Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425010555.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29.01.2026, sp. zn. 2T/65/2025 na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 31.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e
t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa") sp. zn. 2T/65/2025 zo
dňa 29.01.2026 bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný") uznaný za vinného zo spáchania zločinu
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
v čase medzi 10.00 hodinou a 13.30 hodinou dňa 12.09.2025 nachádzajúc sa v rodinnom dome na
adrese C., D. E. XX v obydlí poškodeného počas vykonávania upratovacích a čistiacich prác, využijúc
nepozornosť poškodeného, pri očakávaní menšieho odporu spôsobeného jeho vyšším vekom, ako i
neprítomnosť jeho manželky vošiel pivničnými priestormi cez neuzamknuté dvere do obývacej časti
rodinného domu, kde zotrval presne nezistenú dobu, počas ktorej z obývačky vo voľne položenej hnedej

peňaženke poškodeného odcudzil finančnú hotovosť vo výške 50 eur v jednej bankovke, následne vyšiel
do spálne nachádzajúcej sa v podkrovnej časti rodinného domu, kde po prehľadaní zásuviek z jednej z
nich odcudzil peňaženku čiernej farby spolu s finančnou hotovosťou vo výške 4400 eur v bankovkách
nominálnej hodnoty 100,00 EUR, následne prázdnu peňaženku odhodil do suchej nepoužívanej žumpy
nachádzajúcej sa na pozemku rodinného domu, čím svojím konaním spôsobil poškodenému A. F. E.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, C. a poškodenej A. G. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom

D. E. XX, C., škodu vo výške 4450 eur.

Za to mu súd I. stupňa uložil :
- podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
- podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému A. F. E. a poškodenej A. G.
E. škodu v sume 4450 eur, s tým, že poškodení sú voči obžalovanému oprávnení na plnenie spoločne
a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom určenej lehote, podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania namietal neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.Poukazoval na to, že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, pričom na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Súd prvého stupňa síce zistil a vo výroku rozsudku konštatoval
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona — teda že sa k spáchaniu trestného činu

priznal a tento úprimne oľutoval — avšak pri určení výmery trestu ju náležite nezohľadnil. Namietal,
že súd prvého stupňa pri odôvodnení výmery trestu de facto prihliadal skôr na okolnosti zakladajúce
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to na ním spáchané priestupky, ktoré
s predmetným trestným činom nesúvisia. Namietal, že samotné konštatovanie poľahčujúcej okolnosti
bez jej skutočného premietnutia do výmery trestu je v rozpore so zákonom, keďže zistená poľahčujúca

okolnosť musí byť pri určovaní trestu aj reálne uplatnená. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre podľa § 321
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 29. januára
2026 vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že mu uloží trest
odňatia slobody pri spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktorá podľa jeho názoru predstavuje 2 roky
a 8 mesiacov.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané za prítomnosti poškodenej G. E. a v neprítomnosti

poškodeného A. F. E., ktorý mal doručenie upovedomenia riadne a včas vykázané.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu zotrval na
písomných dôvodoch odvolania s tým, že deklaroval snahu nahradiť škodu, z ktorej doposiaľ nič
neuhradil, čo nemalo reálny odraz vo výmere trestu. Trest mal byť zákonný, spravodlivý a primeraný.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu miernejší trest. Subsidiárne navrhol
zvážiť možnosť aplikácie § 39 Tr. zák. v intenciách judikatúry pri prijatom vyhlásení o vine.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie je nedôvodné. Vzhľadom
na všetky okolnosti prvostupňový súd nemal inú možnosť ako postupovať podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.

s tým, že trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby upravenej v zmysle skôr
citovaného ustanovenia nemožno vzhľadom na doterajšiu kriminálnu minulosť obžalovaného považovať
za neprimerane prísny. Navrhla podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou

osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, limitovaný zásadou reformatio in peius, keďže
odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného podané nebolo. Nezistil žiadne chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by zakladali dôvody na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v trestnom konaní

postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, a po zistení splnenia všetkých zákonných podmienok ustanovených
v § 257 ods. 5 a ods. 6 Trestného poriadku, súd prvého stupňa prijal toto vyhlásenie obžalovaného

postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a následne vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré súd prijme, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Z uvedeného dôvodu, ako aj s

prihliadnutím na ustanovenie § 317 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd preskúmaval napadnutý
rozsudok výlučne vo výroku o treste.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaného
odvolania a zistil, že súd prvého stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu dôsledne prihliadolna všetky zákonné kritériá pre ukladanie trestov vyplývajúce z ustanovení § 33a a § 34 Trestného
zákona a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie obžalovaného, jeho pohnútku
( ziskuchtivosť ), priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho

nápravy, jeho správanie po spáchaní činu, ako aj ostatné zákonné kritériá. Zároveň správne aplikoval
aj ustanovenie § 38 Trestného zákona, ktoré upravuje spôsob zohľadnenia pomeru a miery závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zároveň stanovuje pravidlá pre úpravu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, vrátane jej zvýšenia v prípade opätovného spáchania zločinu. Súd prvého stupňa tieto
ustanovenia správne premietol do úvah o druhu a výmere uloženého trestu.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák. sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu
alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák., na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 6 Tr. zák., zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba
v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba

trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri

vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa uvedené zákonné kritériá
nielen formálne deklaroval, ale ich aj materiálne aplikoval pri individualizácii trestu. Správne
vyhodnotil existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keď prihliadol na

predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, konkrétne trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 2T/19/2015 z 23.02.2015 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/55/2024 z 20.03.2025 pre prečin ublíženia
na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

Súd I. stupňa obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona s tým, že sa
u skutku priznal a úprimne ho oľutoval. V tomto smere súd I. stupňa nevykonal žiadne dokazovanie
a odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje právne úvahy na základe čoho dospel k záveru o„úprimnosti“priznaniaobžalovaného.Podľanázoruodvolaciehosúdusúvážnepochybnostioúprimnosti
priznania obžalovaného, pretože aj ním uvádzané sľuby o úhrade škody poškodeným zostali len v rovine
sľubu bez akejkoľvek reálnej snahy ( pokusu ) aspoň sčasti spôsobenú škodu uhradiť. O to viac, že

v osobách oboch poškodených sa jedná o osoby vyššieho veku. Nápravu odvolací súd vykonal nemohol
pre horecitovanú prekážku, pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal.

Súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona, keďže obžalovaný
opätovne spáchal zločin, a to za situácie, keď bol už predtým právoplatne odsúdený za zločin rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/51/2018 z 27.09.2018, právoplatným dňa 02.10.2018. Ide
pritom o opakované páchanie závažnej trestnej činnosti, čo odôvodňuje použitie asperačného princípu.
Základná trestná sadzba pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona predstavuje dva až
osem rokov trestu odňatia slobody. Zvýšením dolnej hranice tejto sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods.
3 Trestného zákona, so zohľadnením pravidla podľa § 38 ods. 6 Trestného zákona, bola dolná hranica
správne určená na štyri roky, pričom horná hranica zostala nezmenená. Upravená trestná sadzba, z

ktorej súd prvého stupňa vychádzal, tak predstavovala štyri až osem rokov trestu odňatia slobody.

V rámci takto určenej trestnej sadzby uložil súd prvého stupňa obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere päť rokov a šesť mesiacov, teda trest nachádzajúci sa v dolnej polovici zákonom ustanovenej
sadzby. Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám individualizácie trestu a nemožno

ho považovať za neprimerane prísny.

Obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa mal len formálne konštatovať existenciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, avšak pri určovaní druhu a výmery trestu ju fakticky
nezohľadnil. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (strany 4, 5) jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa
nielen identifikoval uvedenú poľahčujúcu okolnosť, ale ju aj reálne zohľadnil pri individualizácii trestu.
Súd výslovne uviedol, že posudzoval pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
konštatoval ich kvantitatívnu vyváženosť (1 : 1). Zároveň však dospel k záveru, že z hľadiska

kvalitatívneho hodnotenia je zistená priťažujúca okolnosť výraznejšia, a to najmä s poukazom na
opakované páchanie trestnej činnosti obžalovaným, vrátane trestnej činnosti vyššej závažnosti (ktorá
smerovala voči dvom chráneným osobám, ktorých dôveru hrubým a podlým spôsobom zneužil na
spáchanie trestnej činnosti !). Takýto postup je v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona, ktorý umožňuje
prihliadať nielen na počet, ale aj na význam a závažnosť jednotlivých okolností.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že súd prvého stupňa pri odôvodnení výmery trestu sa
zaoberal aj jeho priestupkovou minulosťou, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná.
Priestupková minulosť obžalovaného, vrátane opakovaných priestupkov proti majetku, predstavuje
relevantné hľadisko pri hodnotení osoby páchateľa a jeho vzťahu k dodržiavaniu právneho poriadku

v zmysle § 34 Trestného zákona. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti nezohľadnil ako priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, ale výlučne ako súčasť komplexného hodnotenia osobnosti
obžalovaného, čo je postup plne konformný so zákonom.
K návrhu obžalovaného ohľadom uloženia trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky a
8 mesiacov, odvolací súd uvádza, že tento návrh nepovažuje za dôvodný, pričom poukazuje na zrejme

nesprávne právne východiská, z ktorých obžalovaný vychádzal. Obžalovaný pravdepodobne vychádzal
zo základnej trestnej sadzby podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (2 až 8 rokov) a jej zníženia o jednu
tretinu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona v dôsledku vyhlásenia o vine. Súd prvého stupňa však
správne aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu zvýšil
dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na štyri roky.

K návrhu obhajoby na uplatňovanie § 39 ods. 5 Trestného zákona — teda na zníženie trestu pod dolnú
hranicu upravenej sadzby z dôvodu vyhlásenia obžalovaného o vine — odvolací súd uvádza, že súd
prvého stupňa sa týmto návrhom riadne zaoberal a jeho neakceptovanie dostatočne odôvodnil (strana
5, 6 napadnutého rozsudku) a odvolací súd sa stotožnil s predmetným odôvodnením. Uloženie trestu

pod takto určenú dolnú hranicu trestnej sadzby je fakultatívne, nie obligatórne - súd môže, ale nie je
povinný, takýto trest uložiť.Odvolací súd záverom konštatuje, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov
je primeraný a zákonný, zodpovedajúci závažnosti spáchaného zločinu, osobnosti obžalovaného a
všetkým kritériám ukladania trestov podľa § 33a a § 34 Trestného zákona.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písm. a) až f)
Trestnéhoporiadku,ktorébyodôvodňovaliakúkoľvekzmenuvýrokovnapadnutéhorozsudkuvprospech
obžalovaného, podané odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože zistil, že nie je
dôvodné.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)