Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125013872
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1125013872.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany
Molnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci odsúdeného O. O., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava I z 25. novembra 2025, sp. zn. 17Pp/53/2025, na neverejnom
zasadnutí konanom 05. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. O., nar. XX.XX.XXXX z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Mestského súdu Bratislava I z 25. novembra 2025, sp. zn. 17Pp/53/2025, bol podľa § 66 ods.
1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného O. O. na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I z 21. októbra

2024, sp. zn. 0T/691/2024, právoplatným dňa 21. októbra 2024 a trestným rozkazom Mestského súdu
Bratislava I zo 17. apríla 2024, sp. zn. B2-0T/266/2024, právoplatným dňa 17. apríla 2024, zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený O. O. sťažnosť, ktorú odôvodnil tým,
že sudkyňa žiadnym spôsobom neskúmala, či odsúdený spĺňa materiálne podmienky, ktoré uviedol
a jeho žiadosť zamietla len na základe jeho trestnej minulosti, čo považuje za neprofesionálne, až

ľahostajné, o čom svedčia nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 36/2022 a sp. zn.
III. ÚS 355/2021, podľa ktorých trestná minulosť nie je dôvod na zamietnutie návrhu na podmienečné
prepustenie. Keďže má vykonané dve tretiny trestu, žiada o vyhovenie jeho návrhu.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v
zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného O. O. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo
vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Rozhodnutiu mestského súdu, ktorým bola žiadosť odsúdeného O. O. na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá, nemožno vytknúť žiadnu chybu, pričom aj odôvodnenie
samotného uznesenia vyhotovil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, v ktorom dostatočným
spôsobom rozviedol dôvody svojho rozhodnutia a tak krajský súd v zásade na odôvodnenie
napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje.

Sťažnostný súd z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a pripojeného
spisuzistil,žeodsúdenýO.O.boltrestnýmrozkazomMestskéhosúduBratislavaIzo17.apríla2024,sp.zn. 0T/266/2024, právoplatným dňa 17. apríla 2024 uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere tri mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu na 2 roky. Odsúdený bol aj trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I z 21. októbra 2024, sp.
zn. 0T/691/2024, právoplatným dňa 21. októbra 2024, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden

rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 01. októbra 2025 bolo Mestskému súdu Bratislava I doručené písomné podanie odsúdeného O. O.,
ktorým požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoj návrh odôvodnil tým,
že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenia a počas výkonu trestu sa správal na požadovanej
úrovni, dodržiaval ústavný poriadok a plnil všetko tak, ako sa od neho očakáva. Dodal, že po prípadnom

prepustení bude dodržiavať všetky nariadenia aj s pomocou rodiny.

Z odpovede na lustráciu v ZVJS a skráteného výpisu odsúdeného predloženého zo strany Ústavu na
výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Bratislava“)
vyplynulo, že odsúdený O. O. má uvedené tresty odňatia slobody vykonávať (so započítanými dobami

obmedzenia osobnej slobody od 15. apríla 2024 do 17. apríla 2024 a od 19. októbra 2024 do 21. októbra
2024) od 27. februára 2025 do 23. mája 2026. Splnenie formálnej podmienky spočívajúcej vo výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody pripadol na deň 08. októbra 2025.

V odpise registra trestov má odsúdený O. O. evidovaných dvadsaťsedem záznamov o iných jeho

odsúdeniach slovenskými i zahraničnými súdmi, z toho v desiatich prípadoch išlo o odsúdenia pre
prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia a v ostatných prípadoch išlo najmä o majetkovú a
násilnútrestnúčinnosť,pričomvrámcipätnástichslovenskýchodsúdenímuboluloženýnepodmienečný
trest odňatia slobody, resp. došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu práve k
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Bratislava z 29. októbra 2025 krajský súd zistil skutočnosti, ktoré
v odôvodnení napadnutého uznesenia rozviedol už súd prvého stupňa, so stredným rizikom recidívy
trestnej činnosti u odsúdeného a menej priaznivou resocializačnou prognózou a s neodporúčajúcim
stanoviskom riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu uloženého trestu

odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí, ktoré prvostupňový súd nariadil za účelom prejednania podaného návrhu,
odsúdený O. O. uviedol, že má za to, spĺňa podmienky na prepustenie, počas výkonu trestu sa správal
podľa požadovaných pravidiel, má stálu prácu, rodinné zázemie, má vlastný rodinný dom, malého syna,

ktorý je v krízovom centre a nemá sa o neho kto starať a potrebuje ho.

Zástupca ÚVV a ÚVTOS Bratislava na verejnom zasadnutí uviedol, že sa od podaného hodnotenia nič
nezmenilo.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I na verejnom zasadnutí navrhla žiadosť odsúdeného
zamietnuť.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že dosiahnutý stupeň nápravy sa má posudzovať nielen
podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci počas výkonu trestu odňatia slobody, ale tiežs ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu,
pre ktorý bol odsúdený a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne.
Závažnosťspáchanéhotrestnéhočinu,rovnakoakoskutočnosť,doakéhoústavujeodsúdenýzaradený,

je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, je
výrazom jeho skutočného polepšenia a či je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život (stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 13/1972 uverejnené v Zb. NS pod publikačným číslom
37/1973). Z materiálneho hľadiska teda nie je pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení rozhodujúce
iba správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, ale musí byť splnená aj ďalšia podmienka explicitne

upravená v návetí § 66 ods. 1 Trestného zákona, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
v budúcnosti zo strany odsúdeného. Podpornými kritériami pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení
sú tiež povaha spáchaného trestného činu a zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu toho
ktorého stupňa stráženia.

V prejednávanej trestnej veci síce z hodnotenia odsúdeného O. O. riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Bratislava

vyplývajú skôr pozitívne poznatky o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, avšak
v hodnotení je zahrnutá aj informácia, že odsúdený iba čiastočne deklaruje kritický postoj k trestnej
činnosti, uväznenie vníma ako nespravodlivosť a zlé nastavenie zákonov, keďže mu bol odobratý
vodičský preukaz a hoci viedol motorové vozidlo napriek súdom uloženému zákazu činnosti viesť
akékoľvek motorové vozidlá, bola mu v tele zistená pozitivita na amfetamín a metamfetamín. Zároveň

platí aj to, že takéto hodnotenie nemožno posudzovať izolovane bez zreteľa na ostatné skutočnosti
významné pre záver, či od odsúdeného skutočne možno očakávať vedenie riadneho života v prípade
jeho predčasného prepustenia na slobodu. V tomto smere ani krajský súd nemohol prehliadnuť ten
fakt, že odsúdený sa opakovane mnohonásobne a periodicky dopúšťal trestnej činnosti, keď pred
spáchaním posudzovanej trestnej činnosti bol z dvadsiatich piatich odsúdení osemkrát odsúdený pre

trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia, čo z odsúdeného robí špeciálneho recidivistu.
Ani predchádzajúce odsúdenia, vrátane opakovaných výkonov nepodmienečných trestov odňatia
slobody, teda evidentne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného
zákona. Závažnosť odsúdeným páchaného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa
dokonca zvyšuje práve tým, že ostatnýkrát sa tejto trestnej činnosti dopustil so súčasne spáchaným

trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykových látok, čo potvrdzuje aj záver konštatovaný v
hodnoteníodsúdenéhoriaditeľomÚVVaÚVTOSBratislavaolaxnompostojiodsúdenéhokdodržiavaniu
zákonných noriem. V neprospech odsúdeného vyznieva aj okolnosť, že úmyselnej trestnej činnosti,
pre ktorú aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, sa začal dopúšťať len 5 mesiacov
po vykonaní jeho skoršieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uvedené skutočnosti svedčia o

značnom kriminálnom narušení osoby odsúdeného, ktorého osobnostný profil nedáva žiadne záruky,
že podmienečným prepustením by bol naplnený účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona,
pričom opäť je potrebné akcentovať záver hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Bratislava
o neplnení edukačnej zložky programu zaobchádzania u odsúdeného z dôvodu jeho nedostatočne
kritického postoja k trestnej činnosti, zahmlievaniu závislosti na návykových látkach, pod vplyvom

ktorých spáchal aj trestnú činnosť a tiež záver o ľahkovážnom prístupe odsúdeného k dodržiavaniu
spoločenských a zákonných noriem. Podľa názoru sťažnostného súdu je teda správanie odsúdeného
vo výkone trestu dané skôr formálnym prispôsobením sa podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody,
než výrazom jeho skutočného polepšenia, nevyvolávajúcom dôvodné pochybnosti o jeho prípadnom
opätovnom zlyhaní v prípade prepustenia a slobodu. So zreteľom na uvedené možno konštatovať

absenciu takého očakávania ohľadne jeho budúceho správania sa na slobode, s akými Trestný zákon
spája pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody. Na uvedenom rezultáte nič nemení ani odsúdeným verbalizovaná vôľa starostlivosti o syna,
ktorá, aj keby vzhľadom na všetky okolnosti nevyznievala sporne, nemôže zásadne prevážiť a byť
určujúca pri potlačení množstva iných negatívnych zistení na strane odsúdeného.

Zhodnotenímvšetkýchrelevantnýchskutočnostíjetakajsťažnostnýsúdtohonázoru,ženaodsúdeného
O. O. je potrebné pôsobiť v rámci programu zaobchádzania počas výkonu celej súdom určenej výmery
trestu odňatia slobody.

Na základe týchto úvah krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa pri
posudzovaní návrhu odsúdeného O. O. neobmedzil iba na hodnotenie správania sa odsúdeného vo
výkone trestu, ktoré vypracoval riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Bratislava, v ktorom odsúdený tento druh trestu
vykonáva, ale dôsledne posudzoval všetky aspekty významné pre posúdenie podmienok upravených v§ 66 ods. 1 Trestného zákona a dospel tak k správnemu záveru, že materiálna podmienka spočívajúca
v očakávaní vedenia riadneho života u odsúdeného splnená nebola.

Nie je teda dôvodná sťažnostná námietka odsúdeného O. O., že mestský súd neskúmal, či odsúdený
spĺňa materiálne podmienky, ktoré uviedol a že jeho žiadosť bola zamietnutá len na základe jeho trestnej
minulosti a to práve s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti. Pokiaľ odsúdený argumentoval ním
uvedenými nálezmi ústavného súdu, tak nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. novembra
2021, sp. zn. III. ÚS 355/2021, sa v rozhodujúcom smere na teraz posudzovaný prípad nevzťahuje,

pretože ústavný súd sa v ňom zaoberal prioritne tým, či skutočnosť, že osoba vo výkone trestu odňatia
slobody bude po prepustení vydaná na trestné stíhanie do zahraničia, je, alebo nie je, dôvodom na
zamietnutie žiadosti tejto osoby o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom
dospel k negatívnemu záveru. Ani nález ústavného súdu z 24. mája 2022, sp. zn. I. ÚS 36/2022,
nie je smerodajný, nakoľko ním bola vytknutá absencia posúdenia (zo strany všeobecných súdov)
postojasťažovateľakspáchanejtrestnejčinnosti,aktuálnychpoznatkovoosobeodsúdeného,stavujeho

nápravy, tiež to, že faktor priaznivého rodinného prostredia bol vyhodnotený v neprospech odsúdeného
a že medzičasom došlo z zmene zákona, na základe ktorej by už konanie odsúdeného bolo právne
posúdené miernejšie. V teraz prejednávanej veci došlo, naopak, k zohľadneniu všetkých relevantných
okolností pri posudzovaní predpokladu vedenia riadneho života odsúdeného v budúcnosti tak, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného.

Za danej situácie nevidel nadriadený súd dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia a
preto sťažnosť odsúdeného O. O. v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú
zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.