Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202886
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1421202886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu:

Cossette SK, s.r.o., IČO: 47 114 070, so sídlom Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, v zastúpení:
advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava,
proti žalovaným: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu X. č. XXA, XXB, XXC, XXD,
XXE, XXG, XXH, v zastúpení správcu: IMMO Service Group, s.r.o., IČO: 36 740 012, so sídlom
Tomášikova 50/E, Bratislava, v zastúpení: Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248 998, so sídlom
Dunajská 48, 811 08 Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2021 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných, ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, že
žalovaní by udelili súhlas s dodatočným povolením rekonštrukcie bytu č. XXX-B vo vlastníctve žalobcu,
pozostávajúcej z nasledovných úprav: s odstránením 250 mm nosnej priečky medzi miestnosťami 8.06
a 8.11, zamurovaním otvoru s francúzskym oknom cez ktoré sa vychádzalo na terasu z miestnosti č.
X.XX, a domurovaním časti obvodového plášťa o šírke 100 mm v miestnosti X.XX, čím bolo zasiahnuté

do vizuálu obvodového plášťa bytového domu I. (ďalej v texte aj „Stavebné úpravy“). Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že je jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v
budove so súpisným číslom XXXX, popis stavby: X. grunty XX - Y., postavenej na pozemku C KN,
parc. č. XXXX/XX, o výmere 6 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava IV,
obec BA-m.č. O. Q., k.ú. O. Q. (ďalej v texte aj „Bytový dom“). Dňa 08.12.2020 bola orgánom štátneho
stavebného dohľadu (ďalej v texte aj „ŠSD“) vykonaná kontrola v byte č. XXX - B na X. poschodí, vo

vchode č. XXB, Bytového domu (ďalej v texte aj „Byt“) z dôvodu kontroly vykonávania rekonštrukčných
práv v Byte, ktorej výsledkom bolo, že ŠSD okrem iného vyzval žalobcu ako stavebníka na zastavenie
stavebných prác až do vydania právoplatných povolení. Následne Mestská časť Bratislava - O. Q. začala
konanie o dodatočnom povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v Byte. Žalobca bol Mestskou
časťou Bratislava - Karlova Ves vyzvaný na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s
dodatočným povolením stavebných úprav v Byte. Dňa 05.08.2021 vyhlásil Správca Bytového domu
(spoločnosť IMMO Service Group, s.r.o., IČO: 36 740 012 - ďalej v texte aj „Správca“) písomné

hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo vyjadrenie súhlasu (alebo nesúhlasu) so Stavebnými
úpravami. Dňa 19.10.2021 bolo písomné hlasovanie vyhodnotené a z jeho výsledkov vyplýva, že bolo
odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie súhlasu a jeden hlas hlasoval proti.
Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov však predstavuje 107 hlasov, a keďže táto dosiahnutá nebola,rozhodnutie o udelení súhlasu nebolo schválené. Žalobca vyvodzuje povinnosť žalovaných súhlasiť s
predloženým návrhom z ustanovenia § 14 ods. 1 Zákon o vlastníctve bytov tým, že žalovaní majú právo
a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastníci o všetkých

veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných
nebytovýchpriestorov,príslušenstvaapozemkuzastavanéhodomomalebopriľahléhopozemku;asvoje
oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle ostatných vlastníkov vyvodzuje z ustanovenia § 14a
ods. 8 Zákona o vlastníctve bytov tým, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol.

Na základe uvedeného žalobca, v nadväznosti na Písomné hlasovanie, v ktorom nebola dosiahnutá
zákonom požadovaná väčšina, žiada súd o nahradenie prejavu vôle žalovaných v tom smere, aby súd
vyjadril súhlas so Stavebnými úpravami v byte vo vlastníctve žalobcu. Žalobca súčasne poukázal na
ochranu svojho vlastníckeho práva vyplývajúcu jednak z ústavy SR (čl. 20) a jednak na § 123 OZ.
ŽalobcavosvojejduplikespochybniloprávnenieSprávcunazastupovaniežalovanýchanaviacpoukázal
aj na skutočnosť, že v Bytovom dome vykonali viacerí vlastníci stavebné úpravy, na ktorých vykonanie

bol potrebný súhlas vlastníkov, no žalobca je jediným vlastníkom od ktorého sa takýto súhlas vyžaduje.
Žalobca pri realizácii stavebných úprav vo svojom byte postupoval rovnako ako ostatní vlastníci a
zároveň aj správca, z čoho vyplýva, že nemohol byť nedobromyseľný.

2. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe, zo dňa 10.11.2022 ku

skutkovej stránke veci uviedli, praktický totožný priebeh udalostí, ako ich vo svojej žalobe opísal žalobca.
Ďalej uviedli, že nevyhnutným predpokladom nahradenia prejavu vôle rozhodnutím súdu je preukázanie
porušenia povinnosti žalovaných takýto súhlas udeliť. V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“ alebo „ZoVB“)
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyplýva nielen právo, ale aj povinnosť zúčastňovať

sanasprávebytovéhodomu.NezúčastneniesadostatočnéhopočtuvlastníkovnaPísomnomhlasovaní,
predmetom ktorého bolo udelenie súhlasu, však nie je neplnenie si danej povinnosti a nie je ani
nezodpovednosťou vlastníkov. Žalovaní mali právo rozhodnúť sa, či udelia svoj súhlas s dodatočným
povolením stavebných úprav. Je zrejmé, že žalovaní svojim nezúčastnením sa na hlasovaní prejavili
nevôľu udeliť súhlas s dodatočným povolením stavebných úprav v Byte. Žalovaní sa taktiež nestotožnili

s tvrdením žalobcu (že žalovaní mali právo a zároveň povinnosť o udelení súhlasu rozhodnúť, no
neučinili tak, resp. že žalovaní neprijali ohľadom udelenia súhlasu s dodatočným povolením stavebných
úprav žiadne rozhodnutie), pretože rozhodnutie o udelení súhlasu prijaté bolo, avšak s výsledkom
nepriaznivým pre žalobcu. Neudelenie súhlasu nemožno považovať za neprijatie rozhodnutia. Žalovaní
boli pri písomnom hlasovaní oprávnení slobodne sa rozhodnúť, či súhlas udelia alebo neudelia. Neboli

však povinní súhlas udeliť. Povinnosť rozhodnúť nemožno vykladať ako povinnosť udeliť súhlas a
neudelenie súhlasu neznamená neprijatie rozhodnutia vôbec. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu
je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, kedy povinnosť udeliť súhlas explicitne
vyplýva buď priamo zo zákona, alebo z dohody zmluvných strán. Žalobca ako zákonný predpoklad
možnosti nahradenia prejavu vôle žalovaných súdnym rozhodnutím uvádza § 14a ods. 8 zákona o

Vlastníctve bytov. Uvedené ustanovenie však oprávňuje súd na to, aby vo veci rozhodol, ale nie na to,
aby nahradil vôľu ostatných vlastníkov. V neposlednom rade žalovaní poukázali aj na nedobromyseľnosť
žalobcu, pretože žalobca začal realizovať stavebné úpravy v Byte bez predchádzajúceho stavebného
povolenia vydaného príslušným stavebným úradom, resp. bez ohlásenia stavebnému úradu a tiež, že
stavebné konanie začalo až na základe podnetu Správcu Bytového domu. K námietkam žalobcu, že

správca nemá oprávnenie na zastupovanie žalovaných v tomto spore uviedli, že uvedené oprávnenie
správcu vyplýva z § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 písm. e), ale taktiež aj z § 9 ods. 8 písm. a) Zákona
o vlastníctve bytov.

3. Na pojednávaní dňa 26.11.2024 súd určil, že sporové strany vo svojich vyjadreniach opísali všetky

skutkové tvrdenia prakticky totožne, preto medzi stranami nie sú sporné žiadne skutkové tvrdenia.
Odlišnosti v argumentácii sporových strán súd vyhodnotí pri právnom posúdení veci, v rámci ktorého je
sporným existencia povinnosti žalovaných vysloviť súhlas so Stavebnými úpravami.

4. Súd s poukazom na nesporné tvrdenia strán sporu v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p. zistil nasledovný

skutkový stav: Žalobca je jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v
bytovom dome so súpisným číslo XXXX na ulici X. L. č. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXG, XXH,
postavenej na pozemku C KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 6 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnyodbor, pre okres: Bratislava IV, obec BA-m.č. O. Q., k.ú. O. Q.. Správu Bytového domu v súčasnosti
vykonáva spoločnosť IMMO Service Group, s.r.o. (IČO: 36 740 012) (ďalej v texte aj „Správca“). Na
základe podnetu Správcu bol dňa 08.12.2020 vykonaný štátny stavebný dohľadom z dôvodu realizácie

rekonštrukčných prác v byte č. XXX - B na 8. poschodí vo vchode XXB Bytového domu. Nakoľko
boli pri vykonaní ŠSD zistené zrealizované stavebné úpravy vyžadujúce si súhlas stavebného úradu
s ohlásením, resp. stavebné povolenie, žalobca bol vyzvaný na zastavenie stavebných prác až do
vydaniaprávoplatnýchpovolení.NásledneMestskáčasťBratislava-O.Q.začalakonanieododatočnom
povolení stavebných úprav vykonaných žalobcom v Byte. Žalobca bol Mestskou časťou Bratislava - O.

vyzvaný na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s dodatočnom povolením stavebných
úprav v Byte. Dňa 05.08.2021 vyhlásil Správca písomné hlasovanie vlastníkov, ktorého predmetom bolo
vyjadrenie súhlasu so Stavebnými úpravami. Dňa 19.10.2021 bolo písomné hlasovanie vyhodnotené a
z jeho výsledkov vyplýva, že bolo odovzdaných 79 platných hlasov, z ktorých 78 hlasovalo za udelenie
súhlasu a jeden hlas hlasoval proti. Potrebná nadpolovičná väčšina hlasov (107) však dosiahnutá
nebola, preto rozhodnutie o udelení súhlasu nebolo schválené.

5. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZoVB, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome iné činnosti, ktoré

bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome.

7. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v
mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom

mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným
orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

8. Podľa § 9 ods. 8 písm. a) ZoVB, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným
orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh
na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh
na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný
iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

9. Podľa § 14 ods. 1 ZoVB, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré
sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

10. Podľa § 14a ods. 8 ZoVB, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má
právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania,

inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže
zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina
podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome súd.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v
texteaj„OZ“),výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä v vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.13. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

14. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte aj „C.s.p.“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (obdobne v náleze Ústavného súdu SR sp.zn.: I. ÚS 24/2019 z
9.06.2020).

18. Predmetom tohto konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaných tak, že ako vlastníci bytov a
nebytových priestorov špecifikovaných v žalobe udelia súhlas s dodatočným povolením rekonštrukcie
bytu vo vlastníctve žalobcu (pozostávajúcej z úprav špecifikovaných v bode 1 tohto rozhodnutia).

19. Žalobca, ako prehlasovaný vlastník, je na základe článku VI. ods. 8 Zmluvy o správe, ako aj na
základe § 14a ods. 8 ZoVB oprávnený podať žalobu na súd, ktorý o spornej veci rozhodne, preto je
v tomto spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaní ako ostatní vlastníci sú automaticky
pasívne vecne legitimované subjekty, ktoré na základe § 9 ods. 7 v spojení s § 6 ods. 2 písm. e), ale
taktiež aj z § 9 ods. 8 písm. a) Zákona o vlastníctve bytov v konaní zastupuje Správca (IMMO Service

Group, s.r.o.). Z uvedeného dôvodu argumenty žalobcu, že správca nie je oprávnený v tomto konaní
zastupovať žalovaných sú nesprávne.

20. Žalobca vo svojej žalobe argumentoval tým, že podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov má vlastník právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním

rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí,
zariadení,nebytovýchpriestorovapríslušenstvadomuapozemkuzastavanéhodomomalebopriľahlého
pozemku. Sám žalobca následne uviedol, že predmetná povinnosť vlastníkov je konštruovaná ako tzv.
imperfektná právna norma, čo znamená, že zákon za nedodržanie tejto povinnosti neukladá vlastníkom
žiadnu sankciu. Jediným dôsledkom pasivity vlastníkov je to, že musia rešpektovať rozhodnutie

ostatných vlastníkov, ak je prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov v dome, čo však nie je možné
považovať za ich sankciu. Žalobca súčasne poukázal na ochranu svojho vlastníckeho práva vyplývajúcu
jednak z ústavy SR (čl. 20) a jednak poukázal na § 123 OZ. Súd sa však nestotožňuje s výkladom
žalobcu, že prejav vôle žalovaných obsiahnutý v písomnom hlasovaní, ktorým nedošlo k vysloveniu
súhlasu s návrhom žalobcu, možno v danom prípade nahradiť rozhodnutím súdu. Žalobca vo svojej

žalobe síce správne uviedol, že vlastníci majú povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovať,
avšak táto imperfektná norma nemôže byť vykladaná spôsobom, ktorý by zaväzoval vlastníkov hlasovať
určitýmspôsobom(vdanomprípadehlasovaťzaprijatiežalobcovhonávrhu).Pretojenutnévykladaťtoto
zákonné ustanovenie takým spôsobom, že v prípade, ak sa vlastník nezúčastní hlasovania, vyjadruje
tým svoj nesúhlas s predloženým návrhom. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia článku 2 ods. 3 Ústavy,

ktorýhovorí,žekaždýmôžekonať,čoniejezákonomzakázanéanikohonemožnonútiť,abykonalniečo,
čo zákon neukladá. A zákon v žiadnom svojom ustanovení neukladá vlastníkom povinnosť hlasovať
určitým, konkrétnym, spôsobom. Zákon ukladá vlastníkom povinnosť podieľať sa na správe bytového
domu, čo môžu urobiť aj svojou neúčasťou na hlasovaní. Keďže vlastníci bytov nemajú povinnosťhlasovať konkrétnym spôsobom, preto súd ani nemá na základe čoho (t.j. akého ustanovenia zákona)
vyvodiť ich povinnosť súhlasiť s predmetným návrhom a na základe toho nahradiť prejav ich vôle.
Žalobca síce môže opakovane iniciovať hlasovanie o predmetnej otázke, avšak na to, aby sa ostatní

vlastníci zúčastnili hlasovania, resp. aby hlasovali konkrétnym spôsobom bez ďalšieho (napr. zmluva o
budúcej zmluve, ustanovenie v zákone, atd) neexistuje právny nárok.

21. Súd v danom prípade vyhodnotil ako podstatnú aj tú skutočnosť, že žalobca vedome porušil svoje
povinnosti tým, že začal s rekonštrukciou bez akýchkoľvek povolení, čo súd považuje za konanie,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemohol byť ani dobromyseľný. Argumentácia žalobcu v
ktorej poukazuje na skutočnosť, že aj ostatní vlastníci realizovali úpravy svojich bytov, resp. spoločných
priestorov, v tomto konaní neobstojí, pretože realizácia iných rekonštrukcií v bytovom dome nie je
predmetom tohto konania a súd k ním ani nemá relevantné podklady. Preto argumentácia žalobcu bola
v tejto časti vyhodnotená ako nedôvodná.

22. Z dôvodu, že neexistovala žiadna zmluvná a ani zákonná povinnosť žalovaných kladne hlasovať
za návrh žalobcu, súd mohol o predmetnej veci rozhodnúť iba na základe poslednej vety § 14a ods. 8
ZoVB. Súd má však za to, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto je v danej veci na
mieste uprednostniť práva ostatných vlastníkov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlasný prejav vôle s predloženým
návrhom žalobcu (hoci aj svojou neúčasťou na schôdzi vlastníkov).

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a náhradu trov konania prizná strane podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda pomer úspechu žalovaných k žalobcovi predstavuje

100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).