Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124208056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

46C/65/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:
A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, E. – F. G., štátna občianka SR, proti žalovanej:
G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, H. E., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr.
Danielom Terešom, advokátom so sídlom Družstevná 285/20, Považská Bystrica, IČO: 54342716, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

46C/65/2024

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

46C/65/2024

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.7.2024 domáhala voči žalovanej zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. G. evidovaným na LV č. XX
a žiadala, aby súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou
vyplatiť jej primeranú náhradu vo výške 9.625,- Eur.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
vedených Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, okres Bytča, obec: Bytča, kat. územie: G. na LV

č. XX , a to pozemku parcela registra „C" KN Č. 153 o výmere 414 m2 - Zastavaná plocha a nádvorie,
pozemku parcela registra.,C" KN Č. 154 o výmere 368 m2 – Záhrada, stavba: rodinný dom, druh
stavby: rodinný dom, súp. č. XX, postavený na pozemku registra „C" KN Č. 153. Žalobkyni prináleží
podiel 1-ina na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 v pomere k celku Nehnuteľností. Sporové strany sú podielovými
spoluvlastníkmi Nehnuteľností špecifikovaných, pričom žalobkyňa nadobudla svoj podiel ako zákonný
dedič po poručitel'ovi matke neb. p. H. D., C. E., nar.: XX.XX.XXXXX, naposledy bytom G. XX, XXX

XX E., zom. 18.07.2022, ktorá skutočnosť vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Žilina, prostredníctvom
notára- súdneho komisára JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notára so sídlom: Námestie Slovenskej republiky
23, 014 01 Bytča, zo dňa 09.09.2022, sp. zn.: 54D/498/2022, -42, Dnot: 278/2022 právoplatného a
vykonateľného dňa 07.10.2022. Žalovaná nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel tak, že podiel 1/4-inanadobudla ako zákonným dedič po Paulíne Okškrobanej titulom dedičského konania 54D/498/2022
a podiel 2/4-iny na základe kúpnej zmluvy od predávajúceho – otca strán sporu G. D. za kúpnu cenu
1,- Euro. Žalovaná mala za to, že týmto úkonom došlo k zastretému právnemu úkonu, ktorým mal

byť zastretý úkon darovania. Vzťahy strán sporu sú napäté. Žalobkyňa sa už v minulosti snažila
rokovať so žalovanou a žiadala o vypriadanie spoluvlastníckeho práva k nehnutel'nostiam, a to formou
predaja svojho podielu žalovanej, avšak po zdĺhavých rokovaniach a následne ťažko kreovanej dohode
o cene a ostatných náležitostiach, žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že
na jej strane došlo k zmene životnej situácie, za ktorú označila rozchod s partnerom, a teda, že za

uvedených podmienok, nechce resp. nemôže podiel žalobcu odkúpiť. Od toho času účastníci konania
spolu nekomunikovali„ Žalobkyňa nehnuteľnosť neužívala a ani nemá záujem na jej užívaní nakoľko
má zdravotné ťažkosti, žije v Bratislave a nedisponuje osobným automobilom, a k nehnuteľnosti nemá
ani kl'úče. Z uvedeného dôvodu, po neúspešných pokusoch o mimosúdne vyriešenie a vypriadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam sa žalobkyňa rozhodla podať návrh na vypriadanie
podielovéhospoluvlastníctvasúdom. Prvýspôsobzrušeniaavystriedaniapodielovéhospoluvlastníctva

neprichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva je dobre možné, čo v tomto
prípade je a to v súlade s geometrickým plánom č. 10102017 vyhotoveným spoločnosťou GEOMETRES
s.r.o. a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pod č. konania 231/2018 zo dňa
28.02.2018.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 8.11.2024 (č.l. 42), v ktorom
uviedla, že namieta tvrdenie žalobkyne, že po úmrtí matky účastníkov ovplyvňovala otca za účelom
predaja jeho podielu na nehnuteľnosti. Rovnako namietala tvrdenie, že otcovi zobrala osobné doklady.
Uvedené tvrdenia namietala z dôvodu, že sú nepravdivé, zavádzajúce, účelové a ničím nepreukázané.
Žalovaná predovšetkým uvádza, že otec sporových strán riadne previedol svoj spoluvlastnícky podiel k

predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú, a to na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Prevod
bol zrealizovaný po dohode zmluvných strán a forma právneho úkonu – kúpna zmluva bola taktiež
určená po dohode zmluvných strán. V žiadnom prípade nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že by
bol týmto úkonom zastretý skutočný úmysel predávajúceho pána G. D., a to darovanie. Ak by mal
predávajúci pán G. D. úmysel predmetný majetok darovať žalovanej, nikdy by predsa neuzatvoril –

nepodpísal právny úkon - zmluvu jasne hneď v úvode označenú ako „Kúpna zmluva“, a na tomto úkone
by úradne neosvedčil svoj podpis. Taktiež nie je pravdou, že by predávajúci bol akokoľvek ovplyvnený
žalovanou, ide o absolútne vymyslené, účelové a nepreukázané tvrdenie žalobkyne. Rovnako nie je
pravdou tvrdenie žalobkyne, že by žalobkyňa mala s otcom dobrý vzťah, a naopak žalovaná sa s
otcom nevidela niekoľko rokov. Práve naopak, práve žalobkyňa sa o otca nijako nezaujímala, a už

vôbec ho nenavštevovala, pričom práve žalovaná bola tá, ktorá sa o otca zaujímala a pravidelne ho
navštevovala. Žalobkyňa sa začala účelovo zaujímať o svojho otca až po úmrtí matky sporových strán
pani H. D. (jún 2022), a to výhradne za účelom získania finančných prostriedkov od otca. Žalovaná
sa dokonca dozvedela, že žalobkyňa brala otcovi dôchodok, a nechala otca bez akéhokoľvek príjmu,
čo žalovaná v prípade potreby súdu preukáže (nateraz to však vzhľadom na predmet tohto konania

nepovažuje za relevantné). O údajnom „záujme“ žalobkyne o otca svedčí skutočnosť, že žalobkyňa
hoci vedela a vie, že v rodinnom dome so súp. č. 66, ktorý je predmetom tohto konania žije otec
sporových strán pán G. D., opakovane apelovala na žalovanú, aby predmetné nehnuteľnosti predali
tretej osobe. Žalobkyni ide od počiatku výhradne o získanie finančných prostriedkov, pričom absolútne
ignoruje skutočnosť, že v rodinnom dome so súp. č. 66, ktorý je predmetom tohto konania žije otec

sporových strán pán G. D.. Žalobkyňa v predmetnej žalobe v bode 7) ďalej uviedla : „Žalovaný do
dnešného dňa nevyporiadal svoj podielové výške 400,- eur z uznesenia súdneho komisára B. I. J. zo dňa
09.09.2022.“. Žalovaná predmetné tvrdenie odmieta a rozporuje. Predmetná pohľadávka žalobkyne voči
žalovanej bola vyporiadaná a to na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok, pričom
práve naopak, žalobkyňa je dodnes žalovanej dlžná sumu vo výške 375,14 €. Uvedené potvrdzuje i

list žalovanej adresovaný žalobkyni označený ako „Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a
výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 27.06.2023. K tvrdeniu žalobkyne o mimosúdnych rokovaniach,
žalovaná uviedla, že po smrti matky sporových strán pani H. D. (jún 2022) skutočne došlo k ústnym
rokovaniam ohľadom možného mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
predmetný nehnuteľnostiam. Žalovaná spočiatku prejavila záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu

žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, najmä z toho dôvodu, aby zabezpečila v prospech otca
sporových strán pána G. D. riadne a nerušené doživotné bývanie v rodinnom dome so súp. č. 66 a
užívanie pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak žalobkyňa mala spočiatku absolútne
nereálne predstavy ohľadom ceny za odpredaj jej spol. podielu k predmetných nehnuteľnostiam (cenaokolo 30.000 €). Keď žalobkyňa z časti upustila od svojich absolútne nereálnych predstáv ohľadom
ceny za odpredaj jej spol. podielu k predmetných nehnuteľnostiam (opustila od ceny okolo 30.000
€ a žiadala 20.000 €), žalovanej sa medzi časom zmenila životná situácia, pričom ako slobodná

matka nemala možnosť odkúpiť spol. podiel žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam za vtedajších
komunikovaných podmienok, čo žalobkyni okamžite oznámila a riadne zdôvodnila. Následne na to,
žalobkyňa, hoci vedela a vie, že v rodinnom dome so sup. č. 66, ktorý je predmetom tohto konania
žil a i dodnes žije otec sporových strán pán G. D., pričom otec sporových strán pán G. D. nemá inú
možnosť bývania, začala apelovať na žalovanú, aby predmetné nehnuteľnosti predali tretej osobe, s čím

žalovaná prirodzene nesúhlasila. Od toho času (zhruba rok) žalobkyňa v tejto veci nijako nekontaktovala
žalovanú ani jej právneho zástupcu, pričom výhradne pristúpila k podaniu žaloby na súd. Žalovaná
zdôrazňuje, že v rámci uvedených mimosúdnych rokovaní ohľadom možného mimosúdneho zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, žalobkyňa nikdy žalovanej
ani jej právnemu zástupcovi neuviedla, že by bola ochotná previesť svoj spol. podiel k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovanú za cenu, ako uvádza v petite predmetnej žaloby, t. j. za cenu 9.625 Eur.

Žalovaná odmieta resp. nemá nijakú vedomosť o tom, že by jej žalobkyňa v tejto súvislosti doručovala
akúkoľvek zásielku. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že by
žalovanú akokoľvek vyzvala na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam, a už vôbec nie spôsobom, ako vyplýva z petitu tejto žaloby, t. j. že
predmetné nehnuteľnosti navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu

vo výške 9.625 Eur. Žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa nikdy pred podaním predmetnej žaloby riadne
nevyzvala žalovanú na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam spôsobom, ako vyplýva z petitu tejto žaloby, t. j. že predmetné nehnuteľnosti navrhuje
prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu vo výške 9.625 Eur. Ak by žalobkyňa
pred podaním predmetnej žaloby riadne vyzvala žalovanú na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spôsobom, ako vyplýva z petitu tejto
žaloby, t. j. že predmetné nehnuteľnosti navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej za
primeranú náhradu vo výške 9.625 Eur, nebol by dôvod na podanie žaloby na súd – predmetná vec
by bola ukončená mimosúdne. Už vzhľadom na uvedené je zrejmé, že predmetná žaloba žalobkyne je
predčasná so všetkými právnymi dôsledkami s tým spojenými, najmä čo sa týka náhrady trov konania.

Tým, že žalobkyňa pred podaním predmetnej žaloby riadne nevyzvala žalovanú na mimosúdne zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spôsobom, ako vyplýva z
petitu tejto žaloby, t. j. že predmetné nehnuteľnosti navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej
za primeranú náhradu vo výške 9.625 Eur, vznikli trovy konania, ktoré by inak nemuseli vzniknúť.
Žalovaná preto žiada konajúci súd, aby na uvedené skutočnosti prihliadal pri rozhodovaní o náhrade trov

konania, a aby zaviazal žalobkyňu k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100%. Pokiaľ
ide o petit – žalobný návrh, žalovaná uvádza, že súhlasí s prikázaním predmetných nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovanej výhradne za predpokladu, že súd určí primeranú náhradu maximálne
vo výške uvedenej v petite žaloby, t. j. vo výške 9.625 Eur. Žalovaná s uvedeným súhlasí najmä preto,
aby zabezpečila v prospech svojho otca pána G. D. riadne a nerušené doživotné bývanie v rodinnom

dome so súp. č. 66 a užívanie pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Pokiaľ by však žalobkyňa
v konaní z akéhokoľvek dôvodu žiadala priznať vyššiu sumu primeranej náhrady, alebo pokiaľ by mal
súd v úmysle určiť vyššiu sumu primeranej náhrady, žalovaná nesúhlasí s prikázaním predmetných
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej a uvádza, že v takomto prípade nemá záujem o
predmetné nehnuteľnosti. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pre žalovanú ako

slobodnú matku nie je v možnostiach zaplatiť vyššiu sumu primeranej náhrady. Pre žalovanú ako
slobodnú matku je značnou finančnou záťažou už prípadná úhrada sumy vo výške 9.625 €, pričom aj
na úhradu tejto sumy si bude musieť žalovaná zabezpečiť financovanie prostredníctvom pôžičky/úveru.
Žalovaná v tejto súvislosti ďalej poukazuje na skutočnosť, že z ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej

veci do výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník
s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec do vlastníctva prikázaná (§ 142 ods. 1
štvrtá veta, výklad a contrario). Pokiaľ by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam prikázaním predmetných nehnuteľností žalovanej za cenu primeranej
náhrady maximálne vo výške 9.625 Eur, žalovaná navrhuje, aby konajúci súd v zmysle § 142 ods. 2 OZ z

dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam a to ani prikázaním predmetných nehnuteľností niektorého spoluvlastníkovi za náhradu
ani predajom predmetných nehnuteľností a rozdelením výťažku. Žalovaná v tejto súvislosti opakovane
poukazuje na skutočnosť, že v rodinnom dome so súp. č. 66, ktorý je predmetom tohto konania žijea tento vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania užíva otec sporových strán pán G. D.,
ktorý nemá inú možnosť bývania. Žalovaná má za to, že s ohľadom na uvedenú skutočnosť by bol
prípadný predaj predmetných nehnuteľností tretej osobe minimálne značne komplikovaný, navyše v

prípade predaja predmetných nehnuteľností tretej osobe by otec sporových strán pán G. D. prišiel o
jedinú možnosť bývania. Žalovaná v tejto súvislosti ešte poukazuje na skutočnosť, že mala záujem
o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných
nehnuteľností v prospech otca sporových strán pána G. D., avšak v dôsledku postoja žalobkyne, ktorá od
počiatku hľadí výhradne na svoje záujmy a za každú cenu chce získať finančné prostriedky, je zriadenie

takéhoto vecného bremena za daných okolností absolútne nereálne.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v podaní zo dňa 27.1.2025 (č.l. 52), v ktorom
uviedla, že v pôvodnej žalobe o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva som od
žalovanej požadovala primeranú náhradu z vysporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 9
625,- Eur. Súdne trovy uhradila na základe výzvy z Okresného súdu v Žiline v stanovenej lehote. Po

uhradenísúdnehopoplatkubolasúdomvyzvanánapreukázaniehodnotynehnuteľnosti.Povyhodnotení
predložených ponúk realitných kancelárii
požadujem náhradu z vysporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 19 000,- Eur. Zopakovala
tvrdenia o pochybnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu otca na žalovanú, pričom predložila kúpnu
zmluvu medzi žalovanou a p. G. D. a zápisnicu o podaní trestného oznámenia zo dňa 15.07.2022 na

Obvodnom oddelení PZ SR Bytča, ktoré podal p. G. D. na žalovanú. Ak by mala žalovaná dobrý úmysel s
otcom, tak by mu na predmetnej nehnuteľnosti zriadila doživotné právo užívania. Žalovaná do dnešného
dňa nevysporiadala svoj podiel vo výške 412,06,- Eur vyplývajúci z uznesenia Okresného súdneho súdu
v Žiline sp. zn. 54D/498/2022 zo dňa 9.9.2022. Žalovanej v deň pohrebu matky položila na stôl 200,-
Eur, ktoré bohužiaľ neviem dokázať. Pohreb platil partner žalovanej. Žalovaná si uplatnila príspevok

na pohreb, ktorý poskytuje UPSVR. Pohreb stál 1 574.40,- Eur. neuhradený podiel žalovanej vo výške
412.06,- Eur, 200.- Eur uhradila v hotovosti v deň pohrebu žalovanej a pohrebné v roku 2022 si žalovaná
uplatnila vo výške 79,67.- Eur. Je sii vedomá toho, že žalovanej dlží čiastku 95,47,- Eur, ktorú je ochotná
vyplatiť. Zdôraznila, že po predložení odhadov realitných kancelárii trvá na vyplatení sumy 19.000,- Eur.
Uviedla, že je rozvedená a

najmladšia dcéra dosiahla dospelosť dňa 07.12.2023, toho času navštevuje posledný ročník gymnázia
Matky Alexie v Bratislave. Tvrdenie žalovanej, že ju nekontaktovala v tejto veci v rámci mimosúdneho
vypriadania nie je pravdivé. Pred podaním žaloby poslala žalovanej doporučený list s opakovaným
doručovaním dňa 03.05.2024, ohľadom návrhu na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva resp.
mimosúdne vysporiadanie. v ktorom jej navrhovala sumu 20 000,- Eur. List neprevzala odbernej lehote,

a tak podala žalobu. Uviedla, že žalovaná žalobkyňu krivo obviňuje, že o rodičov nemala záujem,
s čím nesúhlasí. Podľa môjho názoru o otca nie je poriadne postarané a mal by byť umiestený v
dome dôchodcov, nakoľko žije v nemiestnych podmienkach (mám zdokumentované) a je vedený ako
psychiatricky pacient. Spoločne hľadali pre otca domov dôchodcov, kde by ho umiestnili čím sama
súhlasí s mojím názorom.

5. Žalovaná dňa 12.2.2025 doručila dupliku (č.l. 73), v ktorej rozporovala tvrdenia žalobkyne uvedené
v jej replike, najmä tie, ktoré sú špecifikované v tomto vyjadrení nižšie, a v celom rozsahu sa
pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe. K zmene výšky primeranej náhrady uviedla, že v samotnej
žalobe žiadala žalobkyňa priznať výšku primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel k predmetným

nehnuteľnostiamvsume9.625€,pričomvsúčasnostižalobkyňažiadapriznaťvýškuprimeranejnáhrady
za jej spol. podiel k predmetným nehnuteľnostiam v sume 19.000 €. Vzhľadom na uvedené, žalovaná
v súlade so svojim vyjadrením k žalobe žalobkyne uvádza, že nemá záujem o nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nie je dobre možné
rozdeliť (predmetom zrušenia a vyporiadania je i stavba – rodinný dom), a vzhľadom na skutočnosť,

že predmetné nehnuteľnosti žiaden zo spoluvlastníkov nechce, v zmysle zákonnej postupnosti pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú musí súd rešpektovať, prichádza do úvahy
len predaj predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov podľa ich
podielov. Ako vyplýva i z vyjadrenia žalovanej k žalobe, podľa názoru žalovanej však existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by konajúci súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov. Ako žalovaná poukázala už vo vyjadrení k žalobe, v rodinnom dome
so súp. č. 66, ktorý je predmetom tohto konania žije a tento vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom
tohto konania užíva otec sporových strán p. G. D., ktorý nemá inú možnosť bývania. Vzhľadomna uvedenú nespornú skutočnosť, prípadný predaj predmetných nehnuteľností tretej osobe, okrem
toho, že by bol komplikovaný, by znamenal, že otec sporových strán p. G. D. by prišiel o jedinú
možnosť bývania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje, aby konajúci súd nezrušil a

nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na § 142 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – ponechal súčasný právny stav k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorý je za súčasnej situácie objektívne jediný akceptovateľný, a aby v celom rozsahu
zamietol žalobu žalobkyne. K pochybnostiam žalobkyne o nadobudnutí podielu 1-ica v prospech
žalovanej, žalovaná uviedla, že listiny predložené žalobkyňu sú s ohľadom na predmet konania bez

právneho významu k prejednávanej veci, no považovala z podstatné sa k nim vyjadriť. Pokiaľ ide o
predloženú kúpnu zmluvu, kúpna zmluva jednoznačne potvrdzuje, že predmetné tvrdenia žalobkyne sú
absolútne vykonštruované – predmetnú kúpnu zmluvu podpísal p. G. D. v notárskom úrade, pričom v
kúpnej zmluve sa hneď v úvode uvádza : „Kúpna zmluva“. Ak by p. G. D. nemal v úmysle uzatvoriť kúpnu
zmluvu,nikdybynepristúpilkpodpisutakéhotodokumentu.Pokiaľideopredloženéoznámenieopodaní
trestnéhooznámeniaazápisnicuotrestnomoznámení,žalovanáuvádza,žepodľainformáciíodp.G.D.,

žalobkyňa hneď po tom, ako sa dozvedela, že p. G. D. uzatvoril so žalovanou predmetnú kúpnu zmluvu,
čo jej prirodzene nevyhovovalo, v záujme za každú cenu zvrátiť tento pre ňu nepriaznivý stav, odviedla
p. G. D. na Obvodné oddelenie PZ, zmanipulovala ho a nahovorila mu, čo má uviesť do zápisnice (pozn.
kúpnazmluvabolauzatvorenádňa12.07.2022aoznámeniebolopodanédňa15.07.2022).Ouvedenom
svedčí i skutočnosť, že v zápisnici o trestnom oznámení je uvedený tel. kontakt na žalobkyňu, hoci p. G.

D. má mobilný telefón. Okrem uvedeného, skutočnosť že údajné tvrdenia p. G. D. zachytené v zápisnici
o trestnom oznámení sa nezakladali na pravde vyplýva už z tej skutočnosti, že poverený príslušník
PZ po vykonaní procesných úkonov (výsluch žalovanej a svedkov) predmetné trestné oznámenie
uznesením odmietol. Pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne ohľadom zriadenia vecného
bremena, žalobkyni zjavne uchádza fakt, že žalovaná ako jedna zo spoluvlastníčok nemohla a ani

nemôže sama zriadiť vecné bremeno k nehnuteľnosti – toto by bolo možné len za súčinnosti všetkých
spoluvlastníkov, teda žalobkyne a žalovanej. Žalovaná ako uviedla už vo vyjadrení k žalobe mala a
stále má záujem o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
predmetných nehnuteľností v prospech otca žalobkyne a žalovanej p. G. D., avšak v dôsledku postoja
žalobkyne, ktorá od počiatku hľadí výhradne na svoje záujmy – chce za každú cenu speňažiť svoj

spol. podiel, je zriadenie takéhoto vecného bremena za daných okolností absolútne nereálne. Pokiaľ
žalobkyňa uvádza svoju životnú situáciu (ktorá z opisu samotnej žalobkyne neznie nijako tragicky,
práve naopak), žalovaná uvádza, že sa ako slobodná matka stará o svojho 10 ročného syna a popri
všetkých ostatných výdavkoch ešte spláca úver na bývanie – čiže aj samotná žalovaná by uvítala zisk
finančných prostriedkov, avšak žalovaná na rozdiel od žalobkyne hľadí aj na vlastného otca. Žalovaná

opakovane uvádza, že nemá vedomosť, že by jej bola doručovaná zásielka žalobkyne a poukazuje
na skutočnosť, že listiny, ktoré žalobkyňa v tejto súvislosti predložila súdu absolútne nič nepreukazujú
– najmä nijako nepreukazujú, že by žalobkyňa doručovala žalovanej akýkoľvek návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná v tejto súvislosti
ešte poukazuje na skutočnosť, že je absolútne nelogické a nepravdepodobné, aby žalobkyňa na jednej

strane v rámci mimosúdnych rokovaní údajne vyzvala žalovanú na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za cenu primeranej náhrady za jej spol. podiel vo výške
20.000 € a následne na druhej strane v žalobe žiadala priznať sumu primeranej náhrady vo výške 9.625
€. Žalovaná taktiež poukazuje na skutočnosť, že ako i sama žalobkyňa vie, otec žalobkyne a žalovanej
p. G. D. dlhodobo odmieta akúkoľvek inú možnosť bývania, teda aj domov dôchodcov a opakovane sa

výslovne vyjadril, že si želá v rodinnom dome dožiť. Preto má žalovaná za to, že by mala byť jeho vôľa
rešpektovaná.

6. Súd následne nariadil termín pojednávania na 30.4.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
účasti žalobkyne a právneho zástupcu žalovanej. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila a jej právny

zástupca neúčasť ospravedlnil plnením pracovných povinností. Z prednesov strán na pojednávaní
vyplynuli totožné skutočnosti, ako v písomných vyjadreniach. Nad ich rámec po predbežnom právnom
posúdení súdu žalobkyňa potvrdila, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, žije otec strán sporu.
Nehnuteľnosť navštívila pred pojednávaním po dvoch rokoch, pričom je zrejmé, že o nehnuteľnosť
sa stará žalovaná so svojim priateľom. Namietala tvrdenie žalovanej, že nemá možnosť ju vyplatiť

a tiež zotrvala na výške primeranej náhrady v sume 19.000,- Eur. Právny zástupca žalovanej uviedol,
že aktuálne žalovaná nemá vôbec o nadobudnutie nehnuteľnosti záujem, nakoľko nemá finančné
prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady. Rovnako potvrdil, že v nehnuteľnosti žije otec strán sporua vyjadril sa k predsúdnym rokovaniam, ktoré boli iniciované žalobkyňu, no žalovaná nemala finančné
prostriedky na jej vyplatenie.

7. Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

9. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

10. Podľa § 139 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne

a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene

rozhodol súd.

11. Podľa § 141 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali,aknemalauždohodaozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadanípísomnúformu.

11. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Z výpisu z listu
vlastníctva č. XX pre k.ú. G., obec Bytča (zo dňa 24.4.2025 – č.l. 84) vyplýva, že nehnuteľnosti: parcela
KN C č. 153 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 414m2 a parcela KNC č. 154 – záhrada o výmere

368 m2, ako aj stavba – rodinný dom súp. č. 66 postavený na H. K. L. M. XXX, sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1-ina a žalovanej v podiele 3/4-iny. Žalobkyňa nadobudla svoj
podiel vo výške 1-ina titulom dedenia v zmysle uznesenia o dedičstve sp.zn. 54D/498/2022 a žalovaná
nadobudla svoj podiel vo výške 3-iny titulom uznesenia o dedičstve sp.zn. 54D/498/2022 a kúpnej
zmluvy zo dňa 15.6.2022.

13. Z odhadu hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného realitnou kanceláriou TOCA real, s.r.o., (č.l. 27),
vyplýva odhadová hodnota nehnuteľnosti v sume 76.000,- Eur, z odhadu realitnej kancelárie Tiger reality
(č.l. 29) vyplýva odhadová hodnota nehnuteľnosti v sume 79.000,- Eur.

14.ZkúpnejzmluvyuzavretejmedzižalovanouaG.D.dňa12.7.2022(č.l.56)vyplýva,žeG.D.previedol
na žalovanú svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu, o veľkosti 1-
ica za kúpnu cenu 1,- Euro.15. Zo zápisnice o podaní trestného oznámenia (č.l. 61) zo dňa 15.7.2022 vyplýva, že G. D. podal trestné
oznámenie na osobu G. D., v ktorom uviedol, že nemá svoj občiansky preukaz, ktorý mu zobrala dcéra
G. D.. Zároveň uviedol, že na túto dcéru previedol polovicu domu, no túto previesť iba na dcéru „G., lebo

má aj druhú dcéru - A. B.“. Na uzavretie zmluvy ho presvedčila dcéra G., no on svoj podiel 1-ica chcel
darovať, a tak nevie, ako zmluvu podpisoval.

16. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že trestné konanie podľa jej vedomosti skončilo
výsluchom viacerých osôb a konštatovaním, že o otca sa jej sestra – žalovaná stará, t.j. nebolo v ňom

pokračované. V tejto veci žalobkyňa preto ďalšie kroky nepodnikla.

17. Zo zhodného vyjadrenia strán sporu ako aj z výsledku lustrácie v Registri obyvateľom mal súd
za preukázané a nesporné, že otec strán sporu, G. D., žije v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu, t.j. na adrese: G. XX, E.. Súd mal rovnako za preukázané, že otec strán sporu, ktorý pôvodne
nehnuteľnosť vlastnil s matkou strán sporu (v BSM), má aktuálne 76 rokov, pričom odmietol odísť do

domova dôchodcov a želá sa v nehnuteľnosti dožiť. Z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že vôľu otca, dožiť
v nehnuteľnosti rešpektuje a má za to, že by mal skutočne vo svojom dome dožiť. To však nič nemení na
tom, že sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v ktorom nemieni
zotrvať. Uvedené odôvodnila tým, že nehnuteľnosť neužíva a nemôže reálne užívať pre zlé vzťahy so
žalovanou ako aj preto, že žije v Bratislave.

18. Z uznesenia o dedičstve sp.zn. 54D/498/2022 po H. D. (matke strán sporu – č.l. 6) mal súd za
preukázané,žetátozomrelaXX.X.XXXXažalobkyňaažalovanábolijej zákonnýmidedičmi.Poručiteľka
bola v čase smrti rozvedená. Predmetom dedičského konania boli pohľadávky ako aj nehnuteľnosti
v k.ú. N. a nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, ktoré sú predmetom sporu, ktoré vlastnila poručiteľka
v podiele 1-ica a tieto nadobudli žalobkyňa a žalovaná v podiele 1-ina.

19. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení
spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku

podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto

právneho vzťahu.

20. V prejednávanej veci dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná. Uvedené je
zrejmé z toho, že žalobkyňa a žalovaná viedli od smrti matky v roku 2022 mimosúdne rokovania,
no k dohode nedospeli. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa ju pred podaním žaloby nevyzvala

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, uvedené sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa na
pojednávaní dňa 30.4.2025 preukázala originálom listovej zásielky, neprevzatej žalovanou v odbernej
lehote, že žalovanú vyzvala na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to listom zo dňa
3.5.2024 a navrhla prevod jej spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovanej za sumu 20.000,- eur. Na
druhej strane, právny zástupca žalovanej potvrdil, že sa v minulosti z iniciatívy žalobkyne viedli medzi

stranami rokovania, ktoré stroskotali na požadovanej výške primeranej náhrady a nemožnosti žalovanej
vyplatiť žalobkyňu. K dohode medzi stranami nedošlo ani v priebehu sporu. Z povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak
nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby

zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

21. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť

so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešteneodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

22. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní

o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd prednostne ako prioritný spôsob vyporiadania skúma
možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi
k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami bolo nesporné, že nehnuteľnosti nie sú reálne
deliteľné, nakoľko sa strany sporu zhodli na tom, že ide o menší rodinný dom, ktorý nie je technicky
deliteľný na funkčné celky podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu (3/4-iny v prospech

žalovanej a 1-ina v prospech žalobkyne). Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že reálna deliteľnosť domu nie je vhodná ani s ohľadom na komplikované anymózne vzťahy strán sporu.

23. Druhým spôsobom vyporiadania je prikázanie do výlučného vlastníctva niektorého z podielových
spoluvlastníkov. V danej veci žalobkyňa žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva

majoritnej spoluvlastníčky – žalovanej, ktorá reálne dom obhospodaruje. Podľa vyjadrenia žalobkyne,
z návštevy otca pred pojednávaním, bolo žalobkyni zrejmé, že o dom aj záhradu sa podľa vyjadrenia
otca stará žalovaná so svojím priateľom. Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej
odôvodnila aj tým, že táto jej reálne užívanie domu neumožňuje, pričom sama od otca „odkúpila
jeho podiel na nehnuteľnosti vo výške 1-ica za 1,- Euro“. Žalobkyňa o nehnuteľnosť nemá záujem,

žije v Bratislave, dom neužíva a v podielovom spoluvlastníctve nemá záujem zotrvať. Samotná
žalovaná v písomných vyjadreniach najskôr uviedla, že súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do jej
spoluvlastníctva s vyplatením primeranej náhrady žalobkyni v sume 9.625,- Eur, no v priebehu sporu
uviedla, že o nehnuteľnosť nemá aktuálne záujem, pretože nie je v jej finančných možnostiach vyplatiť
žalobkyňu akýmkoľvek finančným výplatkom. Zdôraznila, že sama žije v byte s maloletým synom a platí

splátky hypotéky za tento byt. S ohľadom na skutočnosť, že žiadna z podielových spoluvlastníčok
o nadobudnutie nemá reálny záujem a tiež nemá finančné prostriedky na vyplatenie protistrany, súd
v rozpore s vôľou podielových spoluvlastníkov nemohol prikázať žiadnemu z nich nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva, a to ani v prípade, že ide o majoritného spoluvlastníka. Súd v otázke vôle
nadobudnúť nehnuteľnosť v celosti musí jednak rešpektovať vôľu strany (v danom prípade žalovanej),

ktorá výslovne odmietla nadobudnutie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň súd musí
zohľadniť finančný aspekt, a to povinnosť vyplatiť ustupujúceho spoluvlastníka. Tvrdenie žalobkyne,
že žalovaná iba účelovo tvrdí, že nemá finančné prostriedky, no tieto má a zdedila po matke aj
nehnuteľnosti, ktoré môže predať, na prikázanie do jej výlučného vlastníctva nepostačuje. S ohľadom
na uvedené, ani druhý zákonom určený spôsob vyporiadania – prikázanie do výlučného vlastníctva

jednému zo spoluvlastníkov – neprichádza do úvahy.

24. S ohľadom na nemožnosť zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou či prikázaním
do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, súd vyhodnocoval nariadenie predaja veci
a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Súd má za to, že za štandardných okolností by

tento spôsob prichádzal do úvahy ako vhodný a logický. Z vykonaného dokazovania však súd dospel
k záveru, že žalobkyňa a žalovaná sú síce podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, avšak v danej
veci existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je nesporná skutočnosť, že dom užíva, býva
v ňom, otec strán sporu ako pôvodný vlastník nehnuteľností, ktorý svoj podiel 1-ica previedol v roku
2022 na žalovanú. Samotné znenie § 142 ods. 2 OZ nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi

hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone
uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto

rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by
žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom
žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní vecipodľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie,

ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade
jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. V zmysle rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo/84/2009
platí, že: „Z účelu § 142 ods. 2 OZ, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú
vyporiadaním zaniknúť, vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej

subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému,
alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania v neprospech žalobcov. Vo
všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde,
osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času,
počas ktorého vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol či s ktorou ju užíval), alebo

materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu
(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo aj okolnosť, že vec po jej prikázaní

do ich vlastníctva majú v úmysle predať.“

25. V prejednávanej veci má súd má za to, že skutočne pri prevode spoluvlastníckeho podielu otca na
žalovanú nebolo možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, nakoľko v
prípadepodielovéhospoluvlastníctvajevecnébremenomožnézriadiťlennanehnuteľnosťakocelok,nie

na jednotlivé podiely. Je potrebné, aby všetky spoluvlastnícke podiely boli zahrnuté do zmluvy o vecnom
bremene, aby bolo možné vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaná namietala, že žalobkyňa odmietla
zriadenie vecného bremena, a tak bez jej súhlasu ako podielovej spoluvlastníčky, tak otcovi strán sporu
nemohla legálne zabezpečiť právo doživotného bývania. Toto tvrdenie žalobkyňa nepoprela, iba uviedla,
žežalovaná,ktorázískalaotcovpodielnanehnuteľnosti,mubolapovinnázabezpečiťbývanie.Nadruhej

strane samotná žalobkyňa uviedla, že sama je presvedčená o tom, že by malo byť umožnené otcovi
v nehnuteľnosti dožiť, nakoľko si to sám želá. V kontexte celej prejednávanej veci súd túto skutočnosť,
t.j. skutočnosť, že v nehnuteľnosti reálne žije 76-ročný otec strán sporu, ktorý v nej žije 30 rokov a praje
si v nej pokojne dožiť, je dôvodovom hodným osobitného zreteľa. Súd zároveň zohľadnil skutočnosť,
že žalobkyňa a žalovaná majú zabezpečené vlastné bývanie, a preto riešenie otázky vyporiadania

tohto podielového spoluvlastníctva nepredstavuje pre nich v čase rozhodovania súdu existenčnú otázku
(na rozdiel od ich otca). Samotná žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť neužíva, nenavštevuje ju, otca
videla po dvoch rokoch, a to z dôvodu zlých vzťahov so žalovanou. Je však nesporné, že rovnako
ako žalobkyňa, aj žalovaná má vlastné bývanie. Nehnuteľnosť však obhospodaruje podľa tvrdení
žalobkyne, ktoré žalovaná nepoprela, výlučne žalovaná. Súd má za to, že by bolo v rozpore s princípom

spravodlivosti,defacto„potrestať“otcastránsporu–osobuvyššiehoveku,negatívnymivzťahmivrodine
a nariadením predaja nehnuteľností, čo by pre neho znamenalo stratu bývania a upretie práva na obydlie
ako osobe vyššieho veku. Preto súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je najspravodlivejším
riešením konštatovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa a zamietnutie žaloby ako výnimočného
spôsobu meritórneho rozhodnutia vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlasntíctva.

26. Súd v závere uvádza, že zamietnutie žaloby v tomto čase, nezakladá prekážku rozhodnutej veci.
Pri zmene pomerov môže ktorýkoľvek spoluvlastník podať opätovne žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, prípadne môžu strany sporu dospieť k mimosúdnej dohode. Nad rámec
uvedeného súd konštatuje, že spoluvlastníctva stranám sporu plynú práva aj povinnosti. Stranám

sporu v budúcnosti nič nebráni podielové spoluvlastníctvo vysporiadať dohodou, či na základe žaloby.
V súčasnosti, t.j. v čase rozhodovania súdu, je stav taký, že súd s ohľadom na okolnosti prejednávanej
veci z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán
sporu, a preto žalobu zamietol.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je
konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného
a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej

rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí
vpredsúdnomkonanínavrhovaťrovnakúmožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom
prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS
SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,

na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobkyňa v predsúdnom
konaní písomne oslovila žalovanú s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom
žalovaná bola nečinná. Súd samotnú žalobu zamietol z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a dospel
k záveru, že túto skutočnosť, nemožno zohľadniť ako úspech či neúspech žiadnej zo strán sporu. Súd

totiž zohľadnil celkové okolností prípadu a má za to, že žiadna zo strán sporu nebola v konaní úspešná,
pretože súd zohľadnil celkové okolností prejednávanej veci. Zamietnutie žaloby nie je prejavom úspechu
žalovanej, pretože táto na zamietnutí žaloby nemá žiadnu zásluhu. Sama o nadobudnutie nehnuteľnosti
nemá záujem a za štandardných okolností považovala za vhodný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva - nariadenie predaja. Súd však na účely rozhodnutia zohľadnil potreby otca strán sporu

a jeho právo na bývanie a dožitie v nehnuteľnosti, nakoľko jeho deti – strany sporu, mu toto neboli
schopné legálnou formou (napr. vo forme vecného bremena) zabezpečiť. Preto súd dospel k záveru,
že aj vo vzťahu k trovám konania bolo potrebné rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

46C/65/2024
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).