Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126200850
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3126200850.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. C. E., C. F. XX/XX, proti žalovaným 1/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX,
obom bytom D. H. XX, obom zastúpeným D. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XX, o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín, č. k. 71C/3/2026-11 zo dňa 28. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne (navrhovateľky) na nariadenie
neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
žiadala súd, aby žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor, pre k. ú. D. H., a to pozemkom nachádzajúcim sa na parcele reg. „C“,
parc. č. XXXX/XX o výmere 102 m2, orná pôda; XXXX/X o výmere 21 m2, zastavaná plocha a nádvorie;

XXXX/X o výmere 46 m2, zastavaná plocha a nádvorie; XXXX/X o výmere 95 m2, orná pôda; XXXX/X o
výmere 5 m2, zastavaná plocha a nádvorie; XXXX/X o výmere 30 m2, zastavaná plocha a nádvorie; a to
vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu alebo akéhokoľvek zaťaženia týchto nehnuteľností, a to do právoplatného skončenia
dedičského konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je jednou z dedičov po poručiteľke I. J., K. D., o čom
predložila uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 13D/917/2002, Dnot 216/2002,

pričom predmetom dedičstva mali byť aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. H..
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že predmetné pozemky boli vedené ako vlastníctvo nezistených
vlastníkov, medzi ktorými mali figurovať jej právni predchodcovia, a že Slovenský pozemkový fond tieto
nehnuteľnosti následne previedol na povinných na základe kúpnej zmluvy. Podľa tvrdení žalobkyne
existuje obava, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti scudzia alebo zaťažia právami tretích osôb, čím
by mohlo dôjsť k podstatnému sťaženiu alebo znemožneniu uplatnenia jej práv v budúcnosti. Súd prvej

inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 329
ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol,
že dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa
neosvedčila existenciu takej bezprostrednej hrozby, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného
opatrenia v požadovanom rozsahu. Z obsahu návrhu nevyplýva, že by žalovaní podnikli akékoľvek
konkrétne kroky smerujúce k scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností,

a to najmä formou ich ponuky na predaj, zverejnenia inzercie na realitných portáloch, uzatvorenia
sprostredkovateľskej zmluvy s realitnou kanceláriou, rokovania s tretími osobami alebozriadenia záložného práva. Tvrdenia žalobkyne o úmysle žalovaných disponovať s nehnuteľnosťami
zostali len v rovine všeobecných obáv a subjektívnych domnienok, ktoré neboli podložené žiadnymi
konkrétnymi, individualizovanými a overiteľnými skutočnosťami. Samotná skutočnosť, že žalovaní sú

zapísaní ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností a majú z titulu vlastníckeho práva možnosť
s nimi disponovať, nezakladá bez ďalšieho dôvod na zásah súdu formou neodkladného opatrenia,
pokiaľ nie je osvedčené, že takýto dispozičný úkon reálne hrozí. Súd zároveň prihliadol na to, že
navrhované neodkladné opatrenie by predstavovalo výrazný zásah do dispozičného
oprávnenia žalovaných ako zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov, a to na neurčitý čas viazaný

na skončenie dedičských konaní, ktorých výsledok ani rozsah nie je v tomto štádiu
jednoznačne zrejmý. Nariadenie neodkladného opatrenia bez osvedčenia konkrétnej a bezprostrednej
hrozby by bolo v rozpore so zásadou proporcionality a s dočasným charakterom neodkladných opatrení,
ktoré nemajú slúžiť ako preventívna blokácia vlastníckeho práva založená výlučne na hypotetických
úvahách. Keďže žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nepreukázala, že by
zo strany žalovaných reálne hrozilo scudzenie alebo zaťaženie predmetných nehnuteľností, súd dospel

k záveru, že zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie sú. V nadväznosti
na uvedené súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V ňom uviedla
nové skutočnosti, že rodina F. podala dňa 08.12.2025 návrh na dedičské konanie po

D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, jej otcovi. V odvolaní uviedla odpoveď súdneho komisára,
ktorému bola pridelená dedičská vec, a vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý mal podľa
nej k danej veci uviesť, že žalovaní mali podať žiadosť o odkúpenie pozemkov ku dňu
09.09.2022. Ďalej v odvolaní opísala časový sled udalostí. Namietala, že súd v konaní nerešpektoval
princíp dobrých mravov, keď neprihliadal na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, osobitne čo uviedla

v návrhu. Podľa žalobkyne by mal súd prihliadnuť aj na novoobjavené dedičstvo. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Alternatívne navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že v celom
rozsahu vyhovie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, ktorá
by mohla zakladať dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a jej tvrdenia nie sú podložené
žiadnym dôkazom. Z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že proces riešenia prevodu pozemkov so Slovenským
pozemkovým fondom prebiehal dlhodobo (od roku 2022) a žalobkyňa si neuplatňovala svoje právo
k nehnuteľnostiam. Prevod bol realizovaný v roku 2025 a vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností v prospech žalovaných bol povolený dňa 23.01.2026 a až následne im žalobkyňa zaslala
list týkajúci sa dedičského konania, ktorý im bol doručený dňa 01.02.2026. Žalovaní nemali
ako zistiť, že prebieha dedičské konanie. Na list žalobkyne reagovali písomne, pričom táto si odpoveď
nevyzdvihla. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaní mali tieto nehnuteľnosti ponúkať na inzertných portáloch,
uviedli, že žalobkyňa k tvrdeniam nepriložila žiadny dôkaz. Žalovaní považujú návrh žalobkyne

za právne aj skutkovo nedostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo vzájomne rozporných tvrdení, ktoré
žalovaní vyvrátili. Žalobkyňa neosvedčila existenciu konkrétneho bezprostredne hroziaceho zásahu do
jej práv, ani mieru naliehavosti, ktorá by odôvodňovala zásah do vlastníckeho práva
žalovaných. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Mailom zo dňa 09.03.2026 oznámil D. L. súdu, že žalovaní ponúkajú nadobudnuté nehnuteľnosti
k predaju za 132 000,- eur na realitnom portáli Upgreat, predajca D. M..

5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných okrem histórie dotknutých nehnuteľností a finančných
vzťahov medzi žalovanými a N. L. uviedla, že spoločnosť Upgreat s.r.o. ponúka na predaj nehnuteľnosť

žalovaných za cenu 132 000,- eur.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na tom právnom závere, že žalobkyňa neosvedčila existenciu takej bezprostrednej hrozby,
ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu.8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení

§ 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie dôvodnosti osvedčenia navrhovaného
neodkladného opatrenia. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie týchto podmienok, každej

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň
základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia
musí súd zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v

právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný. Pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako
v konaní vo veci samej. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom
tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.

13. V predmetnej veci žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu, t. j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže
vo svojom návrhu neuviedla a spolu s návrhom nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval,
resp. osvedčoval, že žalovaní akokoľvek mienia nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Osvedčenie

potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu pritom nemôže byť bez ďalšieho založené len na
tvrdeniach navrhovateľa neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu nevyplýva, že by žalovaní mali
snahu scudziť, alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobkyne o úmysle žalovaných
disponovať s nehnuteľnosťami neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Súd prvej inštancie správne uviedol,
že nariadenie neodkladného opatrenia bez osvedčenia konkrétnej a bezprostrednej hrozby by bolo

v rozpore so zásadou proporcionality a dočasným charakterom neodkladných opatrení, ktoré nemajú
slúžiť ako preventívna blokácia vlastníckeho práva, založená výlučne na hypotetických úvahách.
Na tvrdenia žalobkyne v odvolacom konaní o tom, že konkrétna realitná spoločnosť ponúka dotknuté
nehnuteľnosti na predaj, ako aj na rovnaké tvrdenia tretej osoby, ktorá ani nie je stranou sporu a nie
je zrejmé, z akého dôvodu takéto informácie odvolaciemu súdu oznámila, nemožno prihliadať. Všetky

takéto tvrdenia boli oznámené bez ich osvedčenia (napr. vo forme predloženia konkrétnej ponuky
realitnej kancelárie) a navyše až v odvolacom konaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre
neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že

súd neprihliadal na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, osobitne čo uviedla v návrhu. Odvolací súd
vyhodnotil túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Civilné sporové konanie je okrem iného založené
aj na princípe kontradiktórnosti, keď strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a súd na predloženie dôkazu na preukázanie
skutkového tvrdenia stranu sporu nevyzýva. Strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a

v prípade neunesenia dôkazného bremena nesie zodpovednosť za výsledok konania. Pokiaľ žalobkyňa
mala dôkazy, ktoré mohli osvedčiť dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mala
ich predložiť spolu s návrhom. Zo spisového materiálu vyplýva, že prílohou k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 26.01.2025 bolo uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhomv dedičskej veci po I. J., K. D., sp. zn. 13D/917/2022, D not 216/2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.03.2003, grafické znázornenie pozemkov zo dňa 24.01.2026 a výpis z LV č. XXX pre k. ú. D. H.
ku dňu 24.01.2026. Z týchto dokumentov nie sú, a ani vzhľadom na ich povahu nemôžu byť osvedčené

akékoľvek úkony žalovaných, ktoré by mali za cieľ scudzenie dotknutých nehnuteľností, prípadne ich
zaťaženie akýmkoľvek právom tretej osoby.

15. Nad rámec uvedeného dôvodu zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd uvádza, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť a tento mal

byť zamietnutý aj z toho hľadiska, že žalobkyňa neosvedčila ani len trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Žalobkyňa sa domáhala, aby neodkladné opatrenie trvalo do skončenia dedičského
konania po jej otcovi. Z podaného návrhu nie je zrejmé, aký pozitívny výsledok by malo prípadne
nariadené neodkladné opatrenie v prospech žalobkyne v súvislosti s dedičským konaním. Navrhovaným
neodkladným opatrením by nedošlo k zmene zápisu vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam
atieto,vedenénalistevlastníctvavovlastníctveosôbodlišnýchodporučiteľa,bynemohlibyťpredmetom

dedičského konania po ňom (otcovi žalobkyne).

16. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, a preto im odvolací súd priznal
nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobkyni,atospoločneanerozdielnevrozsahu100%.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP): dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).