Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125210061
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125210061.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, D., t. č. C. X XXX XX D., proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov, č.k. 10C/65/2025-8 zo dňa 08.12.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie rozhodol takto:
I. U k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť)

metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi
činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. P o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude navrátenie

veci do pôvodného stavu, prípadne nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa podaným

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, aby žalovaný po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nevstupoval do rodinného domu č. X v obci C., nevstupoval na pracovisko žalobkyne
u zamestnávateľa - A. E. D. D. F. v mieste prevádzkarne na G. H. XXX/X I. D., zakázal žalovanému
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu
a priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby bola
žalovanému nariadená kontrola dodržiavania tejto povinnosti technickými prostriedkami.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že žalobca denne
nadmerne užíval alkoholické nápoje a z toho dôvodu bol cca 13 - 15 krát hospitalizovaný
na psychiatrii. Žalobkyňu psychicky týra aj fyzicky napáda. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.
6T/44/2021 bol žalovaný právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
a zločinu všeobecného ohrozenia, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 5 rokov.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 27Pc/36/2021 bolo manželstvo strán sporu

rozvedené. Žalobkyňa v návrhu poukázala na to, že napriek tomu, že je žalovaný vo výkone trestu,
minimálne z listov, ktoré jej zaslal, stále pretrváva nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí zo strany žalovaného,a teda že aj po prepustení z výkonu trestu jej fyzicky ublíži a využije k tomu všetky dostupné miesta,
aj na ulici alebo na pracovisku.

3. Súd prvej inštancie z lekárskej správy J. K. L. E. L. E. M. J. I. N. L. D. I. N. zo dňa 18.02.2025,
ktorá je obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T 44/2021 zistil, že žalovaný vykonával
na psychiatrickom oddelení tejto nemocnice súdom nariadené ochranné ústavné protialkoholické
liečenie od 12.11.2024 do 18.02.2025. Z tejto správy ďalej vyplýva, že v dôsledku závislosti od
alkoholu je u žalovaného prítomná kognitívna aj osobnostná deprivácia, zvýšená irritabilita, afektívna

labilita, egocentrickosť, nízka empatia a nízka frustračná tolerancia. Dôležitosť abstinencie si žalovaný
uvedomuje, ale neposunul sa v chápaní svojej zodpovednosti za trestnú činnosť, pretrváva v myslení
vzťahovačnosť a vnímanie seba ako obete. Odporúčaná mu bola abstinencia a pokračovanie v súdom
nariadenej ochrannej proti alkoholickej liečbe ambulantnou formou v civilných podmienkach.

4. Súd prvej inštancie po preštudovaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

mal za to, že návrh, pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/,
je opodstatnený, keďže dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným. Tieto
skutočnosti hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
nariadením neodkladného opatrenia, t.j. právu žalobkyne na nedotknuteľnosť jej osoby a jej súkromia

v zmysle čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, čomu v tomto prípade musí ustúpiť „slabšie“ právo žalovaného na
slobodu pohybu a pobytu, ktorý mu zaručuje čl. 23 ods. 1 Ústavy SR. V tomto prípade tak sloboda
pohybu a pobytu žalovaného podľa názoru súdu musí byť obmedzená právom žalobkyne chrániť jej
telesnú a duševnú integritu a vlastné súkromie.
Zo skutočností popísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z priložených

dôkazov (listy zaslané žalovaným žalobkyni z výkonu trestu odňatia slobody, obsah pripojeného spisu
sp. zn. 6T 44/2021), mal súd prvej inštancie za osvedčenú dôvodnú obavu žalobkyne, že správaním
žalovaného by mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita. Žalobkyňa v konaní osvedčila,
že zo strany žalovaného došlo k agresívnemu a násilnému konaniu vo vzťahu k jej osobe, v dôsledku
čoho bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania (vyhrážal sa smrťou

a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal
závažnejším konaním - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe) a bol mu za to uložený
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorého výkon mu uplynie dňa 07.01.2026. Žalobkyňa zároveň
osvedčila, že z výkonu trestu odňatia slobody ju žalovaný naďalej zastrašuje, vyhráža sa jej konaním,
ktoré má v pláne zrealizovať po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čím v nej vyvoláva

dôvodnú obavu z možného ohrozenia jej telesnej aj duševnej integrity.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd prvej inštancie považoval za potrebné upriamiť pozornosť aj na
zhodnotenie osobnosti žalovaného zo strany primára psychiatrického oddelenia J. K. L. a odsúdených
v N. zo dňa 18.02.2025, kde žalovaný vykonával ochranné ústavné protialkoholické liečenie, pričom
s poukazom na vyššie citované závery tejto správy možno vyvodiť záver, že správanie žalovaného v

celkovom kontexte indikuje zastrašovanie a možnú agresivitu fyzického, resp. psychického charakteru,
a tým aj vyvolanie odôvodnenej obavy žalobkyne z možného ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dňa 07.01.2026 bude žalovaný prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, pričom možno dôvodne predpokladať, že sa vráti do miesta svojho trvalého pobytu - do
bytu na adrese C. X, D., ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou, pričom žalobkyňa sa aj

z toho dôvodu plánuje k tomuto momentu odsťahovať do rodinného domu v C., ktorý je v jej výlučnom
vlastníctve, aby tak zabránila stretu so žalovaným, z ktorého má obavy.

5. Prvoinštančný súd skonštatoval, že osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom s ohľadom na charakter vzťahov strán a okolnosti

tohto prípadu sa ako najvhodnejšia a najefektívnejšia včasná súdna ochrana javí práve nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. Osvedčením podozrenia z násilia je tak podľa
názoru súdu daný zákonný dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, pričom nie je
nevyhnutné, aby dôvodnosť tohto podozrenia malo intenzitu, resp. kvalitu podozrenia potrebného na
začatie trestného stíhania.

Uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov sa
zamedzí stretom strán, ktoré sú hlavným dôvodom obáv žalobkyne o jej život a zdravie a jej psychickej
nepohody. Z hľadiska princípu proporcionality podľa názoru súdu prvej inštancie ujma, ktorá hrozí
žalobkyni prípadným ďalším konaním žalovaného (ujma na zdraví, či živote žalobkyne), je výraznevyššia ako prípadná ujma, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi neodkladným opatrením. Možno zároveň
konštatovať, že právne účinky tohto neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným
spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah.

Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže
prekročiťbeztoho,abyneporušiluloženýzákaz,súdprvejinštancie akceptovalžalobkyňoupožadovanú
vzdialenosť 5 metrov, ktorú považuje za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu,
ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne povinným žalovaným za účelom
vyhnutia sa priblíženiu k nej na vzdialenosť kratšiu než 5 metrov.

So zreteľom na vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vyhovel, avšak s výnimkou účasti na nevyhnutných
procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi
verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch. Uvedený zákaz považoval súd za potrebné vylúčiť v prípade iniciovania
a vedenia uvedených konaní (napr. konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), pri ktorých

nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a
z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi nebola menšia
ako 5 metrov. V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade účasti na procesných úkonoch bude
ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov
žalobkyni dokážu zabezpečiť príslušné úradné osoby.

6. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť
dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu
neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez

vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).

7. Prvoinštančný súd taktiež poznamenal, že toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom
podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen

osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale
aj samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia.

8. Keďže žalovanému uložený zákaz sa vzťahuje na ktorékoľvek miesta, na ktorých sa žalobkyňa
zdržiava (teda v sebe prakticky subsumuje i zákaz vstupu na všetky miesta, kde sa žalobkyňa v

tom-ktorom čase nachádza), t. j. aj na bydlisko žalobkyne (C. X), nepovažoval súd prvej inštancie
za dôvodné uložiť žalovanému zákaz, aby vstupoval do rodinného domu žalobkyne a na pozemok
k nemu prináležiaci, na ktoré nemá žalovaný ani žiadne oprávnenie vstúpiť z titulu toho, že ide o
výlučné vlastníctve žalobkyne, pričom absentuje aj akýkoľvek odvodený rodinný vzťah medzi stranami
sporu, keďže ich manželstvo zaniklo rozvodom. Súd prvej inštancie naviac poukázal na to, že v prípade

neoprávneného vstupu na dané nehnuteľnosti je možné kontaktovať aj políciu.
Rovnako z vyššie uvedeného dôvodu (uloženého zákazu priblíženia k žalobkyni) nie je podľa názoru
súdu prvej inštancie opodstatnené zakázať žalovanému aj akýkoľvek vstup na pracovisko žalobkyne (A.
E., H. XXX/X I. D.), pretože prípadné vyhovenie návrhu žalobkyne by znamenalo neprimeraný zásah do
práv žalovaného spočívajúci v obmedzení jeho práva realizovať nákup potravín v danej prevádzke bez

ohľadu na to, či sa tam žalobkyňa nachádza alebo nie.

9. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal aj na to, že nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP (zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko
alebo iné miesto) si vyžaduje vyššiu mieru istoty ohrozenia. Ide totiž o najzávažnejší zákaz spomedzi

uvedených (písm. f/ až h/), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním
ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zo strany žalobkyne zatiaľ neboli ani žiadnym
spôsobom osvedčené skutočnosti (napr. aktuálne ohrozujúce správanie žalovaného v mieste bydliska,
či pracoviska, pričom nepostačuje možná ohrozenie ako pri písm. h/), ktoré by nateraz tento okamžitý
zásah súdu odôvodňovali, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z týchto, ako aj vyššie

uvedených dôvodov v tejto časti, zamietol (§ 328 ods. 1 CSP).

10. Pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému žalobkyňu kontaktovať písomne, telefonicky, elektronicky
alebo inými prostriedkami, súd prvej inštancie nemal za osvedčené, aby žalovaný nad primeranú mierukontaktoval žalobkyňu nejakým z uvedených spôsobov, a tak zasahoval do jej telesnej alebo duševnej
integrity (ani sporadická písomná komunikácia - 3 listy za 5 rokov výkonu trestu odňatia slobody,
predložená žalobkyňou o tom nesvedčí), preto návrh aj v tejto časti zamietol (§ 328 ods. 1 CSP).

11. Rovnako zamietol aj návrh žalobkyne, pokiaľ ide o nariadenie kontroly dodržiavania neodkladného
opatrenia pomocou technických prostriedkov, hoci aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu
dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, takéto opatrenie
má byť opatrením výnimočným, keďže predstavuje omnoho väčší zásah do práv povinnej osoby. Súd

musí vždy citlivo zvážiť s ohľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľa a osvedčený skutkový stav,
či je nariadenie kontroly technickými prostriedkami skutočne nevyhnutným a vhodným prostriedkom
potrebným pre zabezpečenie dodržiavania uložených opatrení. V danom prípade má súd za to, že takéto
osobitné podmienky a intenzita zásahu neboli s ohľadom na predložené listinné dôkazy a žalobkyňou
tvrdené skutočnosti osvedčené. Súdu neboli predložené žiadne lekárske správy, čestné prehlásenia, či
iné listinné alebo audiovizuálne dôkazy, ktoré by odôvodňovali výnimočnosť potreby nariadenia kontroly

technickými prostriedkami. Súd prvej inštancie však nevylúčil, že do budúcna sa môže žalobkyňa
pri zmenenej dôkaznej situácii, doplnení skutkových tvrdení, či zmenených okolnostiach, domáhať aj
uvedenej kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov. V tejto
súvislosti sa zároveň žiada objasniť praktickú stránku kontroly technickými prostriedkami, a to, že táto
nepredstavuje povinnosti iba na strane povinnej osoby alebo zaťažuje aj chránenú osobu, ktorá pre

účely účinnej realizácie taktiež musí nosiť zariadenie varovania blízkosti.

12. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd prvej inštancie vo zvyšnej časti, t.j. nad
rozsah ochrany vymedzenej vo výroku II. tohto uznesenia, návrh žalobkyne zamietol (§ 328 ods.1 CSP).

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehotu žalobu
vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa podľa názoru súdu
dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Mal za to, že toto neodkladné opatrenie
postačujenaposkytnutieplnohodnotnejsúdnejochranyvrozsahuvymedzenýmsamotnýmúčelomtohto
neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval

uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené.

14. Súd prvej inštancie zároveň upriamil pozornosť na to, že ak sa povinná osoba dopustí závažného
alebo opakovaného konania, aby zmarila nariadený zákaz priblíženia sa, ktorý bol uložený neodkladným
opatrením v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu

úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.

15. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 2 CSP, na základe ktorého, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bol úspešná v časti nariadenia

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP a žalovaný vo zvyšku (pokiaľ ide o zamietnutie
návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. f/, g/ CSP). Vzhľadom na približne rovnaký úspech strán súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podaním zo dňa 12.12.2025, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.12.2025, žalovaný oznámil,

že súhlasí s predmetným rozhodnutím a bude ho rešpektovať. Napriek tejto skutočnosti však súd prvej
inštancie vyzval žalovaného, aby súdu v lehote 10 dní oznámil, či je toto jeho podanie odvolaním alebo
nie je odvolaním, ale iba oznámením do spisu.
Podaním zo dňa 23.12.2025, doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.12.2025, žalovaný oznámil
„odvolávam sa na rozhodnutie súdu, aby som sa nepribližoval k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu

ako 5 metrov“. Z obsahu tohto jeho podania vyplýva, že môže dôjsť k porušeniu nariadeného neodkladné
opatrenia, napr. pri náhodnom cestovaní autobusom, vlakom, nakupovaní v obchode, stretnutí na
chodníku, u lekára, na úrade. Taktiež vyjadril obavu, že žalobkyňu nemusí včas rozpoznať, keďže slabšie
vidí a za najhlavnejšie považoval to, že čo ak sa žalobkyňa úmyselne priblíži k nemu v snahe poškodiť
mu. Preto navrhol tento návrh zamietnuť.

17. Žalobkyňa k odvolaniu žalobcu uviedla, že jeho podanie zo dňa 12.12.2025 nijako nesúvisí
s predmetom tohto konania. Poukázala na to, že písomne komunikuje so žalovaným ohľadom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré bude riešiť súdnou cestou, pokiaľ sa jej nepodaríso žalovaným dohodnúť. Uviedla, že trvá na vydanom neodkladnom opatrení, nakoľko dôvody jeho
vydania nepominuli. Osobnosť žalovaného sa relevantným spôsobom nezmenila ani počas výkonu
trestu, hrozba násilia, psychického, či fyzického je voči nej stále aktuálna.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- CSP) zistil, že žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
357 písm. d) CSP). Preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

19. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu
ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať
sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v

časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd

nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že podanie žalovaného zo dňa 12.12.2025 (súdu prvej inštancie
doručené dňa 16.12.2025) bolo vlastne vyjadrením súhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie

a jeho obsah, tak ako na to správne poukázala žalobkyňa, sa netýkal nariadeného neodkladného
opatrenia. Keďže však súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby ozrejmil, či dané podanie má považovať
za odvolanie a žalobca následným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.12.2025 už uviedol,
že sa odvoláva proti tomuto rozhodnutiu, odvolací súd toto odvolanie prejednal, avšak nezistil žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by mali privodiť zmenu, resp. zrušenie tohto rozhodnutia.

21. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal s predmetným návrhom, ktorý čiastočne
zamietol. Uviedol všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v tejto veci. Odvolací súd toto
rozhodnutie považuje za logické a konzistentné a v celom rozsahu na neho odkazuje a iba na jeho
doplnenie, s poukazom na odvolacie námietky, uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):

22. Žalovaný v odvolaní vlastne iba vyjadril obavu, že môže dôjsť k situáciám, keď si žalobkyňu
včas nevšimne a môže dôjsť k tomu, že sa k žalobkyni priblíži na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Odvolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ by k takejto situácii teoreticky došlo, je práve na žalovanom,
aby zákaz nariadený súdom akceptoval, napr. aj po upozornení žalobkyňou, a teda zachoval účel

nariadeného neodkladné opatrenia, ktorým je to, aby nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi ním
a žalobkyňou a ani k žiadnej verbálnej komunikácii. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že žalobkyňa
sa jasne vyjadrila, že určite nebude vyhľadávať žiadne situácie, kedy by sa mohla k žalovanému priblížiť
a určite takýto úmysel nemá.

23. Žalovaný taktiež súdu zaslal ďalšie podania, ktoré sa však netýkajú predmetu tohto konania, ale
majetkového vysporiadania medzi stranami sporu po rozvode manželstva.

24. Podaním zo dňa 24.03.2026, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.03.2026, žalovaný poukázal
na to, že žalobkyňa si prišla do bytu pre určité veci, avšak tieto jej nevydal, keďže tam nebola žiadna

ďalšia tretia osoba a zároveň by došlo aj k porušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie
ku dňu, keď rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom aj odvolací súd má zato, že v uvedenom čase nepochybne existovala dôvodná obava žalobkyne o jej život a zdravie, pričom
vzhľadom na predchádzajúce správanie žalovaného, ako aj vyššie citované vyjadrenie psychiatrického
oddelenia J. K. L. a L. I. N., tieto obavy nemožno vylúčiť ani v súčasnosti, a to aj s poukazom

na skutočnosť, že strany sporu si potrebujú vysporiadať svoje majetkové pomery, v rámci ktorých by
mohlo dôjsť k potencionálnym stretom strán sporu, pričom odvolací súd poznamenáva, že v prípade
riešenia týchto otázok napr. súdom, z výroku nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva výnimka,
ktorou je účasť na súdnych pojednávaniach.

26. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní síce bola úspešná žalobkyňa, avšak podľa obsahu spisu jej
žiadne trovy konania nevznikli, preto jej ich odvolací súd voči neúspešnému žalovanému, s poukazom

na čl. 17 Základných princípov CSP, nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).