Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200570
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8325200570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXXX/X, S., 2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, S., 3/ V.. K. K., rod. B., nar.XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, XXXX D., B., adresa na doručovanie Q. XX, S., 4/ V. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. S. XX, S., všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom, so sídlom Dlhý rad
16, Bardejov, IČO : 42 030 048, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00 585 441, o zaplatenie nemajetkovej ujmy a trov právneho
zastúpenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C/17/2025-72 zo dňa

11.09.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobca 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nárokoch žalobcov na zaplatenie
nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia, pričom vo veci rozhodol takto:
„I. Žalovaná je povinná uhradiť p. M. B., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, S. sumu 30.000,- eur na účet B
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, p. V.. K. K., rod. B., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, S. sumu 30.000,-

eur na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, p. V. V., rod. B., nar. XX. X.. XXXX, bytom F. S.
XX, S. sumu 30.000,- eur na účet B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a Q.. M. E., advokátovi so sídlom
v A., F. T. XX sumu 17.548,40 eur na účet B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu žalobkýň v 2., 3. a 4. rade proti žalovanej zamieta.
III. Priznáva žalobcovi v 1. rade vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto

rozsudku vyšší súdny úradník.
IV. Žalovanej vo vzťahu k žalobkyniam v 2., 3. a 4. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 66/2019 zo dňa 17.02.2020 v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
a to rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C 27/2011 zo dňa 25.02.2014 bol žalobca 1/
ako vodič motorového vozidla zaviazaný zaplatiť každej zo žalobkýň po 30.000 eur a zároveň bol
povinný im nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 17.548,40 eur k rukám ich právneho zástupcu.

V čase škodovej udalosti mal Q. A. uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Tejto bola zaslaná výzva na náhradu nemajetkovej ujmy
dňa 07.04.2020, ktorá však doposiaľ svoju povinnosť uhradiť za vodiča jeho povinnosť nesplnila.3. V pôvodnom konaní žalobkyne v 2/ až 4/ rade žiadali o zaplatenie nemajetkovej ujmy od žalobcu 1/
a zároveň žalovanej, pričom voči žalovanej bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania nároku.

4. Súd prvej inštancie následne vec správne posúdil v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako
aj § 4, § 11, § 15 citovaného zákona.

5. Súd prvej inštancie mal skutkový stav nesporne preukázaný z listinných dôkazov a zaoberal sa

námietkou žalovanej týkajúcou sa prekážky rozhodnutej veci. Dospel k záveru, že táto námietka
žalovanej nie je dôvodná, nakoľko by o takýto postup išlo len v prípade, ak by sa žalobkyne v 2/ až 4/
rade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy domáhali podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
V danom prípade nejde o totožné uplatnený nárok, nakoľko v pôvodnom konaní si žalobkyne v 2/ až
4/ rade uplatňovali priamy nárok poškodených na náhradu škody voči poisťovateľovi, pričom súčasná
žaloba, ktorá vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení je uplatnená z dôvodu, že poistený žiada, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Poukázal na to, že
vo všeobecnosti sa poškodený môže domáhať nároku na náhradu škody buď voči vodičovi alebo voči
prevádzkovateľovi, alebo poisťovateľovi. V predošlom konaní bol vodič zaviazaný na náhradu škody
a priamy nárok poškodených voči poisťovateľovi bol zamietnutý. V danom prípade však tento nárok
uplatňuje poistený vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda voči svojmu poisťovateľovi.

Následne súd poukázal, že žalobkyne v 2/ až 4/ rade nemajú na uplatnenie daného nároku aktívnu
vecnú legitimáciu, a preto ich žaloba bola zamietnutá. Predmetom predošlého konania nebol vzťah
poisteného a poisťovateľa, pričom žalovaná nepoprela, že tento poistný vzťah v čase dopravnej nehody
trval. Z poistenia zodpovednosti má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poisteného nárok poškodeného
na náhradu škody, ako aj vynaložené náklady spojené s účelným uplatňovaním týchto nárokov. Z týchto

dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca 1/ má aktívnu vecnú legitimáciu podľa ust. § 4 ods. 2 zákona
o PZP, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody. Nakoľko boli splnené základné predpoklady pre vyhovenie takejto žaloby, súd vyhovel žalobe vo
vzťahu k žalobcovi 1/ voči žalovanej, pričom žalobkyne v 2/ až 4/ rade takúto aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie daného nároku nemajú. Výška nároku nebola sporná, nakoľko vyplývala z príslušných

rozhodnutí súdov.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej, a to proti výrokom I.
a III. s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaná namietla, že súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil vznesenú námietku prekážky rozhodnutej veci, pričom poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co 60/2014, ktorým bola žaloba voči nej zamietnutá,
pričom o dovolaní rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Následne konanie pokračovalo len
protivodičovi,ktorýbolzaviazanýnanáhradunemajetkovejujmyvprospechžalobkynev2/až4/rade.Či
u žalobcu 1/ alebo u žalobkyni v 2/ až 4/ rade sa nárok opiera o totožný skutkový stav, ktorý už bol riešený

v citovanom súdnom konaní. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych inštancií
však súd prvej inštancie posúdil túto námietku odlišne a so závermi týchto rozhodnutí sa nevysporiadal.
Týmto svojím rozhodnutím súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty.

8. Zákon o PZP v ust. § 15 zakotvuje všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči

poisťovateľovi, a teda zakladá možnosť žalovať priamo poisťovňu, nielen škodcu, ide o dva samostatné
nároky poškodeného proti dvom subjektom, ale voči každému z nich z iného právneho dôvodu. Nárok
voči poisťovni je samostatným a nezávislým nárokom od nároku voči osobe škodcu. Žalobkyne v 2/ až 4/
rade si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy už uplatnili v inom konaní a tento ich nárok voči žalovanej
bol právoplatne zamietnutý, v predmetnom súdnom konaní išlo o samostatné procesné spoločenstvo. Aj

Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom § 11 ods. 7 zákona o PZP podal výklad tohto ustanovenia a
odlišuje prípad kedy poškodený žaluje priamo poisťovateľa od prípadu, kedy poškodený žaluje výlučne
škodcu. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol,
resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že na základe zákona o PZP, ako
aj rozhodnutí súdneho dvora, predmetné poistenie kryje nároky pozostalých po obetiach dopravných
nehôd, ak si tieto nároky uplatňujú voči poisťovateľovi. Žalovaná sa účelovo bráni a napriek rozhodnutiusúdu neplní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona o poistení. Súd prvej inštancie správne rozhodol
a je dôvodné toto rozhodnutie potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu boli
odvolaním napadnuté výroky I. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16.Základnouodvolacounámietkouvznesenouvodvolacomkonaníbolaotázkanesprávnehoprávneho
posúdenia námietky prekážky rozhodnutej veci. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie, ktorý vyslovil v bodoch 22 až 25 svojho odôvodnenia.

17. Súdna prax i odborné publikácie sa zhodujú v názore, že právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim
povinnosť pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označených v ust. § 230 CSP zakladá
prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na strany
sporu, v ktorom bolo vydané. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) bráni opätovnému
prejednaniu veci, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. O rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom

konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté a
týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia
spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), čo znamená, že o
tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie
ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle §

230 CSP možno považovať ten istý nárok, o ktorom sa už rozhodlo, teda ak sa opiera o ten istý právny
dôvod na základe rovnakého totožného skutkového stavu.18. Ako vyplýva z vyššie uvedených záverov odbornej literatúry o rovnakú vec ide vtedy, ak sa týka
rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. V predmetnej veci nebola zachovaná totožnosť strán
sporu, nakoľko v prejednávanej veci súd konal o návrhu žalobcu 1/. Tento v predchádzajúcom konaní o

náhradunemajetkovejujmybolvpostavenížalovaného.Ideoodlišnúprocesnúsituáciuakovpredošlom
spore.Preprekážkurozhodnutejvecijepodmienkou,abysporovéstranybolitotožnéavrovnakejpozícii,
teda buď na strane žalobcu alebo žalovaného. Pokiaľ je jedna zo strán na opačnej strane sporu, nič
nebráni tomu, aby sa následne domáhal nárokov voči subjektu, ktorý s ním bol na rovnakej procesnej
strane. Na tento prípad sa nevzťahuje prekážka res iudicata. Medzi žalovanou a žalobcom 1/ sa iné

konanie neviedlo. V predošlom konaní stáli na rovnakej procesnej strane ako žalovaní v 1. a 2. rade.
Rovnako tak nebola splnená podmienka rovnakého predmetu konania, ako to zdôraznil aj súd prvej
inštancie, nakoľko v predošlom konaní bol predmetom posudzovania nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy a v prejednávanej veci je predmetom konania nárok poisteného, aby za neho poisťovateľ nahradil
poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Je teda zrejmé, že táto odvolacia
námietka nie je dôvodná a túto súd prvej inštancie správne právne posúdil s poukazom na ust. § 4 ods.

2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.

19. Nepochybne v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu sa
poškodený môže domáhať svojich nárokov voči škodcovi, teda osobe, ktorá viedla motorové vozidlo,
resp. voči prevádzkovateľovi motorového vozidla, ak táto osoba je odlišná od vodiča alebo od poisťovne,

v ktorej je predmetné motorové vozidlo poistené v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Je
na vôli poškodeného, od ktorého z týchto subjektov sa bude domáhať svojich nárokov a či si ich uplatní
voči všetkým spoločne, resp. si vyberie len niektorého z nich. Napriek tejto skutočnosti však to, že
z rôznych dôvodov môže byť jeho nárok voči ktorémukoľvek z týchto subjektov zamietnutý napríklad
v dôsledku oslabenia jeho práva pre premlčanie, však táto skutočnosť neznamená, že nemožno zo

strany poisteného sa domáhať voči poisťovateľovi jeho práva, aby tento za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení tak, ako to výslovne
uvádza ust. § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Práve s poukazom na toto zákonné ustanovenie
uplatnil svoj nárok poistený, teda žalobca 1/ a správne súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu s
tým, že poisťovateľa zaviazal nahradiť predmetné nároky priamo poškodeným, ktorých špecifikoval vo

výrokovej časti svojho rozsudku, a to v bode I. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 15C/27/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/66/2019 nepochybne
vyplýva, že M. B., V.. K. B. a V. V. majú nárok ako poškodené, aby žalobca 1/ im uhradil každej po 30.000
eur titulom nemajetkovej ujmy. Nakoľko žalobca 1/ je poisteným zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, vznikla táto povinnosť žalovanej.

20. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu 1/ na to, aby poisťovateľ, teda žalovaná
za neho nahradila poškodeným preukázané a uplatnené nároky je nárokom priamo vyplývajúcim z § 4
ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení a v tejto súvislosti je obrana žalovanej, v zmysle
ktorej bol priamy nárok poškodených voči poisťovateľovi zamietnutý, irelevantná. Skutočnosť či takéto

rozhodnutie bolo vydané alebo by sa poškodený ani nedomáhali priamo od poisťovateľa náhrady škody
vo vzťahu k prejednávanému nároku poisteného, nie je relevantná.

21. Rovnaká konštrukcia platí aj vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli poškodeným
a ktoré mali byť uhradené na účet ich právneho zástupcu v sume 17.548 eur. Súd prvej inštancie správne

poukázal na to, že ide o náklady, ktoré boli spojené s uplatňovaním nárokov a boli účelné, a preto
ich má hradiť poisťovateľ s tým, že ich výška vyplýva z uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn.
15C/27/2011 zo dňa 17.02.2020. Ide o nárok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil ako vecne správny odvolaním napadnutý výrok I., ako aj

súvisiaci výrok III. týkajúci sa náhrady trov konania žalobcovi 1/.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. v spojení
s ust. § 396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi 1/ bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).