Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1320207117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobkyne: J.. D. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U.
T. U., U. XXXX/X, proti žalovanému: Railtrans International, a.s., IČO: 46 384 740, so sídlom v Bratislave,
Kukučínova 22, zast. G. Lehnert, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Budova ORBIS, Rajská 7, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. júna 2022 č.k. 61Cpr/19/2020-190 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala

určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného v zmysle § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zo dňa 05.06.2020 je neplatné a ktorou uplatnila súčasne náhradu mzdy vo výške jej
priemernéhomesačnéhozárobkuododňa,kedyoznámilažalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávaní
až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci, resp. do 31.01.2021 dohodnutého ako doba
trvania pracovného pomeru v zmysle dodatku č. 2 k pracovnej zmluve a všetkých s tým súvisiacich
náhrad. Žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 01.02.2019

uzatvorili písomnú pracovnú zmluvu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.01.2021.
Žalobkyňa vykonávala pre zamestnávateľa prácu na pozícii zástupca finančného riaditeľa.
3/Z obsahu listiny: okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.06.2020 podpísané dvomi členmi
predstavenstva žalovaného adresované žalobkyni vyplýva nasledovné: Na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01.02.2019 v znení neskorších dodatkov vykonávate v našej spoločnosti v pracovnom pomere
prácu vo funkcii zástupca finančného riaditeľa. Na základe vyjadrenia W. T., člena predstavenstva a
finančného riaditeľa našej spoločnosti, ktorý je zároveň Vašim priamym nadriadeným, máme vedomosť

o tom, že ste dňa 15.05.2020 a v nasledujúce dni dojednali obchodný prípad, ktorého predmetom má
byť prenájom 34-40 nákladných vozňov zo strany našej spoločnosti ako prenajímateľa spoločnosti Lenz
ako nájomcovi, ktoré naša spoločnosť nemá k dispozícii. Predmetné vozne boli v minulosti vo viacerých
etapách pristavené na Bratislava ÚNS, lebo mali byť predmetom plánovaného nájmu so spoločnosťou
SLOVNAFT, a.s. (alebo inej spoločnosti zo skupiny MOL). Počas obdobia marca-apríla bola naša
spoločnosť zo strany SLOVNAFT, a.s. informovaná, že nemá o vozne záujem. Nakoľko v danom čase
bola situácia na trhu s ohľadom na pandémiu koronavírusu naozaj kritická a nikto nevedel, ako sa

bude vyvíjať, hľadala naša spoločnosť alternatívneho nájomcu pre tieto vozne. V rámci svojej pracovnej
pozície, v súlade s Náplňou práce tvoriacou Prílohu č. 1 pracovnej zmluvy (podľa ktorej je okrem iného
náplňou Vašej práce vyhľadávanie obchodných príležitostí spojených s prenájmom železničných vozňov
a príprava zmlúv na ich prenájom), ste komunikovali s novým možným nájomcom vozňov, spoločnosťouLenz ohľadom ich záujmu o nájom týchto vozňov. V tejto súvislosti ste zisťovali u kolegov zo spoločnosti
dňa 12.05.2020 informáciu o aktuálnej pozícii vozňov ponúkaných na prenájom, resp. potvrdenie, že
vozne na prenájom sa nachádzajú na stanici ÚNS a sú k dispozícii na prenájom. Na takýto dotaz

Vám kolegovia emailom zaslali tabuľku obsahujúcu presné označenie vozňov, z ktorej je zrejmé, že
niektoré vozne boli fakticky prevzaté do užívania spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. a niektoré boli v tabuľke
uvedené otáznikom, označujúcim nejasný stav vozňa. Napriek tomuto emailu, z ktorého je zrejmé, že
niektoré z vozňov užíva spoločnosť SLOVNAFT, a.s. a vo vzťahu k niektorým ani nie je známe, kde sa
nachádzajú, teda na základe absolútne neprevereného statusu vozňov, ste potvrdili ich pripravenosť pre

nájom novému nájomcovi. Nový nájomca teda s predmetom nájmu pre svoju činnosť ďalej počítal a o
tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že najneskôr dňa 18.05.2020 zaplatil na náš účet sumu predstavujúcu
sumu nájmu za predmetné vozne za prvé 3 mesiace nájmu ako predplatku nájomného. Vozne mali
byť pre nový nájom pripravené na prepravu do miesta odovzdania dňa 18.05.2020. V daný deň
18.05.2020 ste pracovníkov na Bratislava ÚNS požiadali o prípravu vozňov na prepravu, no títo oznámili,
že vozne sa v Bratislava ÚNS nenachádzajú. Po tomto zistení sme boli nútení informovať nového

nájomcu o nemožnosti plnenia zmluvy zo strany našej spoločnosti v dohodnutý deň. Podľa Čl. II bod 3.
pracovnej zmluvy je zamestnanec povinný venovať všetok svoj pracovný čas a pozornosť záležitostiam
zamestnávateľa a je povinný podľa potreby venovať svoju pozornosť, schopnosti, odborné vedomosti a
znalosti riadnemu plneniu svojich pracovných úloh. Zároveň v zmysle Čl. II. bod 9. pracovnej zmluvy ste
sa ako zamestnanec zaviazali, že počas trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou

budete okrem iného kvalitne, hospodárne a včas plniť pracovné úlohy. S ohľadom na dojednanie
obsiahnuté v Čl. IX bod 2. pracovnej zmluvy ste boli uzrozumená s tým, že porušenie pracovných
povinností podľa Čl. II bod 9 pracovnej zmluvy považuje zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej
disciplíny s dôsledkami vyplývajúcimi z príslušných ustanovení Zákonníka práce. Aj bez ohľadu na
existenciu vyššie uvedených dojednaní pracovnej zmluvy ste svojim konaním, kedy ste dojednala nový

prenájom vo vzťahu k predmetu nájmu, ktorý nie je k dispozícii a teda nie je schopný byť predmetom
prenájmu, bez toho, aby ste si uvedenú skutočnosť preverila, konali v príkrom rozpore so základnou
povinnosťou zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne (§ 81 písm. a) Zákonníka práce). Zároveň je
nesporné, že zamestnávateľ od osoby pracujúcej na pozícii vysokopostaveného zamestnanca priamo
reportujúceho členom predstavenstva očakáva zodpovedné a dôsledné plnenie pracovných úloh s

náležitoumieroupozornosti,ostražitostiaprecíznosti.TakétoVaševyššiepopísanékonaniepovažujeme
za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v
dôsledku ktorého nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej
doby. Váš pracovný pomer končí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

4/Žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.06.2020 prevzala osobne dňa
05.06.2020,listomzodňa08.06.2020žalobkyňaoznámilažalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávaní
s tým, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru.
5/Žalobkyňa v žalobe dôvodila, že uplatnený výpovedný dôvod považuje za účelový, nepravdivý a
fingujúci skutočný záujem zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru bez zákonného dôvodu.

Žalovaný ako výpovedný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvádza závažné porušenie
pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v dôsledku ktorého nie je
možné žalobkyňu v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby. Špecifikovaným
výpovedným dôvodom má byť vzniknutá situácia, že žalobkyňa dňa 15.05.2020 a v nasledujúcich
dňoch zabezpečovala v mene žalovaného dojednanie obchodného prípadu, ktorého predmetom mal

byť prenájom 34-40 nákladných železničných vozňov pre spoločnosť LENZ, a.s. Ako správne žalovaný
uvádza, tieto vozne boli predzmluvne vopred dojednané ako predmet prenájmu pre spoločnosť MOL.
Žalobkyňa a rovnako ďalší zamestnanci žalovaného niekoľkokrát vyzývali spoločnosť MOL, aby si
predmetné železničné vozne prevzala do užívania, na čo v dôsledku vzniknutej situácie COVID-19
spoločnosť MOL vždy prevzatie uvedených vozňov odmietla. V dôsledku tejto situácie na pokyn p. T.

začala žalobkyňa vyhľadávať ďalšie obchodné príležitosti na umiestnenie - prenájom predmetných
železničných vozňov. Záujem prejavila spoločnosť LENZ, a.s.. Dňa 12.05.2020 požiadala žalobkyňa
zamestnanca,ktorýorganizovalprepravupredmetnýchvozňovzúzemiaNemeckanaúzemieSlovenska
o informáciu ohľadom aktuálnej pozície vozňov, avšak tvrdenie, ktoré uvádza žalovaný vo výpovednom
dôvode, že žalobkyňa dopytovala aj potvrdenie, že vozne na prenájom sa nachádzajú na stanici ÚNS

a sú k dispozícii na prenájom, sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobkyňa vedela, že informáciu žiada
od zamestnanca, ktorého kompetenciou je iba zorganizovať prevoz vozňov na územie Slovenska a
keďže ide o zamestnanca zaoberajúceho sa logistikou, vedela, že tento zamestnanec nemá prístup
k informáciám týkajúcich sa dostupnosti na ponuku prenájmu. Ako odpoveď na túto žiadosť obdržalažalobkyňa od p. Krajčoviča e-mail, ktorý obsahoval zoznam predmetných vozňov s tromi typmi označení:
SN, ?, -. V rámci vysvetliviek boli uvedené nasledovné komentáre: SN = vozeň bol odovzdaný do
Slovnaftu, potvrdené prebratie a užívanie, ? = vozeň dorazil do ÚNS a predpokladám, že vozne sú v

SN užívaní (neevidujem však nikde ich pohyb a v tabuľkách od Kamila neboli vedené ako prehliadnuté),
- = vozne pokazené a de iure nedoručené (aj keď de facto sú/boli na ÚNSke). Na základe vyššie
uvedených informácií komunikovala žalobkyňa so zamestnancom p. X., ktorý v spoločnosti medzi iným
zabezpečuje preberanie a odovzdávanie vozňov do a z nájmu, ktorý potvrdil, že nemá k dispozícii žiadny
odovzdávací protokol k predmetným vozňom, to znamená, že vozne nik od žalovaného neprevzal a teda

sú pripravené pre nového nájomcu. Túto situáciu potvrdil aj ďalší fakt od p. Krajčoviča, že predpokladá,
že vozne sú v užívaní spoločnosti Slovnaft, ale ani on sám neeviduje žiadny pohyb uvedených vozňov,
čo opätovne potvrdzuje fakt, že vozne sú odstavené na železničnej stanici ÚNS Bratislava a sú k
dispozícii k ďalšiemu prenájmu. To všetko viedlo žalobkyňu v rámci najlepšieho vedomia a svedomia k
ďalším jednaniam so spoločnosťou LENZ, a.s. v záujme záujmov zamestnávateľa k ponuke vozňov na
prenájom. Dňa 18.05.2020 pri predpokladanom preberaní predmetných vozňov zamestnanec dcérskej

spoločnosti Railtrans Wagon, s.r.o. - p. Cehlárik zistil, že vozne sa nenachádzajú v železničnej stanici
ÚNS Bratislava a teda nie sú okamžite k dispozícii na prevzatie. Žalobkyňa okamžite kontaktovala
spoločnosť MOL a žiadala informáciu, či spoločnosť MOL vozne bez vedomia a súhlasu spoločnosti
Railtrans International, a.s. neprevzala. Až následne spoločnosť MOL potvrdila, že predmetné vozne bez
upovedomenia a oficiálneho prevzatia začala samovoľne využívať. Túto informáciu nemal k dispozícii

žiadny zamestnanec spoločnosti Railtrans International a.s., dokonca ani zamestnanci spoločnosti
SLOVNAFT a.s. (p. X.) a ani zamestnanci spoločnosti MOL (p. Sipiczki), s ktorými v tejto veci
žalobkyňa počas celej doby komunikovala. Tento dôležitý fakt, a teda to, že predmetné vozne, ktoré
boli predmetom obchodného prípadu, ktorý žalobkyňa na pokyn p. T. dojednávala, boli protiprávne,
svojvoľne a bez informovania aktuálneho vlastníka vozňov v nájme spoločnosti Railtrans International,

a.s. odtiahnuté zo železničnej stanice Bratislava ÚNS, je vo výpovednom dôvode opomenutý a teda
nie je akceptovateľné, aby žalobkyňa za vzniknutú situáciu niesla akúkoľvek zodpovednosť a aby tento
fakt žalovaný deklaroval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu príkreho rozporu so
základnou povinnosťou zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne v zmysle § 81 písm. a) Zákonníka
práce. Aby mohlo byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom na okamžité ukončenie pracovného

pomeru, musí byť intenzita porušenia závažného charakteru, čo sa na základe vyššie uvedených
podložených tvrdení nepreukázalo. Je nevyhnutné rovnako poznamenať, že žalovanému nevznikla
žiadna peňažná ani nepeňažná škoda. Výnimočnosť použitia okamžitého skončenia pracovného
pomeru je v tom, že v danej situácii vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nie je možné od
zamestnávateľa očakávať, aby zamestnanca zamestnával ešte počas výpovednej doby. Má za to, že

po posúdení okolností tohto prípadu zamestnávateľ nemal dôvod ukončiť so zamestnancom pracovný
pomer bez zamestnávania počas výpovednej doby. Zvýraznením právnej ochrany zamestnanca pred
skončením pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny je povinnosť zamestnávateľa ešte
pred skončením pracovného pomeru oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu
brániť sa. V tomto prípade si zamestnávateľ túto zákonnú povinnosť nesplnil. Existuje vážny dôvod

domnievať sa, že pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni nebola zo
strany žalovaného splnená povinnosť vyplývajúca z § 74 Zákonníka práce, čo činí okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatným. Existuje rovnako dôvodné podozrenie, že žalovaný počas výnimočného
stavu súvisiaceho so situáciou COVID-19 žiadal o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca z dôvodu
poklesu tržieb. Aby však splnil záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí

pracovný pomer so zamestnancom, na ktorého žiada príspevok, ako dôvod skončenia pracovného
pomeru účelovo naformuloval jeho okamžité skončenie z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na základe všetkých vyššie uvedených faktov
má za preukázané, že výpovedný dôvod popísaný žalovaným nenapĺňa skutkovú podstatu a neexistuje
skutočný výpovedný dôvod na uplatnenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedný dôvod,

ktorý uvádza žalovaný, považuje za účelový, umelo vykonštruovaný, nepravdivý, za účelom poškodiť
zamestnanca a v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaným uvedený výpovedný dôvod je fingovaný
a zakrýva skutočný zámer zamestnávateľa, ktorým bolo bezdôvodné nahradenie jej osoby na pozícii
zástupcu finančného riaditeľa.
6/ Žalovaný v spore tvrdil, že si od spoločnosti VTG prenajal 40 ks nákladných železničných vozňov -

cisterien, a tieto následne v súlade s obchodnou dohodou so skupinou MOL pristavil postupne počas
februáraamarca2020dostanicespoločnostiSLOVNAFT,a.s.(členskupinyMOL)BratislavaÚNS(ďalej
len „ÚNS“) za účelom podnájmu spoločnostiam skupiny MOL. Vzhľadom na situáciu v tom čase vozne
neboli ihneď prevzaté do užívania skupinou MOL. Skupina MOL avizovala, že tieto vozne nemôže vdôsledku zlej obchodnej situácie v súvislosti s koronakrízou prevziať. Nakoľko nikto nevedel v tom čase
predpokladať vývoj situácie, žalovaný začal hľadať pre vozne nové využitie. R.. T. poveril žalobkyňu
hľadaním nového (pod)nájomcu pre vozne pôvodne určené pre skupinu MOL. Žalobkyňa tak začiatkom

mája 2020 rokovala so skupinou LENZ, ktorá prejavila záujem vziať predmetné vozne do nájmu. Už
po pristavení vozňov vo februári a v marci 2020 sa zistilo, že niektoré z vozňov boli pristavené v
nevyhovujúcom stave a mali byť vrátené za účelom opravy. O tejto skutočnosti žalobkyňu informovalo
obchodné oddelenie žalovaného, ktoré ju upozornilo, že časť vozňov bola doručená v nevyhovujúcom
technickom stave a vozne majú byť zaslané do opravy. Následne, keď manažér dopravy žalovaného, p.

J. X. dňa 31. 3. 2020 opätovne kontroloval stav vozňov, zasielal dňa 31. 3. 2020 žalobkyni na vedomie
e-mail, kde sa dopytoval na stav vozňov, ktoré mali byť vrátené do opravy a keďže o nich nič nezistil,
upozornilžalobkyňunatútoskutočnosť,akoajnachýbajúceinformácieohľadomstavu1ďalšiehovozňa.
Žalobkyňa teda dňa 31. 3. 2020 dostala informáciu, že o 6 ks + 1ks vozňov pristavených do ÚNS sa
nič nevie a vzala ju na vedomie so slovami „ok, tak zatiaľ dík za info, evidujem“ (e-mail žalobkyne
zo dňa 1. 4. 2020). Žalobkyňa teda mala vedomosť o tom, že 6 zo 40 vozňov malo byť vrátených do

opravy, pričom žiaden iný ich stav nebol evidovaný, taktiež mala vedomosť o jednom „stratenom vozni“,
o ktorom sa nevedelo nič, no stav týchto vozňov ďalej nezistila. Zároveň, počas tých istých dní medzi
žalobkyňou a p. X. prebiehala súbežne druhá emailová komunikácia, v ktorej p. X. zaslal žalobkyni
tabuľku vozňov pristavených do ÚNS, z ktorej bolo taktiež zrejmé, že o jednom vozni chýbajú akékoľvek
informácie, pričom zároveň uviedol v e-maile, že nemá ako overiť, či k „predaniu“, t.j. prevzatiu vozňov

skutočne došlo. Žalobkyňa odpovedala slovami „ok super, ďakujem, to už preverím a doriešim“ (e-
mailom zo dňa 1. 4. 2020). Následne, po mesiaci a pol, dňa 12. 5. 2020, t.j. v čase, keď hľadala nového
nájomcu pre vozne, sa žalobkyňa obrátila opäť na p. X. so žiadosťou o preverenie stavu vozňov. Ako
uvádza žalobkyňa v ods. 2.1 žaloby, na základe jej dopytu o informáciu jej bol doručený e-mail od p.
X., v ktorom priložil tabuľku s údajmi o aktuálnom statuse vozňov s vysvetlivkami, v zmysle ktorých

okre iného poznámka „SN“ znamená „ vozeň odovzdaný do Slovnaftu, potvrdené prevzatie a užívanie“,
poznámka „?“ znamená „vozeň dorazil na ÚNS a predpokladám, že vozne sú v Slovnafte v užívaní
(neevidujemvšaknikdeichpohybavtabuľkáchodKamilanebolivedenéakoprehliadnuté)“apoznámka
„-„ znamená „vozne pokazené a de iure nedoručené (aj keď de facto sú/boli na ÚNSke), na základe
inštrukcií VTG majú byť odoslané do opravy. Komunikované smerom k ZSSKC“. Na uvedený email

žalobkyňa odpovedala v ten istý deň, 12. 5. 2020, slovami „super, ďakujem“. Aj napriek obdržaniu vyššie
uvedeného e-mailu od p. Krajčoviča zo dňa 12. 5. 2020 a poznatkom z predchádzajúceho obdobia o
nedostatočných informáciách ohľadom niektorých vozňov, žalobkyňa dňa 15. 5. 2020 dojednala nájom
34 ks vozňov (s prísľubom na neskoršie dodanie ďalších 6 ks vozňov po tom, ako sa vrátia z opravy) s
novým nájomcom zo skupiny LENZ. Žalobkyňa tak urobila bez akéhokoľvek ďalšieho zisťovania alebo

preverovania stavu vozňov a overenia, kde sa vozne fyzicky nachádzajú a či sú spôsobilé byť ďalej
prenajaté. Rovnako nemala preukázané, že by sa vozne nachádzali v ÚNS, práve naopak, mala k
dispozícii komplexné informácie, z ktorých vyplývalo, že niektoré z vozňov boli prevzaté a sú v užívaní,
niektoré vrátené do opravy a nie je známe, kde sa nachádzajú a o jednom sa nevie nič. Žalobkyňa
teda na základe emailu, v ktorom bolo uvedené, že je niekoľko vozňov „odovzdaných do Slovnaftu“,

je „potvrdené prevzatie a užívanie“, niekoľko vozňov „dorazilo na ÚNS“ a je predpoklad, že „vozne sú
v Slovnafte v užívaní“ a niekoľko vozňov bolo pokazených a mali byť odoslané do opravy a o jednom
vozni nie sú k dispozícii žiadne informácie, urobila zjavne chybný záver, „že vozne od žalovaného nik
neprevzal, a teda sú pripravené pre nového nájomcu“ (ods. 2.1 žaloby). Žalobkyňa dokonca uvedený
chybný záver prezentovala aj p. T. pri jeho kontrolnej otázke, keď sa jej v týždni začínajúcom 11. 5.

2020 ústne dopytoval, či sú vozne naozaj k dispozícii, na čo žalobkyňa výslovne odpovedala, že sú.
Žalobkyňa v piatok, dňa 15. 5. 2020 potvrdila pripravenosť 34 ks nákladných železničných vozňov
skupine LENZ a počas nasledujúceho víkendu, v dňoch 16. a 17. 5. 2020 ústne dohodla zmluvu, na
základe ktorej malo byť prenajatých celkom 40 ks vozňov (z toho 6 ks vozňov malo byť prenajatých
neskôr, po tom, ako sa vrátia z opravy), ktorej súčasťou bola aj dohoda o zaplatení predplatby vo výške

3 mesačného nájomného zo strany nového nájomcu LENZ. Nový nájomca LENZ obratom, zrýchleným
bankovým prevodom zaplatil predplatbu na prvé trojmesačné nájomné. Vozne mali byť transportované
na odovzdanie novému nájomcovi v pondelok dňa 18. 5. 2020. V pondelok 18. 5. 2020 žalobkyňa
požiadala pracovníkov žalovaného dislokovaných na ÚNS o prípravu 34 ks vozňov na transport. Títo
pracovníci po obdržaní predmetnej požiadavky obratom žalobkyňu informovali o tom, že vozne sa v ÚNS

nenachádzajú.Následnežalobkyňaouvedenejskutočnostiinformovalakolegovataksapredstavenstvo
žalovaného dozvedelo o tom, že vozne k dispozícii na nový prenájom nie sú a že žalovaný nie je
schopný plniť zmluvu s LENZ. Žalovaný ihneď kontaktoval nájomcu LENZ ohľadom vzniknutej situácie s
prísľubom, že ju s plným nasadením rieši a v čo najkratšom čase poskytne návrh riešenia. Skupina LENZreagovala na situáciu mimoriadne rozhorčene, keďže pre vozne boli už na strane LENZ naplánované
konkrétne jazdy už počas mesiaca máj 2020 (vychádzajúc z predpokladu, že vozne budú vypravené
z ÚNS 18. 5. 2020 o 10.00 hod., s prípadným maximálnym oneskorením 24h) a následne bolo až do

konca roku 2020 pre ne pevne dojednané využitie. LENZ zároveň žalovanému oznámil, že v prípade
neplnenia dojednaní so svojimi zmluvnými partnermi hrozia vysoké pokuty (v prípade zaplatenia ktorých
by LENZ samozrejme žiadal náhradu škody od žalovaného), a zároveň vyzval žalovaného na plnenie
dojednanej zmluvy. LENZ okrem samotného obchodného hľadiska vzniknutej situácie vyjadril celkom
prirodzene aj svoj údiv nad skutočnosťou, že im boli sľúbené do nájmu vozne, o ktorých žalovaný ako

nájomca nemal istotu, že ich má k dispozícii. Len pre úplnosť uviedol, že sa jednalo o obchod v približnej
hodnote 1 050 000 EUR. V dôsledku vzniknutej situácie nastala v spoločnosti žalovaného veľmi napätá
atmosféra. Zamestnanci z obchodného oddelenia, p. T. ako finančný riaditeľ, ako aj generálny riaditeľ
žalovaného, teda najvyšší manažment žalovaného, niekoľko dní intenzívne riešili vzniknutú situáciu za
účelom minimalizovania škody a zachovania dobrých obchodných vzťahov. Situácia bola o to vážnejšia
preto, lebo manažment spoločnosti žalovaného úplne stratil dôveru v žalobkyňu ako zamestnankyňu

a obchodné oddelenie odmietalo do budúcna so žalobkyňou ďalej spolupracovať. P. T. vtedy počas
diskusie so žalobkyňou v jej kancelárii dňa 19. 5. 2020 uviedol, že si ďalšiu spoluprácu so žalobkyňou
nevie predstaviť a že by sa s ňou chcel dohodnúť na jej odchode zo spoločnosti. Žalobkyňa sa ho
hneď spýtala, koľko jej je ochotný ponúknuť ako náhradu mzdy v prípade, že pristúpi na dohodu o
skončení pracovného pomeru. Záver z tejto komunikácie bol, že o odchode zo spoločnosti budú spolu

ďalej rokovať. Žalovaný vyššie uvedené konanie žalobkyne vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej
disciplínyapoporušenítakejtointenzitybolopreňho,ajsohľadomnaatmosféruvspoločnostivdôsledku
závažného pochybenia žalobkyne, nemysliteľné ju ďalej zamestnávať. P. T. sa stretol so žalobkyňou
za prítomnosti personálneho manažéra p. X. Š. a navrhol žalobkyni skončenie pracovného pomeru
dohodou s tým, že jej ponúkol vyplatenie sumy vo výške priemernej mzdy za jeden mesiac. Žalobkyňa

však s takýmto návrhom nesúhlasila a žiadala vyplatiť sumu vo výške zodpovedajúcej mzde až za 6
mesiacov,pričomtvrdila,žeonainakzospoločnostineodíde.Žalovanýjupritomriadneinformovalotom,
za ako závažné jej pochybenie považuje a aké sú v spoločnosti jeho dôsledky (ktoré samozrejme musela
vnímať aj samotná žalobkyňa, keďže dni nasledujúce po 18. 5. 2020 bola prítomná na pracovisku).
Ani vzhľadom na túto vzájomnú komunikáciu sa však žalovaný a žalobkyňa na skončení pracovného

pomeru nedohodli. Keďže u žalovaného pôsobia zástupcovia zamestnancov - Odborový zväz výroby,
obchodu a služieb (OZVOS), so sídlom Cukrová ul. č. 14, 813 39 Bratislava, identifikačné číslo 42 361
753, dňa 28. 5. 2020 informoval žalovaný základnú organizáciu OZVOS (ďalej len „ZO OZVOS“) o
svojom zámere skončiť pracovný pomer so žalobkyňou okamžite, oboznámil zástupcov zamestnancov
s dôvodmi okamžitého skončenia a požiadal o udelenie súhlasu s okamžitým skončením v súlade

s ust. § 74 Zákonníka práce. Prerokovanie sa uskutočnilo na stretnutí zástupcov zamestnávateľa a
zástupcu zamestnancov dňa 29. 5. 2020, na ktorom predseda predsedníctva ZO OZVOS po zvážení
skutkovýchokolnostíuviedol,ženemávýhradykskončeniupracovnéhopomerusožalobkyňouavyjadril
svoj súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalovaný teda v súlade s ust.
§ 74 Zákonníka práce vopred prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou so

zástupcami zamestnancov. Ďalšie stretnutie p. T. a žalobkyne za účasti p. Štefunkovej sa uskutočnilo
dňa5.6.2020.Natomtostretnutísap.T.opäťpokúšalsožalobkyňoudohodnúťnaskončenípracovného
pomeru, pričom jej navrhol skončenie dohodou ku koncu júna s tým, že jej do konca mesiaca jún nebude
prideľovaná práca, no bude jej vyplatená mzda za jún a naviac náhrada zodpovedajúca dvojmesačnej
mzde. Ani s týmto návrhom žalobkyňa nesúhlasila, pričom uviedla, že vec komunikovala s právnikom

a trvá na sume vo výške zodpovedajúcej 6 mesačnej mzde. Žalobkyňa naviac žiadala od žalovaného
podpísať potvrdenie, kde bolo uvedené, že žalovaný potvrdzuje, že nemá voči nej žiadne pohľadávky;
žalovaný odmietol žalobkyni takéto potvrdenie podpísať. Následne žalovaný doručil žalobkyni okamžité
skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nezodpovedá skutočnosti,
čo tvrdí žalobkyňa v ods. 1.12 žaloby, že by sa jej p. T. akokoľvek vyhrážal súdom alebo že by sa p. Š.

vyjadrovala o šanci na úspech žalobkyne v prípadnom súdnom konaní. To, že sa celá záležitosť bude
prejednávanávsúdnomkonanísiobestranyuvedomovali,takžalobkyňaakoajžalovanýpredstretnutím
dňa 5. 6. 2020 komunikovali so svojimi právnymi zástupcami a počas stretnutia spolu rokovali primerane
vedomostiam o právnej stránke vzniknutej situácie. Žalovaný vyššie popísané konanie žalobkyne
považuje za mimoriadne závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je podľa jeho názoru dôvodom

na okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Rozhodne
nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že „uplatnený výpovedný dôvod je účelový, nepravdivý a fingujúci
skutočný záujem zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru bez zákonného dôvodu“. Žalovaný
neuplatnil voči žalobkyni žiaden výpovedný dôvod, okamžitým skončením nezakrýval žiaden iný spôsobukončenia pracovného pomeru bez zákonného dôvodu, ako tvrdí žalobkyňa, ale vzhľadom na intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa svojím konaním dopustila, skončil pracovný pomer
sňouokamžite.Čosatýkaintenzityporušeniapracovnejdisciplínymázato,žeskutočnosti,ktoréuviedol

v tomto vyjadrení odôvodňujú záver o mimoriadne vysokej intenzite porušenia. Ak totiž na otázku, aký je
aktuálny stav vozňov, je doručená žalobkyni odpoveď, v zmysle ktorej je niekoľko vozňov „odovzdaných
do Slovnaftu, potvrdené prevzatie a užívanie“ niekoľko vozňov je uvedených s poznámkou „dorazil na
ÚNS a predpokladám, že vozne sú v Slovnafte v užívaní“ a niekoľko vozňov s poznámkou „vozne
pokazené a de iure nedoručené (aj keď de facto sú/boli na ÚNSke), na základe inštrukcií VTG majú byť

odoslané do opravy. Komunikované smerom k ZSSKC“, má za to, že buď je z takejto odpovede zrejmé,
že niektoré z vozňov skupina MOL prevzala do užívania a o stave niektorých vozňov sa nevie, alebo, s
ohľadom na to, že prevzatie sa neuskutočnilo protokolárne a nebolo žalovanému doručené potvrdenie
o prevzatí, je minimálne daná dôvodná pochybnosť, aký je stav týchto vozňov a či môžu byť prenajaté
inej osobe - mimo skupiny MOL, pričom túto skutočnosť je potrebné ďalej zisťovať. Z takejto odpovede
nie je možné objektívne akýmkoľvek výkladom dospieť k záveru opačnému (aký urobila žalobkyňa),

a síce, že „vozne sú k dispozícii pre nového nájomcu“. Uvedený záver z dostupných informácií nie je
možné logicky vyvodiť vôbec, a už vonkoncom nie osobou pracujúcou na vysokej manažérskej pozícii
ako žalobkyňa (na pozícii zástupca finančného riaditeľa alebo v obdobnej manažérskej pozícii), od ktorej
sa odôvodnene očakáva (a je to jej pracovnou náplňou), že vyhodnotí správne informácie jej poskytnuté.
Navyše, vzhľadom na bežnú prax v danom odvetví, žalobkyňa sa vôbec nemohla spoliehať na to, že

34 vozňov je od ich pristavenia vo februári a marci 2020 odstavených v ÚNS, bez toho, aby sa s nimi
nakladalo. Ak by akékoľvek vozne stáli v akejkoľvek stanici viac než niekoľko dní, je zvyčajné, že vlastník
vlečkyintenzívnevyzývanaichprevzatiealebospätnéodoslanie,vopačnomprípadesaúčtujestojné.Je
absolútne nemysliteľné, že by vozne bez akéhokoľvek pohybu a akejkoľvek aktivity okolo nich stáli v tak
frekventovanej stanici ako je BA ÚNS mesiac, dva alebo viac bez toho, aby spoločnosť SLOVNAFT, a.s.

alebo vlastník železničnej infraštruktúry nevyzýval na uvoľnenie koľaje. Žalobkyňa sa spoľahla na to, že
keďže jej nikto neavizoval protokolárne prebratie vozňov skupinu MOL, vozne sú stále pristavené v ÚNS
a čakajú čo s nimi bude, a to aj v situácii, kedy sa žalobkyne jej nariadený dopytoval, či sú vozne naozaj k
dispozícii, teda upozornil ju takto na potrebu zvýšenej opatrnosti s ohľadom na všetky uvedené okolnosti.
Navyše, aj keby tomu tak bolo, je nevyhnutné pred nájmom dať stav vozňov skontrolovať, a teda

výslovne preveriť ich pripravenosť. Pri vynaložení čo i len základnej starostlivosti mala mať žalobkyňa
na základe emailu a ostatných vyššie uvedených skutočností aspoň malú pochybnosť o tom, či sú
alebo nie sú vozne pripravené na ďalšie prenajatie. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že žalovaný (a jeho
dcérska spoločnosť Railtrans Wagon, s.r.o.) má na stanici BA ÚNS prenajaté dve kancelárie v ktorých
sa prakticky každý deň nachádzajú priami kolegovia žalobkyne. Bolo otázkou minimálnej snahy a úsilia

zatelefonovať niektorému z kolegov žalobkyne a preveriť skutočný stav ohľadom predmetných vozňov.
Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny nemožno posudzovať subjektívne (ako to vníma žalobkyňa) ale
len objektívne, a teda ako by v obdobnej situácii vnímala okolnosti prípadu každá iná osoba. Je potrebné
si uvedomiť, že prenájom vozňov je jedným z hlavných predmetov podnikania žalovaného, pričom
akékoľvek skutočnosti, ktoré poukazujú na prípadné nevhodné správanie sa žalovaného sa veľmi rýchlo

rozšíria medzi subjektmi podnikajúcimi v predmetnom odvetví. Intenzitu porušenia disciplíny indikuje aj
e-mail od potenciálneho nájomcu skupiny LENZ, v ktorom p. N. T. S. z LENZ uvádza, že počas svojej 30
ročnej praxe v železničiarskom odvetví ešte nezažil, aby sa niekomu len tak stratilo 34 vozňov (uvedené
v emaile od p. N. T. S. z LENZ adresovanom p. T. zo dňa 19. 5. 2020 o 6.56 hod.). Žalovaný si nemôže
dovoliť také správanie, ktoré podstatne a negatívne ovplyvňuje jeho postavenie na trhu. Rovnaký

prístup očakáva aj od svojich zamestnancov a predovšetkým od zamestnancov pracujúcich na vysokej
manažérskej pozícii, akú zastávala aj žalobkyňa. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zvyšuje aj
skutočnosť, že spoločnosti žalovaného hrozila peňažná škoda (v podobe nárokov uplatnených zo strany
nájomcu LENZ, pričom na strane LENZ hrozil nielen vznik priamej škody ale aj ušlého zisku, ktorý by si
mohol uplatňovať voči žalovanému z dôvodu neplnenia zmluvy). Nepeňažná škoda žalovanému vznikla

okrem iného aj v podobe času, ktorý museli zamestnanci žalovaného vrátane manažmentu spoločnosti
venovať v súvislosti s predchádzaním vzniku škody, resp. jej minimalizácii, ako aj v podobe ohrozenia
dobrej povesti žalovaného, ktorý si na vzťahoch so svojimi obchodnými partnermi mimoriadne zakladá.
Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne
bolo natoľko závažné, že bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou.

Žalobkyňa sa v žalobe snaží spochybniť platnosť skončenia pracovného pomeru okrem iného ešte
aj tvrdením o údajnej účelovosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením s ohľadom na
podmienky pre poskytnutie príspevku na náhradu mzdy zamestnanca žiadaným v súvislosti so situáciou
ohľadom COVID19. Žalovaný však žiaden príspevok na náhradu jej mzdy nežiadal. Akékoľvek takétotvrdenia žalobkyne sú len ničím nepodloženou snahou spochybniť platnosť skončenia jej pracovného
pomeru navodením dojmu jeho účelovosti. Rovnako tvrdenie žalobkyne uvedené v ods. 2.3 považuje za
bezpredmetné, pretože Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť oboznámiť zamestnanca

s dôvodom výpovede vopred a tým mu umožniť sa k výpovednému dôvodu vyjadriť, len v prípade
skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Okamžité skončenie pracovného pomeru nie je spojené so
žiadnym výpovedným dôvodom a Zákonník práce v ust. § 68 jasne definuje, čo môže byť dôvodom pre
jeho uplatnenie (v tomto prípade závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa podľa ich názoru
žalobkyňa dopustila). Žalovaný splnil všetky hmotnoprávne aj formálne požiadavky pre platné okamžité

skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, pracovný pomer s ňou skončil z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, v lehote podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, po predchádzajúcom
prerokovaní so zástupcami zamestnancov v súlade s ust. § 74 Zákonníka práce. Skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou nebolo žiadnym simulovaným právnym úkonom, žalovaný nikdy predtým nemal
záujem skončiť pracovný pomer so žalobkyňou a pracovný pomer s ňou skončil výlučne na základe
jej vyššie popísaného konania, ktoré považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca

pracujúceho na tak vysokej pracovnej pozícii, ako pracovala žalobkyňa u žalovaného. Vzhľadom na
to, že Zákonník práce žiadnym spôsobom nevymedzuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá
by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru,
právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny tak závisí na okolnostiach konkrétneho
prípadu. Pritom pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo

zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva,
na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to,
či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (Uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 95/2009, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 12/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 218/2007,
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/116/2017, všetky zverejnené na
stránke www.nsud.sk). V tomto prípade došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnankyne
pracujúcej na vysokej manažérskej pozícii, priamo podriadenej finančnému riaditeľovi spoločnosti,

vedomým opomínaním zamestnankyni známych skutočností, kedy zamestnankyňa bez akéhokoľvek
ďalšieho preverovania situácie a zisťovania informácií urobila zjavne nesprávny záver z dostupných
informácií, pričom vzhľadom na objem a význam dotknutého obchodu hrozila zamestnávateľovi veľká
škoda, zároveň boli hrubo narušené jeho dobré obchodné vzťahy s obchodným partnerom a bolo
potrebné vynaložiť mimoriadne veľké úsilie za účelom minimalizácie škody a vyriešenia celej situácie

zo strany zamestnávateľa - tak voči svojim obchodným partnerom ako aj ostatným zamestnancom
zainteresovaným v procese prenajímania nákladných železničných vozňov. To, že sa u žalovaného
podarilo situáciu zachrániť, napriek veľkej chybe žalobkyne, bolo len vďaka skutočne maximálnemu
úsiliu ostatných zamestnancom žalovaného, pričom je zrejmé, že v dôsledku svojho pochybenia sa
žalobkyňa už u žalovaného medzi takýchto zamestnancov nemôže ďalej radiť a nie je pre žalovaného

možné ju ďalej na tak vysokej pracovnej pozícii zamestnávať.
7/Súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú, mal za preukázané, že boli splnené
všetky zákonom ustanovené predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd v prvom
rade poukázal na to, že žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej hmotnoprávnej
dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je možné uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného

pomeru. Súd mal v danom prípade rovnako za preukázané, že boli splnené všetky zákonom
ustanovené požiadavky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.06.2020 urobil písomne, bolo podpísané štatutárnym orgánom
žalovaného a riadne osobne v zákonom ustanovenej lehote v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa žalovaný ako zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie dozvedel (18.05.2020), ako aj

v objektívnej jednoročnej lehote odo dňa vzniku predmetného dôvodu (15.05.2020), bolo tiež doručené
žalobkynidovlastnýchrúkdňa05.06.2020,čobolovkonanínesporné,abolvňompodrobneakonkrétne
skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 05.06.2020 je tak konkretizovaný, že ho nie je
možné žiadnym spôsobom zameniť. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného,

že v tomto prípade došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnankyne pracujúcej
na vysokej manažérskej pozícii, priamo podriadenej finančnému riaditeľovi spoločnosti, vedomým
opomínaním zamestnankyni známych skutočností, kedy zamestnankyňa bez akéhokoľvek ďalšieho
preverovania situácie a zisťovania informácií urobila zjavne nesprávny záver z dostupných informácií,pričom vzhľadom na objem a význam dotknutého obchodu hrozila zamestnávateľovi veľká škoda,
zároveň boli hrubo narušené jeho dobré obchodné vzťahy s obchodným partnerom a bolo potrebné
vynaložiť mimoriadne veľké úsilie za účelom minimalizácie škody a vyriešenia celej situácie zo strany

zamestnávateľa - tak voči obchodným partnerom ako aj ostatným zamestnancom zainteresovaným v
procese prenajímania nákladných železničných vozňov. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa
15.05.2020 a v nasledujúce dni dojednala obchodný prípad, ktorého predmetom mal byť prenájom
34-40 nákladných vozňov zo strany spoločnosti žalovaného ako prenajímateľa spoločnosti Lenz a.s. ako
nájomcovi, ktoré spoločnosť žalovaného nemala k dispozícii. V tejto súvislosti síce zisťovala u kolegov

zo spoločnosti dňa 12.05.2020 informáciu o aktuálnej pozícii vozňov ponúkaných na prenájom, resp.
potvrdenie, že vozne na prenájom sa nachádzajú na stanici ÚNS a sú k dispozícii na prenájom. Na
takýto dotaz žalobkyni ale kolega Matej Krajčovič e-mailom zaslal tabuľku obsahujúcu presné označenie
vozňov, z ktorej je zrejmé, že stav vozňov bol nejasný. Napriek tomuto e-mailu, teda na základe
absolútne neprevereného statusu vozňov, potvrdila ich pripravenosť pre nájom novému nájomcovi.
Nový nájomca teda s predmetom nájmu pre svoju činnosť ďalej počítal. Vozne mali byť pre nový

nájom pripravené na prepravu do miesta odovzdania dňa 18.05.2020, avšak neboli. Po tomto zistení
žalovaný musel informovať nového nájomcu o nemožnosti plnenia zmluvy v dohodnutý deň. Žalobkyňa
dojednala nový prenájom vo vzťahu k predmetu nájmu, ktorý nebol k dispozícii a teda nebol schopný
byť predmetom prenájmu, pričom žalobkyňa tak konala bez toho, aby si uvedenú skutočnosť preverila,
čo je v príkrom rozpore so základnou povinnosťou zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne (§ 81

písm. a) Zákonníka práce). Zároveň je nesporné, že zamestnávateľ od osoby pracujúcej na pozícii
vysokopostaveného zamestnanca priamo reportujúceho členom predstavenstva očakáva zodpovedné
a dôsledné plnenie pracovných úloh s náležitou mierou pozornosti, ostražitosti a precíznosti. Konanie
žalobkyne považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, v dôsledku ktorého ju nebolo možné ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to

ani počas výpovednej doby.
8/Súd prvej inštancie mal za to, že dôvod okamžitého skončenia bol vymedzený dostatočne určito a
zrozumiteľne. Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa názoru súdu je
konkrétny a skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom alebo dodatočne
skutkovo meniť. Navyše súd poukázal na to, že je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil

zavineného porušenia pracovnej disciplíny a akej intenzity je dané porušenie. Pri posudzovaní súd
nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojich interných pracovnoprávnych predpisoch hodnotil
určité konanie svojho zamestnanca ako porušenie pracovnej disciplíny, či už závažné alebo menej
závažné. Súd mal v danom prípade za to, že žalobkyňa ako zamestnanec žalovaného svojim zavineným
konaním opísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 05.06.2020 porušila pracovnú

disciplínu závažným spôsobom. Žalobkyňa zastávala vysokú pracovnú pozíciu a z jej pracovnej náplne
zo dňa 01.02.2019 priamo vyplývalo, že do náplne jej práce patrilo okrem iného vyhľadávanie príležitostí
spojených s prenájmom železničných vozňov a príprava zmlúv na prenájom vagónov, pričom súd mal
za preukázané, že žalobkyňa nedostatočným spôsobom vyhodnotila situáciu pri dojednávaní kontraktu,
predmetom ktorého mal byť prenájom vagónov obchodnej spoločnosti Lenz a.s.. Najmä na základe

e-mailovej komunikácie zo dňa 12.05.2020, podporené aj výpoveďami W. T. G. J. X., mal súd za
preukázané, že stav vagónov, ktoré mali byť predmetom prenájmu so spoločnosťou Lenz, a.s., bol
nejednoznačný. Za tejto situácie nie je jasné, z akých dôvodov žalobkyňa na tak vysokej pracovnej
pozícii takúto zmluvu v mene jej zamestnávateľa dojednávala, ak situácia ohľadom predmetu nájmu
bola v rozhodnom čase nejasná, čo potvrdzoval najmä e-mail J. X. zo dňa 12.05.2020 s uvedením

podrobného stavu dotknutých vagónov. Žalobkyňa sa teda dopustila porušenia pracovnej disciplíny, a
to závažným spôsobom. Čo sa týka skutočnosti, že žalovanému nevznikla škoda, súd v tejto súvislosti
poukázal na to, že vznik škody nie je podmienkou toho, aby konanie zamestnanca dosiahlo takú
intenzitu závažnosti konania a porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pre ktoré s ním môže
zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer. V tomto prípade už len hrozba škody značného

rozsahu,spôsobenázamestnancomnavedúcejpozíciiatiežhrozbazásahudodobrejpovestiprávnickej
osoby, podnikateľa (žalovaného), odôvodňuje prijať záver o závažnosti porušenia pracovnej disciplíny.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa „dostupnosť“ predmetu nájmu (vagónov) začala
preverovať až po dojednaní obchodného kontraktu so spoločnosťou Lenz a.s., ktorá sa dožadovala
plnenia. Žiadna z informácií v tabuľke pána Krajčoviča ani len neindikovala možnosť predpokladať,

že vozne sú pristavené na Bratislava ÚNS, v plnom počte, v dobrom stave a pripravené pre nového
nájomcu. Ak teda žalobkyňa urobila z tohto e-mailu z 12.05.2020 záver o pripravenosti vozňov, tento
záver bol absolútne nesprávny a nelogický. Informácie zahrnuté v tabuľke J. X. žalobkyňu výslovneupozorňovali na nejasnú situáciu ohľadom vozňov. Napriek tomu žalobkyňa konala v rozpore s týmito
informáciami a dojednala nájom dotknutých vozňov s obchodnou spoločnosťou Lenz, a.s..
9/Súd ďalej poukázal na to, že dotknuté okamžité skončenie pracovného pomeru nie je neplatné ani z

dôvodu, že by nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný listom zo dňa 28.05.2020 požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie návrhu na
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne s uvedením tých istých konkrétnych dôvodov, ktoré
napokon boli obsahom aj samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne, a ktorými
argumentovalžalovanýajvsúdnomkonaní,azatýmtoúčelomnavrholvykonaťajdokazovanielistinnými

dôkazmi ako aj výpoveďami W. T. G. J. X.. Zástupca zamestnancov dňa 29.05.2020 predmetný návrh
prerokoval a dokonca vyslovil súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyne. Žalovaný
nebol povinný vopred oboznámiť žalobkyňu ako zamestnanca s dôvodom okamžitého skončenia a
umožniť jej vyjadriť sa k nemu, nakoľko túto povinnosť má zamestnávateľ iba v prípade, ak chce
zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa opakovane
vo svojich podaniach opisovala „výpovedné dôvody“ zjavne neuvedomujúc si, že v danom prípade s ňou

nebol skončený pracovný pomer výpoveďou.
10/Čo sa týka námietok žalobkyne o „nátlaku“ na podpis dohody o skončení pracovného pomeru, súd
poukázal najmä na to, že „...Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku
ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto
donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo

má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania
(napr. veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku nesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh
na exekúciu). Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť,
môže ísť o bezprávnu vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi
vynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je

možné vynucovať...“ „...Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý
nátlak a môže to u neho vyvolávať stres..., bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci
stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku sa nejedná
ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním
žiadosti o uzatvorenie takejto dohody), upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď,

ktorej písomné znenie má už pripravené...“ „...Ide o právny úkon, ktorý zamestnávateľ je v zmysle
zákona nepochybne oprávnený urobiť a teda „hrozí“ niečím, čo má právo vykonať...“ „...nie je možné
usudzovať, že by v danom prípade žalobkyňa konala k svojmu neprospechu, ak sa rozhodla predísť
jednostrannémuskončeniupracovnéhopomeruvýpoveďouazvolilasimožnosťskončiťpracovnýpomer
dohodou...“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/306/2009). Vychádzajúc

z uvedeného mal súd za to, že ani v tomto prípade, keď žalovaný pred jednostranným skončením
pracovného pomeru chcel uprednostniť dohodu o skončení pracovného pomeru, nemožno uvažovať o
nátlaku vo vzťahu k jej uzatvoreniu.
11/O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.
1 CSP a tento priznal v spore plne úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

12/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal so všetkými dôkazmi a právnymi otázkami, ktoré mu boli predložené či namietané,
napadnutý rozsudok tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť,
že počas trvania jej pracovného pomeru všetky úlohy vyplývajúca z pracovnej náplne vykonávala
riadne a zodpovedne. Z pracovnej náplne žalobkyne nevyplýva povinnosť kontrolovať stav pripravenosti

vozňov,fyzickyzisťovaťichstavapozíciu,ichumiestnenie,natietoúkonypôsobilivspoločnostitechnickí
pracovníci, ktorých miestom výkonu práce bola železničná stanica ÚNS. Ak by teda zamestnávateľ
od žalobkyne vyžadoval preverovanie stavu a polohy železničných vozňov, toto by bolo v rozpore
s dohodnutou pracovnou náplňou. Nemôže byť potom dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru neplnenie pracovných činností žalobkyňou nad rámec dojednanej pracovnej náplne.

Žalobkyňa v rámci dokazovania dostatočne preukázala, že priebežne zisťovala a overovala stav a
pozíciu vozňov, predzmluvne dojednaných pre spoločnosť MOL, pričom opakovane dostávala písomné
stanoviská o odmietnutí ich prevzatia s tým, že počas pandémie COVID 19 spoločnosti MOL ani Slovnaft
vozne neprevezmú, taktiež neexistoval žiadny protokol preukazujúci prevzatie vozňov do nájmu. Žiaden
zozamestnancovtýchtospoločnostíneevidoval,žepredmetnévozneniesúnamieste,atedapripravené

do nájmu tretej osobe, toto neevidoval ani technický pracovník žalovaného p. X., ktorého miestom
výkonu práce je ÚNS, a ktorého úlohou je odovzdávať a preberať železničné vozne a vystavovať
preberacie protokoly.Za veľmi dôležitú považovala odvolateľka absenciu preberacích protokolov, na základe ktorých by mohla
existovať pochybnosť o skutočnej dostupnosti vozňov. Hodnota jedného železničného vozňa je cca
90.000 euro, nie je prípustné, aby sa odovzdávali do nájmu bez akejkoľvek písomnej dokumentácie,

ale na základe preberacích protokolov. Aj na základe týchto skutočností, ktoré žalobkyňa preverovala
u zodpovedného pracovníka za vyhotovenie uvedenej dokumentácie, mali byť železničné vozne k
dispozícii na ďalší prenájom.
Ohľadne mailu p. X. žalobkyňa konštatovala, že tento pracovník zisťoval iba aktuálnu polohu vozňov,
v žiadnej komunikácii sa žalobkyňa nedopytovala na potvrdenie, či vozne sú k dispozícii na prenájom.

Pán X. mal za úlohu len vozne prepraviť, k iným informáciám prístup nemal. Žalobkyňa teda zobrala
informáciu od pána X. na vedomie a pre istotu okamžite kontaktovala technického pracovníka pána
X., ktorý opätovne potvrdil, že k žiadnemu prevzatiu/odovzdaniu predmetných vozňov nedošlo a
neexistuje príslušná preberacia/odovzdávacia dokumentácia. Pokiaľ pán X. v maily uviedol, že „vozeň
bol odovzdaný, potvrdené prevzatie a užívanie a predpokladám, že vozne sú v SN užívaní“, toto je
vzhľadom na vyššie uvedené fakty zavádzajúce, keď pán X. nemal dôveryhodný zdroj pre podanie tohto

typu informácií. Informácie od pána X. boli však obratom žalobkyňou riadne overené u zodpovedného
zamestnanca pána X., situácia ohľadom prevzatia vozňov zo strany žalobkyne bola na ich základe
vyhodnotená správne.
Skutočnosť, že vozne už v stanici neboli, si nepreveril ani ďalší zamestnanec dcérskej spoločnosti
žalovaného, ktorý mal pripraviť odovzdávaciu dokumentáciu. Všetky informácie, ktoré žalobkyňa po

jej aktívnom dopytovaní dostávala od viacerých zamestnancov a tiež zo spoločnosti Slovnaft a MOL,
rovnako absencia preberacích protokolov, ju viedli v rámci najlepšieho vedomia a svedomia k ďalším
jednaniam so spoločnosťou LENZ a.s. a k ponuke vozňov na prenájom. Nakoniec aj po zistení, že
predmetné vozne sa v stanici už nenachádzajú, zamestnanec spoločnosti MOL p. Y. opakovane trval
na tom, že oni vozne neprevzali a až následne po dôkladnom preskúmaní situácie potvrdil dňa 18. 5.

2020, že predmetné vozne bez upovedomenia a oficiálneho prevzatia začali skutočne užívať. Do tohto
momentu túto informáciu nemal k dispozícii žiadny zamestnanec žalovaného, ani zamestnanci Slovnaft
a.s., respektíve MOL, s ktorými žalobkyňa komunikovala.
Skutočnosť, že vozne boli bez uzatvorenia zmluvy o nájme, bez ich protokolárneho prevzatia,
protiprávne, svojvoľne a bez informovania vlastníka odtiahnuté zo železničnej stanice, bola vo

výpovednom dôvode opomenutá, za túto vzniknutú situáciu nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť
žalobkyňa a nie je akceptovateľné, aby tento fakt žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.
Žalobkyňa v celom procese v období od marca do júna 2020 využila všetky jej dostupné spôsoby
overovania aktuálnej situácie so všetkými zainteresovanými osobami, to že 34 nákladných železničných

vozňov bolo medzičasom neoprávnene a bez súhlasu alebo informovania držiteľa presunutých, si
nevšimli žiadni zamestnanci spoločností, s ktorými žalobkyňa priebežne v tejto veci komunikovala,
nejde teda o štandardnú situáciu, ktorú môže zamestnanec, pracujúci vo vyššej manažérskej pozícii,
bežne predvídať. Žalobkyňa sústavne pracovala so všetkými dostupnými informáciami a na ich základe
postupovala správne v súlade s dohodnutou pracovnou náplňou. Výpovedný dôvod uvedený žalovaným

nenapĺňa podľa žalobkyne skutkovú podstatu, a neexistuje skutočný výpovedný dôvod na uplatnenie
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, žalovaným uvedený dôvod považuje žalobkyňa za účelový,
umelo vykonštruovaný, nepravdivý, za účelom ju poškodiť a v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaným uvedený výpovedný dôvod je fingovaný a zakrýva skutočný zámer zamestnávateľa, ktorým
bolo bezdôvodné nahradenie osoby žalobkyne na pozícii zástupcu finančného riaditeľa osobou blízkou

p. T..
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne konštatoval, že z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že žalobkyňa v rámci dojednávania nového obchodného prípadu reálne zisťovala, kde sa
sporné vozne nachádzajú. Neobstojí preto argumentácia, že nebolo jej povinnosťou sledovať pozíciu
vozňov resp. kontrolovať stav pripravenosti vozňov. Zisťovanie stavu vozňov považovala aj žalobkyňa
za súčasť jej pracovnej náplne, keď pre vyhľadanie obchodných príležitostí spojených s prenájmom
železničných vozňov je objektívne nevyhnutné, aby zamestnanec mal informácie o tom, či predmet

nájmu je k dispozícii alebo nie. Nesporným a rozhodujúcim faktom zostava, že dňa 12.5.2020 žalobkyňa
preverovala aktuálnu pozíciu vozňov u manažéra dopravy pána X., z ktorého odpovede je zrejmé, že „27
vozňov je odovzdaných do Slovnaftu, potvrdené prevzatie a užívanie“, pri ďalších štyroch vozňoch bola
poznámka, že „vozeň dorazil na ÚNS a predpokladá sa, že sú v SN užívaní“. Je tak bez pochybnostízrejmé, že pri disponovaní s takouto informáciou túto žalobkyňa nesprávne vyhodnotila, keď napriek
informácii, že väčšina vozňov je v užívaní spoločnosti Slovnaft, a.s. urobila rozhodnutie, smerujúce k
dojednaniu nájomného vzťahu s treťou osobou. K opačnému záveru žalobkyňa nemohla objektívne

dospieť ani z informácie, ktorá jej mala byť údajne poskytnutá zo strany p. X., že neexistuje písomná
preberacia/odovzdávacia dokumentácia, ktoré tvrdenie žalobkyňa prvýkrát použila až v odvolaní a
súčasne toto nijako nepreukázala. Aj svedok T. ako priamy nadriadený žalobkyne sa počas výsluchu
vyjadril, že odovzdávanie vždy závisí od konkrétne dohodnutého obchodu, protokolárne odovzdanie
alebo neodovzdanie predmetných vozňov tak nemohlo byť jedinou rozhodujúcou skutočnosťou,

potvrdzujúcou mylnú domnienku žalobkyne ohľadom statusu týchto vozňov. K tvrdeniu žalobkyne, že
p. X. nemal dôveryhodný zdroj pre podanie tohto typu informácií, žalovaný konštatoval, že označený
zamestnanec oznámil žalobkyni údaje tak zo systému EVAL (interný systém žalovaného evidujúci pohyb
jednotlivých vozňov) ako aj zo systému ISP (portál ŽS Cargo Slovakia, a.s.). Z neskoršieho priebeh
udalostí je zrejmé, že žalobkyni oznámené údaje boli pravdivé, bez ohľadu na toto však tieto informácie
boli minimálne indikátorom toho, že status vozňov bol nejasný, pričom tieto informácie žalobkyňa buď

úplne odignorovala alebo ich nesprávne vyhodnotila. Žalobkyňa mala podľa žalovaného skúmať, či
sú vozne skutočne k dispozícii, kde sa nachádzajú, ako sa ich status od marca 2020 zmenil a či sú
pripravené na ďalší prenájom. Žalovaný od žalobkyne nikdy nevyžadoval fyzickú kontrolu dostupnosti
vozňov, pre toto mala žalobkyňa možnosť telefonického kontaktu na niektorého zo zamestnancov,
ktorí sa každý deň nachádzali na ÚNS. Závažné pochybenie v postupe žalobkyne bolo v tom, že

na základe jasnej odpovede z e-mailu p. X. zo dňa 12.5.2020 na jej otázku, aký je status vozňov, z
ktorej vyplýval jednoznačný záver, že väčšina vozňov nie je k dispozícii, urobila žalobkyňa záver o
tom, že tieto vozne k dispozícii sú, ktorú skutočnosť žalovaný považoval za tak závažné manažérske
zlyhanie, ktoré je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pri ktorom si nevedel
predstaviť ďalšiu spoluprácu so žalobkyňou a pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nebola radovým zamestnancom, pôsobila vo funkcii
zástupcu finančného riaditeľa, teda na vysokej manažérskej pozícii, pre ktorej výkon sa predpokladajú
schopnosti riešenia takýchto a iných situácií, triezve zmýšľanie, obozretnosť, dôsledné plnenie úloh a
prijímanie rozhodnutí na základe preverených faktov. Zamestnanec na manažérskej pozícii nemôže
konaťnazákladevlastnejničímnepodloženejdomnienky,bezzisteniasúvisiacichokolnostíapreverenia

skutočností, nemôže tak prijímať obchodné rozhodnutia v mene a na účet svojho zamestnávateľa,
ktorými môže zamestnávateľa alebo jeho meno akokoľvek poškodiť. K tvrdeniam žalobkyne, že hlavným
dôvodom, pre ktorý s ňou bol pracovný pomer skončený okamžite bolo to, že jej priamy nadriadený
potreboval vytvoriť pracovnú pozíciu pre p. J., s ktorým mal korektné vzťahy z predchádzajúceho
pracoviska, žalovaný uviedol, že nástup tohto pracovníka so skončením pracovného pomeru so

žalobkyňou nijakým spôsobom nesúvisel, k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne došlo výlučne
v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny, takéto tvrdenia žalobkyne neboli potvrdené
vykonaným dokazovaním a sú len ničím nepodloženou domnienkou žalobkyne. Žalovaný mal za to, že
súd prvej inštancie rozhodol správne, žalobkyňa v žiadnom bode svoje argumentácia neuniesla dôkazné
bremeno, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo v súlade a v medziach zákona, žalovaný preto

navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil.
14/Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala, že vozne boli protiprávne odtiahnuté a využívané
spoločnosťou Slovnaft, a.s., o čom nebol informovaný žiadny zamestnanec žalovaného, ani zodpovedný
pracovník spoločnosti MOL a Slovnaft a.s., touto informáciou preto logicky nemohla disponovať
ani žalobkyňa napriek tomu, že pravidelne situáciu ohľadom predmetných vozňov preverovala.

Argumentácia žalobkyne ohľadne neexistencie písomnej preberacej/odovzdávacej dokumentácie
odznela opakovane v priebehu prvoinštančného konania, nejde o žiadnu novotu v odvolaní.
Podľa žalobkyne nie je pravda, že odovzdanie vozňov závisí od konkrétne dohodnutého obchodu,
odovzdávacia dokumentácia je nevyhnutná aj kvôli poisteniu zodpovednosti za škody. Informáciu od
p. Krajčoviča žalobkyňa zobrala do úvahy, z niekoľkých zdrojov si ju overila a podľa nej ju vyhodnotila

správne, informáciu od p. Krajčoviča nebolo možné považovať za jasnú odpoveď s jednoznačným
záverom.
15/Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že zo všetkých informácií, ktoré mala žalobkyňa k dispozícií,
bol prinajmenšom zrejmý neistý záver ohľadne statusu vozňov, ktoré mali byť predmetom nájmu so
spoločnosťou LENZ, pri posudzovaní závažného pochybenia žalobkyne ako zamestnankyne na vysokej

manažérskej pozícii je rozhodujúcou práve táto skutočnosť a nie to, koľko úsilia žalobkyňa vynaložila
na zistenie statusu vozňov. Neistý status vozňov bol zrejmý z e-mailu p. X. zo dňa 12.5.2020. Novota v
odvolacom konaní predstavuje tvrdenie žalobkyne, že po informácii z e-mailu p. X. sa mala dopytovať
na stav vozňov p. X., ktorý jej mal potvrdiť, že k prevzatiu vozňov nedošlo. Žalovaný nikdy netvrdil,že to, že neexistuje písomná preberacia dokumentácia je novota v konaní, ako to mylne interpretuje
žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že odovzdávanie vozňov sa vždy uskutočňuje na základe preberacej/
odovzdávacej dokumentácie, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný vo svojich

skorších vyjadreniach vysvetlil, že dojednávanie nájomných zmlúv musí zahŕňať aj povinnosť overiť a
zistiť, či predmet nájmu je voľný a pripravený na uzatvorenie nového nájomného vzťahu.
16/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je.
17/Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny

zamestnancom (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) najprísnejší spôsob skončenia pracovného
pomeru. Pre jeho použitie preto zákonodarca stanovil najprísnejšie kritériá, ktoré majú svoje vyjadrenie
jednak v skutočnosti, že takýmto spôsobom možno skončiť pracovný pomer len vtedy, ak došlo
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, druhým predpokladom je jeho použitie v zákonnom
stanovenej prekluzívnej lehote.
18/Súd prvej inštancie podľa súdu odvolacieho v súdenej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o
neopodstatnenosti žaloby. Odvolací súd poukazuje na správnu argumentáciu súdu prvej inštancie, s
ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.
19/V danom prípade žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
uviedol: „V rámci svojej pracovnej pozície, v súlade s Náplňou práce tvoriacou Prílohu č. 1 pracovnej

zmluvy (podľa ktorej je okrem iného náplňou Vašej práce vyhľadávanie obchodných príležitostí
spojených s prenájmom železničných vozňov a príprava zmlúv na ich prenájom), ste komunikovali s
novým možným nájomcom vozňov, spoločnosťou Lenz ohľadom ich záujmu o nájom týchto vozňov.
V tejto súvislosti ste zisťovali u kolegov zo spoločnosti dňa 12.05.2020 informáciu o aktuálnej pozícii
vozňov ponúkaných na prenájom, resp. potvrdenie, že vozne na prenájom sa nachádzajú na stanici ÚNS

asúkdispozíciinaprenájom.NatakýtodotazVámkolegoviaemailomzaslalitabuľkuobsahujúcupresné
označenie vozňov, z ktorej je zrejmé, že niektoré vozne boli fakticky prevzaté do užívania spoločnosťou
SLOVNAFT, a.s. a niektoré boli v tabuľke uvedené otáznikom, označujúcim nejasný stav vozňa. Napriek
tomuto emailu, z ktorého je zrejmé, že niektoré z vozňov užíva spoločnosť SLOVNAFT, a.s. a vo vzťahu
k niektorým ani nie je známe, kde sa nachádzajú, teda na základe absolútne neprevereného statusu

vozňov, ste potvrdili ich pripravenosť pre nájom novému nájomcovi. Nový nájomca teda s predmetom
nájmu pre svoju činnosť ďalej počítal a o tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že najneskôr dňa 18.05.2020
zaplatil na náš účet sumu predstavujúcu sumu nájmu za predmetné vozne za prvé 3 mesiace nájmu ako
predplatku nájomného. Vozne mali byť pre nový nájom pripravené na prepravu do miesta odovzdania
dňa 18.05.2020. V daný deň 18.05.2020 ste pracovníkov na Bratislava ÚNS požiadali o prípravu vozňov

na prepravu, no títo oznámili, že vozne sa v Bratislava ÚNS nenachádzajú. Po tomto zistení sme boli
núteníinformovaťnovéhonájomcuonemožnostiplneniazmluvyzostranynašejspoločnostivdohodnutý
deň. Podľa Čl. II bod 3. pracovnej zmluvy je zamestnanec povinný venovať všetok svoj pracovný
čas a pozornosť záležitostiam zamestnávateľa a je povinný podľa potreby venovať svoju pozornosť,
schopnosti, odborné vedomosti a znalosti riadnemu plneniu svojich pracovných úloh. Zároveň v zmysle

Čl. II. bod 9. pracovnej zmluvy ste sa ako zamestnanec zaviazali, že počas trvania pracovného pomeru
založeného pracovnou zmluvou budete okrem iného kvalitne, hospodárne a včas plniť pracovné úlohy.
S ohľadom na dojednanie obsiahnuté v Čl. IX bod 2. pracovnej zmluvy ste boli uzrozumená s tým,
že porušenie pracovných povinností podľa Čl. II bod 9 pracovnej zmluvy považuje zamestnávateľ za
závažné porušenie pracovnej disciplíny s dôsledkami vyplývajúcimi z príslušných ustanovení Zákonníka

práce. Aj bez ohľadu na existenciu vyššie uvedených dojednaní pracovnej zmluvy ste svojim konaním,
kedy ste dojednala nový prenájom vo vzťahu k predmetu nájmu, ktorý nie je k dispozícii a teda
nie je schopný byť predmetom prenájmu, bez toho, aby ste si uvedenú skutočnosť preverila, konali
v príkrom rozpore so základnou povinnosťou zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne (§ 81
písm. a) Zákonníka práce). Zároveň je nesporné, že zamestnávateľ od osoby pracujúcej na pozícii

vysokopostaveného zamestnanca priamo reportujúceho členom predstavenstva očakáva zodpovedné
a dôsledné plnenie pracovných úloh s náležitou mierou pozornosti, ostražitosti a precíznosti. Takéto
Vaše vyššie popísané konanie považujeme za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v dôsledku ktorého nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere
zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby“.

20/V prípade dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce len preukázateľné
zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky
okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné.21/Súd hodnotí intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vždy podľa okolností konkrétneho prípadu,
keď Zákonník práce stupeň porušenia pracovnej disciplíny nevymedzuje a objektívne ani nemôže.
Súd preto berie do úvahy osobu zamestnanca, jeho pracovnú pozíciu, mieru zavinenia, spôsob

porušenia disciplíny, ale aj čas a situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo. Intenzita porušenia
pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny. Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne a nestačí, že porušenie
určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v prípade, že tak učiní
vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte predtým, ako

dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
požívanie alkoholu na pracovisku, napadnutie spolupracovníka a pod.
22/Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby
v celom rozsahu (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP), nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa
dopustila konania opísaného v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 05.06.2020, ktoré, po

posúdení všetkých okolností prípadu, dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd
prvej inštancie na zistenie žalobkyňou tvrdených skutočností vykonal všetko potrebné dokazovanie a
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel v súlade s § 191 ods. 1 CSP k správnym
skutkovým záverom, pričom na zistený skutkový stav aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia.
Právne závery a dôvody vedúce k rozhodnutiu konajúci súd dostatočne presvedčivo a v súlade s

princípmi logiky odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa neopomenul
vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán, ako aj so skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci.
23/Neobstojí námietka žalobkyne, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru v súdenej
veci bolo neplnenie pracovných činností žalobkyňou nad rámec dojednanej pracovnej náplne. Tak,

ako správne argumentoval žalovaný, pre vyhľadanie obchodných príležitostí spojených s prenájmom
železničných vozňov je objektívne nevyhnutné, aby zamestnanec mal informácie o tom, či predmet
nájmu je (právne, ale aj fakticky) k dispozícii alebo nie. Nesporným a rozhodujúcim faktom je, že
dňa 12.5.2020 žalobkyňa preverovala aktuálnu pozíciu vozňov u manažéra dopravy pána Krajčoviča,
z ktorého odpovede je zrejmé, že „27 vozňov je odovzdaných do Slovnaftu, potvrdené prevzatie a

užívanie“, pri ďalších štyroch vozňoch bola poznámka, že „vozeň dorazil na ÚNS a predpokladá sa,
že sú v SN užívaní“. Je tak bez pochybností zrejmé, že pri disponovaní s takouto informáciou túto
žalobkyňa nesprávne vyhodnotila, keď napriek informácii, že väčšina vozňov je v užívaní spoločnosti
Slovnaft, a.s. urobila rozhodnutie, smerujúce k dojednaniu nájomného vzťahu s treťou osobou. Pokiaľ
žalobkyňa argumentovala, že tento pracovník zisťoval iba aktuálnu polohu vozňov, v žiadnej komunikácii

sa žalobkyňa nedopytovala na potvrdenie, či vozne sú k dispozícii na prenájom, potom je v rozpore s
logikou, keď napriek oznámeniu aktuálnej polohy vozňov mimo železničnej stanice, resp. informácie,
že tieto sú už v užívaní iným subjektom, vychádzala zo skutočnosti, že pre absenciu odovzdávacej
dokumentácie nič nebráni prenájmu vozňov ďalšej osobe. Žalobkyňa ako zamestnankyňa teda
bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania situácie a zisťovania informácií urobila zjavne nesprávny

záver z dostupných informácií, pričom vzhľadom na objem a význam dotknutého obchodu hrozila
zamestnávateľovi veľká škoda, zároveň došlo k ohrozeniu dobrých obchodných vzťahov žalovaného
s obchodným partnerom a bolo potrebné vynaložiť mimoriadne veľké úsilie za účelom minimalizácie
škody a vyriešenia celej situácie zo strany zamestnávateľa. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom, že
v danom prípade došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnankyne pracujúcej na vysokej

manažérskej pozícii, vedomým opomínaním zamestnankyni známych skutočností. Žalovaný takéto
pochybenie žalobkyne dôvodne vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho
so žalobkyňou aj okamžite skončil pracovný pomer.
24/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
25/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
26/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).