľko a aká je výmera predmetných pozemkov a akú výmeru žalovaný z pozemkov žalobcu

užíval za roky 2023 a 2024“. Takýto záver je v priamom rozpore s obsahom prílohy č. 1 a nemá oporu
v skutkovom stave, pričom spočíva v nesprávnom vyhodnotení vykonaného dôkazu.

10.2. Domnievame sa, že v danom prípade došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, nakoľko súd svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby plnohodnotne

uplatnil svoje procesné práva, a tým porušil jeho právo na spravodlivý proces. Sme toho názoru, že,
ak súd považoval predloženú prílohu č. 1 za nedostatočnú, mal postupovať v zmysle § 181 ods. 4
CSP, podľa ktorého: „Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na
dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové

tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať“. Napriek tomu, že v § 181 ods. 4 CSP je ustanovené oprávnenie
súdu na určenie lehoty, tak odmietnutie udelenia dodatočnej lehoty nesmie byť prejavom justičnej
svojvôle a musí byť procesne opodstatnené, s čím sa súd vysporiada v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej. V predmetnom prípade súd žalobcu na predloženie listov vlastníctva nevyzval, neposkytol mu
primeranúlehotunaichdoplnenieasodmietnutímdodatočnejlehotysavodôvodnenírozhodnutiavôbec

nevysporiadal, pričom žalobu zamietol v celom rozsahu. Týmto postupom porušil nielen § 181 ods. 4
CSP, ale aj právo na spravodlivý proces. Podľa § 150 ods. 2 CSP platí, že: „Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia“. Toto ustanovenie má
predchádzať tomu, aby nadmerný formalizmus viedol k odmietnutiu súdnej ochrany práv. Súd mohola v zmysle materiálneho vedenia sporu aj mal v rámci tohto oprávnenia žalobcovi oznámiť, že na
preukázanie nimi tvrdených okolností neuviedol listy vlastníctva, resp. že na preukázanie vlastníckeho
práva nepovažuje prílohu č. 1 za dostatočnú a vyzvať ho na doplnenie listov vlastníctva. Keďže súd

toto oprávnenie nevyužil a rozhodol bez toho, aby žalobcovi umožnil doplniť dôkazné návrhy, spôsobil
tým, že žalobca nemohol uniesť dôkazné bremeno a jeho žaloba bola formalisticky zamietnutá. Takýto
postup je v priamom rozpore s právom na spravodlivý proces a zakladá odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP.

10.3. Máme za to, že v predmetnej veci došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. e) CSP, nakoľko súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa §
185 ods. 2 CSP pritom platí, že: „Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.“. Pod
verejnými registrami a zoznamami má zákonodarca na mysli predovšetkým kataster nehnuteľností.

Žalobca aj naďalej zastáva názor, že ani nepredloženie listov vlastníctva nemôže byť na jeho ťarchu.
Podľa § 205 CSP sú listy vlastníctva verejnými listinami, ktoré vyplývajú z katastra nehnuteľností, sú
prístupné každému prostredníctvom katastrálneho portálu a podľa § 185 ods. 2 CSP môže súd aj
bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov, najmä z katastra nehnuteľností (dávame
do pozornosti, že v danom prípade však žalobca označil daný dôkaz). Sme toho názoru, že ak mal

súd pochybnosti o vlastníctve žalobcu, bol oprávnený (a v daných okolnostiach aj povinný) vykonať
tento dôkaz ex offo z verejného registra, keďže vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo žalobcu bolo
kľúčovou skutkovou otázkou. Podľa § 191 CSP je povinnosťou súdu prihliadnuť na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo. Nemožno preto žalobu zamietnuť pre údajné nepreukázanie vlastníctva, keď vlastník
mohol byť jednoducho overený vo verejnom registri. Navyše listy vlastníctva boli v konaní označené

a bola doručená prehľadná tabuľka. Civilný sporový poriadok zároveň ukladá súdu povinnosť pripraviť
sa na pojednávanie tak, aby dokazovanie smerovalo k zisteniu rozhodujúcich skutočností hospodárne
a efektívne. Podkladom na určenie predmetu dokazovania sú pritom nielen skutkové tvrdenia strán,
nimi označené dôkazy ale aj verejne dostupné informácie, ktoré si súd môže zistiť sám. Ak teda
otázka vlastníctva pozemkov bola v konaní kľúčová, súd si mal už v rámci prípravy overiť tieto údaje

priamo z katastrálneho portálu. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz listami vlastníctva, hoci
išlo o rozhodujúci dôkaz dostupný vo verejnom registri, dospel k nesprávnemu záveru o nepreukázaní
vlastníckeho práva žalobcu.
Dôkaz č. 1: Listy vlastníctva ( priložené k odvolaniu )

10.4. Máme za to, že v predmetnej veci došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
§ 186 ods. 2 CSP: „Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti.“ Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že tvrdenia žalobcu a žalovaného sú rozporné
nakoľko žalobca tvrdil, že mu patrí výmera pozemkov o veľkosti 84 519,42 m2 a žalovaný v odpore

tvrdil, že žalobcovi patria pozemky o výmere 76 974,35 m2. Máme však za to, že súd nesprávne
interpretoval tvrdenie žalovaného z odporu, keď uviedol že predmetom podnájomnej zmluvy boli
pozemky vo výmere 76 974,35 m2. Toto tvrdenie nemožno vykladať ako spochybnenie vlastníctva
žalobcu, ale len ako odkaz na výmeru uvedenú v zmluvnom vzťahu. V predmetnej veci teda, žalovaný
nikdy nenamietal samotné vlastníctvo žalobcu, naopak, jeho obrana sa týkala výlučne námietok voči

výške uplatneného nároku a jeho údajnej predčasnosti. Vlastníctvo žalobcu tak zostalo nesporné a
neexistoval dôvod na jeho spochybnenie. Súd mal preto v zmysle § 186 ods. 2 CSP vychádzať z
tvrdenia o vlastníctve ako zo zhodného tvrdenia strán, resp. nesporného, namiesto toho však dospel k
záveru, že vlastníctvo preukázané nebolo. Takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navyše, skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania žalobcovi čiastočne plnil (platby v rokoch

2024 a 2025), implicitne potvrdzuje, že uznával jeho vlastnícke právo a povinnosť platiť náhradu za
užívanie pozemkov. Je preto nelogické a rozporné, aby súd žalobu zamietol práve z dôvodu údajného
nepreukázania vlastníctva. Takýto právny záver súdu je v priamom rozpore s obsahom spisu, zásadou
spravodlivého procesu a zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Čiastočný záver č. 1:
Z uvedených dôvodov je záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k pozemkom,

nesprávny. Žalobca si povinnosť podľa § 132 CSP splnil, predložil Prílohu č. 1 s dostatočnými údajmi a v
prípade pochybností mal byť vyzvaný na doplnenie dôkazov podľa § 181 ods. 4 alebo § 150 ods. 2 CSP.
Súdzároveňmoholapodľanášhonázoruajmalvyužiťsvojeoprávneniepodľa§185ods.2CSPaoveriť
vlastníctvo v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na to, žalovaný vlastníctvo žalobcu nikdy nespochybnil anaopak svojim konaním ho implicitne potvrdil, bolo povinnosťou súdu vychádzať z tohto tvrdenia ako z
nesporného v zmysle § 186 ods. 2 CSP. Súd svojim postupom tak naplnil odvolacie dôvody v zmysle §
365 ods. 1 písm. b), f), e), a h) CSP. Je nám známe, že označené listy vlastníctva sú vo veľkom množstve

avšak to nie je dôvodom na zamietnutie žaloby ako takej. Preto ak aj súd nemal záujem vyzývať sporovú
stranu na doplnenie dôkazov podľa § 132 CSP minimálne mal vyzvať na zloženie preddavku na trovy
dôkazu a samotný dôkaz vykonať.

10.5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného

obohatenia, keďže k spisu nebol doložený odborný podklad – stanovisko realitnej kancelárie REMAX
(ďalej len „Stanovisko“), na ktorý sa žalobca odvolával. Žalobca už v návrhu na vydanie platobného
rozkazu riadne označil stanovisko ako dôkaz na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia. K jeho
nepredloženiu však došlo v dôsledku administratívnej chyby pri podávaní návrhu. Tento nedostatok
nebol žalobcovi počas celého konania zo strany súdu ani žalovaného vytknutý. Navzdory tomu, súd v
rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že nepredloženie stanoviska bolo žalovaným v odpore vytknuté.

Žalobcovi však nie je zrejmé odkiaľ súd túto informáciu čerpal, nakoľko žalobca nemá vedomosť o tom,
že by žalovaný v odpore alebo vyjadrení namietal nepredloženie stanoviska. Obrana žalovaného sa
sústredila výlučne na otázku výšky a predčasnosti uplatneného nároku, nie na absenciu označeného
dôkazu. Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až z pojednávania zo dňa 21.08.2025, kedy súd uviedol,
že stanovisko nebolo k spisu doložené. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.08.2025 jednoznačne

vyplýva, že právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že predpokladal, že stanovisko bolo súdu
predložené už v upomínacom konaní, a zároveň deklaroval pripravenosť toto stanovisko predložiť.
Napriek tomu súd doplnenie dokazovania zamietol, vyhlásil dokazovanie za skončené a rozsudkom
žalobu zamietol. Súd namiesto toho, aby umožnil doplnenie označeného dôkazu, určil primeranú
lehotu (pokojne aj v minútach/hodinách), prípadne odročil pojednávanie v zmysle vyššie uvedeného

procesného postupu, žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal výšku nároku. Týmto
postupom súd odňal žalobcovi možnosť efektívne konať pred súdom, keď mu neumožnil vykonať
označený dôkaz, rozhodol formalisticky, bez toho, aby prihliadol na to, čo počas konania vyšlo najavo,
nevyužil svoje oprávnenia na vedenie dokazovania (§ 181 ods. 4, § 150 ods. 2, § 183 CSP), čím
zmaril možnosť spravodlivého posúdenia veci. Takýto postup je v priamom rozpore s Civilným sporovým

poriadkom. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP .V danom prípade súd prvej inštancie
žalobcovi nesprávnym procesným postupom znemožnil vykonať relevantný dôkaz, ktorý bol riadne
označený, a to tým, že nevyzval žalobcu na jeho predloženie, neposkytol lehotu na jeho doplnenie a
neodročil pojednávanie, hoci žalobca o to výslovne prejavil záujem. Tento postup napĺňa odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože žalobcovi bolo znemožnené účinne preukázať výšku svojho

nároku a jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené.

10.6. V prípade, ak by došlo zo strany súdu k správnemu procesnému postupu, ktorého následkom
by bolo riadne predloženie stanoviska sme toho názoru, že súd bol povinný sa ním riadne zaoberať
a vyhodnotiť ho v súlade so zákonom. Podľa § 207 CSP možno na preukázanie skutočností, na

ktoré je potrebné odborné posúdenie, vykonať dôkaz znaleckým posudkom. Podľa § 206 CSP
môže súd namiesto znaleckého posudku pripustiť aj odborné stanovisko, ak má rovnakú povahu.
Stanovisko bolo odborným podkladom, ktorý mal preukazovať obvyklú cenu nájomného za porovnateľné
poľnohospodárske pozemky. Správnym postupom súdu by preto bolo toto stanovisko vykonať ako
dôkaz, alebo ak súd považoval jeho odbornú silu za nedostatočnú, ustanoviť znalca podľa § 206 a nasl.

CSP, ktorý by výšku obvyklého nájomného určil znaleckým posudkom. Zároveň poukazujeme na to, že
výpočet výšky bezdôvodného obohatenia nemá vychádzať z administratívnych sadzieb alebo dotačných
ukazovateľov, ale z trhovej ceny, teda zo sumy, ktorú by musel žalovaný zaplatiť, ak by si prenajal
pozemky od žalobcu za bežných podmienok. Napriek tomu súd v odôvodnení rozsudku vychádzal
výlučne zo sadzieb Ministerstva pôdohospodárstva. Sme toho názoru, že tieto sadzby predstavujú čisto

administratívny údaj a nemôžu nahradiť trhovú cenu nájomného. Ak súd takýmto spôsobom nahradil
trhovú cenu administratívne určenou sadzbou, nesprávne právne posúdil vec. Týmto postupom súd
naplnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého možno odvolaním napadnúť
rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci. Čiastočný záver č. 2: Záver súdu prvej inštancie, že
žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, je nesprávny, nakoľko po procesnej stránke bolo

žalobcovi znemožnené predložiť riadne označený dôkaz, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a tiež preto, že súd nesprávne akceptoval administratívne sadzby
ministerstva, čím vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).10.7. Súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu,
teda v rozsahu 100 %. Takýto záver považujeme za nesprávny, formalistický a v priamom rozpore
so zákonnou úpravou náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku, ako aj s ustálenou

rozhodovacou praxou. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 2.818,67 eura spolu s
príslušenstvom, pričom v rámci tejto sumy bolo zohľadnené plnenie Žalovaného za bezdôvodné
obohatenie vo výške 900 eur. Počas konania žalobca návrh upravil a v zmenenom petite žiadal
zaplatenie 1.967,38 eura žalobcovi 1., 132,21 eura žalobcovi 2. a 394,56 eura žalobcovi 3. Počas
konania žalovaný uhradil ďalšie plnenie vo výške 1.051,92 eura (ďalej len „Druhé plnenie“), a to

dňa 06.08.2025. Dôkaz o úhrade predložil až na pojednávaní dňa 21.08.2025. Zástupca žalobcu na
pojednávaní výslovne uviedol, že žalobu v časti druhého plnenia zníži, avšak žiadal primeranú lehotu,
pretože žalovaný dôkazy o plnení predložil až na predmetnom pojednávaní a nebolo možné sumu
okamžite stotožniť. Súd však návrh na poskytnutie lehoty uznesením zamietol, dôkazy odmietol doplniť
a žalobu zamietol v celom rozsahu. Následne priznal žalovanému 100 % trov konania, akoby mal
Žalovaný plný úspech vo veci. V odôvodnení rozsudku súd v rozpore so skutočnosťou uviedol, že

žalobca naďalej trval na celej žalovanej sume, hoci zo zápisnice jasne vyplýva, že žalobca úhradu
časti žalovanej sumy nepopierali a žiadali len lehotu na presnú identifikáciu plnenia. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie, zakotvená v § 256 CSP, predstavuje doplnok zásady úspechu vo veci
(§ 255 CSP). Jej podstatou je, že strana, ktorá svojím správaním po začatí konania spôsobila vznik
trov, ich má aj nahradiť. Pojem „zavinenie“ sa pritom vykladá z procesného hľadiska, ako príčinná

súvislosť medzi konaním strany počas konania a vznikom trov protistrany. Za procesne zavinenú treba
považovať aj takú situáciu, keď žalovaný uhradí dlh až po začatí konania. Takéto konanie žalovaného
jednoznačne zakladá potrebu súdneho sporu, pretože žalobca musel nárok uplatniť súdnou cestou.
Žalovaný svojim správaním spôsobil vznik trov konania, keďže náklady právneho zastúpenia, súdne
poplatky a administratívne úkony by nevznikli, ak by žalovaný plnil riadne a včas. Oneskoreným plnením

navyše znemožnil meritórne rozhodnutie vo veci, keďže žaloba musí byť v rozsahu plnenia späťvzatia
alebo petit upravený. V prejednávanej veci žalovaný nielenže neplnil dobrovoľne pred podaním žaloby,
ale podstatnú časť žalovanej sumy (1.051,92 eura) uhradil až po začatí konania a o tejto skutočnosti
žalobcu ani súd vopred neinformoval (predložil dôkaz o úhrade až na pojednávaní dňa 21.08.2025).
Takéto konanie má z pohľadu § 256 CSP jednoznačne povahu procesného zavinenia, pretože žalobca

podal žalobu dôvodne. Žalovaný bol v omeškaní a dobrovoľne neplnil, preto žalobca musel uplatniť svoje
práva súdnou cestou, žalobca nemohol predvídať druhé plnenie. To bolo oznámené až na pojednávaní,
teda v čase, keď už žalobca znášal náklady súdneho sporu, žalobca okamžite deklarovali ochotu žalobu
znížiť. Zápisnica z pojednávania jasne potvrdzuje, že žalobca nežiadal „trvať na celej sume“, ale len
primeranú lehotu na stotožnenie sumy s nárokom a zastavenie konania v rozsahu druhého plnenia

alebo späťvzatie žaloby by bolo dôsledkom správania žalovaného. Ak by súd umožnil procesnú reakciu,
žaloba by bola čiastočne späťvzatá a podľa § 256 CSP by trovy zavinil žalovaný. Sme toho názoru, že
zo zásad Civilného sporového poriadku a záväznej súdnej praxe možno vyvodiť záver, že ak žalovaný
svojím oneskoreným plnením spôsobí, že žaloba je v časti zbytočná, ide o procesné zavinenie.
Vo veci posúdenia otázky procesného zavinenia poukazujeme na nasledovnú súdnu prax:

- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2014, sp. zn. 5MCdo/24/2011 podľa
ktorého „V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a princípom procesného
zavinenia na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).„.
- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010, „Vo

všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.“.
- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010 „...nárok
na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či

išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu
výsledkuchovaniažalovanéhokpožiadavkámžalobcu.Idetedaoto,čisažalobcadomoholuplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“.

10.8. Správnym postupom by preto bolo odročenie pojednávania, poskytnutie primeranej lehoty na

vyjadrenie k dôkazu o druhom plnení a umožnenie úpravy petitu alebo čiastočného späťvzatia žaloby.
Tento procesný postup súd nezvolil, čím žalobcovi znemožnil realizovať jeho procesné práva. Súd
pri rozhodovaní o trovách vychádzal výlučne z formálneho výsledku (zamietnutia žaloby) bez toho,
aby prihliadol na materiálny výsledok sporu (čiastočné plnenia žalovaného počas konania), procesnézavinenie žalovaného na potrebe sporu a na zásadu ustanovené v § 257 CSP. Takýto postup znamená
nesprávnu aplikáciu § 255 CSP a ignorovanie § 256 CSP. Čiastkový záver 3: Z vyššie uvedeného
vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je založené na nesprávnom právnom

posúdení a na procesných vadách, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Sme toho názoru,
že správnym rozhodnutím by bolo primárne: priznať žalobcovi náhradu trov konania podľa § 256 CSP,
keďže procesné zavinenie na potrebe sporu nesie žalovaný, subsidiárne: pomerne rozdeliť trovy podľa
§ 255 ods. 2 CSP, alebo vysloviť, že žiadna zo strán nemá na trovy právo podľa § 257 CSP. Takéto
rozhodnutie by zodpovedalo zásade spravodlivého procesu a princípom Civilného sporového poriadku.

K podanému odvolaniu žalobcovia priložili listy vlastníctva a odborné posúdenie RE/MAX o trhovej cene
pozemkov a odhadovanej výške nájmu.

11. Výzvou zo dňa 23.10.2025 súd prvej inštancie vyzval žalobcov, aby svoje odvolanie doplnili a upravili
tak, aby u každého žalobcu bola špecifikovaná a uvedená konkrétna výmera jemu prináležiacich parciel
a zároveň, aby každý žalobca konkrétne uviedol, ako žiada, aby odvolací súd rozhodol o výroku

týkajúceho sa jeho nároku. V doplnení odvolania žalobcov na základe uvedenej výzvy súdu žalobcovia
uviedli, že na žalobcu v 1. rade pripadá výmera 70 994,12 m2, na žalobcu v 2. rade pripadá výmera
4 259,46 m2 a na žalobcu v 3. rade pripadá výmera 9 265,83 m2, keď všetci žalobcovia sa domáhajú
zrušenia napadnutého rozsudku v oboch napadnutých výrokoch.

12. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu podané nebolo.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písmeno b/

CSP zrušiť (a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o trovách celého konania), keďže konajúci prvoinštančný súd
svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane uskutočňovať jej procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a pre nesprávne právne posúdenie
veci súčasne nedošlo k vykonaniu navrhovaných dôkazov a úkonov, ktoré nedostatky nie je možné a ani

účelné odstraňovať (až) v odvolacom konaní.

14.Vdanejvecižalobcoviavspoločnepodanejžalobesiuplatňovalispoločný(jeden)nároknazaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom bez špecifikácie toho, aký konkrétny nárok prináleží zo žalovanej
sumy každému z nich, pričom uviedli, že sú spoluvlastníkmi pozemkov definovaných v prílohe žaloby

(s názvom pozemky spoluvlastníctve klientov v katastrálnom území J.), H. bez právneho titulu užíva
žalovaný, keď rovnaký nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúcich dvoch
rokov (2021-2022) si uplatňujú (rovnako na Okresnom súde Nové Zámky) pod spisovou značkou
konania 10 C/24/2023. Poukázali na to, že si na účel určenia výšky bezdôvodného obohatenia nechali
vypracovať odborný posudok na ohodnotenie nájmu pozemkov realitnou kanceláriou REMAX ( s cenou

0,52eur/m2/rok, t.j.5 200 eur za hektár a rok) , avšak nemajú záujem žalovaného ekonomický položiť
a preto si s ohľadom na spravodlivé usporiadanie vzťahov uplatňujú nárok len vo výške 0,022 eur/
m2/rok ( teda 220 eur za hektár a rok ), keď svoj nárok za uplatnené roky 2023 a 2024 vypočítali
tak, že vychádzali z toho, že sú spoločne vlastníkmi a spoluvlastníkmi výmery pozemkov o veľkosti
84 519,42 m2, keď zohľadnili už žalovaným dňa 30.10.2024 uhradenú (celkovú) sumu 900,19 eur.

K podanej žalobe žalobcovia doklady o ich (spolu)vlastníctve pozemkov špecifikovaných v zhora
označenej prílohe nepredložili. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že namieta samotný základ a tiež
aj výšku uplatňovaného nároku. Čo do základu poukázal na to, že už v čase pred podaním žaloby
žalobcom navrhol vymeranie pozemkov v určitej sume takzvaného podnájomného, na čo žalobcovia
nereagovali,keďaž23.10.2024bolavyhotovenápodnájomnázmluva,ktoroužalobcomdaldopodnájmu

2 (označené) parcely v kat. územní J. s celkovou výmerou 76 974,35 m2. Čo sa týka výšky nájomného
poukázal na to, že pri nájomnom za rok 2023 vyplatenom žalobcom vychádzal z nájomného 150 eur za
hektár, aj keď obvyklé nájomné za uvedený rok bolo stanovené vo výške 130,47 eur za hektár. Pre rok
2024 ešte výška obvyklého nájomného príslušným úradom zverejnená nebola, keď nájomné je splatné
až k 01. októbru 2025, z ktorého dôvodu je suma uplatnená za rok 2024 sporná a uplatnená predčasne

a nesprávne. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu poukázali na to, že žalovaný v nijakom ohľade užívanie
pozemkov nerozporuje, že čo do výšky bezdôvodného obohatenia napriek jeho vyčísleniu v odbornom
vyjadrení priloženom k návrhu sa oni rozhodli uplatňovať nájom/bezdôvodné obohatenie len vo výške
220eurozahektárarok.Poukázalitiežnanemožnosťrozdielnehozaobchádzaniažalovanéhosrôznyminájomcami, keď Obci J. platia bez akýchkoľvek pochybností nájom 160 eur za hektár a rok podľa zmluvy
zo dňa 28.09.2016 priloženej žalobe. Konajúci prvoinštančný súd v predvolaní strán na pojednávanie
dňa 05.06.2025 vyzval žalovaného na predloženie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení uvedených v

odpore, čomu žalovaný vyhovel, keď okrem iných listín súdu zaslal rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky č. k. XX M. - XXX zo dňa 28. mája 2024, v ktorom boli žalobcovia čiastočne úspešní a ktorý na
stranách 26 až 46 uvádza označenie pozemkov so (spolu)vlastníckym právom žalobcov. Žalobcovia v
podaní zo dňa 04.06.2025 odkazujúc na uvedený rozsudok zo dňa 28.mája 2024 upravili žalobný návrh
na samostatné spoločenstvo žalobcov tak, ako to je uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

V následnom podaní zo dňa 11.06.2025 (špecifikovanom v rovnakom bode 4. odôvodnenia) žalobcovia
už špecifikovali výšku jednotlivých svojich nárokov za obdobie od 01.01.2023 (už len) do 22.10.2024,
špecifikovali sumu nimi prijatého plnenia od žalovaného za rok 2023, upravili výšku svojich jednotlivých
uplatňovaných nárokov a dodatočne odôvodnili výšku uplatňovaného nároku za bezdôvodné obohatenie
sumou 220 eur za hektár a rok tak, že poukázali na výšku nájomného už v nimi uvádzanej nájomnej
zmluve žalovaného s obcou J. z roku 2016 (s nájomným vo výške 160 eur za hektár a rok, keď

zmluva uvádza tiež každoročné zvýšenie nájomného podľa nárastu indexu spotrebiteľských cien) a
na inflačnú kalkulačku, podľa ktorej hodnota peňažných prostriedkov vo výške 160 eur v roku 2016
je hodnota peňažných prostriedkov vo výške 226,23 eura v roku 2023, teda žiadajú nižšiu hodnotu
peňažných prostriedkov akú mal žalovaný uzatvorenú s treťou osobou v roku 2023. K uvedenému
podaniu pripojili ako prílohu uvedený výpočet inflačnej kalkulačky od INEKO - Inštitút pre ekonomické

a sociálne reformy. Na jedinom pojednávaní konanom dňa 21.08.2025 konajúci súd urobil dotaz na
právneho zástupcu žalobcov, aby predložil dôkaz o vlastníctve žalobcov k nehnuteľnostiam užívaných
žalovaným, podľa zoznamu v pripojenom zozname(tabuľke) na č.l. 17 až 27. Zástupca žalobcov po
otvorení pojednávania, oboznámení výsledkov dovtedajšieho dokazovania a poučení súdu o sudcovskej
koncentrácii uviedol, že na žalobe v znení vyplývajúcom z podania zo dňa 11.06.2025 trvá, na základe

čoho súd pripustil zmenu žaloby podľa uvedeného podania. Vypočutý žalobca v prvom rade k veci
nechcel nič uviesť. Zástupca žalovaného poukázal na nedôvodnosť žaloby, poukázal na žalobcom
vyplatené sumy a na to, že výška obvyklého nájomného za rok 2024 predstavuje 175,208 eur za hektár.
Poukázal ďalej na to, že žalobcom vydali časť pozemkov po októbri 2024 a teda všetky uplatňované
nároky považujú za nedôvodné, pretože nájomné vyplatili včas a neuznávajú ani úroky z omeškania.

Zástupca žalobcov poukázal na to, že žalobcovia naďalej trvajú na žalobe v zmysle zmeneného petitu,
avšakvčastiuhradenýchplnenížalovanéhobudúznižovaťvýškužalovanejsumy,žiadalpretoposkytnúť
mu lehotu na oboznámenie sa s dôkazom o výške plneného nájomného, ktoré žalovaný predložil (až) na
pojednávaní(špecifikovanévbode6.),ktorýnávrhsúdzamietol.Ponáslednomprednesenípredbežného
právneho názoru súdom zástupca žalobcov uviedol, že predložia listy vlastníctva, predložia dôkaz na

základe ktorého bola vypočítaná náhrada za užívanie, ako aj odôvodnenie ako sa má počítať omeškanie
žalovaného, a to vzhľadom k dôkazom predloženým žalovaným na pojednávaní, konajúci súd však
tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, uznesením dokazovanie vyhlásil za skončené a po
záverečných návrhoch podanú žalobu zamietol. Po podanom odvolaní konajúci súd konal ďalej tak, ako
to je uvedené zhora v bode 11.

15. Vychádzajúc z uvedeného a z odvolacích dôvodov spoločného odvolania žalobcov mal odvolací
súd za to, že žalobcovia dôvodne namietajú tú skutočnosť, že sám žalovaný nespochybňoval existenciu
a rozsah nimi uvádzaného (spolu)vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v katastrálnom území J.
v jeho užívaní, rovnako ako nimi označený celkový rozsah výmer ním užívaných pozemkov, že konajúci

súd im neumožnil predložením listov vlastníctva alebo vlastným posúdením vlastníctva k pozemkom
označeným žalobcami v prílohe žaloby uniesť dôkazné bremeno v spore, neumožnil im (v poskytnutej
lehote) vyjadrenie sa a procesnú reakciu k skutočnostiam uvádzaným a dokladovaným žalovaným až
na pojednávaní a že sa nedostatočne zaoberal tiež výškou nimi uplatneného nároku neodvíjajúcej sa
odborného stanoviska RE/MAX a tiež aj dôvodnosťou žaloby pre správne rozhodnutie o trovách strán

sporu.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu v zásade nemôže samotný súd v bežnom sporovom konaní(okrem
osobitných konaní s osobitnou úpravou pre súd) spochybňovať niečo, čo nie je predmetom procesnej
obrany žalovaného(a nahradzovať tak jeho nečinnosť) a nemôže v spore vôbec vecne (meritórne)

rozhodovať v prípade nedostatkov - vád podanej žaloby. Podaná žaloba neobsahovala označenie
nehnuteľností, za ktoré si žalobcovia svoj nárok uplatňujú a výpočet vlastníckych výmer samostatne
pre každého zo žalobcov (čo konajúci súd zástupcovi žalobcov na začiatku pojednávania poukazujúc
na §132 ods.2 CSP aj vyčítal, avšak vady žaloby a jej doplnení neodstraňoval a zmenu žaloby bezuvedenéhopripustil),pričomtotoneboloodstránenéanivdoplneniachžaloby,keďanisamotnýrozsudok
neuvádza označenie (predmetných) pozemkov a výpočet výmer jednotlivých žalobcov, ohľadom ktorých
prvoinštančný súd vo veci konal a rozhodoval. Závery konajúceho súdu sú tak už čo do samotného

vymedzenia predmetu sporu nepreskúmateľné a čo do uvádzanej procesne obrany žalovaného v tomto
spore tiež nezodpovedajúce obsahu spisu a dokazovania, nakoľko žalovaný rozsah ním užívaných
pozemkov žalobcov len 76 974,35 m2(rok 2023), resp. 60 013,34 m2(rok 2024) v tomto spore netvrdil.
Neobstojí ani tvrdenie o tom, že žalobcovia nevedeli predložiť dôkaz na základe ktorého by mala byť
obvyklá cena nájomného 220eur za hektár a rok, nakoľko predložili nájomnú zmluvu žalovaného s iným

nájomcom a inflačný prepočet v nej uvedeného nájomného(na základe čoho výšku nimi uplatneného
nároku odôvodňovali).

17. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie predovšetkým odstráni vady podanej žaloby a teda ujasní
si predmet sporu a potom podľa procesných úkonov strán sporu opätovne posúdi argumenty strán a
dôvodnosť uplatnených nárokov, keď svoje rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodní.

18. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).