Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126232264
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:6126232264.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci veriteľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, v konaní
právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Kavulič, IČO: 37 940 317, s miestom podnikania Humenné,
Ul. 26. novembra 1510/3, proti dlžníkovi: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., G. D. XXX, o nariadenie
neodkladného opatrenia na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamieta.

II. Súd dlžníkovi proti veriteľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Veriteľ sa podaným návrhom na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov podaným na
tlačivestanovenomNariadeníEurópskehoparlamentuaRadyEÚč.65/2014 ozavedeníkonania
týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie

pohľadávokvobčianskychaobchodnýchveciachdomáhalvydaniaeurópskehopríkazunazablokovanie
účtu proti dlžníkovi. Uviedol, že proti dlžníkovi disponuje vykonateľným platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 4Up/1598/2025 zo dňa 18.11.2025,
ktorý právoplatnosť, ako aj vykonateľnosť nadobudol dňa 20.12.2025. Potrebu vydania neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že na základe uvedeného rozhodnutia je v zmysle poverenia vydaného
OkresnýmsúdomBanskáBystricausúdnejexekútorkyH.H.I.podsp.zn.J.XX/XXXXvedenéexekučné

konanie, v priebehu ktorého poverená súdna exekútorka zistila, že povinný nepreberá zásielky, na území
Slovenskej Republiky nemá vedené žiadne bankové účty, a rovnako tak žiadny nehnuteľný majetok.
Jediným jeho majetkom je motorové vozidlo, ktoré je blokované v rámci iného exekučného konania.
Dlžník (v Sociálnej poisťovni, a.s. je vedený ako SZČO) sa prevažne zdržiava v zahraničí a jediným jeho
účtom je účet v zahraničnej banke v E. - K. L. (č.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX).

2. K návrhu veriteľ pripojil fotokópiu platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica
sp. zn. XXX/XXXX/XXXX M. I. XX.XX.XXXX s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa XX.X.XXXX, Upovedomenie o začatí exekúcie EX
XX/XXXX-XX M. I. XX.X.XXXX, Správa o stave zo dňa XX.X.XXXX.

3. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov, európsky

príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len "príkaz na zablokovanie") je neodkladné
opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu. Na konanie o príkaze na zablokovanie
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných
opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, na konanie o návrhu na vydanie príkazu na

zablokovanie je príslušný všeobecný súd osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na
zablokovanie smeruje.5. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na
zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu; inak návrh sčasti alebo celkom

uznesením zamietne. Rozhodnutie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie sa doručí
navrhovateľovi. Ak sa má príkaz na zablokovanie vykonať v inom členskom štáte Európskej únie, súd,
ktorý príkaz na zablokovanie vydal, doručí navrhovateľovi príslušné tlačivá podľa osobitného predpisu
na podanie návrhu na výkon príkazu na zablokovanie.

6. V zmysle bodu 14 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014
o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť
cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“),
podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi
záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu. Preto ak veriteľ podá
návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako dosiahne vydanie rozsudku,

súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčiť, že
je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný. Od veriteľa by sa
okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu
uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by
výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože

existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkone existujúceho
alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za
nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by
mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa
mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom

spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho
konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že
výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo
opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie
pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe

považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná
situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na
vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.

7. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia, týmto nariadením sa zavádza konanie Únie, na základe ktorého môže

veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“
alebo„príkaz“),ktorýmsazabraňujeohrozeniunáslednéhovymáhaniaveriteľovejpohľadávkyprevodom
alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte,
a to až do sumy uvedenej v príkaze.

8. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch vymedzených v článku 3 bez ohľadu na povahu
príslušného súdu alebo tribunálu (ďalej len „súd“). Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne
veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným prípadom prípad, v ktorom
sa bankový účet alebo účty, ktoré majú byť príkazom na zablokovanie, vedú v inom členskom štáte ako:
a) v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva,
alebo
b) v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko.

10. Podľa čl. 6 ods. 3 Nariadenia v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku alebo súdneho
zmieru, právomoc vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku alebo
v súdnom zmieri majú súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vydal alebo v ktorom sa súdny zmier
schválil alebo uzavrel.

11. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné
dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie
vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatreniabude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Ak
veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými
sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy,

ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky
voči dlžníkovi úspešný.

12. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. d) Nariadenia, návrh obsahuje tieto informácie: číslo umožňujúce
identifikáciu banky, napríklad IBAN alebo BIC a/alebo názov a adresu banky, v ktorej má dlžník

jeden alebo viacero účtov, ktoré sa majú zablokovať.

13. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. f) Nariadenia, návrh obsahuje tieto informácie: v prípade,
že nemožno poskytnúť žiadnu z informácií uvedených v písmene d), vyhlásenie, že sa žiada o získanie
informácií o účte podľa článku 14, ak je takáto žiadosť možná, a dôvody, pre ktoré sa veriteľ domnieva,
že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte.

14. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia, súd prijme rozhodnutie prostredníctvom písomného konania na
základe informácií a dôkazov, ktoré veriteľ predložil vo svojom návrhu alebo spolu so svojím návrhom.
Ak sa súd domnieva, že predložené dôkazy sú nedostatočné, môže v prípade, že to umožňuje
vnútroštátny právny poriadok, veriteľa požiadať, aby poskytol dodatočné listinné dôkazy.

15. V zmysle čl. 12 ods. 2 Nariadenia, ak veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo
verejnej listiny, súd pred vydaním príkazu môže od veriteľa požadovať, aby poskytol zábezpeku uvedenú
v odseku 1 prvom pod odseku, ak to vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za potrebné a primerané.

16. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 Nariadenia, súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na
zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení. Súd
rozhodne o návrhu bezodkladne, najneskôr však do uplynutia lehôt stanovených v článku 18.

17. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 a 2 C.c.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22.Podľa§331ods.1C.s.p.,návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručísúdostatnýmstranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

23. Z uvedeného vyplýva, že európsky príkaz na zablokovanie účtov je osobitým druhom neodkladného
opatrenia, nariadený podľa osobitného predpisu, a to Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov
s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach. Na konanieo európskom príkaze na zablokovanie účtov sa primerane použijú ustanovenia C.s.p.
o neodkladných opatreniach, ak nariadenie o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na
zablokovanie účtov neustanovuje inak.

24. Právomoc slovenského súdu v danej veci rozhodovať je daná v zmysle čl. 6 Nariadenia. Príslušnosť
Okresného súdu Galanta v danej veci konať je založená podľa ustanovenia § 2 ods.
1 zákona č. 54/2017 Z.z. v spojení s ustanovením § 14 C.s.p., keďže osoba proti ktorej návrh smeruje,
teda dlžník, má trvalý pobyt v obvode tohto súdu.

25. Z charakteru európskeho príkazu na zablokovanie účtov ako druhu neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie
meritórneho rozhodnutia a toto neodkladné opatrenie môže vydať aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania. Podmienkou jeho vydania je však osvedčenie, že je naliehavo potrebné
prijať ochranné opatrenie vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, pretože existuje reálne

nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči
dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o reálnom nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky.
Pri vydaní európskeho príkazu na zablokovanie účtov je potrebné, aby veriteľ v každej situácii, aj vtedy,
keď už dosiahol vydanie rozsudku, súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje

súdnu ochranu, a že bez európskeho príkazu by výkon existujúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo
podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dlžník môže svoj majetok stroviť, skryť
alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu v neobvyklom rozsahu
alebo na základe neobvyklého úkonu. Existencia takejto obavy a nebezpečenstva súd posudzuje na
základe tvrdení a dôkazov predložených veriteľom. Pre vydanie príkazu na zablokovanie účtov je preto

nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o reálnom
nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky. Súd vydá príkaz na zablokovanie účtov, ak
veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné
prijať ochranu vo forme príkazu na zablokovanie. Veriteľ v konaní o nariadenie/vydanie európskeho
príkazu na zablokovanie účtov musí odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie

dlžníka/žalovaného) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka.

26. Príkaz na zablokovanie účtov v zmysle citovaného nariadenia, preto nemožno z hľadiska
jeho cieľa stotožňovať s obvyklou formou blokovania finančných prostriedkov na účte v
rámci exekučného konania. „Obvyklým“ blokovaním sa má dosiahnuť uchovanie prostriedkov na účte

povinného subjektu a následne uspokojenie vymáhanej pohľadávky z týchto prostriedkov.
Dôsledkom oboch spomenutých situácií (európskeho príkazu na zablokovanie účtov a
štandardného výkonu exekúcie) je zablokovanie účtu povinného/dlžníka, resp. finančných prostriedkov
na ňom, ich význam a účel je rozdielny. V štandardnom exekučnom konaní totiž nie
je podstatné, či povinný vykonáva úkony, ktorými by sa zbavoval svojho majetku, resp. znižoval jeho

hodnotu,zatiaľčoprieurópskompríkazenazablokovanieúčtovjeprávepreukázanietakéhotopočínania
dlžníka rozhodujúcou podmienkou jeho nariadenia. Príkaz na zablokovanie účtov má teda (prioritne)
ochrannú funkciu, má zabrániť tomu, aby dlžník prevodom alebo výberom prostriedkov z účtu úmyselne
znížil svoj majetok, a tak znemožnil alebo výrazne sťažil uspokojenie pohľadávky.

27. Pri posudzovaní potreby vydania príkazu na zablokovanie účtu súd vychádzal z konkrétnych
okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu a z dôkazov predložených veriteľom, pričom dospel
k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to
z dôvodu chýbajúcej naliehavej potreby úpravy pomerov a nepreukázania reálneho nebezpečenstva
zmarenia vymoženia veriteľovej pohľadávky. Samotná skutočnosť, že dlžník žije v zahraničí, kde aj

pracuje, že v prebiehajúcej exekúcii nebola doteraz uspokojená pohľadávka veriteľa ani len z časti
a že dlžník nemá iné účty ako účet označený veriteľom, a rovnako tak ani iný nehnuteľný majetok,
nie je dostatočným dôvodom na vydanie príkazu na zablokovanie účtu. Súd
poukazuje na to, že dlžník v budúcnosti môže nadobudnúť majetok (či už v Slovenskej republike, alebo
v inom štáte), ktorý bude postihnuteľný exekúciou na podklade predloženého exekučného titulu, avšak

podľa predpisov upravujúcich exekučné konanie platných v tom štáte, kde sa majetok, ktorý by mal byť
exekúciou postihnutý, nachádza.28. Veriteľ v danom prípade nekonkretizoval, aké konkrétne kroky smerujúce k zámernému
poškodzovaniu veriteľa dlžník vykonáva, nešpecifikoval konanie dlžníka, ktoré by smerovalo k
úmyselnému znižovaniu jeho majetku. Veriteľ v konaní kvalifikovane neosvedčil, že dlžník sa

nehospodárne zbavuje svojho majetku, čo by znamenalo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia a
neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali jeho obavy, že dlžník bude znižovať
hodnotu svojho majetku alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvňovať svoje majetkové pomery a
ohrozí budúci výkon exekúcie. Veriteľ mal povinnosť odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na
konkrétne správanie dlžníka) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka, čo súd v tejto

veci preukázané nemal. Nebolo teda osvedčené, že pohľadávka veriteľa naliehavo potrebuje súdnu
ochranu, t.j. že by bez vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov, mohol byť zmarený alebo
podstatnesťaženývýkonexistujúcehoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúd
poznamenáva, že pri absencii osvedčenia existencie reálnej hrozby zmarenia alebo sťaženia vymoženia
veriteľovej pohľadávky, nie je možné uplatniť postup podľa čl. 9 bodu 1 Nariadenia a veriteľa vyzvať
na doplnenie dôkazov, resp. uvedenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov, nakoľko podľa ustanovenia § 327 C.s.p., sa pri neodkladných
opatreniach nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád.

29. S poukazom na uvedené, súd návrh veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu
dlžníka zamietol.

30. Vzhľadom na bod 15 úvodných ustanovení Nariadenia v spojení s čl. 11 Nariadenia, dlžník
nebol informovaný o prebiehajúcom konaní. Uvedené neodporuje vnútroštátnej úprave, ktorý v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 54/2027 Z.z. favorizuje ustanovenia Nariadenia pred ustanovením
C.s.p., o neodkladných opatreniach.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia §

255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého tento vznikol dlžníkovi, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Vzhľadom k tomu, že dlžníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne mu nevyplývali ani zo súdneho
spisu, súd mu nárok na ich náhradu proti veriteľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia, na Okresnom súde Galanta v dvoch vyhotoveniach (§ 357písm. d) C.s.p.
a s poukazom na čl. 21 bodu 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.655/2014
o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s
cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.