Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010020
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. a iné,
o odvolaní obžalovaného a odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 24.03.2025, sp. zn. 28T/6/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B..

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D., bytom
E. XX,

o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo výrokoch o vine a náhrade škody zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. a z prečinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10. 03. 2024 v obci E., F. C. D. F. XX.XX h po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdeným
G. H. a odsúdeným I. D. bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti a bez použitia násilia spoločne vošli do
riadne oploteného a uzatvoreného dvora pozemku patriaceho k obydliu – obývaného rodinného domu

sú. J. XX, zapísaného na LV č. XXX, na parcele č. XXX/X, ktorého vlastníkom je I. D. a to takým
spôsobom, že najskôr preliezli vstupnú uzamknutú dvojkrídlovú bránu, potom sa dostali k uzatvorenej,
neuzamknutej bráne, ktorú odtlačili a následne preliezli pletivový plot cez ktorý sa dostali k hospodárskej
budove, ktorej pravá časť bola opatrená pletivovou bránou a uzamknutá na visiaci zámok, pričom prešlido druhej časti hospodárskej budovy, kde po rebríku vyliezli na povalu cez ktorú sa dostali ponad priestor
slúžiaci ako dielňa – garáž nachádzajúca sa v pravej časti hospodárskej budovy a následne po druhom
rebríku sa dostali dole do uvedeného priestoru odkiaľ spoločne odcudzili rôzne pracovné náradie, ako

3 ks príklepové vŕtačky zn. Narex a Bosch, 3 ks rozbrusovačky zn. Narex a Bosch, 1 ks 50 silikónový
kábel(predlžovák) bielej farby na 380 V navinutý na bubne, 1 ks 30 m štvoržilový kábel čiernej farby na
350 V, 1 ks 10 m dlhé štartovacie medené káble čiernej farby na nákladné vozidlo, 2 ks 30 m dlhé káble
(predlžovacie) čiernej farby na 380 V, autobatériu zn. ZAP BATTERIES na nákladné vozidlo 145Ah,
a takýmto konaním bola I. D., na.r 1969 spôsobená škoda krádežou v celkovej výške 1 308,20 Eur,

škoda poškodením nevznikla žiadna,

Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.,§ 37 písm. h) Tr.
zák, § 38 ods. 2 Tr. zák, uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti
výroku o vine i treste. Bližšie ho viac neodôvodnil.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podal zároveň aj okresný prokurátor, a to písomným podaním
doručeným súdu dňa 16.05.2025, ktoré následne bližšie odôvodnil písomným podaním doručeným súdu
dňa 31.03.2025, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktorému bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov a ktorým bol na výkon tohto trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poukázal na to, že výška uloženého trestu obžalovanému nezodpovedá účelu trestu uvedenom v ust. §
34 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 34 odsek 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného potom trest plní funkciu ochrany spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a prvok individuálnej
prevencie a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v
tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti

pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne
a to nie len na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu

je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti.

Následne uviedol, že obžalovaný má doposiaľ 5 záznamov v registri trestov, pričom v prevažnej väčšine
išlo o trestnú činnosť majetkového charakteru a tiež násilnú trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený vo

väčšine prípadov na nepodmienečný trest odňatia slobody. Je zrejmé, že všetky doterajšie odsúdenia
sa u obžalovaného míňajú účinku. Tento sa opätovne dopustil násilnej trestnej činnosti a to cca.
po 5 mesiacoch po vykonaní ostatne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa §
34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno
obísť ani možnosť jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania,
na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. V
tejto súvislosti poukázal na osobu obžalovaného, u ktorého nepostačuje uloženie takého neprimerane
nízkeho trestu, aký mu bol uložený okresným súdom, ale je potrebné pri zohľadnení účelu individuálnej

a generálnej prevencie trestu a na obžalovaného pôsobiť vyšším nepodmienečným trestom odňatia
slobody, najmä s poukazom na jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť a možnosť jeho nápravy.Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sám
rozhodol tak, že mu uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo vyššej výmere ako mu bol uložený
súdom prvého stupňa.

K odvolaniu prokurátora F. A. C. K. E. obžalovaný nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 28.07.2025.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného, prokurátorka
krajskej prokuratúry navrhla, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol a
zároveň aby v zmysle písomne podaného odvolania sprísnil obžalovanému nepodmienečný trest.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného a okresného
prokurátora zistil, že odvolanie podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti

ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, pričom dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora bolo dôvodné a odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým

rozsudkom bol uložený neprimeraný trest. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e),
ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu,
pričom následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak, ako je uvedené
v jeho výrokovej časti.

Z pohľadu krajského súdu je nutné v prvom rade konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil
v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade
s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého
stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy
všetkých troch obžalovaných, za splnenia procesných podmienok podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal

výpovede svedkov L. M., I. N., I. O. a ml. I. F.. Opäť za splnenia procesných podmienok § 268 ods.
2 Tr. por. prečítal podstatný obsah znaleckého posudku, následne za splnenia procesných podmienok
§ 270 ods. 2 Tr. por. za pomoci technického zariadenia prehral záznamy z CD nosičov, ku ktorým už
v tomto čase právoplatne odsúdený G. H. uviedol, že sa nachádza osobne na zázname a ďalšie dve
osoby na zázname, ktoré kráčali s ním boli jeho spoluobžalovaní, teda A. B. a I. D.. Záverom podľa §

269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä vyčíslenie škody, zápisnicu o ohliadke miesta
činu, fotodokumentáciu, zápisnicu o vyšetrovacom pokuse, správy na obžalovaných, odpisy z registra
trestov týkajúce sa ich osôb.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť

ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)
a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa
odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci P. v. Fínsko zo
dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky

založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

V reakcii na zahlásené odvolanie obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré
mimochodom v ďalšom kroku už obžalovaný nemal potrebu ani ho bližšie odôvodňovať, považuje

krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, akým spôsobom súd prvého stupňa zdôvodnil svoj výrok o vine
obžalovaného. Zaoberal sa dôsledne podstatou jeho obhajoby, že na žalovanom trestnom čine sa
nepodieľal s tvrdením, že netuší z akého dôvodu v tejto veci už právoplatne odsúdený G. H. proti nemu
vypovedal, keďže on sa chcel v inkriminovaný deň iba so švagrom a G. H. odviezť autom do C. D.,pričom nakoniec sa táto jeho obhajoba ukázala ako účelová s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti
za spáchanú trestnú činnosť. Okresný súd správne poznamenal, že v tomto konkrétnom prípade išlo
o koordinovanú, plánovanú trestnú činnosť, na ktorej sa podieľali všetci traja obžalovaný s vopred

rozdelenými úlohami. U všetkých troch obžalovaných bol preukázaný jednotiaci záujem speňažiť
ukradnutéveci.Všetcitrajaobžalovaní,akotrestnezodpovednéosobyprišlispoločnekrodinnémudomu
číslo XX C. F. E., preliezli bránu, následne druhú bránu odtlačili, preliezli plot, po rebríku vyliezli na povalu
a potom zišli rebríkom dolu, neoprávnene vošli do domu a tam neoprávnene zotrvali, odkiaľ odcudzili
poškodenému I. D. rôzne veci a to príklepové vŕtačky, rozbrusovačku, autobatériu, medené káble a iné

veci, ktoré neskôr odovzdali v zberných surovinách a záložni. Takýto priebeh skutku bol jednoznačne
potvrdený zo všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, no predovšetkým zo záznamu
z bezpečnostnej kamery a z výpovede G. H., ktorý okrem iného uviedol, že boli to práve A. B. a I.
D., ktorí ho nahovárali aby uviedol, že oni s trestnou činnosťou nemajú nič spoločné a aby uviedol, že
krádeže sa dopustil on spolu s ml. I. F., nakoľko tento pre nízky vek nie je osobou trestne zodpovednou.
Krajskýsúdnezistilžiadnuskutočnosť,ktorábyakýmkoľvekspôsobomokresnýmsúdomustálenúverziu

skutku v napadnutom rozsudku spochybňovala. Naopak, motív konania zvoleného spôsobu obhajoby
zo strany obžalovaného A. B. bol preukázaný tým, že sa snažil odvrátiť trestnú zodpovednosť zo seba
na inú osobu, keďže si bol vedomý, že len nedávno sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a teda
mu opätovne hrozí ďalší výkon trestu odňatia slobody, pričom na tento cieľ využil svojho švagra I. D. ku
jednotne vymyslenej obhajobe založenej na tom, že sa trestnej činnosti nedopustili. Záverom je nutné

poznamenať,žeI.D.jeužvtomtočasetaktiežprávoplatneodsúdenýmvtejtoveci,keďženevyužilprávo
podať riadny opravný prostriedok proti odsudzujúcemu rozhodnutiu okresného súdu v rámci zákonom
stanovenej lehoty. S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd nemal najmenšie pochybnosti o tom, že
skutok sa stal takým spôsobom, ako o ňom rozhodol okresný súd.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§41ods.1Tr.zák.,aksúdodsudzujepáchateľazadvaaleboviactrestnýchčinov,uložímuúhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 194 ods. 2 Tr. zák. (je prísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov)
umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od jedného do piatich rokov.
V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovaného dve priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 písm. h), m) Tr. zák., keďže spáchal zisteným konaním viac trestných činov a už bol

v minulosti za trestný čin odsúdený. Okresný súd následne obžalovanému uložil trest odňatia slobody
v trvaní dvanásť mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, teda trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý
tak ako okresný prokurátor, tak aj krajský súd považuje za neprimerane mierny všetkým okolnostiam
tohto konkrétneho prípadu, ale najmä vo vzťahu k osobe obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal rovnako ako súd prvého stupňa
zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, prevahu poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu,

ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného má trest plniť funkciu ochrany spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom
– potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva
je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere.Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem
tohopôsobiťvýchovneatonielennapáchateľa,aleajnaostatnýchčlenovspoločnosti,pritomgenerálna

prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni
v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je
nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu
hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

S poukazom na fakt, že obžalovaný má doposiaľ už 5 záznamov v registri trestov, pričom v prevažnej
väčšine išlo o trestnú činnosť majetkového charakteru a tiež násilnú trestnú činnosť, za ktorú bol
odsúdený vo väčšine prípadov na nepodmienečný trest odňatia slobody, je zrejmé, že všetky tieto
doterajšie odsúdenia sa u obžalovaného míňajú účinku, keďže tento sa opätovne dopustil násilnej
trestnej činnosti a to cca. po 5 mesiacoch po vykonaní ostatne uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno teda obísť ani možnosť jeho nápravy,

najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho
osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. V tejto súvislosti krajský súd
konštatuje, že u obžalovaného nepostačuje uloženie tak neprimerane nízkeho trestu, aký mu bol uložený
okresným súdom, ale je potrebné pri zohľadnení účelu predovšetkým individuálnej, ale aj generálnej
prevencie trestu pôsobiť na neho vyšším nepodmienečným trestom odňatia slobody, najmä s poukazom

na jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť a možnosť jeho nápravy. Krajský súd preto zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody oproti tomu ako mu
bol uložený okresným súdom.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, krajský súd ho zaradil na jeho výkon podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Jedine uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v tomto konkrétnom
prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu

prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré
upravujú zásady ukladania trestov.

Výrok o náhrade škody zostal nezmenený, nakoľko okresný súd správne a zákonne rozhodol o nároku

na náhradu škody poškodeného I. D., keď všetkým trom obžalovaným uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov
o vine, treste a náhrade škody zo strany obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní

obžalovaného, považujúc ho za nedôvodné, a po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého
výroku o treste zo strany okresného prokurátora z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného
prokurátora, považujúc ho za dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.