Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203951
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203951.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom
Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381,
proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpenému Mgr. Jurajom

Jančigom, advokátom so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 56 316 941, v
konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/33/2025-50 zo
dňa 03. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odporcovi proti navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním
napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.
odvolaním napadnutého uznesenia) a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.
odvolaním napadnutého uznesenia).

1.1 Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností
vedených na LV XXX, k. ú. C. D. bez akéhokoľvek obmedzenia navrhovateľkou a povinnosť znášať
vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, jej manžela F. H., ako aj jej vnúčat A. H. a F. H.
na nehnuteľnosti – pozemky a do rodinného domu s. č. XXX, vedeného na LV XXX, k. ú. C. D.. Dospel
k záveru, že uloženie povinnosti strpieť vstup a prítomnosť iných osôb na nehnuteľnosti odporcu, ktorých

je výlučným vlastníkom, je zásahom do ústavou zaručeného vlastníckeho práva, a to jeho obmedzením,
ktoré je možné vykonať len
v nevyhnutnej miere. Preto sa primárne zaoberal primeranosťou prípadného obmedzenia vlastníckeho
práva odporcu v rozsahu navrhovanom navrhovateľkou vo vzťahu k nároku navrhovateľky s
prihliadnutím na okolnosti prípadu. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Liptovskom Mikuláši,
odboru kriminálnej polície sp. zn. ORP- 349/2-VYS-LM-2025 mal za osvedčené, že odporca je výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX, k. ú. C. D., obec C. D., a to rodinného domu s. č.
XXX postaveného na pozemku parcela C-KN č. 700/11 a pozemkov parcela C-KN č. 700/3, záhrada
s výmerou 357 m2, parcela C-KN č. 700/7, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 18 m2, parcela
C-KN č. 700/11, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 15 m2 a parcela C-KN č. 700/12, zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 60 m2, pričom vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
bol povolený dňa 17.01.2012 pod sp. zn. V 3403/2011 na základe právneho titulu Kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 14.10.2011, v spojení s Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011, medzi A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX (zomrelom dňa 02.03.2021) ako predávajúcimi a E. B.,nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim. Poukázal na to, že o uzavretí kúpnej zmluvy sa navrhovateľka mala
dozvedieť až v auguste 2025, kedy odporca vyzval svoju sestru F. G. H. k podpisu nájomnej zmluvy,
ktorej predmetnom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV XXX, k. ú. C. D.. Uviedol, že navrhovateľka

začala veci riešiť najprv mimosúdne, keď vyzvala odporcu k vráteniu vecí do pôvodného stavu a až
následne, keď odporca odmietol vec mimosúdne vyriešiť, podala proti odporcovi dňa 18.10.2025 trestné
oznámenie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe,
že odporca využijúc dôveru a právnu nevedomosť svojich rodičov pod zámienkou usporiadania a zápisu
hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na pozemku parcela C-KN č. 700/7, k. ú. C. D., im dal podpísať

Kúpnu zmluvu zo dňa 14.10.2011.
1.2 Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV XXX, k. ú. C. D.
na odporcu došlo v dôsledku jej právnej nevedomosti, súd prvej inštancie poukázal na rímskoprávnu
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ a vyslovil, že malo byť v záujme samotnej navrhovateľky zaujímať
sa o skutočnosti súvisiace s prevodom nehnuteľností, ktoré užíva, resp. užívali spoločne s manželom.
V danej súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka mohla mať vedomosť o ,,spornom“ prevode nehnuteľností

už pri vyporiadaní majetku v dedičskom konaní po manželovi E. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX,
keďže konanie po ňom bolo právoplatne skončené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
5D/186/2021.
1.3 Pokiaľ navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že odporca jej
bráni v užívaní predmetných nehnuteľností, čo má negatívny vplyv na jej zdravotný stav, súd prvej

inštancie túto skutočnosť nemal osvedčenú a zdôraznil, že z vyjadrenia navrhovateľky v podanom
trestnom oznámení ani v jeho doplnení nevyplynulo, že by odporca bránil navrhovateľke v užívaní
predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby mal súd okrem iného aspoň osvedčenú naliehavosť a bezodkladnosť
potreby takéhoto postupu. Dospel k záveru, že v danom prípade nevznikla potreba zasiahnuť do

vlastníckeho práva odporcu tak, ako navrhovala navrhovateľka. Mal za to, že aj keď nespochybňuje
skutočnosť, že zdravotný stav matky odporcu (navrhovateľky) môže byť závažný, tento nemôže slúžiť
ako argumentačné východisko dôvodnosti neodkladného opatrenia.
1.4 Vo vzťahu k návrhu navrhovateľky, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť
znášať vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., jej manžela F. H. a jej vnúčat A. H. a F. H. na nehnuteľnosti, t.j.

pozemky a do rodinného domu s. č. XXX vedeného na LV XXX, k. ú. C. D., súd prvej inštancie zdôraznil,
že je na výlučnej vôli vlastníka nehnuteľnosti, ako bude s nehnuteľnosťou nakladať. Dospel k záveru, že
navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila trvanie a dôvodnosť nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, z dôvodu čoho by mohla byť spôsobená
ujma na základných právach odporcu, a to najmä na vlastníckom práve.

1.5 Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie vyslovil, že pokiaľ navrhovateľka v petite návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného na OR PZ Liptovský Mikuláš pod č. k. ČVS: ORP-349-2005, tak
aj v prípade, že by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia v danom trestnom konaní, nevyriešila by
sa tým otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko dané rozhodnutie nie je právnym

titulom, na základe ktorého by kataster nehnuteľností mohol vykonať zmenu v subjekte vlastníka
nehnuteľností.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko
nebola v konaní úspešná. Z dôvodu, že úspešná strana, t.j. odporca nebol aktívne účastný konania
z dôvodu zamietnutia návrhu a konečné rozhodnutie sa mu nedoručuje, súd prvej inštancie rozhodol len

o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke neodkladného opatrenia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v celom rozsahu odvolanie.

2.1
Podľa názoru navrhovateľky, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď poukazoval na zásadu

„vigilantibus iura scripta sunt“, pretože ona nepredpokladala ani zo správania jej syna, že by bol schopný
podviesť vlastných rodičov a pripraviť ich o majetok a svojím spôsobom ukrátiť vlastnú sestru o zákonný
podiel z dedičstva. Nestotožnila sa so záverom súdu o neosvedčení ňou tvrdenej skutočnosti, že by
jej odporca bránil v užívaní predmetných nehnuteľností, pričom poukázala na to, že pri podaní návrhu
bola súdu predložená aj časť jej zdravotnej dokumentácie, z ktorej vyplýva, že jej zdravotný stav je

závažný, pretože je imobilná a odkázaná pri pohyboch na presun na invalidný vozík. Uviedla, že odporca
jej už v roku 2016, keď utrpela mozgovú príhodu, v čase ešte, keď bola v nemocnici, do telefónu
uviedol, že nemusí ani chodiť do domu, na čo ona zostala v šoku a napriek tomu ju sanitka priviezla do
rodinnéhodomuvC.D..Doplnila,žeakúkoľvekpomocjejvtomtosmereposkytujedcéraF.G.H.,pričomtáto jej poskytuje odbornú starostlivosť, nakoľko je odkázaná na poskytovanie liekov formou injekcie.
Z dôvodu, že súd nevyhovel návrhu, aby bolo uložené odporcovi strpieť vstup jeho sestry F. G. H., jej
manželovi F. H., vnúčatám A. H. a F. H. na dotknuté nehnuteľnosti, tak toto rozhodnutie, vzhľadom na

to, že nastáva zimné obdobie, znemožní navrhovateľke dostať sa z domu, nakoľko nie je schopná pri
snežení odpratať spred domu napadaný sneh z priľahlých chodníkov a tým vlastne pomohol odporcovi
znemožniť jej pohyb mimo priestorov domu. Súčasne uviedla, že odporca sa v predmetnom rodinnom
dome nezdržiava, nakoľko vlastní rodinný dom v obci Hybe.

2.2
Navrhovateľka sa nestotožnila s názorom súdu, že odporca jej nebráni v užívaní predmetnej
nehnuteľnosti, nakoľko už samotná skutočnosť, že nemôže umožniť vstup svojej dcéry a jej rodinných
príslušníkov do rodinného domu, je konaním, ktoré jej bráni užívať predmetný rodinný dom bez
akéhokoľvekobmedzenia.Vtejtosúvislostizopakovala,ževzhľadomnajejzdravotnýstavjejejpotrebné
aplikovať denne injekcie, ktoré jej odporca nie je ochotný aplikovať a nie je ani schopný jej túto potrebu

zabezpečiť. Uviedla, že odporca svojím správaním zašiel až tak ďaleko, že všetky odberné miesta médií
prepísal na svoju osobu, avšak poplatky a prípadne vzniknuté nedoplatky za spotrebované energie si
necháva platiť od nej.
2.3
Najednejstranesastotožnilasozáveromsúdu,ževčasededičskéhokonaniapojejnebohommanželovi

mohla zistiť, že nie je vlastníčkou rodinného domu v C. D., avšak v tejto súvislosti poukázala na to, že
jej syn, t.j. odporca ju ubezpečoval, že je všetko v poriadku, že môže naďalej užívať predmetný dom
bez obmedzenia a ubezpečoval aj svoju sestru, že pre navrhovateľku zriadil právo doživotného bývania,
čo sa až neskôr preukázalo, že tak navrhovateľku, ako aj sestru F. G. H. vedome zavádzal svojimi
tvrdeniami.

2.4
Navrhovateľka sa súčasne nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že nebola osvedčená
naliehavosť a bezodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom mala za to, že ak súd mal
pri rozhodovaní o návrhu pochybnosti, resp. potreboval hlbšie objasniť skutočný súčasný stav, tak ona

navrhovala, aby bola vypočutá osobne pred súdom spolu
so svojou dcérou F. H., a takto by bližšie ozrejmili správanie a nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov
voči odporcovi. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie pri rozhodovaní bral do úvahy len argumenty,
ktoré svedčia v prospech odporcu a na druhej strane jej argumenty považoval za nedostatočné.

2.5
Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Dňa 23.01.2026 navrhovateľka doručila súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie

dôvodov odvolania“, v zmysle ktorého doplnila odvolanie o Výzvu na sprístupnenie užívania rodinného
domu s. č. XXX vzhľadom na rapídne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky A. B. a priložila aj
lekársku správu z odborného ošetrenia a fotodokumentáciu.

4. Odporca v podaní označenom ako „Vyjadrenie k Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

Uzneseniu súdu a k Odvolaniu proti uzneseniu“ namietal, že navrhovateľka návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodňuje len svojimi vlastnými tvrdeniami, a to bez akéhokoľvek dôkazu,
príp. v rozpore so samotnou skutkovou situáciou. Zdôraznil, že jeho rodičia, a teda aj samotná
navrhovateľka, sú osobami, ktoré v čase podpísania predmetných kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti
vedeli čítať, písať, a preto považuje tvrdenie navrhovateľky za účelové a zavádzajúce. V danej súvislosti

poukázalnato,ženavrhovateľkaokremkúpnejzmluvypodpísalaajdodatokkukúpnejzmluvearovnako
tak bola spolu s manželom a odporcom upraviť aj obsah dodatku, a to priamo na Okresnom úrade
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kde je pri podpisoch na dodatku uvedený aj podpis zamestnanca
úradu, ktorý bol pri oprave a podpisovaní. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že nevedela, že podpisuje
kúpne zmluvy, nakoľko k týmto uzatvárala aj dodatky a súčasne bola vykonať na príslušnom úrade aj

opravu. Poukázal na to, že uvedené dôkazy boli obsiahnuté aj v spisovom materiáli OR PZ v Liptovskom
Mikuláši sp. zn. ČVS: ORP-349/2-VYS-LM-2025, ktorý si súd prvej inštancie v konaní vyžiadal. V danej
súvislosti poukázal na to, že k spísaniu a podpísaniu kúpnych zmlúv došlo v roku 2011, a teda, ak
by aj navrhovateľka skutočne nevedela, že podpísala kúpnu zmluvu, tak vzhľadom na to, že údajev katastri nehnuteľností sú verejne prístupné, mala možnosť si svoje vlastníctvo osvedčiť. Zotrval
na tom, že navrhovateľka poznala obsah listín, a tieto vyjadrovali jej vôľu. Podľa odporcu nemohlo
ujsť pozornosti navrhovateľky, že od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech neho

už nie je navrhovateľka platiteľom dane z nehnuteľností ani platiteľom poplatkov za energie, pričom
uvedené skutočnosti dosvedčujú tomu, že bolo vôľou navrhovateľky takmer pred 17 rokmi previesť
vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam na neho. Upriamil pozornosť na to, že navrhovateľka predložila
do konania Znalecký posudok č. 92/2017 zo dňa 20.07.2017 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností za účelom zriadenia záložného práva, pričom ako objednávateľ posudku je uvedená

G. B., XXX XX C. D. XXX, teda jeho sestra, voči ktorej ho navrhovateľka súčasne žiada, aby znášal
vstup na pozemky a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. D.. V danej súvislosti zdôraznil,
že v časti II. posudku bodu 1: Všeobecné údaje predmetného znaleckého posudku je uvedené, že
účastník právneho vzťahu: vlastník je B. E., I. B., XXX XX C. D. XXX. Zdôraznil, že pokiaľ má teda
navrhovateľka predmetný znalecký posudok k dispozícii, nakoľko ho predložila do konania, muselo jej
byť zrejmé a musela mať vedomosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je práve on, nakoľko táto

skutočnosť priamo vyplýva z ňou predloženého znaleckého posudku. Súčasne poukázal na to, že ako
objednávateľ je uvedená G. B., a preto mal za to, že ak by on prevádzal nehnuteľnosti bez vedomia či
už navrhovateľky alebo jej manžela, tak G. B. by s najväčšou pravdepodobnosťou upozornila svojich
rodičov na uvedený prevod a na to, že už nie sú vlastníci týchto nehnuteľností. Podľa odporcu potom
zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka musela vedieť, že vlastníkom

uvedených nehnuteľností je on, a jej súčasné tvrdenia sú len vykonštruované a účelové.
4.1
Súčasne namietal, že zo žiadnej predloženej listiny nevyplýva, že by navrhovateľka potrebovala práve
pomoc dcéry a žiadnej inej osoby, ako ani dennodennú starostlivosť. V tejto súvislosti uviedol, že
vykonávanie opatrovateľskej činnosti má navrhovateľka zabezpečené prostredníctvom pána J. B., ktorý

je súčasne aj poberateľom opatrovateľského dôchodku Odporcovi potom nie je zrejmé, z akého dôvodu
navrhovateľka poukazuje len na nevyhnutnú pomoc zo strany dcéry, keď o túto sa stará už uvedený
J. B. ako opatrovník, ktorý je za týmto účelom aj poberateľom sociálnych dávok a má aj povinnosť
navrhovateľku opatrovať a starať sa o jej zdravotný stav. V danej súvislosti vyslovil pochybnosť o tom,
ako potrebná pomoc dcéry odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu neobmedzeného

užívania nehnuteľností F. G. H., jej manželom a jej dvomi deťmi.

4.2
Odporca súčasne považoval za zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že listom zo dňa 06.10.2025 vyzval
svoju sestru, aby nevstupovala do rodinného domu a súčasne ju vyzval k vyprataniu bližšie neurčených

vecí z rodinného domu s. č. XXX. Týmto on v zásade nesúhlasil s tým, aby jeho sestra pani F. G.
H. vnášala do predmetu jeho vlastníctva svojvoľne akékoľvek veci, ako tomu v tom čase bolo, a teda
realizoval len svoje oprávnenia vyplývajúce mu z jeho vlastníckeho práva. Zdôraznil, že vnášanie
uvedených vecí nemá nič spoločné so starostlivosťou o navrhovateľku, nakoľko tak ako to uviedla sama
F. G. H., do domu vniesla len záhradné náradie, ktoré v tomto bolo už predtým. Zdôraznil, že v rámci

tvrdenej výzvy na nevstupovanie do rodinného domu je zo samotnej navrhovateľkou predloženej výzvy
zrejmé, že on uvádzal, že navrhovateľka so svojou rodinou rodinný dom opakovane obýva, a to aj počas
nočných hodín až do nasledujúceho rána, a preto on vyzval G. H. k tomu, aby nehnuteľnosti neužívala,
a teda nie k tomu, aby do týchto nevstupovala, tak ako to tvrdí navrhovateľka vo svojom návrhu.
4.3

Odporca súčasne zdôraznil, že on navrhovateľke nijakým spôsobom nebráni v užívaní nehnuteľností,
keďže táto v predmetnom rodinnom dome neprestajne býva. Poukázal na to, že navrhovateľka ani len
neuvádza, akým spôsobom by on mal navrhovateľke brániť v užívaní dotknutých nehnuteľností a svoje
vyjadrenie uvádza len všeobecne - podľa jeho názoru zrejme s úmyslom navodiť dojem ublíženia. Pokiaľ
navrhovateľkatvrdí,žeonjuignoruje,taknadruhejstraneuvádza,žejejprikazuje,abyneumožnilavstup

do rodinného domu svojej dcére, jej manželovi a vnúčatám, a teda uvedeným tvrdením si podľa odporcu
navrhovateľka protirečí. Súčasne poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že je indisponovaná
a odkázaná na starostlivosť a od tohto odôvodňuje svoj návrh, potom mu nie je zrejmé, ako súvisí jej
starostlivosť s užívaním súvisiacich pozemkov, keď voči týmto je nariadenie neodkladného opatrenia
absolútne nedôvodné, nakoľko užívanie pozemkov nemá súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

4.4
Taktiež namietal, že navrhovateľka je oprávnená navrhovať neodkladné opatrenie v prospech tretích
osôb, a to svojej dcéry F. G. H., jej manžela F. H. a jej vnúčat A. H. a F. H., nakoľko k tomuto jej neprináležíaktívna vecná legitimácia. V tejto súvislosti súčasne poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka svoj návrh
odôvodňuje tým, že je potrebná starostlivosť o ňu zo strany dcéry, tak jemu nie je zrejmé, z akého dôvodu
by sa malo neodkladné opatrenie vzťahovať aj na jej manžela F. H. a ich deti A. H. a F. H., pričom

uvedený návrh k týmto osobám považuje za neodôvodnený. Mal za to, že voči jeho vlastníckemu právu
nemožno na podklade nepreukázaných tvrdení navrhovateľky zriadiť obmedzenia spočívajúce v strpení
užívania nehnuteľností či už navrhovateľkou alebo jej dcérou F. G. H. a jej rodinnými príslušníkmi, a
takýto zásah do vlastníckych práv považuje za neúmerný. Podľa jeho názoru sa navrhovateľka návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia snaží len využiť právny inštitút neodkladného opatrenia na to,

aby zabezpečila neobmedzené užívanie nehnuteľností aj G. H. a jej rodinným príslušníkom, pričom už
z konštrukcie samotného návrhu a jeho dôvodov je zrejmá účelovosť konania navrhovateľky. V danej
súvislosti poukázal na to, že z predložených dôkazov, najmä z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva,
že on bol ochotný dať nehnuteľnosti do nájmu F. G. H. a jej manželovi, ale práve oni odmietli uzatvoriť
nájomnú zmluvu, a tak žiadajú právny prostriedok ako docieliť možnosť užívania nehnuteľností bez
uzatvárania nájomnej zmluvy.

4.5
Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, uviedol, že toto nie je
odôvodnené tak, ako to predpokladá ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom podľa jeho
názoru je predmetné uznesenie správne, riadne odôvodnené a rešpektuje samotný význam a obsah

neobmedzeného vlastníckeho práva. Podľa neho navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz, ktorým
by preukázala splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia alebo svoje tvrdenia, že on
podvodným konaním voči nej nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.

4.6

Namietal tvrdenie navrhovateľky, že jej bráni v užívaní rodinného domu a upriamil pozornosť na to, že
táto následne v podanom odvolaní proti uzneseniu zo dňa 16.12.2025 tvrdila, že nastáva zimné obdobie,
a to jej znemožní dostať sa z domu. Odporca mal potom za to, že z uvedeného vyjadrenia navrhovateľky
je preukázané, že navrhovateľka býva v predmetnom rodinnom dome, a teda jej nie je v tomto bývaní
tak, ako to tvrdila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bránené. Z uvedeného je podľa

odporcu zrejmé, že navrhovateľka počas doby od 20.11.2025 do 16.12.2025 predmetný rodinný dom
užívala, a teda nie je splnená podmienka prezumovaná § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t.j.
potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže v užívaní rodinného domu navrhovateľke nie je bránené.
Na podporu svojho tvrdenia odporca súčasne doplnil, že navrhovateľke nesvedčí ani žiadne právo
k užívaniu rodinného domu, a preto bez akéhokoľvek práva k rodinnému domu nemôže súd nariadiť

neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľky, nakoľko opačným postupom by bezdôvodne
poprel výlučné vlastníctvo odporcu a všetky oprávnenia z toho vyplývajúce a obmedzil by jeho vlastnícke
právo oprávnením navrhovateľky, ktoré nie je založené na žiadnom právnom nároku ani právnom
základe.
4.7

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní argumentovala tým, že je jej potrebné dennodenne aplikovať injekcie,
tak podľa odporcu navrhovateľka mala zabezpečené aplikovanie týchto injekcií a vo vstupe do domu za
účelom aplikovania injekcií jej on ani nikto iný nebránil, pričom zdôraznil, že navrhovateľka síce tvrdí,
že jej je nevyhnutné denne aplikovať injekcie, avšak netvrdí, že by jej v tom bolo bránené. Zdôraznil, že
on nikdy nebránil navrhovateľke užívať rodinný dom, resp. nehnuteľnosti a v ňom bývať, avšak nakoľko

navrhovateľka neustále opakuje argumentáciu o odkázanosti na pomoc svojej dcéry F. G. H., tak potom
F.G.H.ničnebránivtom,abyzabezpečilabývanieastarostlivosťonavrhovateľkuusebadoma.Uviedol,
ženavrhovateľkanieježiadnymspôsobomviazanánadotknutýrodinnýdomaaksvojnávrhodôvodňuje
zlým zdravotným stavom, potom jej starostlivosť môže byť zabezpečená aj mimo rodinného domu, keď
opatrovateľskú starostlivosť navrhovateľke poskytuje J. B.. Preto sa domnieva, že účelom neodkladného

opatrenia je zabezpečenie užívania nehnuteľností pani F. G. H. a jej rodinnými príslušníkmi, k čomu však
títo nemajú žiadne právo a ani oprávnený nárok.

4.8
Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že on ju v roku 2021 po dedičskom konaní ubezpečoval, že

je všetko v poriadku a sestru ubezpečoval, že pre navrhovateľku zriadil právo doživotného bývania
a týmto spôsobom ich zavádzal, opätovne poukázal na Znalecký posudok z 20.07.2017, ktorého
objednávateľom bola F. G. H., v ktorom sú uvedené všetky údaje o rodinnom dome, ako aj všetky
právne skutočnosti a vlastník rodinného domu. Zdôraznil, že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky,že až po dedičskom konaní sa dozvedela tak ona, ako aj F. H. o tom, že k nehnuteľnostiam nie
je zriadené vecné bremeno v prospech navrhovateľky. Uviedol, že na LV č. XXX pre k. ú. C. D.,
na ktorom sú sporné nehnuteľnosti zapísané, je zriadené a súčasne evidované záložné právo na

zabezpečenie úveru poskytnutého F. G. H., ktorá za účelom jeho zriadenia aj nechala vypracovať
znalecký posudok a požiadala ho, či jej zabezpečí týmto rodinným domom úver, z čoho je zrejmé, že
F. G. H. vedela, že práve on je vlastníkom predmetného rodinného domu, a taktiež vedela, že k tomuto
je zriadené vecné bremeno. Na základe uvedeného mal odporca za to, že v posudzovanom prípade
navrhovateľka ani len neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy a tejto ani

nevzniklo žiadne právo k nehnuteľnostiam, ktoré by malo byť ním porušované a súčasne zo skutočností
uvádzaných navrhovateľkou nevyplýva žiadna neodkladnosť, ako ani predpokladaná oprávnenosť
nároku navrhovateľky. Zopakoval, že navrhovateľka nemá akékoľvek právo užívať nehnuteľnosti, a tak
nemôže z neexistujúceho práva ďalej odvodzovať svoje právo na umožnenie neobmedzeného užívania
nehnuteľností tretími osobami, t.j. jej dcérou a rodinou, nakoľko uvedené právo prináleží len vlastníkovi,
teda jemu.

4.9
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia,
že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych
pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, keď vo vzťahu k navrhovateľke a jej návrhu nemá byť aké
právo ohrozené, nakoľko navrhovateľka nemá právo užívať rodinný dom a rovnako toto právo nemá ani

jej dcéra s rodinnými príslušníkmi.

4.10
Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil.

5. Navrhovateľka v odvolacej replike namietala obranu odporcu, že ona poznala obsah listín, t.j. kúpnej
zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve, a tieto vyjadrovali jej vôľu, keď uvedená obrana je len jeho tvrdením.
Poukázala na to, že ona jednak nedisponuje počítačom a ani neovláda možnosť prístupu cez internet,
a preto tvrdenie odporcu, že si vlastnícke právo mohla osvedčiť, je len jeho tvrdením. Uviedla, že ona bez

akýchkoľvek pochýb, že podpisuje listinu, ktorou podľa tvrdenia odporcu malo ísť o zapísanie humna,
ktorébolozapísanénalistevlastníctvaaonaneskúmala,čojejpredložilodporca,pretožemudôverovala
ako vlastnému synovi a absolútne nepredpokladala, že by takýmto úskokom ju pripravil o rodinný dom
s pozemkami. Poprela tvrdenie odporcu, že po podpise kúpnej zmluvy vyplatil rodičom kúpnu cenu,
nakoľko žiadne finančné prostriedky nikdy rodičom nevyplatil a z jeho strany išlo o podvod, pretože ani

ona ani jej manžel nikdy túto listinu, t.j. kúpnu zmluvu nepodpísali, pretože týmto podvodným spôsobom
odporca pripravil o dedičský podiel aj svoju sestru F. G. H..
5.1
Pokiaľ odporca argumentoval tým, že nemohlo ujsť pozornosti navrhovateľky, že nie je od prevodu
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospechnehoplatiteľomdaneznehnuteľností,akoajpoplatkov

za energie, ktoré je potrebné uhrádzať na predmetnom rodinnom dome, navrhovateľka uviedla, že
odporca, čo sa týka platenia poplatkov za dodávané energie, postupoval podvodným spôsobom, pričom
ona zo svojho účtu posiela na účet odporcu príslušné platby a až potom odporca zo svojho účtu posiela
platby za jednotlivú dodávku médií, vodné, stočné a elektrickú energiu. V tomto navrhovateľka vzhliada
účelovosť predmetných tvrdení odporcu.

5.2
Vo vzťahu k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zriadenia záložného práva pre sestru odporcu
F. G. H. v roku 2017 poukázala na to, že jej sa pani H. spýtala, či prepísala s vtedy žijúcim manželom
nehnuteľnosti na odporcu, pričom reakcia navrhovateľky bola taká, že bola z toho prekvapená a tvrdila,
že pokiaľ niečo podpisovali, či už na Obecnom úrade v C. D., ako aj boli podpisovať opravy dodatku na

OÚ LM, katastrálnom odbore, vždy bola ubezpečovaná odporcom, že je to len v súvislosti so zápisom
humna, ktoré nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, pričom sa jednalo v skutočnosti o Dodatok č.
1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011, kedy pred pracovníčkou Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor bol upravovaný dodatok v čl. VII. Záverečné ustanovenia 7.5, kde došlo k úprave tým
spôsobom, že v dodatku bol prečiarknutý bod 7.5 s poznámkou „tento bod v čl. VII. nebude predmetom

prevodu“, a preto navrhovateľka bola v tom, že sa rieši hospodárska budova a podpísala opravu tak, ako
je uvedené v Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2012. Poukázala na to, že ju dcéra pri zriaďovaní
záložného práva upozornila na to, či je si vedomá, že vlastníctvo rodinného domu s pozemkami je
prepísané na odporcu, čo však ona nevedela pochopiť, akým spôsobom došlo k prevodu nehnuteľností,pretože stále žila vo vedomí, že listiny, ktoré jej dal podpísať odporca, boli predkladané na katastrálny
úrad len v súvislosti so zápisom humna ako vedľajšej stavby.
5.3

Vo vzťahu k argumentácii odporcu, že starostlivosť o ňu je zabezpečovaná prostredníctvom J. B., t.j. jej
švagra, ktorý je za týmto účelom poberateľom sociálnych dávok, navrhovateľka uviedla, že je pravdou,
že J. B. poberá sociálne dávky, avšak jeho povinnosť ju opatrovať je len v takom rozsahu, že tento má
zabezpečovať nákup potravín bežných opráv, ktoré sa vyskytnú v rodinnom dome, ale čo sa týka jej
zdravotného stavu, najmä podávania injekcií, v tomto smere je odkázaná na pomoc dcéry.

5.4
Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že pokiaľ dňa 06.10.2025 vyzval svoju sestru, aby nevstupovala do
rodinného domu a súčasne ju vyzval na vypratanie bližšie neurčených vecí z rodinného domu, považuje
navrhovateľka tieto tvrdenia za zavádzajúce. Uviedla, že odporca vo výzve na vypratanie rodinného
domu poukazoval na skutočnosť, že zásadne nesúhlasí s tým, aby jej dcéra vnášala do predmetu jeho

vlastníctva svojvoľne akékoľvek veci, ako tomu bolo v tom čase, a teda realizoval len svoje oprávnenie
vyplývajúce mu z jeho vlastníckeho práva, pričom súčasne poukazoval na to, že z uvedenej výzvy je
zrejmé,žejejdcérasosvojourodinourodinnýdomobýva,atopočasnočnýchhodínaždonasledujúceho
rána, a preto ju vyzval, aby nehnuteľnosti neužívala, a teda ju nevyzýval, aby do týchto nevstupovala,
tak ako to tvrdí navrhovateľka vo svojom návrhu. Uvedené tvrdenie odporcu považuje navrhovateľka

za účelové, nakoľko odporca nemal v tomto smere žiadnu zábranu voči svojej sestre a jej rodine, aby
vstupovali do rodinného domu a oznámil túto skutočnosť na polícii a znemožňoval tak kontakt svojej
sestry s navrhovateľkou. Práve preto sa navrhovateľka podaním neodkladného opatrenia domáhala, aby
dcéra aj so svojou najbližšou rodinou ju mohla navštevovať a zabezpečovať primeranú najmä zdravotnú
potrebu, ako je poskytovanie hygienických potrieb, na čo pán J. B., síce ako opatrovník, nebol spôsobilý

už len z toho dôvodu, že ide o rozdielne pohlavia, a preto navrhovateľka v tomto smere bola a je
odkázaná na pomoc zo strany dcéry.
5.5
Navrhovateľka má za to, že aj jej návrh, v zmysle ktorého sa dožaduje užívania všetkých pozemkov,
ktoré mala k dispozícii predtým, než jej odporca podhodil k podpisu kúpnu zmluvu, je dôvodný, nakoľko

je odkázaná na invalidný vozík a je v rámci vychádzok odkázaná len na pohyb na predmetných
pozemkoch, a teda nariadenie neodkladného opatrenia aj na pozemky považuje za dôvodné.
5.6
Pokiaľ odporca zastáva názor, že ona nie je oprávnená navrhovať neodkladné opatrenie v prospech
tretích osôb a poukazuje, že jej neprináleží aktívna vecná legitimácia, navrhovateľka uviedla, že

podaným návrhom sa domáha, aby sa neodkladné opatrenie vzťahovalo nielen na dcéru ale aj
jej deti a manžela, pretože ak má užívať nehnuteľnosť navrhovateľka, a táto je odkázaná len na
objekt rodinného domu a pozemkov, sa týmto bránením vlastne odporca snaží, aby do predmetných
nehnuteľností nevstupovali ani najbližší príbuzní navrhovateľky. Pokiaľ odporca tvrdí, že on nebráni
v užívaní nehnuteľností a že ona sa snaží iba využiť inštitút neodkladného opatrenia na to, aby

zabezpečila neobmedzené užívanie nehnuteľností aj svojej dcére a jej rodinným príslušníkom, mala
navrhovateľka za to, že ak má užívať neobmedzene predmetné nehnuteľnosti, potom postup odporcu,
ktorý je proti tomu, aby ju navštevovali najbližší príbuzní, považuje doslova za zásah do neobmedzeného
užívania domov a pozemkov.
5.7

Pokiaľ odporca poukazoval na to, že bol ochotný svojej sestre a jej manželovi predmetnú nehnuteľnosť
dať do nájmu za podmienok a sumu 400,- Eur mesačne, za súčasných podmienok zveľaďovania
a údržby pozemkov patriacich k rodinnému domu (zabezpečiť kosenie) s tým, že dcéra navrhovateľky
túto ponuku odmietla, tak jej dcéra tak učinila aj z toho dôvodu, že v minulosti, keď odporca
potreboval finančné prostriedky v súvislosti s rozvodom a majetkovým vysporiadaním, sestra mu

poskytla bezúročnú finančnú pomoc vo forme pôžičky.

5.8
Na základe uvedeného navrhovateľka zotrvala na dôvodoch odvolania voči uzneseniu a navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana (§ 359 CSP), t. j. navrhovateľka, keďže súd prvej inštancie zamietol jej návrhna nariadenie neodkladného opatrenia, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 357
písm. m) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,

viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP vo výroku I. ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne
potvrdil.
8. Vo vzťahu k navrhovateľkou vymedzeným odvolacím dôvodom je zo strany odvolacieho súdu

východiskovo nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť navrhovateľky (odvolateľky) za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavaťrozhodnutienazákladeinýchnežstranousporuvodvolanívznesenýchnámietok.Výnimku
z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby

neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V rámci prieskumu odvolací súd uvedené
vady nevzhliadol.
9. Súčasne odvolací súd akcentuje, že v súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd súčasne prízvukuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11.1
Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu

požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu

je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia.
11.2

Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných
predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi
stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami.

11.3
Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových
zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná
obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d)
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzenáspôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto

dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tieto skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním
konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava
pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ/žalobca nenadobúda práva,

o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým
zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby
navrhovateľ/žalobca sa mohol nerušene domáhať svojho práva.

12. Navrhovateľka vo vzťahu k osvedčeniu trvania a dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana (ako elementárnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia)

namietala záver súdu prvej inštancie o nesplnení predmetnej podmienky. Podľa navrhovateľky sa súd
prvej inštancie neuspokojil s ňou deklarovaným osvedčením dôvodnosti nároku, pričom zdôraznila, že
súd pri rozhodovaní bral do úvahy len argumenty, ktoré svedčia v prospech odporcu a na druhej strane
argumenty tvrdené ňou považoval za nedostatočné.
12.1

Odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. V prejednávanej veci,
vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného stavu, sa stotožnil s jeho záverom, že navrhovateľka
neosvedčila dôvodnosť nároku, vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany. Tak ako náležite uviedol
súd prvej inštancie, právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo
strany odporcu je kúpna zmluva uzavretá medzi ním ako kupujúcim na strane jednej a jeho rodičmi

(t.j. navrhovateľkou aj jej medzičasom zomrelým manželom E. B.) ako predávajúcimi na strane druhej
dňa 14.10.2011 v spojení s dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011 (v ktorom bola navyše
vykonaná oprava dňa 16.01.2012 opatrená podpismi všetkých zmluvných strán), vklad vlastníckeho
práva z ktorej bol povolený dňa 17.01.2012. Vo vzťahu k navrhovateľkou tvrdenej nevedomosti o tomto
prevode odvolací súd súčasne poukazuje na náležitý odkaz súdu prvej inštancie na dedičské konanie po

zomrelom manželovi navrhovateľky vedené na konajúcom súde prvej inštancie pod sp.zn. 5D/186/2021,
vktoromsanavrhovateľka(prinajmenšom)mohlaoboznámiťsoskutočnosťou,ževlastníkomdotknutých
nehnuteľností. V súvislosti s predmetným dedičským konaním sama navrhovateľka navyše v odvolaní
uviedla, že „ ... syn ju ubezpečoval, že všetko je v poriadku, môže naďalej užívať predmetný dom bez
obmedzenia, pritom sestru ubezpečoval, že pre navrhovateľku zriadil právo doživotného užívania...“,

čo samo osebe evokuje záver o jej vedomosti o zápise vlastníckeho práva v prospech odporcu.
V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na znalecký posudok č. 92/2017 K. L. M. zo dňa
20.07.2017, ktorý si dcéra navrhovateľky G. B. (aktuálne F. G. H.) dala vypracovať za účelom zriadenia
záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach, v ktorom sú obsiahnuté (okrem iných) aj údaje
o odporcovom výlučnom vlastníctve dotknutých nehnuteľností. Nie je bez významu, že navrhovateľka

pripojila predmetný znalecký posudok k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše
skutočnosti vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka
domáha, aby odporca bol povinný znášať vstup dcéry navrhovateľky a jej rodiny (detí a manžela), už
ipso facto evokujú dobrý vzťah navrhovateľky a jej dcéry, čo taktiež predbežne nenasvedčuje tomu,
že navrhovateľka získala vedomosť o vlastníctve odporcu až v mesiaci august 2025, ale podstatne

skôr. V súvislosti s vyslovenými závermi pritom navrhovateľka sama v odvolacej replike vo vzťahu k
predmetnému znaleckému posudku uviedla, že „ ... F. H. sa spýtala navrhovateľky či prepísala s vtedy
žijúcim manželom nehnuteľnosti na brata – odporcu ...“. Uvedené skutočnosti potom podľa názoru
odvolacieho súd spôsobilo oslabujú „presvedčivosť“ argumentácie navrhovateľky, ktorá sa neodkladným
opatrenímdomáhaochranyobydlia,t.j.užívanianehnuteľností,oktorýchtvrdí,žeichodporcanadobudol

podvodným konaním pri uzatvorení kúpnej zmluvy s ňou a jej zomrelým manželom. Možno potom
predbežne vysloviť, že navrhovateľka sa o výlučnom vlastníctve odporcu dozvedela podstatne skôr ako
tvrdila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. v auguste 2025. Pritom prirodzenou reakciou
navrhovateľky ako „podvedenej“ vlastníčky by bolo sporovanie vlastníctva odporcu a domáhanie sa
nápravy v relevantnom čase. Už samotný záver o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku zo strany

navrhovateľky potom nemohol viesť k inému rozhodnutiu ako potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie.
12.2
Vo vyslovených súvislostiach odvolací súd navyše poukazuje na to, že v konaní neboli osvedčené ani
skutočnosti, že by odporca (bez ohľadu na to, či navrhovateľka disponuje alebo nedisponuje užívacímtitulom k dotknutým nehnuteľnostiam) relevantne bránil navrhovateľke užívať dotknuté nehnuteľnosti.
Pritom upriamuje pozornosť na doplnenie trestného oznámenia navrhovateľky zo dňa 27.11.2025,
v ktorom uviedla „... Všetko bolo v poriadku (aspoň som si to myslela) až do situácie, keď dcéra mala

prísť bývať na krátke obdobie ku nám, s čím syn nesúhlasil ...“ s tým, že odporca mal doručiť dcére
navrhovateľky nájomnú zmluvu začiatkom augusta 2025. Z toho možno vyvodiť pokojné vzťahy v medzi
stranami až do augusta 2025. Aj uvedené nasvedčuje záveru, že primárnym dôvodom (motívom) pre
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohlo byť práve zabezpečenie užívacieho titulu
prenavrhovateľkuajejdcérusrodinou.Odporcanavyšenapriektomu,žepopieranavrhovateľkinužívací

titul k dotknutým nehnuteľnostiam, tejto v užívaní v zásade nebráni a v konaní nebolo ani len tvrdené,
že by doposiaľ učinil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu užívania týchto nehnuteľností z jej strany.
Naproti tomu navrhovateľke nič nebránilo a ani aktuálne nič nebráni v tom, aby sa príslušnou žalobou
domáhala priznanie/potvrdenia ňou tvrdeného nároku.
12.3
Vysloviac uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené závery nie sú meritórnym posúdením veci

vo význame prejudikovania výsledku sporu (tieto môžu byť vyhodnotené v riadnom civilnom sporovom
konaní po vykonaní náležitého dokazovania navrhnutého stranami sporu), ale predbežným posúdením
ne/osvedčenia existencie nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľka nariadením neodkladného
opatrenia domáha.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne

správne potvrdil.
14. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľka predložila podanie
označené ako „Doplnenie odvolania“ v ktorom poukazuje na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd na tieto skutočnosti riadiac sa ust. § 329 ods. 2 CSP
neprihliadol.

15. Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie aj voči výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, t. j. čo do nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, odvolací súd, keďže
navrhovateľka odvolaciu námietku voči výroku II. vyvodzuje výlučne z nesprávnosti rozhodnutia vo veci
samej, t.j. výroku I., ktorý bol ako vecne správny potvrdený (navrhovateľka nebola v konaní pred súdom

prvej inštancie ani len čiastočne úspešná), uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku II.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, nakoľko odporca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V N., dňa 17. marca 2026
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Jana Urbanová

člen senátu
JUDr. Roman Tichý

člen senátu