Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110213171
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4110213171.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, vo veci exekučného konania vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.),
Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, v prospech oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., o vymoženie 572,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10Er/371/2010-85 zo dňa 29. septembra 2025,
v spojení s opravným uznesením č. k. 10Er/371/2010-109 zo dňa 4. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému proti oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 28.4.2010
oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného.
Exekučné konanie sa začalo dňa 28.04.2010. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 23469/09, ktorý vydal dňa 15.02.2010 Stály rozhodcovský súd, zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,

právoplatný dňa 08.03.2010 a vykonateľný dňa 11.03.2010, na podklade zmluvy o úvere zo dňa
16.01.2009.

2. Okresný súd Nitra (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 21.01.2011, sp. zn.
10Er/371/2010-14 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) je

neplatná, nemohlo preto v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku,
ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálu vykonateľnosť,
ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu,
na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia.

3. Oprávnený v zákonom určenej lehote podal proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 19.07.2013, sp. zn. 8CoE/31/2013-50
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahovalo dostatok dôvodov v tom smere, či povinná v skutočnosti
uzatvorila predmetnú zmluvu o úvere ako fyzická osoba - podnikateľ. Súd prvého stupňa s poukazom na

ním prijaté nedostatočné skutkové a právne závery, nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne aj
predčasne rozhodol. Právny záver súdu prvého stupňa je predčasný z dôvodu, že sa skutkovo a právnenevysporiadal a ani nevykonával ďalšie dokazovanie v tom smere, či povinná v skutočnosti uzatvorila
zmluvu o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ. V ďalšom konaní
súd prvého stupňa musí opätovne zistiť skutkový stav veci v naznačenom smere a následne v danej

veci rozhodne.

5. Povinná na výzvu súdu uviedla, že živnostenský list mala od 2007 do 2011, ale v rokoch 2008-2010
bola aj zamestnaná a od roku 2011 je na materskej dovolenke a viac sa vyjadriť nevie, pretože nemá
žiadne podkladové materiály a ani korešpondenciu.

6. Súdny exekútor dňa 29.03.2016 predložil súdu vyjadrenie oprávneného, ktorý k jeho výzve podľa §
243f ods. 3 Exekučného poriadku uviedol, že predmetné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje,
pretože povinná nebola v hlavnom kauzálnom vzťahu spotrebiteľkou.

7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením súd prvej inštancie

(prvoinštančný súd) opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie (mu) poverenia na
vykonanie exekúcie, čo s poukazom na obsah spisu a citované ustanovenia Exekučného poriadku
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - § 243h ods. 1 veta prvá, § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2), citované ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2) a citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2), odôvodnil
nasledovne:

7.1. Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu zisťoval charakter vzťahu medzi oprávneným a povinnou

vzniknutý uzatvorením zmluvy o úvere a opätovne preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj
materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul, ktorým je v tomto prípade
rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. (ďalej len ZoRK) a z materiálnej stránky, či má splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými

mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania.
V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Predpokladomprevydaniepoverenianavykonanieexekúcieanáslednévydanieupovedomeniaozačatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné
po materiálnej aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.06.2011, sp. zn. 4 Cdo
11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v
ďalších rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011. Exekučný súd má tak právo skúmať

rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej
veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
05.12.2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012: "Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej

rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec

prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný."

7.2. Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.7.3. Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu,
priloženej zmluvy o úvere a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru zistil, že oprávnený s
povinným uzavreli dňa 16.01.2009 zmluvu o úvere č. 4032968, na základe ktorej poskytol oprávnený

povinnej úver vo výške 1.700,00 eur. Povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému čiastku 3.180,00 eur
v dvanástich mesačných splátkach po 265,00 eur, počnúc dňom 15.02.2009. Táto zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že
súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa

na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v
obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Zmluva o úvere účastníkov konania nepochybne obsahuje v
prvej časti údaje o dlžníkovi - povinnom ako fyzickej osobe, t. j. meno a priezvisko, bydlisko, jeho rodné
číslo a číslo občianskeho preukazu, teda údaje, ktoré mohol preukazovať svojimi dokladmi totožnosti
len povinný, pretože rodné číslo ani bydlisko fyzickej osoby - podnikateľa sa v internetovom výpise
zo živnostenského registra neuvádza. V ďalšej časti je uvedené IČO povinného ako fyzickej osoby

podnikateľa, jeho miesto podnikania a číslo živnostenského oprávnenia , t. j. údaje, ktoré je možné
zistiť z internetového výpisu zo živnostenského registra. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve o úvere sú
uvedené údaje povinného ako dlžníka jednak ako fyzickej osoby aj ako fyzickej osoby - podnikateľa. Ak
mal byť úver poskytnutý povinnej ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie
údaje o povinnej ako fyzickej osobe. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere takto uvedené údaje o dlžníkovi,

t. j. súčasne ako o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj ako fyzickej osobe, potom nemožno urobiť
jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnej ako fyzickej osobe - podnikateľovi. V druhej
časti zmluvy o úvere (o výške poskytnutého úveru, o celkovej sume, ktorú má splatiť, výške mesačných
splátok a začiatku splácania) je text "Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania" a pod údajmi v tejto druhej časti zmluvy o úvere je podpis povinnej. Ak teda zmluva o

úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje
odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu
vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z.. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, súdna
prax dospela k záveru, že dôkazné bremeno o tom, že zmluvu uzavrel dlžník ako podnikateľ, nesie
veriteľ, t. j. oprávnený. Ak oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplní, je potrebné vychádzať

z toho, že úver poskytnutý povinnej je spotrebiteľským úverom. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len

všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako
veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší

pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Na základe uvedeného
mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

7.4.Súčasťouzmluvyjeajvyhláseniepovinnej,žesúhlasísovšeobecnýmipodmienkamipreposkytnutie
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné

údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, označenom ako
rozhodcovská doložka, je dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č.

3530/B (ďalej len ,,rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušnéhoprávneho predpisu (zákon š. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety
sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky, pretože v
konaní nebolo preukázané, že by bola uzavretá rozhodcovská zmluva, sa viedlo rozhodcovské konanie,

v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom na základe ktorého súdny
exekútor požiadal súd o vydanie poverenia. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru však vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
pretože povinná ju osobitne s veriteľom nevyjednala, mala možnosť iba zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým jej dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný záver nemožno
vyvodiť ani s poukazom na uvedené znenie zmluvy a ani všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav
vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde
iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti Rozhodcovskej zmluvy,

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru
Európskehosúdnehodvora(C-240/98,C-168/2005,C-243-2008),pričomsúdtaktieždávadopozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS, zo dňa
5.4.1993, o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve.
Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva,

absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa, v zmluvnom vzťahu slabšej strane, náležitú pozornosť
nevenoval.

7.5. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície
v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

7.6. Súd považuje rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda neplatne dojednanú, pretože

poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred
určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak
ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takátorozhodcovská doložka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

7.7. Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21.03.2012, č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: "Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti

spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR
doplnil, že princíp "vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa."

7.8. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul
nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodovať. Súd preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

7.9. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

8. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadol len oprávnený, domáhajúci sa jeho zrušenia
v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď si
zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ohľadom odvolacích dôvodov poukázal

na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (Civilný sporový poriadok – zákon č. 160/2015 Z. z.).
Poukázal na nemožnosť aplikácie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah
medzi ním a povinným s ohľadom na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským a nie je možné sa
dodatočne dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy ich zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme
podľa Obchodného zákonníka sám svojim konaním vyvolal a inicioval povinný. V danom prípade došlo

medzi zmluvnými stranami k dohode o tom, na základe akého zákona sa budú ich zmluvné vzťahy
vzťahovaťavzmyslevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverusatietovzťahyspravujúustanoveniami
Obchodného zákonníka a teda iný zákon na daný zmluvný vzťah aplikovať nemožno. Dlžník vyhlásil,
že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy a súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok, keď vyhlásil svoju

spôsobilosť na právne úkony. On si predložením zmluvy o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru splnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a tiež bola splnená podmienka
písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo všeobecných podmienkach
a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská

doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Pokiaľ by súd nevyhovel jeho argumentácii, znamenalo
by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre neho ako oprávneného, keď zo znenia OZ
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýval úmysel zákonodarcu rozhodcovské
konanie zakázať úplne, iba ho obmedziť. Časová verzia OZ teda nezakazovala použitie rozhodcovskej

doložky a on tvrdí, že táto je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania, teda nevyžaduje od povinného, aby spory s ním ako oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktoromorgáne svoje právo uplatní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Je naviac logické,
že pokiaľ k porušeniu zmluvy došlo zo strany dlžníka, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený

obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán na základe voľby medzi rozhodcovským
alebo súdnym konaním, keď následky tohto procesného úkonu už upravuje príslušné procesné právo
a nie rozhodcovská doložka. Podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako
podanie žaloby na súd, po začatí rozhodcovského konania však už nemôže byť podaná žaloba na súd.
Vychádzajúc z uvedeného má za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade

s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzavretia zmluvy o úvere a nemožno mať tak žiadne
pochybnosti o jej legitímnosti, nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach.

9. Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Podľa jej stanoviska mala zmluva o úvere povahu spotrebiteľskej zmluvy, keď jasne

nešpecifikovala, či bola uvedená suma poskytnutá jej ako fyzickej osobe alebo ako fyzickej osobe –
podnikateľovi, obsahovala len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania a nedáva
odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má. Nastali tu teda pochybnosti a oprávnený
mal preukázať účel poskytnutia, avšak dôkazné bremeno neuniesol a záver exekučného súdu bol teda
správny. S poukazom na ustanovenie § 54 OZ je na mieste v pochybnostiach o obsahu zmluvy urobiť

výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a teda aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Odvolacie dôvody
tak považuje za právne irelevantné a účelové. Poukazuje taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Cdo/1/2012 a teda nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúceho sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

10. Vyjadrenie oprávneného k vyjadreniu povinného už podané nebolo.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania oprávneného dospel k záveru, že

napadnutéuzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnépodľaustanovenia §387ods.1CSPpotvrdiťako
rozhodnutie vo výroku vecne správne, keď súčasne v odvolacom konaní úspešnému povinnému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia tvoriaceho s rozhodnutím
súdu prvej inštancie jeden celok obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia(podstatné v texte zvýraznené).

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva

je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

14. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať

nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku,
ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice
rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. l tejto smernice má kogentnú povahu.

15. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.16.Rozhodcovskádoložka(zmluva)jedohodamedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetkyaleboniektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na
formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné
považovaťrozhodcovskúdoložkuzaneprijateľnúpodmienku,akvyznievavneprospechspotrebiteľaato
vtedy,akspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného

odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,

že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda
iba v prípade, že by bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne
dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom
rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná

platne.

18. Táto rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,
avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa
už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložka

vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi
(povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené,
odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že

rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky
oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

19. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so
zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor

účastníkov konania.

20. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keďže len platná rozhodcovská

doložka(zmluva) môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú správnosť
rozhodnutia, len realizoval svoje oprávnenie z § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Je v súlade s
Exekučným poriadkom, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len na základe údajov
vyplývajúcich z obsahu spisu a to bez nariadenia pojednávania ak zistí, že tvrdený exekučný titul

exekučným titulom nemôže byť.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).