Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825010172
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825010172.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému ml. A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. XXX, okr. C. D. E. stíhanému pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného
zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. e) Trestného poriadku obžalovaného ml. A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale
bytom F. XXX, okr. C. D. E.
pre skutok právne posudzovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona

v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
spolu s už odsúdenými ml. A. B., nar. X.X.XXXX vo C. D. E. a ml. G. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E.
dňa 10.01.2024 na chodníku pred kostolom v obci F. napadli poškodeného a to tak, že obžalovaný ml.
A. B. v čase o 07.19 hod. napadol poškodeného v čoho dôsledku poškodenému vypadol mobilný telefón
na zem a opakovane päsťami rúk udieral poškodeného do hlavy, pričom následne došlo k vzájomnému

naťahovaniu a prešli na cestu, následne k nim priskočil obžalovaný ml. G. B., ktorý zozadu chytil
poškodeného pod krkom a 2x ho opakovane udrel do hlavy a hornej časti tela, pričom sa poškodenému
podarilo vytrhnúť a vzdialiť sa späť na chodník, kde na neho vyskočil obžalovaný ml. G. B. a lx kopol
poškodeného do brucha, následne ho obžalovaný ml. G. B. stiahol na zem a vtedy obžalovaný ml.
A. B. 5x päsťami rúk udrel poškodeného a následne v čase o 07.20 hod. k ním pribehol ml. A. B.,
ktorý poškodeného 5x udrel a 2x po ňom dupol a ml. A. B. 5x dupol po poškodenom, čím takto všetci
obžalovaní poškodenému E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I. XX, J. C. D. E. spôsobili zranenia a
to zlomeninu bázy základného článku IV. a V. prsta pravej ruky bez posunu, pohmoždenie čela vpravo,

pohmoždenie čela vľavo s odreninou, pohmoždenie ľavého ucha s odreninou, pohmoždenie temennej
oblasti vpravo, pohmoždenie temennej oblasti vľavo, pohmoždenie pravej ruky v oblasti základných
článkov IV. a V. prsta s odreninami, pohmoždenie v oblasti zápästia vpravo s odreninami, pohmoždenie
predlaktia vpravo, pohmoždenie brušnej steny a pohmoždenie predkolenia vpravo, ktoré si vyžiadali
dobu liečenia 33 dní a škodu poškodením mobilného telefónu a oblečenia vo výške 92 eur

spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože obžalovaný mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty

rok svojho veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho
protiprávnosť.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok tak ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval tak ako je uvedené,ktorého konania sa mal obžalovaný dopustiť spolu s už odsúdenými ml. A. B., nar. X.X.XXXX vo C. D.
E. a ml. G. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E..

Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 13T/40/2024, v ktorom boli ml. A. B. a ml. G. B., brat
obžalovaného, rozsudkom zo dňa 14.5.2025 uznaní za vinných z uvedeného zločinu a prečinu.

Uznesením zo dňa 14.5.2025 bolo konanie proti ml. A. B. vylúčené na samostatné konanie, ktoré je
vedené pod sp. zn. 13T/35/2025 a preto aj súd upravil výrok rozsudku berúc do úvahy vyššie uvedené

o už odsúdených.

Obžalovaný neurobil žiadne z vyhlásení z dôvodov, ktoré súd rozoberie nižšie.

Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
K. L. M. a z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých znalca K. M. I.,

výsluchom oboch znalcov, správami Základnej školy a materskej školy v E. spolu s prílohami, správami
K. N. K., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako priloženými posudkami
a napokon aj odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a zistil tento skutkový stav.

Dokazovanie znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov bolo vykonané v pôvodnom konaní, keďže

skutočnosti počas neho zistené boli potom aj dôvodom na vylúčenie veci na samostatné konanie,
pričom súd vychádzal aj z tohto dokazovania, keďže po vylúčení veci zostali zachované účinky dovtedy
vykonaného dokazovania.

Znalec K. L. M. podal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.

58/2024, v ktorého závere konštatoval, že znaleckým vyšetrením u mladistvého obžalovaného zistil
zníženie intelektu, ktoré sa pohybuje v dolnom pásme ľahkého stupňa závažnosti. Pri hodnotení úrovne
rozpoznávacích a ovládacích schopností bral u obžalovaného mladistvého do úvahy fakt, že samotný
skutok sa realizoval v skupine, zároveň bral v úvahu jeho sklony k impulzivite a tiež aj skutočnosť, že
osobnosť posudzovaného je ľahšie ovplyvniteľná ( sugestibílna ), na základe týchto skutočností jeho

rozpoznávacieaajovládacieschopnostivčaseskutkuhodnotilakopodstatnoumierouznížené,nievšak
zaniknuté. Posudzovaný aj pri svojom nižšom intelekte je schopný pochopiť spoločenskú nebezpečnosť
jednoduchého trestného činu, napríklad krádež, fyzické napadnutie a podobne. Rovnako pri svojom
nižšom intelekte je schopný dodržiavať spoločenské normy. Chvíľami pôsobí dojmom, že nechápe
otázky, ktoré sú mu kladené, pretože na kladené otázky reaguje mykaním plecami, ale pri forsírovaní

otázok, opakovanom dôraznom dotazovaní, pri zjednodušení stavby otázky nakoniec posunkami
a primitívnou vetnou skladbou reaguje k veci a k téme otázky za týchto okolností je schopný vystupovať
pred súdom a je schopný po poučení pochopiť zmysle trestného konania. Znalec u mladistvého nezistil
závislosť od alkoholu ani na iných návykových látkach, u posudzovaného nezistil ani chorobu či poruchu,
kvôli ktorej by jeho pobyt na slobode bol nebezpečný pre spoločnosť. Ochrannú psychiatrickú liečbu

nenavrhoval, ani túto liečbu nepovažuje za potrebnú a indikovanú, duševná zaostalosť sama osebe
nedisponuje jedinca k páchaniu trestnej činnosti a ochranné psychiatrické liečenie nie je indikované,
nenavrhuje vzhľadom na nezistenú závislosť od alkoholu či iných návykových látok ani ochrannú
protialkoholickú alebo protitoxikomanickú liečbu. U posudzovaného zatiaľ išlo o ojedinelé porušenie
právnych noriem, prognźa jeho ďalšieho vývoja bude závisieť od kvality prostredia, v ktorom sa bude

pohybovať, od výchovného pôsobenia v primárnej rodine, prípadne podpory, ktorú mu môže poskytnúť
pedagogický personál a od jeho vlastnej snahy.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých K. M. I. v znaleckom
posudku č. 4/2024 uviedol, že zo samotného psychodiagnostického stretnutia a z dostupných

materiálov o osobe mladistvého obžalovaného sa dá usudzovať, že sa jedná o osobnosť skôr
introvertovane socializovaného typu, nezrelú, nesamostatnú, s nízkym stupňom poznávania, s vyšším
stupňom sugestibility, s emočne determinovaným správaním, bez zvýšeného kognitívneho zváženia
budúceho možného efektu svojho rozhodnutia. Tým jeho správanie môže nadobudnúť neriadenú,
impulzívnu podobu. Myslenie je oslabené, menej štruktúrované, skôr egocentricky zamerané v zmysle

uspokojovania svojich vlastných potrieb. V prežívaní je neistý s vyššou potrebou pozitívneho ocenenia
a motivovania k podaniu dobrého výkonu. Úroveň jeho mentálnych schopností je odhadovaná do
nižšieho pásma ľahkej duševnej zaostalosti. K dôsledkom rodinného a sociálneho prostredia na
utváranie osobnosti mladistvého uviedol, že vyšetrením nebol zistený neprimeraný alebo inak ohrozujúcivplyv sociálneho či rodinného prostredia na osobnosť mladistvého, že matka sa snaží dbať na potreby
svojich oboch synov a obzvlášť na potreby mladistvého A., keďže je aj jeho opatrovateľkou a voči
nemu je zvýšene citlivá. Z anamnézy rodiny je zrejmé, že zdravotný postih – sluchový hendikep –

je genetickou – dedičnou poruchou, ktorou trpeli aj iní členovia rodiny z matkinej strany. K otázke
ovplyvnenia mladistvého obžalovaného jeho osobnostnými rysmi znalec uviedol, že pre uvedené
postihnutie – nižšie pásmo ľahkej duševnej zaostalosti sú charakteristické jeho jednoduchosť a naivita,
t.z. môže byť jednoduchý vo svojom myslení a správaní, môže ľahko dôverovať iným a nemusí rozumieť
komplexným sociálnym situáciám; pomalá adaptácia a učenie sa, t.z. môže mať problémy s adaptáciou

na nové situácie a potrebovať viac času na učenie sa nových zručností alebo konceptov. V spojitosti
s jeho sluchovým hendikepom sa uňho očakáva prejav zvýšenej potreby podpory, vyhľadávania
istoty, opatrný prístup k novým situáciám, zraniteľnosť v sociálnych interakciách ( môže prejavovať
zraniteľnosť v sociálnych interakciách kvôli možnému obmedzeniu porozumenia sociálnych signálov
alebo nedorozumeniam ), potreba štruktúry a rutiny. Uvedené spĺňa predpoklad k zvýrazneniu jeho
ovplyvnenia správania v oblasti jeho emocionálnej regulácie, čo môže viesť k prejavom emocionálneho

stresu, frustrácie alebo hnevu, ktoré môžu ovplyvniť jeho správanie a interakciu s inými. K tomu,
aká je prístupnosť mladistvého k psychoterapeutickému, prípadne inému výchovnému pôsobeniu
znalec uviedol, že túto považuje za výrazne obmedzenú a to v dôsledku jeho čiastočne zníženého
obmedzenia porozumenia z dôvodu jeho zníženej mentálnej úrovne, ako aj v dôsledku výrazného
obmedzenia porozumenia z dôvodu jeho sluchového hendikepu. Na ďalšiu otázku o schopnosti

mladistvého obžalovaného pochopiť význam aj zmysel prejedenia jeho činu súdom znalec konštatoval,
že z psychologického hľadiska vníma túto jeho schopnosť za problémovú. Síce jeho mentálne
úroveň mu dovoľuje rozpoznať situáciu v zmysle pochopenia prejednania zodpovednosti za svoje
správanie a prípadného trestu, ale v spojení s jeho sluchovým, rečovým hendikepom a obmedzenosťou
porozumenia viažucu sa na jeho dorozumievanie prevažne v domácom prostredí, môže byť jeho

pochopenie samotnej situácie narušené a obmedzené. Napokon pokiaľ sa týka posúdenia znalcom, či
mladistvý obžalovaný v čase spáchania činu v mesiaci január 2024 po dovŕšení štrnásteho roku svojho
veku dosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť
alebo ovládať svoje konanie a v prípade, ak niektorá z týchto zložiek je znížená, tak do akej miery
a z akej príčiny, tento uviedol, že z dostupných materiálov je zrejmé, že jeho rozumová úroveň je na

takej úrovni, kde sa dá očakávať, že by mal rozpoznať protiprávnosť svojho konania, resp. to čo robiť
smie a čo nesmie. Jeho mravnú vyspelosť, z dôvodu jeho dorozumievacieho hendikepu znalec vníma,
že oproti rozumovej je ešte na nižšom vývojovom stupni, t.j. pred 14. rokom jeho veku, kde sa uňho dá
predpokladať jeho nedostatočná kognitívna regulácia svojho správania, t.z. nedokáže z rozhodovacieho
procesu vytesniť emócie a to obzvlášť v emočne nabitých situáciách, a tak sa jeho správanie viaže

na aktuálny emočný prežitok s výsledkom silného prejavu impulzivity. Tiež ešte znalec uviedol, že
komunikácia mladistvého sa viaže na kontakt s jeho matkou, samotnej interpretácii rozhovoru mladistvý
bez dopomoci nerozumie a táto sa viaže len na jednoduché výrazy a jeho nepresné odpovede.

Obaja znalci boli za účasti druhého znalca vypočutí aj na hlavnom pojednávaní, pričom obaja boli

oboznámení aj so správami zabezpečenými až po podaní obžaloby a to K. N. K. zo dňa 13.1.2025
a Základnej školy s materskou školou E. zo dňa 21.1.2025.

Znalec K. L. M. na výzvu, aby sa opätovne vyjadril, či mladistvý obžalovaný A. B. chápe zmysel
trestného konania, ale aj z pohľadu toho, či je schopný porozumieť aj prípadným poučeniam, následkom

takýchto poučení, ktoré by súviseli s jeho vyjadreniami v trestnom konaní, uviedol, že A. vie rozlíšiť, čo
je správne a čo je nesprávne. Aj napriek opakovaným konštatovaniam jeho sklonov k impulzivite, pri
prebiehajúcom súdnom konaní sedí celý čas pokojne, neruší pojednávanie svojim správaním. Nemá
záznamy v priestupkovom spise o konaní, ktoré by bolo hodnotené ako nejaké trestné, to znamená,
že by nevedel dodržiavať spoločenské normy. On vie, že ak spraví nie čo zlé, môže byť trest, v takejto

zjednodušenej podobe chápe zmysel trestného konania z psychiatrického hľadiska. Jeho logické
a abstraktné myslenie je znížené, ako popísal aj v posudku. Neporozumie poučeniu v spisovnom jazyku,
sparagrafmi,vtejterminológii,odbornýmvýrazomneporozumie.Jetonaozajlentáprimitívnaúroveň,ak
spravím niečo zlé, môžem byť potrestaný. Mohlo by to byť aj v takom ponímaní ako je to v rámci výchovy,
teda, že ak ako dieťa urobí niečo zlé, rodič ho môže potrestať. Ku s obžalovaným počas vyšetrenia

uviedol, že obžalovaný pri vyšetrení bol s ním v miestnosti sám z dôvodu, že z klinickej praxe sa stretáva
často s prípadmi, kedy keď dôjdu hendikepovaní ľudia na ambulanciu na vyšetrenie v doprovode,
napr. dieťa – rodič, tak rodič preberá iniciatívu v rámci komunikácie s lekárom, a častokrát odpovedá
namiesto dieťaťa. V tomto prípade pani K. sedela za dverami, nebola pri samotnom vyšetrení. Verbálnykontakt popísal v posudku aj komunikáciu. Obžalovaný dokáže v tej veľmi zjednodušenej podobe
komunikovať so svojim okolím, na niektoré otázky nemusí odpovedať, ale keď sa trvá na odpovedi,
tak dokáže zodpovedať. To bolo konštatované aj v správach zo školy, ktorá je s ním v priebehu týždňa

v dennodennom kontakte, že ten kontakt s ním je možný, ale je sťažený a väčšinou sa dorozumieva
jednoduchými posunkami. Obžalovaný vie rozlíšiť, čo je správne a čo je nesprávne, krádež či fyzické
napadnutie sú jednoduché trestné činy, v rámci ktorých jedinec, ktorý má osvojené spoločenské normy,
vie svoje konanie ovládať do takej miery, aby sa takýchto činov nedopúšťal. Obžalovaný n by nepochopil
zložitejší trestný čin, napr. podvod, kde je potrebné porozumieť zmluvám a podobne. Jeho správanie

je vôľou ovládateľné a tak je to aj pri týchto jednoduchých trestných činoch. On nepôjde do obchodu
a nezoberie vec, lebo vie, že sa to nemá. Takisto ako počas pojednávania sedí v miestnosti, nikoho
nenapáda, lebo vie, že sa to nesmie. To sú tie jednoduché veci, ktoré vie pochopiť a takéto pravidlá
dodržiavať. Preto hodnotil jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase skutku ako podstatnou
mierou znížené. Obžalovaný vie síce dodržiavať tieto spoločenské normy, ale pri samotnom skutku bral
v úvahu samotnú situáciu a teda, že skutok sa odohrával v skupine, bola tam istá emócia v rámci tej

skupinovej aktivity, boli tam tie jeho sklony k impulzivite, bral v úvahu aj ľahšiu ovplyvniteľnosť pudovo,
že sa pridal k nejakému dianiu v rámci skupiny. Nehodnotil ich ako zaniknuté, keby mal zaniknuté
rozpoznávacie schopnosti, bil by všetkých hlava nehlava, v rámci toho skutku by nerozlišoval, či je tam
niekto príbuzný alebo nie, ale pridal by sa k tej aktivite pudovo. Rovnako aj tie ovládacie schopností
by neboli obmedzené na pár úderov, ale by pokračoval v tom svojom správaní, preto ich nehodnotil

ako zaniknuté. Určitú úlohu v jeho správaní zohralo aj to, že chcel ochrániť príbuzného, teda brata,
obžalovaného ml. G. B.. On takto vnímal túto situáciu, že jeho brat bol na zemi. Každý človek má v sebe
aj sklony k impulzivite. U niektorých jedincov sa uvedené prejavy môžu zvýrazniť napr. prostredím,
vktoromsapohybuje,naučenýmivzorcamisprávaniavurčitýchsituáciách,ktorériešitakýmtospôsobom
zaúčelomdosiahnutiasvojhocieľu,viem,žekeďniekohozbijem,takdosiahnemnejakýcieľ,tojepríklad.

Tieto prejavy v bežných situáciách sa nemusia objavovať, ale môže tam byť podnet, ktorý tieto situácie
zvýrazní. Uvedená situácia mohla byť takýmto silným podnetom. Obžalovaný nebol iniciátorom, preto
aj uviedol, že to bolo ojedinelé delikventné správanie. V jeho charakteristikách nenašiel žiadnu známku
o tom, že by takéto prejavy boli bežné.

Znalec K. M. I. uviedol, že úroveň rozumovej schopnosti obžalovaného sa pohybuje v ľahkom stupni
mentálnej zaostalosti, čo pre takýchto ľudí dáva nejaký predpokladal, že sú vzdelateľní, ale s určitým
obmedzením,dokoncasamôžuajzamestnaťvnejakýchjednoduchšíchprácach,prevažnemanuálneho
charakteru a z tohto pohľadu dá sa usudzovať aj na rozvoj myslenia v tej báze, že by mal byť schopný
vedieť, čo sa smie robiť a čo sa vlastne nesmie robiť. Dokonca sú schopní získať aj odborné znalosti

nejakým výučným listom. To platí vo všeobecnosti o takýchto ľuďoch. Čo sa týka obžalovaného, veľkú
úlohu tu zohráva jeho sluchový hendikep a ak konštatoval, že jeho mravná úroveň je ešte pod vekovou
hranicou 14 rokov, resp. bola v čase skutku pod touto úrovňou, vychádzal z toho, že jeho celkové
sociálne zručnosti a tým aj pochopenie, ktoré za iných okolností ľudia bez hendikepu by mali zvládnuť,
sú v jeho prípade výrazne obmedzené a dá sa predpokladať, že jeho správanie a myslenie, konanie

nebude zodpovedať jeho vekovej úrovni, ani mentálnej úrovni. K tomu, že konštatoval pri objektívnom
vyšetrovaní úroveň kresby sedem ročného dieťaťa uviedol, či je možné určiť aj jeho mentálnu úroveň
nejakým vekovým určením, uviedol, že to robil na základe projektových testov a kresby, na základe
toho to vyhodnocoval. Určenie ohľadom nejakého vekového zaradenia, čo sa týka rozumovej a mravnej
vyspelosti, je problémová oblasť. Nedá sa to jednoznačne určiť, možno to naozaj posudzovať len na

základe jeho správania, odpozorovania správania a z psycho-diagnostického hľadiska len na základe
projektívnych testov, ktorými sú prevažne kresby. Kresba je štandardizovaný test, na základe ktorého
vie odtipovať úroveň vývinu osobnosti a intelektu. Ku konštatovania znalca K. M., že obžalovaný vie
rozpoznať čo robiť smie a čo nesmie, uviedol, že úplne s tým súhlasí, len na dodatok ozrejmil, že princíp
alebo to, na čom sa tá osobnosť zakladá, musíme rozlíšiť či sa jedná len o človeka so sluchovým

postihnutím v rámci hluchoty alebo hluchonemého človeka. U A. jeho svet sa obmedzil na vizuálne
vnímanie a emočné vnímanie. To znamená, on sa nebude orientovať alebo nie je predpoklad, že by
sa orientoval na základe verbálnych inštrukcií, ale primárne sú mu bližšie emočné podnety a dá sa
tým pádom aj očakávať, že v rôznych situáciách a najmä v emočne vyhrotených situáciách bude konať
emočne vyhrotene. Môže byť aj agresívny. To, že tam bol v tom konflikte zaangažovaný aj brat, zohráva

obrovskú úlohu. Emócia je u neho komunikačná vlastnosť, takto komunikuje s prostredím. Aj tu, keď už
bol dlho sám, a zrejme nerozumie, čo sa deje, tak sa obracia na mamu, potrebuje uistenie, nadobudnúť
pocity, ktoré ho robia stabilnejším. Teda, keď vidí, že mama tu kľudne sedí, tak vie, že môže kľudne
sedieť. A tým, že videl, ako brat je v konfliktnej situácií, on nebude rozlišovať, kto ju začal alebo vyvolaltú situáciu, ale bude jednať emočne, pôjde bratovi na pomoc. Dá sa očakávať, že ten emočný podtón
situácie je pre A. omnoho charakteristickejší ako pre populáciu bez sluchového hendikepu. V ďalšom
uviedol, že sám po vyšetrení a vypracovaní posudku uvažoval, čo s takýmto človekom, a prikláňa sa

k posudku K. M., že A. nevníma ako nejaký typ človeka, ktorý je nebezpečný pre spoločnosť.

Podľa lekárskych správ K. N. K. bol u nich mladistvý vyšetrený prvýkrát v roku 2019, podľa skorších
záznamov nepočuje od narodenia, načúvací prístroj do školy nosil, aj tak nekomunikoval, dorozumieval
sa posunkami. Podľa neurologického vyšetrenia K. O. konštatovaná hluchonemota a mentálna

retardácia. Ide o pacienta s hluchonemotou, ktorá je aj vzhľadom na mentálnu retardáciu len čiastočne
kompenzovaná načúvacími prístrojmi, ktoré sú nápomocné hlavne na rozpoznávanie zvuku a hluku
vonkajšieho prostredia. Reč sa u pacienta nevyvinula, dorozumieva sa posunkami, ktorým rozumie
hlavne matka, ide o stav nemenný. V ostatnej správe zo dňa 6.2.2026 uviedla, že mladistvý načúvací
prístroj nechce nosiť, znakovú reč sa nenaučil, v škole vraj povedali, že je to ťažké ho naučiť.

K osobe mladistvého sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v správe zo dňa
11.1.2024 a 16.4.2024 a uviedol, že mladistvý pochádza z úplnej rodiny, otec H. je nezamestnaný
a matka K. poberá príspevok na opatrovanie, ktorým opatrovaným je mladistvý. Rodičia majú dve deti,
zabezpečujú starostlivosť a výchovu jednému nezaopatrenému dieťaťu, rodina poberá príspevok na

opatrovanie a prídavok na jedno dieťa. Rodina býva v murovanom dome, obývajú dve izby a kuchyňu,
súčasťou domu je sociálne zariadenie, domácnosť je zariadená štandardným nábytkom, v dome je
zapojenáelektrinaavoda,domácnosťjevykurovanátuhýmpalivom.Hygienaaporiadokvdomácnostije
na požadovanej úrovni. Mladistvý A. bol v školskom roku 2023/2024 žiakom 6. ročníka špeciálnej triedy
variant A ZŠ a MŠ C. E., pričom zo správy vyplýva, že do školy chodí pravidelne, čistý a upravený, na

vyučovaní je pozorný, počúva pokyny učiteľa, so spolužiakmi vychádza kamarátsky. Žiak má zdravotné
znevýhodnenie, mal by mať načúvací prístroj, ktorý do školy nosí sporadicky. Spolupráca s rodičmi
je na dobrej úrovni, všetky vymeškané hodiny má ospravedlnené. V ďalšom uviedli, že mladistvý je
hluchonemý a z toho dôvodu je s ním problémová komunikácia, komunikuje s ním prevažne matka.
Navštevuje ORL K. K. vo Vranove n. T. a tiež navštevuje neurologickú ambulanciu K. O. a chodil aj

na psychiatrické vyšetrenia do Michaloviec, naposledy v roku 2022. Matka uviedla, že od incidentu
mal mladistvý psychické problémy, v noci nemohol spať, užíval lieky, čo prinieslo zlepšenie. Tiež
uviedli, že mladistvého neviedli v evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch správania, že rodičia
neuvádzajúproblémysvýchovou,ževoľnýčastrávihlavnevdomácomprostredí,sporadickysazdržiava
v miestnej komunite. V rodine mladistvého sú stabilné vzťahy a vo vzťahu k mladistvému sú obaja

rodičia akceptujúci a podporujúci. Mladistvý má kladný citový vzťah k bratovi G. a skutku, ktorého sa
dopustil,ľutuje.Záveromúraduviedol,žerodičiazabezpečujúdieťaťuriadnustarostlivosťvrámcisvojich
možností a schopností, snažia sa formovať jeho osobnosť a vytvárajú mu podmienky pre jeho zdravý
telesný a duševný vývin.

Základná škola a materská škola v E. vo svojich správach uviedla, že mladistvý je žiakom špeciálnej
triedy variant A, nastúpil k ním v školskom roku 2022/2023, prišiel zo ZŠ F.. Do školy chodí pravidelne,
čistý a upravený. Na vyučovaní je pozorný, milý, počúva pokyny učiteľa, so spolužiakmi vychádza
kamarátsky. Má zdravotné znevýhodnenie ( sluchové postihnutie ), hovorí veľmi málo, väčšinou
prikyvuje, ochotne spolupracuje, no porozumenie je slabé. Pri práci potrebuje zopakovať hlasným

a názorným spôsobom inštrukcie. Uisťuje sa tak, či danú úlohu vyriešil správne. Spolupráca s rodičmi
je na dobrej úrovni, žiak má všetky hodiny ospravedlnené. Dňa 16.1.2025 uviedli, že v školskom roku
2024/2025 je mladistvý žiakom siedmeho ročníka, že postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho
programu pre žiakov s viacnásobným postihnutím ( sluchovým a ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia – variant A ). Vzdeláva sa odzeraním z pier a názornou ukážkou činnosti tak ako na 1. stupni

v F.. Potrebuje neustále vedenie a pomoc. Škola zaslala aj správy z vyšetrení, ktoré mala k dispozícii.

Podľa správy z psychologického vyšetrenia Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva,
Snina z roku 2019 psychologické vyšetrenie bolo realizované na žiadosť školy z dôvodu
rediagnostického vyšetrenia, rovnaké vyšetrenie bolo vykonané aj v roku 2018, v ktorej centrum

konštatovalo, že ide o klienta so sluchovým postihnutím, výraznejšie nesmelý, neistý, odzerá, ale
vzhľadom k výrazne nízkemu porozumeniu v spisovnom jazyku, je aj toto porozumenie problematické.
Verbálny prejav na nízkej, defektnej úrovni, ak klient niečo povie, tak výrazne nezrozumiteľne, dyslálicky.
Celé vyšetrenie bolo postavené na výraznej artikulácii pedagóga, s jednoslovnými pokynmi pedagógaa následným predvedením činnosti, ktorú mal klient realizovať. Klient na všetko súhlasne prikyvoval,
aj keď nerozumel, čo má realizovať. Niekedy len hádal, čo sa od neho vyžaduje. Kontaktný rozhovor
nerealizovaný; zložky fonematiky nerealizované; dokáže identifikovať niekoľko písmen, skôr ich vyhľadá

v texte; zvláda len opis aj to je „prenášanie textu“ len vo vizuálnej rovine, nečíta text, ktorý opisuje.
Matematické poznatky na výrazne nízkej úrovni.

Ohľadom zdravotného stavu mladistvého si súd z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou, sociálny odbor, zabezpečil aj lekársky posudok a komplexný posudok v súvislosti

s poskytovaním príspevku na opatrovanie na mladistvého obžalovaného, ktorého poberateľkou je jeho
matka.

Podľa lekárskeho posudku z roku 2020 mladistvý nepočuje, nosí načúvací aparát, nerozpráva,
dorozumieva sa posunkami, poruchy správania a nočné pomočovanie. S odkazom na závery vyšetrenia
praktickým lekárom, psychiatrického vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, psychologického vyšetrenia

a ORL vyšetrenia diagnosticko – funkčné hodnotenie, časť A: hluchonemota, stredne ťažká duševná
zaostalosť a enuresis nocturna a časť B: vrodená obojstranná hluchota u detí 80% a stredná mentálna
retardácia + ostatné zdravotné postihnutia so záverom, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Z komplexného posudku na účely miery funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov vyplýva, že v oblasti
mobility a orientácie je konštatované, že v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má narušenú
schopnosť orientácie ( vrodená obojstranná hluchota u detí, stredná mentálna retardácia ), v oblasti
komunikácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť komunikácie
( obojstranná hluchota u detí, stredná mentálne retardácia ). V ďalšom posudok obsahuje skutočnosti

o poskytnutých kompenzáciách.

V odpise z registra trestov obžalovaný nemá žiaden záznam, nebol doposiaľ súdne trestaný a žiaden
záznam nemá ani v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR.

Vzhľadom na vek mladistvého obžalovaného a čas spáchania skutku je nepochybné, že mladistvý sa
mal dopustiť skutku potom, čo dovŕšil štrnásty rok svojho veku, ale neprekročil pätnásty rok svojho veku.

V tomto kontexte je potom potrebné poukázať na príslušné ustanovenia Trestného zákona upravujúce
tresnú zodpovednosť takýchto osôb.

Podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok
svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

Osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho

veku, sa považuje za mladistvú ( § 94 ods. 1 Trestného zákona ).

V zmysle § 94 ods. 2 Trestného zákona ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na
mladistvého ostatné ustanovenia tohto zákona.

Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej
a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za
tento čin trestne zodpovedný (§ 95 ods. 1 Trestného zákona ).

Na uvedené ustanovenia Trestného zákona potom nadväzujú aj príslušné ustanovenia Trestného

poriadku.

Podľa § 337 Trestného poriadku v konaní proti mladistvému treba bezodkladne čo najdôkladnejšie zistiť
aj stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil
a bol vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti

dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa uloží aj orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a obci. V prípade potreby sa zisťovanie pomerov mladistvého vykoná
opakovane.U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy skúmať, či bol
spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie ( § 338 ods. 2 Trestného

poriadku ).

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 22 ods. 1 Trestného zákona zákonodarca, až na výnimku
v súvislosti so spáchaním trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, spája
následky v podobe vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti u fyzickej osoby, ktorá v čase spáchania

skutku dovŕšila 14. rok veku. Trestný zákon osobitným spôsobom upravuje trestnú zodpovednosť
fyzických osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu dovŕšili 14. rok veku a neprekročili 18. rok svojho
vekuaoznačujeichzamladistvé(§94Trestnéhozákona).Stanovenienajskoršiehovekuprevyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti má síce právny charakter, avšak úzko súvisí s rozumovou a mravnou
vyspelosťou, ktorá sa u priemerného zdravého jedinca vo veku štrnásť rokov predpokladá na takej
úrovni, ktorá zakladá jeho schopnosť adekvátne rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie

( rozumová a vôľová zložka ).

S prihliadnutím na skutočnosť, že osoba vo veku štrnásť rokov je stále vo vývoji a prebieha u nej
proces dospievania, ktorý je u každého jednotlivca individuálny a závisí od mnohých vnútorných faktorov
( genetické, organické anomálie ) a vonkajších faktorov

( výchovné prostredie a sociálne interakcie ), zákonodarca na túto skutočnosť reflektuje zavedením tzv.
podmienenej ( relatívnej ) trestnoprávnej zodpovednosti a obligatórnym skúmaním rozumovej a mravnej
vyspelosti u osoby, ktorá v čase skutku dovŕšila 14. rok veku a neprekročila 15. rok veku v kontexte
následného posúdenia možnosti rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie. V prípade, že
sa niektoré z uvedených faktorov u konkrétneho jedinca uplatnia výraznejšie, dochádza k narušeniu

plynulosti vývoja, čo môže vyústiť až do zníženej sociálnej adaptácie, porúch správania a prípade až do
protispoločenského správania vo forme páchania priestupkov alebo trestných činov.

Priskúmanírozumovejvyspelostijepredmetomskúmaniaintelektuálnaúroveňjedincaaschopnosťjeho
myslenia, kým pri skúmaní mravnej vyspelosti je predmetom miera osvojenia si spoločenských noriem

a hodnôt a vytváranie si vlastného hodnotového systému na pozadí všeobecne platných spoločenských
noriem a pravidiel, a to s ohľadom na obvyklú úroveň vyspelosti u priemerného zdravého jedinca vo
veku 14 – 15 rokov.

Pri tzv. podmienenej trestnej zodpovednosti je potrebné posudzovať úroveň rozumovej a mravnej

vyspelosti osobitne vo vzťahu k ovládacej a rozpoznávacej zložke. Posúdenie stupňa rozumového
a mravného vývoja mladistvého medzi 14. a 15. rokom veku spadá do kompetencie znalca psychológa.
Jeho úlohou je na pozadí odborného vyšetrenia stanoviť rozumový a mravný vývoj jedinca a porovnať
ho so stupňom, aký dosahuje priemerný zdravý jedinec v jeho veku.

Podmienená trestná zodpovednosť sa objektívne viaže na čas spáchania skutku, nie na čas posúdenia
obžalovaného.

Znalecký posudok ( prípadne odborné vyjadrenie ) a podporne i ďalšie zabezpečené dôkazy týkajúca
sa pomerov mladistvého v kontexte skutku, ktorý spáchal, tvoria vo svojom súhrne podklad pre

prijatie právneho záveru o jeho schopnosti rozpoznať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie.
Nedostatok niektorej zo zložiek podmienenej zodpovednosti nemusí byť nevyhnutne prejavom duševnej
poruchy, poprípade až v zmysle nepríčetnosti v čase skutku, táto sa posudzuje samostatne znalcom
psychiatrom, ak primárne vyšetrenie znalcom psychológom odôvodní jej možnú existenciu.

Súd vyššie uviedol závery znaleckých posudkov jednak z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria ale aj posudku z odboru psychológie. Rovnako súd uviedol skutočnosti z výsluchu znalcov
K. L. M. a K. M. I. na hlavnom pojednávaní, kedy sa bližšie vyjadrili, resp. bližšie ozrejmili svoje závery
a zistenia aj v kontexte následne zabezpečených správ k osobe mladistvého obžalovaného.

Stručne možno zhrnúť, že znalec K. M. konštatoval u obžalovaného, že jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti boli podstatnou mierou znížené, nie však vymiznuté, ku ktorému záveru sa vyjadril potom aj
počas výsluchu, kde uviedol, že ich takto konštatoval s tým, že obžalovaný vie dodržiavať spoločenskénormy a tiež uviedol, že do úvahy bral aj samotnú situáciu, za ktorej ku skutku došlo a teda, že sa
skutok odohrával v skupine a bola tam istá emócia a sklony k impulzivite na strane obžalovaného. Znalec
sa vyjadril aj k schopnosti obžalovaného porozumieť poučeniu obžalovaného na hlavnom pojednávaní

s tým, že týmto nie je schopný porozumieť. Tiež znalec poukázal na to, že v danom prípade sa
jednalo o „jednoduchý trestný čin“, teda nebol to nejaký podvod. Osobitne však vo vzťahu k otázke tzv.
podmienenej trestnej zodpovednosti obžalovaného je potrebné brať do úvahy závery znalca z odboru
psychológiaK.M.I.,ktorýsazaoberalposúdenímúrovnemravnejarozumovejvyspelostiobžalovaného.
Znalec pokiaľ sa týka rozumovej schopnosti konštatoval úroveň obžalovaného v pásme ľahkej mentálnej

zaostalosti. Výslovne na otázku, či obžalovaný dosiahol v čase skutku takú úroveň rozumovej a mravnej
vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo svoje konanie ovládať uviedol, že rozumová
úroveň je na takej úrovni, ale jeho mravnú vyspelosť z dôvodu jeho dorozumievacieho hendikepu vníma,
že je oproti rozumovej na nižšom vývojom stupni, t.j. pred 14. rokom jeho veku, keďže nedokáže
z rozhodovacieho procesu vytesniť emócie a to obzvlášť v emočne nabitých situáciách. Vo výpovedi
sa znalec vyjadroval jednak vo všeobecnosti o ľuďoch ako je obžalovaný, no osobitne k obžalovanému

zdôraznil, že u neho veľkú úlohu zohráva jeho sluchový hendikep a teda jeho mravná úroveň v čase
skutku bola pod vekovou hranicou 14 rokov, keď poukázal na to, že jeho celkové sociálne zručnosti
a tým aj pochopenie sú v jeho prípade výrazne obmedzené a dá sa predpokladať, že jeho správanie
a myslenie, konanie nebude zodpovedať jeho vekovej úrovni.

Vo vzťahu k u obžalovaného konštatovanej hluchonemote, tak ako táto bola opakovane uvádzaná
v správach K. K., otorinolaryngológa ale aj v posudkoch úradu práce vrátane lekárskeho posudku
posudkového lekára ale aj komplexného posudku obžalovaného ako osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím či v správach z psychologického vyšetrenia Súkromného centra špeciálno-pedagogického
poradenstva, kde sa jednoznačne hovorí o vrodenej hluchonemote, potom znalec psychológ

konštatoval, že u obžalovaného sa jeho svet obmedzil na vizuálne vnímanie a emočné vnímanie a potom
sa obžalovaný neriadi nejakými verbálnymi inštrukciami, nezisťuje, čo stalo, ale koná najmä v emočne
vyhrotených situáciách emočne vyhrotene a preto keď obžalovaný videl, že jeho brat už odsúdený G.
B. je v konfliktnej situácii, on nevedel vyhodnotiť, kto ju začal, ale konal emočne v tom zmysle, že išiel
bratovi na pomoc.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo svojom súhrne a to najmä záverov znaleckých
posudkov, najmä znalca z odboru psychológia, ale aj správ týkajúcich sa osoby mladistvého
obžalovaného či už zo školy, z vyšetrení jednak jeho fyzického stavu ale aj z psychologických vyšetrení
dospel súd k záveru, že obžalovaný ml. A. B. v čase spáchania skutku nedosiahol takú úroveň

rozumového a mravného vývoja, aby si uvedomil, že koná proti normám spoločnosti regulujúcom
ochranu jednotlivca v rozsahu, aký dosahujú jeho vrstovníci, teda nedosiahol takú úroveň rozumovej
a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť, preto mladistvého obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.

Súd ešte stručne poukazuje na to, že pokiaľ sa týka trestnoprávnej zodpovednosti, obžalovaný dosiahol
vek 14 rokov 24.3.2023, ku skutku a vek pre priestupkovú zodpovednosť až 24.3.2024, teda až po skutku
a to v kontexte tých záverov, že doposiaľ nebol trestne a priestupkovo postihnutý, no súčasne nebolo
zistené, žeby bol vyšetrovaný orgánmi činnými v trestnom konaní ako maloletý.

Na samotný záver považuje súd za potrebné uviesť, že zo zápisníc o hlavnom pojednávaní v pôvodnej
aj tejto veci, ale aj zo zvukových záznamov z nich vyhotovených, je zrejmé, že zo strany súdu, ale aj
strán konania či znalcov, bola snaha nadviazať kontakt s obžalovaným, no tento často nereagoval ani
na svoje krstné meno, preto aj vzhľadom na vyjadrenia znalcov a skutočnosti zistené o jeho zdravotnom
stave a psychickom stave nebol ani na hlavnom pojednávaní poučený ako obžalovaný a ani vypočutý,

aj keď sa všetkých pojednávaní v doprovode matky zúčastnil. Zostáva preto už len akýmsi otáznikom,
ako sa teda mladistvý vzdelával aj keď sa tak dialo v rámci špeciálneho vyučovacieho variantu.

Poškodení boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní ešte v pôvodnom konaní pod sp. zn.
13T/40/2024 na civilný proces, preto už v tomto konaní o ich nárokoch nebolo potrebné rozhodovať

postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.