Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: RK-7Er/874/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912206937
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Lacková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5912206937.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská
2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská
2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: 1/ A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom mesto Ružomberok, 2/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom mesto Ružomberok, v konaní
pre vymoženie sumy 2 094,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 07. 09. 2012 začalo proti povinnému 1/ a 2/ exekučné
konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie, spis. zn. E.-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.
2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril Okresný súd Ružomberok dňa 04. 10. 2012 pod číslom
XXXX*XXXXXX súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorého nástupcom sa stal súdny
exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, Zámocká 30, 811 01 Bratislava.
3. Okresný súd Ružomberok na základe zákona č. 150/2022 Z.z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa
zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, sa s účinnosťou od 01. 06.

2023 stal pracoviskom Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
4. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len "ZoUNEK").
5. Súd požiadal súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, aby oznámil či vzhľadom na účinnosť
zákona č. 233/2019 Z.z. bolo v súlade s § 5 uvedeného zákona v predmetnej veci vydané upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, resp. či sú dané dôvody, pre ktoré sa stará exekúcia nezastavila (§ 2 ods.

2 zákona č. 233/2019 Z.z.).
6. Nažiadosťsúdusúdnyexekútorsúdu oznámil,žepredmetnáexekúcianebolazastavenáspoukazom
na ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. (naposledy prijatá platba zo dňa 15. 02. 2025 vo
výške 41,16 eur).
7. V zmysle výkladového usmernenia k ZoUNEK, ktoré je zverejnené na webovej stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky ak pred účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej

exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a
po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa §
2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku.
8. Exekučný súd je v každom štádiu konania oprávnený a zároveň povinný skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie exekučného konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak exekučný titul tieto požiadavky nespĺňa,musí byť exekúcia v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 3 Cdo 164/1996).
9. V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v

dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu
preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku
toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia, a to
v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd zistil, že právny predchodca oprávneného
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzavrel s povinným 1/ dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, na
základe ktorej poskytol povinnému 1/ úver vo výške X XXX,XX eur, ktorý sa povinný 1/ zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,XX eur. Pohľadávka právneho predchodcu
oprávneného bola zabezpečená Dohodou o ručení povinného 2/ zo dňa XX. XX. XXXX, t.j. povinný 2/

na seba prevzal ručiteľský záväzok. Nakoľko povinný 1/ a ani povinný 2/ dobrovoľne nesplnili čo im bolo
uložené rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie,
spis. zn. E.-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie ohľadne
vymoženia sumy X XXX,XX eur s prísl.

11. Oprávnený sa obrátil na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť
Všeobecných obchodných podmienok. V článku 18., bod 1, 2 Všeobecných obchodných podmienok
obsahuje Rozhodcovskú doložku, ktorá znie: „Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vznikli alebo alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v
súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní

Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických
platobnýchprostriedkovurčenýchosobitnýmzákonom,akoajspory,ktorévzniklialebovzniknúzoZmlúv
upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia
Štatútu, ktoré upravujú príslušnosť Rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v

bode 18.1 tejto rozhodcovskej doložky tak Banka a Klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré
vznikli a lebo vzniknú z Bankových obchodov pri ostatných bankových produktoch alebo v súvislosti
s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v
súvislosti s nimi, vrátane o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov, ktoré podľa
osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať

Rozhodcovský súd.“

12. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie

vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok, znenie účinné do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

15. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma
či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
Zákon o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor
s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy

povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným
titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie,
túto podmienku je povinný skúmať ex officio. Exekučný súd má tak právo skúmať rozhodcovskú
doložku a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovnekonštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6
Cdo135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na

jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí
právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd
skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“
16. Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal exekučný titul a zmluvu o úvere spolu s obchodnými
podmienkami pre úver, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné

vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným 1/

ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem Všeobecných podmienok, na
ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán.

19. Podľa § 2 písmeno a), b) zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
20. Podľa§52odsek1,2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. To, že v zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným 1/ bola dojednaná rozhodcovská doložka
vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v bode 18
a aj zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje vo svojom odôvodnení.
24. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k.
6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je

ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

25. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nerovnováha musí byť v
neprospech spotrebiteľa.26. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh

dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
27. Podľa čl. 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
28. Podľa čl. 8 smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so Zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.
29. Podľa čl. 2 písmeno a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

30. Podľa čl. 3 odsek 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
31. Podľa čl. 3 odsek 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

32. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS odsek 1 písmeno q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

33. Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice (ktorá bola implementovaná do nášho právneho
poriadku zákonom číslo 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) sa nijako nepopiera
zásada, že smernica na rozdiel od nariadenia (ako právne akty orgánov Európskej únie), nemá priamu
právnu záväznosť; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS (čl. 51 rozsudku ASTURCOM). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM,

čl. 51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim

alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
34. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
35. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä

citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,
ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom,

cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je
povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý
výsledok stanovený predmetnou smernicou.
36. V predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky

uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného
stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením.37. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
38. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera
o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v predmetnom prípade povinný 1/ nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy

ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
39. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade takouto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, a teda ide o výkon práv v
rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Súd zastaví exekúciu v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,

ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§39,§53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka, § 45 odsek 1 písmeno c), odsek 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 odsek 1 smernice
- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky zmluvy nezaväzovali.
40. Na základe vyššie uvedených skutočnosti exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného
konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Oprávnený teda v predmetnom exekučnom konaní vedenom voči
povinnému 1/ a 2/ nedisponuje spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku, apretobolisplnenépodmienkynazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.g)Exekučného

poriadku.
41. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Liptovský Mikuláš) písomne, v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.