Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1321206148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: Q. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. I. XXX/XX, R., zast. Mgr. Peter Holec, LL.M., Pod Sokolom 21/653,
Nitrianske Hrnčiarovce, proti žalovanému: FeelHomeFactory s. r. o., so sídlom Bellova 2/K, Bratislava,
IČO: 50 138 928, zast. FALATH & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pribinova 28, Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 56 136 048, o zaplatenie 20.000 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 16.04.2024, č. k. B3-45C/83/2021-650, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 20 000 eur s prísl.
zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 121 ods. 3, § 631, § 633 ods. 1, §
634 ods. 1,2, § 642 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že právny vzťah medzi žalobkyňou a

žalovaným súd posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa mala záujem o zariadenie bytu v Nitre a
žalovanému emailom zo dňa 18.02.2020 doručila fotografie bytu, požiadala o vizualizáciu hlavne spálne,
obývačky, mala záujem o záclony, závesy v spálni, pôvodne za navrhnutú cenu 30.000 eur. Žalovaný
na základe zaslaných podkladov emailom zo dňa 27.02.2020 informoval žalobkyňu o tom, že cena
vizualizácie je 35eur/ m2 bez DPH a cena skice a moodboardov 18 eur/ m2 bez DPH. S tým, že
cena skice a moodboardov obsahujem prezentáciu s obrázkami produktov, skicami rukou, navrhnutými

materiálmi, pričom po odsúhlasení vizualizácie/moodboardu vypracuje cenovú ponuku a ďalší postup
bude dohodnutý individuálne. V marci 2020 sa uskutočnila obhliadka predmetného bytu a na základe
osobnejkonzultácieaodsúhlasenížalobkyňoubolvytvorenýmoodboard,ktorýžalovanýzaslalžalobkyni
emailom dňa 28.05.2020. Zo zhodných vyjadrení žalobkyne, konateľky žalovaného Simony Šándorovej
a svedkyne K.. V. H. bolo preukázané, že žalobkyňa v júni 2020 navštívila predajňu žalovaného na A.
B. C. D., kde došlo ku skonzultovaniu moodboardu, špecifikácii jednotlivých materiálov, napr. výberu
látky pre taburet, výberu postele, výberu závesov, záclon, vecí ktoré boli vyhotovené na mieru. Následne

žalovaný zaslal žalobkyni emailom zo dňa 14.07.2020 cenovú ponuku, ktorá obsahovala špecifikáciu
konkrétnych produktov, popisu produktu, mernej jednotky, ceny bez DPH, cenu s DPH, cenu podľa
jednotlivých produktov, cenu spolu s DPH 26.150,17 eur (zariadenie spálne, obývačky, kuchyne a
jedálne, detskej izby). Žalobkyňa a žalovaný sa prostredníctvom whatsapp komunikácie dňa 04.09.2020dohodli na cene diela vo výške 20.000 eur (okrem zariadenia detskej izby), s termínom dodania diela
Vianoce 2020. Z príkazu na úhradu zo dňa 30.09.2020 mal súd za preukázané, že žalobkyňa uhradila
žalovanému sumu vo výške 10.000 eur, čo súd vyhodnotil ako súhlas žalobkyne s uzavretou zmluvou

o dielo a cenovou ponukovou. Spornou medzi stranami sporu bolo vykonanie diela a jeho rozsah.
Žalovaný v konaní preukázal, že dňa 23.11.2020, dňa 26.11.2020 a dňa 11.12.2020 postupne dodal
žalobkyni jednotlivé produkty podľa cenovej ponuky, ktoré žalobkyňa prevzala, pričom proti uvedenému
nevzniesla žiadne námietky. Prevažnú časť diela žalovaný dodal žalobkyni dňa 11.12.2020, ktorú
skutočnosť preukázal špecifikáciou dodaných produktov, vyhotovenými fotografiami časti interiéru bytu.

Po dodaní a odovzdaní diela žalobkyňa vyjadrila žalovanému spokojnosť (whatsapp komunikácia zo dňa
11.12.2020 o 21:15 hod). Nakoľko žalobkyňa dňa 11.12.2020 nedoplatila cenu za dielo vo výške 10.000
eur, žalovaný kontaktoval žalobkyňu dňa 14.12.2020, že neeviduje platbu z ktorého dôvodu nedodal
závesy, posteľ a taburet do spálne, ktoré boli vyhotovené na mieru. Žalobkyňa cenu diela doplatila dňa
17.12.2020 (2 platby x 5.000 eur) a žalovaný následne dodal žalobkyni záclony vyhotovené na mieru
(dňa 22.12.2020), posteľ na mieru (dňa 28.12.2020) a taburet do spálne. Ďalšou spornou skutočnosťou

medzi stranami sporu bolo odstúpenie žalobkyne od zmluvy o dielo emailom dňa 17.05.2021, z ktorého
žalobkyňa odvodzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhliadnuc k tomu, že žalobkyňa
odstúpila od zmluvy o dielo po tom ako bolo dielo odovzdané, mal súd za to, že zhotovením diela právo
na odstúpenie od zmluvy žalobkyni zaniklo, preto takéto odstúpenie od zmluvy posúdil ako neúčinné.
Zároveň doplnil, že ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predstavuje osobitnú úpravu odstúpenia

a nárokov z ním spojených, na ktoré nemožno aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Bez
vplyvu na posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne bola skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2021 požiadala
žalovaného (N. Z.) o dodanie ďalších produktov do bytu (kúpeľňová skrinka, zrkadlo), uvedené súd
posúdil ako nový návrh na uzavretie zmluvy o dielo, čo preukazovala aj komunikácia medzi žalobkyňou
a Patrikom Gavurníkom (sms správy žalobkyne zo dňa 05.05.2021). Na základe uvedeného súd ustálil,

že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, žalovaný žalobkyni dielo v stanovenej lehote dodal a
žalobkynivzniklapovinnosťuhradiťcenudielavdohodnutejvýške 20.000eur.Pretosažalovanýprijatím
sumy 20 000 eur od žalobkyne bezdôvodné neobohatil, a nevznikla mu povinnosť prijatú sumu vydať
žalobkyni. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd prvej inštancie žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“)
a žalovanému, ktorý mal plný úspech súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac naplnením
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) e), f), h) CSP. Odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP odôvodnila s odkazom na sťažnosti na prieťahy v konaní doručenú
súdu dňa 05.05.2023. Namietala závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 32 rozhodnutia, že
žalovaný dodal prevažnú časť diela 01.12.2020 a že túto skutočnosť preukázal „Špecifikáciou dodaných

produktov“. Mala za to, že „Špecifikácia dodaných produktov“ nemôže byť dôkazom toho že dielo
bolo dodané. Dodanie diela sa preukazuje napr. podpisom predávacieho protokolu príp. podobným
potvrdením, dodaním jednotlivých produktov je možné splniť kúpnu zmluvu. Odmietnutím obhliadky
bytu (navrhovanej oboma stranami) súd odmietol dôkaz, ktorý bol potrebný na zistenie rozhodujúcej
skutočnosti o dodaní/nedodaní diela. Doteraz zistený skutkový stav teda zostáva deficitný a nie je možné

z neho vyvodzovať správne právne závery pre rozhodnutie tejto veci. Poukázala na to, že tvrdenie o
rozbitom zrkadle je vyvrátené zápisom kuriéra o škode, v ktorom kuriér potvrdzuje, že toto zrkadlo už
rozbité doručil. Namietala závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní otázky, čo získala za sumu 20
000 eur. Súhlasila však so záverom súdu prvej inštancie, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, nedošlo
však k odsúhlaseniu cenovej ponuky. V konaní bolo preukázané, a to výsluchom konateľky Šándorovej,

že súhlas s cenovou ponukou nikdy nedala. Na dva emaily žalovaného zo dňa 28.5.2020 a 14.7.2020
s cenovou ponukou „moodboard“ jednotlivé produkty, v ktorých ju vyslovene žiadal o odsúhlasenie tejto
cenovej ponuky, nikdy nereagovala, nakoľko si objednala - design dvoch izieb a nie jednotlivé veci. Ďalej
namietala, že právne posúdenie súdom prvej inštancie je v rozpore s ust. § 536 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Omyl v právnej kvalifikácii spočíval v tom, že súd považoval dodanie jednotlivých produktov

za splnenie zmluvy o dielo (ktorá znela na design dvoch izieb), čo nemôže byť zhojené tým, že poslala
žalovanému emocionálnu sms správu. Namietala, že súd nerozlišoval medzi zmluvou o dielo a kúpnou
zmluvou. Mala za to, že z úhrady sumy 10 000 eur nie je možné vyvodzovať súhlas s akceptáciou
cenovej ponuky, nakoľko len dohoda o oboch plneniach, designe dvoch izieb a produktoch ktorýmisa majú izby zariadiť, predstavuje úplnú dohodu strán. Za nesprávnym považovala aj záver súdu
prvej inštancie, že pokiaľ investovala peniaze do cudzieho bytu, osobou povinnou vydať bezdôvodné
obohatenie je ten, kto sa na jej úkor obohatil. Keďže sa jednalo o hnuteľné veci, ktoré prevzatím pripadli

do vlastníctva žalobkyne (platí len o veciach prevzatých po odstúpení zo 17.5.2021), tieto sa nestali
súčasťou bytu, preto k vzniku obohatenie došlo na strane žalovaného nie majiteľa bytu. S tým, že veci,
ktoré prevzala po odstúpení od zmluvy zo 17.05.2021 je treba chápať ako jednotlivé kúpne zmluvy.
Keďže nedošlo k naplneniu zmluvy o designe a táto odstúpením zanikla, bolo povinnosťou strán si
vzájomné plnenia poskytnuté pred 17.05.2021 vrátiť. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, dostatočne odôvodnený a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom konanie
nevykazuje žiaden postup priečiaci sa zákonu. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že postupom
súdu prvej inštancie boli porušené jej práva na spravodlivý proces, uvedený odvolací dôvod bližšie

nekonkretizovala. Všeobecný odkaz na sťažnosť na prieťahy, ktorý ani nepreložila, nie je postačujúcim.
Rovnako odvolateľka bližšie nešpecifikovala odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Vo
vzťahu k námietkam odvolateľky ohľadne záverov súdu prvej inštancie, že dielo bolo riadne dodané,
že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a k riadnemu zhotoveniu diela, poukázal na záverečnú reč zo dňa
24.03.2024. K otázke obhliadky bytu uviedol, že bolo výsluchmi preukázané, že žalobkyňa už v byte

nežije, a navyše, ako vyplýva z výsluchu žalobkyne, tak podrobnú fotodokumentáciu zmarila sama, keď
nedovolila JUDr. Falathovi a JUDr. Skýpalovej, aby sa fotodokumentácia (ďalšia, okrem už predloženej)
z bytu vyhotovila. Preto považoval za absurdné tvrdenie žalobkyne, že fotografie o zhotovení diela
neboli zhotovené v byte žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa zmluvu o dielo dohodla na zariadenie
predmetného bytu, ku ktorému nemala vlastnícke právo, na platnosť zmluvy nemá vplyv. To, že išlo

o byt, v ktorom bolo aj malo byť realizované dielo vyplýva aj z vykonaných výsluchov. Poukázal na
špecifikáciu tovaru dodaného žalobkyni, ktorý v konaní predložil. K údajným nesprávnym skutkovým
zisteniam uviedol, že z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo a uviedol to aj na pojednávaní, že veci
boli jednotlivo preberané, ním dodané a prípadne aj namontované. Ďalej bolo preukázané, že namietané
rozbité sklo sa netýkalo pôvodnej zmluvy o dielo, ale až ďalšej objednávky, ktorú žalobkyňa zadala

po ukončení diela. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zaplatením 10 000 eur žalobkyňa vyjadrila
súhlas s cenovou ponukou a zmluvou o dielo, čo následne potvrdila tým, že doplatila aj zvyšných
10 000 eur, t. j. celkovú dohodnutú cenu za dielo. K žalobkyňou tvrdenému nesprávnemu právnemu
posúdeniu, že dodaním produktov mohlo ísť iba o kúpnu zmluvu a nie zmluvu o dielo uviedol, že z
predložených dôkazov - emailová /sms komunikácia a výsluchov je zrejmé, že zabezpečoval aj montáž

objednaného tovaru a jeho design (rozmiestnenie), ďalej, že niektoré predmety boli zhotovované na
mieru - na zákazku, preto plnenie v celom rozsahu napĺňa definíciu diela aplikovateľnú na zákonné
vymedzenie zmluvy o dielo. Napriek tomu, že žalobkyňa opakovane namietala, že jej nebol dodaný
design dvoch (2) izieb, počas celého konania neozrejmila, čo jej ešte malo byť z jej strany dodané. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok

na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadrila.

6. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy

odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

9. V preskúmavanej veci má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísalpriebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie
riadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie

zo skutkových zistení vyvodil právne závery a správne na vec aplikoval ust. § 631 a nasl. Občianskeho
zákonníka, z ktorých vyvodil svoje právne závery. S ohľadom na vykonané dokazovanie podrobne,
dôkladne, zrozumiteľne odôvodnil prečo nepovažoval nárok žalobkyne za dôvodný. Z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie odvolaním

napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.
Odvolací súd sa odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP stotožňuje.

10. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyňou odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacímsúdompreskúmanéadôvody,zktorýchmábyťpreskúmané.Nazákladeuvedenéhoodvolací
súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľkou uvedených v

odvolaní.

11. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a)
CSP ( neboli splnené procesné podmienky) odvolací súd uvádza, že procesnými podmienkami sa
rozumejú vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t. j. v sporovom konaní

žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné
obsadenie súdu - vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. § 365 ods. 1 písm.
c)], procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné
povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv.
negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie

splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.

12. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľka rovnako ako v prípade odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) odôvodňovala podaním sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorej podanie
nepreukázala. I keď odvolateľka ňou uvádzané podanie k podanému odvolaniu nepriložila, uvedené nič

nemení na tom, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní nemožno považovať za naplnenie odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP.

13. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,
že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných

práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,
ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1
Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.Každékonaniesúdualeboinéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavou

zaručenéhoprávanasúdnuochranualeboinúprávnuochranu(I.ÚS26/1994).Pojem„procesnýpostup“
bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednaniaveci(toakosúdviedolspor)znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávnení
a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,

5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu
a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním ajna faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľka okrem odkazu na podanú sťažnosť na

prieťahy v konaní bližšie nešpecifikovala a v danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľke realizáciu jeho
procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

14. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t. j.

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

15. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Zohľadniac postavenie žalovaného ako zhotoviteľa, ktorý napĺňal definíciu dodávateľa podľa ust. §
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a postavenie žalobkyne,
ktorá spĺňala definíciu spotrebiteľa (fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti), súd
prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie ust. Obchodného
zákonníka, ako v podanom odvolaní uvádzala odvolateľka).

17. K námietke odvolateľky, že súd prvej inštancie mal právny vzťah medzi stranami posúdiť ako kúpnu

zmluvy nie ako zmluvu dielo, odvolací súd uvádza. Kúpna zmluva (emptio venditio) je dvojstranným,
konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet
kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu.
Zatiaľ čo od kúpnej zmluvy sa zmluva o dielo odlišuje najmä jej koncentráciou na výsledok činnosti,
ako aj jej odplatnosť. Keďže ide o dielo, výrazným znakom zmluvy je individuálnosť dojednania

o výsledku činnosti zhotoviteľa. Podľa konštantnej judikatúry (Vážný, 149/31) rozhraničenie medzi
kúpou a dielom nespočíva iba v tom, kto má dodať materiál. Kúpnou zmluvou je vždy zmluva,
pri ktorej sa prenechávajú určité veci za pevnú cenu, pri zmluve o dielo ide o osobné zhotovenie
diela alebo jeho vykonanie za osobnej zodpovednosti (na nebezpečenstvo zhotoviteľa). Pri zmluve o
dielo sú hlavným kritériom vyhotovenia veci individuálnej potreby objednávateľa realizované činnosťou

zhotoviteľa. V prejednávanej veci znak individuálnosti v danom prípade napĺňa moodboard žalovaného,
t. j. vypracovanie dizajnovej idey priestoru, vrátane dostupných prvkov, výber materiálov, podrobné
poradenstvo. Pričom žalovaný už v emaily zo dňa 27.02.2020 precízne informoval žalobkyňu o rozdiele
medzi vizualizáciou a moodboardom, ktorý ako lacnejšia verzia obsahuje len prezentáciu s obrázkami
produktov, skicami rukou a navrhnutými materiálmi. Odvolateľka v podanom odvolaní nespochybňovala,

že medzi stranami došlo k dohode o „nadesignovaní izieb“, čo zodpovedá práve pojmu „moodboard“ a
preukazuje správnosť aplikácie ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec.

18. Pokiaľ odvolateľka namietala, že nedošlo k odsúhlaseniu cenovej ponuky, odvolací súd upriamuje
pozornosť na to, že podstatnými časťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete diela a dohoda o

odplatnosti vyhotovenia diela. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynula vôľa
zmluvnýchstránužvčasedojednávaniazmluvy,žežalovanývykonádieloodplatne.Zlistinnýchdôkazov
predložených v spise vyplýva, že cena diela bola závislou na možnostiach žalobkyne (rozpočte), čo
vyplýva aj z jej vyjadrenia k návrhu žalovaného (čl. 534), v ktorom uviedla, že nakoľko sa jej budget znížilna 20 000 eur, vynechajú detskú izbu. Tomu nasvedčuje aj sms správa žalovaného zo dňa 04.09.2020 ..
„trošku som ponížila koberec, nerada by som vyradila niečo lebo všetko má svoje opodstatnenie, takže
ak môžeme v tejto chvíli vynechať detskú izbu, tak sa dohodnime, že ten zvyšok bude proste 20 tak ako

potrebujete.“ Zo strany žalovaného došlo k úprave ponuky, o ktorej mala vedomosť žalobkyňa, pričom aj
po odrátaní po dohode nedodaných položiek (napr. stierka, barové sedenie, dekoračný náter v obývacej
izbe a v spálni) výsledná cena prevyšovala žalobkyňou požadovanú sumu 20 000 eur (23.801,17 eur).
V kontexte s uvedeným je potrebné vyhodnotiť aj vyjadrenie konateľky žalovaného Ing. Šándorovej na
pojednávaní dňa 14.03.2024, že žalobkyňa na cenovú ponuku neodpísala, nakoľko súhlas s ponukou

vyjadrila konkludentne a i úhradou preddavku a doplatku za dielo. Žalovaný v konaní preukázal, že
žalobkyňa mala vedomosť, o tom čo je predmetnom zmluvy o dielo ako i o cene diela, i s ohľadom
na zásadne nižšiu cenu mooodboardu (18 eur/m2) oproti pôvodne uvažovanej vizualizácii (35 eur/m2).
Zohľadniac uvedené, opakované námietky odvolateľky, že predmetom zmluvy mal byť design izieb, sú
v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, aké plnenie jej bolo
(ako objednávateľke) žalovaným dodané, odvolací súd upriamuje pozornosť na bod 32 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie poukázal na listinné doklady predložené v konaní
žalovaným (čl. 330-334) ktorými žalovaný preukázal, v akom rozsahu dodal dielo. Pričom žalobkyňa
tvrdenia žalovaného podporené listinnými dôkazmi účinne nepoprela. Odvolací súd poukazuje na to,

že predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré je ovládané prejednávacou zásadou, preto strany
sporu podľa § 132 ods. 1 CSP v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a
povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Nesplnenie povinnosti tvrdiť,
resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, tak aby tvrdenia boli z hľadiska ich kvality pravdivé,
úplné a podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Obranu žalobkyne, že

jej žalovaný „naposielal kusový nábytok“, nemožno považovať za účinné popretie skutkových tvrdení
žalovaného.

20. K námietke odvolateľky, že nebol vyhotovený preberací protokol, odvolací súd uvádza, že ust. § 650
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktoré má kogentný charakter), k účinkom prevzatia diela nevyžaduje

vyhotovenie zápisnice o jeho odovzdaní a prevzatí (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33
Odo 171/2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 749/2005). Ust. § 650 ods. 1
Občianskehozákonníkaukladáobjednávateľovipovinnosťprevziaťzhotovenúvecnajneskôrdojedného
mesiaca od uplynutia času, kedy mala byť podľa zmluvy zhotovená. Zhotovením veci nastáva povinnosť
objednávateľa zaplatiť cenu za zhotovenie diela, ak nie je dohodnuté inak (§ 634). Objednávateľ má

vždy povinnosť prevziať vec riadne a včas zhotovenú.

21. K tvrdeniu odvolateľky, že odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, je potrebné upriamiť pozornosť
na to, že ust. § 644 Občianskeho zákonníka umožňuje objednávateľovi odstúpiť od zmluvy len do
zhotovenia diela, čo nie je prejednávaný prípad. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 17.05.2021, t.

j. v čase kedy už žalovaný poskytol na základe zmluvy o dielo žalobkyni plnenie. Uvedený záver
odvolateľka ani nespochybnila a i v odvolaní potvrdila, že jej pred odstúpením od zmluvy boli hnuteľné
veci odovzdané, preto je takého odstúpenie potrebné považovať za neúčinné. Pre ozrejmenie odvolací
súd dopĺňa, že i v prípade, ak by bolo odstúpenie od zmluvy o dielo účinné, patrila by žalovanému suma
pripadajúca na hodnotu už vykonaných prác. Preto úvahy odvolateľky o povinnosti strán sporu vrátiť si

vzájomné plnenia nielen že nevyplývajú z obsahu ich zmluvného vzťahu ale zároveň ani nezodpovedajú
žalobnémupetitu,ktorýbyvtakomprípademalvyjadrovaťsynalagmatickýzáväzokobidvochúčastníkov
na vrátenie plnenia z obidvoch strán.

22. K námietke odvolateľky, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy - návrh na obhliadku

bytu, ktorú možno podradiť pod odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa vykonanie takéhoto dôkazu v konaní navrhla.
Navrhovanie dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení je povinnosťou strany sporu, ktorú zaťažuje v
konaní dôkazné bremeno. Z podania žalobkyne, v ktorom uviedla : „návrh Sandorovej na prehliadku bytu
však vítam“, nevyplýva, že by žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania ohliadkou bytu, i s prihliadnutím

na to, že už počas konania pred súdom prvej inštancie v byte nebývala (vyjadrenie zo dňa 16.01.2024).

23. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú prevec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatujúc správnosť záverov súdu prvej inštancie,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd rozhodol

tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).