Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925201655
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6925201655.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. X. XXXX XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Šášikom,
bytom C., F. XX proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H. XXX/XX, 2/ B. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., F. XXX/XX a 3/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., F. XXX/XX, všetci

zastúpeníJUDr.MáriomKeletim,advokátomsosídlomvHnúšti,Hlavná36,ourčenievlastníckehopráva
k spoluvlastníckym podielom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
14C/40/2025-86 zo dňa 10. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 14C/40/2025-86 zo dňa 10. septembra 2025 Okresný súd
Rimavská Sobota (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalovaným 1/, 2/ a 3/

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok).

2. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi cestou
jeho splnomocneného zástupcu doručený dňa 25.10.2025 (č.l. 93 súdneho spisu).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b/, f/, g/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Podanie žalobcu obsahujúce odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie (č.l. 101
súdneho spisu) bolo splnomocneným zástupcom žalobcu e- mailom dňa 07.11.2025 (č.l. 257,
260 súdneho spisu) doručené na elektronickú adresu podateľne súdu prvej inštancie (H.). Odvolanie
v listinnej podobe bolo Slovenskej pošte, a.s., ako orgánu, ktorý mal povinnosť ho súdu prvej inštancie

ako adresátovi doručiť, odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.11.2025 (č.l. 140 súdneho spisu) a súdu
prvej inštancie bolo doručené dňa 19.11.2025 (č.l. 118, 139 súdneho spisu).

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní, ktorí z
dôvodu, že podané odvolanie nemá zákonom predpísané náležitosti a bolo podané po lehote, navrhli,
aby ho odvolací súd v zmysle § 386 písm. a/ a d/ CSP odmietol.

5. Odvolaciu repliku žalobca nepodal, napriek tomu, že mu na to odvolací súd poskytol možnosť.6. Neautorizovaným elektronickým podaním zo dňa 09.01.2026 doplneným v listinnej podobe dňa
15.01.2026 žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol prerušenie konania a

predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), podľa článku
234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Z hľadiska jeho zásadných výhrad voči legitimite a
zákonnosti procesu, považoval vydanie predbežného nálezu SD EÚ za mimoriadne dôležité, pretože by
malo zásadný dopad na spravodlivosť ďalšieho konania a rozhodovanie odvolacieho súdu. Predbežný
nález SD EÚ by sa mal týkať výkladu článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to so zameraním na posúdenie,
1/ či sudkyňa, voči ktorej bola v prebiehajúcom konaní uplatnená námietka zaujatosti, vyhovuje
hľadiskám zákonného sudcu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, a či po podaní námietky zaujatosti je
oprávnená v konkrétnej právnej veci riadne konať a vydať meritórne rozhodnutie a tiež,
2/ či súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré v predmetnej právnej
veci vydala namietaná sudkyňa, zodpovedá požiadavkám a kritériám celkovej spravodlivosti v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru.
6.1 Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že k podaniu odvolania proti napadnutému rozsudku súdu
prvej inštancie bol nútený pristúpiť z dôvodu, že napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, sa podľa neho dostali do vážneho rozporu s naším vnútroštátnym právom, ale aj s
požiadavkami spravodlivosti podľa európskeho práva, vyplývajúcimi z článku 6 ods. 1 Dohovoru.

6.2 S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republikytvrdil,žesúdprvejinštancievkonaníanapadnutomrozsudkuneposúdiljehohlavnéargumenty
a námietky, ktoré sa týkajú práv a slobôd určených Dohovorom. Potvrdením uvedeného je podľa neho
aj to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nespomína, že ešte pred jeho vydaním
vzniesol voči postupu súdu v konaní relevantné výhrady, ktoré sa týkali závažného porušenia jeho

základných ústavných práv a kritérií spravodlivosti súdneho procesu v zmysle článku 6 Dohovoru. Tvrdil,
že vo svojich písomných odvolacích námietkach poukázal na neprípustný a svojvoľný postup súdu prvej
inštancie, ktorý hneď na samom začiatku konania neoprávnene spochybnil jeho všeobecné písomné
splnomocnenie na jeho právne zastupovanie, odmietol s jeho splnomocneným právnym zástupcom
povinne komunikovať a tomuto dokonca zabránil, aby sa pred súdnym pojednávaním oboznámil

s obsahom spisu, v ktorom sa nachádzali dôležité listiny z katastra nehnuteľností. S týmito listinami
súkromnej povahy sa potreboval (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) podrobne oboznámiť,
pretože inak sa k nim nevedel dostať a nemohol reagovať na vážne podozrenia, ktoré tu vyvstali
v súvislosti s ich uzavretím. Súd prvej inštancie mu toto neumožnil a tiež odmietol odročiť pojednávanie,
o ktoré žiadal, z toho dôvodu, aby sa mohol do listín v súdnom spise nahliadnuť a pripraviť sa na

pojednávanie. Bez požadovaného nazretia do spisu sa jeho právny zástupca nemohol na pojednávanie
riadne pripraviť, nehovoriac už vôbec o tom, že súd prvej inštancie ho na toto pojednávanie zákonným
spôsobom nepredvolal. Nestalo sa tak, aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie už v predstihu
informoval, že sa na tomto (ale ani žiadnom inom) pojednávaní súdu nebude môcť osobne zúčastniť,
pretože je postihnutý vážnym onkologickým ochorením. Súd prvej inštancie podľa neho ignoroval, že

ho odopretím jeho práv poškodzuje a že k ich naplneniu súd prvej inštancie priamo zaväzujú základné
dokumenty Európskej únie, konkrétne Ústava EÚ.
6.3 Prístup súdu prvej inštancie podľa neho nemal legitimitu a bol poznamenaný absolútne neprípustnou
svojvôľou, v dôsledku čoho, nemohol ani zďaleka vyhovovať požiadavkám riadneho a zákonného
súdneho procesu. Namietal, že súd prvej inštancie sťažoval a sťažil jeho prístup k spravodlivosti, pretože

jeho právnemu zástupcovi neoprávnene bránil v tom, aby ma zákonne a plnohodnotne zastupoval a
bezdôvodne mu odoprel aj nazretie do súdneho spisu. Súd prvej inštancie nakoniec znemožnil prístup
do súdneho spisu aj v prípade znalkyne z oboru písmoznalectva, na ktorú sa obrátil s požiadavkou o
vypracovanie súkromného písmoznaleckého posudku, so zameraním na posúdenie pravosti podpisov
na kúpnej a darovacej zmluve, ktoré nesú znaky falšovania. Súd prvej inštancie tak postupoval aj

napriek skutočnosti, že o poskytnutie potrebnej súčinnosti ho vyslovene žiadal, a to aj s poukazom na
ustanovenie § 209 ods. 3 CSP, ktoré takýto postup v priebehu konania pripúšťa a upravuje, a to bez
ohľadu na skutočnosť, v akom štádiu sa súdne konanie nachádza a či súd vyhlásil alebo nevyhlásil
dokazovanie za ukončené.
6.4 Tvrdil, že k ukončeniu dokazovania a vydaniu rozsudku na súde prvej inštancie došlo len v dôsledku

svojvôle a hrubého zneužitia zákona, zo strany súdu prvej inštancie. Malo k tomu dôjsť na pojednávaní
dňa 10.09.2025, kde aj napriek uplatnenej námietke zaujatosti, vo veci rozhodla namietaná a objektívne
zaujatá sudkyňa. Pojednávanie sa uskutočnilo za neúčasti jeho právneho zástupcu, ktorý naň nebol
riadne a zákonným spôsobom predvolaný. Namietol, že týmto postupombol zbavený práva na to, aby ho právny zástupca mohol na tomto konaní súdu legitímne zastupovať,
a tu hájiť jeho oprávnené záujmy a po riadnom nahliadnutí do spisu navrhnúť aj vykonanie ďalších
dôležitých dôkazov (napr. znalecké dokazovanie ) na objasnenie existujúceho podozrenia, že uzavretie

napadnutých zmlúv je postihnuté závažným kriminálnym konaním. Súd prvej inštancie vo veci meritórne
rozhodol aj napriek skutočnosti, že voči konajúcej sudkyni podal písomnú námietku zaujatosti a domáhal
sa jej vylúčenia z ďalšieho rozhodovania. Z obsahu podanej námietky vyplývalo, že v prípade konajúcej
sudkyne namietal jej svojvôľu a nezákonný postup pri dodržiavaní jeho základných ústavných práv a to
predovšetkým ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

a tiež práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. V tejto súvislosti poukázal
na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a SD EÚ, v zmysle existuje právo na to, aby sa každý
sporaleboináprávnavecpredvnútroštátnymsúdom,rozhodovalanazákladesprávnehoaadekvátneho
právneho základu.
6.5 Súčasťou takéhoto právneho základu sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie stal aj
výklad práva spoločenstva SD EÚ v zmysle článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

v prejudiciálnom konaní. Výklad práva v rozhodnutí SD EÚ je v takom prípade súčasťou právneho
základu rozhodovania vo veci samej. V rozsahu výkladu práva Európskeho spoločenstva, preto je a
môže byť zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom
práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca. Ak sa preto v spore prebiehajúcom pred
vnútroštátnym súdom nepodieľal na rozhodovaní (svojím výkladom práva) aj komunitárny sudca, hoci

tento výklad bol na rozhodnutie vo veci samej nevyhnutný, potom vnútroštátny súd v tejto časti konania,
pred ním, nebol správne obsadený. Nepredloženie veci SD EÚ v prípadoch, keď je príslušný súd povinný
tak urobiť, môže preto znamenať odňatie veci zákonnému sudcovi.
6.6 Skonštatoval, že odvolací súd nemôže napraviť v odvolacom konaní to, že konanie na súde
prvej inštancie nevyhovovalo požiadavkám celkovej spravodlivosti a v odvolacom konaní nemožno

konvalidovať to, že vo veci rozhodla objektívne zaujatá sudkyňa a o podanej námietke zaujatosti voči
nej sa ústavným spôsobom nekonalo a ani nerozhodlo. Logicky z toho, podľa neho vyplýva, že pokiaľ
by sa odvolací súd s dôvodmi na zrušenie tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie nestotožnil, musí trvať
na dôslednom uplatnení článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

7. Podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

8.Podľa§162ods.3CSP,ozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniasúdrozhodnespolusrozhodnutím
vo veci samej.

9. Podľa Článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234 ZES), Súdny dvor
Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej
je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o
nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán

povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní
pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej
únie koná bezodkladne.

10. Prejudiciálne konanie je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je

poskytnúť súdom členských štátov prostriedok na zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania
tohto práva v rámci Európskej únie a predísť tak rozdielnym výkladom, pokiaľ ide o právo Európskej
únie, ktoré majú vnútroštátne súdy uplatňovať. SD EÚ má právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie
o výklade primárneho úniového práva (napr. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Zmluvy o Európskej
únii) a o platnosti a výklade sekundárneho úniového práva (aktov inštitúcií, orgánom, úradov

a agentúr Európskej únie). Nerozhoduje však o konkrétnych skutkových ani právnych okolnostiach
prípadu prejednávaného vnútroštátnym súdom. To je úloha vnútroštátneho súdu, a preto SD EÚ
neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach, ktoré vznikli v konaní o veci samej, ani rozhodovať
o prípadných rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov.Jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na
SD EÚ, bez ohľadu na to, či to strany konania vo veci samej navrhli alebo nie. Prejudiciálna možnosť
znamená, že si vnútroštátny súd sám posúdi nastolené otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia

platnosti ustanovení práva Európskej únie. Prejudiciálna povinnosť je opakom takéhoto postupu a platí
pre vnútroštátny súd, ktorý je posledným súdnym orgánom, pred ktorým sa môže uplatňovať právo
Európskej únie. V rámci Slovenskej republiky je takýmto súdom „poslednej inštancie“ Najvyšší súd
Slovenskej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky (bližšie uznesenie sp. zn. III. ÚS 207/09).

11. Prejudiciálne konanie sa teda považuje za užitočné vtedy, ak sa v konaní pred vnútroštátnym
súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní
práva Európskej únie, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie na riešenie novej
právnej situácie. Návrh na prejudiciálne konanie sa musí týkať výkladu alebo platnosti práva Európskej
únie,nesmiesatýkaťvýkladuvnútroštátnychprávnychpredpisovaniskutkovýchotázok,ktorésaobjavili
vo vnútroštátnom konaní. V súdenej veci žalobca odvolaciemu súdu navrhol prerušenie konania a

predloženie prejudiciálnej otázky tákajúcej sa výkladu článku 6 ods.1 Dohovoru a to so zameraním na
posúdenie, či sudkyňa súd prvej inštancie, voči ktorej bola v prebiehajúcom konaní uplatnená námietka
zaujatosti,vyhovujehľadiskámzákonnéhosudcupodľačlánku6ods.1Dohovoruačipopodanínámietky
zaujatosti je oprávnená v konkrétnej právnej veci riadne konať a vydať meritórne rozhodnutie a tiež, či
súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré v predmetnej právnej veci

vydala namietaná sudkyňa, zodpovedá požiadavkám a kritériám celkovej spravodlivosti v zmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru.

12. Nakoľko žalobca navrhuje, aby bola SD EÚ predložená prejudiciálna otázka týkajúca sa konkrétnych
skutkových a právnych okolnostiach posudzovaného prípadu, pričom v konaní nevznikla nevyhnutná

potreba zodpovedania otázky týkajúcej sa aplikácie úniového práva, ktorá by ešte nebola zo strany
SD EÚ zodpovedaná a bola by spôsobilá podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej,
odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

13. Odvolací súd skôr než pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozsudku, skúmal, či sú

splnené podmienky na prejednanie veci, t. j. či odvolanie bolo podané v lehote na odvolanie, či bolo
podané oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, či má
náležitosti podľa § 363 CSP.

14. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

15. Podľa § 123 CSP (1) Podanie je úkon určený súdu.
(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor,

odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia.

16. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

17. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

18. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa § 386 písm. a/ a d/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a/ bolo podané oneskorene,
d/ nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.20. Posúdenie otázky momentu podania odvolania, a tým aj jeho včasnosti alebo oneskorenosti je vždy
otázkou, ktorá má pre rozhodnutie odvolacieho súdu a pre vec odvolateľa podstatný význam (nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 773/2015).

21. Žalobca dňa 07.11.2025 e-mailom doručil súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré nebolo autorizované
podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k bežnej e-mailovej komunikácii Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 2Obdo 12/2016 ustálil, že pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je

rozhodujúciokamihodoslaniae-mailu,aleokamihdoručeniae-mailovejsprávysúdu,pritomzadoručené
sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu.
Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania
takouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov. Obdobne Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
115/2020 skonštatoval, že pri využívaní bežnej e-mailovej služby ide o priame a bezprostredné využitie
technického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy

od odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej
e-mailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 121 ods. 5
CSP. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená príslušnému súdu,
a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy. Z uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít
teda možno vyvodiť, že elektronické podania, ktoré nie sú autorizované podľa osobitného predpisu sa

za urobené považujú momentom, kedy dôjdu na elektronickú adresu súdu, bez ohľadu nato, kedy bude
došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.).

22. Lehota na doplnenie podania vo veci samej je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť (dôvodová
správa k Civilnému sporovému poriadku, tiež Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.
449). K rovnakému záveru dospel aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 1VCdo/7/2025, v ktorom ustálil, že lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je zachovaná, ak je v tejto lehote
podanie súdu doručené. Keďže sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, táto sa považuje za zachovanú, ak
je určitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t. j. podanie sa musí reálne pred jej uplynutím

nachádzať na súde, ktorému je adresované. Márne uplynutie tejto lehoty má za následok stratu práva,
nie je možné ju predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie. Pre zachovanie uvedenej lehoty preto nestačí, ak
sa podanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napríklad poštovému
podniku (§ 121 ods. 5 CSP). Ustanovenie § 125 ods. 2 CSP potom v otázke zachovania procesnej
lehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP.

23. Žalobca dňa 07.11.2025 doručil súdu prvej inštancie odvolanie ako elektronické podanie bez
autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, a preto sa
naň v zmysle 125 ods. 2 CSP neprihliada. Keďže uvedené podanie nespĺňalo zákonom stanovené
formálne náležitosti, nenastali jeho účinky, odvolacie konanie sa ním nezačalo a súd o takomto podaní

nerozhoduje.

24.Odvolanievlistinnejpodobebolopodanénapoštovúprepravudňa 17.11.2025asúduprvejinštancie
doručené dňa 19.11.2025. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi cestou jeho
splnomocneného zástupcu doručený dňa 25.10.2025, 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula

dňom 10.11.2025. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že strany sporu boli o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o
náležitostiach odvolania v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie správne poučené. Keďže
odvolanie žalobcu v listinnej podobe bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd
toto odvolanie podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané odmietol.

25. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že v zmysle § 379 CSP je odvolací súd
viazaný rozsahom odvolania a odvolaním napadnuté rozhodnutie prejedná len v medziach, v akých ho
odvolateľ napáda. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca podaným odvolaním napadnutý
rozsudok napáda v rozsahu v úvode odvolania citovaného I. výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Druhý výrok napadnutého rozsudku o trovách, ktorý má charakter uznesenia, odvolací súd v súlade
s § 379 písm. a/ CSP preskúmava ako výrok závislý na hlavnom meritórnom výroku vo veci samej.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd v odvolacom konaní nevzhliadol existenciu dôvodu podľa § 386 písm.
d/ CSP na odmietnutie odvolania tak ako to navrhovali žalovaní26. Keďže odvolací súd odvolanie odmietol, dôvodmi odvolania sa nezaoberal.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 CSP a v spojení s § 256 ods. 1 CSP (per analogiam), podľa ktorého, ak strana
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pretože odmietnutie odvolania
v dôsledku zavinenia strany možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania.
Žalobca podaním odvolania oneskorene procesne zavinil odmietnutie odvolania, a preto žalovaným,
ktorí sa k odvolaniu písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrovali, vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.