Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-4Er/805/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310203351
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6310203351.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Bratislava II., Prievozská 2, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Bratislava II., Prievozská 2, proti povinnej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Barlovou, so sídlom
advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Námestie Slobody 397/2, o vymoženie povinnosti zaplatiť

1 768,98 Eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, IČO: 31 782 361, so
sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Zámocká 30, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 Eur a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX * zo dňa 12.05.2010 bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1 768,98
Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol po zániku jeho exekútorského úradu
dňa 31.10.2023 nahradený súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom. Exekučným titulom je
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. A.-XXXX zo dňa 21.12.2009, právoplatný dňa 22.02.2010 a vykonateľný

dňa 25.02.2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych
vzťahov rozhodcom Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom.

2. Dňa 24.10.2025 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie povinnej, ktoré posúdil ako návrh
na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril, a to

s odkazom na to, že disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom Exekučným
poriadkom, nie je však kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov konania.

3. Povinná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že exekúcie je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Povinná
uviedla, že do zmluvného vzťahu s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Tatra banka, akciová spoločnosť

vstúpila ako spotrebiteľ. Vzťah medzi ňou a veriteľom bol uzatvorený na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 21.12.2004. Povinná nemala možnosť
ovplyvniť obsah zmluvného vzťahu uzatvoreného s pôvodným veriteľom. Rozhodcovský súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania o 10 % vyšší, než bola základná úroková sadzba Národnej banky SR. Podľa
právnej úpravy úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ účinnej ku dňu uzatvorenia
zmluvného vzťahu povinnej a pôvodného veriteľa, t.j. ku dňu 21.12.2004 „ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškaniaustanovuje vykonávací predpis.“ Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
účinného ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu povinnej a pôvodného veriteľa, t.j. ku dňu 21.12.2004
„Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska

platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Podľa údajov Národnej banky Slovenska
vychádzajúc tak z citovaných ustanovení OZ a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
mala byť tak úroková sadzba úroku z omeškania najviac vo výške 2x 4,5 % ročne. Z obsahu Exekučného
titulu nie je povinnej zrejmé, akým spôsobom resp. od akého dátumu bola určená splatnosť záväzku
povinnej voči pôvodnému veriteľovi. Avšak povinná usudzuje vzhľadom na stranu 3 Exekučného titulu,

kde rozhodcovský súd uvádza ako jeden z dôkazov „Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
26.04.2006“,žeúrokovásadzbaúrokuzomeškaniamohlabyťeštenižšiaakojevyššieuvedených2x4,5
% ročne (základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska bola totiž od 31.05.2006 do 25.07.2006
vo výške 4 % ročne). Povinná tak považuje úrok z omeškania priznaný oprávnenému Exekučným titulom
za neplatný.
Povinná ďalej poukazuje na to, že rozhodcovský súd si založil svoju právomoc konať vo veci na základe

článku 4.9 bod 4.9.1 „Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., avšak účinných až od
01.07.2008, t.j. účinných po čase vzniku zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a povinnou,
dokonca po čase postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na oprávneného. Povinná si nespomína,
že by mala dodatočne zmienené všeobecné obchodné podmienky podpísať.
Podľa názoru povinnej, nebolo možné s postúpením pohľadávky v prípade povinnej bez ďalšieho

spájať aj postúpenie rozhodcovskej doložky na postupcu, t.j. oprávneného, za predpokladu, že doložka
bola dojednaná platne. Povinná poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“), v znení účinnom aj v čase vzniku zmluvného
vzťahu medzi pôvodným veriteľom a povinnou a aj v čase nadobudnutia účinnosti vyššie uvedených
všeobecných obchodných podmienok a aj v čase vydania a nadobudnutia právoplatnosti Exekučného

titulu, podľa ktorého „Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany
v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.“ ZRK teda explicitne spájal právne následky rozhodcovskej zmluvy
len s právnymi nástupcami strán, ktorými je vo všeobecnosti potrebné rozumieť subjekty, na ktoré prešli
všetky práva a povinnosti právneho predchodcu. Podľa právneho názoru povinnej sa však nemôže
jednať o postupcu zo zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. v tomto prípade oprávneného, nakoľko tento

subjekt nadobúda na základe odplatného právneho úkonu pohľadávku postupníka, t.j. určitú majetkovú
hodnotu bez ďalšieho. Ustanovenie § 3 ods. 2 ZKR bolo novelizované až s účinnosťou od 01.01.2015 a
až od tohto dátumu platí nasledovná právna úprava: „Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych
nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch
postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý

sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.“
Vzhľadom na čas postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa voči povinnej na oprávneného (rok 2006)
a vzhľadom na čas vydania a nadobudnutia právoplatnosti Exekučného titulu (rok 2009 resp. 2010)
je zrejmé, že postúpenie rozhodcovskej doložky sa na prípad povinnej nemohlo vzťahovať. Napokon
od 01.01.2015 sa však vo vzťahu k spotrebiteľom aplikoval zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu povinnej a
pôvodného veriteľa „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").“ Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvného

vzťahu povinnej a pôvodného veriteľa „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
súneplatné.“Podľaustanovenia§54ods.1OZúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvnéhovzťahupovinnej
a pôvodného veriteľa „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Podľa ustanovenia § 54 ods.

2 OZ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu povinnej a pôvodného veriteľa „V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“
Povinná na záver uviedla, že doposiaľ bolo od povinnej vymožených 3 597,92 Eur, pričom súdny
exekútor vyčíslil zostatok dlžnej sumy v rámci exekúcie spolu s trovami exekúcie na sumu 3 041,94 Eur.
V súčte je tak od povinnej vymáhaná suma 6 639,86 Eur, čo je v porovnaní s istinou 1 322,46 Eur, 5-

násobok.

4. Dňa 19.11.2025 doručil oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu tunajšiemu súdu svoje
vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že keďžepovinná nerozporovala žiadnu nárokovú čiastku, ani jej časť, nijakým spôsobom nespochybnila nárok
oprávneného, rozhodcovský súd rozhodol v zmysle predložených listinných dôkazov. Vzhľadom na to,
že zo strany povinnej nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.

Povinná svojim vlastnoručným podpisom vyjadrila súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, pričom
všeobecné obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na základe ktorej mala povinná
možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Povinná sa
tak podľa oprávneného nevzdala práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi SR, keďže
rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu.

5. Následne súd vyzval oprávneného, aby súdu predložil rozhodcovskú zmluvu, zmluvu o úvere, ako aj
zmluvu o postúpení pohľadávok. Uvedené oprávnený predložil dňa 05.03.2026.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

8. Podľa § 58 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Súd si podrobne preštudoval obsah spisu vrátane návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj
vyjadrenia oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami.

19. Pôvodný oprávnený uzatvoril dňa 21.12.2004 s povinnou Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX ( ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnej spotrebiteľský úver vo výške 41000,-Sk, s výškou úrokovej sadzby: 14,9%
a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov: 9,06%. Výška pravidelných mesačných anuitných splátokspotrebiteľského úveru bola stanovená na sumu 980,-Sk a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
bola stanovená do 5 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.

20. Pôvodný veriteľ – Tatra banka, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpil svojou
pohľadávku voči povinnej na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

21. V článku VIII. V bode 7 zmluvy sa nachádza rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka znie
nasledovne: Veriteľ a Dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti

s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk v Bratislave, a o podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.
Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre Dlžníka, pričom Veriteľ a Dlžník
sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Toto
ustanovenie sa nevzťahuje na spory, ktoré vzniknú z poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou.

22. Keďže povinná neplnila riadne svoje povinnosti zo zmluvy a bola v omeškaní so splácaním pôžičky,
oprávnený podal u rozhodcu žalobu. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 1 768,98 Eur s príslušenstvom, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

23. Pri opätovnom skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá,
na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka
začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil

postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

24. Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou).

Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému
počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom
neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Úprava spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka rozširuje ochranu aj na zmluvy priamo
v Občianskom zákonníku neupravené. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Súd
považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie
spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv.
spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité
je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná

klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

25. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinná mala vo vzťahu

z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa
súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení
z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho,

kto bude tvrdiť takúto výnimku.

26. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj
z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere teda spotrebiteľskú zmluvu, o plnení
z ktorej rozhodol rozhodcovský súd.

27. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takoutoneprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju

právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ., § 45 ods. 1 písm. c),
ods.2ZRK).Ibatakmôžesúdnaplniťcieľčl.6ods.1smernice–zabrániťtomu,abyjednotlivýspotrebiteľ
nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

28. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom,akbyvkonanívystupoval
na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to
v neprospech spotrebiteľa. Povinná mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.
V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti
od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi

rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

29. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej

kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať
sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere súdu dáva za

pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným
od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“

30. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli, splnené podmienky pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

31. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

32. Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený

a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

33. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

34. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

35. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu
zaviazal oprávneného z dôvodu, že zavinil zastavenie konania. Pri rozhodovaní o výške náhrady
vychádzal súd z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom s tým, že v zmysle ustanovení vyhláškymu priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 40,82 Eur pozostávajúcich z minimálnej odmeny
podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a z 23% DPH vo výške 7,63 Eur, keďže súdny exekútor
je platiteľom DPH.

36. Na záver súd dodáva, že povinná si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnila aj náhradu
trov exekučného konania v rozsahu 100%. Súd konštatuje, že v zmysle Exekučného poriadku účinného
k 31. marca 2017, podľa ktorého sa riadia exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017, povinná má
nárok len na náhradu trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa

námietkam vyhovelo. (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o nároku
povinnej na náhradu trov exekučného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, 977 01
Brezno na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 CSP) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.