Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125248443
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125248443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s. Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155,
zastúpeného: JUDr. Barbora Tomanová, so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 50 410 199, proti
žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenému: Kováč | Krpčiarová
& partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, Lučenec, o zaplatenie 12.519,82 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11Csp/26/2025-104 zo
dňa 08. 09. 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.975,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 2.975,14 Eur od 07. 01. 2025 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
v časti prevyšujúcej sumu 2.975,14 Eur a v časti prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 2.975,14 Eur od 07. 01. 2025 do zaplatenia, žalobu zamieta.

II. Vo výroku III. o trovách konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 22 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o ich výške.

III. Vo výroku II. ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 84 %, do
3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd

prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 3.224,70 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.224,70 Eur od 07.01.2025 do zaplatenia, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v prevyšujúcom rozsahu okresný súd žalobu zamietol
(výrok II.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 32 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným

Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu kauzálne príslušnému v tzv. upomínacom konaní (ďalej
„upomínací súd“), domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 12.519,82 Eur, úrok vyčíslený pevnou sumou 4.878,98 Eur (t. j. spolu ako istinu
a vyčíslený úrok sumu 17.686,80 Eur), úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.519,82Eur od 07.01.2025 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu
odôvodnil žalobca tým, že dňa 04.09.2016 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
120166645,nazákladektorejposkytolžalovanémunazakúpenieosobnéhomotorovéhovozidlacelkovú

sumu úveru 15.049,- Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 13,63 % za podmienok uvedených v predmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované
v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných
mesačnýchsplátkachpodobu84mesiacovvsume272,54Eur,sdátumomsplatnostiprvejsplátkyúveru
19.09.2016. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu ďalej uviedol, že žalovaný nerešpektoval

dohodnuté podmienky splácania úveru a neuhrádzal splátky úveru riadne a včas, čím porušil všeobecné
obchodné podmienky vyplývajúce zo zmluvy. Listom zo dňa 13.12.2024 - predžalobnou výzvou, bol
žalovaný vyzvaný žalobcom na úhradu dlžnej sumy, no do dňa podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu predstavoval sumu 17.686,80 Eur s príslušenstvom, ktorej súčasťou sú aj
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 288,- Eur. Okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca upomínaciemu
súdu dáta dopytu z NRKI o osobe dlžníka, predžalobnú výzvu zo dňa 13.12.2024, prepočet bonity
klienta (žalovaného), Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 120166645, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 120166645, výzvu k zaplateniu zo dňa 21.09.2017, prehľad splátok a úhrad
klienta a notársku zápisnicu – „projekt rozdelenia zlúčením zo dňa 13.12.2021“. Okresný súd Banská

Bystrica ako súd upomínací na základe návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, vydal
dňa 19.04.2025 platobný rozkaz sp. zn. 30Up/257/2025, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny 4.436,75 Eur, úroku 468,97 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.436,75
Eur od 07.01.2025 do zaplatenia, t. j. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v časti, ktorá
nebola dotknutá premlčaním zvyšnej časti žalovaného nároku. Voči vydanému platobnému rozkazu

podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu
považuje za nedôvodný a vydaný platobný rozkaz za nezákonný, nakoľko uplatnený nárok je v celom
rozsahupremlčaný,pričom vzniesolnámietkupremlčaniavočicelejžalovanejsumeajspríslušenstvom.

1.2 Okresný súd Lučenec po postúpení veci upomínacím súdom nariadil na deň 08.09.2025

v predmetnej veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s
pripojenými listinnými dôkazmi a s vyjadreniami sporových strán; na základe vykonaného dokazovania
okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: „Žalovaný dňa 04.09.2016 ako kupujúci uzatvoril s
predávajúcim - spoločnosťou Autocentrum AAA AUTO a. s. Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa
motorového vozidla značky Škoda, model: Octavia, s dátumom prvej evidencie: 05.02.2014, EČ/RZ:

F. XXX G. s tým, že kúpna cena za automobil bola medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške
15.384 Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.500,-Eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri
podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 13.884,- Eur mala byť predávajúcemu zaplatená
prostredníctvom úveru, na základe Zmluvy o úvere č. 120166645 uzatvorenej medzi kupujúcim a
obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. najneskôr do siedmich dní odo dňa podpisu

kúpnej zmluvy. V deň uzatvorenia kúpnej zmluvy (04.09.2006) právny predchodca žalobcu zastúpený
sprostredkovateľom - spoločnosťou Autocentrum AAA AUTO a. s. uzavrel so žalovaným aj Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 120166645, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému na
financovanie doplatku kúpnej ceny predmetu kúpy, t. j. osobného automobilu Škoda Octavia Combi 1,6
TDI, EČ: F. XXX G., vo farbe biela metalíza za kúpnu cenu 15.384,-Eur, pričom uvedené je v zmluve

o spotrebiteľskom úvere klasifikované ako predmet financovania „A“. Ako predmet financovania „B“ sa
v úverovej zmluve uvádza doplnkový tovar a služby: jednorázové poistné za poistenie mechanických
a elektrických porúch motorových vozidiel v sume 615,-Eur, doplnkový zákaznícky servis v sume 350,-
Eur a jednorazové poistné za poistenie finančnej straty v sume 200,-Eur, spolu v celkovej výške 1.165,-
Eur. V časti zmluvy: „Spôsob financovania“ sa uvádza, že sa jedná o viazaný spotrebiteľský úver v

celkovej výške 15.049,-Eur, s dátumom prvej splátky 19.09.2006, s dátumom ďalších splátok vždy 19.
dňa v mesiaci, s výškou splátky 272,54 Eur, s počtom splátok 84, s termínom konečnej splatnosti
19.08.2023, s celkovou čiastkou 22.893,36 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 13,63 % p. a., s odplatou
14,37 % a najvyššou prípustnou výškou odplaty 20,20 %. Klient podpisom zmluvy zároveň berie na
vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania „A“

vo výške 13.884,-Eur. A kúpnu cenu predmetu financovania „B“ vo výške 1.165,-Eur. Toho istého
dňa uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným aj Zmluvu o zriadení záložného práva k
hnuteľnej veci č. 120166645, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného
veriteľa - spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. na záloh: motorové vozidlo značky ŠkodaOctavia Combi 1.6 TDI Elegance GreenLine, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči
dlžníkovi, ktorá vznikla uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120166645, predmetom ktorej
bolo financovanie finančných prostriedkov v celkovej výške 15.049,-Eur s termínom konečnej splatnosti

19.08.2023. Z listinného dôkazu: „prehľad úhrad klienta A. B.“ súd zisťuje, že žalovaný v prospech
právneho predchodcu žalobcu uhradil celkovo sumu 6.994,56 Eur, s poslednou splátkou vo výške 300,-
eur dňa 03.07.2018. Výzvou k zaplateniu zo dňa 21.09.2017 dal žalobca žalovanému na vedomie, že
ak obratom neuhradí nedoplatok v sume 817,62 eur, vzniká veriteľovi právo na odobratie motorového
vozidla, a tým začatie výkonu záložného práva formou predaja zálohu v zmysle zákona o dobrovoľných

dražbách s cieľom uspokojiť pohľadávku a zároveň automaticky dôjde aj k zosplatneniu úveru, na
základe ktorého bude požadovať uhradenie celej dlžnej čiastky naraz, vrátane nákladov spojených
s vymáhaním“.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 497 zákona č.
513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, ust. § 52a ods. 1, 2, ust. § 53 ods.

9, ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust.
§ 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku
dňu 04.09.2016 a uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalobca
uplatňuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a patrí

medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Nakoľko však
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný
vystupuje v uvedenom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojho podnikania, obe zmluvné strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ust.
§ 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj definíciu dodávateľa a spotrebiteľa

v zmysle ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, preto je predmetná zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle ust. § 52a a nasl. Občianskeho zákonníka,
a preto je na daný právny vzťah potrebné aplikovať v záujme ochrany práv spotrebiteľa ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
záväzkového vzťahu (predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľov.

1.4 Zo žalovaným nepopretých skutkových tvrdení žalobcu a z pripojených listinných dôkazov mal
okresný súd podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku za preukázané, že dňa 04.09.2016
uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Autocentrum AAA Auto a. s. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

kúpa motorového vozidla značky Škoda Octavia Combi 1.6 TDI. Kúpna cena bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná vo výške 15.384,- Eur. Z predmetnej kúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že časť
kúpnej ceny vo výške 1.500,- Eur bola kupujúcim predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise
kúpnej zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 13.884,- Eur mala byť kupujúcim predávajúcemu
zaplatená prostredníctvom úveru poskytnutého kupujúcemu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. 120166645 (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“ alebo „predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere“),
uzatvorenej medzi kupujúcim (žalovaným) a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding
(právny predchodca žalobcu). V rovnaký deň uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120166645, ktorú za veriteľa uzatvoril so žalovaným
predávajúci motorového vozidla - spoločnosť Autocentrum AAA Auto a. s. s tým, že predmetom

uvedenejúverovejzmluvybolofinancovanietamuvedenéhomotorovéhovozidla -predmetfinancovania
„A“, vrátane doplnkového tovaru a služieb (2 x poistné a doplnkový zákaznícky servis: kontrola
technického stavu vozidla, dokladová kontrola vozidla, administratívne služby) – predmet financovania
„B“. V tej časti predmetnej zmluvy o úvere, ktorá je označená ako: „Spôsob financovania“ sa
výslovne uvádza, že úver v poskytnutej výške zodpovedá doplatku kúpnej ceny predmetu financovania

„A“ v sume 13.884,-Eur a predmetu financovania „B“ v sume 1.165,- Eur. Napokon toho istého dňa
uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ako záložným veriteľom aj Zmluvu o zriadení
záložného práva k hnuteľnej veci - k osobnému motorovému vozidlu Škoda Octavia Combi 1.6 TDI na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorý uzavrel dňa 04.09.2016 so záložcom (žalovaným)
ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120166645, predmetom ktorej bolo poskytnutie

finančných prostriedkov (úveru) v celkovej výške 15.049,-Eur. Z vyššie uvedeného je podľa okresného
súdu zrejmé, že žalovaný uzatvoril ako spotrebiteľ dňa 04.09.2016 viacero zmlúv (kúpnopredajnú
zmluvu, zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere a napokon aj zmluvu o zriadení záložného práva k
hnuteľnej veci), z povahy ktorých vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba navzájom závislé a tvoria jedenobchodný celok (§ 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva
jednoznačná vzájomná závislosť uvedených zmlúv, čo znamená, že vzájomné dojednania týchto zmlúv

nesmú byť odlišné. Zdôraznil, že na vzájomné prepojenie kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere a na potrebu
ich spoločného posudzovania opakovane poukázal vo svojich rozhodnutiach Najvyšší súd SR, a to napr.
v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/93/2022 zo dňa 31. 05. 2023, sp. zn. 4Cdo/29/2023 zo dňa 27.06.2023, sp.
zn. 7Cdo/106/2022 zo dňa 25.07.2023, sp. zn. 8Sžo/2/2013 zo dňa 23.01.2014 a sp. zn. 5Sžo/21/2013
zo dňa 30.04.2014. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku konštatoval, že v prejednávanom prípade z pripojených listinných dôkazov jednoznačne
vyplýva, že výška poskytnutého spotrebiteľského úveru (15.049,- Eur) nekorešponduje s kúpnou cenou
motorového vozidla, dojednanou v kúpnej zmluve v sume 13.884,-Eur pri zohľadnení skutočnosti,
že časť kúpnej ceny v sume 1.500,- Eur bola zaplatená žalovaným v hotovosti pri podpise kúpnej
zmluvy. Ďalej okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na
vzájomné prepojenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kúpnej zmluvy (predmetom ktorej bola kúpa

tam uvedeného motorového vozidla), mal byť žalovanému poskytnutý úver len v takej výške, v ktorej by
bol žalovaným použitý na dofinancovanie doplatku kúpnej ceny predmetu financovania a všetky ostatné
náklady, spojené s poskytnutím úveru, mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Keďže doplatok kúpnej ceny predstavovala suma 13.884,-Eur, práve táto
suma mala byť podľa okresného súdu aj celkovou sumou žalovanému poskytnutého spotrebiteľského

úveru; všetky ostatné náklady, spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, mali byť zahrnuté do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo/188/2024 zo dňa 25.02.2025, kde najvyšší súd v skutkovo a právne totožnej veci uviedol,
že už v minulosti sa zaoberal otázkami, či suma úveru poskytnutého na financovanie tovaru, ktorý

je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv. doplnkovým tovarom, je podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch nákladom podľa § 2 písm. g) alebo istinou úveru podľa § 2 písm. l), pričom odkázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/165/2020 zo dňa 27. októbra 2021, kde najvyšší súd uviedol, že
„ak z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 684,80 Eur bola predávajúcemu
zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 Eur bude

predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru poskytnutého kupujúcemu na základe zmluvy o úvere
a z obsahu zmluvy o úvere vyplýva dojednaná suma úveru 6.163,20 Eur (pričom spotrebiteľský úver
bol účelovo viazaný, a to na obstaranie v zmluve uvedeného predmetu financovania, ktorým bola
kúpa motorového vozidla), tak v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka je daná jednoznačná
závislosť týchto zmlúv, ktorá musí byť zrejmá aj z obsahu zmluvných dojednaní týchto zmlúv, čo

znamená, že vzájomné dojednania týchto zmlúv nesmú byť odlišné“. Z citovaného rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2020 zo dňa 27. októbra 2021 podľa odôvodnenia uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/188/2024 zo dňa 25.02.2025 tiež vyplýva, že aplikácia § 52a ods. 2
Občianskeho zákonníka na kúpnu zmluvu a na zmluvu o spotrebiteľskom úvere je zásadná, pretože
pri odlišne dojednanej kúpnej cene v kúpnej zmluve a celkovej výške úveru v zmluve o spotrebiteľskom

úvere, je nesprávne uvedená RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko RPMN uvedená v
zmluve o spotrebiteľskom úvere nezodpovedá kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve, následkom
ktorej skutočnosti je to, že úver poskytnutý spotrebiteľovi je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d)
Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. V nadväznosti na uvedené okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav

a na citované závery Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít, je potrebné
žalovanému poskytnutý úver považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov, a to pre nesprávne uvedenie RPMN v predmetnej zmluve
o úvere, ktorá skutočnosť je v neprospech spotrebiteľa, pretože RPMN uvedená v predmetnej
zmluve o úvere vychádza zo sumy 15.049,- Eur, napriek tomu, že správne by mala vychádzať zo

13.884,- Eur (ako sumy skutočne právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnutého úveru).
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o predčasnom zosplatnení úveru, okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, týkajúce sa
predčasného zosplatnenia úveru, pričom konštatoval, že zosplatnenie úveru nevyplýva ani z prehľadu
splátok a úhrad klienta (č. l. spisu 28), v ktorom sú rozpísané za každý mesiac zvlášť jednotlivé

splátky úveru, a to počas celého obdobia úverového vzťahu až do poslednej splátky úveru, splatnej
19.08.2023. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že ak žalovaný odvodzuje tvrdenie o predčasnom zosplatnení úveru z výzvy k zaplateniu zo dňa
21.09.2017,ktorou právnypredchodcažalobcuakoveriteľupozornilžalovaného(dlžníka)nanedoplatokna splátkach úveru v sume 817,62 Eur a zároveň v nej uviedol, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
v uvedenej výške dôjde automaticky k predčasnému zosplatneniu úveru, tak automatické zosplatnenie
úveru, pokiaľ by k nemu veriteľ skutočne pristúpil, by musel súd vyhodnotiť ako neúčinné, pretože

nespĺňa zákonné predpoklady pre platné zosplatnenie úveru uvedené v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
zdôraznil, že k zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zároveň aj zákonných
podmienok, tzn. že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve (zmluvná podmienka)
a zároveň musí byť dodržaný postup vyplývajúci z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (zákonná

podmienka), v zmysle ktorého veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé,
že pre platné zosplatnenie úveru sa vyžadujú dva právne úkony veriteľa, ktorým je jednak výzva pred
zosplatením úveru (v ktorej musí veriteľ upozorniť dlžníka na možné zosplatnenie úveru a zároveň
špecifikovať konkrétnu splátku úveru, pre ktorú mieni úver zosplatniť); druhým právnym úkonom veriteľa

je oznámenie o zosplatnení úveru adresované dlžníkovi najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškaniasozaplatenímsplátky(akeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnína
uplatnenie tohto práva). V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že právny úkon veriteľa smerujúci k zosplatneniu úveru musí byť dostatočne určitý
a jasný a musí byť z neho zrejmé, pre ktorú nezaplatenú splátku úveru pristúpil k zosplatneniu úveru.

Z predloženého dôkazu – „výzvy k zaplateniu“ zo dňa 21.09.2017 je podľa okresného súdu zrejmé,
že veriteľ takýmto spôsobom nepostupoval, preto pokiaľ by aj touto výzvou malo dôjsť k zosplatneniu
úveru (čo žalobca poprel), takéto zosplatnenie úveru by musel súd vyhodnotiť ako nesúladné s ust. §
53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, a teda ako neplatné. Na základe uvedeného
okresný súd uzavrel (dospel k záveru), že v danom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru,

preto je dlžník aj naďalej oprávnený právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver splácať v zmysle
v zmluve dojednaných podmienok, t. j. vždy k 19. dňu v mesiaci až do konečnej splatnosti úveru, ktorá
je v zmluve dojednaná na deň 19.08.2023.

1.5 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vzhľadom na

spotrebiteľský charakter sporu je súd nielen na základe vznesenej námietky premlčania, ale aj ex
offo povinný skúmať premlčanie uplatneného nároku s tým, že premlčanie uplatneného nároku je
pri neúčinnom zosplatnení úveru potrebné posudzovať od splatnosti každej splátky úveru jednotlivo.
Konštatoval, že ak žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na upomínací súd dňa
27.02.2025, tak pri 3-ročnej premlčacej dobe sú premlčanými všetky splátky úveru splatné do

19.02.2022 a nepremlčanými (a zároveň neuhradenými) splátkami úveru sú splátky úveru splatné od
19.03.2022 do 19.08.2023, t. j. 18 splátok úveru. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru (kedy má veriteľ právo len na zaplatenie istiny úveru) predstavuje dlžná suma
sumu 3.224,70 Eur („splátka úveru pri celkovej výške poskytnutého úveru 15.049,- Eur a počte splátok

84 predstavuje 179,15 Eur x 18 nepremlčaných splátok“), ktorú okresný súd priznal žalobcovi odvolaním
napadnutým výrokom I. ako dôvodnú (18 nepremlčaných splátok istiny úveru od 19.03.2022 až do
19.08.2023), nakoľko žalovaný nepreukázal v konaní ich úhradu a vo zvyšnej časti uplatneného nároku
žalobu zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný čo do výroku I., ktorým ho súd
prvej inštancie zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.224,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 3.224,70 Eur od 07.01.2025 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a čo do výroku III. o trovách konania odvolal a v odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neúčinnom zosplatnení úveru a o s tým

súvisiacim nepremlčaním celého žalobcom uplatneného nároku, pričom vyhodnotil zosplatnenie úveru
akonesúladnés§53ods.9vspojenís§565Občianskehozákonníka.Súdprvejinštancienerešpektoval
podľažalovanéhoprincípzmluvnejautonómieavôľuzmluvnýchstránapríslušnéustanoveniaoochrane
spotrebiteľa (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka) použil
v neprospech žalovaného, ktorý je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo je odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V uvedenej súvislosti
žalovanývodvolaníuviedol,ževprípadeakbysaodvolacísúdnestotožnilsvyššieuvedenýmodvolacím
dôvodom a prijal by záver, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, tak aj v takomto prípade jeodvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný, pretože súd prvej inštancie dospel
síce k správnemu záveru, že v danom prípade bola v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru v sume 15.049,- Eur, pretože správne mala

byťvpredmetnejzmluveospotrebiteľskomúvereuvedenácelkovávýškaspotrebiteľskéhoúveruvsume
13.884,- Eur, avšak pri výpočte sumy priznanej žalobcovi za 18 nepremlčaných neuhradených splátok
úveru, vychádzal súd prvej inštancie nesprávne zo sumy 15.049,- Eur, ktorá je ako suma poskytnutého
úveru uvedená v zmluve, napriek tomu, že správne mal vychádzať zo sumy 13.884,- Eur ako sumy
skutočne poskytnutého úveru.

2.1 Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, žalovaný
v odvolaní uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný
neuhradil žalobcovi „obratom“, (v lehote 5 dní uvedenej vo výzve) sumu 817,62 Eur, preto podľa
žalovanéhodošloautomaticky(„bezpotrebysplneniapodmienokvyplývajúcichz§53ods.9vspojenís§
565 Občianskeho zákonníka“) k zosplatneniu celého dlhu v zmysle dispozitívne dojednaných zmluvných

podmienok. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku síce správne konštatoval, že automatické zosplatnenie spotrebiteľského úveru
by musel vyhodnotiť ako neúčinné, pretože nespĺňa zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, avšak vôbec neskúmal, či aplikácia dispozitívne
dojednaných zmluvných podmienok a ustanovení na ochranu spotrebiteľa je v danom prípade na

prospech žalovaného ako spotrebiteľa, napriek tomu, že to podľa žalovaného mal skúmať. Žalovaný
súduprvejinštancievodvolanítiežvytkol,ževkonanípostupovalprílišformalisticky(formálne)a žejeho
skutkové zistenia vychádzajú z neúplne vykonaného dokazovania (a z neúplne zisteného skutkového
stavu), preto je jeho záver o neúčinnom zosplatnení úveru podľa žalovaného predčasný. Zdôraznil, že
„z vykonaného dokazovania je nanajvýš pravdepodobné, že žalovanému muselo byť zo strany žalobcu

v súvislosti so zosplatnením úveru doručovaných viacero listín, ktorými vzhľadom na odstup času
žalovaný nedisponuje. Žalobca si však spomedzi dôkazov vybral a súdu prvej inštancie predložil len
tie dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech a v ďalšom priebehu konania bol v spore pasívny“. V závere
odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie; zároveň si žalovaný uplatnil voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že
má za to, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, že na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a že vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.

1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku; vo výroku II. ostal rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie,

premietnutých do odvolaním žalovaného napadnutých výrokov I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP (a tak ako z obsahu odvolania vyplýva) aj v zmysle ust. f) CSP (hoci žalovaný tento odvolací dôvod
v jeho paragrafovom vyjadrení výslovne v odvolaní neuviedol).

6.Podľaust.§53ods.9Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvy
o úvere, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní od uplatnenia tohto práva.

7. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o úvere, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.8. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích
dôvodov namietal a) že záver súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k automatickému zosplatneniu

úveru je nesprávny, b) že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri výpočte dlžnej sumy
zodpovedajúcej 18-tim neuhradeným nepremlčaným splátkam úveru (na úhradu ktorej sumy žalobcovi
zaviazal súd prvej inštancie odvolaním napadnutým výrokom I. žalovaného) zo sumy 15.049,- Eur,
napriek tomu, že v konaní dospel k správnemu záveru, že skutočná suma poskytnutého úveru, ktorá
mala byť s prihliadnutím na ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyššieho súdu uvedená v predmetnej zmluve o úvere, je suma 13.884,- Eur.

9. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného,
týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia žalovaným tvrdeného automatického zosplatnenia
úveruuvádza,žesúdprvejinštancievodseku28.odôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudkupokiaľ
ide o zosplatnenie úveru správne uviedol, že predčasné zosplatnenie úveru je právom (nie povinnosťou)

veriteľa pri omeškaní dlžníka s plnení splátok úveru, a preto k zosplatneniu úveru nedochádza
automaticky. Uvedený právny záver súdu prvej inštancie podporuje aj samotné znenie vyššie citovaného
ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere,
v zmysle ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (t. j. môže využiť svoje právo
predčasne úver zosplatniť) pre nesplnenie niektorej splátky úveru len ak to bolo v zmluve dohodnuté

alebo v rozhodnutí určené. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z časti označenej
ako: „Doba trvania zmluvy a spôsob jej ukončenia, zánik záväzku klienta“ vyplýva kedy má spoločnosť
veriteľa právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, nemôže preto obstáť argumentácia žalovaného,
že v zmysle zmluvných dojednaní, obsiahnutých v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, došlo
v danom prípade k automatickému zosplatneniu úveru. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že

„vo výzve k zaplateniu“ zo dňa 21. 09. 2017 sa uvádza, že ak žalovaný obratom (konkrétne v lehote 5
dní) neuhradí žalobcovi nedoplatok na splátkach úveru v sume 817,62 Eur, vznikne veriteľovi právo na
odobratie motorového vozidla a zároveň automaticky dôjde k zosplatneniu úveru, pretože takýto postup
pokiaľ ide o zosplatnenie úveru je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka
a s ustálenou súdnou praxou, a preto „výzvu k zaplateniu“ zo dňa 21. 09. 2017 nemožno považovať za

relevantný dôkaz o automatickom zosplatnení úveru, tak ako to tvrdí v odvolaní žalovaný. Súd prvej
inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (odsek 28.1 odôvodnenia) správne uviedol,
že veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu úveru po splnení zmluvných a zároveň aj po splnení zákonných
podmienok predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia úveru, pričom právny úkon zosplatnenia úveru,
tak ako to z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, musí byť dostatočne určitý a jasný

a musí byť z neho zrejmé, pre ktorú nezaplatenú splátku úveru veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru (viď
rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 pod R 34),
čo v danom prípade splnené nebolo, pretože „výzva k zaplateniu“ zo dňa 21. 09. 2017 takéto údaje
neobsahuje; zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nemožno preto odvolaciu námietku žalovaného,
týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia žalovaným tvrdeného automatického zosplatnenia úveru

súdom prvej inštancie, považovať za opodstatnenú.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie (potom čo dospel k správnemu záveru,
že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 120166645 zo dňa 04. 09. 2016 mala byť s ohľadom na
ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka ako suma poskytnutého úveru správne uvedená suma

13. 884,- Eur) pri výpočte sumy, na ktorej úhradu žalobcovi odvolaním napadnutým výrokom I.
zaviazal žalovaného, nesprávne vychádzal zo sumy 15. 384,- Eur ako sumy poskytnutého úveru, ktorá
nekorešpondovala s výškou kúpnej ceny predmetu financovania, odvolací súd uvádza, že uvedená
odvolacia argumentácia žalovaného je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie na jednej strane
správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z ust. § 52a ods. 2 Občianskeho

zákonníka a aj z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR (citovanej súdom prvej inštancie v odseku
26. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku) vyplýva vzájomná previazanosť kúpnej zmluvy
a zmluvy o poskytnutí úveru, preto nemôžu byť v nich obsiahnuté základné zmluvné dojednania (medzi
ktoré patrí výška kúpnej ceny a aj výška poskytnutého úveru) odlišné, a preto mala byť ako suma
poskytnutého úveru správne v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená suma 13.884,- Eur;

na druhej strane však, súd prvej inštancie pri určení výšky dlžnej sumy, na ktorej úhradu v konečnom
dôsledku zaviazal žalovaného, nesprávne namiesto sumy 13.884,- Eur vychádzal zo sumy 15. 384,-
Eur. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudkukonštatujúc, že k sume 2.975,14 Eur, na úhradu ktorej zmeňujúcim výrokom zaviazal žalovaného dospel
nasledovným spôsobom výpočtu: (13.884,- Eur : 84 splátok úveru = 165,29 Eur) x 18 neuhradených
nepremlčaných splátok úveru = 2.975,14 Eur ; vo výroku III. o trovách konania odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný
(v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP) zaplatiť žalobcovi náhradu trov
(prvoinštančného) konania v rozsahu 22 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o ich výške, ku ktorému percentuálnemu vyjadreniu povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania dospel odvolací súd nasledovným výpočtom: (2.975,14

Eur: 4.905,72 Eur) = 61 % zo 100 % a (61 % - 39 % ) = 22 %.

11. O trovách odvolacieho konania, v ktorom bol žalovaný tou stranou sporu, ktorá mala v zmysle ust. §
255 ods. 2 CSP v odvolacom konaní väčší úspech ako žalobca, rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 84 % (92 % - 8 %), do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.