Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207637
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2121207637.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: PE&MA, s.r.o., Pri
Kalvárii 5897/20, 917 01 Trnava, IČO: 36 270 831, právne zastúpený: HALADA & PARTNERS s.r.o.,
Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: MEMmont s.r.o., Křižovnická 86/6,
Staré Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 04 274 695, právne zastúpený: JUDr. Marie Šupková,
advokátska kancelária, Hradební 1294, 686 01 Uherské Hradište, Česká republika o zaplatenie 400 eur,
oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.60Cb/34/2021-90zodňa08.12.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 60Cb/34/2021-90 zo dňa 08.12.2022
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj
ako ,,súd“) č. k. 60Cb/34/2021-90 zo dňa 08.12.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: PE&MA, s.r.o., Pri Kalvárii 5897/20, 917 01

Trnava, IČO: 36 270 831 (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: MEMmont s.r.o., Křižovnická 86/6,
Staré Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 04 274 695 (ďalej len ako ,,žalovaný“), rozhodol tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 400 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 400 eur od 08.11.2021 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 261 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 373, § 378,
§ 379, § 380, § 610, § 625 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „ObZ“), § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), podľa čl. 1 bodu 1, čl. 17 bodu 1, bodu 2 a bodu 3, čl. 19, čl.
23 bodu 5, čl. 30 bodu 3, čl. 41 bodu 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č.11/1975 Zb. o Dohovore o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len ako ,,Dohovor CMR“),
podľa § 121 ods. 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), podľa § 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z. z. o
pohľadávkach štátu (ďalej len ako „zákon č. 374/2014 Z. z.“) a § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ako „nariadenie
vlády SR č. 21/2013 Z. z.“).3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
14.12.2021 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 400 eur s 9

% ročným úrokom zo sumy vo výške 400 eur od 08.11.2021 do zaplatenia a trov konania a to z
titulu neuhradenej faktúry v lehote splatnosti č. 2110ZF026. Žalobca dôvodil, že ako dopravca vykonal
pre žalovaného ako objednávateľa na základe objednávky prepravy č. 21-1463 zo dňa 06.10.2021
prepravnú službu - medzinárodnú cestnú nákladnú prepravu, uskutočnenú v dňoch 06.10.2021 -
07.10.2021 na trase Krems (AT) - Žilina (SK). Žalobca fakturoval žalovanému odplatu za vykonanú

službu v medzinárodnej doprave nasledovne faktúrou č. 2110ZF026 vystavenou na sumu vo výške
400 eur a so splatnosťou dňa 07.11.2021 (ďalej aj ako „faktúra“). Žalovaný žalobcovi predmetnú faktúru
v lehote splatnosti neuhradil a to ani napriek jeho viacerým výzvam a urgenciám o jej zaplatenie.
Žalobca preto zaslal žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu predžalobnú výzvu zo dňa
10.11.2021 o zaplatenie predmetnej neuhradenej faktúry.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.01.2022 žiadal žalobu zamietnuť a argumentoval, že žalobou uplatnený
nárok neuznáva, nakoľko tento zanikol započítaním s jeho zmluvnou povinnosťou zaplatiť mu pokutu
v sume vo výške 400 eur, ktorá bola dohodnutá pre prípad, že nebude dodržaný čas vykládky nákladu
a ktorý bol najneskôr o 06:30 hod. dňa 07.10.2021 v mieste určenom, teda v Žiline (areál spoločnosti
Elektrovod Slovakia, s.r.o., Bytčická 4). Mal za to, že žalobca ako dopravca sa na základe jeho

požiadavky zaviazal za jednoznačne dojednaných podmienok vykonať prepravu nákladu o hmotnosti
cca 3,4 ton z mesta Krems (Rakúsko) do Žiliny (Slovensko), čo je vzdialenosť cca 351 km. Išlo
o tzv. dokládku na kamión s obvyklou cenou v sume vo výške 300 eur. Prioritným predpokladom
uzatvorenia zmluvy bolo dodržanie termínu nakládky, ale predovšetkým následné včasné doručenie
zásielky k vykládke. Náklad musel byť neodkladne s ďalšími výrobkami naložený na ďalšie vozidlo

a prepravený do Prešova ku konečnému príjemcovi. Preto bola dohodnutá aj podstatne vyššia než
obvyklá cena prepravy a to v sume vo výške 400 eur „all in”, teda za všetko. Dodržanie termínu bolo aj
písomne zdôraznené v objednávke a to tým, že splnenie danej zmluvnej povinnosti dopravcu (žalobcu)
bolo zaistené dojednaním zmluvnej pokuty v sume vo výške 400 eur pri nedodržaní času vykládky
na dohodnutom mieste vykládky t. j. že, dopravca (žalobca) fakticky nedostane zaplatené, nakoľko

dohodnutá zmluvná pokuta zodpovedala dojednanej výške ceny za dopravu. Zdôraznil, že žalobca
bol na nutnosť dodržania termínu vykládky opakovane upozorňovaný a zaviazal sa, že dojednaný čas
vykládky dodrží. Zdôraznil, že rovnakú podmienku mal danú od zákazníka (Elektrovod Slovakia, s. r.
o.) aj žalovaný, ktorý svoj záväzok plnil prostredníctvom žalobcu, a preto na neho preniesol rovnaké
zmluvné povinnosti. V dôsledku oneskorenia žalobcu, nebol náklad naložený na pristavené vozidlo,

ktoré ho malo odviezť spolu s ďalšími výrobkami zákazníka do Prešova. Žalovaný uviedol, že následne
musel na vlastné náklady zabezpečiť dopravu tohto oneskoreného nákladu do Prešova (tieto náklady
ako nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku oneskorenia zásielky - pri prekročení dodacej lehoty
dopravcom si voči žalobcovi ako neuplatňoval.) Ďalej uviedol, že taktiež nedostal zaplatené za dopravu
z Krems do Žiliny, realizovanou prostredníctvom žalobcu, keďže včasné doručenie nakládky do 06:30

hod. zákazníkovi neprebehlo. Zdôraznil, že objednávka zo dňa 06.10.2021 bola žalobcom akceptovaná
a podpísaná, nakládka bola v Rakúsku realizovaná podľa dohody. Ráno dňa 07.10.2021 bol žalovaný
telefonicky kontaktovaný zákazníkom (Elektrovod Slovakia, s. r. o. ) a to, že náklad z Krems ešte nebol
doručený. Dispečer žalovaného E. X. (ktorý prepravu so žalobcom dojednával) telefonicky kontaktoval J.
H.zfirmyžalobcusotázkou,kdesavozidlonachádzaaktorýuviedol,žeod06:15hod.čakánavykládke,

čo sa následne ukázalo ako nepravdivá informácia, nakoľko zákazník mu poslal fotografiu z kamery jeho
vrátnice preukazujúcu, že vozilo žalobcu K. došlo s nákladom na vrátnicu areálu o 07:15 hod. a opustilo
ju o 07:16 hod. a smerovalo na miesto vykládky. Žalovaný uviedol, že pracovník žalobcu teda úmyselne
klamal, keďže priložený dôkaz potvrdzuje, že vozidlo do areálu dorazilo 45 minút po tom, čo už malo
byť pristavené na vykládku. Z uvedených dôvodov žalovaný faktúru č. 2110ZF026 vystavenú žalobcom

dňa 08.10.2021 (so splatnosťou dňa 07.11.2021) neakceptoval resp. ju neuhradil a nárok si započítal
na zmluvnú pokutu vo výške 400 eur, ktorú mu bol žalobca povinný zaplatiť za porušenie podmienky
včasného dodania nákladu na miesto vykládky so svojim záväzkom zaplatiť za dopravu dojednanú cenu.
Zároveň žalovaný uviedol, že k doručenej faktúre boli pripojené dokumenty z prepravy - CMR a dodací
list a na ktorom je uvedený čas prevzatia tovaru 07:30 hod.. Žalovaný mal za to, že žalobca teda vedel,

že nedodržal podmienky prepravy, a preto mu vrátil faktúru a doklady k nej priložené, pričom dôvody
mu písomne vysvetlil prípisom zo dňa 29.10.2021. Žalovaný mal za to, že ide o bežnú prax medzi
prepravcami a táto záležitosť je týmto vybavená. Ďalej poukázal na to, že medzinárodná doprava je
účtovaná bez DPH a zmluvná pokuta taktiež nie je zdaniteľným plnením z hľadiska DPH, a teda sa jednáo rovnakú čiastku. Taktiež žalovaný dôvodil, že žalobca porušil taktiež zmluvné dojednanie (viď bod 9.
objednávky), v zmysle ktorého nie je možné tovar preložiť, alebo premiestniť bez písomného súhlasu
objednávateľa.Priporušenítohtozákazujedopravcapovinnýzaplatiťsankcieaždovýškycenyzásielky.

Dôvodom je zaistiť prepravu nákladu konečnému zákazníkovi v stave, v akom bol k preprave prevzatý.
Z dokladov priložených žalobcom k faktúre je zrejmé, že vozidlo, ktoré v Rakúsku tovar naložilo, malo
podľa medzinárodného nákladného listu (CMR) č. SK 001000 - bod 25, inú RZ než vozidlo, ktoré prišlo
na vykládku v areálu Elektrovod Slovakia, s. r. o. Je teda zrejmé, že cestou došlo k prekládke tovaru
na iné vozidlo, a to nielen bez povolenia žalovaného, ale aj bez toho, aby bol o takejto situácii vôbec

informovaný.

Žalobca v replike uviedol, že jeho omeškanie s realizáciou vykládky pri predmetnej prepravnej službe
nemožno považovať za preukázané. Dôvodil, že v dodacom liste predloženom žalovaným síce je rukou
dopísané, že k prevzatiu tovaru došlo 07.10.2021 o 07.30 hod., avšak to neznamená, že na vykládku
prišiel o 07.30 hod. s tým, že na ňu mohol prísť aj skôr a čakať na prevzatie tovaru príjemcom. Žalobca

argumentoval, že uvedenému nasvedčuje aj to, že v príslušnom medzinárodnom nákladnom liste CMR
SK * 001000 nie je uvedená výhrada ohľadom jeho omeškania s vykládkou (ani žiadna iná výhrada)
a vyplýva tak z neho, že prepravu vykonal riadne. Preto svoje omeškanie ako dopravcu s vykládkou
považoval za sporné. Ďalej nepovažoval za podstatnú otázku jeho prípadného mierneho (niekoľko
minútového) omeškania s vykládkou s tým, že aj v prípade, ak by aj došlo k miernemu omeškaniu s

vykládkou, žalovaný by voči nemu nemal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume vo výške 400
eur bez ohľadu na prípadné omeškanie, že jednostranný zápočet zo strany žalovaného je neplatným
právnym úkonom, nárok žalobcu na zaplatenie prepravného neplatným zápočtom nezanikol a žalobca
má právo na jeho uspokojenie. Tvrdil, že domnelý nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume vo výške 400 eur nikdy nevznikol. Žalovaný tento údajný nárok odvodzuje od textu v predmetnej

objednávke, v ktorom sa uvádza ,,DODRŽET ČAS VYKLÁDKY - v prípade nedodržania času vykládky
pokuta 400 eur“. Predmetné dojednanie objednávky o zmluvnej pokute pre prípad nedodržania času
vykládkyžalobcapovažujezaneplatnéprerozporstakzvanýmblokačnýmpravidlomvzmyslečl.41ods.
1 Dohovoru CMR a ktorý upravuje v kapitole IV. (články 17 až 29) komplexne a kogentne zodpovednosť
dopravcu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia

zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Odborná literatúra
ako aj judikatúra považuje dojednania rozširujúce dopravcovu zodpovednosť nad rámec čl. 17 Dohovoru
CMR, vrátene dojednaní zmluvnej pokuty v takýchto prípadoch za neplatné. Úprava zodpovednosti
dopravcu za prekročenie dodacej lehoty je kogentná a nepripúšťa, aby si zmluvné strany zmluvne
dojednali akékoľvek sankcie za prekročenie dodacej lehoty dopravcom. Ustanovenie v objednávke

o zmluvnej pokute za prekročenie dodacej lehoty, je preto pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
Dohovoru CMR neplatné v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Žalobca zastával názor, že vzhľadom na to,
že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty neexistuje, je tak neplatným právnym úkonom aj
jednostranný zápočet, ktorým žalovaný započítaval svoj domnelý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
voči jeho nároku na zaplatenie prepravného.

Žalovaný v duplike zo dňa 23.11.2021 k námietke žalobcu, že vodič „mohol prísť na vykládku aj
skôr”, uviedol, že pracovník potvrdzujúci prevzatie zásielky nevyznačil na prepravnom liste poznámku
o neskorom prevzatí tovaru, ale čas prevzatia potvrdil na inom doklade (dodací list), ktorý mal vodič
žalobcu k dispozícii, však nemá vplyv na objektívnu existenciu prekročenia dodacej lehoty. Podľa Čl. 17

Dohovoru CMR zodpovedá dopravca aj za prekročenie dodacej lehoty a tejto zodpovednosti sa zbaví,
pokiaľ prekročenie dodacej lehoty bolo zavinené oprávneným, príkazom oprávneného, vadou zásielky
alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
Dopravca sa nemôže dovolávať, v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti, ani vád vozidla použitého k
prepraveapod..Zdôraznil,že žalobcaničtakénetvrdíajehooneskoreniesdodanímtovarujenesporné.

Nakládka tovaru mala podľa zmluvy prebehnúť dňa 06.10.2021 a jeho vykládka dňa 07.10.2021 max. do
06.30 hod. Žalobca prevzal a potvrdil objednávku s vedomím, že pokiaľ nedodrží čas vykládky, bude mu
účtovanápokutavsumevovýške400eur(t.j.nedostanezaplatené),nakoľkoišlootovar,ktorýmuselbyť
priložený k ďalším súčastiam jedinej zákazky pre konečného zákazníka. Išlo o jednoznačnú podmienku
realizácie prepravy. Pokiaľ by mu dopravca (žalobca) negarantoval schopnosť termín dodržať, nebola by

s ním daná prepravná zmluva vôbec uzatvorená. Preto bola vopred s vedomím oboch strán dojednaná
zmluvná pokuta pre tento prípad. Zmluvná pokuta jednak zaisťuje splnenie dojednanej povinnosti, ale v
zásade v sebe zahŕňa aj náhradu škody, ktorá by druhej strane nesplnením zaisteného záväzku vznikla.
Žalovaný ďalej poukázal na čl. 19 a čl. 23 ods. 5 Dohovoru CMR a zdôraznil, že zmluvná pokuta v sebezahŕňa i náhradu škody, a ktorá mu v priamom dôsledku porušenia povinnosti žalobcu preukázateľne
vznikla, keďže musel na vlastné náklady oneskorenú zásielku prepraviť zo Žiliny do Prešova a za
prepravu z Kremsu do Žiliny nedostal zaplatené. Účastníci si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad

nedodržania termínu a to vo výške 100 % zo zmluvne dojednanej ceny prepravy. Žalovaný mal za to,
že z obsahu obojstranne podpísaných podmienok a dojednaní danej objednávky dopravy a hlavne ceny
prevyšujúcej obvyklú cenu dopravy tohoto druhu v danej dobe, je zrejmý jeho záujem ako objednávateľa
na včasnom dodaní zásielky tak ako to predpokladá aj čl. 26 Dohovoru CMR. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že takéto dojednania nemôžu byť na nákladnom liste vyznačené objednávateľom dopravy, nakoľko

nákladovýlistsimedziseboupripravujúodosielateľadopravca,pričomodosielateľnemáopodmienkach
prepravy, ktorú nehradí, žiadne informácie. Žalobca ako dopravca, ale poznal podmienky kontraktu
veľmi dobre. Žalovaný argumentoval, že podľa čl. 30 Dohovoru CMR, môže byť nárok na náhradu za
prekročeniedodacejlehotyuplatnenýlenvtedy,akboladopravcovi(žalobcovi)zaslanápísomnávýhrada
a to v lehote do 21 dní po tom, čo bola zásielka daná k dispozícii príjemcovi. Dôvodil, že nakoľko k
dodaniu zásielky príjemcovi došlo dňa 07.10.2021, posledný deň lehoty na uplatnenie jeho nároku voči

žalobcovi na náhradu za prekročenie dodacej lehoty t. j. výhrady podľa čl. 30 Dohovoru CMR, bol
dňa 28.10.2021, ktorý však pripadol na deň pracovného pokoja, a preto odoslanie výhrady žalobcovi
dňa 29.10.2021 vykonal včas. Žalovaný akcentoval, že na nákladnom liste sa majú formulovať výhrady
týkajúce sa údajov v ňom obsiahnutých a nie údajov obsiahnutých v iných dokladoch (v tomto prípade
potvrdená objednávka s podmienkami prepravy).

Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2022 žalobca ozrejmil žalobný nárok ktorého sa od žalovaného
domáhal titulom prepravného za prepravnú službu, ktorej riadne vykonanie preukazuje medzinárodný
nákladný list SK001000 a to v súlade s § 625 ods. 2 ObZ. K tvrdeniam žalovaného ohľadom omeškania
s vykládkou uviedol, že zmluvná pokuta pre prípad z omeškania s vykládkou bola dohodnutá v zmluve o

preprave dohodnutá neplatne a tiež nebola dohodnutá určito z obsahového hľadiska. Absolútne neurčitá
je potom časť ohľadom výšky zmluvnej pokuty. Z formulácie ,,dopravca bude penalizovaný do výšky
ceny zásielky“ nemožno získať odpoveď na to v akej výške mala byť zmluvná pokuta dojednaná. Jednak
je absolútne nejasný pojem ceny zásielky, nakoľko jej samotnú cenu ani samotný dopravca nemusí
poznať. Rovnako nie je jasné, za akých okolností má byť výška pokuty v cene celej zásielky a kedy má

ísť o nižšiu cenu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.09.2022 uviedol, že prekládka tovaru nie je
argumentáciou pre odmietnutie nároku žalobcu. Preto je zbytočné zaoberať sa touto časťou zmluvy,
len pre vysvetlenie - toto zmluvné dojednanie má zabrániť poškodeniu tovaru pri prekládke tovaru.

Dôvodom odmietnutia zaplatiť zjednanú cenu je jednak nedodržanie dodacej lehoty, pričom uplatnený
nárok plne korešponduje so škodou, ktorá v priamom dôsledku s týmto omeškaním žalovanému vznikla.
Z opatrnosti namietol neplatnosť celej zmluvy, pretože evidentne uviedol žalobca žalovaného do omylu
pri zjednávaní ceny uistením o schopnosti dodržať požadovaný termín vykládky tovaru. Obvyklá cena
prepravy tohto množstva tovaru na danej trase sa totiž pohybuje do 250 eur. Táto trasa sa v dobe

realizácie dopravy robila pre plne naložený kamión za 420 - 430 eur. Dopravca prevážal tovar len v
množstve 4 palety.

Žalovaný doručil súdu po prvom pojednávaní podanie v ktorom uviedol, že porušenie zmluvnej
povinnosti žalobcu je zrejmé a že sa jednalo o zavinené porušenie, nakoľko počas prepravy došlo

k nepovolenému a neavizovanému preloženiu nákladu z pôvodného vozidla a táto skutočnosť mala
zásadnývplyvnaoneskoreniedodaniazásielky.Uviedol,žezaplatildňa08.10.2021zaprepravuzoŽiliny
do Prešova sumu vo výške 400 eur s tým, že sa jednalo o vozidlo vypravené špeciálne so žalobcom
omeškanou zásielkou, aby sa minimalizovala škoda na jeho strane. Predpokladal, že žalobca sa nebude
domáhať úhrady čiastky, keďže si musel byť vedomý nedodržania dohodnutých podmienok. Rýchlou

dopravou oneskorenej zásielky do Prešova, kde na chýbajúce komponenty čakali montážni pracovníci,
zamedzil vzniku ďalšej, podstatne vyššej škode z dôvodu ich prestoja na stavbe.

Žalobca na podanie žalovaného reagoval písomným podaním, v rámci ktorého uviedol, že ak by aj
teoreticky žalovanému vznikol voči nemu nárok na náhradu škody, zanikol by uplynutím prekluzívnej

lehoty zakotvenej v ustanovení čl. 30 bodu 3 Dohovoru CMR. Podľa označeného ustanovenia nárok
na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná
výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. Dodal, že odborná literatúra
ďalej konštatuje, že v prípade, ak výhrada nebola vznesená v lehote 21 dní alebo nebola vznesenáriadne ako požaduje čl. 30 bod 3 Dohovoru CMR za prekročenie dodacej lehoty voči dopravcovi,
je dôsledkom takéhoto omeškania celkom jednoznačne zánik nároku na náhradu škody. V danom
prípade bola zásielka daná k dispozícií príjemcovi dňa 07.10.2021. Žalovaný by si tak mohol nárok na

náhradu škody za prekročenie dodacej lehoty uplatniť jedine v prípade, ak by žalobcovi zaslal písomnú
výhradu s potrebnými obsahovými náležitosťami najneskôr do 28.10.2021. Nakoľko mu však žalovaný
písomnú výhradu v lehote do 28.10.2021 nezaslal, prípadný nárok žalovaného na náhradu škody by
musel zaniknúť uplynutím prekluzívnej lehoty. Žalobca zdôraznil, že žalovaný začal poukazovať na svoj
údajný nárok na náhradu škody až na pojednávaní dňa 13.09.2022 s tým, že dovtedy sa domáhal

domnelého nároku na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že žalovaný si prípadný nárok na náhradu škody
neuplatnil včas, vyplýva aj z korešpondencie, ktorú žalovaný priložil k svojim podaniam v rámci tohto
súdneho konania (nedatovaný list adresovaný žalobcovi ohľadom jednostranného zápočtu nároku na
zmluvnú pokutu voči nároku na prepravné a list zo dňa 23.11.2021 adresovaný právnemu zástupcovi
žalobcu). Predmetná korešpondencia je v podstate bezpredmetná, nakoľko bola zaslaná a doručená až
pouplynutíprekluzívnejlehotypodľačl.30bodu3DohovoruCMRt.j.po28.10.2021atátodokumentuje,

že žalovaný si celú dobu uplatňoval domnelý nárok na zmluvnú pokutu, pritom na nárok na náhradu
škody začal poukazovať až na pojednávaní dňa 13.09.2022.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sporným v konaní bolo, či je
oprávnený nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, nárok na náhradu škody, či došlo k omeškaniu

žalobcu s vykládkou tovaru ako aj to, či počas prepravy došlo k jeho prekládke bez písomného súhlasu
žalovaného.

Zmluvný vzťah medzi žalovaným ako odosielateľom a žalobcom ako dopravcom mal súd prvej inštancie
za preukázaný objednávkou prepravy č. 21-1463 zo dňa 06.10.2021 (ďalej aj ako „objednávka“), pričom

nakládka tovaru mala byť realizovaná v Rakúsku a jeho vykládka na Slovensku. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 400 eur, ktorú žalovanému fakturoval faktúrou č. 2110ZF026
za vykonanú prepravu na základe vyššie špecifikovanej objednávky. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca ako dopravca vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na základe objednávky prepravnú
službu - medzinárodnú cestnú nákladnú prepravu, uskutočnenú v dňoch 06.10.2021 - 07.10.2021

na trase Krems (AT) - Žilina (SK). Žalobca fakturoval žalovanému odplatu za vykonanú službu v
medzinárodnej doprave faktúrou č. 2110ZF026 na sumu vo výške 400 eur splatnou dňa 07.11.2021.
Žalovaný túto faktúru žalobcovi neuhradil, nakoľko ju neakceptoval a to s odôvodnením, že žalobca
sa v objednávke zaviazal doručiť tovar na miesto vykládky dňa 07.10.2021 najneskôr o 06:30 hod. s
tým, že ak čas vykládky (6:00 hod. - 06:30 hod.) nebude žalobcom ako dopravcom dodržaný, bude

nasledovať pokuta vo výške 400 eur. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že povinnosť
žalovaného (odosielateľa) uhradiť fakturovanú sumu zanikla započítaním so zmluvnou povinnosťou
žalobcu (dopravcu) zaplatiť pokutu 400 eur, ktorá bola dohodnutá pre prípad, že nebude dodržané
včasné dodanie nákladu na miesto vykládky. Žalobca v konaní tvrdil, že čas vykládky dodržal, čo ale
vyvrátil žalovaný predloženým dôkazom - fotografiou z vrátnice firmy Eletrovod Slovakia, s.r.o., kde mal

žalobca realizovať vykládku prepravovaného tovaru, ktorá zachytáva vozidlo žalobcu (dopravcu), ktoré
na vrátnicu došlo 07:15 hod. a opustilo ju o 7:16 hod., pričom smerovalo na vykládku. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že v dodacom liste predloženom žalovaným síce je rukou dopísané, že k prevzatiu tovaru došlo
07.10.2021 o 07.30 hod., ale to neznamená, že žalobca prišiel na vykládku o 7:30 hod., nakoľko to mohlo
len znamenať faktické prevzatie tovaru príjemcom o 7:30 hod., zatiaľ čo žalobca mohol prísť na vykládku

aj skôr a čakať na faktické prevzatie tovaru príjemcom, toto tvrdenie neobstojí v dôsledku dôkazu -
žalovaným predloženej fotografie z vrátnice príjemcu. Súd však v tejto súvislosti vyslovil názor, že
napriek žalovaným preukázanému oneskoreniu žalobcu s vykládkou tovaru má žalobca nárok na úhradu
fakturovanej sumy za vykonanie medzinárodnej prepravy tovaru žalovaným. Ustanovenie objednávky
o zmluvnej pokute za prekročenie dodacej lehoty je pre rozpor s kogentnými ustanoveniami Dohovoru

CMR neplatné v zmysle ustanovenia § 39 OZ.

K otázke dôvodnosti nároku žalovaného na zmluvnú pokutu uplatňovaného z dôvodu omeškania
žalobcu s vykládkou tovaru, teda z dôvodu nedodržania dodacej lehoty, súd prvej inštancie uviedol, že
objednávkou si žalovaný ako objednávateľ objednal u žalobcu ako dopravcu prepravnú službu na trase

Krems (AT) - Žilina (SK). Keďže miesta nakládky a vykládky ležia v danom prípade na území dvoch
rôznych zmluvných štátov, na predmetné prepravné služby sa vzťahujú ustanovenia Dohovoru CMR.
Uviedol, že v objednávke v časti ,,Vykládka“ bolo uvedené, že v prípade nedodržania času vykládky,
bude dopravcovi (žalobcovi) účtovaná pokuta 400 eur, pričom práve toto bolo základným argumentomžalovaného pri preukazovaní oprávnenosti neakceptácie žalobcom vystavenej faktúry č. 211ZF026 a
následnému ním vykonaného jednostranného zápočtu, ktorým si započítal zmluvnú pokutu v sume vo
výške 400 eur voči žalobcom fakturovanej sume za vykonanú prepravu. Zodpovednosť dopravcu za

úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky
na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty je v rámci Dohovoru
CMR upravená v čl. 17 - 29, pričom ide o úpravu kogentnú. V tejto súvislosti súd dal do pozornosti
čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR v zmysle ktorého, všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo
odchyľujú od ustanovení Dohovoru CMR, sú s výnimkou ustanovení čl. 40, neplatné a právne neúčinné

s tým, že neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy. Za
neplatné je preto potrebné považovať také dojednania, ktoré rozširujú dopravcovu zodpovednosť nad
rámec čl. 17 Dohovoru CMR, vrátane dojednaní zmluvnej pokuty. Úprava zodpovednosti dopravcu za
prekročeniedodacejlehotyjekogentnáanepripúšťa,abysizmluvnéstranyzmluvnedojednaliakékoľvek
sankcie alebo iné povinnosti za prekročenie dodacej lehoty dopravcom. Žalovaný ako odosielateľ má
voči žalobcovi ako dopravcovi podľa Dohovoru CMR jediný nárok a to nárok na náhradu škody do

výšky prepravného za predpokladu, že by žalobca skutočný vznik škody preukázal. Nároky na náhradu
škodyzprekročeniadojednanejčiprimeranejdodacejlehotysúvDohovoreCMRupravenédonucujúcim
spôsobom, to znamená, že sa od tejto právnej úpravy nemožno odchýliť akýmikoľvek dojednaniami. To
sa týka najmä dojednania zmluvnej pokuty za prekročenie dodacej lehoty, ktorá je v každom prípade
neplatná s ohľadom na rozpor ustanovením čl. 41 Dohovoru CMR, ktorý robí akékoľvek dojednanie

v rozpore s jeho donucujúcimi ustanoveniami, neplatným. Preto konkretizované dojednanie uvedené
v objednávke, podľa ktorého v prípade nedodržania termínu vykládky na objednávke je žalovaný
oprávnený vyúčtovať dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 400 eur je tak v zmysle § 39 OZ neplatné
pre rozpor s Dohovorom CMR.

Súd prvej inštancie dôvodil, že v priebehu konania, v reakcii na procesný útok žalobcu a vzhľadom
na vyslovený jeho predbežný názor na prvom pojednávaní vo veci, žalovaný upustil voči žalobcovi
od uplatňovania nároku na zaplatenie pokuty za oneskorené dodanie zásielky a začal si voči nemu
uplatňovaťnároktitulomnáhradyškodyspôsobenejoneskorenýmdodaním(doručením)zásielky.Škoda
mu mala vzniknúť tým, že v dôsledku oneskorenia s vykládkou žalobcu, musel žalovaný sám zrealizovať

prepravu oneskorene dodaného tovaru na miesto ku konečnému zákazníkovi - do Prešova, pričom
cena tejto prepravy bola 400 eur. Žalobca v tejto súvislosti predložil súdu viaceré listiny, ktorých
dokazovanie ale nevykonal z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti. Predpokladom pre uplatnenie
náhrady škody je totiž podmienka uvedená v čl. 30 v bode 3. Dohovoru CMR, v zmysle ktorého, nárok
na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná

výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. V prejednávanej veci bolo
jednoznačne preukázané a medzi stranami to ani nebolo sporné, že vykládka prepravovaného tovaru
sa uskutočnila dňa 07.10.2021, teda že zásielka bola daná k dispozícií príjemcovi dňa 07.10.2021. Z
uvedeného vyplýva, že posledným dňom 21- dňovej lehoty na zaslanie písomnej výhrady žalovaným ako
objednávateľom žalobcovi ako dopravcovi, bol deň 28.10.2021, ktorý však pripadol na deň pracovného

pokoja, a preto posledným dňom lehoty bol deň 29.10.2021. Žalovaný v konaní nepredložil dôkaz o tom,
že by dopravcovi (žalobcovi) zaslal písomnú výhradu dňa 29.10.2021 alebo skôr. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný zaslal žalobcovi podanie datované dňa 29.10.2021 a v ktorej uviedol, prečo mu
neuhradil faktúru. Žalovaný sa však v predmetnom podaní vôbec nezmienil o tom, že by mu konaním
resp. nekonaním žalobcu ako dopravcu mohla vzniknúť alebo vznikla nejaká škoda. To znamená, že

žalovaný nemohol pristúpiť k uplatneniu nároku na náhradu za prekročenie dodacej lehoty voči žalobcovi
a nemohol si ho ani úspešne uplatňovať v tomto súdnom konaní. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval,
že v prípade uplatňovania nároku na náhradu škody však vždy musí byť z textu listiny zrejmé, že mohlo
dôjsť ku škode resp. že k nej došlo. Podstatným pre posúdenie nároku na náhradu škody v tomto konaní
je teda obsah listiny vyhotovenej žalovaným zo dňa 29.10.2021. Súd prvej inštancie preto dospel k

záveru, že žalovaný si nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty neuplatnil u žalobcu spôsobom
predpokladaným ustanovením čl. 30 bodu 3 Dohovoru CMR.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v dôsledku
oneskorenia žalobcu nebol náklad naložený na pristavené vozidlo, ktoré malo odviezť náklad s ďalšími

výrobkami zákazníka do Prešova, kvôli čomu žalovaný následne musel na vlastné náklady zabezpečiť
dopravu tohto oneskoreného nákladu do Prešova. Žalovaný vtedy zdôraznil, že tieto náklady ako
nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku oneskorenia zásielky - pri prekročení dodacej lehoty
dopravcom si u žalobcu neuplatňoval. Argumentáciu ohľadom náhrady škody začal uplatňovať ažpo prvom pojednávaní vo veci. Z uvedeného vyplýva, že listom zo dňa 29.10.2021 nemal v úmysle
uplatňovať nárok na náhradu škody, ale tento list smeroval k uplatneniu zmluvnej pokuty z dôvodu
omeškania s vykládkou, ktorá však bola dohodnutá neplatne.

Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že v konaní bolo tiež preukázané, že počas prepravy došlo
k prekládke tovaru bez písomného súhlasu žalovaného teda v rozpore s bodom 9 objednávky, avšak
žalovaný si v tomto smere neuplatňoval voči žalobcovi žiadny nárok.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a svoje odvolacie námietky zhrnul do
troch bodov a to, že sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s tvrdením žalovaného a to že:
1. zmluva o preprave bola neplatná z dôvodu, že ho žalobca uviedol do omylu tým, že sa mu zaručil

za včasnosť dodania tovaru, že: 2. požadovanie navýšenia štandardnej ceny prepravy žalobcom je
proti zásadám poctivého obchodného styku a že: 3. nedodržaním dohodnutej doby žalobcom skutočne
vznikla žalovanému škoda.

Žalovaný namietal, že cena v sume vo výške 400 eur za prepravu nákladu z mesta Krems do Žiliny

je obvyklá pre hmotnosť nákladu 24 ton a nie 3,4 ton, koľko vážila zásielka žalovaného a za ktorú
prepravu je obvyklá cena v sume vo výške 250 eur. Uvedené preukazuje skutočnosť, že žalovaný mal
eminentný záujem na dodržaní termínu vykládky. Dodržanie termínu bolo preňho kľúčové a dôvod prečo
uzavrel zmluvu o preprave so žalobcom bolo to, že ten sa mu zaručil za jeho dodržanie. Ak teda žalobca
nemal v úmysle dodržať termín vykládky, uviedol ho do omylu, a preto možno považovať uzatvorenú

zmluvu za neplatnú, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Uviedol, že súd prvej inštancie odmietol
vykonať dôkaz - vyjadrenia iných firiem ktoré mali tiež negatívnu skúsenosť so žalobcom. Tento dôkaz
navrhol vykonať za účelom preukázania, že žalobca vo svojom podnikaní používa nekalé obchodné
praktiky, v prejednávanom prípade nešlo o poctivý obchodný styk, a preto sa žalobca nemôže dovolávať
právnej ochrany. Poukázal na ustanovenie čl. 17 Dohovoru CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá

za prekročenie dodacej lehoty. Zdôraznil, že žalobca oneskorenie dodania tovaru spôsobil sám a to
prekládkou tovaru v mieste sídla žalobcu na iné vozidlo.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že prekročením dodacej lehoty mu bola s poukazom na ustanovenie
čl.30ods.3DohovoruCMRspôsobenáškoda.Uviedol,žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdil,

že vrátenie faktúry žalobcu zo dňa 29.10.2021 nebolo dostatočným a včasným uplatnením si nároku
náhrady škody. Uviedol, že pri vrátení faktúry jednoznačne uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie
prepravného neuznáva z dôvodu nedodržania termínu vykládky - oneskorenia dodania tovaru, ktorý
zakladá nárok na náhradu škody v zmysle čl. 30 ods.3 Dohovoru CMR pri včasnom vznesení písomnej
námietky.

Taktiež namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že podľa ustanovenia čl. 41 bod 1 Dohovoru CMR
dojednanie o zmluvnej pokute v prepravnej zmluve je neplatné. Uviedol, že nakoľko Dohovor CMR
neupravuje zmluvnú pokutu ako takú, a preto nie je možné aby sa strany pri jej dojednaní odchýlili od
Dohovoru CMR. Uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta neprevyšovala cenu prepravného, nerozšírila

zodpovednosť dopravcu nad rámec čl.17 bodu 1 ani neprekračuje obmedzenia dané v čl. 23. v bode
5 Dohovoru CMR, a preto nemožno predpokladať jeho neplatnosť. Zdôraznil, že žalobca vzal na seba
záväzok dodať tovar do určitej hodiny dobrovoľne a rovnako dobrovoľne sa zaviazal k úhrade zmluvnej
pokuty rovnajúcej sa sumy prepravného v prípade nedodržania dohodnutej lehoty.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca svojim podaním zo dňa 05.05.2023 a odvolaciemu súdu

navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

K odvolacej námietke žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o preprave z dôvodu omylu žalovaného,
do ktorého bol uvedený žalobcom, ktorý ho uistil o dodržaní termínu vykládky odvolací súd uvádza,že právna zástupkyňa žalovaného prvýkrát na pojednávaní dňa 13.09.2022 z opatrnosti namietla
neplatnosť celej zmluvy o preprave, nakoľko žalobca žalovaného uviedol do omylu pri zjednávaní ceny
prepravy uistením o schopnosti dodržať požadovaný termín vykládky. Odvolací súd konštatuje, že

žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal k tejto námietke žiadne skutkové
tvrdenia. Zároveň v tomto mimoriadne stroho vyjadrenom argumente absentuje ucelené právne
zdôvodnenie, a preto súd prvej inštancie nemal povinnosť zaoberať sa týmto argumentom žalovaného a
osobitne sa k nemu vyjadrovať v odôvodnení rozsudku. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca porušil určitú
čiastkovú povinnosť pri preprave, ktorú napokon vykonal len s niekoľkominútovým omeškaním sama o

sebe nemôže zakladať existenciu údajného omylu žalovaného.

Rovnako za argumentačne nepodloženú považuje odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca konal v
rozpore s poctivým obchodným stykom. Uviedol, že domáhanie sa zaplatenia prepravného za službu,
ktorú vykonal (hoci s miernym omeškaním) nie je nepoctivým konaním. O nepoctivé konane ide v
zásade vtedy, ak porušenie povinnosti neplynie z bežného pochybenia či nezavinených okolností, ale

z úmyselného konania smerujúceho k poškodeniu zmluvného partnera. V konaní pred súdom prvej
inštancie však nevyšli najavo žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplýval nepoctivý zámer žalobcu škodiť
žalovanému.

K tvrdeniu žalovaného, že cena prepravy prevyšovala štandardnú cenu vzhľadom na jeho eminentný

záujem na dodržaní termínu vykládky, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Poukázal na fluidnú obranu žalovaného, ktorý si najprv voči žalobcovi uplatnil nárok na
zmluvnú pokutu, neskôr náhradu škody no otázke údajného omylu a rozporu konania žalobcu so
zásadami poctivého obchodného styku venoval len okrajovo a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a
relevantné právne argumenty, z ktorých by takéto závery vyplývali, a preto sa s nimi ani súd prvej

inštancie nezaoberal.

Ďalej k tvrdeniu žalovaného, že si nárok na náhradu vzniknutej škody včas a riadne uplatnil tým,
že žalobcovi vrátil faktúru a poukázal na nedodržanie lehoty vykládky tovaru žalobca uviedol, podľa
ustanovenia čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR, musí byť z oznámenia zrejmé, že v dôsledku omeškania

dopravcu vznikla škoda. Zdôraznil, že žalovaný si škodu nevyčíslil a ani riadne neuplatnil. Uviedol, že
vrátením faktúry si žalovaný započítal len neexistujúci nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si voči žalobcovi
uplatnil s cieľom vyhnúť sa plateniu prepravného bez ohľadu na vznik ujmy. Preto žalobca vyjadril súhlas
s tvrdením súdu prvej inštancie a to, že žalovaný si nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty
neuplatnil u žalobcu spôsobom predpokladaným ustanovením čl. 30 odsek 3 Dohovoru CMR.

K námietke žalovaného, ak zmluvná pokuta svojou výškou neprevyšuje výšku prepravného, potom
nerozširuje dopravcovu zodpovednosť a nie je tak v rozpore s blokačným pravidlom podľa článku 41
odsek 1 Dohovoru CMR. Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je v rozpore s kogentným
ustanovením čl. 23 odsek 5 Dohovoru CMR. Zmluvná pokuta síce môže zahŕňať aj náhradu škody,

ide však o odlišný nárok s odlišnými podmienkami vzniku. Zmluvná pokuta má zmluvný základ, nárok
na náhradu škody má mimozmluvný základ. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vzniká už samotným porušením povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, zatiaľ
čo nárok na náhradu škody vznikne až vtedy, ak došlo k porušeniu povinnosti a v príčinnej súvislosti s
tým vznikla škoda. V tom je zásadné odchýlenie dojednania o zmluvnej pokute od čl. 23 bod 5 Dohovoru

CMR, podľa ktorého, vznikne nárok na náhradu škody jedine v prípade, ak sa dopravca omeškal s
vykládkou tovaru a zároveň z tohto dôvodu vznikla škoda. Dojednanie o zmluvnej pokute zakladá
povinnosť dopravcu už len samotným porušením povinnosti, bez ohľadu na to, či bola škoda skutočne
spôsobená a preukázaná, čím dochádza k rozšíreniu dopravcovej zodpovednosti, aj na prípady, keď
nebol vznik škody preukázaný, a teda aj k odchýleniu od kogentnej právnej úpravy článku 23 odsek 5

Dohovoru CMR, a preto je s poukazom na ustanovenie bodu 41 Dohovoru CMR dojednanie o zmluvnej
pokute neplatné, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

Záverom žalobca zdôraznil, že žalovaný svoj protinárok voči žalobcovi uplatňoval najskôr titulom nároku
zo zmluvnej pokuty a neskôr titulom nároku na náhradu škody, oboje však neplatne. No ak by aj

popri uplatnenom nároku žalobcu existoval protinárok žalovaného, táto skutočnosť sama o sebe by bez
započítacieho prejavu (kompenzačnej námietky) nepredstavovala dôvod na zamietnutie žaloby. Aj z
tohto pohľadu je preto zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď rozsudkom priznal žalobcovi
uplatnený nárok a žalobu uznal ako dôvodnú.6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

7. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
9.Podľa§151ods.2CSP,akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

11. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končiť.

12. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
17. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné

podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, g) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, h) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ch) rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
19. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
20. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
21. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
23. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo
výroku vecne správne.
25. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ustanovenia § 610 ObZ, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),

a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

27. Podľa ustanovenia § 625 ods. 1 ObZ, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

28. Podľa ustanovenia § 625 ods. 2 ObZ, dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy

do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
29. Podľa ustanovenia § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
30. Podľa ustanovenia § 378 ObZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana

požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
31. Podľa ustanovenia § 379, prvej vety ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk.
32. Podľa ustanovenia § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým,
že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

33. Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa čl. 1 bodu 1 Dohovoru CMR, tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok
za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako
sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto

Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
35. Podľa čl. 17 bodu 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky
alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej
vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
36. Podľa čl. 17 bodu 2 Dohovoru CMR, dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu

zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý
nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca
nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
37. Podľa čl. 17 bodu 3 Dohovoru CMR, dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej
zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od

ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.
38. Podľa čl. 19 Dohovoru CMR, prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná
v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na
okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej
zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.

39. Podľa čl. 23 bodu 5 Dohovoru CMR, ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda
vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.
40. Podľa čl. 30 bodu 3 Dohovoru CMR, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť
len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii
príjemcovi.

41. Podľa čl. 41 bodu 1 Dohovoru CMR, všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú
od ustanovení tohto Dohovoru, sú s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné.
Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy.
42. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

43. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti
napadnutého rozsudku.

44. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.45. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ si objednal u žalobcu ako dopravcu prepravu
tovaru a že žalobca predmetnú prepravu zrealizoval.

46. V konaní bolo sporné, či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za porušenie
povinností nedodržania času (dodacej lehoty) dodávky tovaru a či započítanie pohľadávky žalovaným
voči žalobcovi bolo vykonané platne.

47. V konaní bolo sporné, či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu škody v zmysle čl. 30

ods. 3 Dohovoru CMR z titulu prekročenia času (dodacej lehoty) na dodávku tovaru.

48. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného proti rozsudku súdu
prvej inštancie, vyjadreniami strán v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho

súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej
inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd
prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so
všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady

procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

49. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o preprave z dôvodu omylu
žalovaného, do ktorého bol uvedený žalobcom, ktorý ho uistil o dodržaní termínu vykládky tovaru
odvolací súd uvádza, že žalovaný až na pojednávaní dňa 13.09.2022 z opatrnosti namietol neplatnosť

celej zmluvy o preprave z dôvodu, že ho žalobca uviedol do omylu pri zjednávaní ceny prepravy uistením
oschopnostidodržaťpožadovanýtermínvykládky.Odvolacísúdkonštatuje,žežalovanývrámcikonania
pred súdom prvej inštancie nepreukázal k tejto námietke žiadne relevantné skutkové a ani právne
tvrdenia zakladajúce neplatnosť tejto zmluvy podľa ustanovenia § 39 OZ (neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom).

V nadväznosti na uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade bola procesná aktivita na
strane žalovaného a bolo na ňom, aby v konaní preukázal relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia a keďže
tak neučinil, je to na jeho ťarchu. Preto odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku žalovaného
za nedôvodnú.
50. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom dojednania zmluvnej pokuty a ktorý argumentoval, že v

prípade, ak Dohovor o CMR neupravuje zmluvnú pokutu a nevylučuje priamo jej dojednanie s tým, že
ak sa k nej zmluvné strany dobrovoľne zaviažu, bola v tomto prípade dohodnutá platne, odvolací súd
uvádza, že sporové strany si dojednali v objednávke zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti
žalobcu ako dopravcu v dôsledku jeho omeškania s vykládkou tovaru (viď č. l. 11 s. sp.) a to napriek
kogentnému ustanoveniu vyplývajúcemu z čl. 23 bodu 5 Dohovoru CMR, ktoré ustanovuje, že ak sa

prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný
uhradiť škodu len do výšky dovozného. Zároveň z čl. 30 bodu 3 Dohovoru CMR vyplýva, že nárok na
náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná
výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. V danom prípade sa odvolací
súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že ustanovenie o zmluvnej pokute v objednávke

za prekročenie dodacej lehoty, je pre rozpor s kogentným ustanovením čl. 41 bodu 1 Dohovoru CMR,
v zmysle ktorého sú v tomto smere všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od
ustanovení tohto Dohovoru, sú s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné, pritom
neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy, nakoľko došlo
k odchýleniu od kogentnej právnej úpravy čl. 23 bodu 5 Dohovoru CMR a to rozšírením zodpovednosti

žalobcu ako dopravcu aj na prípady, keď nebol vznik škody preukázaný. Preto odvolací súd považoval
túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
51. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie a to, že listina
zo dňa 29.10.2021 nie je dostatočným úkonom v súlade s čl. 30 bodom 3 Dohovoru CMR, v zmysle
ktorého je stanovený predpoklad pre uplatnenie náhrady škody, odvolací súd uvádza, že z obsahu listiny

zo dňa 29.10.2021 (viď č. l. 29 s. sp.) mal zistené, že žalovaný týmto prípisom vrátil žalobcovi faktúru
č. 2110ZF026 a to z dôvodu jej neakceptovania s tým, že tovar mal byť doručený v čase od 06:00 do
06:30 hod. a že z fotografie z kamerového systému zákazníka vyplýva, že vozidlo bolo s tovarom na
príjazdovej bráne do spoločnosti Elektrovod Slovakia, s. r. o. až o 07:15 t. j. 45 minút po termíne vykládkytovaru. V prejednávanej veci nebolo sporné, že vykládka prepravovaného tovaru sa uskutočnila dňa
07.10.2021 a že zásielka bola daná k dispozícii príjemcovi dňa 07.10.2021 s oneskorením. Sporné však
bolo, či si žalovaný u žalobcu uplatnil nárok v súlade s čl. 30 v bodu 3 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého

nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak objednávateľ (žalovaný)
zaslal dopravcovi (žalobcovi) písomnú výhradu a to do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii
príjemcovi. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní
nepreukázal postup v súlade s vyššie citovaným článkom Dohovoru CMR, keďže z obsahu listiny zo dňa
29.10.2021 (č. l. 29 s. sp.), na ktorú sa žalovaný odvoláva, nevyplýva, že žalobcovi ako dopravcovi zaslal

v lehote 21- dní písomnú výhradu t. j. do 29.10.2021. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že žalovaný si nárok na náhradu škody za prekročenie dodacej lehoty neuplatnil
u žalobcu spôsobom predpokladaným v ustanovení čl. 30 v bode 3 Dohovoru CMR t. j. riadne a včas.
Dôsledkom jeho omeškania je tak zánik nároku žalovaného voči žalobcovi ako dopravcovi na náhradu
škody v zmysle čl. 23 bodu 5 Dohovoru CMR z titulu prekročenia dodacej lehoty v zmysle čl. 30 v bodu
3 Dohovoru CMR (k tomu viď napr. rozsudok BGH zo 14.11.1991 - I ZR 236/89 - Transportrecht 1992,

str. 135, rozsudok rakúskeho OGH Viedeň z 19.09.2002 - 3 Ob 316/01 v Transportrecht 2003, str. 243).
V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd dodáva, že žalovaný si argumentáciu ohľadom náhrady
škody voči žalobcovi, začal uplatňovať až na prvom pojednávaní dňa 13.09.2022 a to jednak v reakcii
na procesný útok žalobcu ako aj vzhľadom na vyslovený predbežný názor súdu prvej inštancie. Preto
odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

52. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa argumentačne nezaoberal jeho
námietkou, že bol žalobcom uvedený do omylu, že zásielku doručí včas, čo možno považovať za
nepoctivý obchodný styk, odvolací súd uvádza, že rámci konania pred súdom prvej inštancie zo strany
žalovaného neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že uzavrel so žalobcom zmluvu
o preprave v omyle, ďalej neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobca tento omyl

vyvolal alebo, že o ňom musel vedieť. Z uvedeného vyplýva tak správnosť postupu súdu prvej inštancie,
ktorý sa argumentačne sústredil na ťažiskové námietky a odôvodnenie správnosti svojho rozhodnutia
bez reakcie na distrakčné námietky žalovaného, ktorými sa on samotný nijako hlbšie nezaoberal.
Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že neznalosť žalovaného o neplatnosti zmluvného
dojednania o pokute za oneskorené dodanie tovaru v cezhraničnej preprave tovaru, nemožno označiť

za jeho konanie v omyle a ani pričítať túto skutočnosť na ťarchu žalobcu a ani považovať ju za v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 29Odo/1027/2006 zo dňa 01.06.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 20.01.2009, sp. zn. 29 Cdo 359/2007). V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že výkon práva, ktorý
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného

zákonníka). Predpokladom aplikácie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je teda platný právny
úkon, z ktorého je právo uplatnené. Preto odvolací považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za
nedôvodnú.
53. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

54. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04) a s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/2004).

55. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

56. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správnyprávny záver a ktorý posúdil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a obranu žalovaného ako nedôvodnú
a teda neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, ktorý v podanom odvolaní relevantným
spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej

časti I. a II. napadnutého rozsudku, a preto napadnutý rozsudok žalovaným podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

57. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v

celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

62. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d) a e) CSP).