Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204216
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8515204216.9

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: GT Capital s.r.o., so sídlom Košúty 553,
925 09 Košúty, IČO: 52 007 006, právne zastúpeného: JUDr. Eva Szikorová, advokát, so sídlom Hollého
1854/9, 927 05 Šaľa, IČO: 37 961 721, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D. A.,
o vymoženie 19.320,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/168/2015 - 543 vydanému

vyšším súdnym úradníkom dňa 14.03.2025 z a m i e t a.

II. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 5Er/168/2015 - 543 zo dňa 14.03.2025 Okresný súd Stará Ľubovňa
rozhodol o výške trov dovolacieho konania tak, že povinná je povinná zaplatiť oprávnenému trovy

dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia oprávneného, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým,
že predmetné uznesenie považuje v celom rozsahu za nezákonné, arbitrárne a irelevantné, rovnako
ako aj všetky predchádzajúce rozhodnutia vydané v exekučnom konaní a v konaní vedenom pod sp.

zn. 4C/72/2010, ktoré mu predchádzalo. Poukázala na dôvody, pre ktoré považuje základné konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/72/2010 a rozhodnutie v ňom vydané, ktoré je exekučným
titulom, za nezákonné a nespravodlivé a odvolala sa na dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise sp. zn.
4C/72/2010, na základe ktorých považuje všetky doteraz vydané rozhodnutia za účelovo a nezákonne
vydané v jej neprospech. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na pretrvávajúci stav materiálnej
núdze, pre ktorý nie je schopná uhradiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 89,28 eur,

zároveň navrhla, aby súd v súlade s ustanovením § 257 CSP vydal rozhodnutie, ktorým rozhodne o
zrušení napadnuté uznesenie, neprizná náhradu trov dovolacieho konania a zastaví exekúciu pre jej
neprípustnosť, a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho v nezákonnosti exekučného
titulu, prebiehajúcej exekúcie a súdneho konania, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu.

3.Podľa§239ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniu

súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

4. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

5. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.7. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podaná sťažnosť smeruje proti uzneseniu č. k. 5Er/168/2015 - 543 zo dňa 14.03.2025, ktorým
súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia oprávneného vo výške 89,28 eur. Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník
dňa 14.03.2025. Súd toto uznesenie doručoval dňa 20.03.2025 a z dôvodu technickej chyby pri
odosielaní opakovane dňa 7.4.2025. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že povinná uznesenie prevzala dňa
03.04.2025, pričom sťažnosť bola súdu doručená dňa 18.04.2025. Súd preto považuje sťažnosť za
dourčenú v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia.

12. Po tom, ako súd zistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o sťažnosti, pristúpil k preskúmaniu
samotnej sťažnosti povinnej, ako aj touto sťažnosťou napádaného uznesenia vydaného vyšším súdny
úradníkom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je nedôvodná.

13. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že povinná namieta nezákonnosť všetkých doteraz vydaných
rozhodnutí, vrátane napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým bolo
rozhodnuté o výške trov dovolacieho konania, pričom žiadnym spôsobom nenamietala týmto uznesením
priznané trovy dovolacieho konania z hľadiska ich preukázania, odôvodnenosti a účelnosti, teda
z dôvodu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia § 251 CSP, prípadne z dôvodu nesprávnej aplikácie

príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

14. V danom prípade teda povinná nenamieta výšku trov dovolacieho konania priznaných oprávnenému
napadnutým uznesením, pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia, iba opakovane poukázala

na argumenty, pre ktoré považuje exekúciu aj konanie, ktoré exekúcii predchádzalo za nezákonné
a nespravodlivé.

15.Zuvedenéhodôvodusúdpovažujezapotrebnévprvomradepoukázaťnaskutočnosť,argumentácia
povinnej v tomto štádiu konania, keď súd rozhoduje už len o výške trov konania, nemá na toto

rozhodnutie žiadny vplyv. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania súd poukazuje na právnu
úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku v jeho šiestej hlave druhej časti - Trovy konania,
ktorá dôsledne rozdeľuje rozhodovanie o trovách konania na dve časti. Najskôr súd rozhoduje o nároku
na náhradu trov konania spolu s rozhodnutím o veci samej a až po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhoduje o výške samotnej náhrady. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov záväzným spôsobom

vyrieši otázku, ktorej strane sporu priznáva náhradu trov konania. Rozhodnutie o výške náhrady trov
konania je samostatným rozhodnutím vydávaným vyšším súdnym úradníkom až po právoplatnosti
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, pričom v predmetnom uznesení sa preskúmava
účelnosť, dôvodnosť a preukázanosť trov konania strany sporu, ktorej tento nárok bol priznaný.

16. Nárok na náhradu trov konania sa priznáva podľa pomeru úspechu strany sporu v prejednávanej
veci (§ 255 CSP), podľa procesného zavinenia zastavenia konania alebo procesného zavinenia vzniku
trov konania (§ 256 CSP) alebo podľa dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania tiež záväzným spôsobom vyrieši otázku v akom pomere k celkovým
trovám konania súd prizná strane nárok na náhradu trov konania. To znamená, že súd jednoznačne určí,

či strana sporu má nárok na náhradu všetkých trov konania alebo len ich časti. Ak súd prizná strane
sporu len čiastočne nárok na náhradu trov konania musí presne uviesť výšku podielu nároku strany
sporu na celkových trovách konania, ktoré sa spravidla vyjadria percentom alebo zlomkom. O nároku nanáhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle § 453 ods. 1 CSP
sa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie primerane použijú na dovolacie konanie.

17. V predmetnom konaní bol vo vzťahu k trovám dovolacieho konania konečným rozhodnutím
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Oboer/14/2019 zo dňa 05.03.2020, ktorým
bolo konania o dovolaní povinnej zastavené. Týmto rozhodnutím najvyšší súd zároveň rozhodol
s poukazom na § 451 ods. 3 druhá veta CSP a § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
o trovách dovolacieho konania tak, že oprávnená má proti povinnej nárok na náhradu trov dovolacieho

konania, pričom o výške náhrady trov konania oprávnenej rozhodne súd prvej inštancie. Keďže týmto
právoplatným rozhodnutím o nároku na náhradu trov dovolacieho konania je súd viazaný, v jeho
nadväznosti rozhodol uznesením č. k. 5Er/168/2015 - 543 vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa
14.03.2025 o výške trov dovolacieho konania, ktorú vychádzajúc z obsahu súdneho spisu vyčíslil v sume
89,28eur,pozostávajúcejztrovprávnehozastúpeniaoprávnenej.Povinnázvyššiepopísanýchdôvodov
citované uznesenie tunajšieho súdu napadla podanou sťažnosť, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto

časti civilného procesu sa neposudzujú námietky týkajúce sa nezákonnosti a nespravodlivosti všetkých
doterajšíchrozhodnutíarovnakosavtomtoštádiuneposudzujúnámietkytýkajúcesasamotnéhonároku
na náhradu trov konania.

18. V tejto časti konania mohla povinná namietať odôvodnenosť a účelnosť priznaných trov konania,

čo však žiadnym spôsobom nenamietala ani nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval súdom
priznané trovy dovolacieho konania oprávneného. Nič na tom nemení ani argumentácia povinnej
o jej neschopnosti zaplatiť oprávnenému priznanú náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu
pretrvávajúceho stavu materiálnej núdze. Po vydaní uznesenia vyšším súdnym úradníkom podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, ktorým v druhej fáze rozhodovania o náhrade trov konania vyčísli jej

výšku, už súd nemôže v tejto fáze rozhodovania zohľadniť námietky tohto druhu, ktoré by odôvodňovali
využitie práva súdu moderovať priznanú náhradu trov. Rozhodovanie o aplikácii § 257 CSP je súčasťou
rozhodnutia o základe nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, čo vylučuje, aby dôvody
hodnéosobitnéhozreteľabolizohľadňovanévrozhodnutípodľa§262ods.2CSP.Aplikáciaustanovenia
§ 257 CSP už pri rozhodovaní o výške náhrady trov nie je možná (pozri napr. uznesenia Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2023 zo dňa 07.11.2023, IV. ÚS 509/2020 zo dňa 22.10.2020, sp. zn. II.
ÚS 229/2020 zo dňa 26.5.2020).
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súd sťažnosť povinnej za nedôvodnú a napadnuté
uznesenie za vydané v súlade s ust. § 251 CSP. Súd pritom poukazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia o výške trov dovolacieho konania, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Súd, rovnako

ako vyšší súdny úradník, považoval priznané trovy konania za preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené, potrebné na uplatnenie a bránenie práva oprávneného proti povinnej, preto boli
oprávnenému vyšším súdny úradníkom priznané správne a v správnej výške v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky č. 655/204 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

20. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd sťažnosť povinnej proti
napadnutému uzneseniu č. k. 5Er/168/2015 - 543 vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 14.03.2025
v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. Povinná zároveň v podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu navrhla zastaviť predmetnú
exekúciu z dôvodu jej nezákonnosti a neprípustnosti, preto súd týmto uznesením súčasne rozhodoval
aj o tomto podanom návrhu povinnej.

22. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu

vyhlásil súd za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

24. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.25. Podstata podanej sťažnosti povinnej, ako aj návrhu na zastavenie exekúcie spočíva v tom, že podľa
názoru povinnej exekučný titul vydaný v základnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

4C/72/2010, ktoré predchádzalo exekučnému tomuto konaniu, je nezákonný. Poukázala na v konaní sp.
zn. 4C/72/2010 dôkazy a dôvody, pre ktoré súd v konaní sp. zn. 4C/72/2010 rozhodol podľa jej názoru
v rozpore s platnou legislatívou, keď žalobcovi (oprávnenému) priznal právo na údajnú pohľadávku,
preto teraz čelí nezákonnej exekúcii. Celé konanie vedené pod sp. zn. 4C/72/2010 v spojitosti
s odvolacími konaniami, dovolacím konaním a následnými exekučnými konaniami nevykazuje žiadne

znaky spravodlivosti. Na tieto skutočnosti opakovane poukazovala a žiadala o zastavenie exekučného
konania pre neprípustnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd zastavil predmetnú
exekúciu pre jej nezákonnosť a neprípustnosť.

26. Povinná teda návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila nezákonnosťou predchádzajúceho súdneho
konania, exekučného titulu a tohto exekučného konania.

27. V súvislosti s týmto návrhom povinnej súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie je jedným
z prostriedkov procesnej obrany povinného, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu.
Týmto prostriedkom možno dosiahnuť zastavenie exekúcie, musí však byť odôvodnený, povinný
musí osvedčiť skutočnosti, ktoré majú za následok nezákonnosť vedenej exekúcie, najmä, že po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný zároveň
musí svoje tvrdenia podložiť konkrétnymi dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodnutie súdu
vydané v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 4C/2/2010 bolo potvrdené Krajským súdom v
Prešove v rozhodnutí č. k. 12Co/47/2013 - 474 zo dňa 27.03.2014, v ktorom sa odvolací súd zaoberal

odvolacími dôvodmi povinnej (žalovanej) v rámci odvolacieho prieskumu. Rozhodnutie tunajšieho
súdu č. k. 4C/72/2010 - 337 zo dňa 24.10.2012, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným
titulom, je preto právoplatné. Exekučné konanie je tak vedené na základe spôsobilého exekučného
titulu. Skutočnosti, ktoré povinná uvádza smerujú proti základnému konaniu, ktoré bolo skončené
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

28.Súdnávrhpovinnejnazastavenieexekúciepojehopreskúmanípovažujezanedôvodný.Skutočnosti
uvádzanépovinnounespôsobujúzánikvymáhanéhonároku,nebrániajehovymáhateľnostiasúdnezistil
ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.