Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 54P/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125209294
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125209294.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. F. XXX, t.č.
bytom B. XXX, G. a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. F., o návrhu matky na úpravu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne, ktorú bude
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2025.

IV. Zročné výživné za čas od 01.09.2025 do 28.02.2026 v sume 1200 eur súd p o v
o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod
následkom straty výhody splátok.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 04.09.2025 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletej A. a navrhla, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na
výživu maloletej sumou 250 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2024 a styk aby neupravoval.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú v kontakte od októbra 2024, otec odvtedy
na výživu maloletej nijako neprispieva a s maloletou sa nestretáva. Všetku starostlivosť o maloletú
zabezpečujematka,ktorážijevspoločnejdomácnostismanželomaichspoločnýmmaloletýmdieťaťom,
s ktorým je matka na materskej dovolenke.

3. Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie naň si na adrese trvalého pobytu neprevzal. Podľa
oznámenia OO PZ Močenok, ktoré na žiadosť súdu vykonalo šetrenie pobytu otca, by sa otec mal

zdržiavať v zahraničí.4. Keďže otec si predvolanie na súdu poslednej známej adrese jeho pobytu neprevzal v odbernej
lehote, súd rozhodol o vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti, keďže na to boli splnené zákonné
podmienky.

5. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní odporučila návrhu matky vyhovieť a výživné určiť
v sume 200 eur mesačne.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov

a obsahu pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:

7.MaloletáA.B.sanarodiladňaXX.XX.XXXXXzovzťahurodičov,otecknejuznalotcovstvo.Vminulosti
rodičia žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome patriacom matkinmu otcovi a jeho bratovi, ktorý
matke v priebehu tohto konania darovali a ktorý teraz matka s manželom rekonštruuje. Rodičia sa rozišli
v októbri 2024, otec sľúbil, že výživné na maloletú bude platiť, preto matka čakala s podaním návrhu, ale

keďže otec s platením nezačal, v septembri 2025 podaním návrhu požiadala, aby o výživnom rozhodol
súd.

8. Matka dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. C. D..
Matka s ním bola na materskej dovolenke, od 04.02.2026 je evidovaná ako nezamestnaná na úrade

práce a na rodičovskú dovolenku nastúpil jej manžel I. D., ktorý je zamestnaný v J. K. L.. M. ako manažér,
priemernemesačnezarába2260eur,jerozvedený,zrozvedenéhomanželstvapochádzajúdvemaloleté
deti, N. D., nar. XX.XX.XXXX a G. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti ich
matky a matkin manžel je rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 21P/152/2017 zo dňa 26.01.2018
zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou 100 eur mesačne. Okrem týchto má

matkin manžel ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom narodeným mimo manželstva – I.
D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar. XX.XX.XXXX, o ktoré sa s ich matkou stará v rámci striedavej osobnej
starostlivosti na základe mimosúdnej dohody a to v týždňových intervaloch.

9. Matka s rodinou býva v podnájme v obci G., za podnájom mesačne platia 800 eur a v obci si prerábajú

rodinný dom, ktorý matka získala do vlastníctva v priebehu tohto konania darovacou zmluvou od svojho
otca a jeho brata.

10. Maloletá A. navštevuje materskú školu, je predškoláčka, matka jej platí stravu 25 eur mesačne a raz
ročne ZRPŠ 30 eur. Maloletá je zdravá. So svojím otcom sa naposledy videla v októbri 2024, spomína

ho, že ju klamal o tom, že za ňou príde, ale neprišiel. Matkinho manžela oslovuje tatko.

11. Otec sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, podľa matky nie je v zahraničí, má informácie, že sa
pohybuje v M., kde býval aj po ich rozchode v podnájme. Zrejme nepracuje, čo matka usudzuje z toho, že
na staršieho syna O. H. B., nar. XX.XX.XXXX neplatí súdom určené výživné, čo jej povedala matka tohto

dieťaťa pani H. s tým, že na otca podala aj trestné oznámenie, keďže jej na výživnom dlhuje 4000 eur.

12. Zo spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 32P/60/2021 súd zistil, že maloletý O. H. B. je rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/83/2015 zo dňa 01.07.2015 zverený do osobnej starostlivosti jeho
G. G. A. H. a otec je povinný prispievať na jeho výživu, pôvodne sumou 80 eur mesačne a s účinnosťou

od 29.04.2021 sumou 160 eur mesačne. Výživné bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 32P/60/2021 zo dňa 08.07.2021, právoplatným toho istého dňa.

13. Zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom Okresný súd Galanta vyhlásil predmetný rozsudok vyplýva,
že otec vo výpovedi ako účastník konania uviedol, že je zamestnaný ako vodoinštalatér v H. s čistým

priemerným mesačným zárobkom 1800 až 1900 eur. V tom čase býval s matkou mal. A. v rodinnom
dome patriacom jej otcovi a mesačné výdavky otec uviedol vo výške 800 až 1000 eur. Mal. A. mala
v tom čase dva roky.

14. V súčasnosti otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne dávky,

v minulosti podnikal v oblasti vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo, živnostenské oprávnenie mu vzniklo dňa
05.09.2008 a podnikateľskú činnosť ukončil v roku 2015.15.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný, pretože bolo preukázané,

že rodičia maloletej A. nežijú spolu a otec na výživu maloletej neprispieva a nijako sa nepodieľa na jej
výchove.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o maloletú sa stará výlučne matka, ktorej s výchovou
pomáha aj jej manžel, s ktorým sa starajú tiež o spoločného maloletého syna a o maloleté deti matkinho

manžela z jeho predošlých vzťahov.

30. Súd preto návrhu matky vyhovel, maloletú A. zveril do jej osobnej starostlivosti, určil, že obaja
rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2025, od mesiaca, v ktorom matka podala

návrh a napokon rozhodol, že styk otca s maloletou neupravuje.

31. Čo sa týka určenia výživného, súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej, na osobné,
príjmové a majetkové pomery, na počet ich vyživovacích povinností, keď bolo preukázané, že okremmal. A. má každý z rodičov ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a u otca súd
prihliadol aj na jeho zárobkové možnosti a schopnosti.

32. Matka je nezamestnaná, v súčasnosti poberá len prídavok na dve deti spolu v sume 120 eur
mesačne, jej manžel je od tohto mesiaca na rodičovskej dovolenke so spoločným maloletým synom.

33. Otec podľa zistení súdu nie je evidovaný ako nezamestnaný, v systéme Sociálnej poisťovne nie je
vedený ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani poberateľ dôchodku. Súd

preto pri určení výšky výživného vychádzal z potenciality otcových príjmov, čo znamená, že prihliadol na
otcove zárobkové možnosti a schopnosti. Otec v konaní na Okresnom súde Galanta sp. zn. 32P/60/2021
uvádzal, že pracuje v H. s čistým mesačným príjmom 1800 až 1900 eur, pracoval ako vodoinštalatér. V
tejto oblasti má dosiahnuté vzdelanie a vykonával v nej aj podnikateľskú činnosť. Súd tieto skutočnosti
vyhodnotil tak, že ak otec už pred piatimi rokmi vedel nadštandardne (oproti priemernému platu v SR)
zarobiť, je aj v súčasnosti v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v prípade, že chce pracovať, zarábal

dostatočne na to, aby mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom. Súd
zohľadnil výšku výživného, ktorú je otec povinný platiť na svoje staršie dieťa, maloletého syna O. H.,
kde je rozhodnutím súdu určené výživné v sume 160 eur mesačne.

34. Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov

k deťom, tzv. tabuľkové výživné, je odporúčaná výška výživného v prípade, že povinný rodič má dve
vyživovacie povinnosti, pre maloleté dieťa predškolského veku vo výške 12% z príjmu povinného rodiča.
Pri predpokladanom príjme otca okolo 1800 eur mesačne, ktoré dokázal zarobiť už pred piatimi rokmi,
výškaurčenéhovýživnéhozodpovedákritériámstanovenýmuvedenouMetodikouajeprimeranáajveku
a odôvodneným potrebám maloletej. Podľa názoru súdu je v zárobkových možnostiach a schopnostiach

otca takto určené výživné platiť. Súd ešte dodáva, že matka si vyživovaciu povinnosť voči maloletej
čiastočne plní aj dennou osobnou starostlivosťou o ňu, na čo je súd v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine
povinný prihliadať.

35. Vyživovaciu povinnosť súd otcovi určil s účinnosťou od 01.09.2025, teda od podania návrhu a preto

rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do 28.02.2026 v sume 1200 eur (6
mesiacov x 200 eur) a ktoré otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným
výživným a v prípade, že bude v omeškaní s ktoroukoľvek splátkou, stane sa zročným celý dlh.

36. Styk maloletej s otcom súd neupravoval, pretože matka ani kolízna opatrovníčka o to nežiadali a súd

ani nezistil dôvod úpravy styku, pretože otec o stretávanie sa so svojou dcérou nejaví viac ako rok žiaden
záujem.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,

pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.