Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203229
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7623203229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája
11, proti žalovanému: D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A., F. XX, zastúpenému JUDr. Jurajom
Lukáčom, advokátom, so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 11/6, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 28. marca 2025 sp. zn. 1C/40/2023

r o z h o d o l :

Mení rozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa28.marca2025č.k.1C/40/2023-1696okrem

výroku I., v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28. marca 2025 č.k.1C/40/2023-1708 nasledovne:

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o vydanie osobných vecí v plnom
rozsahu.

III. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného súd prikazuje:

1/ nehnuteľnosť - trojizbový byt č. X s príslušenstvom, na treťom poschodí bytového domu s.č. XXXX, o
výmere 375 m2 zastavaná plocha a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a pozemku parc. č. 4029 v spoluvlastníckom podiele 308/10000, zapísaný na LV XXXX, k. ú. A.,
okres A., obec A., v hodnote 66.500 €,
2/ hnuteľné veci:
-chladnička s mrazničkou značky AEG v hodnote 50 €,
-spálňa Klára (2 ks postele, 2 ks skrine) v hodnote 40 €,
-luster v spálni v hodnote 3 €,

-rohová lavica Athena v hodnote 32,86 €,
-konferenčný stolík v hodnote 1 €,
-horský bicykel v hodnote 68 €,
spolu v hodnote 194,86 €.

IV. Žalobkyňa je povinná na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalovanému sumu 14.308 €, v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalobkyni sumu 41.442 €, v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu ku každej zo strán v pomere 50 %.

VII. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom vyporiadal BSM strán sporu nasledovne:

I. Konanie o vydanie osobných vecí súd zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súd vysporadúva bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalobcovi prikazuje:
- nehnuteľnú vec - trojizbový byt č. X s príslušenstvom, na treťom poschodí bytového domu SČ XXXX, o
výmere 375 m2 zastavaná plocha a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a pozemku parc. č. 4029 v spoluvlastníckom podiele 308/10000, zapísaný na LV XXXX, k. ú. A.,

okres A., obec A., v hodnote 66.500 €,
- hnuteľné veci:
-chladnička s mrazničkou značky AEG v hodnote 50 €,
-spálňa Klára (2 ks postele, 2 ks skrine) v hodnote 40 €,
-luster v spálni v hodnote 3 €,

-rohová lavica Athena v hodnote 32,86 €,
-konferenčný stolík v hodnote 1 €,
-horský bicykel v hodnote 68 €.
IV. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie majetkovej hodnoty zaplatiť žalovanému sumu 21.709,48 Eur v
lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný z titulu vysporiadania majetkovej hodnoty zaplatiť žalobkyni sumu 17.796,40 Eur
v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Súd stranám náhradu trov konania nepriznáva.
VII. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VIII. Štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu ku každej zo strán v pomere 50 %.

2. Súd prvej inštancie neuviedol, aký skutkový stav zistil, keďže v rozsudku iba odkázal na svoj
predchádzajúci (zmenený) rozsudok zo dňa 02.07.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice

sp. zn. 6Co/107/2021 zo dňa 07.12.2021, opísal dôvody ich zrušenia dovolacím súdom uznesením
zo dňa 26.04.2023 č.k. 4Cdo/73/2022-1278, následne už len opísal skutočnosti zistené doplnením
dokazovaniapovráteníveci.Odvolacísúdpretovychádzal zoskutkovéhostavu,akýbolsúdomustálený
ku dňu rozhodovania dňa 07.12.2021 a zistený (doplnený) po vrátení veci dovolacím súdom súdu prvej
inštancie.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu sporu došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu časti
žaloby o vydanie osobných vecí, a to na pojednávaní dňa 06.03.2024, preto so súhlasom žalovanej
strany vychádzajúc z § 144 a nasl. CSP súd konanie v tejto časti zastavil a s poukazom na ust. § 256
ods. 1 CSP a § 157 CSP súd stranám trovy v tejto časti konania nepriznal, pretože žiadne dokazovanie

sa v tejto časti žaloby nevykonávalo, a preto stranám ani trovy konania nemohli vzniknúť.

4. V konaní nebolo sporným, že manželstvo sporových strán, uzavreté v roku 1982 bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 8C/794/2001 zo dňa 28.01.2002 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 16Co/261/2002 zo dňa 30.10.2002, rozsudok nadobudol

právoplatnosť 07.02.2003. Z obsahu tohto rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa odišla žiť do USA počas
trvania manželstva v roku 1996 bez akýchkoľvek príjmov. V priebehu sporu v auguste 2022 sa vrátila
na Slovensko - jej výpoveď na č.l. 1488 spisu.

5. Za trvania manželstva mali strany sporu nadobudnúť majetok uplatnený v žalobnom petite, avšak

podľa vyjadrenia žalovaného v dobe za trvania manželstva žalobkyňa, ktorá počas trvania manželstva
odišla žiť do USA, mala nadobudnúť byt v USA, ktorý odpredala v roku 2019. Súd vykonal dokazovanie
naznačené Najvyšším súdom SR a vo vzťahu k dokazovaniu akceptoval všetky návrhy strán.

6. Po doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ.7. K položkám uplatneným v žalobnom petite (po úpravách rozsahu BSM - vypustení položiek
hnuteľnýchvecí-práčkaTatramat,vysávačETA,naparovaciažehlička,obývaciastena,koberce/behúne
v spálni, 2 ks stoličky v kuchyni, luster v obývacej izbe, farebný televízor zn. Tesla, satelit, rádio JVC,

motorka ČZT 125, Autorádio zn. Kenwood bolo súčasťou motorového vozidla Mazda, o ktorom sa vyjadrí
súd nižšie), súd uviedol nasledovné:

8. Sedacia súprava: Táto nepatrí do BSM, nakoľko bolo svedkyňou A. B. na pojednávaní preukázané,
že ju kúpila ona svojej dcére (žalobkyni) za sumu 13.130 Sk, teda sa jednalo o dar.

9.1 Auto Mazda 121: K vyporiadaniu motorového vozidla Mazda sa odvolací súd vyjadril už v zrušujúcom
uznesení sp. zn. 6Co/690/2014 zo dňa 31.03.2016, na závery ktorého súd poukazuje. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8C/109/2006 zo dňa
24.10.2007 súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa s treťou osobou.
Motorové vozidlo teda ku dňu zániku BSM existovalo, avšak ku dňu vyporiadania BSM bolo vo

vlastníctve tretej osoby, pričom finančný prospech z predaja, založeného neplatnou kúpnou zmluvou,
mala žalobkyňa. Nakoľko sa motorové vozidlo už nevrátilo do sféry žalobkyne, predmetom vyporiadania
zostala hodnota, za ktorú žalobkyňa motorové vozidlo predala, t. j. suma 5.642,96 €.
9.2 Skutočnosti uvádzané žalobkyňou týkajúce sa toho, že motorové vozidlo bolo nadobudnuté z jej
finančných prostriedkov, boli predmetom konania vedeného na Okresnom súde Michalovce. Súd v

rozhodnutí sp. zn. 8C/109/2006 zo dňa 24.10.2007, právoplatným dňa 15.12.2007 (teda predstavuje
právoplatne vyriešenú zásadnú otázku tohto konania) po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
„predmetné motorové vozidlo bolo zakúpené počas trvania manželstva strán sporu a na jeho kúpu boli
použité spoločné finančné prostriedky získané z úveru ako aj spoločné úspory. Tvrdenie žalobkyne
o tom, že na kúpu boli použité iba jej finančné prostriedky, preukázané nebolo. Jednoznačne nebol

preukázaný ani dar 100.000 Sk na kúpu vozidla od matky žalobkyne. Ak by však aj bolo preukázané,
že na kúpu boli použité aj peniaze získané darom, predmetné vozidlo by patrilo do BSM, lebo ak bola
nejaká vec získaná za trvania manželstva sčasti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, patrí
táto vec do BSM. Pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený,
oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradené zo spoločného majetku to, čo takto vynaložil.“

9.3 Súd prvej inštancie tak v právoplatne ukončenej veci vyriešil zásadnú otázku pre toto konanie, a
to, že predmetné vozidlo patrí do BSM. Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že ho nadobudla iba z vlastných
prostriedkov, mala povinnosť nielen tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Súd však zastáva naďalej názor,
že žalobkyňa na preukázanie týchto skutočností neuniesla dôkazné bremeno.
9.4 Už Okresný súd Michalovce konštatoval, že nebol preukázaný dar 100.000 Sk od matky žalobkyne.

Na tomto závere sa nič nezmenilo ani v tomto konaní. Toto tvrdenie bolo preukazované iba čestným
vyhlásením matky žalovanej, nebolo podporené žiadnym iným dôkazom a žalovaný túto skutočnosť
namietal.
9.5 Žalobkyňa tvrdila, že kúpna cena bola uhradená prostredníctvom úveru 250.000 Sk od Istrobanky
(60 splátok po dobu 5 rokov) na meno žalobkyne. Žalobkyňa ani len nepredložila úverovú zmluvu,

aby bolo možné posúdiť, či úverovú zmluvu uzatvorila sama, alebo ako spoludlžník bol uvedený aj
žalovaný, a čo bolo konkrétne predmetom úverovej zmluvy. Ak mala byť kúpna cena vozidla uhradená
z úveru, je potom zmätočné tvrdenie žalobkyne, že splátkami na účet Istrobanky bola uhradená cena
auta. Mohol byť tak splácaný jedine úver. Súdu boli predložené doklady z Istrobanky o vklade na
účet Istrobanky XXXXX-XXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01 do 05/1999 po 6.210 Sk (5x6.210 Sk =

31.050 Sk), teda za trvania manželstva, realizované matkou žalobkyne. To, že boli splátky uhradené
na účet Istrobanky a platila ich matka žalobkyne, neznamená, že ich platila matka žalobkyne zo svojich
finančných prostriedkov. Žalobkyňa tvrdila, že takto jej matka uhradila 274.103,30 Sk, toto tvrdenie však
nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že po odchode do USA 14.11.1998
preukázateľne splácala úver matka žalobkyne, čo potvrdzujú listinné doklady o platbách v Istrobanke

z vlastných prostriedkov a vo svojom mene mesačne po 6.200 Sk. Súd poznamenáva, že iné doklady,
než za obdobie 01-05/1999 súdu predložené neboli a uvedené tvrdenie zostalo počas celého konania
iba v rovine tvrdení.
9.6 Súd preto nezohľadnil žalobkyňou tvrdený vnos z vlastných finančných prostriedkov pri ustálení
hodnoty motorového vozidla Mazda 121, a pri vyporiadaní vychádzal z hodnoty, za ktorú bolo motorové

vozidlo odpredané tretej osobe, t. j. zo sumy 5.642,96 €, a na vyrovnanie majetkovej hodnoty zaviazal
žalobkyňu vyplatiť žalovanému sumu 2.821,48 €.10.1 Auto VW Golf: Čo sa týka motorového vozidla VW Golf, súd konštatuje, že už v zrušujúcom
uznesení sp. zn. 6Co/690/2014 zo dňa 31.03.2016 bolo konštatované - a na týchto záveroch sa nič
nezmenilo, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo bolo predané žalovaným

počas manželstva strán sporu /25.10.2000/, teda ku dňu zániku manželstva /07.02.2003/ neexistovalo,
preto aj jeho hodnota nemohla byť predmetom vyporiadania. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že 25.10.2000
došlo iba k zmene držiteľa a nie vlastníka, čo má vyplývať zo správy OR PZ v Rožňave zo dňa
10.10.2012, odvolací súd poznamenáva, že v súdnom spise sa nachádzajú viaceré správy OR PZ
Rožňava, s rôznym obsahom.

10.2 Zo správy OR PZ Rožňava zo dňa 10.10.2012 (čl. 574) vyplynulo, že žalovaný bol vlastníkom
predmetného motorového vozidla od 12.07.1993 do 13.08.2004, avšak zo správy zo dňa 21.11.2012
vyplynulo, že žalovaný bol vlastníkom toho istého motorového vozidla od 12.07.1993 do 13.08.2044
(čl. 578). Následne zo správy OR PZ Rožňava zo dňa 29.04.2013 (čl. 593) vyplynulo, že žalovaný bol
vlastníkom predmetného vozidla od 12.07.1993 do 25.10.2000.
10.3Ztechnickéhopreukazukpredmetnémumotorovémuvozidluvyplynulo,že25.10.2000sadržiteľom

motorového vozila stala D. D. a dňa 19.10.2005 nový vlastník A. G..
10.4Nazákladevyššieuvedenéhojezrejmé,žejedineobsahsprávyORPZRožňavazodňa29.04.2013
korešponduje s obsahom technického preukazu k motorovému vozidlu, z čoho vyplýva záver, že
motorové vozidlo bolo odpredané za trvania manželstva, teda ku dňu zániku manželstva /07.02.2003/
neexistovalo, preto aj jeho hodnota nemohla byť predmetom vyporiadania.

11.1 Zbrane: Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že do masy BSM mali byť zahrnuté aj zbrane žalovaného, súd
zastáva názor, že tieto nepatria do BSM. Zo správy OR PZ v Rožňave zo dňa 10.10.2012 vyplynulo,
že ku dňu 07.02.2003 bol žalovaný držiteľom zbraní: 1/ Malokalibrovka jednovýstrelová SUHL, Haenel
150, 2/ Jednovýstrelová pištoľ VOSTOK, TOZ-35M, 3/ Revolver Colt, B. H., 4/ Jednovýstrelová pištoľ

Drulov, Drulov Mod. 75, 5/ Malokalibrovka jednovýstrelová ZSSR, SM 2. Tieto údaje korešpondujú aj
s obsahom zbrojných preukazov, kópie ktorých sa nachádzajú na čl. 221. Z obsahu súdneho spisu
vyplýva, že zbraň č. 4/ a 5/ sú síce zapísané na zbrojnom preukaze žalovaného, avšak patria D. B., čo
vyplynulo z čestného prehlásenia menovaného. Zbraň č. 2/ nadobudol žalovaný na základe darovacej
zmluvy zo dňa (dátum nečitateľný) 1995 a zbraň č. 1/ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.04.1994.

Zbrane žalovaný využíval pri športových súťažiach, čo žalobkyňa nevyvrátila, teda slúžili pri výkone jeho
záujmovej činnosti.
11.2 Na základe uvedeného preto rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich hodnotu nezahrnul do masy
BSM.

12.1 Náklady na bývanie: Pokiaľ ide o platenie nákladov na byt v BSM, uplatnených na vyporiadanie
žalovaným, súd konštatuje, že byt patrí žalobkyni aj žalovanému. Preto je aj povinnosťou žalobkyne
uhrádzať náklady tohto bytu, nie však náklady, ktoré vytvára bývalý manžel tým, že byt užíva. Z
názvu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom
veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je

obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a
tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch
manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ zákon ustanovuje,
že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené
ich právo, nie povinnosť veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania. Právu

spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov spoločne uhrádzať náklady vynaložené na vec
alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v
rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Spoločné práva
a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda ich spoločné
právo tieto veci užívať a povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili

spoločnú domácnosť. Zrušenie spoločnej domácnosti totiž samo o sebe nemá za následok zánik
tohto majetkového spoločenstva. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich
bezpodielovým spoluvlastníctvom a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a
disponovania s nimi. Prax s ohľadom na to, že aj po zániku BSM až do jeho vyporiadania zostáva
každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého,

zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej
užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však
za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu.12.2 Z týchto dôvodov súd pri majetkovom vyporiadaní neprihliadol na žalovaným uplatnené náklady
spojené s užívaním bytu, ktoré boli uhradené zo strany žalovaného.

13.1 Vnos do spoločného majetku: Z obsahu spisu je zrejmé, že matka žalobkyne A. B. darovala
žalobkyni dňa 15.04.1998 darovacou zmluvou dlhopis I. J. XX XXXXXXXXXX za účelom zaplatenia
odkupovaného bytu (čl. 152) a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 13.01.1999 (čl. 155)
žalobkyňa preukazovala, že jej matka uhradila mestu Rožňava sumu 1.855 Sk ako časť kúpnej ceny
za byt. Iné dôkazy predložené neboli.

13.2 Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že žalobkyňa tieto svoje prostriedky vniesla do
spoločného majetku, nakoľko z príjmového pokladničného dokladu nevyplýva, že ním bola realizovaná
práve platba - časť kúpnej ceny za byt; ako účel platby je uvedený - splátka K. XXXX/XXX z čoho
nevyplýva, že sa jedná o splátku kúpnej ceny za byt, nakoľko číselne ani popisom nie je platba takto
identifikovaná. Čo sa týka darovaného dlhopisu za účelom odkúpenia bytu, bol síce darovaný za týmto
účelom, avšak z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX čl. VI bod 6 vyplynulo, že kúpna cena 35.855 Sk sa

uhrádza dvoma dlhopismi v hodnote po 10.000 Sk (20.000 Sk) a rozdiel ceny 15.855 Sk kupujúci uhradí
v dvoch splátkach do 31.01.1998 v sume 7.928 Sk a do 31.01.1999 v sume 7.927 Sk. Z uvedeného
vyplýva, že ak na kúpu bytu mali byť použité dlhopisy žalobkyne a žalovaného, tak pri uzavretí zmluvy
nebola použitá na úhradu suma z darovaného dlhopisu (čo ani dátumovo nezodpovedá) a žalobkyňa
následne nepreukázala, že sumu z darovaného dlhopisu (10.000 Sk) a sumu 5.855 Sk aj skutočne

uhradila. Žalobkyňa teda nepreukázala, ako následne naložila s finančnými prostriedkami z darovaného
dlhopisu.Niejeanizrejméapreukázané,čisumu4.000Sk(5.855Sk-1855Skzpokladničnéhodokladu)
uhrádzala žalobkyňa zo spoločných alebo iných prostriedkov a kedy sa tak stalo, a či tieto jej mali byť zo
strany matky darované. Z týchto dôvodov preto suma 15.855 Sk nemohla byť započítaná ani ako vnos
žalobkyne pri konečnom majetkovom vyporiadaní.

14.1 Predmetom vyporiadania BSM tak zostali tieto hnuteľné veci: -chladnička s mrazničkou zn. AEG v
hodnote 50 €, - spálňa Klára (2 ks postele a 2 ks skrine) v hodnote 40 €, - luster v spálni v hodnote 3 €,
- rohová lavica Athena hodnote 32,86 €, - konferenčný stolík v hodnote 1 €, - horský bicykel v hodnote
68 € a nehnuteľnosť - byt č. X s príslušenstvom v hodnote 66.500 €.

14.2 Na návrh žalobkyne podľa č.l. 1387 súd v súlade s uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/53/2019
zo dňa 31.03.2020 (vzhľadom na okolnosť, že v spise sa nachádza znalecký posudok týkajúci sa
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - bytu č. X s prísl. v Rožňave J. L. zo dňa XX.XX.XXXX z č.l.
802 + J. M. - č.l. 845 zo dňa XX.XX.XXXX uplynula doba viac než 3 roky), nariadil nové znalecké
ohodnotenie všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti, ktorý nebol stranami napadnutý. Je síce pravdou,

žežalovanýprostredníctvomsvojhozástupcutentoposudoknamietalažnapojednávanídňa06.03.2024
s odôvodnením, že v čase doručenia posudku (poznámka sudkyne - dňa 09.01.2024 - podľa doručenky
pri č.l. 1483) bol pracovne zaneprázdnený, preto vo vzťahu k takto neskoro uplatneným námietkam súd
aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie a tieto námietky nezohľadnil. Podľa znaleckého posudku číslo
XX/XXXXJ.M.L.zodňaXX.XX.XXXXzč.l.1462malsúdpreukázanúvšeobecnúhodnotunehnuteľnosti

vo výške 66.500 €. Z tejto položky prináleží žalobkyni suma vo výške jednej polovice, čo činí 33.250 €.

15.1 Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol o prikázaní bytu (ktorý užíva žalovaný) a
vo výroku súdu popísaných hnuteľných vecí - žalovanému.
15.2 Nakoľko v spore neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce disparitu podielov, žalovanému vznikla

výplatná povinnosť v prospech žalobkyne nasledovne: nehnuteľnosť - byt č. X s príslušenstvom v
hodnote 18.275 €, hnuteľné veci: - chladnička s mrazničkou zn. AEG v hodnote 25 €, - spálňa Klára (2 ks
postele a 2 ks skrine) v hodnote 20 €, - luster v spálni v hodnote 1,50 €, - rohová lavica Athena v hodnote
16,43 €, - konferenčný stolík v hodnote 0,50 €, - horský bicykel v hodnote 34 €, spolu 18.372,43 €.

16. Z titulu vyporiadania majetkovej hodnoty za motorové vozidlo Mazda 121 zaviazal súd žalobkyňu
na výplatu 2.821,48 € a hodnotu štvrtinového podielu nadobúdacej ceny za byt v USA vo výške 20.888
€, spolu 21.709,48 €.

17.1 Majetok v USA: Podľa výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 06.03.2024 - č.l. 1492 akontáciu

na zakúpenie bytu v hodnote 10.000 USD zaplatil pán N. O. a na sumu 80.000 USD zobral úver. Podľa
jej tvrdenia žalobkyňa bola ručiteľkou na tomto úvere a nestala sa spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti.
17.2 Žalobkyňa na výzvu súdu predložila do spisu listiny s prekladom do slovenského jazyka. Podľa
obsahu týchto listín z č.l. 1353-1376 a tiež z vyjadrenia žalobkyne na č.l. 1293 - bod 18 vyplýva, žepán N. O. zložil akontáciu v súvislosti s nadobudnutím bytu v USA na adrese XXXXX P. Q. F. M.,
J. XXXXX R. vo výške 10.000 USD a úver vo výške 80.000 USD. Žalobkyňa neskôr s týmto pánom
začala žiť a popierala akýkoľvek vlastnícky vzťah k tomuto bytu, naopak, namietala, že z jej strany šlo

len o ručiteľský záväzok. Zároveň uviedla, že listina predložená do spisu a nachádzajúca sa na č.l.
1374 spisu nahrádza náš výpis z katastra nehnuteľností - jej výpoveď na č.l. 1492 spisu. Podľa tohto
dokladu a jeho prekladu, ktorý predložila žalobkyňa - podľa č.l. 1382 spisu vyplýva, že podľa zoznamu
uzavretých zmlúv kraja Cook s dňom zápisu 20.10.2000 prevoditeľmi majetkových práv k nehnuteľnosti
sú zapísaní N. E. A. E. N. E. A., nadobúdateľmi majetkových práv k nehnuteľnosti sú zapísaní O. N. a

E. A.. Žalobkyňa, ktorá je tak zapísaná ako nadobúdateľka majetkových práv k nehnuteľnosti, figurovala
ako spoluvlastníčka, preto súd si neosvojil jej obranu spočívajúcu v ručiteľskom záväzku vo vzťahu k
tejto nehnuteľnosti, ale vychádzal z existencie jej spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. I podľa
listín na č.l. 914 až 943 spisu mala byť žalobkyňa podpísaná ako dlžníčka spolu s N. O. na hypotéke
k nehnuteľnosti v USA. Podľa listiny z č.l. 552 bol tento byt predaný N. O. a A. E. dňa 11.07.2019 za
sumu 105.565,44 USD a aj táto listina preukazuje spoluvlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti. Z

listín vyplýva, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá v hodnote 90.000 USD a z tejto ceny súd vychádzal
pri povinnosti výplaty v prospech žalobcu v pomere jednej štvrtiny (polovičný spoluvlastnícky podiel
žalobkyne spoločne s N. O. predstavuje 45.000 USD a z tejto sumy má žalovaný právo na výplatu v
pomere jednej polovice), čo činí 22.500 USD, a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu to predstavuje sumu
20.888 €.

18.1 Súd posudzoval i príjmy a úspory strán sporu ku dňu právoplatnosti rozvodu z listín predložených
stranami sporu.
18.2 Žalobkyňa zdokladovala príjmy za obdobie rokov 1999-2003, z ktorých sa vypočítavali odvody do
systému sociálneho zabezpečenia a do systému zdravotnej starostlivosti (všetko v USD), pričom šlo o

totožné sumy pre jednotlivé odvody - za rok 1999 -936, za rok 2000-11.903, za rok 2001- 18.130, za
rok 2002 - 11.195 a za rok 2003 - 13.183.
18.3 Žalovaný predložil potvrdenie svojho zamestnávateľa - Okresného súdu Rožňava a podľa tejto
listiny z č.l. 1590 spisu súd zistil, že za obdobie od roku 1999 do 01.03.2003 jeho čistý príjem
predstavoval celkom 399.360 Sk a podľa jeho čestného prehlásenia z č.l. 1595 ku dňu právoplatnosti

rozvodu disponoval úsporami vo výške cca 8.000 Sk (cca 260 €).
18.4 Na základe týchto listín súd dospel k záveru, že ku dňu právoplatnosti rozvodu strany nedisponovali
takými prostriedkami, ktoré by posudzoval súd pri vyporiadaní BSM, pričom podľa názoru súdu obe
strany väčšinu týchto prostriedkov použili na svoju výživu, bývanie, či regeneráciu pracovnej sily.

19. Z titulu vyporiadania majetkovej hodnoty za prikázané hnuteľné veci v prospech žalovaného zaviazal
súd žalovaného na výplatu polovičnej hodnoty z ich celkovej hodnoty 194,86 €, čo činí 97,43 € a sumu
33.250 € titulom polovičnej všeobecnej hodnoty bytu č. X na 3. poschodí v bytovom dome S. L. XXXX,
T. M. L. XXXX, T. R. F. XX, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiely 308/10000, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A.,

obec A., okres A. v hodnote 66.500 €, čo by celkom činilo 33.347,43 €. V tomto smere však súd zohľadnil
sumu, ktorú žalovaný už zaplatil žalobkyni vo výške 15.551 € (čo medzi stranami nebolo sporné), takže
celková výška výplaty žalovaného v prospech žalobkyne tak činí 17.796,40 €.

20.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§257CSPauviedol,žeideokonanie,vktorommajúúčastníci

na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Typickým konaním je konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva - tzv. iudicium duplex.

21. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

22.1 Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP a navrhla, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok spôsobom, ktorý špecifikovala v odvolaní.
22.2 Žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, arbitrárny, nespravodlivý, objektívne
nepresvedčivý, nepreskúmateľný, lebo skutkový stav a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí

nie je riadne odôvodnený. Poukázala na to, že súd rozhodol o zastavení konania o vydanie vecí,
žalovaný vydal predmetné veci žalobkyni po rokoch od podania žaloby, napriek tomu, že žalovaného
vyzývala písomne ešte dňa 07.11.2005, 11.03.2006 a matka žalobkyne bola splnomocnená žalobkyňou
na prevzatie osobných vecí ešte 19.11.2001. O prevzatí vecí bol spísaný preberací protokol zo dňa21.10.2014. Súd o trovách konania nerozhodol s poukazom, že žiadne dokazovanie sa nevykonalo.
Súčasťou spisu však boli listinné dôkazy o vydaní osobných vecí žalovaným aj výzvy, na ktoré žalobkyňa
poukazovala, preto súd mal aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu sa tak v tejto

časti dostalo do extrémneho rozporu s týmto kogentným ustanovením a s princípom spravodlivosti.
22.3 Čo sa týka samotného vyporiadania BSM, konštatovala, že súd sa v novom konaní obmedzil len na
skutočnosti, ktoré vzišli z dovolacieho konania a tieto podrobil opätovnému dokazovaniu. Napriek záveru
súdu, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí, súd zmätočne rozhodol o prikázaní aj nehnuteľností
aj hnuteľných vecí žalobkyni, nie žalovanému, žalovanému priznal voči žalobkyni majetkovú hodnotu

21.709,48 € titulom štvrtinového podielu nadobúdacej ceny za byt v USA a titulom Mazdy 2.821,48 €,
spolu žalovanému tak bolo priznané súdom voči žalobkyni titulom vyporiadania 88.404,34 €. Zmätočný
je aj výrok IV. napadnutého rozsudku, keď súd zaviazal žalovaného z titulu vyporiadania majetkovej
hodnoty zaplatiť žalobkyni 17.796,40 €. Z celkovej masy, ktorú vyčíslil na sumu 66.694,86 €, všetka
pripadla žalovanému a polovicu 33.347,43 € by mal vyplatiť žalobkyni a len z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že žalobkyni bolo vyplatené 15.551 € podľa zrušeného rozsudku, táto suma však nie je krytá

do budúcna žiadnym právoplatným výrokom, a preto súd mal pojať do výroku celú sumu vyporiadacieho
podielu 33.347,43 € a vyplatiť žalobkyni po znížení čiastočného plnenia v sume 15.551 €, zostatok vo
výške 17.796,40 €.
22.4 Súd vykonal vyporiadanie nehnuteľnosti v USA, ktorá mala byť za trvania manželstva nadobudnutá
žalobkyňou v USA a odpredaná v roku 2019. Súd v novom konaní zmenil svoje vlastné rozhodnutie,

ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu napriek tomu, že nové dôkazy skutkový stav nezmenili, keď súd
prvej inštancie v pôvodnom konaní v bode 75. rozsudku prijal záver, že žalobkyňa bola len ručiteľkou
úveru priateľa p. O., t.j. tretej osoby voči veriteľovi banke, čo potvrdil aj odvolací súd svojim rozsudkom.
Súd prijal záver bez toho, aby mal preukázané, že nehnuteľnosť v USA, ktorá bola v roku 2019 predaná,
patrila do BSM a bola nadobudnutá zo spoločných prostriedkov účastníkov konania. Súd v novom

konaní rozhodol bez toho, aby sa zaoberal listinným dôkazom, zmluvou o ručiteľskom úvere – záručnou
listinou zo dňa 20.10.2000, z ktorej vyplynulo, že N. O. a A. E. sú spoloční držitelia majetkového
práva k nehnuteľnostiam. Z listiny vyplynulo, že ide o ručenie a spoločných držiteľov nehnuteľnosti,
a nie vlastníkov. Súd prijal záver, že tretí subjekt N. O. zložil akontáciu 10.000 USD a úver vo výške
80.000 USD v súvislosti s nadobudnutím bytu v USA, t.j. do zániku BSM účastníkov konania. Teda

súd i napriek tomu, že deklaruje, že akontáciu zaplatil a úver zobral tretí subjekt, pojal do masy BSM
účastníkov konania peňažnú pohľadávku vo výške 90.000 USD. Ďalej súd deklaroval, že listina na č.l.
1374 podľa žalobkyne nahrádza výpis z katastra nehnuteľností, podľa ktorej sa stali nadobúdateľmi
majetkových práv k predmetnej nehnuteľnosti N. O. a A. E., podľa uzavretých zmlúv kraja H. s dňom
zápisu XX.XX.XXXX. Pokiaľ súd sa odvolal na túto listinu, vôbec nevyhodnotil na škodu žalobkyne

úradný preklad J. B. č. 77/2023 zo dňa 24.08.2023, kde je obsiahnutá listina, na ktorú sa súd odvoláva,
zoznam uzavretých zmlúv kraja H., J. L. T. XX-XX-XXX-XXX-XXXX s dátumom zápisu 20.10.2000,
typ dokumentu záručná listina a záručný účet A. E.. Táto listina len potvrdzuje, kto spláca úver voči
banke, ktorým je osoba splácajúca N. O.. Podľa amerických noriem počas splácania hypotéky USA
ani hlavný dlžník ani spoludlžník nevlastní žiaden podiel nehnuteľnosti, podľa výkladu spoločnej

hypotéky vlastnenie hypotekárnej listiny nie je vlastnícky list. Technicky nehnuteľnosť dlžník nevlastní,
pokiaľ hypotéka nie je úplne splatená. Naviac, nebolo preukázané, žeby žalobkyňa použila spoločné
prostriedky, tvoriace BSM ku dňu zániku do nadobudnutia veci v USA, pred súdom ďalej deklarovala, že
ani po podpísaní záručnej listiny 21.10.2000 sa nestala vlastníčkou bytu, naďalej bývala v prenajatom
byte a aj podľa rozsudku o rozvode bola stále vedená na adrese v USA XXXX U. S. S.. H. J.. XXXXX,

a nie XXXX T. P. Q., R. XX F. M. J., ktorý bol predmetom predaja v roku 2019, čo súd tiež nijako
nevyhodnotil.
22.5 Súd sa vôbec ani len nezmienil o listinných dôkazoch, ktoré boli súdu v novom konaní produkované
a potvrdzovali procesnú obranu žalobkyne, a to:
i/ úradný preklad M. J. B. L.XX/XXXX zo dňa 24.08.2023, doklad Washington MUTUAL zo dňa

21.01.2004 adresovaný N. O., ktorým banka ďakuje menovanému, že si vybral banku na uspokojenie
jeho finančných potrieb, tzn., že žiadosť o prefinancovanie úveru zo dňa 21.01.2004 Washington
MUTUAL BANK mohol podať iba N. O. a iba on figuruje aj na tejto žiadosti voči samotnej banke.
V žiadosti sa uvádza čiastka 77.000 USD ako výška úveru, pretože do prefinancovania sa z celkového
dlhu odrátalo iba 3.000 USD, pretože 33.000 USD si nechala banka ako úroky a bankové poplatky.

ii/ zoznam uzavretých zmlúv kraja Cook s dátumom zápisu 20.10.2000, popis typu úver, prvý strana
splácajúca úver N. O., prvá strana prijímajúci úver LABE BK, typ dokumentu záručná listina, táto listina
preukazuje, kto spláca úver voči banke.iii/ úradný preklad č. 29/2024 z anglického jazyka prekladateľkou M. J. B. z 22.04.2024- výpis
vysporiadania vydaný spoločnosťou ALTA, z ktorej listiny vyplýva, že z celkovej ceny predaja
nehnuteľnosti v USA zo dňa 11.07.2019 vo výške 105.546,44 USD bola splatná čistá hodnota z výťažku

predaja nehnuteľnosti v konečnej sume 53.162,41 USD. 100 % výnos z predaja nehnuteľnosti vznikol
len tretej osobe N. O., ktorý nie je účastníkom tohto konania a oprávnenej žalobkyni, lebo vec bola
získaná z jej výlučných prostriedkov po zániku BSM od roku 2004, t.j. rok po rozvode a 27 mesiacov od
podpísania záručnej listiny a za 27 mesiacov má žalobkyňa vyplatiť žalovanému viac ako 20.000 €.
iv/ Prehlásenie N. O. zo dňa 26.04.2020, ktorý vyhlásil, že na zakúpenie bytu v sume 90.000 USD

zobral úver, z toho 80.000 USD od LABE BANK a 10.000 USD zaplatil akontáciu a banka vyžadovala
ešte ručiteľa úveru, ktorý sa zaručí za jeho platby. Preto obaja podpísali záručnú listinu za ručenie za
vlastnícky titul, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Teda všetky splátky úveru vrátane akontácie zaplatil
N. O. banke do januára 2004. Úver bol na dobu 30 rokov.
v/ žiadosť o prefinancovanie úveru zo dňa 21.01.2004 Washington MUTUAL BANK, ktorú žiadosť mohol
podať iba N. O. a iba on figuruje na tejto žiadosti voči samotnej banke on vystupoval ako dlžník.

vi/ úradný preklad č. XXX/XXXX z anglického jazyka do slovenského jazyka prekladateľom
TRANSLATELINE s.r.o. zo dňa 06.08.2020 listu advokáta USA Timoti M Barnes z 23.06.2020, z ktorého
vyplýva, že súdy SR nemajú žiadnu právomoc nad nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v cudzej krajine.
N. O. má prednostné právo pred akýmkoľvek bývalým alebo rozvedeným manželom.
vii/ úradný preklad č. 29/2024 z anglického jazyka do slovenského prekladateľkou M. J. B. zo dňa

22.04.2024 ohľadom kreditných kariet.
V napadnutom rozsudku ale žiadne vyhodnotenie dôkazov sa nenachádza, nielen že neboli
vyhodnotené, ale súd ich ani v rozsudku neuvádza, neboli vyhodnotené svedčiace v prospech
žalobkyne, čo je porušením jej práva na spravodlivý súdny proces. Súd pri vyporiadaní BSM pri
povinnosti výplaty v prospech žalovaného vychádzal z pasív úveru 90.000 USD tretej osoby a v rozsahu

1/4 priznal žalovanému aktívum na vyporiadacom podiele 22.500 USD ku dňu vyporiadania 20.888 €.
Teda žalobkyňa má vynakladať ešte ďalšie výlučné finančné prostriedky žalovanému na akýsi vyrovnací
podielzastavu,keďsamažalobkyňadozánikuBSMžiadnespoločnéfinančnéprostriedkydobytuvUSA
nevniesla, pretože sa stala oficiálnou spoludlžníčkou až rok po rozvode a splátky platila z výlučných
prostriedkov po rozvode manželstva nepatriacich do BSM.

22.6 Súd, ktorý žiadal predložiť doklady ohľadom predaja bytu v USA v roku 2019 na tieto dôkazy taktiež
neprihliadal, nevyhodnotil na škodu žalobkyne. Byt, ktorý sa predával, sa totiž predával prostredníctvom
banky, lebo ku dňu predaja nebol splatený, a preto čistá hodnota z predaja bola 53.162,41 USD.
Z výťažku z predaja, ktoré splátky zaplatila výlučne žalobkyňa a nie žalovaný, predsa žalobkyňa nemala
žiadny prospech v súdom stanovenom štvrtinovom podiele, pretože z čistej hodnoty z predaja bytu by

bol štvrtinový podiel v sume 13.290,60 USD.
22.7 Súd vôbec neakceptoval nárok žalobkyne, ktorý deklarovala v záverečnom prednese. Bolo
preukázané, že žalobkyňa nedala do rozvodu žiadne spoločné finančné prostriedky, ale po rozvode
splatila úver zo svojich výlučných prostriedkov. Napriek tomu, že žalobkyňa vo svojich podaniach aj
v záverečnom prejave deklarovala, že ak by súd pojal majetkovú hodnotu bytu v USA do masy BSM,

dovolávala sa zaplatenia voči žalovanému, čo vynaložila zo svojho, na čo súd absolútne neprihliadal
pri vyporiadaní a nezaviazal žalovaného na žiadnu náhradu. Žalobkyňa súdu preukázala, že na
nadobudnutie veci zo svojich výlučných prostriedkov až po rozvode manželstva vynaložila, t.j. splátky
žalobkyne a tretej osoby od 2004 do roku 2019, t.j. za 15 rokov predstavovali 109.440 USD, náklady na
prefinancovanie 2.500 USD, 15 rokov daň 1.200 USD v sume 18.000 USD, spolu 129.940 USD. Z tejto

sumy je polovica pripadajúca na žalobkyňu a polovica pripadajúca na tretiu osobu po 64.970 USD. Z tejto
sumy v rozsahu polovice na žalovaného dlh je minimálne v sume 32.485 USD, preto túto sumu v prípade
vyporiadania akejkoľvek majetkovej hodnoty bytu USA navrhovala zaviazať žalovaného voči žalobkyni.
Súd ale tento nárok žalobkyne nezohľadnil a v rozsudku citoval § 150 OZ. Súd pokiaľ vyporiadaval nárok
z USA, mal započítať v prospech žalobkyne, že žalobkyňa zaplatila zo svojich výlučných prostriedkov

sumu 64.970 USD, skutočný výťažok z predaja bol pre oboch v sume 53.162,41 USD, z toho štvrtinový
podiel je 13.290,60 USD, tak mal byť žalovaný zaviazaný na sumu 32.485 USD, čo sa nestalo na
škodu žalobkyne. Žalobkyňa je postupom súdu poškodená na svojich právach, pretože nemá ani byt
v Rožňave, ktorý má hodnotu dnes cca 70.000 €, nemá bytové zariadenie a ešte je zaviazaná na
zaplatenie žalovanému viac ako 20.000 € titulom akýchsi nárokov z USA. Nie je zrejmé, na základe

čoho mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť ktorá bola prostredníctvom banky v USA v roku 2019
odpredávaná, je z akých spoločných prostriedkov do rozvodu 2003 nadobudnutá. Nesvedčí tomu žiaden
dôkaz. Naopak, v konaní bolo preukázané, že do rozvodu splácal úver tretí subjekt a ku dňu zániku BSM,
t.j. 07.02.2003 existoval len dlh tretej osoby N. O.. Žalobkyňa dôvodne poukazovala aj na judikatúru,že ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len
tento manžel bol účastníkom zmluvy, potom táto vec nepatrí do BSM, ale je v jej osobnom vlastníctve,
judikát NS ČR 22Cdo/980/2003 z 02.12.2003. V konaní nebolo preukázané, že na nehnuteľnosť v USA

boli použité akékoľvek spoločné prostriedky účastníkov konania. Do právoplatného rozvodu manželstva
07.02.2003 žalobkyňa nepoužila ani jeden cent zo zdrojov BSM. Žalobkyňa poukazovala opätovne na
judikatúru a súdnu prax, že za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva uzavretá
len jedným z manželov. Rozsudok NS ČSR sp.zn. 3Cz/57/73, ručiteľský záväzok jedného z manželov
R 61/1973, rozsudok 4Cdo/234/2010 z 29.06.2011, individuálne záväzky manžela, ručiteľský záväzok

jedného z manželov R 61/1973 sa netýka predmetu BSM, teda spoločných vecí, pretože predmetom
BSM môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, t.j. veci, ktoré sú už súčasťou BSM a nie
veci, ktoré sa ešte len nadobúdajú. Žalobkyňa napriek tomu, že nákladné listinné dôkazy v úradných
prekladoch na výzvu súdu predložila včas, napriek tomu bola súdom upozornená na prieťahy v konaní,
na čo žalobkyňa aj reagovala listom zo dňa 03.05.2024 a na rozdiel od žalovaného, ktorý bol urgovaný
súdom na podanie vyjadrenia, na prieťahy upozornený nebol.

22.8 Zároveň vyrozumela súd o nemožnosti byť účastná ohliadky vykonávanej znalcom z dôvodu jej
zmarenia účasti na obhliadke samotným žalovaným. Žalovaný sám na pojednávaní dňa 29.11.2019
potvrdil, že nedovolil vstúpiť právnej zástupkyni žalobkyne do bytu v Rožňave s poukazom na článok
21 Ústavy. Tým boli porušené jej práva v konaní pred súdom, konkrétne rovnosť účastníkov obhajovať
svoje záujmy.

22.9 Odvolacie dôvody smeruje aj vzhľadom na vyporiadanie hnuteľných vecí súdom. Je zrejmé,
že matka žalobkyne A. B. darovala žalobkyni dňa 15.04.1998 darovacou zmluvou dlhopis I. J. XX
XXXXXXXXXX za účelom zaplatenia odkupovaného bytu a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa
13.01.1999 žalobkyňa preukazovala, že jej matka uhradila Mestu Rožňava sumu 1.855 Sk ako časť
kúpnej ceny za byt. Súd i napriek týmto dôkazom prijal záver, že nepreukázala vnos do spoločného

majetku. Súd deklaruje, že žalobkyňa nepreukázala použitie darovaného dlhopisu i napriek tomu, že
súdu preukázala v novom konaní, že ona nevlastnila vlastný dlhopis, pretože vlastnila priame akcie VSŽ
Košice a akcie Air Special, a.s., a preto nemohla svoj neexistujúci dlhopis použiť na zaplatenie kúpnej
ceny. Žalobkyňa dôvodne poukazovala na skutočnosť, že predmetom BSM nie sú veci nadobudnuté
darom. Navrhovala nahradiť, čo zo svojho - darovaných prostriedkov vynaložila na spoločný majetok.

Z kúpnej ceny 35.855 Sk, z darovaných prostriedkov 10.000 Sk a 1.855 Sk vniesla žalobkyňa do
BSM sumu 11.855 Sk, čo je 33,06 % z kúpnej ceny nadobúdaného bytu a jej vyporiadací podiel
vyšší v sume o 33,06 %, čo je 21.984,90 €. Z darovacej zmluvy o darovaní dlhopisov vyplynulo, že
darovanýdlhopisžalobkynibolpoužitývýhradnenazaplatenieodkupovanéhobytuvRožňaveaboldaný
pokyn obdarovanej k podaniu pokynu na prevod dlhopisu na stredisko cenných papierov. Dar žalovaný

nevyvrátil, sám potvrdil použitie tohto dlhopisu na kúpu bytu, pretože kúpna cena bola rozložená do
31.01.1999, čo len potvrdzuje aj časovú súvislosť. Súdu nestačila ani darovacia zmluva ani čestné
vyhlásenie matky žalobkyne zo dňa 16.03.2007 o darovaní dlhopisu na kúpu bytu. Súd napriek novým
listinám len zopakoval odôvodnenie podľa rozsudku dovolacieho súdu. Žalovaný nevyvrátil a nepredložil
súdu totiž žiadne dôkazy, ktoré by tento skutkový stav vyvracali a nepredložil súdu žiadne iné konkrétne

dôkazy, kedy z akých iných finančných prostriedkov splatil byt.
22.10 K osobnému motorovému vozidlu Mazda súd nezohľadnil, že žalobkyňa a nie žalovaný sa pričinil
o jeho nadobudnutie. I napriek opätovnému predkladaniu listinných dôkazov na výzvu súdu súd prijal
záver, že predložené doklady z Istrobanky o vklade na účet Istrobanky za trvania manželstva realizované
matkou žalobkyne neznamenajú, že ich platila matka zo svojich finančných prostriedkov. Súd zmätočne

uvádza, že žalobkyňa iné doklady, než za obdobie 01-05/1999 o splácaní úveru matkou žalobkyne po
6.200 Sk mesačne nepredložila. Nie je to pravda, pretože tieto listinné dôkazy predkladala žalobkyne
opakovane. Aj v tomto prípade bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nemá žiaden nárok na vyrovnací podiel z auta s prihliadnutím na vnos žalobkyne
do auta v sume 12.417,95 €, a preto nemala byť zaviazaná na vyrovnací podiel, ale žalovaný mal byť

zaviazaný na povinnosť žalobkyni vyplatiť minimálne polovicu z predaja vecí v sume 2.821,48 €.
22.11 Osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf, motorové vozidlo existovalo ku dňu rozvodu a bolo
aj predmetom znaleckého dokazovania v sume 566 €. Súd prijal záver, že bolo odpredané potom, ako
nežili v spoločnej domácnosti. Žalovaný zjavne aj s majetkom patriacim do BSM nakladal, a teda, ak vec
previedol na iného, žalobkyňa mala a má zákonné právo na finančné vyrovnanie zaviazať žalovaného

sumou v rozsahu 1/2 z predaja, teda v sume 414,92 €.
22.12 Zbrane, celý arzenál zbraní. Bolo nepochybné, že väčšina bola zaobstaraná za trvania manželstva
zo spoločných peňazí na základe nákupného povolenia. Podstatné je, že na osobné záujmy žalovaného
boli zo spoločných prostriedkov použité finančné prostriedky a pri vyporiadaní sa na tieto skutočnostineprihliadalo, teda nemožno vylúčiť použitie § 150 druhá veta OZ, aby nebol jeden z manželov
nedôvodne zvýhodnený. Súd si osvojil argumentáciu o účelovom zapísaní zbrane na jeho osobu, keďže
tretia osoba nedisponovala zbrojným preukazom a tejto procesnej obrane nemala byť poskytnutá aj

právna ochrana. Len predaj Berety 92 FS za 40.000 Sk, z predaja ktorého nemala žalobkyňa žiaden
prospech, predsa potvrdenia o lustrácii potvrdili aj nákup zbraní v prospech žalovaného, preto žiada
minimálne 3.000 € vyrovnací podiel.
22.13 Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, žiadne finančné prostriedky nepreukázal, žiadne
spoločné vklady nepreukázal, žiadne spoločné zostatky na účtoch nepreukázal, žiadnymi finančnými

prostriedkami nedisponoval a tiež nepreukázal, že akékoľvek finančné prostriedky niekedy žalobkyni
dal. Naviac prostriedky pochádzajúce z BSM nepoužil na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ale
na vlastnú potrebu. Nesprávny procesný postup súdu teda spočíva v porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymykajú nielen zákonnému, ale aj procesnoprávnemu rámcu. Bol to práve
žalovaný, ktorý súdu podsúval kontroverzné čestné prehlásenia svedkov, ktorí však spochybnili ich
vierohodnosť, ale ktoré súd žiadnym spôsobom tiež nevyhodnotil. Bola to práve žalobkyňa, ktorá

napriek tomu, že sama mala ťaživú situáciu, zvládnuť situáciu v zahraničí, riešiť otázku bývania
a znášania nákladov na podnájom, inkaso, naopak aj potom, ako spolu nežili, žalovanému prispievala
na domácnosť, inkaso, posielala balíky, pričom žalovaný ani raz po celú dobu žalobkyni ničím neprispel.
Žalobkyňa predložila súdu preklad ohľadom kreditných kariet preukazujúcich, že žalobkyňa mala dlhy
a nie úspory, s ktorým dokladom sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zároveň poukazovala na to,

že ak by sa mali vyporiadať akékoľvek majetkové práva, ktoré sa nenachádzajú na území SR, právomoc
slovenského súdu konať nie je možné odvodiť ani z iných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. Ak by
sa majetkové práva mali nachádzať v inom štáte, súd by musel postupovať v zmysle § 9 CSP tak, že
v tejto časti by konanie zastavil pre nedostatok právomoci. Žiadne však majetkové práva ani nevznikli.
Žalobkyňa zaslala za rok 1999 za byt 46.800 Sk, za rok 2000 sumu 23.120 Sk, 100 USD, presný rozpis

tvorí obsah spisu, teda spolu 69.920 Sk, ale to už žalovaný neuvádza. Navrhuje preto, aby súd odvolaniu
vyhovel a v merite veci spravodlivo rozhodol. Zároveň napáda aj ostatné výroky rozsudku, ktoré sú
závislé na rozhodnutí vo veci samej. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobkyni
neprizná žiadne plnenie z titulu vyporiadania BSM. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu
25.250,13 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania.
Mal za to, že rozhodnutie napraví majetkovú nespravodlivosť, ktorá vznikla v dôsledku systematického
zamlčovania majetku zo strany žalobkyne a procesnej pasivity súdu pri hodnotení dôkazov.

23.2Žalovanýkonštatoval,žepodanímopravnéhoprostriedkunedôjdekprávoplatnémuskončeniuveci,
avšak napadnuté rozhodnutie má vady procesného i hmotnoprávneho charakteru, pre ktoré sa s jeho
závermi nemôže stotožniť. Pochybenie súdu je uvedené aj v bode 30. rozsudku, keď doplnil znalecké
dokazovanie a ignoroval zásadné metodické chyby v znaleckom posudku. Prvú vadu v zmysle § 365
písm. b/ CSP vzhliada žalovaný v neodôvodnenom a nezákonnom doplnení znaleckého dokazovania

k už vyriešenej otázke ceny bytu. Súd po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu pristúpil k doplneniu
znaleckého dokazovania k už právoplatne vyriešenej otázke trhovej hodnoty bytu v Rožňave, ktorá
bola právne aj skutkovo uzavretá. Vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu, súd výslovne odmietol
otázku správnosti určenia hodnoty tejto nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dovolania žalobkyne
a potvrdil správnosť predchádzajúceho posúdenia ceny súdom prvej inštancie. Táto cena sa stala

pre súd prvej inštancie viažucou a nemala byť predmetom ďalšieho dokazovania. Zároveň platí,
že žalovaný uhradil sumu 15.551 € žalobkyni na základe právoplatného rozsudku krajského súdu
z 07.12.2021 a žalobkyňa ju po zrušení veci odmietla vrátiť, čím sa z nej stala reálne spotrebovaná
hodnota, s ktorou mohla žalobkyňa už v roku 2021 naložiť. Ak súd o tejto veci rozhodol po druhýkrát
s použitím novej znaleckej hodnoty, došlo k duplicitnému obohateniu žalobkyne, ktorá už v roku 2021

disponovala finančnou hotovosťou rovnajúcou sa hodnote jej podielu z bytu. Následne v roku 2025
vyžaduje doplatenie rozdielu v zmene ceny bytu, hoci s uvedenou hodnotou do roku 2021 disponuje.
Ako žalovaný uviedol aj vo svojom záverečnom prejave na pojednávaní, akékoľvek opätovné zisťovanie
hodnoty tej istej nehnuteľnosti bez preukázanej zmeny skutkových okolností je v priamom rozpore
so zásadou právnej istoty a hospodárnosti konania, predovšetkým záväzným názorom dovolacieho

súdu, ktorý v rámci rozhodnutia o dovolaní žalobkyne výslovne a vecne sa zoberal otázkou ceny
bytu v Rožňave a túto otázku definitívne právne vyriešil. Dovolací súd nevyhovel žalobkyni a potvrdil
správnosť pôvodného spôsobu stanovenia ceny bytu, čím sa táto otázka stala preskúmanou najvyššou
súdnou autoritou, a teda konečnou. Súd prvej inštancie tým, že túto otázku znovu otvoril bez právnehozákladu sa dopustil procesného excesu, ktorý nemá oporu ani v pokynoch dovolacieho súdu, a tým
prekročil rámec svojho viazania rozhodnutím vyššieho súdu.
23.3 Ďalším vážnym pochybením súdu bolo to, že sa v odôvodnení rozhodnutia nekriticky stotožnil so

závermi znaleckého posudku Ing. Pavlíny Černochovej č. 96/2023 napriek tomu, že žalovaný vzniesol
vecné a odborne podložené námietky voči jeho správnosti a zákonnosti. Súd však k týmto námietkam
neprihliadol, pričom ako dôvod uviedol, že boli uplatnené oneskorene. Tento postup súdu je v rozpore
s ust. § 187 a § 189 CSP, ako aj s princípom kontradiktórnosti a rovnosti strán. Právo účastníka
konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má dominantne ústnu podobu, pričom nie je podmienené

tým, že účastník musí na posudok písomne reagovať pred pojednávaním. Žalovaný sa vyjadril pri
prvom ústnom pojednávaní po doručení posudku, a teda v najbližšom možnom procesnom štádiu,
čo je úplne v súlade so zákonom. Záver súdu, že žalovaný mal podať písomné vyjadrenie bez toho,
aby ho súd vyzval, je preto procesne svojvoľný a špekulatívny, najmä ak z obsahu spisu nevyplýva,
že by bol žalovaný na podanie písomných pripomienok vôbec vyzvaný. Aj keby vyzvaný bol, nič mu
nebráni vzniesť ďalšie pripomienky až do vyhlásenia skončenia dokazovania, čo sa v danom prípade

nestalo.Súdvyčítalžalovanému,ževýhradynepredložilpísomne,hocihoktomunikdynevyzval,akteda
súd neprihliadol na tieto výhrady len z formálneho dôvodu, konal v rozpore so zásadou spravodlivého
procesu a rovnosti strán. Výhrady žalovaného neboli subjektívne, či účelové, ale týkali sa závažného
porušenia objektívnych kritérií hodnotenia nehnuteľností podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., keď
znalkyňa v rozpore s § 3 prílohy č. 3 tejto vyhlášky stanovila technickú hodnotu nehnuteľností vo výške

83 %, hoci v jej posudku z roku 2019 bola určená len na 78 %, teda došlo k navýšeniu technickej hodnoty
bytu bez toho, aby sa v tomto byte, alebo bytovom dome čokoľvek robilo. Takýto postup znalkyne je
neobhájiteľný. Nehodnovernosť posudku je dôvodom na jeho vylúčenie z dokazovania alebo nahradenie
novým znaleckým posudkom a súd bol povinný konať ex offo, keďže išlo o vedeckú a metodickú chybu,
ktorú by si mal každý súd všimnúť aj bez návrhu. Tým, že súd najprv opätovne riešil právoplatne

vyriešenú otázku hodnoty bytu a následne ignoroval objektívne a vecne podložené výhrady žalovaného,
došlo k porušeniu základných zásad civilného procesu tak, ako to predpokladá § 365 ods. 1 písm. b/
CSP, najmä princíp spravodlivého procesu rovnosti strán a zákazu duplicity rozhodovania. V dôsledku
tohto dvojitého pochybenia došlo k duplicite v majetkovom obohatení žalobkyne, ktorá najprv získala
finančné vyrovnanie a po druhý raz bola zvýhodnená umelo nadhodnoteným posudkom v roku 2023.

23.4 Pochybenie súdu v bodoch 25. až 29. napadnutého rozsudku. Žalovaný namieta, že došlo
k neprípustnému skresleniu majetkových pomerov strán v neprospech žalovaného. Súd zohľadnil kúpnu
cenu nehnuteľnosti, no ignoroval hypotekárne zaťaženie. Súd operuje s hodnotou nehnuteľnosti v USA,
ktorú žalobkyňa nadobudla spolu s p. O. počas trvania manželstva za kúpnu cenu 90.000 USD.
Napriek tomu, že bolo v konaní preukázané hypotekárnou zmluvou, výpoveďou žalobkyne a jej právnej

zástupkyne, že táto nehnuteľnosť bola z veľkej časti financovaná hypotekárnym úverom, teda zaťažená
dlhom, súd celú sumu 90.000 USD započítal ako hodnotu patriacu do BSM bez odpočítania nesplatenej
istiny hypotéky, ktorá sa ešte počas manželstva splácala. Tento postup je nelogický a právne nesprávny,
podľa zásady čistého majetku je možné do vyporiadania BSM zahrnúť len čistý výnos z nehnuteľnosti,
t.j. rozdiel medzi jej trhovou hodnotou a záväzkami, ktorými je zaťažená. Ak súd túto nehnuteľnosť

považoval za majetok patriaci do BSM mal odpočítať relevantné úverové zaťaženie. Nezohľadnenie
hypotéky spôsobilo nadhodnotenie reálnej hodnoty, ktorú by mohla žalobkyňa do BSM priniesť, čím
bola umelo znížená výška podielu, ktorý mal prináležať žalovanému. Ďalej je nepreskúmateľný výpočet
podieluv€.Zrozsudkuniejezrejmé,akýmspôsobomdošielsúdkukonkrétnejsume,ktorúžalovanýmal
získať, či vychádzal z kurzu USD/EUR k dátumu nadobudnutia rozvodu, alebo k dátumu rozhodnutia.

Súd v uvedenom bode 25. vykonal formálny prevod dolárov z roku 2003 do € podľa kurzu z roku
2025, čím došlo k zneužitiu výmenného kurzu bez akejkoľvek ekonomickej alebo právnej relevancie
azároveňignorovalhodnotupeňazívčase.Takýtovýpočetjeodtrhnutýodrealityaprávneneudržateľný.
Podľa ustálenej judikatúry súd musí vysporiadať hodnoty ku dňu zániku BSM, alebo ich ekvivalent po
transformácii a nie ich arbitrárne prepočítavať podľa výhodnejšieho kurzu. Neexistuje žiaden zákonný

základ na to, aby sa USD z roku 2003 prepočítavali v nominálnom kurze roka 2025 bez ekonomickej
úvahy.
23.5 Logicky neudržateľný je záver súdu o absencii hodnoty na strane žalobkyne ku dňu rozvodu.
Súd dospel k záveru, že ku dňu právoplatnosti rozvodu strany nedisponovali takými prostriedkami,
ktoré by bolo možné posudzovať v rámci BSM. Tento záver však nemá oporu v žiadnom vykonanom

dôkaze, ani listinnom, ani výpovedi strán a navyše priamo odporuje logickému hodnoteniu skutkových
okolností prípadu. Ako bolo preukázané a vysvetlené právnym zástupcom žalovaného v záverečnej
reči, majetkový prínos žalobkyne z nehnuteľnosti v USA, ktorá bola kúpená a následne predaná počas
trvania BSM je vyčísliteľný, objektívne doložený a vychádza zo spoľahlivých podkladov. Výška podielužalovaného na tejto nehnuteľnosti predstavuje tri samostatné ekonomické položky: Podiel z akontácie
na kúpu nehnuteľnosti bola zakúpená za 90.000 USD, pričom akontácia predstavovala 10.000 USD.
Vzhľadom na to, že kupujúcimi boli A. E. a N. O., z toho podiel žalobkyne bol 5.000 €, z toho podielu

prináleží žalovanému 50 %, teda 2.500 USD. Podiel na istine splatenej do rozvodu -počas obdobia od
20.10.2000 do 07.02.2003 bolo splatených 28 hypotekárnych splátok v celkovej výške istiny očistenej
od úroku, 3.075 USD, pričom podiel žalobkyne, polovica je 1.537,50 USD, z čoho podiel žalovaného
je 768,75 USD, podiel na zisku z predaja nehnuteľnosti, rozdiel medzi predajnou cenou 100.000 USD
a kúpou 90.000 USD predstavuje čistý zisk 10.000 USD. Po rozdelení medzi vlastníkov pripadá na

žalovaného 2.500 USD. Z uvedeného vyplýva, že nesporný nárok žalovaného z titulu majetkového
prínosu z nehnuteľnosti žalobkyne v USA predstavuje 5.768,75 USD (rok 2003). Žalovaný súdu predložil
aj spôsob výpočtu prevodu sumy z USD do EUR, ktorá spočíva v zohľadnení inflácie v USA. Priemerná
ročná miera inflácie v USA za obdobie 2003 až 2025 bola približne 2,51 %, čo znamená, že kumulatívna
inflácia zvýšila hodnotu 5.768,75 USD na 9.659,44 USD v roku 2025. Prepočet podľa výmenného kurzu
k 27.03.2025 pri kurze 1 USD = 0,9272 €, predstavuje hodnotu 8.956,94 €.

23.6 Odvolateľ už v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že všetky príjmy nadobudnuté
počas trvania manželstva patria do BSM bez ohľadu na to, že ktorý z manželov ich nadobudol, v akej
forme sa tieto hodnoty nachádzajú. Táto zásada je dlhodobo konštantne potvrdzovaná judikatúrou
slovenských súdov. Súd však dospel k záveru, že žalobkyňa ku dňu rozvodu nedisponovala majetkovými
prostriedkami, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania BSM. Tento záver je v priamom rozpore

s obsahom spisu a skutkovým stavom, ktorý bol preukázaný žalovanou stranou. Súd mal v konaní
preukázanépríjmyžalobkynevUSApočastrvaniamanželstva.Zospisuvyplýva,žežalobkyňapredložila
nasledovné dôkazy o svojich príjmoch v USA v rokoch 1999 až 2003 spolu vo výške 55.347 USD, čo
predstavuje v prepočte 2.020.707 Sk. Z mesačných príjmov vyplýva, že žalobkyňa vykazovala čistý
príjem približne 700 až 1.300 USD mesačne, z výpovede žalobkyne vyplynulo, že išlo o podnikateľskú

činnosť s množstvom daňových optimalizácií, jazdila na služobnom aute, mala odborného pracovníka
na dane, ktorý určil, čo sa ešte môže odrátať, pričom uviedla, že zarábala až 2.000 USD mesačne, no
čistý zisk podľa daňového priznania vykázali na úrovni 65 USD mesačne. Z toho jednoznačne vyplýva,
že doložené príjmy sú už v zásade ziskom po odpočítaní nákladov, t.j. že suma 55.347 USD predstavuje
čisté príjmy, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii ako disponibilné prostriedky a z ktorých mala možnosť

tvoriť úspory. Súd nevykonal porovnanie príjmov žalobkyne s príjmami žalovaného, a odhad rozsahu
zamlčovaných úspor. Na strane žalovaného pritom bolo preukázané, že jeho príjmy v období 1999
až 2003 boli 493.795 Sk, čo pri prepočte kurzom 32,92 Sk/USD zodpovedá približne 13.525 USD.
Z uvedených údajov vyplýva, že žalobkyňa mala približne štvornásobne vyšší čistý príjem než žalovaný.
Napriek tomu neboli na jej strane identifikované žiadne finančné zostatky, úspory či iné aktíva, hoci

disponovala troma bankovými účtami, dlhodobo podnikala, žila v USA, kde zarábala v USD a súčasne
nepreukázala žiadne výrazné výdavky. Žalovaný navrhoval, aby súd uložil žalobkyni povinnosť na
predloženie výpisov z bankových účtov, čo súd nevyužil a žalobkyňa sama žiadne relevantné zostatky
nepredložila. V takom prípade nastupuje predpoklad, že tvrdený príjem mohol byť reálne k dispozícii ako
forma úspor. Z prepočtov preto vyplýva, že po odrátaní známych výdavkov zostávalo žalobkyni každý

mesiac400až1.000USD,zktorýchpodľazásadosobnýchfinanciímohlaušetriťminimálne30%.Ztoho
vyplýva rozsah potenciálne zamlčaných úspor vo výške 8.700 až 29.000 USD, ktoré žalobkyňa mala
možnosť tvoriť počas trvania manželstva. Žalovaný uviedol, že ak by žalobkyňa priznala tieto príjmy už
v roku 2003, nemal by dôvod jej nič platiť za byt v Rožňave, naopak, ona by bola povinná vyplatiť jemu,
pretože jej majetková výhoda počas manželstva bola niekoľkonásobne vyššia, než hodnota sporného

bytu.SamažalobkyňavnávrhunavyporiadanieBSMpožadovala150.000Sk,pričomvtomistomobdobí
zarobila sedemnásobok hodnoty bytu. Napriek tomu jej bol v roku 2021, na základe klamstva o majetku
v USA, priznaný podiel v sume 15.551 €, ktorý jej žalovaný riadne zaplatil. Ak by žalobkyňa priznala
svoje reálne úspory a majetok, mohol súd prijať rozhodnutie, ktorým by byt ponechal žalovanému bez
akéhokoľvek doplatku, prípadne by žalobkyňa bola povinná poskytnúť kompenzáciu žalovanému. Na

základe výpočtov prezentovaných v bode 15. až 23. daného odvolania je zrejmé, že minimálny nesporný
nárok žalovaného na podiel z majetku nadobudnutého žalobkyňou počas trvania BSM je 8.956,94 €
(majetok v USA) plus 6.802,23 € (úspory a nespotrebovaný príjem žalobkyne), spolu 15.759,17 €. Súd
túto majetkovú situáciu prehliadol, odmietol hodnotiť dôkazy a rezignoval na zistenie skutkového stavu,
čím porušil základné zásady civilné procesu a naplnil odvolací dôvod podľa písm. f).

23.7 Zároveň súd nesprávne právne posúdil nárok žalovaného na náklady spojené s užívaním bytu
v Rožňave. Predmetom uplatneného nároku boli výlučne náklady do fondu opráv, správne poplatky,
poistné a dane z nehnuteľností, teda výdavky spojené s objektívnym udržiavaním hodnoty nehnuteľnosti
ako takej. Nie viazané na osobu užívateľa, ale na vlastníctvo a spoluvlastníctvo bytu. Tieto nákladyboli vynaložené za oboch spoluvlastníkov, pričom žalobkyňa ich ani raz za celé obdobie od rozvodu
v roku 2003 do rozhodnutia v roku 2025 neuhradila, čím žalovanému vznikol reálny regresný nárok.
Žalobkyňa nepreukázala žiadnu finančnú účasť na týchto nákladoch, hoci požaduje vyplatenie podielu

na nehnuteľnosti. Podľa ustanovenej judikatúry náklady vynaložené jedným zo spoluvlastníkov na
udržanie spoločnej nehnuteľnosti môžu byť predmetom započítania v rámci širšieho vyporiadania
BSM, ak prispievajú k zachovaniu hodnoty majetku a neboli nahradené druhým manželom. V danom
prípade žalovaný zdokladoval výdavky v celkovej výške 2.896,90 €, ktoré sú opakovane pravidelne
preukazované dokladmi o platbách do fondu opráv. Tieto výdavky mali byť súdom zohľadnené ako

kompenzácia alebo ako samostatná položka na strane žalovaného, čím by došlo k spravodlivému
vysporiadaniu. Nezohľadnenie týchto výdavkov predstavuje procesnú aj hmotnoprávnu vadu rozsudku,
ktorá mala za následok nesprávne určenie výšky vyporiadania majetkových podielov medzi účastníkmi
konania.
23.8 Žalobkyňa vedome zamlčala existenciu podstatnej časti majetku nadobudnutého počas trvania
manželstva, konkrétne príjmy z podnikania v USA, úspory, účty v bankových inštitúciách a vlastnícky

podiel na nehnuteľnosti v Elmwood Park. V dôsledku týchto nepravdivých tvrdení žalobkyne a na ich
základe vydaného rozsudku žalovaný v dobrej viere vyplatil žalobkyni sumu 15.551 € ako vyporiadací
podiel z bytu v Rožňave. Až následne vyšlo najavo, že žalobkyňa počas manželstva disponovala
vlastným hodnotným majetkom, ktorý nebol do vyporiadania BSM priznaný, svojim rozsahom výrazne
prevyšuje hodnotu jej podielu na byte v Rožňave a zakladá nárok žalovaného na finančnú kompenzáciu.

Po vyčíslení nárokov žalovaného voči žalobkyni výška regresného nároku predstavuje sumu 15.551 €
vyplatené žalovaným žalobkyni v roku 2021, sumu 6.802,23 € podiel žalovaného na úsporách žalobkyne
a 2.896,90 € náklady na byt v Rožňave. Žalobkyňa nebola osobou s nárokom na plnenie, ale osobou,
ktorá mala v rámci spravodlivého vyporiadania BSM plniť žalovanému. Neoprávnene prijala sumu
15.551 € a súčasne zamlčala ďalšie hodnoty. Reálne je tak vo finančnom prospechu vo výške viac než

25.000 €.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
zotrvali na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo
žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 19.06.2025. Odvolacia replika žalobkyne

bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 30.06.2025, ďalšie vyjadrenia
v spore doručené neboli.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobkyne aj žalovaného
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, na

nariadenom pojednávaní odvolacieho súdu v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu, zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu,
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zrušenie,
preto rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. Podľa ust. § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

27. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/,
h/ CSP a žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g/),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a f/.

29. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil
predmet BSM, a následne na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne záveru vyčíslenia hodnoty podielu z BSM, ktorú by mala každá zo sporových strán dostať.
Uvedený odvolací dôvod podľa odvolacieho súdu bol naplnený konkrétne tým, že súd prvej inštanciepochybil pri vyčíslení sumy za majetok, ktorý žalobkyňa mala nadobudnúť v USA a ktorý odpredala
v roku 2019.

30. Zároveň možno konštatovať aj čiastočnú zmätočnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia, keď súd
prikázal nehnuteľnosť aj hnuteľné veci žalobkyni a následne tento záver nepretavil do výpočtu sumy
na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z odôvodnenia
rozhodnutia sa však odvolaciemu súdu javí, že súd mal v úmysle nehnuteľnosť a hnuteľné veci prikázať
žalovanému, a teda sa jednalo o chybu v písaní vo výroku súdneho rozhodnutia.

31. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, teda ide o
prípad, keď určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 149
ods. 1 v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 písm. c/ CSP), a preto v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o vyporiadaní
BSM súd preskúmava vecnú správnosť celého výroku bez ohľadu na to, že v odvolaní je namietané

vyporiadanie iba niektorých vecí alebo niektorých práv.

32. Odvolací súd pristúpil k prieskumu vecnej správnosti celého napadnutého rozsudku z hľadiska
dodržania zásad pre vyporiadanie BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

33. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového vlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo
dňom právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode ich manželstva, t.j. dňom 07.02.2003, pričom k dohode
o vyporiadaní medzi sporovými stranami nedošlo.

34.1 Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34.2 Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
34.3 Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.
34.4 Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

35. V prejednávanej veci súd vec právne posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
správne vychádzal zo záveru, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie opätovne rozhodoval spor po vrátení veci dovolacím

súdom, a preto aj dokazovanie zameral len na skutočnosti vytknuté dovolacím súdom.

37. Dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Cdo /73/2022- 1278 zo dňa 26.04.2023 v bodoch 23. až 23.2.
uviedol, že „23. ...odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu vyjadrenému v ustanovení § 387 ods.
3 CSP nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými

v odvolaní. Žalovaný v podanom odvolaní v súvislosti s ustálením obsahu masy BSM vytýkal súdu
prvej inštancie, že odignoroval žalovaným tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa byt nadobudnutý v USA
odpredala v roku 2019, a preto predmetom vyporiadania nemala byť nehnuteľnosť v USA, ale peňažná
pohľadávka. Tiež namietal, že predmetná nehnuteľnosť bola financovaná z príjmov manželky, keďže
sama v konaní uviedla, že pred cestou do USA žiadne úspory ani iné financie nemala. Žalovaný v

nadväznosti na to vyjadril názor, že manželkine príjmy v USA v čase trvania manželstva museli tvoriť
hlavný zdroj BSM. Nemožno tiež nechať bez povšimnutia, že na uvedené skutočnosti upozorňoval
žalovaný v rôznej podobe počas celého konania, okrem iného aj v záverečnej reči pred okresným
súdom (bod 56. prvoinštančného rozsudku), keď uviedol, že „žalobkyňa ešte počas manželstva odišlado Ameriky, kde začala zarábať a mala príjem, a teda aj tento príjem by mal byť považovaný za predmet,
ktorý podlieha BSM. Napriek tomu tieto argumenty ostali súdmi nižších inštancií nereflektované.
Odvolací súd okrem toho, že v bodoch 64. až 68. vysvetlil, prečo nemá slovenský súd právomoc konať o

majetkunadobudnutomžalobkyňouvUSA,užďalejneposkytolžiadnuobjektívnezrozumiteľnúodpoveď
na špecifický argument žalovaného ohľadom zaradenia finančných príjmov manželky z USA do masy
BSM. 23.1 ....zdôraznil, že jedným z hlavných zdrojov bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú
príjmy z pracovného pomeru, podnikateľskej činnosti a príjmy zo sociálneho zabezpečenia, a to bez
ohľadu na to, ktorý z manželov ich získal. Mzda z pracovného pomeru vyplácaná jednému z manželov

a rovnako výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov sú najčastejším zdrojom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, z ktorého je potom vytváraný spoločný majetok manželov. Tento záver sa
uplatní bez ohľadu na to, či mzda, resp. výnosy dosiahnuté podnikateľskou činnosťou, spočívajúce v
peňažnom príjme, sú zamestnancovi alebo podnikateľovi vyplatené v hotovosti alebo sú mu poukázané
na účet v bankovom ústave. Napokon aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (porov. sp. zn. 2Cdo/49/2011). Zároveň literatúra aj súdna

prax zastáva tzv. subrogačnú teóriu, podľa ktorej veci vstupujú na miesto peňazí získaných za iné veci
predajom. Aj veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve
jedného z manželov, sú preto naďalej vo vlastníctve toho manžela (A. XX/XXXX). Ide o tzv. transformáciu
veci, v rámci ktorej tiež platí, že pokiaľ došlo k predaju vecí patriacich do BSM ešte pred vyporiadaním
BSM, bude výťažok z predaja patriť do BSM. Vec prejednávajúci senát na dôvažok pripomína, že

ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963 Zb. stanovuje, že právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,
proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok, čo však neznamená, že sa to vzťahuje aj na finančné prostriedky,
o vyporiadanie ktorých v konkrétnom spore ide, z čoho vyplýva, že takéto finančné prostriedky nemusia
byť získané a vedené v peňažnom ústave len na Slovensku. 23.2 Dovolací súd poukázal na to, že súd sa

musívodôvodnenírozhodnutiavyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Je preto nevyhnutné konštatovať, že vyššie uvedený
nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vady konania namietanej dovolateľom
má v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v

ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto
dôvodu je dovolanie žalovaného procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľ v ňom
dôvodne namieta ním uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože mu týmto nesprávnym procesným
postupom súdu bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.“

38.1 Zároveň dovolací súd uviedol: „29. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu v časti posúdenia výšky náhrady za vložený oddelený majetok jedného
z manželov do spoločného majetku a v otázke určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti spĺňa náležitosti
odôvodneniarozhodnutia(§393ods.2vspojenís§220ods.2CSP),apretohonemožnovdovolateľkou

namietanej časti považovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené (bez ohľadu na závery
vyslovené v bodoch 21. až 23.). 30. ... Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie
nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle §
420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil. 34. Dovolací súd
preskúmaním posudzovaného spisu konštatuje, že v rámci zisťovania skutkového stavu veci konajúcimi
súdmi nezistil v rozsahu dovolacích námietok žalobkyne výskyt ústavnoprávneho deficitu, súdy nižších
inštancií postupovali v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania, najmä zásadou

voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti.“
38.2 Dôvodnosť dovolania, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa
dovolateľky spočívalo v nesprávnom právnom posúdení otázky tzv. vnosu oddeleného majetku do veci
patriacej do BSM“, nakoľko všetky predpoklady pre zohľadnenie vnosu oddeleného majetku žalobkyne
do BSM boli naplnené, boli preukázané listinné dôkazy o vklade tejto sumy do kúpnej ceny za byt,

žalovaný nevyvrátil opak, napriek tomu súd vnos zo strany žalobkyne nezohľadnil. Ďalej v tejto súvislosti
namietala, že nebol zohľadnený ani dar zo strany matky, ktorým bol splatený celý finančný obnos kúpnej
ceny za osobné motorové vozidlo Mazda. Súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 150 Občianskehozákonníka na daný prípad a preto majetková hodnota z predaja osobného motorového vozidla Mazda
bola a je majetkom žalobkyne.
38.3 Dovolací súd uviedol, že „41.1 Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení

a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo
spochybňovaniesprávnostirozhodnutiaodvolaciehosúdu,čikritikajehoprístupuzvolenéhopriprávnom
posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované
v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie
nemožno založiť na spochybňovaní skutkových záverov súdov nižších inštancií na základe tvrdeného

nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, čo pritom v posudzovanom prípade tvorilo jadro podaného
dovolania.“

39. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa opätovného posúdenia otázky
vnosu žalobkyne do BSM, zahrnutia motorového vozidla Mazda 121, VW Golf, zbraní a vzhľadom na
odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa posúdenia nákladov na bývanie poukazuje na ust. § 455

CSP, v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

40. Nakoľko NS SR uznesením rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. decembra 2021 sp. zn.
6Co/107/2021 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2. júla 2021 č.k. 8C/53/2004-1083

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň dovolanie žalobkyne odmietol,
odvolacísúdopätovneneposudzovalne/správnosťzáverovsúduprvejinštancietýkajúcichsaposúdenia
vnosu žalobkyne do BSM, ustálenia otázky zahrnutia vozidla Mazda a VW Golf do masy BSM,
posúdenie otázky zbraní a nákladov žalovaného za byt v A., keďže z týchto dôvodov nebolo rozhodnutie
odvolacieho (prvostupňového) súdu zrušené.

41. Vzhľadom na zachovanie celistvosti posúdenia masy BSM, poukazuje odvolací súd na rozsudok zo
dňa 07.12.2021 sp. zn. 6Co/107/2021, závery ktorého v tejto časti prešli dovolacím prieskumom NS SR
a dovolací súd posúdil dovolacie námietky ako nedôvodné a neopodstatnené.

42. Už v odvolacom konaní sp. zn. 6Co/107/2021 podstatou odvolacích námietok strán sporu bolo
nesprávne ustálená cena nehnuteľnosti - bytu, skutočnosť, že súd neprihliadol na to, že žalobkyňa
sa vyššou mierou pričinila o nadobudnutie bytu, v dôsledku čoho jej podiel na nehnuteľnosti je
72,11%, nezapočítanie nákladov na byt v Rožňave do celkového vyporiadania, ktoré vynaložil žalovaný,
nesprávne ustálená masa BSM vo vzťahu k motorovému vozidlu Mazda, VW Golf, zbraniam a majetku

nadobudnutého žalobkyňou v USA.

43. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu vnosu žalobkyne do BSM konštatoval: „35. Nebolo v spore
spornou skutočnosťou, že strany sporu nadobudli byt č. X T. X. poschodí za trvania manželstva a to na
základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XX V. W. XX.XX.XXXX. Ku dňu zániku manželstva

(07.02.2003) vlastníctvo k bytu trvalo, preto medzi stranami sporu nebolo sporné, že byt patrí do BSM.
36. Žalobkyňa namietala, že súd neprihliadol na to, že sa väčšou mierou zapríčinila o nadobudnutie
predmetného bytu, keďže na zakúpenie bytu bol použitý jej dlhopis, dlhopis žalovaného, dlhopis matky
žalobkyne, ktorý jej matka darovala a sumu 5.855 Sk uhradila matka žalobkyne. V dôsledku týchto
skutočností tak podiel žalobkyne na predmetnom byte podľa žalobkyne predstavuje 72,11%. 40. V

spore žalobkyňa nepreukázala, ba ani netvrdila žiadnu z vyššie uvedených skutočností, v dôsledku
čoho by bola aplikácia disparity dôvodná. Z uvedeného dôvodu preto vecne správne postupoval súd
prvej inštancie, ak pri ustálení výplatnej povinnosti ohľadne bytu vychádzal z rovnakých podielov oboch
manželov. 41. Skutočnosť, že na úhradu kúpnej ceny bytu bol poskytnutý dlhopis matky žalobkyne,
ktorý darovala žalobkyni a finančné prostriedky matky žalobkyne, nemôže byť dôvodom pre disparitu

podielov v rámci vyporiadania ceny bytu. 42. Na uvedenú skutočnosť možno pri vyporiadaní prihliadnuť
iba z hľadiska toho, čo bolo z výlučného vlastníctva niektorého z manželov (v tomto prípade žalobkyne)
vynaložené na spoločný majetok. Manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli
jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených
prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na

návrh oprávneného subjektu. 43. Vychádzajúc z obsahu spisu bolo zistené, že matka žalobkyne A.
B. darovala žalobkyni dňa 15.04.1998 darovacou zmluvou dlhopis I. J. XX XXXXXXXXXX za účelom
zaplatenia odkupovaného bytu (čl. 152) a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 13.01.1999 (čl.
155) žalobkyňa preukazovala, že jej matka uhradila mestu Rožňava sumu 1.855 Sk ako časť kúpnejceny za byt. Iné dôkazy predložené neboli. 44. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že
žalobkyňa tieto svoje prostriedky vniesla do spoločného majetku, nakoľko z príjmového pokladničného
dokladu nevyplýva, že ním bola realizovaná práve platba - časť kúpnej ceny za byt; ako účel platby je

uvedený - splátka K. XXXX/XXX z čoho nevyplýva, že sa jedná o splátku kúpnej ceny za byt, nakoľko
číselne ani popisom nie je platba takto identifikovaná. Čo sa týka darovaného dlhopisu za účelom
odkúpenia bytu, bol síce darovaný za týmto účelom, avšak z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX čl.
VI bod 6 vyplynulo, že kúpna cena 35.855 Sk sa uhrádza dvoma dlhopismi v hodnote po 10.000 Sk
(20.000 Sk) a rozdiel ceny 15.855 Sk kupujúci uhradí v dvoch splátkach do 31.01.1998 v sume 7.928

Sk a do 31.01.1999 v sume 7.927 Sk. Z uvedeného vyplýva, že ak na kúpu bytu mali byť použité
dlhopisy žalobkyne a žalovaného, tak pri uzavretí zmluvy nebola použitá na úhradu suma z darovaného
dlhopisu (čo ani dátumovo nezodpovedá) a žalobkyňa následne nepreukázala, že sumu z darovaného
dlhopisu (10.000 Sk) a sumu 5.855 Sk aj skutočne uhradila. Žalobkyňa teda nepreukázala, ako následne
naložila s finančnými prostriedkami z darovaného dlhopisu. Nie je ani zrejmé a preukázané, či sumu
4.000 Sk (5.855 Sk - 1855 Sk z pokladničného dokladu) uhrádzala žalobkyňa zo spoločných alebo iných

prostriedkov a kedy sa tak stalo, a či tieto jej mali byť zo strany matky darované. Z uvedených dôvodov
preto suma 15.855 Sk nemohla byť započítaná ani ako vnos žalobkyne pri konečnom majetkovom
vyporiadaní.“

44. Odvolací súd vo vzťahu k motorovému vozidlu Mazda konštatoval: „52. K vyporiadaniu motorového

vozidla Mazda sa odvolací súd vyjadril už v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Co/690/2014 zo dňa
31.03.2016, na záveroch ktorých zotrváva. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že rozsudkom
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8C/109/2006 zo dňa 24.10.2007 súd rozhodol o neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa s treťou osobou. Motorové vozidlo teda ku dňu zániku BSM
existovalo, avšak ku dňu vyporiadania BSM bolo vo vlastníctve tretej osoby, pričom finančný prospech

z predaja, založeného neplatnou kúpnou zmluvou, mala žalobkyňa. Nakoľko sa motorové vozidlo už
nevrátilo do sféry žalobkyne, predmetom vyporiadania zostala hodnota, za ktorú žalobkyňa motorové
vozidlo predala, t. j. suma 5.642,96 €. 53. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní týkajúce sa
toho, že motorové vozidlo bolo nadobudnuté z jej finančných prostriedkov, boli predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Michalovce. Súd v rozhodnutí sp. zn. 8C/109/2006 zo dňa 24.10.2007,

právoplatným dňa 15.12.2007 (teda predstavuje právoplatne vyriešenú zásadnú otázku tohto konania)
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že „predmetné motorové vozidlo bolo zakúpené počas
trvania manželstva strán sporu a na jeho kúpu boli použité spoločné finančné prostriedky získané z
úveru ako aj spoločné úspory. Tvrdenie žalovanej 1/ (žalobkyňa), že na kúpu boli použité iba jej finančné
prostriedky preukázané nebolo. Jednoznačne nebol preukázaný ani dar 100.000 Sk na kúpu vozidla

od matky žalovanej 1/ (žalobkyne). Ak by však aj bolo preukázané, že na kúpu boli použité aj peniaze
získané darom, predmetné vozidlo by patrilo do BSM, lebo ak bola nejaká vec získaná za trvania
manželstva sčasti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, patrí táto vec do BSM. Pri jeho
vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať,
aby mu bolo uhradené zo spoločného majetku to, čo takto vynaložil. “54. Súd prvej inštancie tak v

právoplatne ukončenej veci vyriešil zásadnú otázku pre toto konanie, a to, že predmetné vozidlo patrí do
BSM. Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že ho nadobudla iba z vlastných prostriedkov, mala povinnosť nielen
tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Odvolací súd však zastáva názor (čo naznačil v zrušujúcom uznesení
zo dňa 31.03.2016), že žalobkyňa na preukázanie týchto skutočností neuniesla dôkazné bremeno.55.
Už Okresný súd Michalovce konštatoval, že nebol preukázaný dar 100.000 Sk od matky žalobkyne.

Na tomto závere sa nič nezmenilo ani v tomto konaní. Toto tvrdenie bolo preukazované iba čestným
vyhlásením matky žalobkyne, nebolo podporené žiadnym iným dôkazom a žalovaný túto skutočnosť
namietal. 56. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna cena bola uhradená prostredníctvom úveru 250.000 Sk od
Istrobanky (60 splátok po dobu 5 rokov) na meno žalobkyne. Žalobkyňa ani len nepredložila úverovú
zmluvu, aby bolo možné posúdiť, či úverovú zmluvu uzatvorila sama, alebo ako spoludlžník bol uvedený

aj žalovaný, a čo bolo konkrétne predmetom úverovej zmluvy. Ak mala byť kúpna cena vozidla uhradená
z úveru, je potom zmätočné tvrdenie žalobkyne, že splátkami na účet Istrobanky bola uhradená cena
auta. Mohol byť tak splácaný jedine úver. Súdu boli predložené doklady z Istrobanky o vklade na
účet J. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01 do 05/1999 po 6.210 Sk (5x6.210 Sk = 31.050
Sk), teda za trvania manželstva, realizované matkou žalobkyne. To, že boli splátky uhradené na

účet Istrobanky a platila ich matka žalobkyne, neznamená, že ich platila matka žalobkyne zo svojich
finančných prostriedkov. Žalobkyňa tvrdila, že takto jej matka uhradila 274.103,30 Sk, toto tvrdenie však
nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že po odchode do USA 14.11.1998
preukázateľne splácala úver matka žalobkyne, čo potvrdzujú listinné doklady o platbách v Istrobankez vlastných prostriedkov a vo svojom mene mesačne po 6.200 Sk. Odvolací súd poznamenáva, že
iné doklady, než za obdobie 01-05/1999 súdu predložené neboli a uvedené tvrdenie zostalo počas
celého konania iba v rovine tvrdení.57. Z uvedených dôvodov preto vecne správne postupoval súd

prvej inštancie, ak nezohľadnil žalobkyňou tvrdený vnos z vlastných finančných prostriedkov pri ustálení
hodnoty motorového vozidla Mazda 121, a pri vyporiadaní vychádzal z hodnoty, za ktorú bolo motorové
vozidlo odpredané tretej osobe, t. j. zo sumy 5.642,96 €, a na vyrovnanie majetkovej hodnoty zaviazal
žalobkyňu vyplatiť žalovanému sumu 2.821,48 €.“

45. Odvolací súd vo vzťahu k motorovému vozidlu VW Golf konštatoval: „58. Čo sa týka motorového
vozidla VW Golf, odvolací súd konštatuje, že už v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Co/690/2014 zo dňa
31.03.2016,nazáverochktorýchzotrvávauviedol,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žemotorové
vozidlo bolo predané žalovaným počas manželstva strán sporu /25.10.2000/, teda ku dňu zániku
manželstva /07.02.2003/ neexistovalo, preto aj jeho hodnota nemohla byť predmetom vyporiadania.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, že 25.10.2000 došlo iba k zmene držiteľa a nie vlastníka, čo má vyplývať

zo správy OR PZ v Rožňave zo dňa 10.10.2012, odvolací súd poznamenáva, že v súdnom spise sa
nachádzajú viaceré správy OR PZ Rožňava, s rôznym obsahom. 59. Zo správy OR PZ Rožňava zo
dňa 10.10.2012 (čl. 574) vyplynulo, že žalovaný bol vlastníkom predmetného motorového vozidla od
12.07.1993 do 13.08.2004, avšak zo správy zo dňa 21.11.2012 vyplynulo, že žalovaný bol vlastníkom
toho istého motorového vozidla od 12.07.1993 do 13.08.2044 (čl. 578). Následne zo správy OR PZ

Rožňava zo dňa 29.04.2013 (čl. 593) vyplynulo, že žalovaný bol vlastníkom predmetného vozidla od
12.07.1993 do 25.10.2000. 60. Z technického preukazu k predmetnému motorovému vozidlu vyplynulo,
že 25.10.2000 sa držiteľom motorového vozila stala D. D. a dňa 19.10.2005 nový vlastník A. G.. 61.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že jedine obsah správy OR PZ Rožňava zo dňa 29.04.2013
korešponduje s obsahom technického preukazu k motorovému vozidlu, z čoho vyplýva záver, že

motorové vozidlo bolo odpredané za trvania manželstva, teda ku dňu zániku manželstva /07.02.2003/
neexistovalo, preto aj jeho hodnota nemohla byť predmetom vyporiadania.

46. Odvolací súd vo vzťahu k zbraniam konštatoval: „62. K odvolacej námietke žalobkyne, že do masy
BSM mali byť zahrnuté aj zbrane žalovaného, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva

názor, že tieto nepatria do BSM. Zo správy OR PZ v Rožňave zo dňa 10.10.2012 vyplynulo, že ku
dňu 07.02.2003 bol žalovaný držiteľom zbraní: 1/ Malokalibrovka jednovýstrelová SUHL, Haenel 150,
2/ Jednovýstrelová pištoľ VOSTOK, TOZ-35M, 3/ Revolver Colt, B. H., 4/ Jednovýstrelová pištoľ Drulov,
Drulov Mod. 75, 5/ Malokalibrovka jednovýstrelová ZSSR, SM 2. Tieto údaje korešpondujú aj s obsahom
zbrojnýchpreukazov,kópiektorýchsanachádzajúnačl.221. Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žezbraň

č.4/a5/súsícezapísanénazbrojnompreukazežalovaného,avšakpatriaD.B.,čovyplynulozčestného
prehlásenia menovaného. Zbraň č. 2/ nadobudol žalovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa (dátum
nečitateľný) 1995 a zbraň č. 1 na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Zbrane žalovaný
využíval pri športových súťažiach, čo žalobkyňa nevyvrátila, teda slúžili pri výkone jeho záujmovej
činnosti. 63. Na základe uvedeného preto vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak ich hodnotu

nezahrnul do masy BSM.“

47. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu nákladov na byt v BSM konštatoval: „50. Pokiaľ ide o platenie
nákladov na byt v BSM, uplatnených na vyporiadanie žalovaným, odvolací súd konštatuje, že byt
patrí žalobkyni aj žalovanému. Preto je aj povinnosťou žalobkyne uhrádzať náklady tohto bytu, nie

však náklady, ktoré vytvára bývalý manžel tým, že byt užíva. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich
majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným)
vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť
spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, nie povinnosť
veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania. Právu spoločne vec užívať
zodpovedá povinnosť manželov spoločne uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej
užívaním a udržiavaním. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s

bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Spoločné práva a povinnosti manželov
k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda ich spoločné právo tieto veci užívať a
povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť.
Zrušenie spoločnej domácnosti totiž samo o sebe nemá za následok zánik tohto majetkovéhospoločenstva. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a disponovania s nimi.
Praxsohľadomnato,žeajpozánikuBSMaždojehovyporiadaniazostávakaždýzmanželovvlastníkom

celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý
za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a
zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej
znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. 51. Z uvedeného dôvodu vecne správne súd prvej inštancie
pri majetkovom vyporiadaní neprihliadol na žalovaným uplatnené náklady spojené s užívaním bytu, ktoré

boli uhradené zo strany žalovaného, v dôsledku čoho je odvolacia námietka žalovaného nedôvodná.“

48.1 K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa opätovného ustálenia ceny bytu, odvolací súd
uvádza, že nie je dôvodná, nakoľko súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou
vyšších súdnych autorít (R 2/70, R 42/1972, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.07.2013 sp.zn. 3
Cdo 174/2012, z 19.07.2013 sp. zn. 7 Cdo 9/2012, z 26.01.2012 sp. zn. 7 MCdo 1/2011, sp. zn. 2 Cdo

9/1997, sp. zn. 6Cdo/53/2019 z 31.03.2020).
48.2 V prípade uvedených judikátov ako aj ostatných rozhodnutí dovolacieho súdu možno za ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí
patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v
čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Vec prejednávajúci senát sa s týmto záverom stotožňuje a nemá

dôvod na odklon od ustálenej súdnej praxe.
48.3 Vecne správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak vzhľadom na to, že všeobecná cena
vyporiadavanej nehnuteľnosti bola ustálená znaleckým posudkom J. L. zo dňa 03.10.2019 z č.l. 802
(31.500 €) a J. M. - č.l. 845 zo dňa 17.01.2020 (41.600 €), od ktorých ku dňu opätovného rozhodnutia
súdu prvej inštancie uplynula doba viac než 3 roky, opätovne nariadil znalecké dokazovanie za účelom

aktualizácie všeobecnej hodnoty ku dňu vyporiadania.
48.4 Pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie neprihliadol na námietky
žalovaného, odvolací súd poznamenáva, že z vyjadrenia znalkyne J. L. zo dňa 31.07.2024 (čl. 1602)
vyplynulo, že „v znaleckom posudku č. 68/2019 je uvedené, že technický stav bytu je 78%, v znaleckom
posudku č. 96/2023 je uvedené, že technický stav bytu je 83%. Technický stav bytu závisí od jeho veku

a opotrebenia a je vypočítaný v zmysle prílohy č. 3 vyhl. MS SR č. 492/2004 (za každý rok veku stavby
sa opotrebenie zvyšuje o 1%). Keďže medzi vyhotovením ZP v roku 2019 a v roku 2024 prešlo 5 rokov
aj opotrebenie sa zvýšilo o 5%, čo je rozdiel medzi 78% a 83%. Tieto veličiny nezáležia od názoru
znalca, ale výpočet je realizovaný ohodnocovacím programom HYPO, ktorého používanie je pre znalcov
záväzné. Použitie metódy polohovej diferenciácie na stanovenie VŠH bytu je bežne používaná metóda,

kde výsledná hodnota kopíruje hodnotu bytu na trhu s nehnuteľnosťami. Vzhľadom na vyjadrenie znalca
je možné konštatovať, že skutočnosti namietané v zápisnici z pojednávania (námietky žalovaného
vznesené na pojednávaní, na ktoré súd z dôvodu sudcovskej koncentrácie neprihliadal – poznámka
odvolacieho súdu) neovplyvnia závery posudku č. 96/2023.“
48.5 Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne k námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že vecne

správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri ustálení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vychádzal zo
záverov znaleckého posudku znalkyne J. L., ktorá ustálila hodnotu nehnuteľnosti vo výške 66.500 €.

49. K odvolacej námietke žalovaného, že súd mal do masy BSM zahrnúť aj príjmy žalobkyne do
rozvodu manželstva, odvolací súd uvádza, že pre ustálenie rozsahu masy BSM je rozhodný dátum

zániku BSM, čo v danom prípade bolo 07.02.2003, a preto skúmanie príjmov či už žalobkyne alebo
žalovaného nadobudnutých v priebehu manželstva nebolo dôvodné. Pre účely vyporiadania BSM sa
totiž neustaľuje pravdepodobná výška úspor z príjmu, ale konkrétna suma, ktorú majú obe strany v čase
zániku manželstva k dispozícii.

50.1 Odvolací súd zopakoval dokazovanie listinami vo vzťahu k posúdeniu otázky úspor strán sporu:
čestné prehlásenie žalovaného z 26.06.2024 (čl. 1595) a preklad M. B. k výpisom z účtu Bank of Amerika
a American Expres (čl. 1513).
50.2 Z listiny Čestné prehlásenie žalovaného čl. 1595 súd zistil, že ku dňu zániku manželstva mal úspory
ako železnú rezervu vo výške 8.000 Sk, t. j. 260 €.

50.3 Z listiny výpis z účtu Bank of Amerika a American Expres (čl. 1513) odvolací súd zistil že sa jednalo
o kreditné účty s úverovým limitom, a teda nejednalo sa o finančné prostriedky žalobkyne, ale banky,
z dôvodu ktorého zostatky na účtoch nebolo možné zahrnúť do vyporiadania.51. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne uzavrel, že ku dňu právoplatnosti rozvodu strany
sporu nedisponovali takými prostriedkami, ktoré by súd posudzoval pri vyporiadaní BSM.

52. Vo vzťahu k zaradeniu finančných príjmov a k vlastníctvu nehnuteľnosti žalobkyne v USA (v tomto
rozsahu boli rozhodnutia dovolacím súdom zrušené) odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil tento skutkový stav:

53.1 Z listiny na čl. 399 (prehľad uzavretých zmlúv XX.XX.XXXX), čl. 403 (história predaja nehnuteľností)

a čl. 531 (zoznam uzavretých zmlúv XX.XX.XXXX) - vyplynulo, že spornú nehnuteľnosť O. N. a E. A.
zakúpili za 90.000 USD dňa 20.10.2000.
53.2 Z emailovej korešpondencie na čl. 755 zväzok (preklad N. X. N.) medzi žalovaným a MZV SR
07.06.2017 vyplynulo, že na základe žiadosti žalovaného na stránke Cook County Records našli údaje
o kúpe nehnuteľnosti v roku 2000, uskutočnenej žalobkyňou spolu s p. O., pričom v prílohe bola
v anglickom jazyku priložená kúpna zmluva.

53.3 Z listín na čl. 918-943 (listina v anglickom jazyku a preklad PhDr. Štefan Franko, PhD.) – Zmluva
o hypotekárnom úvere z XX.XX.XXXX, vyplynulo poskytnutie úveru dlžníkom N. O. a A. E. zo strany
veriteľa LABE BANK vo výške 80.000 USD.
53.4 Z listiny na čl. 967 Prehlásenie z 14.02.2020 - súd zistil, že N. O. prehlásil, že hypotéku v r. 2000
dostal ako dlžník zaviazaný všetkými finančnými nákladmi, p. A. E. bola iba ručiteľka do r. 2004.

53.5 Z listiny na čl. 985 Čestné prehlásenie N. O. vyplýva, že zobral úver 80.000 USD a 10.000 USD
akontáciu, ktorú platil, bola uhradená hotovosťou z jeho úspor. A. E. bola ručiteľom a spoludlžníčkou sa
stala až v roku 2004. Teda všetky tieto splátky úveru, ktoré platil banke do januára 2004 sám, pokrývali
aj všetky prípadné záväzky A. E. voči banke, ktoré splátky boli jeho darom priateľke A. E..
53.6 Z obsahu listín z č.l. 1353-1361 (originály predložené s prekladom opätovne na čl. 1369-1385)

dokumenty o príjme a pôžičke preklad M. J. B. odvolací súd okrem listiny zoznam uzavretých zmlúv
kraja H. zistil iba skutočnosti o splácaní refinancovaného úveru, nakoľko doklady o platbách sa týkali
obdobia r. 2017. V žiadosti o refinancovanie úveru zo dňa 21.01.2004 Washington Mutual bola uvedená
žiadaná suma 77.000 USD a žiadateľ N. O..
53.7 Z listiny na čl. 1374 (preklad čl. 1382 PaedDr. Izabela Korimová), o ktorej žalobkyňa uviedla, že

nahrádzanášvýpiszkatastranehnuteľností-jejvýpoveďnač.l.1492spisuvyplynulo,žepodľazoznamu
uzavretých zmlúv kraja Cook s dňom zápisu 20.10.2000 prevoditeľmi majetkových práv k nehnuteľnosti
sú zapísaní N. E. A. E. N. E. A., nadobúdateľmi majetkových práv k nehnuteľnosti sú zapísaní O. N.
a E. A..
53.8 Z listiny na čl. 1550-1552 (preklad čl. 1552-1554 PaedDr. Izabela Korimová) výpis vysporiadania

vydaný spoločnosťou ALTA vyplynulo, že predávajúci N. O. a A. E. dňa 11.07.2019 odpredali sporný
byt S. U. (dlžník) prostredníctvom veriteľa United Wholesale Mortgage; suma splatná predávajúcemu
53.162,41 USD. Ako kredit je na strane predávajúceho evidovaná suma 100.000 USD a čiastka za
zhodnotenienehnuteľnosti141,90USD,spolukredit100.141,90USD,avšakzároveňjeevidovanýdebet
vo výške 46.979,49 USD a to titulom splatenia úverov v Fifth Third Bank a Chase bank a poplatkov.

53.9 Z listiny na čl. 1034 O. N. X. z 23.06.2020 (preklad Translateline s.r.o.) súd zistil, že súdy Slovenskej
republiky nemajú žiadnu právomoc nad nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v cudzej krajine.

54. Zistený skutkový stav odvolací súd právne posúdil nasledovne:

55.1 Vykonaným dokazovaním odvolací súd vzal za preukázané, že pán N. O. mal zložiť akontáciu v
súvislosti s nadobudnutím bytu v USA na adrese 2920N P. Q. F. M., J. XXXXX R. vo výške 10.000 USD
a vziať úver vo výške 80.000 USD. Uvedená skutočnosť mala vyplynúť z jeho čestného prehlásenia.
Žalobkyňa popierala akýchkoľvek vlastnícky vzťah k tomuto bytu, naopak, namietala, že z jej strany šlo
len o ručiteľský záväzok.

55.2 Súd si neosvojil jej obranu spočívajúcu v ručiteľskom záväzku vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti, a
vychádzal z existencie jej spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky vzťah žalobkyne
k predmetnej nehnuteľnosti podľa odvolacieho súdu vyplynul nielen z emailovej korešpondencie
žalovaného s MZV SR na čl. 755, listín na čl. 399, 403 a 531, ale najmä z listiny zoznam uzavretých
zmlúv kraja H. na čl. 1374, kde žalobkyňa figuruje ako spoluvlastník a o ktorom sa samotná žalobkyňa

vyjadrila, že nahrádza náš výpis z katastra nehnuteľností (jej výpoveď na č.l. 1492 spisu).

56. Podľa tohto dokladu a jeho prekladu, ktorý predložila žalobkyňa - podľa č.l. 1382 spisu vyplýva,
že podľa zoznamu uzavretých zmlúv kraja Cook s dňom zápisu 20.10.2000 prevoditeľmi majetkovýchpráv k nehnuteľnosti sú zapísaní McHugh Lucia R La Montagna Lucia R, nadobúdateľmi majetkových
práv k nehnuteľnosti sú zapísaní O. N. a E. A.. Žalobkyňa, ktorá je tak zapísaná ako nadobúdateľka
majetkových práv k nehnuteľnosti, figurovala ako spoluvlastníčka.

57. Ručiteľský záväzok žalobkyne nevyplynul ani zo Zmluvy o hypotekárnom úvere na čl. 918-943,
nakoľko úver bol poskytnutý dlžníkom (borrower) N. O. a A. E. zo strany veriteľa LABE BANK vo výške
80.000 USD. Z uvedeného dokumentu jasne vyplýva označenie zmluvných strán, a preto postavenie A.
E. ako ručiteľky za úver bolo vyvrátené, čím bola v tomto smere spochybnená vierohodnosť čestného

vyhlásenia p. O..

58. Čo sa týka listiny na čl. 1034 O. N. X. z 23.06.2020, súd sa oboznámil s jej obsahom, avšak vzhľadom
na viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu na obsah uvedenej listiny odvolací súd nereflektoval.

59. K otázke posúdenia postavenia žalobkyne ako ručiteľky odvolací súd poznamenáva, že aj napriek

tej skutočnosti, že súd prvej inštancie v (druhom) rozsudku zo dňa 02.07.2021 (čl. 1083) konštatoval, že
žalobkyňa bola len ručiteľkou úveru, odvolací súd v rozsudku z 07.12.2021 (čl. 1171) zaujal stanovisko
iba k nedostatku právomoci, a k otázke postavenia žalobkyne (či bola ručiteľkou alebo spoludlžníkom)
sa nevyjadroval (viď bod 68. daného rozsudku).

60. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na žiadosť o refinancovanie úveru zo dňa 21.01.2004 U. N. a uviedla,
že ju mohol podať iba N. O., odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že ju mohol podať iba menovaný,
nevyplýva z uvedeného listinného dôkazu. Uvedený listinný dôkaz teda nepreukazuje to, či žalobkyňa
ne/bola spoludlžníkom úveru poskytnutého LABE Bank.

61. K listinnému dôkazu zoznam uzavretých zmlúv kraja Cook odvolateľka uviedla, že listina preukazuje,
kto spláca úver voči banke. Odvolací súd poznamenáva, že týmto tvrdením žalobkyňa vyvracia svoje
vlastné tvrdenie o tom, že nahrádza náš výpis z katastra nehnuteľností (jej výpoveď na č.l. 1492 spisu).

62. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že nemohla byť spoluvlastníčkou bytu a bývala stále v prenajatom

byte odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť žalobkyňa nepreukázala ani zmluvou o prenájme ani
iným spôsobom. Samotná skutočnosť, že adresu mala vedenú na inom mieste než bol predmetný
byt, nevyvracia závery odvolacieho súdu o tom, že uzavretím hypotekárnej zmluvy nadobudla status
spoludlžníka a nie ručiteľa.

63. Zhodnotiac uvedené listinné dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odvolací súd uzavrel,
že žalobkyňa dňa 20.10.2000, teda za trvania manželstva, v USA nadobudla do spoluvlastníctva sporný
byt, ktorý bol predaný v roku 2019, pričom finančné prostriedky na jeho kúpu získala prostredníctvom
hypotekárneho úveru (spoludlžník), keďže jej postavenie ako ručiteľa úveru nebolo preukázané.

64. Vychádzajúc z judikatúry uvádzanej dovolacím súdom v zrušujúcom uznesení, právnym názorom
ktorého bol odvolací súd viazaný, odvolací súd pristúpil k vyčísleniu hodnoty, na ktorú vznikol v rámci
vyporiadania BSM nárok žalovanému a to z dôvodu, že pokiaľ došlo k predaju veci patriacej do BSM
ešte pred vyporiadaním BSM, bude výťažok z predaja patriť do BSM.

65. Sporná nehnuteľnosť bola p. O. a žalobkyňou nadobudnutá do podielového spoluvlastníctva (každý
v podiele jedna polovica) na základe finančných prostriedkov získaných prostredníctvom úveru vo výške
80.000 USD, pričom bola uhradená akontácia vo výške 10.000 USD. Z dôvodu, že súd dospel k záveru
o postavení žalobkyne ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti a spoludlžníčky pri úvere, vychádzal z toho,
že sa v rovnakom rozsahu ako p. O. mala podieľať na úhrade akontácie ako aj úveru do rozvodu

manželstva.

66. Žalobkyňa však tvrdila, že do zániku manželstva 07.02.2003 nezaplatila zo svojich príjmov žiadne
splátky a ani akontáciu, teda z prostriedkov patriacich do BSM na predmetnú nehnuteľnosť a konkrétne
na úver nevynaložila žiadne finančné prostriedky.

67. Odvolací súd sa nestotožnil s výpočtom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z výšky úveru (pasíva)
90.000 USD, ale ani s výpočtom žalovaného.68. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ by aj žalobkyňa uhradila akontáciu (20.10.2000) a splátky do
rozvodu manželstva (od 20.10.2000 do 07.02.2003), uhrádzala by na spoločný majetok zo spoločných
príjmov, teda z príjmov patriacich do BSM, keďže k rozvodu manželstva došlo 07.02.2003.

69.1 Vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu, ak došlo k predaju vecí patriacich do BSM ešte pred
vyporiadaním BSM, bude výťažok z predaja patriť do BSM, teda do BSM mal patriť výťažok z predaja
danej nehnuteľnosti, ktorá bola predaná v roku 2019.
69.2 Vychádzajúc z listiny výpis vysporiadania vydaný spoločnosťou Q. (čl. 1550 originál a preklad),

čistý výnos z predaja splatný predávajúcemu predstavoval sumu 53.162,41 USD, z ktorej polovica mala
pripadnúť do BSM, t.j. suma 26.581,20 USD. Z uvedenej sumy je teda žalobkyňa povinná na výplatnú
povinnosť v prospech žalovaného vo výške 13.290,60 USD, v prepočte ku dňu rozhodnutia súdu (kurz
1 €/1,1571 USD) 11.486,13 €.

70. Zároveň však odvolací súd prihliadol na to, že žalobkyňa na úver v období od zániku manželstva

do predaja nehnuteľnosti zo svojich výlučných prostriedkov preukázateľne uhradila na spoločný majetok
sumu 54.720 USD (polovica zo sumy 109.440 USD (608,91 USD x 180 splátok)). Odvolací súd preto
zastáva názor, že v rámci širšieho vyporiadania by sa žalovaný mal podieľať na úhrade polovice danej
sumy, t. j. 27.360 USD, čo v prepočte ku dňu rozhodnutia súdu (kurz 1 €/1,1571 USD) predstavuje sumu
23.645,32 €.

71. Odvolací súd však nemal preukázané, že náklady na prefinancovanie boli vo výške 2.500 USD
a daň vo výške 18.000 USD, keďže žalobkyňa nešpecifikovala, ktorý z ňou predložený listinný dôkaz
preukazuje úhradu uvedených súm.

72. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu
vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosť (nakoľko ju nepretržite od
zániku manželstva užíval) a hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok III.).

73.1 Nakoľko v spore neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce disparitu podielov, žalovanému vznikla

výplatná povinnosť v prospech žalobkyne nasledovne: nehnuteľnosť - byt č. X s príslušenstvom v
hodnote 33.250 € (66.500 € delené 2), hnuteľné veci: - chladnička s mrazničkou zn. AEG v hodnote 25
€, - spálňa Klára (2 ks postele a 2 ks skrine) v hodnote 20 €, - luster v spálni v hodnote 1,50 €, - rohová
lavica Athena v hodnote 16,43 €, - konferenčný stolík v hodnote 0,50 €, - horský bicykel v hodnote 34
€, hnuteľné veci spolu 97,43 € (194,86 € delené 2).

73.2 V rámci širšieho vyporiadania je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 23.645,32 €.
73.3 Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil žalovanému povinnosť na úplné finančné vyporiadanie
podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 56.992,75 €, pričom po
zohľadnení už vyplatenej sumy 15.551 €, na úhradu zostáva suma 41.441,75 € po zaokrúhlení 41.442
€ (výrok V.).

74. Žalobkyni súd uložil povinnosť na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.821,48 € (motorové vozidlo Mazda
121) a titulom majetku nadobudnutého v USA resp. titulom finančnej hodnoty za predaj nehnuteľnosti
sumu vo výške 11.486,13 €, spolu 14.307,61 €, po zaokrúhlení sumu 14.308 € (výrok IV.).

75. Keďže v priebehu konania štát prostredníctvom finančných prostriedkov tunajšieho súdu
preddavkovo uhradil časť trov znaleckého dokazovania, súd rozhodol aj o nároku štátu na náhradu
týchto trov (výrok VI.).

76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust.
§ 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

77. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa náhrady trov
konania o vydanie osobných vecí (výrok II.).

78. Súd prvej inštancie v tejto časti aplikoval ust. § 256 CSP s použitím ust. § 157 CSP.79. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 256 CSP, avšak
nesprávne toto ustanovenie vyložil.

80. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

81. Citované ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je
aplikačne bezproblémovou zásadou.

82. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť
pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania alebo
v splnení povinnosti, ktorá je predmetom sporu, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne

zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby
išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy konania žalovaného žalobca.

83. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby o vydanie osobných vecí (26.06.2003) došlo z dôvodu

reakcie na správanie sa žalovaného, ktorý dňa 21.10.2014 vydal časť osobných vecí žalobkyni
a následne dňa 29.04.2022 vydal žalobkyni zvyšné veci. Uvedené vyplýva z preberacích protokolov zo
dňa 21.10.2014 a 29.04.2022.

84. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zavinil späťvzatie žaloby, keďže dôvodom späťvzatia bolo

správanie sa žalovaného. Za danej situácie nebol dôvod prihliadať na to, či sa dokazovanie vykonávalo
alebo nie a či stranám v súvislosti s dokazovaním mohli vzniknúť trovy.

85.Jedinýmkritériomprirozhodovanípodľaust.§256CSPjekritériumprocesnéhozavinenia,anakoľko
v súvislosti s podaním žaloby a vedením súdneho konania vznikli žalobkyni trovy konania zavinené

žalovaným, má nárok na ich náhradu.

86. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku II. tak, že žalobkyňa má
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o vydanie osobných vecí v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

87. O náhrade trov celého konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté
podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.

88. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli obe sporové strany v konaní (ne)úspešné v rovnakom

rozsahu, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania.

89. O trovách dovolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodol samotný
dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Cdo/73/2022 zo dňa 26.04.2023.

90. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).