Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/191/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216961
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2116216961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, E., zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát, so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti
žalovaným: 1. D. E. - F., G. XX XXX XXX, s H. D. I. XXX, zastúpený: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka,
so sídlom Cintorínska 5, Nitra, 2. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 31 595
545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zastúpená: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so
sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 22C/206/2016 zo dňa 28. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovaným na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 22C/206/2016-373 zo dňa 20. októbra 2022 výrokom I. žalobu
voči žalovanému v 1. tade zamietol, výrokom II. žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, výrokom III.
rozhodol, že žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov
konania, výrokom IV. rozhodol, že žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% trov konania.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26Co/11/2023-407 zo dňa 19. apríla 2023
v dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 22C/206/2016-373 zo dňa
20. októbra 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozsudku, nakoľko jeho odôvodnenie nezodpovedalo požiadavkám
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie č. k. 22C/206/2016-373 zo dňa 20. októbra 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že
povinnosťou súdu prvej inštancie bolo znova posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 22C/206/2016 zo dňa 28. júla 2025 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody za bolesť sumu 25 325,64 Eur a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhému z nich, výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 420 ods. 1, § 427
ods. 1, 2, § 428, § 429, § 430 ods. 1, § 438 od. 1, § 441, § 442 ods. 1, 3, § § 444, § 450 Občianskeho

zákonníka,§2ods.1,§3ods.1,2,§5ods.1,4,§9ods.1,5písm.b)zákonač.437/2004Z.z.onáhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, § 1 opatrenia Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014 zo 14. mája 2014 o ustanovení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014, § 822, § 823 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3, § 5 ods. 1 písm. g), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 3
Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný v 1. rade ako podnikateľský subjekt
vykonávajúci dopravu je vlastníkom pracovného samohybného stroja značky Komatsu Tility Eur SPAITA,
SK 820-5 Turbo, žltej farby, bez evidenčných čísiel, rok výroby 2006, ViN: B. a žalovaný v 2. rade
je poisťovateľ, u ktorého bolo motorové vozidlo žalovaného v 1. rade povinne zmluvne poistené v

zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe návrhu
poistnej zmluvy č. 1070815985. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 24T/46/2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 5.3.2020, bol obžalovaný D. B., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom I. XXX, uznaný
za vinného, že dňa 25. júla 2014 v čase približne o 14.00 hodine v obci I. na dvore rodinného domu

číslo XXX pri stavebných prácach na výstavbe oplotenia, v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technickými normami a návodom na
obsluhu pracovného stroja nebezpečným spôsobom viedol samohybný pracovný stroj zn. Komatsu Tility
SK 820-5 turbo bez evidenčných čísiel, ktorý mal na pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu
naplnenú zarobeným betónom v objeme asi 0,30 m3 tým spôsobom, že na nerovnom a neupravenom

hlinenom teréne sa pohyboval s pracovným strojom s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou najmenej
do výšky 160 cm spodného okraja lyžice nad zemou, hoci ako obsluha pracovného stroja bol povinný
sa pri práci so strojom pohybovať so sklopeným ramenom a lyžicou spustenou čo najnižšie k zemi,
pričom zároveň nezabezpečil, aby sa pod ramenom stroja v jeho bezprostrednej blízkosti nezdržiavali a
nepracovali iné osoby, v dôsledku čoho bol pracovný stroj pri zastavovaní a výkone pracovnej činnosti

v nestabilnom stave, a po tom ako A. B. na pokyn nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu
hadicu pripevnenú na zdvihnutej lyžici, došlo pri zastavení a k prevráteniu pracovného stroja smerom
dopredu, kedy miešacia lyžica spadla na oblasť zadnej časti tela A. B. a pritlačilo ho k zemi, čím spôsobil
A. B. polytraumatizmus - zranenia pomliaždenie pľúc obojstranne s dychovou nedostatočnosťou,
nahromadenie tekutiny v hrudnej dutine - krvi vpravo haemothorax, vľavo - fluidothorax, laceráciu -

natrhnutiemediálnejstranyľavejobličkyskrvnýmvýronomvokolíobličkovéhopriestoruaokolohrubého
čreva,trieštivúzlomeninutelaaoblúkastavcaL4-4.driekovéhostavcasdislokácioukostnéhofragmentu
asi 20x12 mm do miechového kanálu s výraznou kompresiou durálneho vaku, zlomeninu v oblasti L3 a
oblúka L3-3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do 6 mm, odlomenie kĺbového výbežku
L5-5. driekového stavca vľavo s miernym posunom, zlomeninu lonovej kosti vľavo i vpravo s naznačenou

lomnou líniou i v priebehu krížovej kosti vpravo a zlomeninu stehennej kosti vľavo, ktoré si vyžadovali
dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 6 mesiacov, a ktoré viedli k trvalým následkom
vo forme ochrnutia dolných končatín, pričom obvinený porušil povinnosť uloženú v ustanoveniach § 12
ods. 2 písm. a) a písm. c) bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal

závažnejšímspôsobomkonania-porušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona,čímspáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b)
Trestného zákona. Rozsah zranení žalobcu bol určený bodovým ohodnotením v celkovej výške 1.536,75
bodov, čo pri hodnote bodu 16,48 eur činí v peňažnom vyjadrení sumu 25,325,64 eur.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalovaný v 1. rade ako vlastník predmetného
dopravného prostriedku bol plne oprávnený na jeho trvalú prevádzku, ktorá spočíva v právnej a faktickej
možnosti disponovať z dopravným prostriedkom. Žalovaný v 1. rade sa sám rozhodol o tom, že sa
pracovný stroj Komatsu 820-5 turbo použije pri prácach na stavbe oplatenia, pracovný stroj dal na tentoúčel vopred poistiť u žalovaného v 2. rade, a preto je dôvodné považovať ho za tzv. iného prevádzateľa
motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska posúdenia,
či k vzniku škody na zdraví žalobcu došlo v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného

prostriedku, súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého posudku Ing. Antona Guštaru a skutkovú
vetu trestného rozsudku, z ktorých vyplýva, že k nehode došlo z dôvodu, že pracovný stroj, ktorý
mal na pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu naplnenú zarobeným betónom, sa pohyboval
(počas jazdy stroja) s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou, v dôsledku čoho bol pracovný stroj
pri výkone pracovnej činnosti v nestabilnom stave a k prevráteniu došlo pri zastavení pracovného

stroja smerom dopredu. Predmetný pracovný stroj Komatsu 820-5 turbo je univerzálny motorový bočný
nakladač vhodný pre rôzne pracovné prostredia a na rôzne pracovné činnosti, predovšetkým sa používa
na nakladanie materiálu, výkopové práce, úpravu terénu. Špecifickosť tohto stroja spočíva v spôsobe
brzdenia. Stroj je schopný brzdiť šmykom alebo hydraulicky, pričom na jeho vedenie je potrebné
osobitné oprávnenie. Keďže k nehode došlo počas zastavovania stroja, možno konštatovať, že samotné
zastavovanie je súčasťou jazdy stroja a priamo súvisí s osobitnou povahou prevádzky tohto stroja.

Vo vzťahu k námietke žalovaného v 2. rade, že škoda na zdraví bola žalobcovi spôsobená pracovnou
činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja a nie jeho prevádzkou, súd prvej inštancie uviedol,
že v danom prípade považoval za výkon pracovnej činnosti pracovného stroja Komatsu 820-5 turbo
také úkony, ako sú výkopové práce, nakladanie zeminy, alebo úprava terénu. Súd prvej inštancie bol
toho názoru, že pracovný stroj v čase spôsobenia nehody nevykonával pracovnú činnosť, ale jazdu

premiestňovaním nákladu z jedného miesta na druhé, teda v čase spôsobenia nehody sa pracovný
stroj správal ako nákladné vozidlo, ktoré prepravuje náklad po cestnej komunikácii. Za pracovnú činnosť
v súvislosti s betónovaním plotu je možné považovať iba samotné zarábanie betónu a jeho následné
vypúšťanie na určenom mieste a nie jeho jazdu s nákladom po pozemku. V danom prípade došlo k
použitiu pracovného stroja ako dopravného prostriedku, keďže dopravný prostriedok možno definovať

vo všeobecnosti ako určitý pohyblivý hmotný objekt alebo iný technický alebo technologický súbor, ktorý
slúži na prepravu nákladu a (alebo) prepravu osôb a pracovný stroj Komatsu 820-5 turbo v čase nehody
prepravoval náklad (betón) z jedného miesta na druhé a teda v danom momente slúžil ako dopravný
prostriedok.
Súd prvej inštancie uzavrel, že z hľadiska naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov došlo k naplneniu všetkých predpokladov potrebných
pre vznik tejto zodpovednosti, a to k vzniku škody na zdraví žalobcu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s jazdou a zastavovaním pracovného stroja ako dopravného prostriedku, ktorý prepravoval náklad po
pozemku, pričom škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky pracovného stroja.
Obe okolnosti namietané žalovaným v 1. rade vo vzťahu k možnosti zbavenia sa zodpovednosti

prevádzkovateľa dopravného prostriedku - zásah žalobcu a poučenie osôb strojníkom, súd prvej
inštancie považoval za vonkajšie okolnosti, ktoré nemajú pôvod v povahe prevádzky pracovného
stroja. Zlyhanie pracovného stroja nebolo zo strany žalovaných tvrdené, ani nevyplývalo zo Znaleckého
posudku Ing. Guštaru, preto sa ním súd prvej inštancie ďalej nezaoberal. Súd prvej inštancie sa sústredil
na to, či žalovaný v 1. rade v konaní preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V danom prípade bol žalovaný v 1. rade osobne prítomný na
mieste nehody, pričom z výpovedí svedkov, aj jeho vlastnej je zrejmé, že v čase nehody stál neďaleko
poškodeného, pričom poškodeného žalobcu slovne neupozornil, aby odstúpil od pracovného stroja, ani
ho pred začiatkom prác osobne nepoučil o tom, ako sa má správať počas výkonu prác. Poukazovanie
na to, že poučenie vykonal niekto iný, alebo ho mal prípadne vykonať stavebník, či iná osoba, nezbavuje

žalovaného v 1. rade zodpovednosti, pretože primeraná miera starostlivosti v tomto prípade predstavuje
také správanie žalovaného v 1. rade ako vlastníka pracovného stroja, ktorý si je vedomý, resp. mal by
si byť vedomý toho, čo takýto pracovný stroj môže spôsobiť pri nesprávnej manipulácii, že žalovaný
v 1. rade aspoň v čase pohybu pracovného stroja po stavenisku napomenie prítomných, aby od stroja
odstúpili, čo žalovaný v 1. rade neurobil. Možnosť ovplyvniť prítomnosť osôb na stavenisku je právne

irelevantná, keďže liberačný dôvod sa vzťahuje k možnosti zabrániť vzniku škody a nie k možnosti
zabrániť prístupu osôb na stavenisku.
Vo vzťahu k námietke žalovaného v 1. rade, že konanie poškodeného bolo v rozpore s predpismi BOZP,
a preto je jeho konanie jednou z príčin vzniku škody, súd prvej inštancie poukázal na závery Znaleckého
posudku č. 126/2015 zo dňa 6.3.2015, ktorý vypracovala spoločnosť JHS s. r. o., podľa ktorého žalobca

neporušil žiadne zásady bezpečnosti v zmysle platných právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Tiež nie je pravdou, že by sa žalobca pohyboval po
stavenisku neoprávnene, ale prišiel za účelom výkonu pomocných stavebných prác zadaných pánom
K. H. so súhlasom zhotoviteľa oplotenia pána D. L..Súd prvej inštancie sa zaoberal skutkovým okolnosťami, ktoré by mohli viesť k záveru, že škoda
bola spôsobená aj zavinením poškodeného, keďže žalovaný v 1. rade tvrdil, že príčinou prevrátenia
pracovného stroja bola aj iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať a tým ani škode zabrániť,

ktorou okolnosťou malo byť potiahnutie za hadicu poškodením, ktoré pomohlo pri prevrátení pracovného
stroja. Zo záveru znalca zo Znaleckého posudku Ing. Antona Guštaru súd prvej inštancie dovodil, že k
prevráteniupracovnéhostrojabydošlotakčitakzdôvodujazdystroja,pričomsila,akouprípadnepôsobil
žalobca na pracovný stoj, nezohrávala pritom podstatnú úlohu. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení
svedeckých K. H., D. B., H. A., H. M. a N. L. priklonil k záveru, že žalobca sa na hadicu upevnenú na

mixovacej lyžice nevešal, ani za ňu nejak významne neťahal, ale ju iba pridržiaval, a to z dôvodu, že
ho o to požiadal jeden z prítomných, pričom rovnaký skutkový záver vyplýva aj z trestného rozsudku
vo veci obžalovaného D. B.. K hodnoteniu svedeckých výpovedí súd prvej inštancie dodal, že iba jeden
svedok tvrdil, že sa žalobca potkol a zavesil na hadicu, a to pán H., ostatní svedkovia to vôbec neuviedli.
Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že v prospech skutkovej verzie zavesenia sa na hadicu
vypovedali predovšetkým svedkovia, ktorí niesli za vzniknutú situáciu zodpovednosť, teda ich výpovede

sa javili ako menej dôveryhodné. Žalobca sa na hadicu upevnenú na mixovacej lyžice nevešal, ani za
ňu nejak významne neťahal, ale ju iba pridržiaval, a to z dôvodu, že ho o to požiadal jeden z prítomných,
pričom nebol riadne poučený o tom, ako sa má po stavenisku v blízkosti pracovného stroja pohybovať.
Výška škody nebola v konaní sporná, súd prvej inštancie vychádzal pri jej stanovení zo Znaleckého
posudku č. 120/14 zo dňa 22.11.2014, ktorý vypracoval MUDr. Marián Pamula, pričom na základe

rozsahu zranení znalec určil bodové hodnotenie zranenia v celkovej výške 1.536,75 bodov, čo pri
hodnote bodu 16,48 eur činí v peňažnom vyjadrení sumu 25.325,64 eur. Znalec vykonal bodové
hodnotenie zranení žalobcu na základe zákona č. 437/2004 Z. z. a jednotlivé zranenia ohodnotil najskôr
na 1.024,5 bodov, následne vzhľadom na polytraumu, nutnosť umelej pľúcnej ventilácie, bolestný a
komplikovaný spôsob liečby, komplikácie zranenia a liečby pristúpil k zvýšeniu celkového počtu bodov

podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona o jednu polovicu, t. j. 512,25 bodov a preto celkový počet bodov určil
vo výške 1.536,75 bodov. Keďže žalovaní nemali voči tomuto znaleckému posudku výhrady, súd prvej
inštancie jeho obsah ďalej nehodnotil a uspokojil sa závermi v ňom prijatými znalcom.

7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu účelne vynaložených trov

celého konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

8. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že trestný súd vo výroku
odsudzujúceho rozsudku ustálil vznik škody žalobcovi, kto ju spôsobil, akým spôsobom došlo k vzniku

škody na zdraví žalobcu, aká konkrétna škoda na zdraví žalobcovi vznikla a tiež skutočnosť, že vznik
tejto škody je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý porušil dôležitú povinnosť
uloženú predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného
sporového poriadku je civilný súd povinný takto zistené skutkové aj právne závery trestného súdu v
celom rozsahu rešpektovať. V priebehu konania bolo jednoznačne a bez pochybností dokázané, že

D. L. bol v tom čase živnostník a s N. L., H. M. a H. A. boli „partia“, ktorá si privyrábala stavebnými
prácami. D. L. za účelom vybudovania oplotenia podľa požiadavky K. H. oslovil vyššie menovaných,
ktorí s vybudovaním oplotenia súhlasili, pričom D. L. ponúkol možnosť si ísť privyrobiť na túto stavbu i
poškodenému B., ktorý možnosť využil a mal na mieste vykonávať pomocné práce. Z výsluchu svedka
H. H. vyplynulo, že žalobca sa dostavil na stavenisko spolu s robotníkmi okolo D. L., ktorého firma

zabezpečovala výstavbu drobnej stavby - oplotenia a považoval ho za zamestnanca p. L.. V prípade, ak
by bolo zistené, že išlo o nelegálne zamestnávanie, zodpovednosť za tretiu osobu na stavenisku preberá
na seba práve stavebník. Tento je zodpovedný za vysvetlenie BOZP na stavbe, prípadné má možnosť
takúto osobu zo stavby vykázať. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že došlo vzniku faktického
pracovného pomeru, čo znamená, že poškodenie zdravia na strane žalobcu možno kvalifikovať ako

pracovný úraz. V prípade, ak by bolo zistené, že išlo o nelegálne zamestnávanie, zodpovednosť za tretiu
osobu na stavenisku preberá na seba práve stavebník. Žalovaný v 1. rade nemôže niesť zodpovednosť
za tretie osoby, ktoré sa nachádzajú na stavenisku. Práve okolnosť, že sa na stavenisku nachádzala
osoba, ktorá nebola zamestnancom žalovaného v 1. rade, avšak podľa žalovaného v 1. rade rade mala
uzatvorenú faktickú pracovnú zmluvu u D. L., je na zvážení, kto za žalobcu v daný deň zodpovedal a

kto zodpovedal za prípadný pracovný úraz. Žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť
prítomnosť osôb na stavenisku a presun osoby žalobcu po stavenisku. Svoju povinnosť si splnil tak,
že osoby na stavenisku boli poučené o BOZP práve svedkom D. B., a preto nemôže zodpovedať za
vzniknutú škodu. Nemožno sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že ak žalobca išiel pracovaťna skúšku a keďže nemal skúsenosti a nebol oboznámený s BOZP, tak nemožno od neho očakávať,
že bude vedieť, ako sa správať na stavenisku. Zo samotného záveru Znaleckého posudku č. 9/2016
vypracovaného znalcom Ing. Antonom Guštarom vyplýva, že aj vplyvom konania žalobcu mohlo dôjsť k

strate stability, čiže samotný znalecký posudok preukazuje mieru zavinenia žalobcu. V tomto smere je
podstatné,žežalobcasasámdobrovoľnezúčastnilnavýstavbeplotu,bezriadnejzmluvy,bezvedomostí
a znalostí s výkonom takejto práce a zároveň bez riadneho poučenia BOZP zo strany povinných osôb.
V tomto konkrétnom prípade sa na rozdiel od všetkých ostatných prítomných na stavenisku priblížil
k pracovnému stroju, dokonca sa postavil do takej vzdialenosti, že dosiahol na vypúšťaciu hadicu,

ktorej sa minimálne dotkol a držal ju a je pravdepodobné, že sa na ňu zavesil. Súd prvej inštancie sa
nekriticky v tomto smere postavil na stranu žalobcu a akékoľvek námietky prednesené žalovaným v 1.
rade vyhodnotil v jeho neprospech a prítomnosť žalobcu, jeho spoluzavinenie, nepoučenie zo strany
osôb zodpovedných za stavenisko ako aj samotného žalobcu preniesol práve na žalovaného v 1. rade.
Súd prvej inštancie spochybnil závery Znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 19.02.2016 vypracovaného
Ing. Antonom Guštarom. Nakoľko žalovaný v 1. rade nebol zodpovedný za vykonávané dielo na stavbe a

právoplatne uznaný vinník nebol v čase vzniku škody na zdraví žalobcu, žaloba vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade je nedôvodná. Je nepochybné, že škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
a preto je nevyhnutné skúmať spoluzavinenie iných osôb. Žalovaný v 1. rade v tomto smere vynaložil
požadovanú mieru starostlivosti, svedok B., ktorý bol na stavenisku ako kamarát p. H. (kamarátska
výpomoc), poučil osoby na stavenisku o bezpečnosti pri práci. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací

súd rozhodol sám a žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol ako nedôvodnú.

9. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa ustanovenia §
365ods.1písm.d),f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Vodvolaníuviedol,žekonštantneakonzistentne
počas celého konania tvrdil, že zo zisteného skutkového stavu je jednoznačne preukázané a zrejmé,

že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri pracovnej činnosti pracovného stroja, čím je daná výluka
podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a žaloba je tak proti žalovanému v 2. rade nedôvodná.
Zo špecifikácie samotného pracovného stroja, jeho určenia, druhu činností, na ktoré je mechanicky
určený, je zrejmé, že imanentnou súčasťou jeho pracovnej činnosti je pohyb, avšak výlučne izolovane
a vždy len v súvislosti s pracovnou činnosťou, a to ešte zreteľnejšie pokiaľ k pohybu dochádza so

stavebným materiálom naloženou a zdvihnutou lyžicou. Uvedené podľa názoru žalovaného v 2. rade
nemožno stotožňovať s jazdou naloženého nákladného vozidla, ako skonštatoval súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Z tohto pohľadu je potom irelevantné, či nákladné vozidlo je naložené alebo
prázdne, nakoľko uvedené žiadny rozdiel do kategorizácie pracovnej činnosti vs. jazda nevnáša. V tomto
smere potom súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietne,

10. K odvolaniam žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení
uviedol, že k poukazu na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku záväzné skutkové a právne
závery sú iba a výlučne uvedené vo výroku rozsudku. Procesný postup uplatnenia náhrady škody

a postup podľa ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku treba vyhodnotiť z pohľadu adhézneho
konania a argumentácia žalovaného v 1. rade nie je správna. Poškodený, neskôr žalobca, mal v
trestnom konaní obmedzenú možnosť uplatnenia si škody. Ak by bol spoluobvinený, tak by uplatniť
škodu voči obvinenému - obžalovanému nemohol. K strate stability stroja pohybujúceho sa nerovnom
teréne dochádza vždy pri jeho zastavení. Robiť záver, že samotný znalecký posudok preukazuje mieru

zavinenia, rozsah spoluviny, spoluzavinenie poškodeného, je v podstate právnym nezmyslom. Procesný
útok na zavinenie iného ako vodiča mechanizmu sa javí bez právneho účinku. Nemožno odísť od výroku
o vine a nie je prípustné špekulovať, že žalobca v reálnom pracovnom pomere na pokyn neznámeho
muža, po vážnom poučení práve vodičom - strojníkom, ktorý riadil stroj v pracovnom pomere, ktorého
vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný v 1. rade má vecný, hmotnoprávny význam na náhradu

škodyspôsobenúodsúdenýmvodičom.Poškodeniezdravia,následokauplatnenáškodajenepochybne
v príčinnej súvislosti a súd prvej inštancie v podstate sporu rozhodol vecne aj právne správne. Je v
podstate obchádzanie faktov a takých dôkazov, ktoré vyriešili, prečo je poistka platná a prečo je aj
odvolateľ v 2. rade v odvolaní tak korektne zdržanlivý. Pohyb mechanizmu a premiestňovania sa po
vlastnej osi a vlastnou silou je dopravou v plnom slova zmysle. Ak ale vodič a strojník v jednej osobe

zdvihne lyžicu a túto dostane do polohy, ktorá podstatným spôsobom ovplyvní statiku stroja, môže sa
pohnúť iba vtedy, ak mu to terén dovolí. Podstatné a rozhodujúce pre príčinnú súvislosť je to, že vodič
za súhlasu vlastníka, prevádzkovateľa a poistníka tejto činnosti sa pohol, hoci sa okolo mechanizmu
majúceho lyžicu v zakázanej polohe pohybovali ľudia. Zo strany vodiča došlo k porušeniu dôležitejpovinnosti hraničiacej všeobecnému ohrozeniu niekoľkých osôb. Sudca mohol poškodeného pripustiť do
konania ako poškodeného, ale nemohol priznať náhradu škody pre nedostatok pasívnej hmotnoprávnej
právomoci u obžalovaného zamestnanca žalovaného. Odvolanie žalovaného v 2. rade sa v podstate

zaoberalo právnym problémom. Pretože žalobca žaloval iba bolestné a nežaloval trvalé následky, išlo z
jeho strany o skutočnosť, ktorá je výnimočnou a ktorá má charakter hodného osobitného zreteľa.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi – stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie náhrady škody na zdraví v sume 25.325,64
eur. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade je
zodpovedný za škodu na zdraví žalobcu ako prevádzkovateľ motorového vozidla v zmysle ustanovenia §
427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca má rovnako priamy nárok na náhradu škody na zdraví voči

žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovaniatzv.skrátenéhoodôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniaje
podmienenátým,žeodvolacísúdsavplnomrozsahustotožnísdôvodminapadnutéhorozhodnutiasúdu
prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s
týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody

uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi
súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia
odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení
rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať
taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade

jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací
súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolania z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h)
Civilného sporového poriadku.

17. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a logicky

nekonzistentný, z tohto dôvodu nepresvedčivý.

18. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalovaným v 2. rade v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný v 2. rade s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí

súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne.
Argumentácia súdu prvej inštancie je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Žalovaný v 2. rade
v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom
prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

20. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaných v 1. a 2. rade bolo namietanie, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku
vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že je daná
zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu na zdraví

žalobcu, ktorá náhrada škody spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku uzavretým u žalovaného v 2. rade.

21. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní v odvolacom konaní neuviedli
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaní v odvolaniach poukazujú na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomtoprípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

22. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

23. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo

uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,

čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanými
v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

24. S poukazom na dôvody podanej žaloby odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že pre posúdenie opodstatnenosti požiadavky žalobcu bolo rozhodujúcim zistenie, či škoda na zdraví
žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného v 1. rade. Prvou
spornou a odvolaním nastolenou otázkou potrebnou v konaní vyriešiť bolo, či žalovaný v 1. rade

nesie zodpovednosť za škodu na zdraví žalobcu spôsobenú mu prevádzkou dopravného prostriedku.
Žalovaný v 1. rade namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za tretie osoby, ktoré sa nachádzajú na
stavenisku a zodpovednosť za tieto osoby nesie investor stavby a zhotoviteľ stavby, s ktorých súhlasom
sa na stavenisku nachádzali. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že škoda vznikla okolnosťami
majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla.

25. „Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa
ustanovení § 427 OZ len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, a nie vtedy, ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou
dopravného prostriedku, ak nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku (R 20/1975).“

26. „Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v
chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po
ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí
k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo

na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol
do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník (R 9/1972).“

27. „Právnická alebo fyzická osoba, ktorá požičia fyzickej osobe motorové vozidlo, zostáva
prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou

jeho prevádzky (R 70/1969).“

28. Občiansky zákonník nedefinuje pojem osobitná povaha prevádzky. Pri výklade tohto pojmu je
potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky,ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Týmito vlastnosťami
sú najmä zvýšená rýchlosť, obmedzená ovládateľnosť, vysoká hmotnosť, technická konštrukcia či
charakter použitých materiálov. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý

svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s pohybom dopravného prostriedku.

29. Žalovaný v 1. rade v odvolaní nenamietal, že je iný prevádzkovateľ motorového vozidla,
ako konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (ods. 62. rozsudku súdu prvej
inštancie).Podmienkouvznikuzodpovednostiprevádzkovateľamotorovéhovozidlajespôsobenieškody

udalosťou, ktorou je samotná prevádzka motorového vozidla a okolností, ktoré s ňou súvisia.

30. Niet pochýb o tom, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo zlyhaním vodiča motorového vozidla
počas jeho prevádzky, pri ktorej prevádzke sa pri zastavení pracovný stroj prevrátil smerom dopredu
a miešacia lyžica spadla na zadnú časť tela žalobcu a pritlačila ho k zemi. Škoda na zdraví žalobcu bola
spôsobená nežiadúcim prejavom takých vlastností motorového vozidla, ktoré sú pre jeho prevádzku

typické a vyplývajú z jeho povahy ako dopravného prostriedku, a to schopnosť vlastnou motorickou
silou sa pohybovať a následne zastaviť. Okolnosti danej veci jednoznačne umožňujú prijať záver,
že obvyklá funkcia vozidla je byť v pohybe a pohyb zastaviť. Nie je rozhodujúcim, že žalovaný v 1.
rade zapožičal, resp. poskytol motorové vozidlo vodičovi D. B., keďže žalovaný v 1. rade ako vlastník
zostáva prevádzkovateľom motorového vozidla zodpovedným za škodu vyvolanou osobitnou povahou

jeho prevádzky. Prevádzkovateľ motorového vozidla sa potom nezbaví zodpovednosti ani v prípade, ak
motorové vozidlo zverí alebo zapožičia inému, ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade. Nakoľko
k poškodeniu zdravia žalobcu došlo okolnosťou charakteristickou pre prevádzku motorového vozidla, je
nepochybne daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Odvolacísúdsastotožnilsozávermisúduprvejinštancie,žebolinaplnenépodmienkyvzniku

objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v podrobnostiach na
ne odkazuje (ods. 62., 66. rozsudku súdu prvej inštancie).

31. Žalovaný v 1. rade sa bránil tvrdením, že on nenesie zodpovednosť za tretie osoby nachádzajúce
sa na stavenisku, keďže ich prítomnosť na stavenisku nemohol ovplyvniť, pričom zodpovednosť za tieto

osoby nesie stavebník – investor stavby K. H. a zhotoviteľ stavby D. L.. V súvislosti s touto odvolacou
námietkou žalovaného v 1. rade odvolací súd znova uvádza, že za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky zodpovedajú organizácie vykonávajúce dopravu a iný prevádzkovateľ motorového
vozidla alebo plavidla, prípadne prevádzkovateľ lietadla. Z tejto zásady sú v zmysle ustanovenia § 430
Občianskeho zákonníka len dve výnimky, a to ak niekto použije dopravný prostriedok bez vedomia

alebo proti vôli prevádzkovateľa alebo bol dopravný prostriedok zverený do opravy opravárenského
podniku. V súdenom spore sa nejednalo ani o použitie inou osobou bez vedomia alebo proti vôli
žalovaného v 1. rade, ani o prevzatie motorového vozidla do opravy, teda presun zodpovednosti
za škodu prevádzkovateľa motorového vozidla na iný zodpovednostný subjekt nenastal. Súdna prax
v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť

sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky,
prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na
stranevodiča,čiinýchosôbpoužitýchpriprevádzkovanídopravy.Ideoprípadobjektívnejzodpovednosti
predstavujúcejvýnimkuzovšeobecnejzásady,podľaktorejsaobčianskoprávnazodpovednosťzaškodu
zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. Samotný pohyb (valivý pohyb kolies) motorového

prostriedku vrátane jeho zastavenia sú nepochybne osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky.
Pokiaľ by v súdenom spore išlo aj o naplnenie podmienok pre zodpovednosť za škodu odlišných
subjektov ako prevádzkovateľa dopravného prostriedku, ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka
upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovenia
§ 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa

seba. Zodpovednosť prevádzkovateľa nevylučuje zodpovednosť iného subjektu, ktorý škodu spôsobil
zavineným porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (prevádzkovateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu, alebo
u škodcu a jeho poisťovateľa, súčasne. Žalobca si v prejednávanej veci zvolil žalovať prevádzkovateľa

motorového vozidla, teda žalovaného v 1. rade, preto by bolo nadbytočným skúmať zodpovednosť
inej právnickej či fyzickej osoby za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ako sa to
snaží navodiť žalovaný v 1. rade v odvolaní. Z uvedeného dôvodu potom správne súd prvej inštancie ajkonštatoval, že je irelevantné zaoberať sa námietkou žalovaného v 1. rade o možnom vzniku faktického
právneho pomeru medzi žalobcom a D. L. (ods. 78. rozsudku súdu prvej inštancie).

32. Ďalej žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal, že civilný súd je povinný rešpektovať zistené skutkové
a právne závery rozsudku Okresného Trnava sp. zn. 24T/46/2016 z 23. apríla 2018, v zmysle ktorého
súdpoškodených(vrátanežalobcuvprejednávanejveci)odkázalsnárokomnanáhraduškodynacivilný
proces s odôvodnením, že z dokazovania vyplynulo, že poškodený A. B., keďže nebol zamestnancom
ani D. E. a ani K. H., nemal čo na stavenisku robiť. Okrem primárneho vyriešenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh prichádza do úvahy i určitá miera spoluzavinenia vyššie
menovaných osôb na spôsobenej škode. Je preto zrejmé, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu
škody by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však celkom zjavne presahuje potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho. Z tohto dôvodu súd poškodených s uplatnenými nárokmi odkázal na civilný
proces.

33. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

34. Ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku taxatívne určuje, ktorými rozhodnutiami je
súd v civilnom sporovom konaní pri svojom rozhodovaní viazaný. Viazanosť sa vzťahuje na výrok

rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie. Prejudiciálne môže súd posudzovať len určité otázky, ktoré
vyplývajú z ustanovenia § 194 Civilného sporového poriadku. Prejudiciálne môže súd riešiť len otázku, o
ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci alebo orgán podľa ustanovenia § 193 Civilného
sporového poriadku, avšak nemôže o tejto otázke meritórne rozhodnúť. Súd spôsob, akým prejudiciálne
riešil spornú otázku, uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

35. „Súd je viazaný iba výrokom (nie odôvodnením) napríklad trestného rozsudku. Z výroku o vine potom
treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979).“

36. „Súd neporuší § 135 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti
výroku trestného rozsudku (obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj
niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov. Súd je povinný z výroku
trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť;
rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň

významnýmiokolnosťamiprerozhodnutiecivilnéhosúduouplatnenomnároku(rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 223/2016 z 26.1.2017).“

37. V danom prípade z relevantnej časti výroku trestného rozsudku vyplýva, že „D. B., nar. XX.XX.XXXX
v J., trvale bytom I. XXX, sa uznáva za vinného, že dňa 25. júla 2014 v čase približne o 14.00

hodine v obci I. na dvore rodinného domu číslo XXX pri stavebných prácach na výstavbe oplotenia, v
rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, technickými normami a návodom na obsluhu pracovného stroja nebezpečným spôsobom viedol
samohybný pracovný stroj zn. Komatsu Tility SK 820-5 turbo bez evidenčných čísiel, ktorý mal na
pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu naplnenú zarobeným betónom v objeme asi 0,30 m3

tým spôsobom, že na nerovnom a neupravenom hlinenom teréne sa pohyboval s pracovným strojom
s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou najmenej do výšky 160 cm spodného okraja lyžice nad
zemou, hoci ako obsluha pracovného stroja bol povinný sa pri práci so strojom pohybovať so sklopeným
ramenom a lyžicou spustenou čo najnižšie k zemi, pričom zároveň nezabezpečil, aby sa pod ramenom
stroja v jeho bezprostrednej blízkosti nezdržiavali a nepracovali iné osoby, v dôsledku čoho bol pracovný

stroj pri zastavovaní a výkone pracovnej činnosti v nestabilnom stave, a po tom ako A. B. na pokyn
nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu hadicu pripevnenú na zdvihnutej lyžici, došlo pri
zastavení a k prevráteniu pracovného stroja smerom dopredu, kedy miešacia lyžica spadla na oblasť
zadnej časti tela A. B. a pritlačilo ho k zemi, čím spôsobil A. B. polytraumatizmus - zranenia pomliaždeniepľúc obojstranne s dychovou nedostatočnosťou, nahromadenie tekutiny v hrudnej dutine - krvi vpravo
haemothorax,vľavo-fluidothorax,laceráciu-natrhnutiemediálnejstranyľavejobličkyskrvnýmvýronom
v okolí obličkového priestoru a okolo hrubého čreva, trieštivú zlomeninu tela a oblúka stavca L4-4.

driekového stavca s dislokáciou kostného fragmentu asi 20x12 mm do miechového kanálu s výraznou
kompresiou durálneho vaku, zlomeninu v oblasti L3 a oblúka L3-3. driekového stavca s posunom
kostných úlomkov do 6 mm, odlomenie kĺbového výbežku L5-5. driekového stavca vľavo s miernym
posunom, zlomeninu lonovej kosti vľavo i vpravo s naznačenou lomnou líniou i v priebehu krížovej kosti
vpravo a zlomeninu stehennej kosti vľavo, ktoré si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní

minimálne 6 mesiacov, a ktoré viedli k trvalým následkom vo forme ochrnutia dolných končatín, pričom
obvinený porušil povinnosť uloženú v ustanoveniach § 12 ods. 2 písm. a) a písm. c) bod 1 zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, teda inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.“ Tento záver trestného

súdu o skutkovej a právnej stránke konania D. B. vytváral rámec, v ktorom boli súdy v civilnom spore
viazané (§ 193 Civilného sporového poriadku).

38. Súd prvej inštancie pri riešení otázky svojej viazanosti rozsudkom trestného súdu neporušil
ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku a rešpektoval závery právoplatného trestného

rozsudku. Trestný súd v ňom konštatoval zavinenie vodiča motorového vozidla D. B. za ujmu na
zdraví žalobcu. To však podľa názoru odvolacieho súdu nevylučuje zodpovednosť prevádzkovateľa
motorového vozidla, teda žalovaného v 1. rade, ako je už uvedené vyššie. Rovnako neznamená, že
trestný súd vylúčil spoluzavinenie žalobcu, keďže takýto rozsudok trestného súdu (ods. 17. rozsudku
súdu prvej inštancie) nezbavuje civilný súd v prejednávanej veci povinnosti zaoberať sa otázkou, či, do

akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie poškodeného, teda žalobcu.
Viazanosť súdu v civilnom konaní trestným rozsudkom v zmysle citovaného ustanovenia sa totiž môže
presadiť len vo vzťahu k osobám, ktoré vystupovali v trestnom konaní, v ktorom mali možnosť skutkovo a
právneargumentovať,akoajrobiťdôkaznénávrhy.Súdprvejinštanciedôslednevykonávaldokazovanie
k tým okolnostiam, ktoré boli zisťované (z časti) aj v trestnom konaní a ktoré sú zároveň významné aj

pre súkromnoprávne posúdenie veci (objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla,
spoluzavinenie poškodeného).

39. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že ku škode na zdraví žalobcu došlo pri pracovnej činnosti
poisteného vozidla, a preto nie je dôvod na plnenie od žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa v zmysle

ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Spornou
a odvolaním žalovaného v 2. rade tak bola skutočnosť, či ku škodovej udalosti došlo pri činnosti vozidla
ako pracovného stroja, alebo pri jazde vozidla, t. j. v čase, keď vozidlo vykonávalo prepravu. Súd prvej
inštancie ustálil v napadnutom rozsudku, že k ujme na zdraví žalobcu došlo pri vykonávaní jazdy pri

premiestňovaní nákladu z jedného miesta na druhý, keď za pracovnú činnosť v súvislosti s betónovaním
plotu považoval samotné zarábanie betónu a jeho následne vypúšťanie na určenom mieste (ods. 64.
rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že skutkové zistenia
v súdenom spore nasvedčujú záveru o použití motorového vozidla ako dopravného prostriedku pri
vzniku ujmy na zdraví žalobcu (ods. 62 rozsudku súdu prvej inštancie). V tejto súvislosti súd prvej

inštancie správne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-514/16 z 28. novembra 2017 (ods.
65. rozsudku súdu prvej inštancie) a náležite zvolil eurokonformný výklad pojmu „prevádzka vozidla“
s dôrazom na cieľ ochrany obetí, ktorý sleduje právna úprava EÚ týkajúca sa povinného poistenia.
I preto je nutné vykladať pojem prevádzka vozidla natoľko široko, aby sa tým, ktorí boli poškodení,
dostalo účinnej ochrany. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že pri vzniku ujmy na

zdraví žalobcu sa zúčastnené motorové vozidlo používalo najmä ako dopravný prostriedok, v prípade
čoho toto používanie patrí pod pojem prevádzka vozidiel. Opodstatneným bol potom záver súdu prvej
inštancie, že v momente vzniku škody hlavná funkcia motorového vozidla spočívala v tom, že slúžil
ako dopravný prostriedok. Neopodstatnená je potom odvolacia námietka žalovaného v 2. rade, že išlo
o výluku z poistenia. Žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ povinného zmluvného poistenia motorového

vozidla je povinný nahradiť škodu na zdraví žalobcu, teda právny základ na plnenie od poisťovateľa je
v súdenom spore daný.40. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/60/2022 z 31. mája 2023 uvádzané žalovaným
v 2. rade v odvolaní nie je na posudzovanú vec priliehavé, nakoľko dovolací súd dovolanie odmietol bez
toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, naviac súdy prvej a druhej

inštancie vychádzali z odlišnej skutkovej situácie, keď k škodovej udalosti došlo pri vykládke materiálu
z korby vozidla.

41. Ďalej bolo ťažiskom odvolacej argumentácie žalovaného v 1. rade, že sú dané liberačné dôvody na
zbavenie sa jeho zodpovednosti za škodu. Konkrétne žalovaný v 1. rade uvádzal, že škoda nevznikla

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vonkajšie okolnosti), že nemohol ani pri vynaložení
všetkého úsilia ovplyvniť prítomnosť osôb na stavenisku a žalobca ako poškodený sa spolupodieľal na
vzniku škody.

42. Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka uvádza dva liberačné dôvody a tretí liberačný dôvod
vyplýva z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť a contrario

z prvej vety ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa prevádzkovateľ môže
svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami majúcimi
svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzkovateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzkovateľa požadovať. Tretím liberačným dôvodom

je podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka zavinenie samotného poškodeného, keď síce
škoda bola bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody
bolo zavinené konanie poškodeného.

43. V Stanovisku zo zhodnotenia úrovne rozhodovania súdov vo veciach zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, schváleného plénom Najvyššieho súdu Slovenskej
socialistickej republiky 23. novembra 1983, č. Cpj 10/83 a publikovaného pod R 83/1983 sa (mimo iného)
uvádza: „(H.1) Zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za spôsobenú škodu vyplývajúca
z ustanovenia § 427 OZ nie je bezvýnimočná. Občiansky zákonník pripúšťa v prospech prevádzateľa
dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa prevádzateľ môže čiastočne alebo úplne zbaviť

zodpovednosti. Podľa ustanovenia § 428 OZ prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti len v prípade, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Môže to byť prírodná katastrofa alebo
inávonkajšiaokolnosť,ktoránemápôvodvprevádzke.Zaokolnosťmajúcusvojpôvodvprevádzketreba
považovaťokolnosti,ktorésúvisiasorganizáciou,riadenímauskutočňovanímprevádzkyasúvpríčinnej
súvislosti so škodou (pozri rozhodnutie uverejnené pod č. 80/1970 Zbierky súdnych rozhodnutí). Kedy o

takúto okolnosť ide, to vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Prevádzateľ nepochybne
vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu
osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave
použitéhodopravnéhoprostriedku.Vrozhodnutíuverejnenompodč.9/1972Zbierkysúdnychrozhodnutí
a stanovísk bolo už vyložené, že medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo

vady materiálu, a to aj nepoznateľné. Prevádzateľ motorového vozidla sa oslobodí od zodpovednosti
ak dokáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné
za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť
škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné

za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže
mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní
alebo v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť
o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428 OZ, vždy
neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-

ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi,
ale treba vždy používať objektívne meradlo. (H.2) Prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v
prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákonník
v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať
z toho, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s

ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Ustanovenie
§ 441 Občianskeho zákonníka je systematicky zaradené do šiestej časti, do druhej hlavy tretieho
oddielu pod marginálnou rubrikou „spoločné ustanovenia o náhrade škody“. Už z toho vyplýva, že ho
treba použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, založených na princípepredpokladanéhozavinenia(§420Občianskehozákonníka),akoajvprípadochosobitnejzodpovednosti
za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami, a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená
okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Ukladať prevádzateľovi zodpovednosť

za škodu i vtedy, keď si ju poškodený svojím zavinením sám spôsobil, by bolo voči prevádzateľovi
neúnosné a neprimerané nielen z hľadiska preventívno-výchovného, ale aj z hľadiska reparačného. Aj
v dôvodovej správe sa k ustanoveniu § 441 OZ uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného
sa vzťahuje tak na prípad, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil (§ 420 OZ),
ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia (§ 427 a § 428 OZ). Výslovne sa stanovuje,

že sám poškodený znáša škodu, ktorú výhradne zavinil. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce
viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods. 1 OZ), ale nebola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 OZ). Ustanovenie § 427 OZ treba v tomto smere odlišovať od
ustanovenia § 428 OZ, pretože v ustanovení § 427 ods. 1 OZ sa uvádza škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky, zatiaľ čo v ustanovení § 428 OZ sa uvádza škoda spôsobená okolnosťami majúcimi

pôvod v prevádzke; tento pojem je celkom iný a má na zreteli okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti
so škodou (pozri rozhodnutie uverejnené pod č. 80/1970 Zbierky súdnych rozhodnutí). Ak teda bolo
zavinenie poškodeného výlučnou príčinou škody, vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku,prevádzateľsazbavícelkomzodpovednostiaškoduvplnomrozsahunesiesámpoškodený.
Ak však je zavinený protiprávny úkon poškodeného len jednou z príčin škody, vyvolanej osobitnou

povahou prevádzky určitého dopravného prostriedku a ak bolo treba hľadať ďalšiu príčinu na strane
prevádzateľa, potom znáša poškodený škodu len pomerne a sčasti za ňu zodpovedá prevádzateľ.“

44. V preskúmavanom prípade bol žalobca zrazený pri ukončení pohybu motorového vozidla, ktoré
sa pri zastavení prevrátilo a pri fyzickom strete s telom žalobcu mu spôsobilo poškodenie zdravia.

Teda priamo pohyb vlastnou motorickou silou, hmotnosť, technická konštrukcia, či kinetická energia
vozidla, čo sú typické vlastnosti prevádzky motorového vozidla, pôsobili priamo na telo žalobcu a v
dôsledku zjavného nepomeru fyzickej stavby tela žalobcu a konštrukcie motorového vozidla pri ukončení
jeho pohybu, vyvolali poškodenie zdravia žalobcu. Preto nie je možný iný záver len ten, že škoda na
zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, je následkom príčiny

spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla a je v danom prípade nevyhnutné
konštatovať zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ako už bolo uvedené vyššie. Liberácia
žalovaného v 1. rade z dôvodu, že škoda bola spôsobená vonkajšími okolnosťami nemajúcimi pôvod
v prevádzke motorového vozidla, nie je možná.

45. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť prítomnosť osôb na
stavenisku, svoju povinnosť, že osoby na stavenisku boli poučené o BOZP svedkom B. si splnil, teda
škode na zdraví žalobcu nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.

46. „Vynaložením všetkého úsilia v zmysle § 428 o. z. je treba rozumieť všetku objektívne možnú

starostlivosť, ktorú mohla organizácia prevádzajúca dopravu vyvinúť; pri zisťovaní tohto "vynaloženia
všetkého úsilia" na zabránenie škody nejde o zisťovanie protiprávneho úkonu zo strany organizácie
prevádzajúcej dopravu (R 24/1970).“

47. „Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, prevádzkovateľa sa nemôže

zbaviť zodpovednosti ani poukazom na neodvrátiteľný úkon inej osoby (R 16/1969).“

48. Prevádzkovateľ motorového vozidla sa môže zbaviť zodpovednosti, ak nemohol zabrániť škode ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Podstatným je v tomto smere fakt, že
túto skutočnosť (že sa škode nedalo zabrániť) musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať samotný

prevádzkovateľ, resp. v danom prípade žalovaný v 1. rade. Neunesenie tohto dôkazného bremena zo
strany prevádzkovateľa v tomto smere má jednoznačne za následok to, že prevádzkovateľ sa nezbaví
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla. Táto skutočnosť
musí byť pritom preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. V takomto prípade je príčinou vzniku
škody okolnosť, ktorá pôsobí mimo prevádzky motorového vozidla a ktorá je navyše neočakávaná (v

danom konkrétnom prípade nepredvídateľná). Prítomnosť žalobcu pri stavebných prácach na výstavbe
oplotenia takou nepredvídateľnou udalosťou nebola. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade bol
prítomný pri nehode, stál neďaleko žalobcu, žalobca nevytvoril náhlu prekážku v pohybe motorového
vozidla, nevstúpil do jeho jazdnej dráhy. Prítomnosť žalobcu pri ukončení pohybu motorového vozidla,resp. pri zastavení, nebola neočakávaná. Rovnako nebolo preukázané žiadne účinné úsilie žalovaného
v 1. rade poučiť žalobcu o náležitom správaní pri používaní motorového prostriedku. Tejto zodpovednosti
sa žalovaný v 1. rade nemôže potom zbaviť poukazom na úkony inej osoby, teda že poučenie vykonal

odsúdený D. B., naviac za situácie, keď to osoby, ktorým malo byť určené (svedok M., svedok A.) popreli
(ods. 26. rozsudku súdu prvej inštancie). Ani možnosť liberácie žalovaného v 1. rade z dôvodu, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, nie je daná.

49. Napokon žalovaný v 1. rade v odvolaní poukazoval na spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody

dôvodiac, že žalobca sa na stavenisku priblížil k pracovnému stroju, postavil sa do takej vzdialenosti, že
dosiahol na vypúšťaciu hadicu, ktorej sa minimálne dotkol a je pravdepodobné, že sa na ňu zavesil.

50. Aplikácia ustanovenia § 441 OZ prichádza od úvahy nielen v prípade všeobecnej zodpovednosti
škodcu za zavinené konanie (§ 420 OZ), ale aj v prípade, keď škodca zodpovedá za škodu na základe
princípov objektívnej zodpovednosti, napr. podľa § 427 OZ (pozri R 80/1970 a R 28/1973).

51. „Ani pri aplikácii ustanovení o objektívnej zodpovednosti nie je vylúčené použitie spoločných
ustanovení na zodpovednosť za škodu (§ 438 - § 450 Občianskeho zákonníka), ktoré sa vzťahujú ku
všetkým typom zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka a medzi ktoré patrí aj zhora vyložené
ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Treba si uvedomiť, že ak bola škoda spôsobená výlučne

konaním poškodeného, je úplne vylúčená zodpovednosť prevádzkovateľa, ale to nie z dôvodu
oslobodenia od jeho zodpovednosti z tzv. liberačného dôvodu podľa § 428 vety druhej Občianskeho
zákonníka (preukáže, že išlo o neodvrátiteľnú škodu), ako sa mylne domnieva dovolateľ, ale z dôvodu
chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťou, za ktorú prevádzkovateľ objektívne zodpovedá, a
vznikom ujmy na strane poškodeného (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2022 z 22.

februára 2024).“

52. Spoluzavinenie poškodeného v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka znamená, že
konanie (opomenutie) poškodeného bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody,
alebo bolo jednou z príčin jej vzniku. Škoda totiž nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale aj

samotného poškodeného. V rozsahu, v akom sa sám poškodený podieľal na spôsobení škody, nie je
daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. Chýba potom jeden zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu.
Pri úvahe o podiele na vzniku škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a
škodcu a o zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa pritom všetky

príčiny, a aj keď zákon hovorí o spoluzavinení, nie je forma zavinenia (úmysel, nedbalosť) podstatná,
pričom nemusí ísť ani o porušenie právnej povinnosti na strane poškodeného. Konečná úvaha o tom,
nakoľkosanaspôsobeníškodypodieľalsámpoškodený,atedavakomrozsahunesieškodusám,závisí
vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody na strane škodcu,
ako aj na strane poškodeného.

53. S ohľadom na skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania o priebehu škodovej
udalosti je odvolací súd rovnakého názoru, ako súd prvej inštancie, že nebolo preukázané správanie
žalobcu spočívajúce v jeho účasti na vzniku škody v tom zmysle, že to bol žalobca, kto sa dotkol
stroja s naloženou lyžicou a sám vstúpil do zóny, kde sa nemal nachádzať. Súd prvej inštancie sa

možným spoluzavinením žalobcu zaoberal podrobne, vychádzal zo záverov Znaleckého posudku Ing.
Antona Guštaru (ods. 24. rozsudku súdu prvej inštancie), zo záverov Znaleckého posudku č. 126/2015
z 6.3.2014 (ods. 26., 70. rozsudku súdu prvej inštancie), z výpovedí svedkov (ods. 25., 71. rozsudku
súdu prvej inštancie), z výpovede žalovaného v 1. rade (ods. 25. rozsudku súdu prvej inštancie),
z trestného rozsudku D. B. (ods. 25. rozsudku súdu prvej inštancie). Pokiaľ žalovaný v 1. rade v odvolaní

poukazoval na výpoveď svedka H. H., náležite súd prvej inštancie ustálil v rámci svojich úvah pri
hodnotení dôkazov, že bola jediná a nebola súladná s ostatnými vykonanými dôkazmi (ods. 25. rozsudku
súdu prvej inštancie). V tomto smere obrana žalovaného v 1. rade vyznela nepresvedčivo a odvolací
súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že v súdenom spore nebolo možné uvažovať o spoluzavinení
žalobcu porušením jeho všeobecnej prevenčnej povinnosti (ods. 71. rozsudku súdu prvej inštancie).

S poukazom na vyššie uvedené nebolo v konaní preukázané, že by konanie samotného žalobcu bolo
jednou z príčin vzniku škody na jeho strane, teda nebol daný dôvod na zbavenie sa alebo zníženie
rozsahu zodpovednosti žalovaného v 1. rade.54. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu
podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 15 ods.

1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže poskytovali bezpečne
zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá. Odvolací
súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že požiadavka na zaplatenie náhrady
škody na zdraví bola v celom rozsahu opodstatnená. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie

vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie
je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Závery
súdu prvej inštancie týkajúce sa priznania nároku na náhrady škody na zdraví obsiahnuté v napadnutom
rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho
dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu
takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní

veci nezistil žiadne právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil.

55. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru na podklade zisteného skutkového stav, že nárok
žalobcu na náhradu škody na zdraví bol v celom rozsahu uplatnený dôvodne.

56. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaných s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS

4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je
záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby
postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaní v odvolaniach vychádzajú z odlišných skutkových záverov, než súd

prvej inštancie a robia z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku
žalobcu. Odvolacie námietky žalovaných ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov
konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

57. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanými nie

sú naplnené.

58. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na

ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť
úspech odvolaniam, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

59. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaní v odvolaniach
neuviedli žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaní žiadnym relevantným spôsobom
správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv.
zásady úspechu nespochybnili (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti), nie sú ich odvolania dôvodné.

60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.61. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov tohto

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).