Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203424
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:1422203424.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A., B. C., nar. XX.X.XXXX a C. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, deti rodičov: matky A. D. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, F., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so

sídlom Sládkovičova 7, Nitra a otca D. G. H., A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., zastúpeného
zástupcom Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 079 Bratislava-
mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, v štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 4P/65/2023-1454 zo dňa 9. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil
súhlas otca maloletého dieťaťa, D. G. H., A., nar. XX.XX.XXXX s podaním žiadosti o prijatí maloletej C.
C. A., nar. XX.X.XXXX, prestupom zo Základnej školy s materskou školou F., I. XXX/X do Súkromnej

základnej školy J. so sídlom v F. I., K. L. M. N. XXXX/X.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na dňa 28.1.2026 matkou podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho zdôvodnenie, nesúhlas otca, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza dňa 28.1.2026 vykonaný pohovor s maloletými deťmi a za aplikácie § 2 ods. 1 CMP, § 324, §
325 ods. 1 CSP, Čl. 5, § 28 ods. 2, § 35 Zákona o rodine v spojení s § 20 ods. 5, § 31 ods. 1, § 144a ods.

1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „školský zákon“) rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Okresný súd poukázal na podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania a charakter neodkladných opatrení, z ktorého
vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd neodkladné
opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť
dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti je
predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu bezodkladnej úpravy

práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskompri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských
práv a povinností.

4. Zdôraznil okresný súd, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. O bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa,
ktorými je potrebné rozumieť záležitosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa,
sú oprávnení rozhodovať obaja rodičia samostatne. Na druhej strane podstatné otázky týkajúce sa
záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine

obsahuje len demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého dieťaťa, preto súd môže ako
podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ako uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení. Pre posúdenie,
či ide o vec bežnú alebo podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda
rodičov v konkrétnej veci môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého
dieťaťa.

5. Po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd dospel k záveru, že
jej návrh je dôvodný, nakoľko v danom prípade existuje stav vyžadujúci bezodkladnú úpravu pomerov
účastníkov formou nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Z doposiaľ predložených dôkazov mal okresný súd preukázané, že rodičia maloletej sa nevedia

dohodnúť o podstatnej veci týkajúcej sa dieťaťa, ktorou je výber základnej školy, resp. prijatie a prestup
na inú základnú školu. Výber základnej školy je judikatúrou považovaný za podstatnú vec pri výkone
rodičovských práv, preto o nej nemôže jeden rodič rozhodnúť sám bez súhlasu druhého. Niet pochýb o
tom, že otázka vzdelávania dieťaťa, plnenia si povinnej školskej dochádzky, výberu školy, kde si povinnú
školskú dochádzku bude maloleté dieťa plniť, je vecou podstatnou. Za dôležité považoval to, že zmena

školy, ktorú má maloletá navštevovať vyplýva zo zmeny bydliska matky. Z dôvodu zmeny miesta výkonu
práce matky a jej presťahovania sa do F. I., by mala maloletá prestúpiť do školského zariadenia v tomto
meste, a to do N. O. I. J., kde od 1.2.2026 matka maloletej pracuje ako učiteľka telesnej výchovy. Z
matkou predložených dôkazov mal okresný súd preukázané, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby
navštevovalo základnú školu v meste, do ktorého sa matka s deťmi presťahovala. Matka je na základe

Nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2026 jedným z nájomcov rodinného domu v F. I., ktorý nájom bol dojednaný
na dobu neurčitú, od 1.1.2026. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2026 je s účinnosťou od
1.2.2026 zamestnaná v Súkromnej základnej škole J. so sídlom v F. I. ako učiteľka telesnej výchovy v
pracovnom pomere na dobu určitú, do 31.8.2026. Sestra maloletej C., B. C., študuje na Gymnáziu L.
P. v F. I..

7. Pri svojom rozhodovaní mal okresný súd na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa,
ktorý prevažuje nad záujmami rodičov, nakoľko záujem dieťaťa je najvyšším imperatívom, ktorý je
potrebné vyhodnotiť objektívne a nie zamieňať ho so subjektívnymi predstavami rodičov o tom, ako by
podľa nich mal byť najvhodnejšie usporiadaný spôsob života ich dieťaťa.

8. Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplývalo, že maloletá jednoznačne preferuje
osobnú starostlivosť matky, odmieta striedavú starostlivosť rodičov, prípadne výlučnú starostlivosť otca a
ťažko akceptuje realizáciu styku s otcom. Z vykonaných pohovorov s maloletým dieťaťom jednoznačne
vyplývalo, že maloletá je veľmi citlivá, úzko fixovaná na osobu matky, u ktorej sa cíti bezpečne a

spokojne. Citlivo vníma každé odlúčenie od matky. O otcovi sa stále vyjadruje veľmi vyhýbavo, táto
téma ju vždy rozľútostí a reaguje plačlivo (vyjadrenie školského psychológa zo dňa 12.12.2024 na č.l.
1383 spisu). Súd má povinnosť rešpektovať, chrániť a najmä prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa.
Samotná maloletá sa v rámci pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom dňa 28.1.2026 vyjadrila,
že má záujem navštevovať novú základnú školu, páči sa jej tam, má tam kamarátov a navyše matka

bude v škole učiť.

9. Okresný súd považoval za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vo
veci nezhody rodičov v otázke prestupu a prijatia maloletej na základnú školu v F. I. a s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu a najlepší záujem maloletej dospel k záveru, že nariadením neodkladného

opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, bude dosiahnutý najlepší záujem dieťaťa.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia ako dôvodnému vyhovel.11. Vzhľadom k tomu, že nariadeným neodkladným opatrením dochádza k trvalej úprave pomerov medzi
účastníkmi konania, s poukazom na ust. § 336 ods. 1 CSP neuložil povinnosť matke maloletých detí

podať v určitej lehote návrh vo veci samej.

12. Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).

13. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom

právneho zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Poukázal
na to, že na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4P/65/2023 prebiehalo konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom sa otec domáha zverenia maloletej C. do
striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k maloletej B., ktorá v súčasnosti odmieta kontakt s otcom,
a to aj v dôsledku konania a vplyvu matky na maloletú, otec žiada styk neurčovať. S maloletou C.
má však otec vybudovaný láskavý, blízky a stabilný vzťah založený na pravidelnom kontakte podľa

dohody uzatvorenej na informatívnom stretnutí rodičov dňa 7.6.2024. Doposiaľ nebolo vydané meritórne
rozhodnutie vo veci samej a konanie sa nachádza v štádiu dokazovania. Nariadenie neodkladného
opatrenia má zásadný dopad na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti otca. Maloletá má s
otcom vytvorený pravidelný a stabilný režim osobnej starostlivosti, ktorý zahŕňa aj jej bežné školské
povinnosti.Tentomodelvýkonurodičovskýchprávjefunkčnýarealizovanývzáujmemaloletéhodieťaťa.

Poznamenal, že inštitút neodkladného opatrenia, slúži na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi
konania, pričom matka existenciu stavu, ktorý by odôvodňoval bezodkladnú úpravu pomerov formou
neodkladného opatrenia, nepreukázala. V čase rozhodovania okresného súdu nebol začiatok nového
školského roka a nebolo preukázané, že by maloletá nemohla pokračovať v plnení školskej dochádzky
v základnej škole v F.. Rovnako nebolo preukázané ohrozenie jej života, zdravia, výchovy ani výživy,

ako jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletá si riadne plnila školskú
dochádzku a až do rozhodnutia vo veci samej mohla naďalej navštevovať pôvodnú školu, pričom
zabezpečenie jej školskej dochádzky bol pripravený prevziať otec. Podotkol, že sa do F. presťahoval
predovšetkým z dôvodu, že v uvedenom meste majú bydlisko obe jeho maloleté deti a zároveň vytvoril
všetky podmienky na to, aby mohol byť výkon styku s maloletou C. realizovaný formou striedavej

osobnej starostlivosti; otec žil v rovnakom meste ako maloletá, maloletá ma v jeho domácnosti vlastnú
detskú izbu a vytvorené plnohodnotné zázemie primerané jej veku a potrebám. Matka síce predložila
nájomnú a pracovnú zmluvu, avšak samotná existencia týchto listín neosvedčuje reálne presťahovanie
ani naliehavú potrebu okamžitej zmeny školy. Okresný súd pri posudzovaní veci vychádzal prevažne
z tvrdení matky a náležite sa nevysporiadal s argumentáciou otca, ani s dopadom rozhodnutia na

prebiehajúce konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, čo zvyšuje riziko, že napadnuté
uznesenie fakticky predurčí budúce meritórne rozhodnutie bez riadne vykonaného dokazovania. Zmena
školy a presťahovanie maloletých detí do vzdialenosti približne 70 km od bydliska otca predstavuje
závažný zásah do doterajšieho usporiadania pomerov a významne ovplyvňuje výkon rodičovských práv
do budúcna. Takýto krok mal byť pripustený len pri jednoznačnom preukázaní nevyhnutnosti okamžitého

zásahu, čo v danom prípade splnené nebolo. Poukázal na to, že matka sa s maloletými deťmi sťahovala
pred 2,5 rokom z F. do F., pričom už v danom čase uvádzala, že sa s deťmi presťahovala aj z dôvodu
existencie stabilného a rodinného zázemia práve v F.. Napriek tomu sa matka po relatívne krátkom
časovom období rozhodla pre ďalšiu zásadnú zmenu, ktorá má vplyv aj na maloleté deti. Potrebu
ďalšieho presťahovania matka odôvodnila aj tvrdením, že otec mal údajne zasielať rôznym inštitúciám,

vrátane jej bývalého zamestnávateľa, e-maily obsahujúce nepravdivé a negatívne informácie o jej
osobe. Na základe týchto nepreukázaných tvrdení má byť podľa matky na ňu v zamestnaní aj v mieste
jej bydliska nazerané cez „prizmu“, čo ju malo viesť k rozhodnutiu zmeniť bydlisko, zamestnanie a
maloletej C. školu. Matka ohľadom uvedeného podala na otca trestné oznámenie, ktoré bolo OČTK
odmietnuté. Matka tak nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa takéhoto konania mal

dopustiť otec a ohradil sa voči všetkým týmto jej tvrdeniam. Za významné považoval aj to, že matka
na jednej strane tvrdí, že ona i maloletá C. v dôsledku údajného konania otca čelili v škole a v mieste
bydliska negatívnemu vnímaniu a spoločenskej stigmatizácii, na druhej strane však sama predložila
komunikáciu od viacerých študentov, ktorí jej vyjadrujú podporu a pozitívne hodnotenie jej osoby.
Takéto dôkazy objektívne spochybňujú tvrdenia matky o existencii tlaku, či nepriaznivom spoločenskom

postavení takej intenzity, ktorá by odôvodňovala nevyhnutnosť okamžitého presťahovania maloletých
detí, zmenu školy C. a narušenie ich doterajšieho stabilného prostredia. Rozhodnutie o opätovnej zmene
bydliska a školy preto nemožno považovať za vynútené okolnosťami, ale za jednostranné rozhodnutie
matky, ktorého dôsledky znášajú predovšetkým maloleté deti. Presťahovanie matky je účelovým krokommotivovaným predovšetkým osobnými a partnerskými dôvodmi, pričom maloletá bola do tejto situácie
aktívne vťahovaná a psychicky bola nastavovaná tak, aby sama deklarovala vôľu presťahovať sa a
zmeniť školu. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nejde o náhle, vynútené alebo bezprostredné

rozhodnutie, ku ktorému by matka pristúpila na základe údajného konania otca. Naopak, z tvrdení matky
je zrejmé, že presťahovanie a zmena školy sú dlhodobo plánovaným a systematicky pripravovaným
krokom, pričom maloletá bola na túto zmenu postupne a cielene pripravovaná, a to ešte predtým, než
matka začala svoje rozhodnutie odôvodňovať tvrdeniami o údajnom znevažovaní jej osoby zo strany
otca. Tvrdenie matky, s ktorým sa stotožnil aj okresný súd, že zmena školy maloletej C. prispeje k

zlúčeniu rodiny a zabezpečí, aby sestry boli spolu, nakoľko maloletá B. študuje v F. I., nezodpovedá
skutočnému stavu, pretože otec disponuje informáciou, že maloletá B. je naďalej ubytovaná na internáte
a má v úmysle v tomto spôsobe bývania pokračovať. Nedôjde teda k tomu, že maloleté deti budú bývať
v jednej domácnosti a mať každodenný kontakt, ale ich styk bude prebiehať tak, ako keď maloleté deti
bývali v F. a tento argument bol zo strany matky skôr účelový a nemožno ho považovať za objektívny
dôvod na presťahovanie aj maloletej C. do F. I.. K tvrdeniu, že maloletá má otca odmietať a preferuje

len prítomnosť matky, ktoré je uvedené v Správe od školskej psychologičky zo dňa 12.12.2024, uviedol,
že správa nie je objektívna, keďže školská psychologička s otcom neabsolvovala žiadne stretnutie,
nevykonala žiadne odborné zhodnotenie osoby otca ani vzťahu medzi otcom a maloletou a svoje
stanoviská zakladala výlučne na informáciách sprostredkovaných matkou. Zásadnou skutočnosťou,
ktorá vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti a objektivite správ školskej psychologičky je aj to, že

matka maloletej a školská psychologička boli kolegyne na rovnakom pracovisku (z predošlých vyjadrení
matky je zrejmé, že školská psychologička G. G. G. už v škole ani nepracuje), čo ovplyvňuje nestrannosť
a vierohodnosť odborných vyjadrení. V predmetných správach bola matka konzistentne prezentovaná v
pozitívnomsvetleakoosoba,kuktorejmámaloletáblízkyvzťah,aktorájejveľmichýba,zatiaľčootecbol
vykreslený výlučne negatívne, bez toho, aby došlo k objektívnemu a odbornému vyhodnoteniu celkovej

rodinnejsituácie,apretožiadal,abynatietosprávyvkonanísúdneprihliadal,akoaninainésprávy,ktoré
do konania matka predkladala od svojich kolegýň. Ak okresný súd uviedol, že z doteraz vykonaného
dokazovaniajednoznačnevyplýva,žemaloletápreferujestarostlivosťmatkyaodmietastriedavúosobnú
starostlivosť, tak poukázal aj na výsluch maloletej C., v rámci ktorého zisťoval súd dňa 21.5. 2025 názor
maloletej, a ktorý nebol vedený správne. Sudkyňa na pojednávaní dňa 5.6.2025 uviedla, že pohovor sa

uskutočnilvýlučnezaprítomnostisudkyneajejasistentky,t.j.bezprítomnostikolíznehoopatrovníka,ako
účastníka konania, ktorého primárnou úlohou je chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého
dieťaťa. Absencia kolízneho opatrovníka pri výsluchu bez toho, aby súd uviedol dôvody tohto postupu,
predstavuje procesný nedostatok, ktorý môže spochybniť zákonnosť vykonaného dôkazu. Okresný súd
sa opieral výlučne o správy osôb, ktorých nestrannosť bola v konaní dôvodne spochybnená a výsluch

maloletej zo strany súdu pri zisťovaní jej názoru neprebehol v súlade so zákonnými požiadavkami. Takto
vykonané dokazovanie neposkytuje dostatočný a spoľahlivý podklad pre riadne zistenie skutkového
stavu veci, ani pre ustálenie skutočného názoru maloletej bez dôvodných pochybností. Pokiaľ okresný
súd uviedol, že maloletá C. v rámci pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa 28.1. 2026 vyjadrila záujem
navštevovať novú základnú školu, tak pohovor maloletej s kolíznym opatrovníkom si matka vopred

dohodla a po celý čas bola pri pohovore s maloletou prítomná. Za týchto okolností nemožno považovať
zistený názor maloletej za výsledok nezávislého a objektívneho zisťovania. Otec bol názoru, že maloletá
bola zo strany matky vopred usmernená, ako sa má k veci vyjadriť, s cieľom dosiahnuť rozhodnutie v
prospechmatky.OtecpoukázalnaSprávukolíznehoopatrovníkazodňa23.7.2025,zktorejjednoznačne
vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o

maloletú, a teda sú spôsobilí osobne sa o maloletú starať. Zároveň sa v nej uvádza, že v záujme
maloletej je zachovanie kontaktu s oboma rodičmi, čo korešponduje so zásadou najlepšieho záujmu
dieťaťa, teda, že neexistujú zistenia, ktoré by spochybňovali výchovu otca, ani okolnosti, ktoré by
odôvodňovali obmedzovanie jeho kontaktu s maloletou. Považoval za potrebné uviesť, že v čase, keď sa
maloletá nachádza u otca, je spravidla prítomný aj jeho syn G., pričom medzi deťmi aj medzi maloletou

a otcom je vybudovaný láskavý, blízky a pozitívny vzťah. Maloletá sa u otca prejavuje ako pokojná,
veselá a hravá, správa sa spontánne a uvoľnene, nejaví známky smútku, úzkosti, strachu ani iného
negatívneho emocionálneho rozpoloženia, neprejavuje odmietanie prostredia ani osoby otca. Je preto
dôvodné sa domnievať, že maloletá môže byť vystavovaná jednostrannému vplyvu alebo interpretácii
situácií zo strany matky, čo môže mať dopad na jej vyjadrenia alebo postoje. Napriek uvedeným

dôkazom okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď prijal záver, že maloletá je
výlučne naviazaná na matku a odmieta striedavú osobnú starostlivosť, ktorý záver nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a nezodpovedá objektívne zistenému skutkovému stavu. Podľa otca okresný
súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval existenciu naliehavej potreby bezodkladnej úpravypomerov,pretoženebolipreukázanézákonnépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,najmä
existencia bezprostrednej hrozby ujmy alebo stav, ktorý by nezniesol odklad do rozhodnutia vo veci
samej. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by zotrvanie doterajšieho režimu predstavovalo

pre maloletú ohrozenie jej priaznivého vývinu, alebo že by situácia vyžadovala okamžitý zásah zo strany
súdu.Napadnutérozhodnutiejepretozaloženénanesprávnychskutkovýchzisteniachananesprávnom
právnom posúdení veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

14. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l.
1468 - 1470 spisu). Odvolanie otca maloletých detí považovala za plne nedôvodné a mala za to, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný
stav veci. Poukázala na to, že konanie na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4P/65/2023 je vedené
neprimerane dlhú dobu, podľa matky práve z dôvodu marenia a účelových zbytočných prieťahov,

vytváraných zo strany otca maloletých detí, ktorý využíva prieťahy v konaní, práve na udržiavanie tejto
právnej neistoty dieťaťa, ako aj na účelové zbavovanie sa majetku. Skutočnosť, že vo veci boli „len
2 pojednávania“ a ostatné strana otca zmarila, neznamená, že vo veci nebolo vykonané dostatočné
dokazovanie, o čom nepochybne svedčí rozsah spisovej dokumentácie. Ďalej uviedla, že je pravdou,
že maloletá B. kontakt s otcom odmieta a otec aj preto nenavrhuje styk s maloletou súdom upravovať,

avšak tvrdenia otca maloletých detí, že maloletá B. kontakt s otcom odmieta „aj v dôsledku konania
a vplyvu matky na maloletú“, sú nepravdivé. Rovnako nie je pravdou, že s maloletou C. má otec
vybudovaný „láskavý, blízky a stabilný vzťah“. Maloletá pred každým plánovaným stykom s otcom plače,
že k nemu ísť nechce a rovnako nešťastná je po návrate od otca, pretože sa sťažuje, že na ňu zase
kričal a že sa bála o maminku, aby sa jej niečo nestalo. Aj z posledného pohovoru s maloletou bolo

zistené, že otec na ňu kričí, a že sa svojho otca bojí natoľko, že sa schováva. Maloletá C. má také
obavy z reakcií otca, že pred plánovaným odovzdaním plače, keď otec príde, rýchlo si utiera slzičky,
aby otec nevidel, že plakala, pretože by jej to vyčítal a zase na ňu za to kričal, že k nemu nechce
chodiť. K uvedenému bol naplánovaný na posledne naplánovanom pojednávaní aj výsluch maloletej
B., ktorá sa sama rozhodla, že chce ísť vypovedať na súd, lebo sa už nemôže prizerať na to, ako

maloletá C. trpí a ako ju správanie otca ničí. Maloletá sa jasne a opakovane vyjadrila, že nechce
SOS, že chce bývať s matkou. V konaní už bolo preukázané, že SOS neprichádza do úvahy nielen
vzhľadom na vysoko konfliktné vzťahy rodičov, absolútnu nespoluprácu otca, jeho vynucovanie si styku
výlučne vtedy, keď to vyhovuje jemu, ale hlavne z dôvodu, že maloletá je veľmi úzko citovo naviazaná
na matku a k otcovi chodiť nechce a už vôbec nie na viac dní. Okresný súd disponuje opakovanými

šetreniami, vrátane opakovaného zisťovania názoru maloletého dieťaťa a pohovoru s maloletou, priamo
konajúcou sudkyňou. Ak otec maloletej namieta, či súd dostatočne pri pohovore s maloletou chránil
práva a záujmy maloletej, podotkla, že pohovor bol vykonaný dňa 21.5.2025 a z jeho obsahu bol
vyhotovený zvukový záznam a zápisnica z pohovoru. Vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa vyjadrilo
nesúhlas s oboznámením obsahu pohovoru svojim rodičom, okresný súd zvukový záznam a zápisnicu

účastníkom neoboznamoval a považuje tieto dokumenty za utajené, avšak nepochybne nadriadený
súd si ich môže vypočuť. Námietku otca, že okresný súd vykonal pohovor s maloletou bez účasti
kolízneho opatrovníka považovala za nedôvodnú, nakoľko v súlade s ust. § 38 ods. 2 CMP má súd
právo zisťovať názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Čo sa týka zisťovania názoru maloletej
kolíznym opatrovníkom dňa 28.1.2026 matka nechcela byť v miestnosti s maloletou, o tom, že má zostať

v miestnosti rozhodol kolízny opatrovník, avšak maloletá nemá pred matkou žiadne obavy povedať,
čo si myslí a cíti. Majú láskavý a vrúcny vzťah. Bez dotknutia uvedeného, má vedomosť o tom, že
kolízny opatrovník dožiadaním požiadal o opätovné zisťovanie názoru, či pohovor s maloletými deťmi,
dožiadaním na ÚPSVaR v Banskej Štiavnici a maloleté deti boli opätovne vypočuté bez prítomnosti
matky, preto navrhla, aby si súd správu vyžiadal. Považovala za nepravdivé, že maloletá má s otcom

vytvorený stabilný režim osobnej starostlivosti, ktorý je funkčný a že presťahovanie dieťaťa objektívne
znižuje realizovateľnosť tohto modelu starostlivosti, vrátane striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len
„SOS“) o maloletú. Súdy všetkých stupňov, vrátane najvyšších súdnych autorít už konštantne judikujú,
že ani veľká vzdialenosť bydlísk rodičov nie je sama osebe prekážkou SOS, teda nepochybne to nemôže
byť ani vzdialenosť F. I. od F.. Samozrejme nie je v záujme maloletej, aby dochádzala každý deň, a

ani, aby do práce dochádzala matka každý deň, pretože by to postihlo najmä starostlivosť o maloletú.
Z konania vo veci sp. zn. 4P/65/2023 je už t.č. nepochybné, že maloletá nechce žiť u otca, ale chce žiť
s matkou a je na ňu veľmi úzko citovo naviazaná. Maloletá chce žiť s matkou a chce chodiť do školy
v F. I.. Dieťa má právo, aby bol jeho názor vypočutý a akceptovaný, najmä, ak je to v jeho najlepšomzáujme. Postoj otca maloletej, ktorý si bez vážneho dôvodu len znovu presadzuje svoju vôľu, na úkor
maloletého dieťaťa, vážne narúša emočný a psychický vývoj maloletej. Považovala za nie pravdivé,
že nariadeným neodkladným opatrením bol zúžený rozsah styku maloletého dieťaťa s otcom. O forme

a rozsahu stretávania maloletej s otcom súd zatiaľ nerozhodol, tento styk zatiaľ prebieha na základe
dohody rodičov, pričom z komunikácie rodičov je zrejmé, že otec matku cez dieťa len sústavne vydiera
a šikanuje a keď matka a dieťa neurobia, čo chce otec, tak nastáva pomsta v podobe šikanóznej
komunikácie, rôznych udaní. Podľa matky bolo v konaní nie len osvedčené, ale aj preukázané, že dieťa
trvale žije s matkou, že sa s matkou presťahovalo, že matka má prácu v novom mieste pobytu a plánuje

savF.I.zdržiavaťažiťdlhodobo.Tiežbolopreukázané,ženaprieksnahematkyodohodu,otecodmietol
dať súhlas s prestupom maloletej na základnú školu v mieste, kde sa bude trvale s matkou zdržiavať,
ako aj, že dieťa odmieta bývať s otcom a denné dochádzanie do školy nie je v záujme maloletej. Na
presťahovanie žiadny z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, ani otec si ho nežiadal od matky.
Podotkla, že otec tvrdí, že sa riadne stará aj o svojho maloletého syna G. (tvrdí, že je tam spravidla
prítomný v čase, keď je u otca aj maloletá), ktorý však býva u svojej matky v M., pričom vzdialenosť

medzi M. a F. je cca 71 km, teda nepochybne vzdialenosť nie je prekážkou v stretávaní sa dieťaťa s
otcom.Skutočnosť,žeotcovitietookolnostiprijednomdieťatinevadia,aledruhémudieťaťuajehomatke
robí zo života doslova peklo, len preukazuje, že je to len forma šikany matky maloletej, a to z dôvodu
majetkových sporov. Nie je pravdou, že nariadenie neodkladného opatrenia nebolo dôvodné. Vzhľadom
na to, že matke sa podarilo od 1.2.2026 získať v F. I. zamestnanie, nebolo nepochybne v záujme

maloletejpolrokadochádzať,apretobolopotrebnézabezpečiť,abymohlaprestúpiťaspoňodškolského
polroka. Maloletá sa do školy veľmi tešila. Keď s tým prišla za otcom, tento jej povedal, že dobre, že
môže chodiť do novej školy. Matke a inštitúciám však písal opak. Maloletá je vo veku, keď neistota na
ňu veľmi nepríjemne pôsobí, začala mať somatické problémy zo strachu, že otec ju do novej školy nedá
a ona tam veľmi chcela ísť. Stav, ktorý nastal ohrozoval a naďalej ohrozuje najmä jej psychické zdravie.

K strachu, ktorý prežíva z otca, sa pričlenil strach, že ju nepustí do novej školy. Zmena, ktorá nastala, je
pre maloletú pozitívna, ak by však nebola sprevádzaná konfliktom zo strany otca. Zdôraznila, že v čase
rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení otec maloletej opätovne doslova šikanoval matku maloletej
vyhrážkami, že zavolá políciu, lebo dieťa nie je v škole. Matka, keď je v práci, nemôže ako učiteľka byť
na telefóne. Maloletej zostalo zle, bolelo ju brucho, dostala hnačky a matka maloletú nemohla dať do

školy. Je dôvodná obava, že tento zdravotný stav maloletej bol psychosomatický a vyvolaný práve tým,
že maloletá nesmela nastúpiť do novej školy, na ktorú sa veľmi tešila a nechcela už ísť do školy do F..
Podľa jej vedomostí, otec podal podnet aj proti škole v F., namieta, že maloletej nedôvodne ospravedlnili
neúčasť, čo však nie je pravdou. Uvedené tiež nepochybne nie je v záujme toho, aby sa tam maloletá
ešte niekedy vrátila. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej bez vážneho dôvodu zasiahol do práv na

vyjadrenie a akceptovanie vlastného názoru maloletej, ktorý je v jej najlepšom záujme, je nepochybné,
že pomery bolo a je potrebné bezodkladne upraviť neodkladným opatrením. Trvala na tom, že v záujme
maloletéhodieťaťaexistovalaaexistujepotrebabezodkladnejúpravypomerov,atonahradenímsúhlasu
otca. V danom prípade boli všetky skutočnosti nie len osvedčené, ale aj preukázané a nie je pochýb,
že v tomto prípade neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, preto okresný

súd správne použil ust. § 336 posledná veta CSP. K poukazu otca na skutočnosť, že matka sa už raz
sťahovala, zdôraznila, že sa s deťmi presťahovala do F., pretože „ušla“ pred násilím a znevažovaním
otca maloletých, pričom z nahrávky zaslanej súdu je preukázané, že ju sám vyhadzoval, aby odišla
do F.. Tvrdenie, že matka maloletej nepreukázala, že t.č. musela zamestnanie do iného mesta riešiť aj
v príčinnej súvislosti s konaním otca maloletej, ktorý len napĺňa svoje vyhrážky, je taktiež nepravdivé,

pretože časť správ a udaní, ktoré otec zasielal inštitúciám, bola preukázateľne od otca maloletej, čo
aj sám potvrdil. Skutočnosť, že otec maloletej koná sofistikovaným spôsobom, a že k dnešnému dňu
sa matke nepodarilo preukázať naplnenie niektorej zo skutkových podstát trestných činov, neznamená,
že sa nestali. Upriamila pozornosť na to, že už aj nový zamestnávateľ matky dostal e-mail z falošného
mena (z toho istého, z ktorého sa predtým vydával za rodiča a t.č. za učiteľa), v ktorom sa píše, ako

je matka maloletej hnusná a zákerná žena, čo šikanuje a znevažuje deti, aj rodičov, že je nacistka a
pod. osočujúce a nepravdivé tvrdenia, pričom nikto, ani bývalí kolegovia, nevedeli, kam odchádza matka
pracovať. Vedel to jedine otec maloletej, ktorý sa to dozvedel zo súdneho spisu. Zároveň písal otec
riaditeľke školy, kde má C. nastúpiť, že mu matka zobrala dieťa a že on nesúhlasí, aby tam maloletá
chodila, a to napriek tomu, že maloletá C. ešte aj 8.2.2026 prišla od otca s tým, že sa rozprávala s otcom,

ktorý jej núkal, že ju bude on nosiť do školy do F., ale ona mu povedal, že tam už nechce chodiť, že sa
tam necíti dobre, a že chce chodiť do školy J. a otec jej vraj povedal, že môže teda chodiť do ZŠ J..
Maloletá s týmto tvrdením od otca prišla 3x, teda otec iné tvrdil maloletej a iné konal a koná navonok,
čo maloletá veľmi ťažko psychicky znáša. Poukázala na to, že správy otca a e-mail zaslala súdu ešte svyjadrením zo dňa 9.2.2026. Matka uviedla, že sa pokúšala s otcom dohodnúť, dokonca mu pre prípad
dohody, bez potreby ingerencie súdu, navrhovala, že ak sa dohodnú, bude dieťa nosiť jemu, aj do školy
ona, on však nesúhlasil. Aj t.č. sa snažila s otcom o dohodu, túto však odmietol a preukázateľne napísal,

že idú podľa dohody z ISR. Matka stále a opakovane ustupuje otcovým požiadavkám, avšak otec nie
je ochotný nijakým spôsobom spolupracovať. Ak otec maloletej namieta, že matka je motivovaná jej
osobným vzťahom, tak nepopiera, že má v F. I. stabilný a dlhodobý vzťah s G. A. C., s ktorým má aj
maloletá veľmi pekný a blízky vzťah, v tejto rodine sa maloletá cíti uvoľnene, šťastne a pokojne, teda
je nepochybné, že zastabilizovanie rodiny a domácnosti jej zlúčením do miesta, kde obaja partneri žijú,

pracujú, kde má maloletá aj sestru, je nepochybne v záujme maloletej. Je pravdou, že maloletá B. zatiaľ
zostalanainternáte,lebobytaktochcelaročníkdokončiť,avšaklendočasne,matkajezatiaľvpodnájme,
avšak v F. I. t.č. riešia vlastné bývanie a aj tak je väčšinou doma s matkou aj so sestrou, s ktorou sú
teraz v intenzívnejšom kontakte. Tvrdenie, že matka maloletú C. na prechod do inej školy „účelovo“
pripravovala, je nepravdivé. Presťahovanie matky s deťmi za svojím partnerom a dieťaťom, na scelenie
rodiny, bolo logickým vyústením posunu stabilného vzťahu. Skutočnosť, že sa matka nesťahovala hneď,

ale až potom, keď zistila, že vzťah má naozaj trvalú perspektívu, je nepochybne prejavom matkinej
zodpovednosti voči maloletým deťom. Podotkla, že aj partnerka otca J. Q. sa presťahovala zo O. do F.
za svojím partnerom, teda nerozumie tomu, čo na tom považuje otec maloletej za divné, či nenormálne.
Matka je presvedčená, že z jej návrhu, ako aj z vyjadrení otca, súd prvej inštancie správne dospel k
záveru, že je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov v rodine. Nielen z obsahu návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z obsahu spisu, vedeného na Okresnom súde Prievidza sp.
zn. 4P/65/2023 je zrejmé, že medzi rodičmi maloletej sú prítomné výrazné konflikty ohľadom niektorých
aspektov realizácie ich rodičovských práv a povinností. Pri výkone rodičovských práv a povinností
rodičov došlo aj k nezhode rodičov v podstatnej veci týkajúcej sa zmeny školského zariadenia, v ktorom
má maloletá absolvovať základné vzdelávanie, a preto je potrebné, aby súd tento rozpor medzi rodičmi

odstránil. Pokiaľ by súd nezasiahol nariadením neodkladného opatrenia, môže to mať pre maloleté dieťa
opäť nepriaznivý následok (konflikt rodičov aj v situácii týkajúcej sa vzdelávania dieťaťa prenášajúci sa
na dieťa). Matka odôvodnila naliehavú a nevyhnutnú potrebu nahradiť súhlas otca so zmenou školského
zariadenia, okrem iného aj blížiacim sa koncom školského polroka a bolo by v záujme dieťaťa, aby došlo
k zmene školy práve od školského polroka. Zmenou životnej situácie matky (zmenou bydliska matky

a maloletého dieťaťa, novým zamestnaním v mieste bydliska), je pre matku, ktorá sa o maloleté dieťa
dlhodobo osobne stará, ale hlavne pre maloleté dieťa vhodné, aby navštevovalo základnú školu v mieste
jeho bydliska. Sama maloletá prejavila záujem túto školu navštevovať, aj tu má vytvorené kamarátstva
a sociálne väzby, tak ako v pôvodnej škole. V danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia vo
veci bolo potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Neodkladnosť úpravy pomerov účastníkov konania

formou neodkladného opatrenia bola daná časovým hľadiskom, aby bolo možné zrealizovať zmenu
školského zariadenia od začiatku školského polroka a veľmi ťažkým emočným prežívaním maloletej,
ktorá je enormne naviazaná na matku, pričom práve nerešpektujúci postoj otca maloletej, ktorý si len
znovu presadzuje svoju vôľu, na úkor maloletého dieťaťa, vážne narúša emočný a psychický vývoj
maloletej.

Pokiaľ otec maloletej navrhuje, aby nadriadený súd neodkladné opatrenie zrušil, nie je to nepochybne
v najlepšom záujme maloletej. Maloletá už t.č. prestúpila do Súkromnej základnej školy J., L. M. N.
XXXX/X, XXX XX F. I., do 2. ročníka, veľmi dobre sa adaptovala a je šťastná a spokojná, o čom matka
bezodkladne otca maloletej aj informovala a zaslala mu aj rozvrh. Maloletá už navštevuje aj krúžok
cheerleading, kde dostala veľkú pochvalu a už aj bola zaradená do zostavy. Taktiež chodí už na krúžok

lezenia, bedminton a plávanie. V škole sa učia podľa nového kurikula, kvalitnú angličtinu a maloletej
sa tam neskutočne páči. Zapadla medzi deti, ako by tam chodila odjakživa. V škole je zabezpečená
kvalitná strava, aj desiaty aj olovranty, žiadne sladkosti ani vlastné desiate, na výber majú 4 možnosti
desiaty aj olovrantu s veľkým výberom ovocia, obedy sú chutné a výživné, maloletá ich s chuťou papá a
nevracia celé plné taniere ako v predchádzajúcej škole. Maloletá je v novej škole veľmi obľúbená, žiakmi

aj učiteľmi a vychovávateľkami.
Nakoľko v elektronickom spise sa ukazuje odvolanie zaevidované dňa 2.3.2026 a posledný deň lehoty
bol 27.2.2026, pre prípad, že odvolanie bolo podané po lehote, matka ho navrhla odmietnuť. V prípade,
ak súd nevzhliadne dôvody na odmietnutie odvolania, navrhla nariadené neodkladné opatrenie ako
vecne správne potvrdiť.

15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení (č.l. 1510 spisu) uviedol, že sa o podanom návrhu matky dozvedel
dňa 11.02.2026, kedy bolo doručené uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4P/65/2023 zo dňa
09.02.2026 o neodkladnom opatrení. V rámci vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately úrad vedie rodičov k vzájomnej komunikácii so zohľadnením záujmu oboch maloletých
detí. Vzhľadom na zmenu miesta bydliska matky a maloletých detí, bol o zisťovanie pomerov požiadaný
miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica. Správu zo zisťovania pomerov

u matky zasielal v prílohe (Príloha 1). Zároveň boli o súčinnosť a zaslanie hodnotiacich správ požiadané
aj školské zariadenia, ktoré navštevujú obe maloleté deti. V správe zo Súkromnej základnej školy J. o
adaptácii maloletej C. C. A., doručenej úradu dňa 02.03.2026, sa okrem iného uvádza, že na základe
doterajšieho pozorovania možno skonštatovať, že adaptácia žiačky prebehla úspešne a bez komplikácií
(Príloha 2 ). Gymnázium L. P. v F. I. vo svojom písomnom vyjadrení na maloletú B. C. A., okrem iného

uviedlo, že starostlivosť matky o maloletú je na dobrej úrovni, matka pristupuje k situácií zodpovedne,
od začiatku štúdia so školou aktívne komunikuje, zaujíma sa o správanie a študijne výsledky svojej
dcéryapravidelnesivyžadujeinformácie.Otecmaloletéhodieťaťaškoludoposiaľnekontaktoval.Správu
doručenú úradu dňa 04.03.2026 zaslal v prílohe (Príloha 3).

16. Vyjadrenie matky a podanie kolízneho opatrovníka nebolo zaslané zástupcovi otca a podanie

kolízneho opatrovníka nebolo zaslané právnej zástupkyni matky na vyjadrenie, ak vzhľadom k účelu a
zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia zákonná úprava a ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného
súdu SR (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 618/2023 zo dňa 23. novembra 2023) pri úprave
postupu rozhodovania o neodkladných opatreniach explicitne vyžaduje, aby odvolací súd umožnil
účastníkovi konania (protistrane) sa vyjadriť k odvolaniu, a to len vtedy, ak smeruje proti uzneseniu o

zamietnutí neodkladného opatrenia. Na postup pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach preto nie
je možné aplikovať všeobecnú úpravu v ust. § 374 CSP.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia

pojednávaniapodľa§385ods.1CSPacontrarioposúdilnapadnutéuznesenieokresnéhosúduvzmysle
odvolacích dôvodov za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a dospel k záveru o správnosti uznesenia
okresného súdu, ktoré potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
uzavrel, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nahradením súhlasu otca
s prestupom maloletej C. C. A., nar. XX.X.XXXX, zo Základnej školy s materskou školou F., I. XXX/X do
Súkromnej základnej školy J., so sídlom v F. I., K. L. M. N. XXXX/X.

19. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach
súdu o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325
ods. 1). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a

vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP
súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP).

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda

hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi a skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, že neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia účastníkov
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

21. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie ochrany ich
právam a záujmom. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú
aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých
detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri
nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú

pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Súd môže pristúpiť k nariadeniuneodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí uvážiť, či sú pre také
opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy,
ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím

je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy.

22. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate z

dôvodu, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože mal za osvedčenú potrebu úpravy
pomerov medzi účastníkmi. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje nedostatky a umožňuje
na základe zisteného skutkového stavu ustáliť, že záver súdu prvej inštancie o opodstatnenosti návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia je správny.

23. Otec svoje odvolanie založil na námietke, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval skutkový

stav, pretože sa uspokojil len s doloženými správami osôb, ktorých nestrannosť bola spochybnená, že
záver, že maloletá je výlučne naviazaná na matku a odmieta striedavú osobnú starostlivosť, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a jednostranné preberanie tvrdení matky bez ich náležitého vyhodnotenia
viedlo k neúplným a nesprávnym skutkovým záverom. Podľa otca zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
zotrvanie doterajšieho režimu predstavovalo pre maloletú ohrozenie jej priaznivého vývinu, alebo že by

situácia vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu.

24. V prvom rade odvolací súd odkazuje na opis povahy konania o neodkladnom opatrení, ktorý súd
prvej inštancie obsiahol v odsekoch 14. a 15. napadnutého uznesenia, a nad rámec toho odvolací
súd zdôrazňuje, že naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo

veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie. Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale
len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (primerane uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení,

avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení strán, ktoré posudzuje v súvislosti s
dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Aj v prejednávanej veci tomu tak bolo, keď súd
prvej inštancie opísal rozhodujúci skutkový stav na základe tvrdení účastníkov, vyjadreného názoru
maloletého dieťaťa a listinných dôkazov, ktorý následne právne posúdil. Odvolací súd tomuto postupu

nemá čo vytknúť.

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav, ak mal rovnako za osvedčené, že matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú,
osvedčila potrebu okamžitého rozhodnutia súdu, ktorým bude vyriešená otázka majúca aktuálne

podstatný význam pre maloletú, týkajúca sa základnej školy, v ktorej bude maloletá plniť povinnú
školskú dochádzku. Vzhľadom na osvedčené skutočnosti, že matka spolu s maloletou zmenila svoje
bydlisko (potvrdenie o pobyte na č.l. 1407 spisu) a aj pracovisko, bolo logické, že prejavila záujem, aby
maloleté dieťa navštevovalo základnú školu v mieste ich aktuálneho bydliska, namiesto vzdialenejšieho
pôvodného vzdelávacieho zariadenia, a to základnej školy v F.. Čo sa týka presťahovania matky

s maloletým dieťaťom do F. I., odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie matky bolo skutočnosťou,
ktorú treba rešpektovať, a práve s ohľadom na toto presťahovanie bolo potrebné aj v súvislosti
s posudzovaním záujmu maloletého dieťaťa práve aktuálne miesto ich bydliska vyhodnocovať vo väzbe
na potrebu zmeny školského zariadenia. Podľa názoru odvolacieho súdu presťahovaním sa matky s
maloletou, osvedčením miesta jej výkonu práce, a to v F. I., došlo k zmene na strane maloletého dieťaťa,

čo sa týka do školského zariadenia, ktorého prestup do základnej školy v F. I., práve vzhľadom na
najlepší záujem maloletej tak, ako konštatoval okresný súd, bol namieste.

26. Pokiaľ otec ako odvolateľ namietal, že presťahovanie sa matky a maloletého dieťaťa má dopad
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností otca a objektívne znižuje realizovateľnosť modelu

striedavej osobnej starostlivosti, ktorého sa v konaní vo veci samej domáha, tak krajský súd uvádza,
že súčasťou práv rodiča nie je právo obmedzovať prirodzené aktivity druhého rodiča súvisiace s jeho
zamestnaním, či zmenou bydliska, pričom sa javí byť nelogické a odporujúce záujmom maloletého
dieťaťa zdieľajúceho domácnosť matky, v danom prípade C., aby sa prispôsobila záujmom a prianiamotca. Odvolací súd nepopiera úprimný záujem otca o maloletú C., jeho snahu o model striedavej osobnej
starostlivosti u maloletej C., ani to, že maloletá sa s otcom pravidelne stretáva a má k nemu pozitívny
vzťah, avšak okrem situácii, keď sa ho bojí a schováva sa (keď kričí) (č.l. 475 spisu). Nielen zo správy

psychologičky, ale aj správ kolízneho opatrovníka (č.l. 752, 823, 834, 845, 1265, 1383, 1408 spisu) však
bolo osvedčené, že maloletá preferuje osobnú starostlivosť matky a stretávanie sa s otcom, jej vyhovuje.
Pre maloletú tak, ako konštatoval okresný súd v odseku 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia, je
matka primárnou osobou, na ktorú je úzko fixovaná, citlivo vníma jej neprítomnosť, a preto nie je v jej
najlepšom záujme, aby dochádzala každý vyučovací deň z miesta jej aktuálneho bydliska z F. I. do F.,

keďže prípadné každodenné cestovanie do školy by pre maloletú C., ktorá je žiačkou druhého ročníka
základnej školy, predstavovalo nadbytočnú záťaž, keď s ohľadom na Čl. 5 Zákona o rodine prioritou je
stabilita prostredia maloletého dieťaťa, ktorá by mohla byť opačným postupom ohrozená.

27. Pre správne zodpovedanie odvolacej argumentácie otca, východiskom zo strany odvolacieho súdu
bolo predovšetkým zistenie, že maloletá už druhý ročník N. O. I. R. F. I. reálne aj navštevuje, a

podľa doložených správ jej adaptácia prebehla úspešne a bez komplikácií, pôsobí spokojne, vyrovnane
a v školskom prostredí sa cíti bezpečne. V rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom maloletá
prezentovala, že sa jej v novej škole páči, našla si kamarátov, chodí na krúžky. Vo vzťahu k návšteve
tejto školy (jej kvalite) zo strany otca neboli vyjadrené žiadne námietky, tieto sa týkali len jeho nesúhlasu
s prestupom z dôvodu vplyvu tohto prestupu na konanie vo veci samej o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom dospel k záveru,
že matka v konaní osvedčila, že prestup maloletej do školského zariadenia (základná škola) je v súlade
s jej najlepším záujmom, pretože pre maloleté dieťa je stabilitou to, ak navštevuje školské zariadenie

v mieste svojho bydliska, ktoré zdieľa spoločne s matkou. Je nespochybniteľným faktom, že záujem
dieťaťa je prvoradý a tomu by mali zodpovedať aj postupy rodičov, a to i pokiaľ ide o umiestnenie
maloletej v školskom zariadení.

29.Vyhodnotenímzistenýchskutočnostíodvolacísúdnepochybovalotom,žezaaktuálnehoskutkového

stavu, presťahovania sa matky do F. I. spolu s maloletým dieťaťom, potom požiadavka matky na zmenu
školského zariadenia vo vzťahu k maloletej C. bola vyhodnotená ako prospešná, a teda súladná so
záujmom maloletého dieťaťa. Zároveň krajský súd zvýrazňuje aj to, že sa jedná o povinnú školskú
dochádzku, preto je v záujme maloletého dieťaťa potrebné zachovať existujúci, hoci aj nie na základe
konsenzu rodičov, nastolený právny stav.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu vo svetle záujmu maloletého dieťaťa aktuálne boli splnené
predpoklady zohľadňujúce verejný záujem, teda plnenie si povinnej školskej dochádzky dieťaťom
v spojení so záujmom stability tohto dieťaťa pre udelenie súhlasu namiesto otca s prestupom maloletej
do Súkromnej základnej školy v F. I., a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne, potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov tohto súdneho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s
použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trovsúdnehokonania,keďžiadneokolnostiodôvodňujúceuplatneniemoderačnéhoprávasúduvzmysle

§ 55 CMP v konaní nevyšli najavo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.