Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122339462
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6122339462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D. D., zastúpená: Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.
XXXX/X, XXX XX D. D., 2/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/X, XXX XX J., o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctva,naodvolaniežalovanej1/protirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica
zo dňa 7. marca 2024, č. k.: 13C/47/2022 - 236, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovanej v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade k
nehnuteľnosti a to k bytu č. XX, na XX. poschodí, vchod č. X, obytného domu so súpisným číslom XXXX,
nachádzajúci sa v D. D. na ulici G., postaveného na pozemku parcely č. K. „F.“ XXX o výmere 346

m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a k podielu na priestoroch na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je bytový dom
postavený vo veľkosti 6555/248977, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na Okresnom úrade D. D.,
katastrálny odbor pre kat. úz. L., obec D. D., okres D. D., na LV č. XXXX a súd vyporiadava podielové
spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam tak, že nariaďuje predaj predmetu vyporiadania a
výťažok z predaja predmetu vyporiadania sa následne rozdelí medzi strany sporu podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade na náhradu trov konania v rozsahu
100%,ktorésúžalovanáv1/radeažalovanýv2/radepovinníjejzaplatiťvlehote3dníodprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.“
2. Súd vychádzal zo skutkového zistenia, že účastníci konania boli súrodenci a predmetné
nehnuteľnosti nadobudli dedením po zosnulých rodičoch zo zákona, keďže poručitelia nezanechali
závet. Spoluvlastnícke právo účastníkov bolo preukázané listom vlastníctva a uzneseniami o dedičstve.
Nebolo sporné, že každý zo spoluvlastníkov vlastnil ideálny podiel vo výške 1/3.

3. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, pričom primárne
navrhovala prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ za primeranú finančnú náhradu
ostatným spoluvlastníkom, keďže žalovaná byt výlučne užívala a mala v ňom trvalý pobyt. Subsidiárnenavrhla, aby súd v prípade nedosiahnutia dohody nariadil predaj nehnuteľnosti. Žalovaný 2 /rade so
žalobou výslovne súhlasil a neuplatnil žiadne námietky.
4. Žalovaná 1/ so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva nesúhlasila. Tvrdila, že má prednostné

právo na užívanie bytu vzhľadom na trvalý pobyt a poukazovala na dedičskú dohodu, podľa ktorej malo
zostať spoluvlastníctvo zachované bez povinnosti finančného vyrovnania. Zároveň uvádzala, že zákon
pripúšťa ponechanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a že nemá záujem na jeho zrušení.
5. Súd konštatoval, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto bol oprávnený konať na návrh žalobkyne. Zdôraznil

zásadu, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, pokiaľ neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré však v konaní neboli
tvrdené ani preukázané.
6. Pri voľbe spôsobu vyporiadania súd postupoval podľa zákonom ustanoveného poradia. Rozdelenie
veci neprichádzalo do úvahy, keďže predmetom spoluvlastníctva bol byt, ktorý nebolo možné technicky
ani funkčne deliť. Súd sa následne zaoberal možnosťou prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov za

primeranú náhradu, avšak dospel k záveru, že žalobkyňa ani žalovaný 2/ nemali záujem ani finančné
možnosti na nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva, pričom žalovaná 1/ síce byt užíva, no výslovne
nesúhlasila so zrušením spoluvlastníctva, čo súd vyhodnotil ako absenciu jej záujmu o nadobudnutie
veci za náhradu.
7. Za tohto skutkového a právneho stavu súd uzavrel, že žiadny zo spoluvlastníkov nemal záujem

o nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, a preto pristúpil k poslednému zákonnému
spôsobu vyporiadania, ktorým je nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi
spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.
8. Súd osobitne poukázal aj na skutočnosť, že byt bol výlučne užívaný žalovanou 1/ a že na byte
vznikalidlhyztituluneuhrádzanýchplatiebspojenýchsjehoužívaním,ktorébymohlizaťažovaťvšetkých

spoluvlastníkov, čo podporovalo opodstatnenosť návrhu žalobkyne na zrušenie spoluvlastníctva.
9. Na základe úspechu žalobkyne v konaní súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že jej priznal nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovanej 1/ a žalovanému v 2. rade, pričom o ich konkrétnej výške
malo byť rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
Odvolanie

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a rozhodol
tak, že podielové spoluvlastníctvo nebude zrušené, resp. aby jej byt bol prikázaný do výlučného
vlastníctva s určením podmienok vyrovnania medzi spoluvlastníkmi. Alternatívne namietala výšku
ocenenia podielov a rozhodnutie o trovách konania.
11. Ako hlavné právne dôvody odvolania uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny z

viacerých hľadísk. Predovšetkým namietala nedostatočne vykonané dokazovanie, keď súd nevykonal
všetky potrebné dôkazy na objasnenie rozhodujúcich skutočností. Namietala nesprávne skutkové
zistenia, keď súd vychádzal z nesprávnych alebo neúplných dôkazov. Namietala aj chybné právne
posúdenie, lebo súd nesprávne interpretoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
vyporiadania spoluvlastníctva. Namietla aj rozhodnutie o trovách konania, keď súd nespravodlivo

preniesol povinnosť úhrady trov na ňu napriek nejasnostiam v skutkových a právnych otázkach.
12. K nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom podielov spoluvlastníkov uviedla, že spochybňuje
tvrdenie žalobkyne, že každý zo spoluvlastníkov má rovnaký podiel 1/3. Podľa jej názoru súd nezohľadnil
reálny právny stav nadobudnutia nehnuteľnosti v dedičskom konaní. Zdôraznila, že podľa osvedčenia o
dedičstve č. XX M. XXXX/XXXX jej už pred smrťou matky pripadol podiel 1/8 na nehnuteľnosti po otcovi.

Po matke N. F. jej pripadol ďalší podiel, čím celková veľkosť jej podielu predstavovala 5/12. Súd však v
rozhodnutí uviedol nesprávne, že všetci spoluvlastníci majú podiely 1/3, čím podľa nej nesprávne určil
výšku prípadného vyrovnania.
13. Taktiež namietala nesprávne ocenenie nehnuteľnosti. Tvrdila, že pri určení hodnoty bytu nebol
vykonaný znalecký posudok, ale súd sa opieral o ocenenie realitnou kanceláriou. Podľa nej realitná

kanceláriastanovilacenu170.000EURbezriadnejobhliadkyabezobjektívnehoposúdeniatechnického
stavu bytu. Žalobkyňa na základe tohto ocenenia požadovala vyplatenie 1/3-iny z uvedenej sumy
(56.667 EUR), čo považovala za neprimerane vysokú požiadavku. Zdôraznila, že ak má byť jej podiel
správne určený, je nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie.
14. Namietala aj nezohľadnenie práv a povinností spoluvlastníkov. Uviedla, že ako jediná v byte

reálne býva, hradí náklady na jeho prevádzku a údržbu, pričom žalobkyňa ani žalovaný 2/ sa na
týchto nákladoch nepodieľajú. Od svojho odchodu z bytu žalobkyňa neplní povinnosti spoluvlastníka,
zároveň požaduje vyplatenie vysokého podielu. Podľa odvolateľky tak žalobkyňa sleduje primárne svoj
ekonomický prospech, neúčelné nakladanie s nehnuteľnosťou.15. Taktiež namietala nesprávnu aplikáciu § 142 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľky súd
nesprávne vyhodnotil spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Podľa nej predaj nehnuteľnosti tretím
osobám by mal byť poslednou možnosťou. Poukázala na to, že súd nezohľadnil jej návrh na prikázanie

bytu do jej výlučného vlastníctva s podmienkami vyrovnania, pričom takýto postup by bol v súlade s §
142 ods. 1 OZ.
16.Taktiežvyslovilanesúhlassozáverom,žeobytniktoneprejavilzáujem.Ohradilasavočizáverusúdu,
že žiaden zo spoluvlastníkov nechce nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Zdôraznila,
že užívanie bytu v čase konania preukazuje je legitímny záujem zotrvať v spoluvlastníctve. Poukázala

na to, že súd vychádzal len z predpokladu, že finančne nebude schopná vyplatiť spoluvlastníkov, hoci
túto otázku bližšie neskúmal.
17. Taktiež považoval rozhodnutie o trovách konania za nespravodlivé. Poukázala na skutočnosť, že
žalobkyňa žiadala vyplatenie nereálne vysokej sumy. Podľa jej názoru nešlo o typický spor o zrušenie
spoluvlastníctva, pretože existovali viaceré možnosti vyporiadania. Domnievala sa, že prenesenie
povinnosti úhrady trov na ňu nereflektoval skutočnosť, že sa aktívne bránila proti nesprávnym právnym

záverom súdu.
Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu
18. K odvolaniu žalovanej 1/ sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Odvolanie žalovanej 1/ žiadala odmietnuť
podľa § 386 písm. d) CSP z dôvodu absencie zákonom predpokladaných obligatórnych náležitostí
odvolania, resp. jeho zamietnutia ako právne neudržateľného. Zároveň žiadala priznať plnú náhradu

trov odvolacieho konania.
19. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za plne konformný s hmotnoprávnou aj procesnoprávnou
normatívnou úpravou. Rozsudok bol vydaný na základe podrobného zisťovania skutkového stavu a jeho
vyhodnotenia v intenciách § 132 CSP, pričom súd prvej inštancie riadne zohľadnil všetky relevantné
dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky na komplexnú právnu

argumentáciu, je racionálne, konzistentné a jeho výroková časť reflektuje výsledky dokazovania. Súd
konštatoval absenciu konsenzu medzi spoluvlastníkmi ohľadom vyporiadania ich práv k nehnuteľnosti, a
preto pristúpil k riešeniu v intenciách § 142 OZ. Argumenty žalovanej 1/ považoval za právne irelevantné,
nekonzistentné, neobsahujúce žiadne konkrétne skutočnosti spôsobilé vyvrátiť správnosť skutkových
alebo právnych záverov napadnutého rozsudku.

20. Žalobkyňa poukázala na absenciu riadnych odvolacích dôvodov podľa § 365 CSP konštatujúc, že
odvolanie žalovanej 1/ neobsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody.
21. Žalobkyňa vyvracala tvrdenie žalovanej 1/ o nesprávnom určení spoluvlastníckych podielov. Súd
na základe dedičských rozhodnutí jednoznačne ustálil, že každý spoluvlastník disponuje podielom 1/3.
Odvolateľka nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce inú právnu skutočnosť, ktoré by mohla založiť jej

vyšší podiel. Znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti nebol nevyhnutný, keďže cena bola
určovaná kvalifikovanou metódou zohľadňujúcou trhové podmienky.
22. Poukázala na finančnú situáciu odvolateľky, pričom uviedla, že odvolateľka žiadala prikázať
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, avšak nepreukázala schopnosť finančne vyrovnať
spoluvlastnícke podiely. Zdôraznila, že žalovaná 1/ má preukázateľné záväzky voči Stavebnému

bytovému družstvu D. D., pričom výška dlhu k 30. 4. 2024 dosiahla 4.000 EUR. Pretrvávajúca platobná
neschopnosť odvolateľky znemožňuje jej nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti podľa § 142 OZ.
Naopak, nečinnosť odvolateľky vedie k reálnemu ohrozeniu nehnuteľnosti exekučným konaním.
23. Žalobkyňa poukázala aj na procesnú pasivitu žalovanej 1/. Žalovaná 1/ sa nezúčastnila pojednávaní
súdu prvej inštancie, čím obmedzila možnosť priamej obhajoby svojich tvrdení. Ignorovanie súdnych

výziev a nereagovanie na pokusy o dohodu poukazujú na účelové predlžovanie sporu. Táto pasivita
len prehlbuje právnu neistotu všetkých spoluvlastníkov a neprispieva k efektívnemu riešeniu situácie. Z
týchtodôvodovnavrhlaodmietnuťodvolaniežalovanej1/napodľa§386písm.d)CSPzdôvoduabsencie
právne relevantných odvolacích dôvodov, tento aktívne potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a
priznanie plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu
24. K odvolaniu žalovanej 1/ sa písomne vyjadril žalovaný 2/. Stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne
a plne podporil je návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Odmietol
irelevantné a nepodložené tvrdenie žalovanej 1/ týkajúce sa vzťahov so susedmi a konšpiračnými
teóriami o manipulácii zo strany ostatných spoluvlastníkov. Zdôraznil, že neexistovala žiadna právna

ani skutková prekážka pre prevod elektrickej energie na žalovanú 1/, pričom jej neplnenie si povinností
viedlo k odpojeniu dodávky elektriny zo strany SSE. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná 1/ dlhodobo
nepracuje napriek tomu, že nemá objektívne prekážky pre pracovnú činnosť, a odmieta akékoľvek
návrhy na riešenie spoluvlastníckych vzťahov.25. Zdôraznil, že žalovaná 1/ je jedinou osobou užívajúcou nehnuteľnosť, pričom všetky náklady spojené
s bytom necháva na ostatných spoluvlastníkov, čím spôsobila narastanie dlhov voči správcovi bytového
domu. Žalovaný 2/ upozornil na to, že dlh na byte ku dňu 30. 4. 2024 dosiahol sumu 4.000 EUR

a hrozí, že I. D. D. uplatní svoje záložné právo a byt bude predmetom dražby, čo by znamenalo
pre spoluvlastníkov značnú finančnú stratu. Vyjadril rozhorčenie nad postojom žalovanej 1/, ktorá
dlhodobo odmieta komunikáciu, ignoruje návrhy na dohodu, nerešpektuje vlastnícke práva ostatných
spoluvlastníkov. Navrhol odmietnuť odvolanie žalovanej 1/, alternatívne potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Replika žalovanej 1/
26. V odvolacej replike žalovaná 1/ reagovala na vyjadrenie žalobkyne. Poukázala na právnu úpravu,
podľa ktorej k vyporiadaniu dochádza len v krajných prípadoch a zo závažných dôvodov súd nezruší a
nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku. Odkázala na svoje dôvody uvedené v odvolaní a následne popísala vzťahy so susedmi.
27. K nedoplatku uviedla, že ho v značnej časti tvorí fond opráv, kde sa za obdobie cca 10 rokov

nevykonávali skoro žiadne opravy. Následne zotrvala na svojich argumentoch a svojom výklade § 142
OZ, keď zdôraznila, že dôvodom nariadenia predaja nehnuteľnosti je skutočnosť, že nehnuteľnosť nikto
nechce. Ona však uviedla, že po matke zdedila podiel v družstve, má tam trvalý pobyt, čo jej dáva
prednostné právo na užívanie bytu. V prípade predaja bytu nemá kde ísť, čo je zo zákona neprípustné.
Nikdy sa nevyjadrila, že nehnuteľnosť nechce, čo je jediný prípad na nariadenie predaja nehnuteľnosti.

Ak súd nariadil vyporiadanie predajom, je to v rozpore so znením zákona. Vo vyjadrení následne
opakovala alebo citovala svoje pôvodné argumenty.
Duplika žalobkyne
28. Žalobkyňa v duplike zotrvala na svojom stanovisku, že rozsudok súdu prvej inštancie bol
zákonný, právne relevantný a neexistuje dôvod na jeho zmenu. Vo vyjadrení žalovanej 1/ absentuje

právne relevantné odvolacie dôvody, pričom jej argumentácia je právne neudržateľná. Žalovaná 1/
nepreukázala, v čom vidí naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov, a jej vyjadrenie predstavuje
len prejav nesúhlasu s rozsudkom. Obsahom vyjadrenia žalovanej 1/ je množstvo subjektívnych a
irelevantných tvrdení, ktoré s predmetom sporu nijako nesúvisia.
29.Žalobkyňaopätovnepoukázalanarastúcidlhnabyte,ktorýkudňu11.9.2024dosiahol4231,21EUR

a byt je predmetom záložného práva zo strany Stavebného bytového družstva D. D.. Zároveň upozornila
na fakt, že nečinnosť žalovanej 1/ viedla k uzatvoreniu zmluvy o dobrovoľnej dražbe predmetného bytu
medzi stavebným bytovým družstvom a dražobnou spoločnosťou MIONEX s.r.o..
Právne posúdenie odvolacím súdom
30. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32.Odvolacísúdpreskúmavalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievmedziachpodanéhoodvolania
(§ 379 CSP) a z dôvodov v ňom uplatnených, ako aj z hľadiska tzv. zmätočností a iných vád konania, ku
ktorým je povinný prihliadať ex offo. Predmetom prieskumu bolo najmä posúdenie, či súd prvej inštancie:
správne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, správne

právne posúdil vec, najmä aplikáciu § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a či zákonne rozhodol
o trovách konania.
33. Žalobkyňa v rámci vyjadrenia namietala absenciu zákonných odvolacích dôvodov podľa § 365
CSP a navrhovala odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP. Odvolací súd konštatuje, že hoci
odvolaniežalovanej1/bolopoobsahovejstránkevýraznepolemické,miestaminekonkrétneaopakovalo

už uplatnené tvrdenia zo súdu prvej inštancie, obsahovalo aspoň rámcové námietky smerujúce k:
nesprávnym skutkovým zisteniam (výška spoluvlastníckych podielov), nedostatočnému dokazovaniu
(ocenenie nehnuteľnosti), a nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 142 OZ). Za tohto stavu odvolací
súd nepristúpil k odmietnutiu odvolania, ale považoval ho za vecne preskúmateľné, hoci po obsahovej
stránke slabé a prevažne neopodstatnené.

34. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania žalovanej
v 1/ v rozsahu uplatnených odvolacích námietok, pričom prihliadol aj na vady, ku ktorým je povinný
prihliadať z úradnej povinnosti. Ťažiskom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie, či súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, či dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadamicivilného procesu, a najmä, či vec správne právne posúdil pri aplikácii § 142 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a pri rozhodnutí o trovách konania.
35. Odvolací súd vychádzal z toho, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

má osobitý charakter: nejde o spor o „porušené právo“ v tradičnom zmysle, ale o spor o
transformáciu existujúceho vlastníckeho režimu, pri ktorej sa nevyhnutne stretáva dispozičná autonómia
spoluvlastníkov s požiadavkou ochrany vlastníctva všetkých z nich. V tomto type vecí je preto kľúčové
rešpektovať základnú zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu, pokiaľ zákon výnimočne neumožňuje návrh zamietnuť (§ 142 ods. 2 OZ), pričom bremeno

tvrdenia a preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa nesie ten, kto sa zamietnutia návrhu
dovoláva.
36. Žalovaná 1/ vzniesla viaceré námietky voči rozhodnutiu ako aj postupu súdu prvej inštancie, ktoré
odvolací súd špecifikuje nižšie uvádza k nim nasledujúce závery.
37. K námietke procesných vád a „nedostatočného dokazovania“: Žalovaná 1/ namietala, že súd
prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy a skutkový stav nebol objasnený. Odvolací súd túto

námietku nepovažoval za dôvodnú.
38. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listom vlastníctva, dedičskými rozhodnutiami, listinnými
podkladmi správcu bytového domu o nedoplatkoch a vyhodnotil procesné stanoviská strán. Tieto dôkazy
boli spôsobilé preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti: existenciu spoluvlastníctva, jeho subjektové a
objektovévymedzenie,absenciudohodyspoluvlastníkov,(ne)možnosťreálnehorozdeleniaveciareálne

fungovanie spoluvlastníckeho režimu v praxi. V konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nie
je dokazovanie samoúčelné; jeho rozsah je determinovaný tým, aké otázky sú pre voľbu zákonného
spôsobu vyporiadania rozhodujúce. Ak súd neprikazoval vec za primeranú náhradu a rozhodol o predaji,
potom dokazovanie o presnej „cene“ veci nie je v tomto štádiu rozhodovania nosné (k tomu podrobnejšie
nižšie).

39. Žalovaná 1/ navyše svoje všeobecné tvrdenia o nedostatočnosti dokazovania nekonkretizovala
tak, aby bolo zrejmé, aké konkrétne dôkazy súd nevykonal, aké rozhodujúce skutočnosti nimi mali byť
preukázané a aký vplyv by ich vykonanie malo na voľbu spôsobu vyporiadania. Takto formulovaná
námietka ostala na úrovni polemiky a nespĺňala požiadavku vecnej spôsobilosti spochybniť správnosť
postupu súdu prvej inštancie.

40. K námietke nesprávne určených spoluvlastníckych podielov: Žalovaná 1/ namietala, že jej podiel
nepredstavoval 1/3, ale 5/12, lebo už pred smrťou matky mala nadobudnúť 1/8 po otcovi a následne
ďalší podiel po matke. Odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
41. Rozhodujúce je, že podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti bolo v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie určené právoplatnými dedičskými rozhodnutiami a zodpovedalo zápisu v katastri

nehnuteľností, ktorý má v civilnom procese významnú evidenčnú a legitimačnú funkciu. Ak žalovaná
1/ tvrdila, že dedičské rozhodnutia alebo následné zápisy nezodpovedajú „reálnemu“ právnemu stavu,
musela túto odlišnosť konkretizovať a preukázať relevantnými listinami, prípadne iniciovať postupy, ktoré
právny poriadok pre nápravu takýchto stavov pozná. V tomto konaní však žalovaná 1/ nepredložila
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý prekonať právny účinok dedičských titulov a stav evidovaný v katastri.

42. Odvolací súd preto uzavrel, že súd prvej inštancie správne vychádzal z podielov 1/3 – 1/3 – 1/3.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že ani prípadná odlišná výška podielov by sama osebe
nebola spôsobilá zvrátiť záver o potrebe zrušiť spoluvlastníctvo; mohla by mať význam len pre pomer
rozdelenia výťažku alebo výšku primeranej náhrady pri prikázaní veci.
43. K námietke „nesprávneho ocenenia“ nehnuteľnosti a potrebe znaleckého dokazovania: Žalovaná 1/

namietala, že hodnota bytu bola stanovená len odhadom realitnej kancelárie a nebol vykonaný znalecký
posudok.Odvolacísúdtútonámietkunepovažovalzaprávnerozhodujúcuvkontextezvolenéhospôsobu
vyporiadania.
44. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie neurčil výšku primeranej náhrady (keďže vec neprikázal
jednému spoluvlastníkovi), ale rozhodol o predaji a rozdelení výťažku. Pri tomto spôsobe vyporiadania

sa hodnota nehnuteľnosti premieta do výťažku z predaja, ktorý sa ustáli trhovým spôsobom v rámci
realizácie predaja. Orientačné ocenenie mohlo mať význam pre rokovania strán o mimosúdnej dohode
alebo pre posúdenie ekonomickej realizovateľnosti prikázania, avšak nebolo nosným predpokladom
zákonnosti rozhodnutia o nariadení predaja.
45. Znalecké dokazovanie má v týchto sporoch dominantný význam najmä vtedy, ak súd prikazuje

vec jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu a musí určiť jej výšku. Ak však zvolený spôsob
vyporiadania spočíva v predaji, požiadavka na znalecké ocenenie v štádiu rozhodovania o spôsobe
vyporiadania nie je absolútna a nevykonanie takého dôkazu samo osebe nepredstavuje vadu konania.46. K námietke nezohľadnenia práv a povinností spoluvlastníkov (užívanie bytu, náklady, „ekonomický
prospech“ žalobkyne): Žalovaná 1/ argumentovala, že byt reálne užíva len ona, že hradí náklady a
že žalobkyňa sa na nákladoch nepodieľa, pričom žalobkyňa podľa nej sleduje primárne ekonomický

prospech.
47. Odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia – aj keby boli v určitej časti fakticky pravdivé – nemajú
ten právny dosah, ktorý im žalovaná prisudzovala. Užívanie spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov
nevytvára „prednostné“ vlastnícke právo, ani nezakladá právo blokovať zrušenie spoluvlastníctva. V
rámci§142ods.1OZsasíceprihliadanaúčelnévyužitieveci,avšakúčelnévyužitienemožnoredukovať

na subjektívnu potrebu jedného spoluvlastníka bývať. Účelné využitie znamená také usporiadanie
pomerov, ktoré je dlhodobo udržateľné, ekonomicky racionálne a rešpektuje vlastnícke práva všetkých.
48. Argument o nákladoch a údržbe patrí typovo do roviny prípadných vzájomných nárokov zo správy
spoločnej veci (regresy, bezdôvodné obohatenie, náhrada vynaložených nákladov), ktoré však nie
sú jadrom konania o zrušenie a vyporiadanie. Tieto nároky môžu byť uplatnené osobitne alebo
zohľadnené pri dohode, no nepredstavujú dôvod na to, aby spoluvlastnícky vzťah trval proti vôli

ostatných spoluvlastníkov.
49. Pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila, že žalobkyňa koná „len z ekonomického prospechu“, odvolací súd
uvádza, že ekonomický záujem disponovať vlastným podielom je legitímny. Podielové spoluvlastníctvo
je vlastnícke právo a jeho jadrom je aj právo podiel predať, získať hodnotu majetku, resp. odmietnuť
režim, ktorý v praxi nefunguje. Skutočnosť, že žalobkyňa nechcela zotrvať v spoluvlastníctve, bola plne

v súlade so zásadou dobrovoľnosti spoluvlastníckeho režimu.
50. Odvolacísúdpovažujezabližšiesavenovaťaplikácii§142OZavoľbespôsobuvyporiadania.Vtejto
súvislosti poukazuje na zásadu nevynútiteľnosti zotrvania v spoluvlastníctve. Odvolací súd považuje za
základný interpretačný východiskový bod § 142 OZ premisu, že podielové spoluvlastníctvo je založené
na zásade dobrovoľnosti a v demokratickom právnom štáte nemožno spravodlivo vyžadovať, aby osoba

zotrvala v spoluvlastníckom vzťahu, ktorý jej z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nevyhovuje.
Táto zásada má nielen zákonný, ale aj ústavnoprávny rozmer. Vlastnícke právo zahŕňa aj oprávnenie
rozhodovať o tom, či vlastník chce alebo nechce byť viazaný spoločným režimom s inými osobami,
pokiaľ zákon výnimočne neustanoví inak.
51. Práve preto § 142 ods. 2 OZ predstavuje výnimku – možnosť zamietnuť návrh z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Také dôvody musia byť výnimočné, konkrétne, presvedčivo tvrdené a preukázané.
V prejednávanej veci žalovaná 1/ takýto kvalifikovaný dôvod nepreukázala. Argumentácia o trvalom
pobyte, o potrebe bývania či o „neprípustnosti“ predaja je z hľadiska § 142 ods. 2 OZ nedostatočná;
nejde o právny dôvod, ktorý by mohol legitímne zablokovať výkon vlastníckeho práva ostatných
spoluvlastníkov.

52. Za dôležité treba považovať poradie spôsobov vyporiadania a význam „poslednej možnosti“.
Žalovaná 1/ namietala, že predaj je „posledná možnosť“ a súd k nemu pristúpil predčasne. Odvolací
súd uvádza, že predaj je síce posledným spôsobom v zákonnom poradí, avšak zákon nevyžaduje
formálne „vyčerpanie“ predošlých spôsobov mechanicky; vyžaduje racionálne posúdenie, či sú reálne
vykonateľné.

53. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonným poradím: reálne rozdelenie bytu bolo technicky
a funkčne vylúčené, prikázanie veci za náhradu prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by existoval
spoluvlastník, ktorý vec chce a je schopný poskytnúť primeranú náhradu, ak taký spoluvlastník nie je,
súd nariadi predaj. Práve v tomto bode sa sústredila rozhodujúca otázka: či žalovaná 1/ bola reálne
pripravená a schopná prevziať vec do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu.

54. K tvrdeniu žalovanej, že byt „chcela“ a súd to nesprávne vyhodnotil odvolací súd zdôrazňuje,
že pojem „chcieť vec“ v § 142 ods. 1 OZ nemožno vykladať ako čisto verbálny prejav alebo ako
samotné faktické užívanie. Ide o komplexné kritérium, ktoré zahŕňa najmä: vôľu prevziať vec do
výlučného vlastníctva v právne relevantnej forme, schopnosť poskytnúť primeranú náhradu ostatným
spoluvlastníkom, a schopnosť zabezpečiť účelné a riadne užívanie veci bez generovania dlhov, ktoré

by dopadali na ostatných.
55. Z podkladov vyplývalo, že žalovaná 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie primárne nesúhlasila so
zrušením spoluvlastníctva a trvala na zachovaní spoluvlastníckeho režimu. Až v odvolaní formulovala
alternatívnu požiadavku na prikázanie bytu do výlučného vlastníctva s „určením podmienok vyrovnania“,
avšak bez preukázania reálnej schopnosti vyrovnanie uskutočniť.

56.Odvolacísúdpovažujezarozhodujúce,ževčase,keďbolopotrebnépreukázaťschopnosťposkytnúť
náhradu, žalovaná 1/ nepredložila dôkazy o úsporách, úverovej bonite, záväzku banky, ani o inom
mechanizme financovania.57. Zároveň sa preukazovalo narastanie dlhov súvisiacich s bytom, ktoré objektívne oslabovalo jej
finančnú dôveryhodnosť, a jej dlhodobé neplnenie povinností vyústilo do ohrozenia nehnuteľnosti
(záložné právo, následná dražba). Za tejto situácie by prikázanie bytu žalovanej 1/ za náhradu

predstavovalo vysoké riziko, že náhrada ostatným spoluvlastníkom nebude reálne vyplatená, že dlhy
budú ďalej narastať, a ohrozenie vlastníckeho práva všetkých spoluvlastníkov sa prehĺbi. Odvolací súd
preto považuje právny záver súdu prvej inštancie, že v danom stave nemožno založiť vyporiadanie na
prikázaní veci žalovanej 1/ za racionálny a zákonný.
58. Odvolací súd vzhľadom na argumenty žalovanej 1/ posudzoval proporcionalitu zásahu do

vlastníckeho práva žalovanej. Žalovaná 1/ implicitne stavala svoju obranu na predstave, že nariadenie
predaja predstavuje neprimeraný zásah do jej práva bývania a vlastníckeho práva. Odvolací súd túto
otázku posudzoval aj v rovine proporcionality, keď sa zaoberal jednotlivými atribútmi daného posúdenia,
ktoré uvádza nižšie.
59. Legitímny cieľ zásahu“: Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva sleduje legitímny cieľ zabezpečiť
realizáciu vlastníckeho práva všetkých spoluvlastníkov, odstrániť dlhodobo nefunkčný spoločný režim a

zabrániť znehodnocovaniu spoločnej veci (vrátane ohrozenia dražbou).
60. Vhodnosť: Predaj a rozdelenie výťažku je vhodným prostriedkom, ak iné zákonné spôsoby nie sú
reálne vykonateľné. V danom prípade rozdelenie veci nebolo možné a prikázanie za náhradu nebolo
reálne vykonateľné pre absenciu preukázanej schopnosti poskytnúť náhradu.
61. Potrebnosť: Neexistoval miernejší prostriedok, ktorý by rovnako efektívne chránil práva ostatných

spoluvlastníkov. Zachovanie spoluvlastníctva by znamenalo pokračovanie konfliktu, právnej neistoty a
najmä pokračovanie ekonomického ohrozenia nehnuteľnosti.
62. Primeranosť v užšom zmysle: Zásah do práv žalovanej 1/ spočíval v strate možnosti užívať byt
na základe existencie spoluvlastníckeho režimu. Tento zásah však bol vyvážený tým, že žalovaná
nezostáva bez majetkového vyrovnania; získa výťažok z predaja podľa podielu, nemá zákonné

subjektívne právo, aby iní spoluvlastníci boli nútení zachovať spoluvlastnícky režim len preto, že ona
v byte býva, a jej postavenie bolo oslabované objektívnymi okolnosťami (dlhy, ohrozenie dražbou),
ktoré dopadali na všetkých spoluvlastníkov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nariadenie predaja
predstavuje primerané a ústavne konformné riešenie, ktoré najlepšie vyvažovalo konkurujúce si
vlastnícke oprávnenia všetkých spoluvlastníkov.

63. Žalovaná 1/ argument, že trvalý pobyt rovná sa prednostné právo a že nemá kam ísť. Trvalý pobyt
je evidenčná skutočnosť verejnoprávneho charakteru. Nezakladá vecné právo k cudzej nehnuteľnosti
ani právo brániť spoluvlastníkom uplatniť § 142 OZ. Rovnako tvrdenie, že žalovaná „nemá kam
ísť“, nie je zákonným dôvodom, ktorý by založil neprípustnosť predaja. Občiansky zákonník pri
vyporiadaní spoluvlastníctva neustanovuje ochranu „bývania“ jedného spoluvlastníka ako absolútnu

prekážku výkonu práv ostatných. Sociálne aspekty môžu mať význam pri časovaní realizácie predaja
alebo pri dohode strán, nie však ako dôvod negácie základného práva spoluvlastníkov na zrušenie
spoluvlastníctva.
64. Ďalším argumentom bolo tvrdenie o dlhu a fonde opráv. Žalovaná 1/ v replike uvádzala, že značnú
časť nedoplatku tvorí fond opráv a že sa dlh „tvoril“ aj bez adekvátnych opráv. Odvolací súd uvádza, že z

hľadiska § 142 OZ nie je podstatné, či dlh pozostával z fondu opráv alebo z bežných úhrad; rozhodujúce
je, že dlh existoval, narastal a objektívne ohrozoval nehnuteľnosť, čím zasahoval do práv všetkých
spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky režim, v ktorom jeden spoluvlastník byt výlučne užíva, no súčasne
dochádza k nárastu dlhov a riziku straty veci, nemožno označiť za účelné využitie veci.
65. Odvolací súd sa zaoberal aj relevanciou konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod

sp. zn. 7C/4/2025, keď toto začalo na návrh žalovanej 1/ ako žalobkyne. Odvolací súd vzal do úvahy, že
žalovaná 1/ iniciovala samostatné konanie o určenie neplatnosti dražby a neplatnosti notárskej zápisnice
o osvedčení priebehu dražby, ktoré Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 20. októbra 2025,
sp. zn. 7C/4/2025, zamietol a odvolací súd rozsudkom zo dňa 11. februára 2026, sp. zn. 15 Co 10/2026,
potvrdil.

66. Tieto rozhodnutia odvolací súd nevnímal ako „nový“ dôkaz k podielom alebo k samotnej existencii
spoluvlastníctva, ale ako významný kontext potvrdzujúci, že riziko dražby nebolo hypotetické, ale reálne
a právne akceptované, spochybňovanie dražby nebolo úspešné, a ekonomické ohrozenie nehnuteľnosti
bolo dôsledkom nastavenia a fungovania spoluvlastníckeho režimu. V tejto optike sa rozhodnutie súdu
prvej inštancie javilo ako preventívne a racionálne. Zvolený spôsob vyporiadania smeroval k ochrane

majetkových práv všetkých spoluvlastníkov pred ďalším znehodnocovaním a pred stratou veci exekučne
či dražbou.
67. Žalovaná 1/ namietala aj rozhodnutie o trovách, keď ho považovala za nespravodlivé. Odvolací
súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal zo zásady úspechuv spore. Žalobkyňa bola úspešná v merite veci, keďže súd zrušil spoluvlastníctvo a vyporiadal ho
spôsobom, ktorý zodpovedal návrhu a zákonnému poradiu. Skutočnosť, že žalovaná nesúhlasila so
zrušením spoluvlastníctva alebo že spor vnímala ako „neštandardný“, nie je sama osebe dôvodom na

odklon od zásady úspechu. Mimoriadne nepriznanie náhrady trov alebo ich moderácia prichádza do
úvahy výnimočne pri existencii osobitných okolností; žalovaná 1/ však netvrdila a nepreukázala také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby úspešná strana znášala náklady sporu.
68. Odvolací súd po komplexnom preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bol vecne správny. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že nikoho nemožno nútiť

zotrvať v spoluvlastníckom režime, správne aplikoval poradie spôsobov vyporiadania podľa § 142 ods.
1 OZ, a vzhľadom na technickú nedeliteľnosť bytu a absenciu reálne vykonateľného prikázania veci za
náhradu správne rozhodol o nariadení predaja a rozdelení výťažku. Odvolacie námietky žalovanej 1/
neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť ani racionalitu napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Trovy odvolacieho konania

69. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej 1/, ktorá sa
voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolala, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
70. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.