Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8515204216.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: GT Capital s.r.o., so
sídlom Košúty 553, 925 09 Košúty, IČO: 52 007 006, právne zastúpený: JUDr. Eva Szikorová, advokátka
so sídlom Hollého 1854/9, 927 01 Šaľa, proti povinnej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto W.-
X. P., o vymoženie 19.320,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného

súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Er/168/2015-539 zo dňa 14. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh povinnej
na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX povinná podala na tunajšom súde návrh na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že jej majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnila tým, že na adrese trvalého pobytu sa

nezdržiava a nemá tam žiadny majetok. Nie je vlastníčkou žiadneho majetku, ktorý by bolo možné
speňažiť. S výnimkou motorového vozidla využívaného na prepravu rodinného príslušníka s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktoré nepodlieha exekúcii, celý majetok speňažila, aby mohla splatiť úvery
poskytnuté E., a.s. na financovanie rodinného domu, ktorý mal postaviť oprávnený, pričom úvery
boli splatené pred začatím tohto exekučného konania. Ďalej uviedla, že súdy jej neposkytli ochranu
a umožnili výkon exekúcie EX 329/2015 a EX 266/2016 na základe nezákonných a arbitrárnych

rozhodnutí, preplatok vo výške 62,72 eur uvedený v konečnom vyúčtovaní exekučného konania
EX 266/2015 zo dňa 05.06.2018 jej nebol vrátený, rovnako ako finančné prostriedky ktoré exekúcii
nepodliehajú, čo tiež podľa jej názoru preukazuje neprípustnosť a nezákonnosť exekúcie. Povinná
uviedla, že 01.08.2018 je nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, nemá úspory a
nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, je bez akéhokoľvek príjmu. Z oznámenia súdnej exekútorky
k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie mal súd preukázané, že súdna exekútorka v rámci výkonu

exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťovala majetkové pomery povinnej. Vykonanou lustráciou súdna
exekútorka zistila, že povinná nie je vlastníkom bankového účtu, žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok
vo vlastníctve povinnej zistený nebol. Zároveň súdu oznámila, že v predmetnom exekučnom konaní
boli exekučným príkazom zo dňa 27.04.2018 nariadené zrážky zo mzdy povinnej, ktoré zamestnávateľ
povinnej v rozpore s platnou legislatívou nevykonával. Následne si oprávnený v súlade s § 82
Exekučného poriadku uplatnil poddlžníckou žalobou právo na vyplatenie súm, ktoré mali byť zrazené

zo mzdy povinnej od zamestnávateľa povinnej Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Súdna
exekútorka preto považuje návrh povinnej za nedôvodný. Na základe podaného návrhu povinnej nazastavenie exekúcie pre jej nemajetnosť a zistení súdneho exekútora, pristúpil súd prvej inštancie k
prevereniu majetkových a príjmových pomerov povinnej z jemu dostupných lustrácii, pričom lustráciou
v Sociálnej poisťovni mal za preukázané, že povinná bola od 01.03.2007 do 31.01.2017 evidovaná ako

zamestnanec u zamestnávateľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. s vymeriavacím základom
za obdobie: 8/2015 vo výške 1.449,54 eur, 9/2015 vo výške 1.377,62 eur, 10/2015 vo výške 1.930,- eur,
11/2015 vo výške 2.144,84 eur, 12/2015 vo výške 1.320,13 eur, 1/2016 vo výške 2.174,90 eur, 2/2016 vo
výške 1.080,- eur, 3/2016 vo výške 2.302,67 eur, 4/2019 vo výške 1.730,- eur, 5/2016 vo výške 1.230,-
eur, 6/2016 vo výške 2.240,95 eur, 7/2016 vo výške 1.299,75 eur, 8/2016 vo výške 1.284,59 eur, 9/2016

vo výške 1.310,14 eur, 10/2016 vo výške 1.838,39 eur, 11/2016 vo výške 1.262,95 eur, 12/2016 vo výške
1.428,59 eur a 1/2017 vo výške 10.512,14 eur. Od 1.5.2018 do 31.7.2018 bola následne zamestnaná
u zamestnávateľa Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím s vymeriavacím základom za
obdobie 5/2018 vo výške 1.206,49 eur, 6/2018 vo výške 1.403,- eur a 7/2018 vo výške 1.409,11 eur.
Už len s prihliadnutím na uvedené príjmy povinnej zo zamestnania, nebol podľa názoru súdu prvej
inštancie daný dôvod na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Rozhodnutím o zastavení exekúcie sa z hľadiska ochrany
práv oprávneného oslabuje jeho možnosť vymôcť pohľadávku. Právo domôcť sa výkonu vykonateľného
rozhodnutia je pritom integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 a nasl. ústavy. V
civilnom procese, teda aj v exekučnom konaní platí, že účastníci majú rovné postavenie (čl. 6 základných
princípov CSP), a teda zákon chráni záujmy účastníkov stojacich na strane povinného rovnako ako

záujmy účastníkov stojacich na strane oprávneného. Po zohľadnení skutočností relevantných pre
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie dospel súd k záveru, že nemajetnosť povinnej nebola náležite
zistená. Súd prvej inštancie mal v tomto prípade preukázané, že povinná bola zamestnaná a na základe
exekučného príkazu zo dňa 27.04.2018 boli nariadené zrážky zo mzdy, ktoré síce zamestnávateľ
nevykonával, no v súčasnosti je v tejto veci vedené konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.

3C/26/2020 o poddlžníckej žalobe, ktorú podal oprávnený proti zamestnávateľovi povinnej, pričom toto
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
zohľadnil aj túto skutočnosť.

4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Navrhla, aby odvolaní súd zrušil

uznesenie a zastavil exekučné konanie z dôvodu jeho nezákonnosti a neprípustnosti. V podanom
odvolaní uviedla, že uznesenie je v celom jeho rozsahu vrátane účelového odôvodnenia nezákonným,
arbitrárnym a irelevantným rozhodnutím, tak ako sú nezákonnými, arbitrárnymi a irelevantnými
rozhodnutiami aj všetky ostatné rozhodnutia vydané v exekučných konaniach, ako aj v súdnom
konaní vedenom pod sp. zn. 4C/72/2010, ktoré im predchádzalo, čo jednoznačne preukazujú dôkazy

nachádzajúce sa v súdnom spise vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/72/2010,
ktoré všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní odignorovali tak ako aj príslušné zákonné ustanovenia
platných právnych predpisov, ktoré sú pre ne záväzné. Uviedla, že teraz čelí nezákonnej exekúcii,
nielen preto, že došlo k nezákonnému priznaniu práva na vymáhanie neexistujúcej údajnej pohľadávky
protiprávne konajúcemu stavebníkovi, obchádzajúcemu aj priamo porušujúcemu zákon, na základe

absolútne neplatného právneho úkonu - zmluvy o dielo, ale aj preto, že žiadny súd nerešpektoval
platnú legislatívu a nerešpektoval fakt, že v súdnom konaní a následných exekučných konaniach došlo
k neoprávnenému priznaniu údajnej pohľadávky a k zneužitiu práva, ktoré nepožíva právnu ochranu,
a to minimálne podaním žaloby a vydaním rozhodnutí v prospech protiprávne konajúceho subjektu.
Celé konanie vedené pod sp. zn. 4C/72/2010 v spojitosti s odvolacími konaniami, dovolacím konaním

a následnými exekučnými konaniami ako celok žiadne znaky spravodlivosti nevykazuje. Ďalej uviedla,
že Okresnému súdu Stará Ľubovňa je známa skutočnosť, že som dlhodobo nezamestnaná a od Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny W. dlhodobo poberám základnú dávku v hmotnej núdzi, bez iných
príspevkov, a preto nie som spôsobilá uhradiť ani údajnú pohľadávku „oprávneného“, ktorá de facto
neexistuje, a ktorá bola nezákonne priznaná údajnému „oprávnenému“ na základe absolútne neplatnej

zmluvy o dielo aj s právom na jej exekučné vymáhanie.

5. K odvolaniu povinnej podal vyjadrenie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil. Uviedol, že súdne konanie, po reorganizácii súdnej mapy vedené na Mestskom súde Bratislava
IVpodspis.zn.B1-3C/26/2020boloprávoplatneskončenérozsudkom,vyhlásenýmnapojednávanídňa

07.04.2025, ktorým bol bývalý zamestnávateľ povinnej zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy. Táto
suma bola oprávnenému ku dnešnému dňu uhradená. V uvedenom konaní vyšlo tiež najavo, že práve
povinná podľa tvrdenia bývalého zamestnávateľa presvedčila pracovníčku zodpovednú za preberanie
pošty, aby doručený príkaz na začatie exekúcie nezaevidovala a aby jej ho vydala. Taktiež bývalýzamestnávateľ uvádzal, že voči povinnej t.č. prebieha súdne konanie na Okresnom súde Prešov, ktoré
niejeprávoplatneskončenéaktorépriamosúvisísvymáhanímškody,ktorábývalémuzamestnávateľovi
vznikla zatajením doručenia príkazu na začatie exekúcie. Exekúcia stále prebieha, pretože ku dnešnému

dňu nebola vymožená celá pohľadávka oprávneného, vrátane úrokov z omeškania, trov exekúcie a
trov oprávneného v exekučnom konaní, ktorých výška aktuálne presahuje sumu 25.000 Eur. Povinná
odvolanie zdôvodňuje dvoma dôvodmi pričom prvý dôvod, ktorým povinná argumentuje v podanom
odvolaní nie je dôvodom, pre ktorý bol ňou podaný návrh na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie
je vykonávacím konaním, do jeho kompetencie nepatrí znovu posudzovať otázky, ktoré v odvolaní

nastolila povinná. To by exekučný súd bol ďalším „odvolacím“ súdom, čo je absurdné a neprípustné. V
konaní vedenom proti povinnej ako žalovanej rozhodoval v prvom stupni Okresný súd Stará Ľubovňa
(v konaní sp. zn. 4C/72/2010), v odvolacom konaní Krajský súd Prešov (sp.zn. 12Co/47/2013) a na
základe dovolania podaného žalovanou dňa 16.06.2014 aj Najvyšší súd SR (spis. zn. 5Cdo/157/2016
a 5Cdo/158/2016). Čiže súdne rozhodnutie vydané v základnom konaní bolo predmetom prieskumu
na základe riadneho a aj mimoriadneho opravného prostriedku. Exekučný titul je právoplatným a

vykonateľným súdnym rozhodnutím. Druhým dôvodom je tvrdenie povinnej o jej nemajetnosti, pričom
už v predchádzajúcom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť oprávnený
poukázal na vedomé zatajovanie podstatných informácií o skutočnom bydlisku povinnej, keď táto v
predchádzajúcomnávrhunaodkladexekúcie(zamietnutomuznesenímzodňa20.09.2018)uvádzala,že
žije sama v Bratislave a 1-3x mesačne dochádza k rodičom do X., pričom v návrhu, ktorý bol zamietnutý

tu napadnutým uznesením (a ktorý povinná podala cca po 6 mesiacoch od vydania rozhodnutia o
predchádzajúcom návrhu) naopak uvádza, že v mieste svojho trvalého bydliska (X. S.) sa vôbec
nezdržiava a táto je len formálnou adresou. Odkázanosť svojich rodičov na jej pomoc už v tomto návrhu
vôbec neuvádza. V odvolaní uvádza trvalé bydlisko v W., no neuvádza žiadne bližšie okolnosti, ktorými
by chcela svoje odvolanie čo do preukázania svojej nemajetnosti potvrdiť. Preto má oprávnený za to,

že táto argumentácia povinnej, veľmi strohá a dôkazne nepodložená, je snahou o umelé zatajovanie
svojich skutočných pomerov. Z lustrácie vykonanej súdom v tomto exekučnom konaní súd zistil, že
povinná pracovala 3 mesiace na Úrade komisára pre zdravotne postihnutých v W. (od X/XXXX do X/
XXXX), kde dosahovala príjem zo zamestnania. Povinná ani v tom čase, keď bola zamestnaná nesplnila
ani časť pohľadávky dobrovoľne. V tomto odvolaní povinná opätovne uvádza, že je nemajetná, ale

žije v W., kde sú životné náklady v porovnaní s ostatnými časťami X. nepomerne vyššie, býva na
neidentifikovanej adrese, od 01.08.2018 je nezamestnaná (X rokov) a odkázaná na dávku v hmotnej
núdzi, ktorej aktuálna výška pre dospelú osobu činí 86,50 eura mesačne. Povinná neuvádza, kde býva,
kto jej uhrádza všetky náklady spojené s bývaním a osobné náklady, či si hľadá aktívne prácu. Povinná
o svojej osobe neuvádza žiadne zdravotné alebo iné dôvody, ktoré jej neumožňujú zvýšiť svoj príjem

prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku. K poberaniu dávky v hmotnej núdzi je
potrebné splniť zákonné podmienky, ktoré musia trvať po celú dobu odkázanosti. Povinná nie je vedená
v registri úpadcov. Vzhľadom na uvedené je aj tento odvolací dôvod absolútne nedôvodný a zastavenie
exekúcie z takto označeného dôvodu nie je prípustné.

6. K vyjadreniu oprávneného podala vyjadrenie povinná. Uviedla, že nemá povinnosť nikomu nič
vysvetľovať, no uvedie pár zásadných dôvodov a relevantných skutočností, ktoré mali byť a mali by
byť pri rozhodovaní v plnom rozsahu zohľadnené. Uviedla, že všetky rozhodnutia vydané v súdnom
konaní vedenom pod sp. zn. 4C/72/2010 ako aj v nadväzujúcich konaniach prebiehajúcich na súdoch
vyššieho stupňa, vrátane všetkých rozhodnutí vydaných v exekučných konaniach vedených pod

sp. zn. 5Er/168/2015, EX 329/2015, 5Er/327/2016, EX 266/2016 sú rozhodnutiami neoprávnenými,
nezákonnými, bez právnej sily a záväznosti a nepožívajú žiadnu právnu a súdnu ochranu, nakoľko
boli vydané v konaniach, v ktorých došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi a k zneužitiu práva
v prospech protiprávne konajúceho stavebníka, neskôr v prospech údajného „oprávneného“ a v jej
neprospech. Povinná sa následne opätovne venovala súdnemu konaniu vedenému na Okresnom

súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/72/2010. Uviedla, že zo žiadneho právneho predpisu jej ako
občanovi tohto štátu nevyplýva povinnosť rešpektovať nezákonné rozhodnutia. Opätovne zdôraznila, že
vzhľadom na vyššie uvedené, zásadnou a neopomenuteľnou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti
exekučného titulu je jednoznačne neprípustnosť exekúcie z dôvodu neoprávnenosti a nezákonnosti
exekučného titulu vydaného na základe absolútne neplatnej zmluvy v nezákonnom súdnom konaní,

v ktorom došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi a k zneužitiu práva, ako aj nezákonnosť a
neoprávnenosť realizácie samotnej exekúcie vykonávanej bez akéhokoľvek relevantného zmluvného
alebo zákonného dôvodu.7. K vyjadreniu povinnej podal vyjadrenie oprávnený. Uviedol, že vyjadrenie povinnej žiadne nové
skutočnosti alebo argumenty neobsahuje. Súdne rozhodnutie, vydané v základnom konaní, ktoré bolo
predmetom prieskumu ako odvolacím, tak aj dovolacím súdom, je právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom, na podklade ktorého je táto exekúcia vedená v súlade so zákonom.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta práv Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto odvolacieho konania
je prieskum rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu jej
nemajetnosti (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.10.2018

domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom návrhu
uviedla, že v mieste trvalého bydliska sa vôbec nezdržiava, nakoľko dlhodobo žije v W.. S výnimkou
motorového vozidla, ktoré je používané na prepravu rodinného príslušníka - osoby so N., všetok svoj
majetok speňažila, aby mohla splatiť úvery poskytnuté E. bankou X., a.s.. Uviedla, že jej príslušné súdy

neposkytli primeranú súdnu ochranu a umožnili výkon exekúcie na základe nezákonných a arbitrárnych
rozhodnutí. Uviedla, že od XX.XX.XXXX je nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti,
nemá úspory a nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, je bez akéhokoľvek príjmu. K návrhu pripojila
„Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie“ zo dňa XX.XX.XXXX vydané
ÚPSVaR X. S., z ktorého má vyplýva, že odo dňa XX.XX.XXXX bola zaradená do evidencie a kópiu

rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že povinná nemá nárok
na dávku v nezamestnanosti.

13. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že návrh
povinnej považuje za nedôvodný. Oznámil, že v exekučnom konaní boli Exekučným príkazom nariadené

zrážky zo mzdy povinnej, ktoré zamestnávateľ povinnej v rozpore s platnou legislatívou nevykonával. Z
uvedeného dôvodu si oprávnený uplatnil podĺžnickou žalobou právo na vyplatenie súm, ktoré mali byť
zrazené od zamestnávateľa povinnej - X. K vyjadreniu pripojil výsledky jeho lustrácie povinnej, z ktorých
vyplýva, že povinná bola v období od 01.05.2018 do 31.07.2018 zamestnaná na Úrade komisára pre
osoby so zdravotným postihnutím, nie je poberateľom dôchodkovej dávky, poberateľom úrazovej dávky,

nemocenskej dávky, či dávky v nezamestnanosti.

14. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť podal vyjadrenie oprávnený. Uviedol, že
podania povinnej o jej situácii sú rozporné a tým, že vo všetkých podaniach uvádza kontaktnú adresu
iba PO-BOX, vedome zatajuje podstatné informácie o svojom skutočnom bydlisku. Z lustrácie vykonanej

súdom po podaní predchádzajúceho návrhu (na odklad exekúcie) súd zistil, že povinná pracovala 3
mesiace na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom ani túto informáciu súdu
neuviedla. Povinná uvádza, že je nemajetná, ale žije v W., kde sú životné náklady v porovnaní s
ostatnými časťami X. nepomerne vyššie, býva na neidentifikovateľnej adrese a od XX.XX.XXXX je
nezamestnaná a bez príjmu. Oprávnený sa pýta, ako sa dá takto žiť v W., či býva v podnájme a kto

jej uhrádza všetky náklady spojené s bývaním a osobné náklady. Taktiež sa pýta, či si povinná aktívne
hľadá prácu. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.15. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil obdobie počas ktorého bola povinná
zamestnaná u zamestnávateľa - X. (XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX) a vymeriavací základ za jednotlivé
mesiace. Taktiež zistil obdobie počas ktorého bola povinná zamestnaná u zamestnávateľa - Úrad

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX) a vymeriavací základ za
jednotlivé mesiace.

16. Situácie, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, sú v praxi pomerne časté. Je
pomerne problematické odpovedať na otázku, ako riešiť situácie, keď možno dôvodne predpokladať,

že povinný v budúcnosti majetok nadobudne, teda či v týchto prípadoch exekúciu zastaviť a čakať na
nový návrh na vykonanie exekúcie, alebo exekúciu nezastaviť a povedzme nechať účinky arrestatoria
a inhibitoria v platnosti. Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Exekučný súd musí vždy
v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné
procesné princípy a zásady. Na jednej strane nesmie byť povinný postihovaný exekúciou viac, ako
je nevyhnutné, no na druhej strane je záujem oprávneného na pokračovanie v exekúcii, pretože

zastavením exekúcie riskuje jednak stratu poradia v určitých prípadoch (porovnaj napr. ustanovenie §
97 Exekučného poriadku), jednak premlčanie judikovaného nároku v prípade, ak po zastavení exekúcie
uplynie premlčacia doba.

17. K otázku nemajetnosti povinného je potrebné pristupovať pomerne citlivo, pričom dôležité je

tiež stanovisko oprávneného; keď zloží dostatočný preddavok na trovy exekúcie a prejaví záujem v
exekučnom konaní pokračovať, malo by toto jeho stanovisko byť priorizované a v exekúcii by sa malo
pokračovať.

18. Exekučný súd preberá zodpovednosť za zastavenie exekúcie, nielen vo vzťahu k postaveniu

povinného, ale aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o
zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na inštitút plynutia
času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu
vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46

ods. 1 Ústavy SR“ (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.7.2000 sp. zn. I.
ÚS 5/2000). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu môže dôjsť aj
rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodov
pre takýto postup súdu. Nesprávnym rozhodnutím súdu by sa tak v konečnom dôsledku odoprelo právo
oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

19. Súdny exekútor, po preskúmaní pomerov na strane povinnej dospel k záveru, že u nej nemožno
konštatovať nemajetnosť. Oprávnený taktiež trval na ďalšom pokračovaní v exekúcii.

20. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že povinná je fyzickou osobou v produktívnom veku,

kedy nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok či už formou zárobku, alebo bude poberať
iný príjem, resp. nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného vrátane trov
exekúcie uspokojiť. Povinná nijakým spôsobom nepreukázala svoju nemajetnosť, či už zdokladovaním
jej životných pomerov, jej nákladov na bývanie, ako ani nepreukázala, žeby nebola objektívne schopná
vykonávať zárobkovú činnosť.

21. Ďalšie odvolacie argumenty povinnej, ktoré sa týkali samotného exekučného titulu, teda súdneho
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho) odvolací
súd považoval pre rozhodnutie v danej veci za nepodstatné. V danom prípade súd prvej inštancie a
následne odvolací súd rozhodoval o návrhu povinnej na zastavenie exekučného konania z dôvodu

údajnej nemajetnosti povinnej. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné,

aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR
II.ÚS251/04,III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apodobne).Naďalšiuargumentáciuodvolateľa,užnespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.22. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).