Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325203513
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1325203513.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: W. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. X/XX, XXXX O., L. L., žalobcu v 2. rade: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. Q.
1, XXXX B., L. L. a žalobcu v 3. rade: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X/XX, XXXX O., L. L. všetci
právne zastúpení: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO:

36 863 360 proti žalovanému: PCS IT-Trading k.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava -
mestská časť Karlova Ves, IČO: 50 473 735, právne zastúpený: bpv Braun Partners s.r.o. advokáti, so
sídlomOvocnýtrh1096/8,11000Praha,Českárepublika,IČ:27948994,konajúcaprostredníctvombpv
BraunPartnerss.r.o.,o.z.,sosídlomEuropeumBusinessCenter,Suchémýto1,81103Bratislava,IČO:
36 862 207, o vyplatenie zisku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 77Cb/45/2025-153 zo dňa 20.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 77Cb/45/2025-153 zo dňa
20.06.2025 m e n í tak, že návrh žalobcov v 1. až 3. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 21.05.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k.
77Cb/45/2025-153 zo dňa 20.06.2025 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté

rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu v 1. rade: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/XX, XXXX O., L. L.
(ďalej len ako ,,žalobca v 1. rade“), žalobcu v 2. rade: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. Q. 1, XXXX
B., L. L. (ďalej len ako ,,žalobca v 2. rade“) a žalobcu v 3. rade: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X/
XX, XXXX O., L. L. (ďalej len ako ,,žalobca v 3. rade“, všetci spolu aj ako ,,žalobcovia“) proti žalovanému:
PCS IT-Trading k.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO:
50 473 735 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,spoločnosť PCS IT-Trading k.s.“), o vyplatenie zisku,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie v znení:

,,I. Súd u k l a d á žalovanému, aby

- do 5 dní od doručenia tohto neodkladného opatrenia sprístupnil žalobcom doklady odôvodňujúce
zaúčtovanie položky „ostatné rezervy“ vo výške 646 510 eur v účtovnej závierke žalovaného za účtovné

obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024 zostavenej dňa 11.02.2025, alternatívne, aby žalovaný v rovnakej
lehote upravil a riadne zverejnil účtovnú závierku žalovaného za účtovné obdobie od 01.06.2023 do
31.05.2024 tým spôsobom, že z nej odstráni položku „ostatné rezervy“ vo výške 646 510 eur a tomu
prispôsobí jej zvyšný obsah,

- pre vykonanie prevodu finančných prostriedkov a/alebo majetku žalovaného na tretiu osobu,

s výnimkou úhrady mzdy, daní, odvodov a iných obdobných obligatórnych platieb voči orgánom
štátnej správy a/alebo samosprávy, alebo na základe ich právoplatného rozhodnutia, vyžiadalsúhlas zhromaždenia spoločníkov, pre ktorý sa vyžaduje minimálne 50 % všetkých spoločníkov
žalovaného.“ (ďalej len ako ,,nariadené neodkladné opatrenie“).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa návrhom zo
dňa 21.05.2025 domáhali voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia v znení špecifikovanom

v bode 1. tohto rozhodnutia (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj
ako ,,návrh“). Žalobcovia uviedli, že žalovaný je slovenskou komanditnou spoločnosťou, ktorá má piatich
spoločníkov, a to jedného komplementára a štyroch komanditistov. Komplementárom žalovaného je
spoločnosť PCS IT Austria s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova
Ves,IČO:50429060(ďalejlenako„komplementár“).Konateľomajedinýmspoločníkomkomplementára
je W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 2, XXXX O., L. republika (ďalej len ako „W. B.“). Komanditistami

žalovanéhosúžalobcoviaaW.B..Žalobcoviadôvodili,žedňa04.12.2024imkomplementárzaslale-mail
s textom: „Vážení spoločníci, prosím Vás o podpis týkajúci sa rozdelenia zisku. W., zatiaľ som nedostal
spätnú väzbu na e-mail v prílohe, aby sme mohli pristúpiť k výplate. Prosím o spätnú väzbu pre všetkých.
ĎAKUJEM.“. Tvrdili, že v danej veci je relevantné, že k e-mailu komplementára zo dňa 04.12.2024 bol
priložený aj e-mail W. B. žalobcovi v 1. rade zo dňa 25.11.2024 s textom: „Ahoj W., L. bol práve u mňa

a chce uskutočniť dohodnuté rozdelenie ziskov spoločnosti PCS IT-Trading k.s.. Mohli by sme vyplatiť
staré nevyrovnané zisky vo výške približne 88 000 eur z roku 2023 a približne 414 000 eur z účtovnej
závierky k 05/2024. V tejto súvislosti by som ťa chcel požiadať, aby si vrátil obe pôžičky po 300 000 eur
od spoločností Eurosystems Trade Warenhandels GmbH a PCS IT-Trading GmbH Viedeň. Zároveň ťa
opätovne dôrazne žiadam o vrátenie mojich pôžičiek vo výške približne 2,2 milióna eur, ktorých vrátenie

som už viackrát požadoval. S priateľským pozdravom W. B..“. Žalobcovia argumentovali, že z e-mailu zo
dňa 25.11.2024 vyplýva, že W. B. zjavne vykonával so žalobcom v 1. rade aj obchodný styk, ktorý nijako
nesúviselsčinnosťoužalovaného.Zpredmetnéhoe-mailusadávydedukovať,žeW.B.,jedinýspoločník
a konateľ komplementára nepriamo podmieňoval vyplatenie zisku žalovaného spoločníkom tým, aby
žalobca v 1. rade uspokojil jeho súkromné so žalovaným nesúvisiace pohľadávky voči tretím osobám,

ktoré konanie je protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi. Uvedeným sa neodôvodnene zasiahlo do
práv žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade, ktorí majú ako spoločníci žalovaného nárok na zisk bez
ohľadu na súkromné vzťahy medzi W. B. a žalobcom v 1. rade.

Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia dôvodili, že k e-mailu zo dňa 04.12.2024 bol priložený návrh

rozhodnutia spoločníkov žalovaného, v zmysle ktorého mali spoločníci žalovaného prijať nasledovné
rozhodnutia:

„1. Spoločníci spoločnosti schvaľujú hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením za obdobie od
01.06.2023 do 31.05.2024, zisk vo výške 536 592,07 eura

2. Spoločníci spoločnosti rozhodli, že hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením za obdobie od
01.06.2023 do 31.05.2024 bude rozdelený nasledovne:
KOMPLEMENTÁR: 1 000 eur (0,186361 %)
KOMANDITISTA: 535 592,07 eura (99,813639 %)

3. Spoločníci spoločnosti v zmysle § 125 ods. 1 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len ako „ObZ“) schvaľujú riadnu účtovnú závierku a hospodársky výsledok spoločnosti po zdanení
za obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024 zisk vo výške 414 321,62 eura.

Spoločníci rozhodli, že vykázaný výsledok hospodárenia za obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024 bude
použitý nasledovne: Čiastka 414 321,62 eura bude preúčtovaná na nerozdelený zisk minulých rokov.“.

Zároveň zdôraznili, že komplementár ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva a zostavenie
účtovnej závierky žalovaného, informoval dňa 04.12.2024 žalobcov o tom, že žalovaný za účtovné

obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 536 592,07 eura, pričom
uvedenú skutočnosť aj spolu s komanditistom W. B. potvrdil podpisom na rozhodnutí spoločníkov.
Žalobcoviauviedli,žesúhlasilisrozhodnutímč.1,č.2ač.3návrhurozhodnutiaspoločníkovžalovaného,
avšak nesúhlasili s rozhodnutím č. 4, ktoré sa týkalo spôsobu použitia zisku žalovaného. Nakoľko návrhrozhodnutia spoločníkov bol koncipovaný tak, že sa dal prijať iba ako celok, t.j. nebolo možné hlasovať
samostatne za každé rozhodnutie, návrh rozhodnutia spoločníkov žalovaného nepodpísali, a teda k jeho
prijatiu nedošlo.

Žalobcovia v súlade s bodom 8.8 spoločenskej zmluvy žalovaného a analogicky podľa § 130 ObZ dňa
03.02.2025 prostredníctvom právneho zástupcu doručili všetkým spoločníkom žalovaného návrh na
prijatie rozhodnutia mimo zhromaždenia spoločníkov (ďalej len ako „návrh na prijatie rozhodnutia per
rollam“) a navrhli prijať nasledovné rozhodnutie:

,,Rozhodnutie č. 1:

Zhromaždenie spoločníkov SPOLOČNOSTI:

I. schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku SPOLOČNOSTI za účtovné obdobie od 01.06.2023 do

31.05.2024 a súčasne schvaľuje v nej vyčíslený hospodársky výsledok SPOLOČNOSTI dosiahnutý za
obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024, a to zisk pred zdanením vo výške 536 592,07 eura, pričom podľa
tejto účtovnej závierky SPOLOČNOSTI a v súlade s bodom 10.2 spoločenskej zmluvy SPOLOČNOSTI
pripadá:

a/ na komplementára: časť zisku pred zdanením SPOLOČNOSTI v pomere 1 %, t.j. suma vo výške 5
365,92 eura (ďalej ako „ČASŤ ZISKU PRIPADAJÚCA NA KOMPLEMENTÁRA“) a

b/ na komanditistov: časť zisku pred zdanením SPOLOČNOSTI v pomere 99 %, t.j. vo výške 531
226,15 eura pred zdanením, a po zdanení zisk vo výške 414 321,62 eura (ďalej ako „ČASŤ ZISKU

PRIPADAJÚCA NA KOMANDITISTOV“)

II. celá ČASŤ ZISKU PRIPADAJÚCA NA KOMPLEMENTÁRA, t.j. suma vo výške 5 365,92 eura sa
rozdelí a SPOLOČNOSŤ ju vyplatí v celej výške v súlade s bodom 11.2 písm. a/ spoločenskej Zmluvy
SPOLOČNOSTI jedinému komplementárovi SPOLOČNOSTI v lehote splatnosti do 28.02.2025, a

III. celá ČASŤ ZISKU PRIPADAJÚCA NA KOMANDITISTOV, t.j. suma vo výške 414 321,62 eura sa
rozdelí a SPOLOČNOSŤ ju vyplatí v súlade s bodom 11.2 písm. b/ spoločenskej Zmluvy SPOLOČNOSTI
komanditistom SPOLOČNOSTI v lehote splatnosti do 28.02.2025 podľa výšky podielov komanditistov
nasledovne:

a/ komanditistovi W. B. v podiele vo výške 38,60 %, t.j. sumu vo výške 159 928,15 eura, z ktorej bude
pri výplate zrazená zrážková daň 7 % a netto suma výške 148 733,18 eura bude vyplatená tomuto
komanditistovi, pričom zrážkovú daň zrazí a na daňový úrad odvedie SPOLOČNOSŤ,

b/ komanditistovi W. B. v podiele vo výške 38,60 %, t.j. sumu vo výške 159 928,15 eura, z ktorej bude
pri výplate zrazená zrážková daň 7 % a netto suma vo výške 148 733,18 eura bude vyplatená tomuto
komanditistovi, pričom zrážkovú daň zrazí a na daňový úrad odvedie SPOLOČNOSŤ,

c/ komanditistovi L. L. v podiele vo výške 17,80 %, t.j. sumu vo výške 73 749,25 eura, z ktorej bude

pri výplate zrazená zrážková daň 7 % a netto suma vo výške 68 586,80 eura bude vyplatená tomuto
komanditistovi, pričom zrážkovú daň zrazí a na daňový úrad odvedie SPOLOČNOSŤ,

d/komanditistoviD.M.vpodielevovýške5%,t.j.sumuvovýške20716,08eura,zktorejbudeprivýplate
zrazená zrážková daň 7 % a netto suma vo výške 19 265,96 eura bude vyplatená tomuto komanditistovi,

pričom zrážkovú daň zrazí a na daňový úrad odvedie SPOLOČNOSŤ.“ (ďalej len ako ,,rozhodnutie č. 1“).

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia uviedli, že návrh rozhodnutia č. 1 vychádzal jednak
z komplementárom oznámeného hospodárskeho výsledku za bezprostredne predchádzajúce účtovné
obdobie, a jednak z podielov komanditistov žalovaného v zmysle čl. 7 a čl. 6 spoločenskej zmluvy

žalovaného a spôsobu rozdelenia zisku uvedeného v čl. 11 spoločenskej zmluvy. Podľa bodu
8.8 spoločenskej zmluvy žalovaného môžu spoločníci prijímať aj rozhodnutia mimo zhromaždenia
spoločníkov spôsobom analogickým s § 130 ObZ. Nakoľko vklady žalobcov spolu predstavujú 61,4% základného imania žalovaného, boli oprávnení predložiť návrh na prijatie rozhodnutia per rollam
spoločníkom žalovaného.

Obsahom návrhu na prijatie rozhodnutia per rollam bolo schválenie účtovnej závierky a rozdelenie
zisku žalovaného. V súlade s bodom 8.5 v spojení s bodom 8.7 spoločenskej zmluvy platí, že na
prijatie rozhodnutia č. 1 sa vyžadovala jednoduchá väčšina hlasov všetkých spoločníkov žalovaného,
t.j. aspoň 50 % hlasov všetkých spoločníkov. V súlade s bodom 8.4 spoločenskej zmluvy majú
spoločníci spoločnosti nasledovný počet hlasov: komplementár: 1 hlas, W. B.: 38,214 hlasov, žalobca

v 1. rade: 38,214 hlasov, žalobca v 2. rade: 17,622 hlasov, žalobca v 3. rade: 4,950 hlasov. Z
celkového počtu hlasov spoločníkov, t.j. z celkového počtu 100 hlasov, majú žalobcovia 60,786 % hlasov,
t.j. nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov spoločníkov. Následne žalobcovia spoločne disponujúci
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov žalovaného dňa 05.02.2025 prijali rozhodnutie
č. 1 tým, že podpísali súvisiace rozhodnutia pripojené k návrhu na prijatie rozhodnutia per rollam.
Komplementár a W. B. prevzali návrh rozhodnutia per rollam dňa 11.02.2025, čím bola splnená

povinnosť, zaslať návrh na prijatie rozhodnutia per rollam všetkým spoločníkom žalovaného. Žalobcovia
dôvodili, že komplementár a W. B. neprejavili vôľu súhlasiť s návrhom rozhodnutia, čo však už nemalo
nijaký vplyv na skutočnosť, že k prijatiu rozhodnutiu č. 1 došlo dňa 05.02.2025, keďže už v tento deň s
prijatím návrhu rozhodnutia per rollam vyslovila súhlas kvalifikovaná väčšina spoločníkov majúca viac
ako 50 % všetkých hlasov, a to 60,786 % hlasov.

Ďalej súd uviedol, že žalobcovia tvrdili, že komplementár ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva
a zostavenie účtovnej závierky žalovaného ich informoval dňa 04.12.2024, že žalovaný za účtovné
obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 536 592,07 eura. Následne
keď sa komplementár dozvedel o tom, že iniciovali per rollam hlasovanie, v snahe vyhnúť sa rozdeleniu

zisku, upravil účtovné záznamy žalovaného v podobe zaúčtovania bližšie nešpecifikovaných „ostatných
rezerv“ vo výške 646 510 eura, a tým zásadne zmenil hospodársky výsledok žalovaného, ktorý bol
predmetomschvaľovania.Otejtoskutočnostiichkomplementárinformovale-mailomzodňa13.02.2025,
v ktorom uviedol, že opravená účtovná závierka spoločnosti PCS IT Trading k.s. k 31.05.2024 vykazuje
stratu na úrovni účtovnej závierky vo výške 139 221,37 eura a vyplatenie zisku preto nie je možné.

Nakoľko v lehote stanovenej v prijatom rozhodnutí č. 1 nedošlo k rozdeleniu a výplate zisku žalovaného,
zaslali žalobcovia žalovanému a komplementárovi predžalobnú výzvu zo dňa 13.03.2025, ktorou
žiadali o vyplatenie zisku v súlade s prijatým rozhodnutím č. 1 a o upustenie od dodatočnej úpravy
účtovných záznamov a účtovnej závierky žalovaného za predchádzajúce účtovné obdobie, a aby im
boli poskytnuté informácie a podklady týkajúce sa potreby dodatočnej zmeny účtovných záznamov a

účtovnej závierky žalovaného za predchádzajúce účtovné obdobie. Na predžalobnú výzvu žalobcov
reagoval komplementár zaslaním vyjadrenia zo dňa 01.04.2025, v ktorom ich informoval, že dňa
11.02.2025 zostavil upravenú účtovnú závierku žalovaného, na základe ktorej vykázal za účtovné
obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024 stratu vo výške 108 118 eur pred zdanením, a že z uvedeného
dôvodu neakceptuje rozhodnutie č. 1. Hoci ich komplementár vo vyjadrení informoval, že majú právo

nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov žalovaného v sídle podnikateľskej skupiny PCS vo
Viedni, žalobcovia tvrdili, že na uvedenej adrese sa nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukazovali
opodstatnenosť zmeny hospodárskeho výsledku žalovaného a potreby zaúčtovania „ostatných rezerv“
vo výške 646 510 eur.

Taktiež súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdení žalobcov komplementár vykonal dva bezhotovostné
bankovéprevodyzúčtužalovanéhonaúčetspriaznenýskomplementárom,atoprevodvsume3733,75
eura zo dňa 28.03.2025 na účet spoločnosti W. B. GmbH a prevod v sume 154 710,37 eura zo dňa
31.03.2025 na účet W. B.. Žalobcovia mali za to, že účtovná závierka žalovaného bola špekulatívne
a v rozpore s právnymi predpismi zámerne zmenená tak, aby zamedzovala právu spoločníkov prijať

rozhodnutie o výplate zisku, pričom skutočným dôvodom pre zmenu účtovnej závierky žalovaného boli
súkromné a s činnosťou žalovaného nesúvisiace obchodné nezhody medzi W. B. a žalobcom v 1.
rade. Žalobcovia tvrdili, že konaním komplementára dochádza k zámernému zužovaniu disponibilných
prostriedkov žalovaného a uprednostňovaniu úhrad záväzkov žalovaného voči komplementárovi a W.
B. pred ostatnými záväzkami žalovaného, najmä záväzkami voči žalobcom, a preto je daná neodkladná

potreba bezodkladne upraviť pomery a súčasne je daná i obava, že exekúcia nárokov žalobcov bude
ohrozená. Ďalej, že účtovná závierka žalovaného za účtovné obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024
bola riadne schválená prijatím rozhodnutia č. 1 dňa 05.02.2025, a preto komplementár nebol oprávnený
dňa 11.02.2025 účtovnú závierku zmeniť a akýkoľvek nesúlad účtovných údajov za predchádzajúceúčtovné obdobie bol povinný opraviť až v aktuálnom účtovnom období. Komplementár však po tom ako
sa dozvedel, že majú záujem využiť právo na výplatu zisku a nesúhlasia s jeho návrhom previesť zisk
na účet nerozdelených ziskov žalovaného, obratom zmenil účtovnú závierku tak, aby im nevznikol nárok

na výplatu zisku a navyše vykonal podozrivé transakcie, pravdepodobne za účelom znížiť množstvo
disponibilných prostriedkov na účte spoločnosti a tým znemožniť vyplatenie zisku. Uvedenému záveru
nasvedčuje aj fakt, že komplementár napriek ich výzve nijako nepreukázal akýkoľvek objektívny dôvod,
pre ktorý bolo nevyhnutné dodatočne pristúpiť k celkom zásadnej zmene účtovnej závierky. Žalobcovia
zároveň poukázali na to, že komplementár zaúčtoval „ostatnú rezervu“ vo výške 646 510,37 eura na

účtovný účet 32310, ktorý je účtom na krátkodobé rezervy, pričom na tento účet sa účtujú budúce
krátkodobé rezervy, konkrétne ide o prípady, kedy spoločnosť už prijala určité plnenie (napr. prácu,
výkony a pod.), ale ešte nedošlo k vystaveniu účtovného dokladu alebo ešte len v budúcnosti vznikne
napr. povinnosť odviesť sociálny odvod, avšak účtovná jednotka o tomto záväzku už vie, keďže prijala
plnenie. Na zaúčtovanie rezervy na účet 32310 sa teda nevyžaduje účtovný doklad, ale vyžaduje sa
existencia prijatého plnenia, za ktoré musí spoločnosť v krátkej budúcnosti vykonať úhradu. Aby mohla

byť účtovaná rezerva vo výške 646 510,37 eura v prípade žalovaného oprávnená, musel by najneskôr
do 31.05.2024 prijať plnenie v hodnote približne vo výške 646 510,37 eura.

Súd prvej inštancie zároveň uviedol v odôvodnení rozsudku, že žalobcovia argumentovali, že pre úspech
žaloby o vyplatenie zisku je potrebné, aby disponovali dôkazom o tom, že účtovná závierka žalovaného,

ktorú komplementár zostavil ku dňu 11.02.2025 je v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve, t.j. neposkytuje pravdivý obraz o finančnej situácii žalovaného za predchádzajúce
účtovné obdobie, ktorý dôkaz vie poskytnúť iba žalovaný, ktorý im ho však napriek výslovnej požiadavke
nesprístupnil. Rovnako tak je potrebné zabrániť, aby žalovaný previedol svoje finančné prostriedky
alebo iný majetok v prospech komplementára alebo ním spriaznených tretích osôb, a tým im fakticky

znemožnil výplatu zisku. Uviedli, že je potrebné, aby súd formou neodkladného opatrenia nariadil
žalovanému, aby im buď poskytol konkrétne doklady preukazujúce opodstatnenosť dodatočnej zmeny
účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie v podobe zaúčtovania „ostatných rezerv“ vo
výške 646 510 eur alebo aby upravil v registri účtovných závierok uloženú účtovnú závierku spoločnosti
tým spôsobom, že z nej odstráni položku „ostatných rezerv“ vo výške 646 510 eur a tomu prispôsobí

zvyšný obsah účtovnej závierky, a súčasne aby mohol vykonať finančné a/alebo majetkové prevody
týkajúce sa finančných prostriedkov a/alebo majetku žalovaného nad rámec prevodov potrebných na
plnenie zákonných požiadaviek (napr. úhrada mzdy, daní a odvodov) len so súhlasom zhromaždenia
spoločníkov, pre ktorý sa vyžaduje minimálne 50 % hlasov všetkých spoločníkov. Dôvodili, že bez
nariadenia neodkladného opatrenia by sa dostali do stavu dôkaznej núdze, čoho následkom by mohlo

byť zamietnutie žaloby na výplatu zisku, prípadne inej obdobnej žaloby, v rámci ktorej by sa domáhali
nárokov vyplývajúcich z nesprávnej účtovnej závierky žalovaného, alternatívne by mohla nastať situácia,
žežalovanýnebudedisponovaťdostatočnýmiprostriedkamipotrebnýminavýplatuzisku,atovdôsledku
prechádzajúceho prevodu finančných prostriedkov, resp. iného majetku žalovaného na komplementára
a/alebo ním spriaznené tretie osoby.

Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia konštatoval, že navrhované neodkladné opatrenie má predstavovať logický
právny prostriedok na zabránenie realizácie krokov žalovaného vedúcich k znemožneniu požiadavky
žalobcov na vyplatenie zisku, nakladania s peňažnými prostriedkami z účtu žalovaného a ich prevod na

iné účty, zásahu do práv žalobcov na majetok, prevenciu vzniku škody na strane žalobcov, za účelom
zastabilizovania vzniknutej skutkovej situácie po právnej stránke. Žalobcovia tvrdeniami a predloženými
listinami v návrhu a v žalobe o vyplatenie zisku zo dňa 03.06.2025 osvedčili princíp opodstatnenosti
nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, keď súd mal za osvedčené, že žalovaný žalobcom
nesprístupnil účtovnú závierku zostavenú ku dňa 11.02.2025 a neosvedčil právny titul na účtovanie

„ostatnej rezervy“ vo výške 646 510,37 eura, ako i realizoval dňa 28.03.2025 a dňa 31.03.2025 dva
peňažné prevody na účty vedené pod menom W. B. GmbH v sume 3 733,75 eura a W. B. v sume 154
710,37 eura. Súd konštatoval ohrozovanie a porušovanie práv žalobcov ako aj možnosť potenciálneho
vzniku škody, a preto neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nariadil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný dňa 09.07.2025 v zákonom stanovenej lehote v
celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný namietal, že vzhľadom
na znenie výroku č. 1 napadnutého uznesenia nejde o úpravu pomerov medzi stranami sporu, resp.
takýto výrok neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nezabezpečuje žalobcom žalobou uplatnenýnárok na vyplatenie zisku. Uviedol, že nie je zrejmé, aké práva žalobcov boli týmto výrokom ochránené,
resp. ako došlo týmto výrokom k zabezpečeniu domnelého nároku žalobcov na výplatu zisku.

Namietal, že povinnosť vydať doklady odôvodňujúce zaúčtovanie položky „ostatné rezervy“ vo výške
646 510 eur v účtovnej závierke spoločnosti žalovaného za účtovné obdobie od 01.06.2023 do
31.05.2024 zostavenej dňa 11.02.2025 nie je bezodkladnou úpravou pomerov, ale ide o vykonanie tzv.
edičnej povinnosti podľa § 189 CSP, ktorú je nutné vykonať v rámci riadneho súdneho konania a nie
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Argumentoval, že žalobcovia v rámci konania o vyplatenia

zisku mali požadovať vykonanie edičnej povinnosti podľa § 189 CSP, a to vydanie účtovných dokladov
odôvodňujúcich zaúčtovanie položky „ostatné rezervy“ vo výške 646 510 eur.

Žalovaný namietal, že žalobcovia ako komanditisti majú zákonné právo na nahliadnutie do účtovníctva
spoločnosti, a ak majú za to, že im bolo toto právo upreté, majú možnosť voči nemu podať žalobu o
splnenie povinnosti (napr. sprístupniť účtovníctvo) alebo o vydanie veci (napr. vydanie účtovníctva), a

že nie je možné si takýto dôkaz, resp. zákonné právo žiadať formou neodkladného opatrenia. Ďalej
žalovaný uviedol, že všetky podklady, odôvodňujúce zaúčtovanie položky „ostatné rezervy“ sú žalobcom
známe a kedykoľvek prístupné s tým, že pre vylúčenie pochybností ich opätovne zaslal žalobcom e-
mailom dňa 28.06.2025.

K druhej časti výroku č. 1 napadnutého uznesenia, a to k povinnosti spoločnosti žalovaného riadne
zverejniť účtovnú závierku tak, aby z nej bola odstránená položka „ostatné rezervy“ žalovaný uviedol, že
tento alternatívny petit neupravuje pomery medzi stranami sporu a nijakým spôsobom nezabezpečuje
nárok žalobcov na vyplatenie zisku. Zároveň uviedol, že ak by konal tak, ako mu to ukladá druhá časť
výroku č. 1 napadnutého uznesenia, tak by došlo k takému právnemu stavu, že konanie o vyplatenie

zisku by bolo vopred rozhodnuté v prospech žalobcov, nakoľko by stratil možnosť argumentovať tým,
že musel upraviť účtovnú závierku tak, že v nej účtoval položku „ostatné rezervy“. Zdôraznil, že
pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Žalovaný mal za to, že výrok č. 1 napadnutého
uznesenia reguluje práve faktické pomery medzi stranami. Žalovaný namietal, že žalobcovia neosvedčili

opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia v rozsahu výroku č. 1.

Ďalej žalovaný namietal, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana
domnelého práva žalobcov na vyplatenie zisku a nie zabránenie spoločnosti nakladať s peňažnými

prostriedkami na účte. Zdôraznil, že je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania
a je nepochybné, že pre naplnenie tohto účelu je nevyhnutné nakladať s finančnými prostriedkami
na jeho účte. Uviedol, že pokiaľ ide o ochranu domnelého práva žalobcov na vyplatenie zisku, tak
vzhľadom na princíp subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu
je možné dosiahnuť účel neodkladného opatrenia v rozsahu výroku č. 2 napadnutého uznesenia

aj zabezpečovacím opatrením, nakoľko uplatnený nárok žalobcov je právom na finančné plnenie
a práve na zabezpečenie takýchto práv slúži zabezpečovacie opatrenie. Žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie úplne opomenul aplikovať § 324 ods. 3 CSP. Zároveň namietal, že nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu výroku č. 2 napadnutého uznesenia fakticky znemožňuje výkon
jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko uvedený výrok ho oprávňuje len na úhradu mzdy, daní, odvodov

a iných obdobných obligatórnych platieb voči orgánom štátnej správy a/alebo samosprávy alebo
na základe ich právoplatného rozhodnutia a na akékoľvek iné platby vyžaduje súhlas minimálne
50 % všetkých spoločníkov spoločnosti žalovaného. Žalovaný namietal, že tak nie je schopný bez
hlasovania spoločníkov uhrádzať ani faktúry telekomunikačným operátorom, či plnenia v prospech
poskytovateľovenergií.Namietal,ženariadenéneodkladnéopatreniejeznačneneprimeranécieľu,ktorý

sleduje a znefunkčňuje ho ako podnikateľský subjekt, čím môže dôjsť k vzniku škôd, ktorých finančné
vyjadrenie bude násobne prevyšovať výšku zisku, ktorý si spoločníci/žalobcovia žalobou nárokujú
vyplatiť. Žalovaný namietal, že súd mal postupovať podľa § 324 ods. 3 CSP a neodkladné opatrenie
nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Vydaním neodkladného opatrenia v rozsahu výroku č. 2 napadnutého uznesenia tak došlo k porušeniu

princípu subsidiarity neodkladného opatrenia voči zabezpečovaciemu opatreniu a zároveň aj k jeho
neprimeranému obmedzeniu, ktorému bolo možné sa vyhnúť nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že konajúci súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenia neodkladného
opatrenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.Zdôraznil, že podstata sporu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka účtovných
operácií s finančnými prostriedkami spoločnosti žalovaného, a teda otázky či v období od 01.06.2023

do 31.05.2024 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 536 592,07 eura alebo či mal účtovať „ostatné
rezervy“ vo výške 646 510 eur. Dôvodil, že bez ohľadu na to, k akému záveru dospeje súd v konaní o
zaplateniezisku,takjehokonanienemaloakýkoľvekdopadnamajetokspoločnosti,nakoľkonímnedošlo
k zmenšeniu majetku spoločnosti a teda žiadnym spôsobom nemohlo ohroziť exekúciu uplatneného
nárokužalobcov.Ďalejuviedol,ževšetkyplatby,vykonanézúčtovjehospoločnosti,ktorýmiargumentujú

žalobcovia boli odôvodnené a riadne zdokladované v účtovníctve s tým, že:
a. platba zo dňa 28.03.2025 na účet obchodnej spoločnosti W. B. GmbH v sume 3 733,75 eura
predstavuje odmenu za účtovné služby poskytované spoločnosti PCS IT - Trading, k. s., pričom jedná
sa o spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a jediným konateľom je otec žalobcu v 1. rade - J. B.;
b. platba zo dňa 31.03.2025 na účet vedený pod menom W. B. v sume 154 710,37 eura je čiastočnou
úhradou faktúry W. B. č. 2024/04, vystavenej spoločnosti žalovaného a predstavuje čiastočnú úhradu

provízie W. B. za obchody sprostredkované spoločnosti v období od 01.01.2018 do 31.05.2024.

Žalovaný namietal, že žalobcovia nepreukázali, že by sa zbavoval svojho majetku bez riadneho
protiplnenia a zároveň uviedol, že účtovanie zisku, či „ostatných rezerv“ nemá žiaden dopad na majetok
spoločnosti, teda nemôže zakladať obavu, že exekúcia uplatneného nároku žalobcov bude ohrozená.

Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že ak mali žalobcovia za to, že exekúcia ich pohľadávky je alebo môže
byť ohrozená, mali postupovať podľa § 343 CSP a požadovať zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
na jej zabezpečenie.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal
mu náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

5. Odvolanie žalovaného bolo žalobcom doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 04.12.2025.
Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a predmetné uznesenie je potrebné zmeniť.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami

b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
23. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery

strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento
vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané

nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými
okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna
obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa
ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený

nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie,
že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcami navrhované neodkladné opatreniesleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobcovia musia
osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči
žalovanému ohrozená, pričom ohrozenie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre

nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný
výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou

nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V tomto kontexte odvolací súd dáva do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/144/97 zo dňa 22.07.1997 (zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) v zmysle ktorého: „Samotný dlh nemôže
bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré

podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

Prednariadenímneodkladnéhoopatreniamusísúdzvážiť,čizásahdoprávdotknutejstranyjeprimeraný
žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o majetok,
na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti

zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na ktorej zabezpečenie súd
nariaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť
celkom zjavný nepomer. Súd musí aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú
osobu, resp. poskytovať žalobcom neadekvátnu výhodu. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd
neodkladným opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že
je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.
ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali
nariadenia neodkladného opatrenia v znení špecifikovanom v bode 1. tohto rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcom doklady odôvodňujúce zaúčtovanie položky
„ostatné rezervy“ vo výške 646 510 eur v účtovnej závierke spoločnosti žalovaného za účtovné obdobie

od 01.06.2023 do 31.05.2024, za účelom ich použitia ako dôkazu v konaní o vyplatenie zisku alebo
alternatívne, aby žalovaný odstránil z uvedenej účtovnej závierky položku „ostatné rezervy“ vo výške
646 510 eur a aby z dôvodu obavy žalobcov, že exekúcia ich nárokov bude ohrozená, súd uložil
žalovanému povinnosť pre vykonanie prevodu finančných prostriedkov, resp. majetku spoločnosti okrem
obligatórnych platieb ako úhrada mzdy, odvodov a daní, vyžiadať si súhlas zhromaždenia spoločníkov,

a to za účelom zabezpečenia ich pohľadávky v sume 236 585,94 eura s príslušenstvom (z toho nárok
žalobcu v 1. rade v sume 148 733,18 eura + nárok žalobcu v 2. rade v sume 68 586,80 eura + nárok
žalobcu v 3. rade v sume 19 265,96 eura, t.j. spolu v sume 236 585,94 eura), ktorú si voči žalovanému
uplatnili v konaní titulom nároku na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti na základe per rollam
prijatého rozhodnutia spoločníkov žalovaného o rozdelení zisku spoločnosti zo dňa 05.02.2025 (viď

bližšie uvedené v bode 3. tohto rozhodnutia, č.l. 131 s. sp.). Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.

25. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.

26. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
v otázke posúdenia subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu
odvolací súd uvádza, že zo znenia § 324 ods. 3 CSP jednoznačne vyplýva, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru,

že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia možné, samotný návrh zamietne, čo platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia by boli splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárnepritom musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne tento účel
komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.

Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy,
ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. určovacia žaloba, žaloba
na nepeňažné plnenie, prípadne neexistencia obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie). Pokiaľ však

dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa všeobecných
kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne
okolnosti prípadu. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu
rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Vzhľadom na skrátený zjednodušený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z
vlastnejiniciatívyskúmaťsplnenieinýchakovšeobecnýchpodmienoknadosiahnutieúčelusledovaného

zabezpečovacím opatrením a bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov žalobcom ako
navrhovateľom,niejenavyšespôsobilývyhodnotiťkonkrétneotázkysúvisiacesprípadnýmvlastníctvom
veci, práva alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z
dôvodu obavy ohrozenia exekúcie. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám
osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie

sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu
obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s poukazom na prednostnú
alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne
skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného
práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách.

V predmetnom spore sa žalobcovia/komanditisti žalovaného domáhajú vyplatenia podielu na zisku
spoločnosti na základe per rollam prijatého rozhodnutia spoločníkov žalovaného o rozdelení zisku
spoločnosti zo dňa 05.02.2025. Z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a zo žaloby vo veci samej je zrejmé, že účelom sledovaným žalobcami v 1. až 3. rade

bolo zabezpečenie žalobného nároku na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti žalobcom
ako komanditistom uplatňovaného voči spoločnosti žalovaného. K princípu subsidiarity ohľadom
navrhovaného neodkladného opatrenia uviedli, že návrhom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia neosvedčili, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nemožné. Je zrejmé, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci
nie je vylúčené, keďže žalobcovia sa obávajú o ohrozenie exekúcie nimi žalobou uplatnenej peňažnej
pohľadávky, teda že žalovaný v budúcnosti nebude disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami
potrebnými na vyplatenie podielu na zisku spoločníkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď predmetom sporu na základe podanej žaloby je nárok
na peňažné plnenie žalobcov - vyplatenie podielu na zisku voči spoločnosti žalovaného a dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je obava z ohrozenia budúcej exekúcie žalovaného, odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom
prípade nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie práve z dôvodu, že žalobcami sledovaný účel tohto

procesného inštitútu možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP, pričom žalobcovia
dostatočne neosvedčili a nezdôvodnili v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvod, pre ktorý
by zabezpečovacie opatrenie v danom prípade nebolo možné nariadiť a aké dôvody by tomu bránili.
S poukazom na uvedené a na zásadu hospodárnosti (čl. 17 CSP) odvolací súd dodáva, že ak súd
dospeje k záveru, že čo i len jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je splnená, je

nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné podmienky, pretože ani ak by boli, nemohlo by to
už viesť k inému rozhodnutiu. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade
nebola splnená podmienka subsidiarity v zmysle § 324 ods. 3 CSP a s ktorou sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal a tým došlo k porušeniu princípu subsidiarity
neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.27. K odvolacej námietke žalovaného, že povinnosť vydať doklady odôvodňujúce zaúčtovanie položky
„ostatné rezervy“ vo výške 646 510 eur v účtovnej závierke spoločnosti žalovaného za účtovné obdobie
od 01.06.2023 do 31.05.2024 zostavenej dňa 11.02.2025 nie je bezodkladnou úpravou pomerov, ale

ide o vykonanie tzv. edičnej povinnosti podľa § 189 CSP, ktorú je nutné vykonať v rámci riadneho
súdneho konania a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia, a že žalobcovia majú zákonné právo
na nahliadnutie do účtovníctva spoločnosti, a ak majú za to, že im bolo toto právo upreté, majú možnosť
voči nemu podať žalobu o splnenie povinnosti odvolací súd uvádza, že účelom úpravy procesného
inštitútu neodkladného opatrenia nie je zabezpečovať stranám sporu dôkazy v konaní vo veci samej.

Žalobcoviaakokomanditistižalovanéhosúoprávnenínahliadaťdoúčtovnýchkníhaúčtovnýchdokladov
spoločnosti a majú právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky. V prípade porušenia uvedených
oprávnení majú možnosť podať žalobcu voči spoločnosti o splnenie povinnosti sprístupniť účtovné
dokumenty spoločnosti. Zároveň v konaní vo veci samej majú žalobcovia možnosť podať návrhy na
vykonanie dôkazov (§ 149 CSP), na uloženie edičnej povinnosti žalovanému (§ 189 CSP), prípadne na
zabezpečenie dôkazov (§ 345 CSP).

V nadväznosti na uvedené, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 13/2020-18 zo dňa 22.01.2020, v ktorom sa uvádza, že: ,,Poukazujúc na predmetné
ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ústavný súd konštatuje, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia
neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak

podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom
ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že jej aplikácia sa
primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy
fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené. Ústavný súd pripúšťa, že aplikáciu
princípu subsidiarity je potrebné posudzovať vždy individuálne, avšak zároveň je toho názoru, že

v prípade sťažovateľov využitie iného právneho inštitútu môže účelnejšie zabezpečiť ochranu práv
sťažovateľov ako opomenutých účastníkov stavebného konania (sťažovatelia v správnom súdnom
konaní túto možnosť využili a podali aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pozn.)
a vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčiť potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného
opatrenia (m. m. I. ÚS 257/2019).“.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade možno ochranu práv žalobcov účelnejšie zabezpečiť
využitím iných účinných právnych nástrojov, a preto považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za
dôvodnú.

28. K odvolacej námietke žalovaného, že bez ohľadu na to k akému záveru dospeje súd v konaní o
zaplatenie zisku, teda či v období od 01.06.2023 do 31.05.2024 dosiahol zisk pred zdanením vo výške
536 592,07 eura, alebo či mal účtovať „ostatné rezervy“ vo výške 646 510 eur, tak jeho konanie nemalo
akýkoľvek dopad na majetok spoločnosti, nakoľko ním nedošlo k zmenšeniu majetku spoločnosti, a
preto žiadnym spôsobom nemohol ohroziť prípadnú exekúciu žalobou uplatneného nároku žalobcov, a

že všetky platby vykonané z účtov spoločnosti boli odôvodnené a riadne zdokladované v účtovníctve,
že žalobcovia nepreukázali, že by sa zbavoval svojho majetku bez riadneho protiplnenia s tým, že
platba na účet spoločnosti W. Q. v sume 3 733,75 eura predstavuje odmenu za poskytnuté účtovné
služby touto spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a jediným konateľom je otec žalobcu v 1. rade
- J. B. a platba na účet vedený pod menom W. B.r v sume 154 710,37 eura je čiastočnou úhradou

provízie W. B. za obchody sprostredkované spoločnosti v období od 01.01.2018 do 31.05.2024 odvolací
súd uvádza, že predmetom konania vo veci samej bude preukazovanie uplatneného nároku žalobcov
na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti voči žalovanému. Súd v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dokazovanie nevykonáva, ale vychádza zo skutočností, ktoré má osvedčené
z predložených dôkazov. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani existencia právneho pomeru medzi stranami

sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej
nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom
aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe
bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená.

Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalobcovia neosvedčili relevantnými dôkazmi
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by
predstavovala bezprostrednú hrozbu, ktorá by zakladala opodstatnenosť zásahu do vzájomnéhoprávneho vzťahu strán, ako ani neosvedčili, že im hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu ich práv a oprávnených záujmov, prípadne, že im
hrozí zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že sa im viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu

ochranu. V súvislosti s tvrdeniami žalobcov, že žalovaný vykonal dva bezhotovostné bankové prevody
z jeho účtu pravdepodobne za účelom zníženia jeho disponibilných prostriedkov a tým znemožnenia
vyplatenia im zisku, a ktorým má dochádzať k uprednostňovaniu úhrad záväzkov žalovaného voči iným
osobám pred záväzkami voči žalobcom na vyplatenie podielu na zisku, a že nemožno vylúčiť obavu, že
žalovanýtýmtospôsobomkompletnevyvediezospoločnostiakékoľvekdisponibilnéprostriedkyodvolací

súd uvádza, že žalobcovia netvrdili ani neosvedčili žiadnym relevantným dôkazom, že by uvedené
prevody v sume 3 733,75 eura a 154 710,37 eura žalovaný realizoval bez primeraného protiplnenia,
zároveň nijako neosvedčili, že by uvedené konanie žalovaného smerovalo k úmyselnému zmenšovaniu
jeho majetku a ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie, ako ani netvrdili a neosvedčovali nepriaznivú
finančnú situáciu žalovaného, naopak v konaní si uplatňujú vyplatenie podielu na zisku spoločnosti,
a preto samotné tvrdenia žalobcov, že žalovaný uprednostňuje úhrady záväzkov iných osôb pred

vyplatením ich podielu na zisku spoločnosti a ničím neosvedčená obava žalobcov, že takýmto spôsobom
vyvedie žalovaný akékoľvek disponibilné prostriedky zo spoločnosti bez bližšieho zdôvodnenia a
osvedčenia sú preto len v hypotetickej rovine vychádzajúce z ich subjektívnej obavy. Pri rozhodnutí o
nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže zohľadňovať len samotné subjektívne obavy žalobcov
o možnom vzniku škody. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné neisté postavenie žalobcov nemôže

byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale podkladom pre podanie žaloby. Žalobcovia
nijako neosvedčili k akému nenahraditeľnému zásahu do ich práv by došlo, zároveň neosvedčili vznik
ani ďalší nárast škody na ich strane. Odvolací súd uvádza, že akýkoľvek žalobcami uplatnený nárok na
podiel na zisku bude možné posúdiť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci samej. V
danej veci tak neplatí, že sa žalobcom neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, a že by pre nich

meritórne rozhodnutie stratilo význam. V súvislosti s uvedeným odvolací súd zdôrazňuje, že na účely
nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodujúca možnosť vzniku akejkoľvek ujmy, ale len takej,
ktorá má charakter nenapraviteľného zásahu. Existencia alternatívnych právnych prostriedkov ochrany
tak vylučuje naliehavosť potrebnú pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má
opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa

podstatne zhoršila právna pozícia žalobcov v danom právnom vzťahu.

Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť
taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcov v
konaní vo veci samej a rozhodnutie súdu vo veci samej v prospech žalobcov by už stratilo význam,

čo v predmetnej právnej veci nemožno konštatovať. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov
spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie,
ktoré by vytvorilo nezvratný právny stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným
následkom (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 zo dňa 09.02.2017).

Žalobcovia nepredložili súdu relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej
úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a nepreukázali, že sa žalovaný zbavuje
svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.
Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcov, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom
osvedčení, ktoré by malo vyvolať obavu z ohrozenia možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením

zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného
predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v
predmetnom návrhu a jeho prílohách neuviedli žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť
nimi tvrdenej obavy existujúcej v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie žalovaného,
ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k úmyselnému zbavovaniu sa jeho majetku

bez primeraného protiplnenia a taktiež neosvedčili insolventnosť žalovaného a dôvodnosť obavy,
že exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť
bezprostredne, čo v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z obsahu tvrdení
žalobcov v predmetnom návrhu a k nemu pripojených listín, osvedčené nebolo. Samotné tvrdenia
žalobcov o uprednostňovaní záväzkov voči iným osobám pred vyplatením žalobou uplatneného nároku

na podiel na zisku, ktorými odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, však neosvedčovali
naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a teda, že by v danom prípade existovala obava,
že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť
potreby ochrany svojho práva nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorá je základnoupodmienkou pre jeho nariadenie. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že v
predmetnej veci neboli dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania
a pre naplnenie tohto účelu je nevyhnutné nakladať s finančnými prostriedkami na účte, že nariadené
neodkladné opatrenie fakticky znemožňuje výkon jeho podnikateľskej činnosti a bez hlasovania

spoločníkov nie je schopný uhrádzať ani faktúry telekomunikačným operátorom, či plnenia v prospech
poskytovateľov energií, teda že nariadené neodkladné opatrenie je značne neprimerané cieľu, ktorý
sleduje a znefunkčňuje ho ako podnikateľský subjekt, čím môže dôjsť k vzniku škôd, ktorých finančné
vyjadrenie bude násobne prevyšovať výšku žalobou uplatneného nároku na vyplatenie podielu na zisku
spoločnosti odvolací súd uvádza, že súd musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu

k pohľadávke, na ktorej zabezpečenie súd nariaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu
neodkladného opatrenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd musí aj v tomto prípade
rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Požadované obmedzenie musí byť primerané a
nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcom neadekvátnu
výhodu. Odvolací súd zastáva názor, že formulácia smerujúca k uloženiu povinnosti žalovanému pre

vykonanie prevodu finančných prostriedkov, resp. majetku spoločnosti okrem obligatórnych platieb voči
orgánom štátnej správy a/alebo samosprávy alebo na základe ich právoplatného rozhodnutia (úhrada
mzdy, odvodov a daní), vyžiadať si súhlas zhromaždenia spoločníkov, pre ktorý sa vyžaduje minimálne
50 % všetkých spoločníkov žalovaného, vzbudzuje pochybnosti o primeranosti takéhoto zásahu do jeho
majetkovej sféry nakoľko žalobcovia vymedzili svoju požiadavku v návrhu spôsobom znamenajúcim

zásadné sťaženie bežného fungovania spoločnosti žalovaného, ktorý by si tak musel vyžiadať súhlas
spoločníkov s úhradou faktúr vyplývajúcich zo všetkých obchodno-záväzkových vzťahov, a to bez
ohľadu na ich výšku, ako aj bez ohľadu na poskytnuté plnenie, teda za poskytnutie akýchkoľvek
plnení spoločnosti vrátane telekomunikačných služieb a poskytnutých energií. Uložením tejto povinnosti
by sa tak zasiahlo do jeho právneho postavenia nad nevyhnutnú mieru, keďže žalobcovia mali aj

pre prípad osvedčenia nemožnosti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v danej veci iný adekvátny
právny nástroj, a to nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanému zákaz nakladať s
finančnými prostriedkami na účte v banke do výšky žalobou uplatneného nároku na vyplatenie podielu
na zisku spoločnosti. Navrhované neodkladné opatrenie by tak žalovaného obmedzilo neprimerane
nad nevyhnutný rozsah. Na základe uvedeného nie je naplnený jeden z predpokladov na nariadenie

neodkladného opatrenia, a to princíp proporcionality. Odvolací súd dodáva, že ak nie je daná
proporcionalita intenzity ochrany a zásahu, nie je možné vyhovieť návrhu žalobcov, a to bez ohľadu
na to, či sú osvedčené ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd túto
odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia sú procesne
povinní tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na jeho nariadenie, inak nemôžu
byť úspešní a ich návrh bude súdom zamietnutý. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia
sú kumulatívne, čo znamená, že ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemožno mu vyhovieť a
návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý (§ 328 ods. 1 CSP). Odvolací súd dospel k záveru,

že žalobcovia neosvedčili skutočnosti, že v predmetnej veci je opodstatnená dočasná úprava práv
a povinností účastníkov právneho vzťahu formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že
reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

31. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.33. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré vznikli
stranám sporu v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a v súvislosti s

odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu, rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d/ a e/ CSP).