Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213948
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125213948.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
B., C. XX, 2. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zast. D. E. C., advokátkou, IČO: 52 461 173,
so sídlom Košice, Ľudová 20, proti žalovaným: 1. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 2. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zast. D. D. H., advokátom, so sídlom Košice, B. Nemcovej 24, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo
dňa 9. septembra 2025 č.k. 62C/33/2025-45

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku I. tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Zrušuje uznesenie vo výrokoch II. až IV. a vracia vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie nasledovne:
I. U k l a d á žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot umiestnený v katastrálnom území G. na parcele
reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2 v časti vyznačenej Geometrickým
plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa XX.XX.XXXX pod číslom

XXX/XX Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, a to pre účely prechodu žalobcov ako
vlastníkov nehnuteľností v katastrálnom území G. evidovanej na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. 671 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1028 m2, a to peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom
cez nehnuteľnosti žalovaných nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. a evidovaných na LV č. XXX
ako parcely reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, parcela reg. „C“ č. 669/1
- záhrada o výmere 828 m2, parcela reg. „C“ č. 669/2 - záhrada o výmere 816 m2, parcela reg. „C“ č.

670 - záhrada o výmere 816 m2, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. U k l a d á žalovaným povinnosť držať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/
alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému
ZmluvouozriadenívecnéhobremenaspísanouformouNotárskejzápisniceNXXX/XX,I.XXX/XXzodňa
22.10.1992, registrovanej pod J. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, a to vecnému bremenu spočívajúcemu v
práve prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území G. a evidované na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a
nádvorieovýmere709m2,parcelareg.„C“č.669/1-záhradaovýmere828m2,parcelareg.„C“č.669/2
- záhrada o výmere 816 m2, parcela reg. „C“ č. 670 - záhrada o výmere 816 m2, a to v rozsahu určenom
Geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa 22.09.1992
pod číslom 986/92 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach.
III. Žalovaných v 1. a 2. rade súd p o u č u j e, že proti žalobcom v 1. a 2. rade môžu podať žalobu vo veci

samej, ktorou sa budú domáhať určenia neexistencie vecného bremena zriadeného Zmluvou o zriadení
vecného bremena spísanou formou Notárskej zápisnice N XXX/XX, I. XXX/XX zo dňa 22.10.1992 a dňa18.11.1992, alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného
opatrenia (§ 337 CSP). Súd p o u č u j e strany sporu, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).

IV. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným.

2. Rozhodol tak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia voči žalovaným
domáhali nariadenia v rozsahu petitu I. a II. zodpovedajúceho výrokom I. a II. napadnutého uznesenia
za skutkových okolností bližšie v tomto návrhu uvedených.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2
CSP, keď ozrejmil inštitút neodkladného opatrenia a tiež, čo je jeho účelom a aké sú podmienky pre
jeho nariadenie.

4. V danom prípade žalobcovia navrhli nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd jednak uložil

žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot brániaci vo vstupe na ich pozemok (výrok I.), a jednak
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/alebo znemožňovať žalobcom
uplatňovaťichprávozodpovedajúcevecnémubremenu(výrokII.).Tentonávrhjepodľaobsahunávrhom
podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP. Súd dal do pozornosti, že toto univerzálne neodkladné opatrenie
spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak,

strpieť určité obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce
transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494 OZ. V jeho intenciách
možno interpretovať aj samotný § 326 ods. 2 písm. d) CSP. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť
na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených agilít, prípadne na kumuláciu všetkých alebo
niektorých z nich. Pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych

skutkových situáciách (susedské spory, spory o ochranu osobnostných práv, a pod.). Súd je v tomto
prípade povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku
neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby (SEDLAČKO, F. § 325 [Obsah neodkladného opatrenia].
In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1238-1239).

5. Žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložili súdu rad listín na
osvedčenie ich nároku, pričom pri posúdení ich návrhu za rozhodné súd považoval to, že ich nárok
zjavne vyplýva z Notárskej zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX, zo dňa XX.XX.XXXX a registrovanej pod
J. XXXX/XX K. XX.XX.XXXX, ktorou bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce s práve prechodu cez
pozemky žalovaných, a to v rozsahu určenom geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX

XXX XXXX - XX, overeným dňa 22.09.1992 pod číslom 986/92 Krajskou správou geodézie a kartografie
v Košiciach, ktoré je zapísané na LV č. XXX pre k.ú. G. a aj zrejme bolo zapísané v čase, keď si žalovaní
tieto nehnuteľnosti kupovali (20.11.2014, 22.09.2015 - jedná sa o dátumy kúpnych zmlúv uvedených v
rámci identifikácie titulov nadobudnutia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. G. žalovanými).
Rovnakojeevidovanévecnébremenoprechoducezparceluč.669/2vprospechvlastníkaparcelyč.671

v časti Ťarchy C: pod značkou J. XXXX/XX. Napokon žalobcovia poukázali aj na právoplatne skončený
spor vedený pôvodne na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 16C/252/1997, kde rozsudkom zo
dňa 30.10.2006 bola právnym predchodcom žalovaných, t.j. vtedajším vlastníkom nehnuteľností teraz
evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. G., uložená povinnosť umožniť žalobcom prechod cez dotknuté
parcelypeši,osobnýminákladnýmmotorovýmvozidlomtak,žesaodstrániavšetkyprekážky,ktorébyim

znemožňovali právo prechodu v rozsahu skôr zriadeného vecného bremena. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30.12.2006, pričom bol tiež zaevidovaný v časti Ťarchy C: na LV č. XXX v k.ú. G. pod
značkou E. XXX/XX. Žalovaní teda museli mať už v čase kúpy predmetných nehnuteľností vedomosť
o tom, že sa s ňou spája povinnosť rešpektovať vecné bremeno prechodu peši, osobným i nákladným
motorovým vozidlom, a to v prospech žalobcov, ako vlastníkov parcely č. 671 (LV č. XXX v k.ú. G.).

6. Pri posúdení predpokladu osvedčenia hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, súd poukázal na úpravu § 151o ods. 1 OZ, v zmysle ktorého vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona a napokon, keď právo zodpovedajúce vecnému

bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), v ktorom prípade ustanovenia § 134 tu
platia obdobne. Základom vecných bremien je, že obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe(§ 151n ods. 1 OZ). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad
do KN. V prípade, že vecné bremená sú spojené s vlastníctvom nehnuteľností, prechádzajú spolu
s vlastníctvom veci na nadobúdateľa podľa § 151n ods. 2 OZ, to znamená, že ani zmena osoby vlastníka

nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného
vecného bremena. Tak je tomu aj v tomto prípade, keď na základe notárskej zápisnice I. XXX/XX E.
K. XX.XX.XXXX, resp. doplnenej dňa 18.11.1992, bolo na základe súhlasného prejavu zmluvných strán
zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov parcely č. 671. Na tomto fakte nemení nič
ani prechod vlastníckeho práva z pôvodných účastníkov tejto dohody v postavení povinných subjektov

na dnešných vlastníkov dotknutých parciel, t.j. žalovaných. Preto súd vyhodnotil návrh žalobcov ako
dôvodný a pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia v znení ako ho navrhli žalobcovia.

7. Žalobcovia súdu osvedčili to, že im patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX v k.ú. G., ktoré vzhľadom na bránenie zo strany žalovaných nemôžu riadne realizovať, nakoľko
je im znemožnený prístup na vlastnú nehnuteľnosť. Bránenie v riadnej realizácii vecného bremena

prechoduanáslednerealizáciivlastníckehoprávažalobcovžalovanýmizjavnevyplynulozpredložených
listinných dôkazov, ako trestného oznámenia bez datovania (č.l. 26 - pričom sa zrejme jedná o dátum
31.03.2025,akotovyplynulozuzneseniazodňa16.05.2025),akoajlistinyzodňa28.04.2025označenej
ako „Oznámenie k vecnému bremenu na LV č. XXX, kat. územie G. - ODPOVEĎ“. Z predložených
listín tiež súdu vyplynulo, že sa vzniknutú situáciu snažili žalobcovia riešiť mimosúdne výzvami, resp.

neskôrpodanímtrestnéhooznámenia,ktorévšakbolonapokonodmietnuté.Neodkladnúpotrebuúpravy
pomerov mal súd za osvedčenú z potreby starostlivosti o vlastnú nehnuteľnosť, v danom prípade
záhradu, ktorá možno nevyžaduje dennú opateru, no samotný fakt, že žalobcovia zjavne nemajú už dlhú
dobu absolútne žiaden prístup k vlastným nehnuteľnostiam (minimálne od marca 2025), predpokladá
nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Tu súd dáva do pozornosti názor, podľa ktorého

právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej

ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu (SEDLAČKO, F. § 325 Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1234). V danom prípade samotná nemožnosť priblížiť
sa, alebo vstúpiť na vlastné pozemky už po dobu minimálne od marca 2025 podľa súdu jednoznačne

nasvedčujú nevyhnutnej potrebe úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovia takto ani nemôžu
mať prehľad o prípadne hroziacej škode, či inej ujme, a už vôbec nemajú možnosť proti nej akokoľvek
zasiahnuť. Súd mal za to, že v danom prípade žalobcovia riadne osvedčili existenciu nároku/práva,
ktorému sa má poskytnúť ochrana (vecné bremeno prechodu), ako aj existenciu neodkladnej potreby
úpravy pomerov medzi nimi a žalovanými. Mal za osvedčené, že prekážkou brániacou v riadnej realizácii

vecného bremena prechodu je kovový plot, ktorý sa nachádza na pozemku žalovaných, konkrétne
parcele č. 668/1, pričom sa jedná o konkrétnu prekážku, ktorej odstránenie žalobcovia žiadali. Súd v tejto
časti návrhu vyhovel vzhľadom na osvedčenie uvedených skutočností. Aj vzhľadom na odmietavý postoj
žalovaných a aktívne bránenie žalobcom v realizácii vecného bremena prechodu sa súdu javilo ako
dôvodné vyhovieť aj čo do návrhu uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorými

by mohli obmedzovať žalobcov alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať právo vecného bremena
prechodu cez ich pozemok.

8. Súd mal za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu,
apretopristúpilkpoučeniužalovanýchvzmyslevýrokuIII.Súčasneprincípproporcionalityzdôvodniltak,

že nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaných v neprimeranom rozsahu, nakoľko vecné
bremeno prechodu týkajúce sa ich nehnuteľností existuje už minimálne od roku 1992 a zjavne si kupovali
tieto nehnuteľnosti s vedomým existencie takto existujúceho obmedzenia.

9. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 v zmysle princípu úspechu v konaní, keď úspešným

žalobcom priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Súčasne existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nevzhliadol.10. Proti uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d), f), g) a h) CSP. Odvolatelia mali za to, že žalobcovia nepreukázali a neosvedčili dôvodnosť,
existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Od roku 1992, kedy bolo zriadené vecné bremeno,

toto nebolo zo strany žalobcov využívané. Po uplynutí doby 33 rokov nastala podľa rozhodnutia súdu
bezodkladnosť úpravy pomerov. Žalobcovia ako vlastníci parc. č. 671, na ktorú je zriadené vecné
bremeno právo prechodu, túto ako záhradu do roku 2024 ani nevyužívali. Do roku 2017 bola zarastená
náletovými drevinami. V rokoch 2017 - 2018 začali dreviny vlastníci - žalobcovia klčovať. Až v roku 2023
pozemok parc. č. 671 oplotili. V jeseni v roku 2024 vysadili na pozemku ovocné stromčeky. Na prístup

na pozemok parc. č. 671 využívali poľnú cestu v hornej časti nehnuteľnosti. Na oplotenie žalobcovia
od poľnej cesty zriadili prístupovú bránu a práve odtiaľ na pozemok vchádzali žalobcovia autami, ako
aj pešo, vozili materiál a pod. Táto skutočnosť dokazuje, že na vstup na pozemok používali iný prístup
a nie vecné bremeno práva prechodu po pozemkoch vo vlastníctve žalobcov v súlade s geometrickým
plánom. V súčasnosti poľná cesta je sčasti využívaná ako prístupová cesta - miestna komunikácia
obce Svinica a je zahrnutá v územnom pláne obce Svinica k stavebným pozemkom, kde je zahrnutý

aj pozemok parc. č. 671 vo vlastníctve žalobcov a ktorý je určený platným územným plánom obce ako
stavebný pozemok. Časť tejto miestnej komunikácie je majetkovoprávne vysporiadaná a je zapísaná na
LV č. XXX parc. č. 1003/5, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 6572 m2 v majetku obce Svinica,
k čomu pripojili ako dôkaz LV a snímok z katastrálnej mapy. Ostáva majetkovoprávne vysporiadať
po pozemok vo vlastníctve žalobcov úsek v dĺžke 200 - 250 m. Nie je teda pravdou, že žalobcovia

mali a majú jediný prístup na svoj pozemok cez pozemky žalovaných, ktoré sú zaťažené vecným
bremenom. V skutočnosti vecné bremeno 33 rokov nevyužívali a je aj čestné prehlásenie právnej
predchodkyne žalovaných D. A.. Je pravdou, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia o neodkladnom
opatrení, že v danej veci už rozhodoval Okresný súd Košice - okolie sp.zn. 16C/252/1997-39 zo dňa
30.10.2006 a ktorý nadobudol právoplatnosť 30.12.2006, ktorým súd rozhodol, že žalované v 1. a 2.

rade, t.j. C. L., M. C. a D. A., rod. Kočmárošová (právne predchodkyne súčasných žalovaných) sú
povinné umožniť žalobcom v 1. a 2. rade prechod cez parcelu č. 668, 669/1, 669/2 a 670 v k.ú.
G. peši, osobným i nákladným vozidlám tak, že odstránia všetky prekážky, ktoré by znemožňovali
právo prechodu v rozsahu určenom geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s. č. 242 322 1102/92
overeného pod č. 986/92 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach. Z toho vyplýva, že

vo veci bolo už súdom právoplatne rozhodnuté a na druhej strane poukázali na to, že žalobcovia
ani sa nedomáhali svojich práv výkonom rozhodnutia právoplatného rozsudku - exekúciou. Je zrejmé,
že vecné bremeno, ako bolo zriadené, ani nepotrebovali využívať. Preto žiadali súd, aby pri svojom
rozhodnutí o odvolaní tieto skutočnosti zobral do úvahy. Okrem toho majú za to, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu je aj premlčané vychádzajúc z § 109 OZ. V tejto súvislosti vzniesli námietku

premlčania. Nie je spravodlivé od žalovaných žiadať, aby naďalej strpeli vecno-právne zaťaženie svojich
nehnuteľností. Uplynutie doby bolo preukázané aj čestným prehlásením p. A. a vyplýva aj zo stanoviska
žalovaných.Pozemokžalovaných,naktoromsanachádzaoplotenieanaktorombolauloženápovinnosť
žalovaným neodkladným opatrením odstrániť kovový plot, t.j. v súčasnosti na parc. č. 680/1 k.ú. G.
je umiestnený predchádzajúcimi vlastníkmi od 60. rokov minulého storočia. Oplotenie nebolo nikdy

zrušené a vecné bremeno nebolo nikdy využívané. Pokiaľ by bol kovový plot v zmysle neodkladného
opatrenia žalovanými odstránený, neznamenalo by, že žalobcovia môžu využívať vecné bremeno právo
prechodu cez pozemky žalovaných. Dôvodom je to, že na parc. č. 668/1 nadväzuje parcela č. 793/2,
t.j. priekopa, ktorá má určitú hĺbku a šírku 3,40 m vo vlastníctve SR, potom nasleduje parc. č. 793/3, t.j.
pozemok vo vlastníctve obce Svinica v šírke 1,20 m zapísaný na LV č. XXX, na ktorom sa nachádza

chodník. Až potom nasleduje, t.j. za chodníkom štátna cesta medzinárodného významu I/19, ktorej
správcom je Okresný úrad Košice. Pozemky vo vlastníctve SR sú zapísané na LV č. XXX. Pred vydaním
uznesenia o neodkladnom opatrení sa súd s danou skutočnosťou mal vysporiadať a žalobcovia mali
preukázať, že sa môžu napojiť na štátnu cestu. Bez naplnenia tejto skutočnosti odstránenie kovového
oplotenia by nemalo žiadny význam. Preto takto nariadené neodkladné opatrenie nemôže plniť svoj

účel. Súčasne bez projektu výstavby mostíka, jeho šírky a napojenia na cestnú komunikáciu, uloženie
skruží do priekopy, súhlas - rozhodnutie príslušného stavebného úradu, súhlas vlastníkov pozemkov
na napojenie na štátnu cestu, ako aj stanovisko príslušného PZ SR by odstránenie kovového plota
nemalo zmysel, a teda ani nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by bolo realizované neodkladné
opatrenie v zmysle uznesenia bod 1. znamenalo by to len medzeru v oplotení v šírke 3 m a naviac

s múrikom a nebol by splnený účel sledovaný neodkladným opatrením. Odstránením kovového plota
by na dlhú dobu znamenalo, že pozemky a ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných by sa
stali voľne prístupné, nebol by chránený majetok žalovaných a právo vyplývajúce z vecného bremena
nerealizovateľné. Okrem toho v uznesení nie je uložené odstrániť aj betónový múrik, na ktorom jeupevnený kovový plot, čiže takýto výrok ani nie je úplný. Dôkazom je fotodokumentácia žalobcov. Na
základe vykonaných dôkazov tak súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež mali za to,
že je zavádzajúcim a ničím nepreukázaným výlučne tvrdenie žalobcov, ktoré prebral tiež súd v bode

13. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pokiaľ tvrdil, že žalobcovia zjavne nemajú absolútne žiadny
prístup k vlastným nehnuteľnostiam. K tomu uviedli, že žalobcovia mali a majú taký istý prístup na
nehnuteľnosť ako 33 rokov predtým spojnej cesty, čo aj využívali a využili aj po marci 2025. Je pravdou,
že v marci 2025 žalovaní uzamkli bráničku i bránu z dôvodu, že žalobcovia požiadali o súhlas na
zriadenie elektrickej prípojky cez pozemky žalovaných, na čo ale im žalovaní súhlas nedali, a preto

mali obavy zo vstupu cudzích osôb na svoje nehnuteľnosti. Naviac, uzamknutie brány a bráničky si
vyžadovala a vyžaduje starostlivosť o mal. syna F., ktorý má 3 roky. Tiež poukázali na to, že cez bráničku
ani bránu nemali žalujúci právo prechodu a bránu ani bráničku nevyužívali, ktorá skutočnosť vyplýva aj
z čestného prehlásenia D. A.. Žalobcovia na svojej parcele č. 671 boli okrem marca 2025, kde sa dostali
z hornej časti a prechodom cez poľnú cestu aj začiatkom mája 2025 a samozrejme na svoj pozemok išli
takisto autom, a to po poľnej ceste a po komunikácii v hornej časti ako už vyššie konštatovali. Čiže nie

je pravdou, že od marca 2025 sa na svoj pozemok nemôžu dostať, čo je ale konštatované v odôvodnení
uznesenia. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh na
nariadenie neodkladného o patrenia s zamieta.

11. Žalobcovia k odvolaniu uviedli, že považujú rozhodnutie súdu za správne a súladné so zákonom.

V súvislosti s argumentáciou odvolateľov založenou na tvrdení, že majú využívať poľnú cestu v hornej
časti nehnuteľnosti, podľa žalobcov odvolatelia v tomto kontexte k odvolaniu sami uznali, že žalobcovia
užívajú svoje nehnuteľnosti na účely záhrady a obhospodarovania ovocných stromčekov, ktoré tam
vysadili, a teda uznali potrebu prístupu na predmetné nehnuteľnosti za účelom opatery o stromy
a s tým spojenú ochranu majetku žalobcov. Považovali odvolaciu argumentáciu založenú na tvrdení,

že žalobcovia by mali užívať poľnú cestu v hornej časti nehnuteľnosti, súčasne za neprijateľnú vo
vzťahu k nároku, ktorého sa v konaní žalobcovia domáhali, a to umožniť im riadny a ničím nerušený
výkon vecného bremena, ktorý je zakotvený v zmluve o zriadení vecného bremena spísanej formou
notárskej zápisnice. Dali do pozornosti odvolaciemu súdu, že odvolatelia uvádzali v odvolaní selektívne
a neúplné skutkové tvrdenia, ktorými sa snažili obhájiť svoje protiprávne konanie (uzamknutie bránky

a neumožnenie výkonu práva cesty v prospech žalobcov). Odvolatelia účelovo dávali do pozornosti
odvolacieho súdu poľnú cestu identifikovanú ako parc. reg. C č. 1003/5 v k.ú. Svinici, jej účelové
využitie a právne vzťahy k nej. V tomto kontexte dali na zreteľ, že zmienená poľná cesta, je vo
vlastníctve obce Svinica. Uvedené je ale pre žalobcov absolútne irelevantné, nakoľko rozhodujúci úsek,
ktorý by mohol hypoteticky spojiť pozemok žalobcov s miestnou komunikáciou (a to parcela reg. C č.

1003/1 o výmere 282 m2 a parcela reg. C č. 1001/3 o výmere 1725 m2 v k.ú. G.), je v podielovom
spoluvlastníctve tretích osôb a uvedené vyplýva aj z LV č. XXXX k.ú. G., v zmysle ktorého je rozhodujúci
úsek v podielovom spoluvlastníctve šiestich cudzích osôb. Túto pre konanie významnú skutočnosť ale
odvolatelia účelovo opomenuli a vykreslili tak žalobcov ako osoby disponujúce prístupovou cestou,
čo sa ale nezakladá na mape v zmysle predložených dôkazov (LV č. XXXX a kópia katastrálnej

mapy). Odhliadnuc od uvedeného považovali za právne irelevantné tvrdenia odvolateľov o existencii
a využívaní alternatívnej poľnej cesty. Zmluvne zriadené vecné bremeno, ktoré je predmetom tohto
sporu totiž predstavuje primárny a legálny titul prístupu žalobcov ako oprávnených na svoj pozemok cez
zaťažené pozemky žalovaných ako povinných. Preto povinnosťou žalobcov nie je hľadať a využívať iné
možnosti, ktoré môžu byť hypoteticky dočasne tolerované ako prístupové cesty, pokiaľ v ich prospech

svedčí vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Skutočnosť, že žalobcovia boli nútení sa v dôsledku
konania žalovaných vynájsť a dostať sa na svoj pozemok iným spôsobom (napríklad aj cez zmienenú
poľnú cestu) iba potvrdzuje dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože legálny prístup
garantovaný zmluvne zriadeným vecným bremenom im bol znemožnený. K predloženému dôkazu zo
strany odvolateľov, a to čestnému vyhláseniu právnej predchodkyne žalovaných D. A. uviedli, že toto

čestné vyhlásenie nemôže predstavovať v tomto konaní spôsobilý dôkazný prostriedok na osvedčenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Je totiž nesporným, že D. A. bola procesnou stranou, resp.
žalovanou v 2. rade v súdnom konaní vedenom OS Košice-okolie sp.zn. 16C/252/1997, v ktorom
sa neúspešne bránila voči žalobcom v konaní o výkon práva vecného bremena. Z uvedeného je
teda dôvodným usudzovať, že D. A. v predmetnej veci nie je spôsobilá podať objektívne a nestranné

vyjadrenie. Jej vyjadrenia sú tendenčné s cieľom zvrátiť daný právny stav. V súvislosti so vznesenou
námietkou premlčania poukázali na to, že námietka premlčania predstavuje inštitút súkromného
práva rozhodný pre konanie vo veci samej, nie pre konanie o neodkladnom opatrení. Odhliadnuc
od uvedeného, po celú dobu zriadenia vecného bremena v ich prospech uplatňovali svoje právoa v prípade jeho marenia zo strany žalovaných prípadne ich právnych predchodcov aktívne a úspešne
sa domáhali výkonu svojho práva aj súdnou cestou. Tvrdenia odvolateľov o tom, že vecné bremeno
sa nemalo vykonávať viac ako 10 rokov sa nezakladá na pravde a v tomto zmysle z uvedených

dôvodov nemôže obstáť ani ako dôkaz čestné vyhlásenie D. A.. Ani argumentácia o premlčaní práva
vecného bremena nemôže úspešne obstáť, nakoľko premlčacia lehota začína plynúť deň po poslednom
faktickom prechode oprávneného cez pozemok povinného, čo v predmetnej právnej veci preukázateľné
nebolo pred 10 rokmi tak, ako to pre premlčanie práva predpokladá § 109 OZ. Okrem toho voči
vznesenej námietke premlčania sa ohradili aj z dôvodu, že práve v dôsledku správania žalovaných je

žalobcom marené pristupovať na svoju záhradu motorovým vozidlom, a to napriek tomu, že im toto právo
prechodu vyplýva z notárskej zápisnice. Žalobcovia sa opakovane domáhali, aby im bolo umožnené
v plnom rozsahu a riadne uplatňovať ich právo prechodu peši, osobným a nákladným motorovým
vozidlom v rozsahu podľa geometrického plánu, avšak žalovaní svoje záväzky im plynúce zo zriadeného
vecného bremena nerešpektujú a opakovane aj napriek výzvam žalobcov maria riadny a nerušený
výkon práva prechodu v rozsahu podľa geometrického plánu a úmyselne ukladajú na dotknutý pozemok

v časti vyznačenej podľa geometrického plánu na priznanie práva prechodu prekážky brániace prejazdu
motorovými vozidlami smerom k záhrade a uzamykajú bránku. Potom nemožno konštatovať premlčanie
takéhoto práva, pretože jeho výkonu je aktívne bránené a nie svojvoľne nevykonávané. Preto premlčacia
lehota nemohla ani len začať plynúť. Okrem toho vznesená námietka premlčania nemôže požívať
ani právnu ochranu, nakoľko predstavuje iba šikanózne zneužitie tohto subjektívneho práva na úkor

žalobcov s odkazom na § 3 ods. 1 OZ a článok 5 princípov CSP. Vzhľadom na uvedené sa javí
potrebným priznať kľúčový fakt, a to že výkon práva žalobcom nebol v roku 2025 marený ich pasívnou
nečinnosťou, ale aktívnym konaním žalovaných, ktorí uzamkli bránu a udržiavali kovový plot. Ak je teda
výkon práva aktívne bránený a znemožňovaný žalovanými ako povinnou stranou, pričom žalobcovia
ako oprávnená strana sa neúspešne domáha výkonu tohto práva (mimosúdne a /alebo prostredníctvom

polície), je premlčanie vylúčené a nemôže nastať. Mali za to, že v súvislosti s odkazom na už
právoplatne rozsúdenú vec nejde o takúto prekážku, a v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR
5MCdo/13/2007. V súvislosti s namietaním, že odstránenie kovového plotu bez súčasného nariadenia
odstránenia betónového múriku nie je možné, že výrok I. síce ukladá žalovaným povinnosť odstrániť
kovový plot, avšak splnenie tejto povinnosti je v plnom rozsahu na strane žalovaných. Taktiež následné

zabezpečenie napojenia na štátnu cestu, výstavba mostíka cez priekopu, uloženie skruži, získanie
súhlasu od správcu štátnej cesty a súhlasu obce sú verejnoprávne alebo stavebnoprávne otázky, ktoré
sú v kompetencii žalobcov a dotknutých tretích osôb. Odvolatelia nemôžu podmieňovať splnenie si
svojej povinnosti plnením iných podmienok, ktoré sú odrazom právneho vzťahu žalobcov a tretích osôb.
Povinnosť odstrániť plot pre účely prechodu nutne zahŕňa aj odstránenie jeho funkčných súčastí, teda aj

zmieneného betónového múrika. Takže aj námietka v tomto zmysle zo strany odvolateľov je prehnane
formalistická.Vsúvislostistvrdenímdôvodovzostranyodvolateľov,ktoréichviedlikpotrebeuzamknutia
brány a bráničky, pokiaľ ide o ich maloletého syna, žalobcovia poukázali na to, že súd správne posúdil
proporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia vyplývajúcu z bodu 15. odôvodnenia napadnutého
uznesenia. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhli odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť.

12. Strany sporu sa následne vyjadrili v rámci procesného postupu zvoleného súdom v súlade s § 374
CSP, pričom zotrvali na svojich vyjadreniach.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.17. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania
vo veci samej, keď je nepochybné, že žalobcovia ním sledujú zabezpečenie nerušeného výkonu svojho
práva zodpovedajúceho v minulosti zriadenému vecnému bremenu.

18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného

neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému

porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

20. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti s trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreba bezodkladne upraviť pomery. Osvedčenie nároku
neznamená len osvedčenie, čo sa stalo a čo je medzi stranami nesporné, ale aj osvedčenie toho, že

po právnom posúdení osvedčeného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa
poskytuje ochrana.
21. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd založil svoje rozhodnutie na závere
o tom, že žalobcovia osvedčili jednak danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, jednak
naliehavosť potreby navrhovanej ochrany. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolatelia naplnenie

oboch podmienok spochybnili, pričom v súvislosti s osvedčením danosti práva, vzniesli námietku
premlčania podľa § 109 OZ.

22. Podľa § 109 OZ, právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov
nevykonávalo.

23. Premlčanie neznamená zánik vecného bremena ako právneho vzťahu, ale právo zodpovedajúce
vecnému bremenu sa oslabuje, vynútiteľnosť tohto práva sa stáva závislou od vznesenia námietky
premlčania. Uplynutím premlčacej lehoty vzniká povinnému právo na vznesenie námietky premlčania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vznesením tejto námietky zanikne nárok oprávneného na

vynútiteľnosť z vecného bremena (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 1407-1419: D. N., zdroj
Beck-online).

24. Z uvedeného vyplýva, že aj keď premlčaním nezaniká vecné bremeno, zaniká právo na jeho
vynútiteľnosť. Predmetným uznesením nariadené neodkladné opatrenie neznamená nič iné, než

v konkrétnej podobe vynútiteľnosť výkonu práva zodpovedajúceho zriadenému vecnému bremenu,
ohľadne ktorého ale osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (jeho dôvodnosti
a trvania), závisí od posúdenia odvolateľmi vznesenej námietky premlčania podľa § 109 OZ. Súd
prvej inštancie neposudzoval (z logických dôvodov) naplnenie podmienky osvedčenia danosti nároku aj
zhľadiskažalovanýmivznesenejnámietkypremlčaniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenupodľa

§ 109 OZ, súčasne z dôvodu zachovania dvojinštančnosti je žiadúce, aby sa touto námietkou zaoberal
v prvom rade súd prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje, preto
je jeho rozhodnutie v otázke naplnenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia predčasné, a z toho dôvodu súčasne aj nesprávne. Tým bol naplnený odvolateľmi uplatnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

25. Odvolací súd iba na margo vyjadrenia žalobcov, podľa ktorých námietka premlčania predstavuje
inštitút súkromného práva, ktorý je rozhodujúci pre konanie vo veci samej, nie však pre nariadenie
neodkladného opatrenia, zdôrazňuje, že predmetné neodkladné opatrenie podľa svojho obsahukonzumuje vec samu, o čom svedčí aj príslušné poučenie súdu podľa výroku III. napadnutého uznesenia
(porovnaj bod 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Z uvedeného dôvodu predmetnú námietku
nemožno v rámci tohto konania ponechať nepovšimnutú.

26. Odvolací súd naviac vo vzťahu k nároku žalobcov uložiť žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot
považuje za nesprávny záver súdu o naplnení všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia v tejto časti, pretože podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie neodkladného opatrenia
v rozsahu výroku I. nenapĺňa podmienku proporcionality a primeranosti, osobitne za situácie, ak

nariadené neodkladné opatrenie predstavuje trvalú úpravu pomerov. V konaní nie je sporným, že plot,
ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú (hoci iba v rozsahu v časti vyznačenej geometrickým
plánom, ktorá zodpovedá rozsahu výkonu práv žalobcov z vecného bremena), sa nachádza na pozemku
vlastnícky patriacemu žalovaným, tento podľa vyjadrenia žalovaných bol umiestnený predchádzajúcimi
vlastníkmi od 60-tych rokov minulého storočia a nepochybne zabezpečuje vo vzťahu k pozemku, na
ktorom sa nachádza, nielen jeho oddelenie od okolia, ale predovšetkým slúži ako zabezpečenie pred

voľným vstupom iných osôb, teda ako ochrana najmä majetku žalovaných, čo ale bolo súdom zistiteľné
už zo samotnej fotodokumentácie pripojenej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj
z odvolania žalovaných vyplýva, že odstránenie plota by na dlhú dobu znamenalo, že pozemky a ďalšie
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných by sa stali voľne prístupné, nebol by chránený ich majetok.
Súd sa síce pri svojom rozhodnutí zaoberal aj otázkou primeranosti a proporcionality navrhovaného

neodkladného opatrenia, túto ale neposudzoval v kontexte všetkých relevantných hľadísk, čo malo za
následok jej nesprávne právne posúdenie. Aj z toho dôvodu bol vo vzťahu k výroku I. napadnutého
uznesenia naplnený odvolateľmi uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

27. Vyššie uvedené odôvodňovalo zo strany odvolacieho súdu bližším spôsobom neposudzovať

(ne)opodstatnenosť odvolacej námietky, ktorou odvolatelia vo vzťahu k výroku I. namietali, že plot
nie je možné odstrániť bez uloženia povinnosti odstrániť aj betónový múrik, na ktorom je kovový plot
umiestený a ktorou odvolatelia vo vzťahu k výroku I. namietali, že bez projektu výstavby mostíka, jeho
šírky a napojenia na cestnú komunikáciu, súhlas- rozhodnutie príslušného stavebného úradu a ďalšie
by odstránenie kovového plota nemalo zmysel.

28. Súčasne posúdením opodstatnenosti odvolania v časti výroku I. napadnutého uznesenia stratila na
význame odvolacia námietka, ktorou mali odvolatelia za to, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté.
Pokiaľ v tejto súvislosti ide o výrok II. napadnutého uznesenia, odvolací súd zastáva názor, že naplneniu
prekážky právoplatne rozhodnutej veci vzhľadom na znenie požadovaného nároku (zodpovedajúceho

výroku II. napadnutého uznesenia) v porovnaní so znením výrokovej časti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie sp. zn. 16C/252/1997 bráni nesplnenie podmienky totožnosti predmetu sporu (hoci
v oboch prípadoch ide o výkon práv žalobcov zodpovedajúcich zriadenému vecnému bremenu).

29. Zo všetkých vyššie dôvodov odvolací súd:

- zmenil uznesenie vo výroku I. tak, že žalobu v tejto časti zamietol (§ 388 CSP),
-zrušiluznesenievovýrokochII.ažIV.avtomtorozsahuvrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 CSP).

30. Úlohou súd prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v rozsahu požadovaného II. petitu. Pretože navrhované neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu, súd prvej inštancie sa bude zaoberať žalovanými vznesenou námietkou
premlčania (§109 OZ), súčasne predmetnú námietku bude posudzovať aj v kontexte žalobcami
vznesenou obranou, že námietka premlčania nepožíva súdnu ochranu (§3 OZ). V novom rozhodnutí
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (v rámci trov celého konania).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).