Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124204213
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124204213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a

členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: A. B. C. -
D., správca konkurznej podstaty majetku úpadcu GET group, s.r.o. v konkurze, Šafárikova 124, 048
01 Rožňava, IČO: 44428791, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 12, 040 01 Košice, značka
správcu S791, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Rusnák, s.r.o., so sídlom Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 56252901, proti žalovanému: AGROTRADE GROUP spol. s r.o.,
so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31668861, zastúpený TS Legal Services s.r.o.,
so sídlom Klimkovičova 3163/19, 040 23 Košice – mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 57440417,

o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
88Cbi/2/2024-405 zo dňa 06. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 88Cbi/2/2024-405 zo dňa 06.
marca 2025.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 88Cbi/2/2024-405
zo dňa 06. marca 2025 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že: I. kúpna zmluva zo dňa 31.
januára 2023, uzavretá medzi spoločnosťou GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom Šafárikova

124, 048 01 Rožňava a spoločnosťou AGROTRADE GROUP spol. s r.o., IČO: 31668861, so sídlom
Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, je v časti týkajúcej sa prevodu hnuteľných vecí, bližšie špecifikovaných
kódom kategórie, inventárnym číslom, názvom, dátumom zaradenia a množstvom, uvedenými v žalobe,
voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom
Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/4/2023, právne
neúčinná a II. uložil žalovanému povinnosť vydať označené hnuteľné veci v prospech všeobecnej
podstaty úpadcu a III. priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

3. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I z 22. februára 2023, sp. zn.
31K/4/2023, publikovaným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 41/2023 dňa 28. februára
2023 (K010460), bol na majetok navrhovateľa – dlžníka GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlomŠafárikova 124, 048 01 Rožňava (ďalej aj „úpadca“), vyhlásený konkurz a do funkcie správcu majetku
úpadcu bol ustanovený žalobca. Úpadca disponoval rozsiahlym funkčným zázemím nevyhnutným na
napĺňanie podnikateľského zámeru v oblasti živočíšnej výroby a spracovania produktov živočíšneho

pôvodu, ktorý mal tendenciu rozširovať sa smerom k maloobchodu. V priebehu mesiacov november
2022 až február 2023 sa úpadca zbavil takmer všetkého nezaťaženého majetku tvoriaceho esenciálnu
bázu podniku, najmä hmotných zložiek podniku, s tým, že nadobúdateľom bol zásadne žalovaný, ktorý
je ako spoločník úpadcu a tiež prostredníctvom E. D. F., ktorý je spoločníkom úpadcu a zároveň jediným
konateľom žalovaného, osobou spriaznenou s úpadcom podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) a § 9 ods.

3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"). Uskutočnením viacerých prevodov vlastníckeho práva
k jednotlivým hmotným zložkám podniku úpadcu (ktoré zmluvy žalobca v žalobe presne špecifikoval)
došlo k podstatnému sťaženiu uskutočňovania jeho podnikateľskej činnosti, pričom jednotlivé úkony
boli výhodné len jednostranne, a to tak, aby z nich profitoval žalovaný alebo ďalšie spriaznené osoby.
Vykonanímpredmetnýchúkonovsaúpadcadostaldostavuodkázanostinažalovaného.Medziúpadcom

a žalovaným boli k 31. decembru 2022 uzatvorené dohody o započítaní s tým, že k uvedenému dňu
zanikli pohľadávky úpadcu voči žalovanému spolu v celkovej výške 1.603.463,82 eur. Na základe
jednotlivých scudzovacích právnych úkonov od novembra 2022 do februára 2023 úpadca v blízkej
súčinnosti so žalovaným nastolili neprípustný stav monopolného postavenia žalovaného a uvedeným
konaním bola úpadcova podnikateľská činnosť uvedená do stavu závislosti na žalovanom, a to bez toho,

aby sa majetkový prospech úpadcu ekvivalentne zvyšoval. Počas rozsiahleho prevádzania majetku na
žalovaného došlo kúpnou zmluvou uzatvorenou 31. januára 2023 k prevodu vlastníckeho práva k súboru
hnuteľných vecí „nachádzajúcich sa v sídle predávajúceho (úpadcu),“ špecifikovanému v prílohe č. 1
kúpnej zmluvy, na žalovaného za kúpnu cenu 6.624,00 eur bez DPH (8.280,00 eur s DPH) (ďalej aj
"Kúpnazmluva").Povinnosťžalovanéhozaplatiťkúpnucenuzaniklazaplatenímkúpnejcenynaúčetdňa

21. februára 2023. Žalobca konštatoval, že mu ako správcovi majetku úpadcu svedčí podľa § 57 ods. 1
ZKR aktívna legitimácia a žalovanému pasívna vecná legitimácia podľa § 62 ods. 1 ZKR, pričom žaloba
bola v súlade s § 57 ods. 2 ZKR podaná pred uplynutím lehoty na uplatnenie odporovacieho práva, ktorá
uplynula 1. marca 2024. Za splnenú považoval aj podmienku lehoty na uskutočnenie právneho úkonu
podľa § 58 ods. 3 ZKR. Splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR vzhliadol žalobca

v tom, že uskutočnením odporovaného právneho úkonu boli ukrátení veritelia, ktorí boli nútení si svoje
pohľadávky prihlásiť do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Poukázal na zoznam pohľadávok
vedenývRegistriúpadcovaohľadomukrátenýchveriteľovdisponujúcichpohľadávkoukudňuvykonania
odporovaného právneho úkonu predložil súdu zoznamy veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, k
31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023. Označenému právnemu úkonu žalobca odporoval s poukazom na

§ 58 ods. 1 ZKR ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, a to vzhľadom na neekvivalentnosť
peňažného plnenia poskytnutého žalovaným, odvolávajúc sa na čl. V. bod 2. Kúpnej zmluvy, v ktorom
úpadca vyhlásil, že všetky veci tvoriace predmet kúpy sú v plne funkčnom stave umožňujúcom ich
použitie, spĺňajú všetky technické normy a požiadavky umožňujúce ich bezpečné použitie. Analyzujúc
trhové hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí a zohľadniac ich opotrebenie v miere korešpondujúcej s

rokom ich zaradenia do majetku, dospel žalobca k záveru, že suma, za ktorú boli hnuteľné veci predané,
nezodpovedá ich obvyklej (trhovej) hodnote, ale boli prevedené za cenu podstatne nižšiu, ako je ich
trhová hodnota. Vychádzajúc z toho, že kúpna cena za hnuteľné veci bola stanovená súhrnne za celý
súbor hnuteľných vecí, a nie jednotlivo za konkrétnu hnuteľnú vec, mal žalobca za to, že na prijatie
záveru o tom, že kúpna cena nezodpovedala peňažnému ekvivalentu, postačovalo ocenenie len časti

hnuteľných vecí. Žalobca pritom už pri ocenení 12 položiek zo zoznamu obsahujúceho 100 týchto
položiek považoval za zrejmé, že kúpna cena vo výške 6.900,00 eur bez DPH bola neprimerane nízka.
Výsledná cena uvedených položiek podľa neho spolu predstavovala 8.905,00 eur (bez DPH). Je úlohou
žalovaného, aby úpadok vyvrátil dôkazom opaku. S ohľadom na časové súvislosti upriamil pozornosť
na to, že Kúpna zmluva bola uzatvorená v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom úpadca

musel byť v deň podania návrhu v úpadku.

4. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že úpadca nebol v čase vykonania úkonu v úpadku,
keďže nebol predlžený a ani platobne neschopný. Nie je splnená podmienka odporovateľnosti úkonu
predpokladaná v § 58 ods. 2 ZKR. Za účelom vyvrátenia úpadku vo forme predlženia žalovaný odkázal

na pripojenú účtovnú závierku úpadcu ku dňu vykonania úkonu, z ktorej vyplýva, že hodnota záväzkov
nepresahuje hodnotu majetku. Vychádzajúc z účtovníctva Úpadcu k 31. januáru 2023, mal majetok
hodnotu 2.414.792,00 eur a záväzky hodnotu 2.218.759,00 eur. Navyše na účely hodnotenia predlženia
sa nezapočítavajú záväzky úpadcu voči žalovanému (ako osobe spriaznenej s úpadcom), ktoré majúhodnotu 1.797.202,00 eur a ktorých právny dôvod vzniku, výška a ani vymáhateľnosť nie sú sporné.
Hodnota majetku 2.414.792,00 eur podstatnou mierou prevyšovala hodnotu záväzkov 421.557,00 eur.
Pre vyvrátenie platobnej neschopnosti úpadcu žalovaný poukázal na žalobcom predložený zoznam

pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu, do ktorého žalovaný doplnil jednotlivé splatnosti
prihlásených pohľadávok, z ktorých považoval za zrejmé, že úpadca nebol platobne neschopný, keďže
k 31. januáru 2023 voči nemu neexistovala žiadna pohľadávka, ktorá by bola 90 dní po lehote splatnosti.
NajskôrsplatnousastalapohľadávkaveriteľaCOOPBOXEastern,s.r.o.(č.162vzoznamepohľadávok),
a to dňa 22. novembra 2022, čo je menej ako 90 dní pred dňom, kedy bol vykonaný odporovaný úkon.

Pohľadávka č. 66 veriteľa Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len "PPA") vznikla až po vykonaní
odporovaného právneho úkonu (a aj po vyhlásení konkurzu), keď veriteľ dňa 29. marca 2023 odstúpil
od zmluvy; a pohľadávka č. 161 veriteľa PPA vznikla až dňa 15. mája 2023, kedy mal podľa názoru
tohto veriteľa úpadca vrátiť nezúčtovanú dotáciu, a teda po vykonaní odporovaného právneho úkonu,
pričom pre vylúčenie pochybností žalovaný poukázal na to, že samotná dotácia nemohla byť poskytnutá
skôr ako ku dňu uzatvorenia zmluvy z 13. decembra 2022, čiže v čase vykonania odporovaného úkonu

ani právny vzťah úpadcu s predmetným veriteľom v súvislosti s touto dotáciou ešte netrval 90 dní.
Vykonaný právny úkon bol realizovaný preto, aby úpadca získal likvidné prostriedky na úhradu miezd
zamestnancov, respektíve na úhradu pohľadávok štátu, pričom Kúpnou zmluvou a plnením na jej
základe bol stav úpadku ešte viac odvrátený, keďže na jej základe došlo k prevodu majetku, ktorý na
účely účtovníctva nebol evidovaný v súvahe (drobné a krátkodobé predmety, ktoré sa neodpisujú), a

teda hodnota majetku v súvahe sa neznížila, ale sa v dôsledku zaúčtovania pohľadávky titulom kúpnej
cenyvovýške8.280,00eurzvýšila.Došloajkposilneniuplatobnejschopnosti,keďžeštruktúrazáväzkov
úpadcu sa nijakým spôsobom nemenila, naopak, o sumu 8. 280,00 eur vzrástol jeho peňažný majetok.

4.1. V súvislosti s preukazovaním toho, že Kúpna zmluva je právnym úkonom bez primeraného

protiplnenia, žalobcovi vyčítal, že pri určení obvyklej hodnoty plnenia (hnuteľných vecí) vychádzal z
priemernej hodnoty vecí, ktorú určoval výlučne na základe predaja nových vecí. Považoval pritom za
nepochybné, že cena nových vecí je ovplyvnená aj prirážkou obchodníka, a teda nemôže byť v žiadnej
súvislosti porovnávaná s cenou vecí prevádzaných podľa Kúpnej zmluvy. Hodnotu týchto hnuteľných
vecí, obstaraných v rokoch 2016 - 2022, nemožno (bez ohľadu na ich stav) porovnávať s vecami novými.

Konštatovanie žalobcu o tom, že predpokladá, že prevádzané veci mali hodnotu 50 % - 80 % ním určenej
priemernej ceny, a to bez skúmania konkrétneho stavu prevádzaných hnuteľných vecí, označil žalovaný
za nepostačujúce, a to o to viac, že porovnanie cien realizoval približne rok po tom, čo bol samotný úkon
vykonaný. Z uvedených dôvodov rozporoval tvrdenia žalobcu o reálnej cene prevádzaných hnuteľných
vecí. Namietal aj percentá uvádzané žalobcom ako opotrebenie, keď poukazujúc na to, že žalobca

porovnával hodnotu kompresora Copeland, ktorý nadobudol úpadca v roku 2017, s hodnotou nového
kompresora, pričom uviedol, že za 6 rokov malo dôjsť k poklesu hodnoty tohto zariadenia o 50 %; pri
prepravkách E2, ktoré rovnako nadobudol úpadca v roku 2017, malo dôjsť za 6 rokov ich používania
iba k poklesu ich hodnoty v rozsahu 30 %; pri prepravkách nadobudnutých v roku 2019 malo podľa
žalobcu dôjsť za 4 roky ich používania iba k poklesu hodnoty o 20 %; tvrdil, že pri takomto každodenne

používanom vybavení je zníženie hodnoty majetku iba o 20-50 % nereálne, pričom žalobcovi vyčítal, že
takto umelo navýšil predpokladanú hodnotu prevádzaných vecí. Žalobca dospel k nesprávnemu záveru
aj ohľadom priemernej ceny vecí, a to najmä z dôvodu, že pri kompresore Copeland vychádzal aj z cien
uvedených na zahraničných portáloch, kde žalobca nereflektoval na to, aká je DPH v iných krajinách; pri
plastových prepravkách E2, ktorých bolo zmluvne prevedených spolu 346 kusov, vychádzal z priemernej

ceny 9,05 eur bez DPH, hoci aj ku dňu spísania vyjadrenia k žalobe je ich možné obstarať už za cenu
6,28 eur bez DPH, a teda obstarávacia cena 346 nových prepraviek (2.172,28 eur) je nižšia, ako je
žalobcom predpokladaná hodnota 3 až 6 rokov používaných prepraviek (2.324,04 eur); pri vozíku 64R-
GU porovnával rôzne špecifikácie vozíkov (s plným podvozkom, respektíve podvozkom pozostávajúcim
iba z rámu, s nosnosťou 250 kg alebo 300 kg), pričom ku dňu spísania vyjadrenia k žalobe je možné

nakúpiť obdobné, avšak nové vozíky za cenu 22,10 eur za kus, teda za cenu vo výške 62 % žalobcom
uvádzanej priemernej ceny použitých vozíkov; pri sušiči obuvi ROS 09 opätovne porovnával rôzne
špecifikácie produktu (s časovačom a bez časovača); pri odvlhčovači G. H. 772 porovnával jeho cenu
s iným modelom tohto produktu (Master DH 792); pri chladiacej skrini UR200G taktiež porovnával jej
cenu s produktom inej špecifikácie (U200G), čo vyplýva aj z toho, že v ním predložených ponukách je

uvedené, že má ísť o novinku, hoci prevedená chladiaca skriňa bola obstaraná už v roku 2017; pri vozíku
na surovinu Brokelmann 120l porovnával produkt inej značky, ktorého cena je takmer o 50 % vyššia
ako cena nového produktu značky Brokelmann; a pri vozíku Dolly 64BE porovnával rôzne špecifikácie
vozíkov (nosnosť 180 kg alebo 250 kg, brzdené alebo nebrzdené kolesá). Na základe uvedeného malžalovaný za to, že žalobca nepreukázal, že cena plnenia, ktoré poskytol úpadca, bola podstatne vyššia
ako plnenie, ktoré na základe Kúpnej zmluvy získal. Pochybnosti môže odstrániť iba znalecký posudok,
respektíve odborné vyjadrenie, ktoré však neboli predložené ani navrhnuté ako dôkazy. Vybrané veci,

ktoré boli predmetom predaja podľa Kúpnej zmluvy, boli obstarané z prostriedkov Európskej únie
(eurofondov),čovyplývaužzošpecifikáciemajetkuobsiahnutejvpetitežaloby.Podľa§8ods.10zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok
obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha
výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný

z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo
rozhodnutie; v spojitosti s ustanovením § 72 ods. 1 ZKR zastával názor, že takýto majetok by nikdy
nemohol podliehať konkurzu, a teda považoval za vylúčené, aby v dôsledku jeho prevodu boli ukrátení
konkurzní veritelia. Rovnako, s ohľadom na označené zákonné ustanovenia považoval žalovaný za
neprípustný petit žaloby, ktorým sa žalobca domáhal vydania týchto vecí.

4.2. Zdôrazniac, že základnou podmienkou akejkoľvek neúčinnosti právneho úkonu je ukrátenie
veriteľov, mal žalovaný, vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júla 2014, sp. zn.
25CoKR/2/2014, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 33/2016, za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď nielenže neuviedol hodnotu
majetku a sumu pohľadávok veriteľov, ktorí sa z toho majetku mohli uspokojovať pred a po vykonaní

úkonu, ale ani neidentifikoval pohľadávku, ktorá mala byť podľa neho ukrátená, pričom priloženie
zoznamu pohľadávok a ďalších dokumentov, aj nesúvisiacich s vecou (tri zoznamy veriteľov vyhotovené
k rôznym dňom) bez toho, aby bolo jednoznačne identifikované to, ktorá pohľadávka veriteľa mala
existovať ku dňu vykonania odporovaného úkonu, považoval za nepostačujúce. Z dôvodu, že pre prípad
vyslovenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy sa žalobca žalobným petitom domáhal aj vydania hnuteľných

vecí, považoval žalovaný v zmysle § 63 ods. 1 ZKR za potrebné, aby hnuteľné veci, ktorých vydania sa
žalobca domáhal, existovali a nachádzali sa u žalovaného. V nadväznosti na to zdôraznil, že splnenie
tejto podmienky žalobca nepreukázal a vo vzťahu k tejto skutočnosti ani neuviedol akékoľvek prostriedky
procesného útoku. Ako spoločník úpadcu s obchodným podielom vo veľkosti 20 % základného imania
poskytoval zo svojich zdrojov prakticky všetky prostriedky na financovanie činnosti úpadcu, vrátane

úhrady jeho bežných záväzkov, a to obchodnoprávnych, ako aj pracovnoprávnych, či záväzkov voči
štátu. Úpadcovi rovnako dodával podstatnú časť tovaru, ktorý úpadca ďalej predával. Práve následkom
toho, že pokračoval v dotovaní úpadcu, uňho reálny úpadok nikdy nenastal, aj keď by s ohľadom na
spôsob jeho podnikania nastať nepochybne mohol. S ohľadom na uvedené, zhrnúc, že spoločnosť
GET group, s.r.o. nebola k 31. januáru 2023 v úpadku, nebolo preukázané ukrátenie veriteľov a ani

neprimeranosť plnenia na základe Kúpnej zmluvy, pričom majetok, ktorého vydania sa žalobca domáhal,
nemôže podliehať konkurzu podľa osobitného predpisu, a ani nebolo preukázané, že tento je v držbe
žalovaného, žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vykonaným dokazovaním (oboznámením s

listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise) zistil nasledujúci skutkový stav:

5.1. Uznesením Okresného súdu Košice I z 22. februára 2023, sp. zn. 31K/4/2023, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 41/2023 dňa 28. februára 2023, súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti
GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, pričom za správcu

podstaty ustanovil JUDr. Richarda Lukáča, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu
S1858.

5.2. Z výpisu Úpadcu z Obchodného registra z 25. februára 2024 v spojení s výpisom žalovaného
z Obchodného registra z 25. februára 2024 (na č. l. 17-19 spisu) vyplýva, že žalovaný je od 6. júna

2014 spoločníkom úpadcu s peňažným vkladom aktuálne vo výške 109.200,00 eur na základnom imaní
úpadcu vo výške 546.000,00 eur, pričom konateľ žalovaného E. D. F. je súčasne spoločníkom úpadcu s
peňažným vkladom aktuálne vo výške 81.845,00 eur na základnom imaní úpadcu. V zhode s uvedeným
je žalovaný uvedený v Zozname spriaznených osôb úpadcu, vyhotovenom 31. januára 2023, ktorý bol
prílohou návrhu úpadcu na vyhlásenie konkurzu.

5.3. Úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 31. januára 2023 so žalovaným v postavení
kupujúceho Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy –
hnuteľným veciam uvedeným v Prílohe č. 1 tejto zmluvy – za celkovú kúpnu cenu vo výške 6.900,00eur bez DPH (8.280,00 eur s DPH). K prebratiu predmetu kúpy došlo v zmysle Preberacieho protokolu
dňa 31. januára 2023, pričom zmluvné strany v Kúpnej zmluve aj v Preberacom protokole vyhlásili, že
všetky veci tvoriace predmet kúpy sú v plne funkčnom stave umožňujúcom ich použitie. V nadväznosti

na to Úpadca dňa 1. februára 2023 vystavil žalovanému faktúru č. 2023007 na sumu 8.280,00 eur s
DPH, splatnú 1. marca 2023, ktorú žalovaný uhradil.

5.4. V žalovaným predloženej účtovnej závierke úpadcu, zostavenej k 31. januáru 2023, neobsahujúcej
údaj o dátume jej zostavenia a schválenia ani informáciu o tom, či ide o riadnu, mimoriadnu alebo

priebežnú účtovnú závierku, ako ani údaj o veľkosti účtovnej jednotky, a bez priložených súčastí: súvahy,
poznámok a výkazov ziskov a strát, je uvedené, že majetok úpadcu mal hodnotu 2.414.792,00 eur
(z toho podiely v prepojených účtovných jednotkách 497.000,00 eur, účty v bankách 494,00 eur a
peniaze 7.489,00 eur) a záväzky hodnotu 2.218.759,00 eur (z toho záväzky z obchodného styku v rámci
podielovej účasti 1.797.202,00 eur).

5.5. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu – Hlavnej knihy – stavu majetku k 31. januáru 2023
vyplýva, že potenciálna hodnota majetku, evidovaná v účtovníctve úpadcu (na jednotlivých účtoch)
k 31. januáru 2023, vyčíslená správcom v súlade s § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., predstavovala sumu 1.303.421,51 eur. Žalobca v konaní predložil
listinný dôkaz, preukazujúci stav majetku Úpadcu aj ku dňu predchádzajúcemu dňu odporovateľného

právneho úkonu, a to Hlavnú knihu – stav majetku k 30. januáru 2023, podľa ktorého bola potenciálna
hodnota majetku Úpadcu k uvedenému dňu 1.366.478,97 eur, ako aj ku dňu nasledujúcemu po dni
odporovateľného právneho úkonu, t.j. Hlavnú knihu – stav majetku k 1. februáru 2023, v zmysle ktorého
predstavovala potenciálna hodnota majetku úpadcu k 1. februáru 2023 sumu 1.290.442,93 eur.

5.6. V I. majetku z 31. januára 2023, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, úpadca
deklarovalnehnuteľnýmajetokvcelkovejhodnote587.450,00eur,vlastníctvohnuteľnýchvecívcelkovej
hodnote 688.716,36 eur, pohľadávky v celkovej hodnote 613.100,61 eur, z ktorej sumy predstavovala
suma 10.659,75 eur nezúčtované preddavky na stravné voči zamestnancom a suma 543.809,77 eur
pohľadávku voči PPA. V I. majetku bolo zároveň uvedené vlastníctvo obchodného podielu v obchodnej

spoločnosti TERRA WYLAK, a to v hodnote 0,00 eur. Zároveň z neho vyplynulo, že na účtoch nie sú
žiadne zostatky.

5.7. V zmysle súpisu majetku všeobecnej podstaty, respektíve jeho doplnení, vyhotovených správcom
a zverejnených v Obchodnom vestníku č. 57/2023 dňa 22. marca 2023, č. 82/2023 dňa 28. apríla

2023, č. 114/2023 dňa 15. júna 2023, č. 139/2023 dňa 21. júla 2023 a č. 114/2023 dňa 15. júna 2023,
správca ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, zaradil do súpisu všeobecnej
podstaty majetok v súpisovej hodnote 83.141,66 eur. V zmysle súpisov majetku oddelenej podstaty
zabezpečených veriteľov: Všeobecnej úverovej banky, a.s. a Pôdohospodárskej platobnej agentúry,
vyhotovených správcom (žalobcom) a zverejnených v Obchodnom vestníku č. 82/2023 dňa 28. apríla

2023 bol správcom ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, zaradený do
súpisov majetku oddelenej podstaty uvedených zabezpečených veriteľov majetok v súpisovej hodnote
1.105.578,14 eur.

5.8. Úpadca v postavení konečného prijímateľa dňa 29. apríla 2015 uzavrel s Pôdohospodárskou

platobnou agentúrou ako poskytovateľom podpory Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. J., predmetom ktorej bol záväzok PPA poskytnúť Úpadcovi NFP maximálne v sume
714.513,75 eur na realizáciu projektu – obstaranie/modernizáciu/rekonštrukciu hnuteľných vecí,
výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu technológií. Úpadca sa zaviazal zriadiť v prospech PPA záložné
právo, nepreviesť podnik alebo časť podniku na inú osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu

PPA,čizachovaťvlastníckehoprávo,respektíveinýprávnyvzťahoprávňujúcihoužívaťpredmetprojektu
a vlastnícke právo k nadobudnutému hnuteľnému majetku. V čl. XII. bode 1. predmetnej zmluvy bolo
dojednané, že záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od účinnosti zmluvy. V zmysle čl.
XIII. bodu 1. zmluvy táto nadobudla platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a v zmysle §
47a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stala účinnou dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

5.9. Na základe právoplatného rozhodnutia o schválení Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku uzavrela PPA v postavení poskytovateľa s Úpadcom v postavení jedného z partnerov projektu
a prijímateľa (ako partnera projektu č. 5) Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.164NR110003, následne zmenenú a doplnenú Dodatkami č. 1 až 3, predmetom ktorej bola úprava
zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa
prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktoré boli predmetom schválenej Žiadosti o poskytnutie

nenávratného finančného príspevku, pričom konkrétne úpadcovi ako partnerovi projektu č. 5 sa PPA
zaviazala poskytnúť NFP maximálne v sume 1.819.677,21 eur (v zmysle zmluvy pôvodne v sume
2.083.245,00 eur, následne Dodatkom č. 2 zníženej na 2.081.010,55 eur a Dodatkom č. 3 na sumu
1.819.677,21 eur) s tým, že konečná výška NFP, ktorý mu bude vyplatený, sa určí na základe skutočne
vynaložených, odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov na realizáciu aktivít projektu v súlade s

princípmi hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti ich vynaloženia zo strany prijímateľa.

5.10. V žalobcom predloženom Zozname veriteľov s pohľadávkou k 31. januáru 2023 boli uvedení
veritelia úpadcu s pohľadávkami v celkovej sume 1.893.983,21 eur, z ktorých 97,60 % bolo po
splatnosti, pričom z uvedenej sumy predstavovali záväzky úpadcu voči žalovanému 1.797.202,36 eur. V
predmetnom zozname figurovali všetci veritelia, ktorí boli žalobcom v replike označení ako tí, k ukráteniu

ktorých došlo odporovateľným právnym úkonom, t.j. Amerex PRAHA, spol. s r.o., organizačná zložka;
BBF energy, s.r.o.; ENSTRA a. s.; G.P.R. s.r.o.; GEMERSTAV s.r.o.; IR THERMIC s.r.o.; Lindström,
s.r.o.; NOVAMED, s.r.o.; PRIOR STRED, a.s.; PETRUZALEK s.r.o.; PROGAST, s.r.o.; Stredoslovenská
energetika, a.s.; Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.; TESCO STORES SR, a.s.;
VAS s.r.o. a COOPBOX Eastern, s.r.o. Títo boli uvedení aj v Zozname veriteľov s pohľadávkou k 30.

januáru 2023, v zmysle ktorého predstavovala suma záväzkov úpadcu k danému dňu 1.908.034,20 eur,
z ktorých 93,43 % bolo po splatnosti, pričom pohľadávky žalovaného predstavovali 1.800.625,14 eur a
oproti Zoznamu veriteľov k nasledujúcemu dňu (k 31. januáru 2023) figuroval v tomto zozname naviac
veriteľ AT AGROTURIEC, spol. s r.o. Z hľadiska veriteľov a ich pohľadávok bol so Zoznamom veriteľov s
pohľadávkou k 31. januáru 2023 totožný Zoznam veriteľov s pohľadávkou k 1. februáru 2023 s výnimkou

výšky pohľadávok žalovaného, ktorá k 1. februáru 2023 predstavovala 1.772.899,57 eur, a teda celková
suma záväzkov Úpadcu k 1. februáru 2023 predstavovala 1.874.142,36 eur. Ani v jednom z uvedených
zoznamov nebola ako veriteľ Úpadcu uvedená PPA.

5.11 V zhode s uvedeným aj zo žalovaným predloženého Prehľadu pohľadávok žalovaného voči

úpadcovi k 31. januáru 2023 vyplýva, že žalovaný mal k 31. januáru 2023 voči úpadcovi pohľadávky v
celkovej výške 1.797.202,36 eur.

5.12. V Zozname pohľadávok z Registra úpadcov boli uvedené pohľadávky všetkých vyššie uvedených
veriteľov, ktorí boli v replike žalobcu označení ako veritelia, k ukráteniu ktorých došlo odporovateľným

právnym úkonom, s tým, že veritelia K. L., B. a Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť,
a.s. figurujú v predmetnom zozname s inými pohľadávkami ako tými, na ktoré v súvislosti s ich ukrátením
poukázal žalobca v replike; veriteľ GEMERSTAV s.r.o. len s pohľadávkou vo výške 7.483,86 eur; veriteľ
TESCO STORES SR, a.s. s piatimi pohľadávkami, z ktorých je jedna totožná s pohľadávkou, na ktorú
v replike poukázal žalobca, a to pohľadávka s VS: 280129065, ktorá bola v konkurze zistená v rozsahu

506,82 eur; a veriteľ Lindström, s.r.o. s piatimi pohľadávkami, z ktorých dve, a to v sume 880,72 eur a
v sume 841,62 eur nezodpovedajú pohľadávkam, na ktoré žalobca poukázal v replike. Súd sa zároveň
oboznámil s pohľadávkami veriteľa PPA evidovanými v zozname pohľadávok z registra úpadcov pod
por. č. 66 a 161.

5.13. Zo žalovaným vyhotoveného a predloženého Prehľadu splatnosti jednotlivých pohľadávok
prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu vyplýva, že najskôr splatnou pohľadávkou z tých
pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, bola pohľadávka veriteľa COOPBOX
Eastern, s.r.o., evidovaná v zozname pohľadávok pod por. č. 162, ktorá sa stala splatnou dňa 22.
novembra 2022.

5.14. Rovnako, aj v zmysle žalovaným predloženej Špecifikácie záväzkov úpadcu k 31. januáru 2023
bola pohľadávkou, ktorej splatnosť nastala najskôr, pohľadávka veriteľa COOPBOX Eastern, s.r.o.
(uvedená pod por. č. 288), ktorá sa stala splatnou dňa 22. novembra 2022, a teda s úhradou ktorej
bol úpadca k 31. januáru 2023 v omeškaní 70 dní. Z predmetnej listiny súd zároveň zistil, že k 31.

januáru 2023 evidoval úpadca okrem záväzkov voči žalovanému záväzky (splatné i nesplatné) voči iným
veriteľom v celkovej výške 421.554,10 eur.5.15. V Odpovedi z 20. marca 2023 na výzvu na poskytnutie súčinnosti konateľ úpadcu žalobcovi
uviedol, že vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu s energiami, vysokými fixnými nákladmi, zvyšujúcimi
sa nákladmi na zamestnancov a s tým spojenou znižujúcou sa ziskovosťou obchodnej spoločnosti

úpadcu, vykonala obchodná spoločnosť v januári 2023 vnútornú kontrolu (vzhľadom na prípravu
konsolidácie vnútorných vzťahov, úpravu dodávateľsko-odberateľskej štruktúry, stanovenie budúceho
cash-flow), pri ktorej sa zistila platobná neschopnosť ako forma úpadku, v nadväznosti na čo podala
dňa 31. januára 2023 návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Dodal, že obchodná spoločnosť
neevidovala žiadne záväzky voči štátnym inštitúciám, disponovala majetkom na podnikanie (zásoby,

hnuteľný majetok, nehnuteľnosti), avšak tento majetok podľa vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej
neschopnosti sa nepovažoval za peňažný majetok obchodnej spoločnosti na účely určenia platobnej
schopnosti. Poznamenal, že k zisteniu tohto stavu dospela obchodná spoločnosť v januári 2023, s
čím bola spojená aj príprava na podanie daňového priznania k dani z príjmu, respektíve príprava na
vyhotovenie účtovnej závierky.

6. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania
výsluchom svedka M. N. ako konateľa úpadcu, a to jednak ako oneskorene uplatnenému (na
pojednávaní 6. marca 2025, hoci tvrdenia o spôsobe, akým bola účtovná závierka získaná, žalovaný
prezentoval už v duplike, ktorá bola žalobcovi súdom doručená dňa 14. júla 2024) a súčasne ako

nadbytočnému, a to s ohľadom na to, že žalobca nerozporoval žalovaným popísaný mechanizmus
získania tohto dôkazného prostriedku, ako aj na to, že žalobca, disponujúci účtovníctvom úpadcu,
z obsahového hľadiska napadol predloženú účtovnú závierku len v súvislosti so zaradením dvoch
majetkových hodnôt a finančného majetku do majetku úpadcu, prípadné nezohľadnenie ktorých však
nebolo spôsobilé zmeniť záver o neexistencii predlženia úpadcu ku dňu úkonu, ktorému žalobca

odporoval, a napokon, aj so zreteľom na to, že pre záver o tom, že odporovateľným úkonom došlo k
ukráteniu veriteľov, sa nevyžaduje preukázanie vedomosti štatutára úpadcu, ale ukrátenie veriteľov sa
skúma ako objektívna skutočnosť. Z naposledy uvedeného dôvodu súd nevyhovel ani návrhu žalobcu
na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa žalovaného E. D. F. k jeho vedomosti o úpadku úpadcu,
pričom za neodôvodnený považoval jeho výsluch aj k spôsobu určenia hodnoty hnuteľných vecí, keďže

skutočná hodnota hnuteľných vecí je taktiež objektívnou kategóriou, pričom konateľ žalovaného podľa
vyjadrenia žalovaného nie je znalcom v príslušnom odbore oceňovania majetku. Ako nespôsobilý
preukázať skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie určujúce, súd vyhodnotil aj návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka E. O. P., konateľa spoločnosti GemerAudit, spol. s r.o., k stavu imania
úpadcu, keďže z okolností vyplynulo, že menovaná spoločnosť mala vykonávať audit stavu imania

úpadcu k obdobiu predchádzajúcemu minimálne 6 týždňov dňu, ku ktorému bol vykonaný odporovateľný
úkon, pričom, ako to opakovane uvádzal žalobca, išlo o obdobie, v ktorom bolo realizovaných viacero
prevodov majetku úpadcu. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom na hodnotu
hnuteľných vecí považoval súd nielen za oneskorene uplatnený prostriedok procesného útoku, keďže
spôsob ocenenia hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, žalovaný namietal už vo

vyjadrení k žalobe, ale vzhľadom na to, že v konaní dospel k záveru, že v posudzovanej veci nebolo
preukázané splnenie ani ďalších podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, aj za
nehospodárny,atedavtomtozmyslenadbytočný.Sprihliadnutímnatentozáverpotomsúdnepovažoval
za hospodárne ani vykonanie žalovaným navrhnutého dokazovania vyžiadaním správy príslušného
daňového úradu.

7. Súd vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 9 ods.
3, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 prvé tri vety, § 3 ods. 3, § 57 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, §
62 ods. 5, § 63 ods. 1, § 72 ods. 1, § 77 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 4 ods. 5 a 6, § 31 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 1, 2

a 4, § 17 ods. 1 až 3, § 20 ods. 2 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v znení účinnom do 21.7.2023, §
159 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 409 ods. 1, § 261 ods. 1
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 150 ods. 1, § 151 ods.
1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov.8.Súdvodôvodnenírozsudkuvprvomradekonštatovalsplnenieprocesnýchpodmienoknaprejednanie
sporu. Keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 1. marca 2023, lehota na podanie
odporovacej žaloby (§ 57 ods. 2 ZKR) uplynula dňa 1. marca 2024, pričom žaloba bola podaná na

súde dňa 27. februára 2024. Keďže v prejednávanej veci bola predmetom odporovania Kúpna zmluva
z 31. januára 2023, bola splnená aj podmienka ustanovená druhou vetou § 58 ods. 3 ZKR (odporovaný
právny úkon bol v prospech žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom urobený počas troch rokov
pred začatím konkurzného konania). Naliehavý právny záujem na podanie žaloby vyplýva priamo z
ustanovení § 57 a nasl. ZKR.

8.1. Ako nesporné súd hodnotil, že dotknuté hnuteľné veci sa nachádzajú v dispozícii žalovaného a to z
dôvodu, že žalovaný účinným spôsobom (predvídaným v § 151 ods. 1 CSP) nepoprel, že hnuteľné veci,
ktorých vydania sa žalobca podanou žalobou domáhal, existujú a nachádzajú sa v jeho dispozícii, keď
uvedené tvrdenie žalobcu označil len za nepreukázané.

8.2. Podľa súdu žalobca účinne nepoprel, že ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy, t.j. k 31. januáru
2023, bola pohľadávkou, s ktorej úhradou bol úpadca najdlhšie v omeškaní, pohľadávka veriteľa
COOPBOX Eastern, s.r.o., evidovaná v zozname pohľadávok pod por. č. 162, ktorá sa stala splatnou
22. novembra 2022. Pokiaľ žalobca, ako sám deklaroval, disponoval účtovníctvom úpadcu, na účinné
popretie tohto prostriedku procesnej obrany žalovaného bolo potrebné, aby uviedol vlastné skutkové

tvrdenieoexistenciiinéhozáväzkuúpadcu,sktoréhoúhradoubolúpadcak31.januáru2023vomeškaní
dlhšie ako s úhradou záväzku voči spoločnosti COOPBOX Eastern, s.r.o., respektíve aspoň 90 dní.
Žalobca tiež nerozporoval skutkové tvrdenie žalovaného, že pohľadávka veriteľa GEMERSTAV s.r.o.
vo výške 26.172,52 eur bola dňa 16. februára 2023 uhradená, čomu svedčilo aj to, že táto nebola
uvedená v Zozname pohľadávok z Registra úpadcov. V konaní tiež nebolo sporné a obsahu žalobcom

predloženého Zoznamu veriteľov s pohľadávkou k 31. januáru 2023, žalovaným predloženej účtovnej
závierky úpadcu zostavenej k 31. januáru 2023 a žalovaným predloženého Prehľadu pohľadávok
žalovaného voči úpadcovi k 31. januáru 2023 zodpovedalo, že hodnota záväzkov, ktoré mal úpadca voči
žalovanému, predstavovala ku dňu uzavretia napádanej Kúpnej zmluvy 1.797.202,36 eur.

8.3. Súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že úpadca bol v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy v
úpadku. Ako vyplýva z § 58 ods. 2 poslednej vety ZKR, vzhľadom na to, že Kúpna zmluva bola úpadcom
uzavretá s osobou s ním spriaznenou [§ 9 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR, § 9 ods. 1 písm. c)
ZKR], nastúpila vyvrátiteľná právna domnienka úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu.
Na základe vykonaného dokazovania však súd prijal záver, že žalovaný uvedený predpoklad úpadku

úpadcu v čase uzavretia Kúpnej zmluvy vyvrátil v konaní uplatnenými prostriedkami procesnej obrany, a
to vo vzťahu k predpokladu úpadku vo forme platobnej neschopnosti založenými na skutkovom tvrdení
(žalobcom účinne nepopretom), že najstarším splatným záväzkom je pohľadávka veriteľa COOPBOX
Eastern, s.r.o., ktorá sa stala splatnou 22. novembra 2022, a teda s úhradou ktorej Úpadca ku dňu
uzavretia Kúpnej zmluvy ešte nebol v omeškaní zákonom požadovaných 90 dní.

8.4. Pokiaľ ide o úpadok vo forme predlženia, vyvrátiť predpoklad tohto mienil žalovaný predloženou
účtovnou závierkou, ktorá podľa súdu nespĺňa formálne a sčasti ani obsahové náležitosti, ktoré zákon o
účtovníctve kladie na účtovnú závierku. Na druhej strane, so zreteľom na zákonnú dikciu § 3 ods. 3 ZKR,
že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva, súd, vychádzajúc

z ustanovení zákona o účtovníctve vymedzujúcich účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov a
tieto definujúcich prostredníctvom demonštratívneho výpočtu, vychádzal pri ustálení hodnoty majetku
a záväzkov úpadcu ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy zo stranami produkovaných listinných dôkazov,
majúcich svoj podklad v účtovníctve úpadcu, t.j. predovšetkým zo žalobcom predložených Hlavných
kníh (ktoré sa ako účtovné knihy považujú v zmysle zákona o účtovníctve za účtovné záznamy) –

stavu majetku k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023; zo žalobcom predložených
Zoznamov veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023 a
s ohľadom na to, že v týchto dokumentoch obsiahnuté údaje sa po zohľadnení obsahových výhrad
žalobcu k údajom predloženým žalovaným v listine vyhotovenej vo formáte účtovnej závierky s týmito
v zásade zhodovali, prihliadol aj na obsah tejto listiny, nahliadajúc na ňu (s ohľadom na žalovaným

uvedený spôsob jej získania) v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve a berúc zreteľ aj na
to, že žalobca nemohol namietať, že v tejto absentujú údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné
obdobie, keď ich absencia je dôsledkom jeho nečinnosti a porušenia povinností uložených mu daňovým
poriadkom. Na týchto základoch súd zistil, že podľa žalobcom produkovaného účtovného záznamu(Hlavnej knihy – stavu majetku k 31. januáru 2023) mal majetok úpadcu k 31. januáru 2023 hodnotu
1 303.421,51 eur. Zároveň, z dôvodu, že v uvedený deň došlo (ako na to poukazoval žalobca) k viacerým
právnym úkonom úpadcu, súd považuje za významné poukázať aj na hodnotu majetku úpadcu ku

dňu predchádzajúcemu uzavretiu Kúpnej zmluvy, ktorá podľa žalobcom predloženej Hlavnej knihy –
stavu majetku k 30. januáru 2023 predstavovala 1.366.478,97 eur, ktorá suma v zásade (s odchýlkami
spôsobenými zaokrúhlením) zodpovedá hodnote majetku deklarovanej v listine predloženej žalovaným
vo formáte účtovnej závierky po jej znížení o žalobcom rozporované pohľadávky (2.414.792,00 eur –
pohľadávka voči PPA 497.000,00 eur – hodnota obchodného podielu 543.000,00 eur – prostriedky na

účtoch v bankách 494,00 eur – peniaze 7.489,00 eur = 1.366.809,00 eur). Na dôvažok súd dodal, že v
zmysle žalobcom vyhotovených súpisov majetku všeobecnej podstaty a ich doplnení a súpisov majetku
oddelenej podstaty zabezpečených veriteľov patril úpadcovi ešte aj v čase vyhlásenia konkurzu majetok
v súpisovej hodnote 1.188.719,80 eur (83.141,66 eur + 1.105.578,14 eur). Pokiaľ ide o záväzky úpadcu
ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy, pri stanovení ich hodnoty na účely zistenia predlženia sa, uplatniac
§ 3 ods. 3 ZKR, do tejto nezapočítala suma záväzkov žalovaného, ktorá bola ako nesporná ustálená

vo výške 1.797.202,36 eur. Zohľadniac uvedené, potom bola hodnota záväzkov úpadcu k 31. januáru
2023 žalovaným produkovanými dôkazmi deklarovaná v sume vyššej, než vyplynuli z listín predložených
žalobcom, keď z listiny predloženej žalovaným vo formáte účtovnej závierky vyplynulo, že záväzky
k 31. januáru 2023 mali hodnotu 421.557,00 eur (2.218.759,00 eur – 1.797.202,00 eur), a v zmysle
žalovaným predloženej Špecifikácie záväzkov k 31. januáru 2023 hodnotu 421.554,10 eur, kým podľa

žalobcompredloženéhoZoznamuveriteľovspohľadávkouk31.januáru2023lenhodnotu96.780,85eur
(1.893.983,21 eur – 1. 797.202,36 eur) a táto nebola významne vyššia ani v zmysle Zoznamu veriteľov
s pohľadávkou k 30. januáru 2023, podľa ktorého zodpovedala sume 107.409,06 eur (1.908.034,20
eur – 1.800.625,14 eur), ani v zmysle Zoznamu veriteľov s pohľadávkou k 1. februáru 2023, podľa
ktorého predstavovala 101.242,79 eur (1.874.142,36 eur – 1.772.899,57 eur). Obsahové námietky

žalobcu voči údajom uvedeným v listine predloženej žalovaným vo formáte účtovnej závierky na strane
pasív sa pritom zakladali len na nezahrnutí záväzku úpadcu voči PPA vo výške 2.081.010,55 eur. K
tomu súd poznamenal, že žalobcom tvrdená pohľadávka PPA nebola uvedená ani v ním predložených
Zoznamoch veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, 31. januáru 2023 a 1. februáru 2023. Zároveň,
v zhode s tvrdením žalovaného bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že suma 2.081.010,55 eur

predstavovala maximálnu sumu NFP, ktorú sa PPA zaviazala poskytnúť úpadcovi v zmysle Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 164NR110003 a jej Dodatku č. 2, pričom následne
uzatvoreným Dodatkom č. 3 k predmetnej zmluve bola maximálna suma NFP znížená na 1.819.677,21
eur. Rovnako vykonanému dokazovaniu (Zoznamom pohľadávok z Registra úpadcov) zodpovedá, že
titulom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 164NR110003 si PPA prihlásila v

konkurze len pohľadávku v celkovej sume 1.250.397,96 eur (evidovanú v Zozname pohľadávok pod
por. č. 66), uplatnenú titulom nároku na vrátenie poskytnutého NFP, z dôvodu odstúpenia od uvedenej
zmluvy, ku ktorému PPA pristúpila listom z 29. marca 2023 pre podstatné porušenie danej zmluvy, ako
aj to, že PPA si v konkurze uplatnila voči Úpadcovi aj ďalšiu pohľadávku v celkovej sume 24.811,06 eur
(evidovanú v Zozname pohľadávok pod por. č. 161), a to titulom vrátenia nespotrebovanej dotácie na

základe notifikácie z 2. mája 2023 v nadväznosti na administratívnu kontrolu z 28. marca 2023, v rámci
ktorej neboli predložené požadované dokumenty. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané,
že pohľadávky PPA voči úpadcovi vznikli až po 29. marci 2023 (pohľadávka č. 66), respektíve po 2. máji
2023 (pohľadávka č. 161), t.j. až po vyhlásení konkurzu, ako to vyplýva aj z ich uplatnenia samotnou
PPA, a teda že žiadna pohľadávka PPA voči úpadcovi k 31. januáru 2023 neexistovala. Vzhľadom na

uvedené mal súd za to, že hodnota majetku úpadcu k 31. januáru 2023 prevyšovala hodnotu jeho (na
účely predlženia zohľadňovaných) záväzkov.

8.5. Vychádzajúc z uvedeného, súd konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno, keď
produkovanými prostriedkami procesnej obrany vyvrátil zákonnú domnienku, že úpadca bol v čase

uzavretia Kúpnej zmluvy v úpadku.

8.6. Zároveň súd konštatoval, že nemal za preukázané ani splnenie ďalšej podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu v konkurze, a to ustanovením § 57 ods. 4 ZKR požadovaného ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. V zmysle zákonnej úpravy i nadväzujúcej

judikatúry (porovnaj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014,
publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
33/2016) je predpokladom každej odporovateľnosti zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka,
čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právnehoúkonu dlžníka sa zníži – ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník
nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok

veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k
zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok
veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia
žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi (t.j. žalobcovi).
V posudzovanom prípade správca ako žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou

Kúpnej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky
voči úpadcovi, pričom po účinnosti Kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Žalobca mal v
žalobe uviesť hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou Kúpnej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov,
ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať a súčasne hodnotu majetku úpadcu po účinnosti
odporovaného právneho úkonu a rozsah, v akom sa v dôsledku účinnosti odporovaného právneho
úkonu znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Ide o primárny a elementárny predpoklad

úspešnej odporovacej žaloby. Odhliadnuc od toho, že to, že žalobca nahradil skutkové tvrdenia v
naznačenom smere odkazom na prílohy žaloby, je v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP a
vo svojom dôsledku možno kvalifikovať ako nesplnenie povinnosti tvrdenia, súd poukázal na to, že
žalobcom na tento účel označené listinné dôkazy nepreukazujú, že v dôsledku účinnosti Kúpnej zmluvy
došlo k ukráteniu uspokojenia tých pohľadávok veriteľov, ktoré žalobca označil v replike (v hodnote

53.275,45 eur) a súčasne boli veriteľmi prihlásené v konkurze (v sume 21.685,15 eur), keďže suma
týchto pohľadávok (21.685,15 eur) je násobne nižšia než hodnota majetku úpadcu či už v deň uzavretia
a účinnosti predmetnej zmluvy (1.303.421,51 eur), v predchádzajúci deň (1.366.478,97 eur) alebo
nasledujúci deň (1.290.442,93 eur) tak, ako to vyplýva zo žalobcom predložených Hlavných kníh – stavu
majetku k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023. Pokiaľ žalobca odkazoval na

Zoznam pohľadávok z Registra úpadcov, k tomu súd dodal, že majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky
po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné, a to s ohľadom na to, že po účinnosti
odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery úpadcu mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym
spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov.

8.7. Napokon, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ
išlo o preukázanie splnenia ustanovením § 58 ods. 1 ZKR stanovenej podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu, t.j. že obvyklá cena prevádzaných hnuteľných vecí bola v čase uzavretia Kúpnej
zmluvy podstatne vyššia ako uhradená kúpna cena. Ním produkované listinné dôkazy nesmerovali k
preukázaniu reálnej hodnoty dotknutých vecí, ktorú mali tieto v čase napádaného právneho úkonu.

Žalobca totiž pri určení obvyklej ceny vychádzal z ponúk aktuálnych v čase viac ako jeden rok po uzavretí
predmetnejKúpnejzmluvy,ktorousapritomprevádzalihnuteľnéveciobstaranévrokoch2016až2022,a
teda v prevažnej väčšine prípadov pred viac ako ôsmimi rokmi, tvrdiac, že zohľadnil časové opotrebenie,
ako aj potencialitu opotrebenia a tieto vyjadril príslušným percentom. Okrem toho, že pri stanovení
priemernej ceny predmetu kúpy vychádzal žalobca nie z cien vecí v čase, keď boli obstarané, ale v

časepodaniažaloby,súduanižiadnymspôsobomneobjasnil,nazákladeakýchkonkrétnychskutočností
a akým mechanizmom dospel pri jednotlivých veciach k tomu ktorému percentu miery opotrebenia.
Navyše, žalobca aj v tomto prípade skutkové tvrdenia týkajúce sa spôsobu výpočtu ním prezentovaných
priemerných cien jednotlivých hnuteľných vecí nahradil len odkazom na priložené internetové ponuky.

8.8. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie
podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, z ktorého dôvodu vyhodnotil podanú
žalobu ako nedôvodnú. Dodal, že vzhľadom na konštatované sa z dôvodov hospodárnosti konania už
nezaoberal ďalšími argumentmi strán, vrátane tých, ktoré boli uplatnené v súvislosti s petitom žaloby,
ktorým sa žalobca domáhal vydania predmetu kúpy, keďže tieto už s ohľadom na záver o nepreukázaní

podmienok odporovateľnosti Kúpnej zmluvy neboli spôsobilé ovplyvniť meritórne rozhodnutie.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalobca
nebol v konaní úspešný, má voči nemu žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol odvolaciemu súdu zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.10.1. Namietal, že súd v súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že účtovníctvo nemožno preukazovať
akoukoľvek formou, ale len spôsobom, ktorý vyplýva zo zákona o účtovníctve, v bode 77 odôvodnenia
rozsudku uviedol, že vzhľadom na § 3 ods. 3 ZKR prihliadol na účtovníctvo ako na sústavu účtovných

záznamov, ktorá, okrem iného, zahŕňa aj účtovnú závierku predloženú žalovaným. Táto úvaha súdu je
nesprávna a odporuje priamemu zneniu zákona. Súd sa rozhodol na účtovnú závierku prihliadať ako na
účtovný záznam, hoci predložená účtovná závierka nie je účtovným záznamom tak, ako predpokladá
zákon o účtovníctve. Zákon o účtovníctve neakceptuje inú formu evidencie účtovnej informácie, ako tú,
ktorá je účtovným záznamom. Poukázal na znenie § 17 ods. 2 zákona o účtovníctve a na skutočnosť,

že účtovná závierka musí obsahovať aj súčasti, a to súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky.
Účtovná závierka predložená žalovaným nespĺňa zákonné náležitosti, nezodpovedá dikcii § 3 ods. 3
ZKR a je nepoužiteľným dôkazom, navyše obsahujúcim údaje skresľujúce hospodársky stav úpadcu.
Ak ZKR v § 3 ods. 3 odkazuje na účtovníctvo, nepochybne tým má na mysli účtovníctvo vedené v
súlade so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona o účtovníctve, nie z akýchkoľvek dôkazov
žalovaným označených ako súčasť účtovníctva, ktorá v skutočnosti súčasťou účtovníctva nie je. Daná

účtovná závierka neobsahuje údaj o dátume zostavenia, neobsahuje informáciu o tom, či ide o riadnu,
mimoriadnu, alebo priebežnú účtovnú závierku, neobsahuje údaj o veľkosti účtovnej jednotky. Súd sa
podľa odvolateľa vôbec nezaoberal tým, čo tvrdil žalobca na pojednávaní, že účtovná závierka bola
vyhotovená až po tom, čo správcovi bolo odovzdané účtovníctvo s čestným vyhlásením konateľa úpadcu
o tom, že ďalšie účtovné záznamy neexistujú. Predložený dôkaz bol vyhotovený zjavne neskôr.

10.2. K pohľadávkam PPA voči úpadcovi uviedol, že záväzok Pôdohospodárskej platobnej agentúry
vo výške 2.081.010,55 eur predstavujúci maximálnu sumu poskytnutého nenávratného finančného
príspevku voči úpadcovi mal byť evidovaný v účtovníctve. Ak súd tvrdil, že na záväzok PPA neprihliadal
aj z dôvodu, že žalobca tento záväzok neuviedol v predložených zoznamoch veriteľov, spojil dve

nesúvisiace veličiny a vyvodil z nich nesprávne závery. Zoznam veriteľov je zoznamom veriteľov
prihlásených nezabezpečených veriteľov a nič nehovorí o tom, aké záväzky v zmysle zákona o
účtovníctve mal mať dlžník v priebehu účtovného obdobia roku 2022. Pojem záväzok na účely jeho
účtovania nie je totožný s pojmom záväzok v súkromnoprávnych vzťahoch. Pri súkromnoprávnych
vzťahoch o vzniku peňažného záväzku hovoríme najmä vtedy, keď nastala jeho splatnosť, v prípade

účtovania záväzkov splatnosť nie je relevantná na účely zaradenia určitého záväzku na stranu pasív.
Žalobca uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej mal prijať
plnenie na nákup majetku. Spolu so zmluvou o uzatvorení NFP žalobca uzatvoril aj zmluvu o zriadení
záložného práva. Majetok, ktorý za pomoci poskytnutého NFP dlžník nadobudol a ktorý bol zaťažený
záložným právom, bol evidovaný v účtovníctve. Účtovná závierka nezohľadňuje ani len pasívum v

podobe zaťaženia majetku záložným právom. Rovnako neeviduje ani pasívum v podobe prijatej dotácie.

10.3. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal hodnotu majetku ani hodnotu záväzkov, nepredložil na
preukázanie svojich tvrdení žiadne účtovné záznamy ani žiadne účtovné doklady, ktoré by zodpovedali
účtovníctvu tak, ako o nich uvažuje § 3 ods. 3 ZKR, nežiadal vykonať znalecké dokazovanie ani inak

preukazovať, že nebol predĺžený, a preto nemožno tvrdiť, že vyvrátil domnienku predĺženia.

10.4. Poukázal na to, že v otázke preukazovania úpadku dokonca prevzal dôkaznú iniciatívu,
keď navrhoval vykonanie výsluchu audítorskou spoločnosťou GemerAudit, spol. s r.o., ktorá sa k
stavu úpadku úpadcu mala vyjadrovať. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania neakceptoval s

odôvodnením údajnej hospodárnosti konania. Hospodárnosť konania nie je tou vlastnosťou, ktorá by
mala ustupovať riadnemu preukázaniu skutkového stavu.

10.5. Ohradil sa voči prenášaniu zodpovednosti za vyhotovenie účtovnej závierky na správcu. Správca
bolustanovenýdofunkcie1.3.2023.Tomutodňupredchádzalidvamesiacemožnostípripraviťazverejniť

účtovnú závierku, čo sa dlžník z vlastnej vôle rozhodol neuskutočniť. Ak by aj bolo pravdou, že táto
účtovná závierka bola vyhotovená ešte v čase, kedy správca nebol ustanovený do výkonu funkcie,
úpadcovi nič nebránilo v tom, aby teraz predložený dokument, o ktorom žalovaný tvrdí, že je účtovnou
závierkou, schválil a zverejnil v registri účtovných závierok v priebehu týchto dvoch mesiacov, resp.
aspoň aby v tejto dobe podal žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. To, že

predložená listina, ktorá má byť účtovnou závierkou, nebola v lehote dvoch mesiacov, ktorú mal úpadca
k dispozícii, schválená a ani zverejnená v registri účtovných závierok, svedčí o tom, že konateľ úpadcu
nemienil prevziať zodpovednosť za takto vyhotovenú účtovnú závierku. Predmetná účtovná závierka
za rok 2022 mala obsahovať výlučne údaje, za ktorých správnosť a úplnosť mal niesť zodpovednosťvýlučne konateľ úpadcu z rozhodného času (za rok 2022). Nemožno viesť polemiku nad témou, kto bol
zodpovedný za správne, úplné i hodnoverné vyhotovenie účtovníctva z čias obdobia pred vyhlásením
konkurzu či za potenciálne splnenie si tejto povinnosti v dostatočnom časom predstihu pred dňom

vyhlásenia konkurzu. Súd sa však námietkou povinnosti úpadcu vyhotoviť účtovnú závierku za účtovné
obdobie roka 2022 vôbec nezaoberal, dôsledky jej nevyhotovenia preniesol bez bližšieho odôvodnenia
na správcu. Zákonná povinnosť správcu vyhotoviť účtovnú závierku sa pritom vzťahuje na účtovné
obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia. Toto účtovné obdobie neskončilo.

10.6. Žalovaný ako spoločník úpadcu bol určite informovaný o tom, že konateľ úpadcu bude podávať
návrh na vyhlásenie konkurzu a ako spoločník mal istotne eminentný záujem na tom, aby dôkladne
poznal finančnú situáciu dlžníka. V prípade, ak sa domnieval, že dlžník v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu nebol v úpadku a konateľ koná v rozpore so zákonom a prirodzeným záujmom
spoločníka, podnikol by kroky, ktorými by minimálne vo vzťahu ku konateľovi vyvodzoval dôsledky (napr.
nárok na náhradu škody). Žalobca podal v deň uskutočneného odporovovaného právneho úkonu návrh

na vyhlásenie konkurzu, v ktorom deklaroval svoj úpadok vo forme platobnej neschopnosti. Zároveň túto
skutočnosť deklaroval aj vo forme čestného vyhlásenia, keď uviedol, že svoju platobnú neschopnosť
zistil v priebehu januára 2023, a preto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

10.7. K nepreukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky ukrátenia veriteľov podľa § 57 ods.

4 ZKR uviedol, že je nesprávny záver súdu, že žalobca mal preukázať, že majetok úpadcu
pred odporovaným úkonom nepostačoval na úhradu pohľadávok prihlásených veriteľov. Podstata
hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti spočíva v nedostatku majetku dlžníka po vykonaní
odporovaného úkonu. Je irelevantné, či majetok dlžníka pred odporovaným úkonom postačoval na
úhradu pohľadávok, ak po vykonaní odporovaného právneho úkonu sa uspokojenie pohľadávok

znemožnilo, resp. aspoň znížilo. Súd nesprávne pomeroval sumu prihlásených pohľadávok veriteľov s
majetkom úpadcu po vykonaní úkonu, keď sumu nezabezpečených prihlásených pohľadávok veriteľov
vo výške 21.685,15 eur porovnal so sumou 1.290.442,93 eur, čo predstavuje všetok majetok dlžníka po
vykonaní odporovaného právneho úkonu, vrátane majetku zabezpečeného zabezpečovacími právami,
pri ktorom nie je vôbec možné predpokladať uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Hodnota majetku

dlžníka po odporovanom úkone vôbec nepostačovala na úhradu pohľadávok veriteľov, čoho dôsledkom
je aj to, že dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu úpadku vo forme platobnej neschopnosti.
Namietal, že predloženie zoznamu veriteľov majúcich svoje pohľadávky prihlásené a zistené preto
v plnom rozsahu zodpovedá zneniu právnej normy a nejde o žiadne irelevantné tvrdenie žalobcu.
Domnieva sa preto, že preukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods.

4 ZKR.

10.8. K otázke preukázania hodnoty hnuteľných vecí uviedol, že opotrebenie a časové súvislosti
žalobca zohľadnil pri uplatnení príslušného koeficientu. Pretože súd na pojednávaní vyslovil pochybnosť
o preukázaní hodnoty primeraného protiplnenia, žalobca na túto skutočnosť reflektoval a navrhol

vykonanie znaleckého dokazovania. Bol to súd, ktorý s odôvodnením neúčelnosti rozhodol vykonanie
tohto dôkazu nepripustiť. Z týchto dôvodov potom nemôže obstáť výhrada súdu k nepreukázaniu
hodnoty hnuteľných vecí.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Z

vykonaného dokazovania podľa neho vyplynulo, že úpadca nebol v omeškaní so splnením aspoň dvoch
peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi po dobu presahujúcu 90 dní, čo je kľúčovým znakom
platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Žalobca pritom na vyvrátenie týchto skutočností neuviedol
žiadnurelevantnúnámietky.ŽalobcompredloženéčestnévyhlásenieE.N.mácharakterjednostranného
vyhlásenia o tom, že úpadca sa dostal v priebehu januára 2023 do platobnej neschopnosti. Žalovaný

pritom predložil relevantné doklady, ktoré uvedenú skutočnosť rozporovali a teda vyvrátili domnienku
úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Žalobca ani v odvolaní pritom nepoukázal na žiadnu
pohľadávku v omeškaní aspoň 90 dní, hoci sám vyhlasuje, že má k dispozícii celé účtovníctvo úpadcu.

11.1. Skutočnosť, že žalobca spochybňuje formálne náležitosti predloženej účtovnej závierky,

neznamená automaticky, že ide o irelevantný dokument. Ak má žalobca za to, že niektoré údaje
sú nepresné alebo zavádzajúce, je na ňom aby túto skutočnosť vierohodne preukázal. Účtovníctvo
úpadcu bolo vedené priebežne, a ak nie je preukázané, že by doň bolo spätne nepravdivo zasahované.
Z formálneho pohľadu pri dokazovaní nemožno považovať účtovnú závierku za neexistujúcu aleboirelevantnú, pokiaľ obsahovo a vecne odráža ekonomickú situáciu úpadcu. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by obsah účtovnej závierky skresľoval hospodársku situáciu žalovaného. Navyše
aj v prípade, že by táto účtovná závierka nebola v konaní akceptovaná, naďalej nie sú splnené

ostatné predpoklady odporovania právneho úkonu – ukrátenie veriteľov a neprimeranosť protiplnenia
poskytnutého úpadcovi. Účtovníctvo úpadcu bolo riadne vedené jeho konateľom aj po vykonaní
odporovanéhoprávnehoúkonu,kedyo.i.bolipodávanédaňovépriznaniakDPH.Jeprávneneprijateľné,
aby sa zamieňala otázka formálnej úplnosti listiny s jej dôkaznou hodnotou, najmä ak žalobca
nepreukázal, že by predložené údaje boli nepravdivé. Obsahové námietky žalobcu, ktoré spočívali

v nesprávnej hodnote obchodného podielu úpadcu v spol. TERRA WYLAK s.r.o. neboli potvrdené
konkrétnym údajom o tom, akú mal mať tento obchodný podiel hodnotu, s ohľadom na čo nemožno
považovať popretie skutočnosti tvrdenej žalovaným za účinné), pričom žalobca len uviedol, že tento
podiel mal mať hodnotu 0 € s ohľadom na to, že predmetná spoločnosť je v konkurze. Ku dňu vykonania
odporovaného úkonu však v konkurze nebola, čo žalobca opomenul. Dôrazne odmietol tvrdenie, že
účtovná závierka bola vyhotovená až po vyhlásení konkurzu a neoprávnenou osobou, ide o účelové

konštrukcie bez akéhokoľvek dôkazného základu. Žalovaný ako spoločník úpadcu využil svoje právo
vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a predložený listinný dôkaz získal z elektronických
dokumentov úpadcu, pričom uvedené potvrdzuje aj podpis konateľa úpadcu na uvedenej listine. Preto
je absurdné tvrdenie žalobcu, že pôvodca účtovnej závierky je neznámy, keďže je zrejmé, že ju podpísal
E. N., ktorý bol v konaní navrhnutý na vypočutie ako svedok. Rozhodujúci nie je dátum vyhotovenia

účtovnej závierky, ale dátum, ku ktorému sa vyhotovuje, a teda dátum ku ktorému sú v nej uvedené
údaje. Uvedené o.i. predpokladá aj § 40 ObZ.

11.2. Žalobca nerozlišuje pojmy „vznik pohľadávky“ a „splatnosť pohľadávky“. Pohľadávka PPA voči
úpadcovi vznikla až po vykonaní odporovaného právneho úkonu a po vyhlásení konkurzu.

11.3. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že dôsledky nevyhotovenia účtovnej závierky boli bez ďalšieho
odôvodnenia prenesené na správcu. Súd prihliadol na dokument predložený žalovaným, ktorý bol
vyhotovený vo formáte účtovnej závierky a ktorého obsah sa – po zohľadnení obsahových výhrad
žalobcu v zásade zhodoval s údajmi obsiahnutými v predovšetkým žalobcom predložených Hlavných

knihách (ktoré sa ako účtovné knihy považujú v zmysle zákona o účtovníctve za účtovné záznamy).
Súd zároveň výslovne uviedol, že na tento dokument nahliadal v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve, teda ako na účtovný záznam, ktorý bol síce vyhotovený iným subjektom
než úpadcom, avšak spôsobom, ktorý umožňuje jeho obsah považovať za relevantný podklad.

11.4. Práve posúdenie majetkovej situácie pred a po vykonaní odporovaného úkonu je rozhodujúce
pre posúdenie, či došlo k relevantnému zníženiu majetku dlžníka. Žalobca nielenže v žalobe neuviedol
hodnotu majetku a sumu pohľadávok veriteľov, ktorí sa z toho majetku mohli uspokojovať pred a po
vykonaní úkonu, ale ani neidentifikoval pohľadávku, ktorá mala byť podľa neho ukrátená. Dokonca
sám v bode 41 odvolania uvádza, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno, keď pohľadávku ktorá mala byť ukrátená, v žalobe presne nešpecifikoval.
Žalobca pritom po podaní žaloby neskôr v konaní sám jednoznačne deklaroval, že majetok aj po
vykonaní odporovaného právneho úkonu podstatne prevyšoval záväzky úpadcu, ktoré existovali ku
dňu vykonania úkonu a ktoré neskôr boli prihlásené do konkurzu. Teda nemohlo dôjsť k akémukoľvek

ukráteniu konkurzných veriteľov, keďže aj po vykonaní úkonu mohli byť predmetné záväzky úpadcu v
sume 21.685,15 eur v plnom rozsahu uspokojené z majetku úpadcu deklarovaného žalobcom ku dňu
01.02.2023 v hodnote 1.290.442,93 eur.

11.5. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že z jeho strany došlo k dostatočnému preukázaniu hodnoty

hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom prevodu podľa napádanej zmluvy. Pokiaľ žalobca v priebehu
konania navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, takýto návrh prišiel až po tom, čo súd vyjadril
pochybnosti o unesení dôkazného bremena v tejto časti, hoci tak mohol spraviť už po tom, čo mu
bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde už bola vznesená námietka nesprávne určenej
hodnoty prevádzaných vecí. Žalobca v odvolaní priamo priznáva, že povinnosť navrhnúť vykonanie

dôkazu nesplnil včas a v potrebnom rozsahu. Nepripustenie znaleckého dokazovania zo strany súdu
pre jeho neúčelnosť je rozhodnutie, ktoré plne rešpektuje zásadu hospodárnosti a koncentrácie konania.
Povinnosť preukázať hodnotu vecí mal žalobca splniť už v rámci svojho žalobného návrhu, resp. včas
počas konania.12. Žalobca v odvolacej replike (okrem už skôr v odvolacom konaní uvedených skutočností) uviedol, že
účtovníctvo bolo odovzdané správcovi a žalovaný hoci môže byť osobou, ktorá má oprávnenie nahliadať

do účtovných dokladov, rozhodne nie je osobou, ktorá môže zostavovať účtovné závierky po vyhlásení
konkurzu. Účtovná závierka vzhľadom na odovzdanie účtovníctva správcovi mohla byť vyhotovená len
po vyhlásení konkurzu, preto nie je opatrená podpisom oprávnenej osoby. Žalovaný vôbec netvrdí, kedy
mala byť táto účtovná závierka zostavená. Dátum vyhotovenia účtovnej závierky je relevantný z dôvodu,
že od vyhlásenia konkurzu účtovnú závierku mohol zostaviť, vyhotoviť a podpísať výlučne správca, nie

štatutárny orgán úpadcu. Dátum, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a dátum zostavenia účtovnej
závierky môžu byť dva odlišné dátumy.

12.1. Hodnota majetku úpadcu v deň vykonania úkonu bola 1.303.421,51 eur (deň pred vykonaním
úkonu1.366.478,97euradeňpodnivykonanieodporovanéhoúkonu1.290.442,93eur),pričomhodnota
záväzkov aj bez pohľadávky PPA, o ktorej je žalobca presvedčený, že mala byť súčasťou účtovníctva

na strane pasív, bola 2.218.759 eur. Žalobca v písomných podaniach uviedol, ktorí z veriteľov mali voči
úpadcovi pohľadávky aj v deň vykonania odporovateľného úkonu a ktorí si zároveň svoje pohľadávky
prihlásili v konkurze. Hmotnoprávna podmienka ukrátenia veriteľov preto bola splnená. Hodnota majetku
dlžníka už pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nepostačovala na úhradu pohľadávok, o
to menej mohla na jej úhradu postačovať po dni vykonania tohto úkonu. Označenie veriteľa, ktorého

pohľadávka mala byť ukrátená, žalobca učinil aj v podanej žalobe a špecificky v replike z 27.5.2024.
Žalovaný a rovnako aj súd nesprávne a rozpore s judikatúrou interpretuje § 57 ods. 4 ZKR, keď tvrdí, že
ukrátenie môže nastať len voči pohľadávkam, ktoré boli prihlásené do konkurzu. Zákon však vyžaduje,
aby išlo o pohľadávky existujúce ku dňu účinnosti odporovaného úkonu, ktoré boli následne prihlásené.
V danom prípade mal úpadca ku dňu 31.1.2023 záväzky v objeme presahujúcom 2 milióny eur. V čase

účinnosti úkonu mali záväzky hodnotu presahujúcu 2 milióny eur, kým majetok bol na úrovni takmer 1
a pol milióna eur. Na splnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti pritom stačí, ak sa prihlási
aspoň jeden z veriteľov, ktorí mali pohľadávky ku dňu vykonania úkonu. Žalobca označil viacero takýchto
veriteľov.

12.2. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené nepreukázanie ukrátenia, túto podmienku neprimeranosti plnenia
žalobca preukazoval legitímnym spôsobom (porovnaním cien). Metóda porovnávania cien je dokonca
legálnou metódou slúžiacou na verifikáciu transferových plnení (podľa § 18 a nasl. zákona o dani z
príjmov).

13. Žalovaný v odvolacej duplike (okrem už skôr v odvolacom konaní uvedených skutočností) uviedol,
že žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5ObdoK/2/2024) nepodporuje jeho
výklad, ale naopak, potvrdzuje správnosť právneho názoru žalovaného. V uvedenom rozhodnutí sa
výslovne uvádza, že: „Pre úspešné odporovanie právneho úkonu zákon vyžaduje, aby veriteľ mal v čase
účinnosti odporovaného právneho úkonu pohľadávku a túto pohľadávku si prihlásil v konkurze.“ Pokus

žalobcu oddeliť tieto dve podmienky je právne neprípustný. Žalobca uvádza údaj o údajnom objeme
záväzkov presahujúcich 2 milióny eur, no zároveň sám priznáva, že do konkurzu bola prihlásená len časť
týchto záväzkov. Zákon a judikatúra chránia len veriteľov, ktorí si svoje práva riadne uplatnili procesnými
prostriedkami predpokladanými ZKR. Súd má hodnotiť, či daný právny úkon ukrátil konkrétneho veriteľa,
ktorý je účastníkom konkurzného konania a teda disponuje prihlásenou pohľadávkou. Hodnotenie

abstraktnej „ujmy“ hypotetických veriteľov, ktorí si nároky neuplatnili, je právne irelevantné a nemá v
právnej úprave ZKR oporu. Žalobca zvolil ako dôkaz metódu porovnania cien bez toho, aby predložil
kvalifikovaný znalecký posudok, ktorým by bola daná metóda podložená a relevantne aplikovaná. Súd
oprávnene nepovažoval tento spôsob ocenenia za dostatočný, čo však nemožno vnímať ako porušenie
procesných práv žalobcu, ale ako dôsledok nedostatočného procesného postupu z jeho strany. Ak mal

žalobca za to, že znalecký posudok je kľúčovým dôkazom, mal ho predložiť už v rámci podania žaloby,
prípadne inokedy včas v rámci konania na súde prvej inštancie (napr. v replike alebo ako reakciu na
dupliku žalovaného), nakoľko žalovaný už od počiatku spochybňoval hodnotu prevádzaných vecí určenú
žalobcom, resp. poukazoval aj na iné vady pri určení hodnoty prevádzaných vecí.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebnénariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. S ohľadom na nižšie uvedený zistený skutkový
a právny stav veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1

CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie

takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach stránsporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
odvolacieho súdu.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov,
konkrétne, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že súd na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval relevantné právne predpisy.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Len na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť

nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia.

25. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v prejednávanom spore sa žalobca ako správca
konkurznej podstaty úpadcu domáhal určenia neúčinnosti jedného právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo
dňa31.01.2023,ktoroudošlokprevoduvlastníctvakhnuteľnýmveciamšpecifikovanýmvprílohezmluvy

z úpadcu na žalovaného (č.l. súdneho spisu 32 a nasl.), z dôvodov, že ide podľa neho o právny úkon
ukracujúci (§ 57 ods. 4 ZKR) a bez primeraného protiplnenia (§ 58 ods. 1 ZKR).

26. V konaní nebolo sporu o tom, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 28.02.2023,
s účinnosťou dňom 01.03.2023, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 31.01.2023 a že úpadca bol

spriaznenou osobou so žalovaným.

27. Odvolací súd poukazuje na rozloženie dôkazného bremena v predmetom spore. S ohľadom na
danosť predpokladu podľa poslednej vety § 58 ods. 2 ZKR, dôkazné bremeno o neexistencii úpadku
zaťažovalo žalovaného a žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno o ukrátení uspokojenia pohľadávky

prihláseného veriteľa a o tom, že išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Dôkazné bremeno
zo strany žalobcu pritom podľa odvolacieho súdu nebolo unesené.

28. Procesná obrana žalovaného s ohľadom na prezumpciu úpadku dlžníka v čase urobenia právneho
úkonu spočívala okrem iného v tvrdení, že v čase vykonania odporovaného úkonu, úpadca nebol

v úpadku (nebol predlžený ani platobne neschopný), a teda nie je naplnená základná podmienka podľa
§ 58 ods. 2 ZKR. Žalovaný tvrdil, že pohľadávky uvedené v zozname predloženom žalobcom, ani
v jednom prípade neboli v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy 90 dní po lehote splatnosti a hodnota majetku
v účtovníctve úpadcu prevyšovala ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy hodnotu záväzkov.

29. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (vyjadreným v odsekoch 72.
a 73. odôvodnenia rozsudku), že žalobca v konaní nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že ku dňu 31.1.2023
neexistovali voči úpadcovi žiadne pohľadávky aspoň 90 dní po lehote splatnosti. Napokon odvolateľ
v odvolaní ani žiadnym relevantným spôsobom voči takémuto záveru neargumentoval.

30. K otázke preukázania úpadku formou predlženia (resp. vyvrátenia jeho existencie žalovaným)
odvolací súd uvádza, že sa aj v tejto otázke stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo
preukázané, že v čase urobenia odporovaného právneho úkonu, žalovaný bol predlžený.31. Súd prvej inštancie sa pritom v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom žalobcu, že predložené
účtovné závierky nemali po formálnej a obsahovej stránke potrebné náležitosti (aj keď bližšie neobjasnil
ktoré). Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neakceptoval bez ďalšieho údaje v nich uvádzané

a tieto konfrontoval s údajmi, ktoré v konaní tvrdil a preukazoval žalobca ním produkovanými dôkazmi
(najmä so stavom majetku v hlavných knihách). Súd prvej inštancie teda stav majetku primárne vo
výške cca 1,3 mil. eur ustálil v súlade s dôkazmi vyprodukovanými žalobcom a nie na základe údajov
uvedených v účtovných závierkach. Vo vzťahu k výške záväzkov súd dospel k záveru, že do tejto sumy
sa nezapočítavajú záväzky úpadcu voči žalovanému a výška týchto záväzkov predstavuje sumu cca 1,8

mil.eur(čožalobcaaninenamietal).Ďalejsúduviedol,žežalovanýmbolapreukazovanávýškazáväzkov
v sume cca 421.000,- eur a podľa žalobcu v sume 96.780,85 eur (zoznam záväzkov k 31.01.2023 na
č.l. 75), resp. v sume 107.409,06 eur (prehľad záväzkov k 30.01.2023), resp. v sume 101.242,79 eur
(prehľad záväzkov k 1.2.2023). Súd ďalej dôvodil, že námietky žalobcu k výške záväzkov sa zakladali
na nezahrnutí záväzkov úpadcu voči PPA (vo výške cca 2 mil. eur). V tejto súvislosti súd uzavrel, že táto
pohľadávka (odhliadnuc od správnosti jej výšky uvádzanej žalobcom) ku dňu 31.01.2023 neexistovala.

S ohľadom na uvedené súd uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že ku dňu 31.01.2023 hodnota
majetku úpadcu prevyšovala hodnotu jeho záväzkov.

32. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že súd prvej inštancie síce vychádzal zo žalovaným predloženým
dôkazom (akceptoval účtovné závierky), avšak údaje o stave majetku a stave záväzkov úpadcu čerpal

z dôkazov produkovaných žalobcom a tieto len porovnával s údajmi vyplývajúcimi z účtovných závierok.
Nie je preto možné hodnotiť ako relevantné odvolacie námietky smerujúce voči žalovaným predloženým
účtovným závierkam.

33. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa pohľadávok úpadcu voči PPA, odvolací súd dospel

k záveru, že nimi odvolateľ nespochybnil relevantný záver prijatý súdom prvej inštancie, že ku dňu
31.01.2023 tento záväzok neexistoval (vznikol až neskôr a neskôr bol samozrejme aj splatný, čo
vyplývalo najmä z dôkazov predložených žalovaným v duplike zo dňa 18.06.2024). Odvolací súd má
z obsahu odvolacích námietok v tomto smere za to, že odvolateľ si zamieňa dve súvisiace otázky –
otázku vzniku záväzku PPA voči úpadcovi na poskytnutie nenávratného finančného príspevku (keďže

v tejto súvislosti odvolateľ uvádzal, že prostriedky z príspevku od PPA využil na nákup majetku, z čoho
vyplýva, že ak poskytnuté prostriedky použil na nákup hnuteľných vecí, do účtovníctva boli zrejme
zahrnutétaktonakúpenévecizaprostriedkyzískanéodPPA)anáslednývznikzáväzkuúpadcuvočiPPA
na vrátenie príspevku, pričom práve druhé uvedené bolo v konaní predmetom tvrdenia a dokazovania.
Odvolací súd k tvrdeniu odvolateľa o potrebe evidovať na strane pasív prijatú dotáciu od PPA dodáva

zásadnú vec, a to, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukazované, že by sa vo vzťahu k záväzku
PPA voči úpadcovi malo jednať o určitý budúci, podmienený záväzok úpadcu voči PPA (ktorého vznik
by bol podmienený nesplnením podmienok žiadateľa v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP) a o ktorom
by ako o budúcom, resp. podmienenom záväzku bol povinný účtovať (napokon takýto záväzok žalobca
neuvádzal ani v zoznamoch veriteľov na č.l. 73 – 75).

34. K námietke týkajúcej sa nepreukázania splnenia podmienky ukrátenia veriteľov odvolací súd uvádza,
že považuje za správny záver súdu prvej inštancie vyjadrený v odseku 75. odôvodnenia rozsudku.
Podmienka uvedená v § 57 ods. 4 ZKR (odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka), platí

všeobecne vo všetkých prípadoch odporovateľnosti (aj v prípade skutkových podstát definovaných v
§ 58 až § 60 ZKR). Nevyhnutným predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je ukrátenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Právnym úkonom dlžníka musí prísť k ukráteniu
uspokojenia pohľadávky veriteľa existujúcej v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu dlžníka
a zároveň pohľadávky prihlásenej a zistenej v konkurze. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho,

či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na
uspokojenie predmetnej pohľadávky. Dôkazné bremeno pritom na strane žalobcu spočíva v preukázaní,
že skutočne došlo k ukráteniu aspoň jednej konkrétnej pohľadávky veriteľa. Ak pohľadávka v čase
uskutočnenia právneho úkonu dlžníka neexistuje, nemôže byť ukrátená. Judikatúrou je akceptované,
aby išlo o pohľadávky existujúce, hoci zatiaľ nesplatné (čo však v danom prípade preukázané v konaní

nebolo). Súd môže navyše pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len
z pohľadávok tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania (napr. v dôsledku popretia
pohľadávky veriteľa, resp. v dôsledku zamietnutia žaloby v incidenčnom spore). Spravidla určitý
právny úkon v konkurze spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa vtedy, keďsa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok a to v takej miere, že nemôže byť dosiahnuté
uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka a nebyť odporovaného úkonu, z majetku dlžníka
by pohľadávka veriteľa uspokojená byť mohla. O ukrátenie veriteľa nemôže ísť v prípade, ak dlžník

aj po uskutočnení právneho úkonu disponuje dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávok
veriteľov (pohľadávok, ktoré existovali v čase urobenia úkonu a boli aj prihlásené). Samotný predaj
za ekvivalentnú cenu v zásade nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku,
pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok (pri splnení podmienky že odplata
bola reálne poskytnutá).

35. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odseku 75.
napadnutého rozsudku, že žalobca primárne nahradil skutkové tvrdenie o hodnote majetku a sume
uspokojovateľných pohľadávok pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu a hodnote majetku
a sume uspokojovateľných pohľadávok po účinnosti odporovaného právneho úkonu, resp. o rozsahu,
v ktorom sa znížila miera uspokojenia odkazom na prílohy žaloby (v rozpore s § 132 ods. 2 CSP), čo je

neprípustné. Súd prvej inštancie však odhliadnuc od uvedeného konštatoval, že aj žalobcom na tento
účel označené listinné dôkazy nepreukazujú, že v dôsledku účinnosti Kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu
uspokojenia tých pohľadávok veriteľov, ktoré žalobca označil v replike (v hodnote 53.275,45 eur) a
súčasne boli veriteľmi prihlásené v konkurze (v sume 21.685,15 eur), keďže suma týchto pohľadávok
(21.685,15 eur) je násobne nižšia než hodnota majetku úpadcu či už v deň uzavretia a účinnosti

predmetnej zmluvy, predchádzajúci alebo nasledujúci deň (vždy cca 1,3 mil. eur). Súd dodal, že odkaz
na Zoznam pohľadávok z Registra úpadcov, je irelevantný, keďže po účinnosti odporovaného právneho
úkonu sa majetkové pomery úpadcu mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako
ako aj výška jeho záväzkov.

36. Odvolací súd v tomto ohľade k bodu 40. odvolania uvádza, že tvrdenia žalobcu sú poskytnuté
vo všeobecnej, zmätočnej rovine, bez relevantného preukázania. Odvolateľ namietol, že súd prvej
inštancie nesprávne pomeroval sumu 21.685,15 eur k sume 1.290.442,93 eur (celková suma majetku
úpadcupovykonaníúkonu),pričompodľanehoztohtomajetkunebolomožnépredpokladaťuspokojenie
nezabezpečených veriteľov. Následne odvolateľ tvrdil, že hodnota majetku vôbec nepostačovala na

úhradu pohľadávok veriteľov, čoho dôsledkom malo byť podľa neho aj to, že dlžník podal návrh na
vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že úlohou žalobcu (pre úspech v spore) bolo
v tomto ohľade relevantne preukázať, ktoré pohľadávky ktorých veriteľov nebolo možné v dôsledku
odporovaného právneho úkonu uspokojiť. Preto argument, že dôsledkom odporovaného právneho
úkonu bol návrh na vyhlásenie konkurzu je irelevantný, keďže nič nevypovedá o pohľadávkach

prihlásených (a neupokojených) v konkurze. Odvolací súd má navyše za to, že námietka o tom, že
z dotknutého majetku úpadcu nebolo v zásadnej miere možné uspokojovať nezabezpečených veriteľov,
zo strany žalobcu v konaní na súde prvej inštancie nebola vznášaná a ani preukazovaná (v žalobe len
odkazom na prílohu uviedol zoznam dotknutých veriteľov a v texte repliky uviedol konkrétny zoznam
veriteľov, bez uvedenia o veriteľov akých pohľadávok sa má jednať, len všeobecne konštatoval, že

majetok, ktorý zvýšil, bol zaťažený, resp. nebol likvidný).

37. V otázke nepreukázania neprimeranosti plnenia odvolací súd vyjadruje súhlas so závermi súdu prvej
inštancie vyjadrenými v odseku 76. odôvodnenia rozsudku, ako aj s procesným postupom spočívajúcom
v nevyhovení návrhu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom.

38. Podľa § 153 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia
vo veci samej (3).

39. Strany sporu nie sú v sporovom konaní v zmysle CSP oprávnené vykonávať niektoré procesné
úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu. Koncentrácia konania má za následok
procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania jezabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Procesný úkon nie
je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

40. K nevykonaniu daného dôkazu odvolací súd uvádza, že podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191
ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedená zásada neznamená,
že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Preto najmä
v tejto súvislosti platí, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to,

z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Náležitosťou
odôvodnenia je v zmysle § 153 ods. 3 CSP (sudcovská koncentrácia konania) záver o neprihliadnutí
na prostriedky procesného útoku alebo obrany. V prejednávanom prípade z odôvodnenia rozsudku
(aj zo zápisnice z pojednávania) vyplýva, že súd návrh na vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu
na znalecké dokazovanie týkajúce sa hodnoty hnuteľných vecí neakceptoval a to aj z dôvodu, že
návrh nebol uplatnený včas. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol vytvorený dostatočný

časový priestor pre uplatňovanie jeho procesných práv, vrátane predloženia dôkazu, alebo návrhu
na vykonanie dôkazu. Dôkazné bremeno na preukázanie hodnoty hnuteľných vecí prevedených na
základe odporovaného právneho úkonu pritom ťažilo žalobcu. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa
08.04.2024 spochybnil hodnotu vecí vyčíslenú žalobcom v žalobe. Žalobca však ani v replike zo dňa
27.05.2024 a ani v reakcii na dupliku žalovaného (ktorá mu bola doručená dňa 14.07.2024) nenavrhoval

vykonanie znaleckého dokazovania a tento návrh vzniesol až na pojednávaní 06.03.2025.

41. Rovnako zamietnutie návrhu na vykonanie výsluchu osôb navrhnutých žalobcom, považoval
odvolací súd za dôvodné a zákonné a navyše vyčerpávajúcim spôsobom súdom prvej inštancie
odôvodnené v odseku 11. odôvodnenia rozsudku.

42. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaný navrhol odvolaciemu súdu podaním zo dňa 30.12.2025 prerušenie
konania na 6 mesiacov podľa § 163 CSP dôvodiac, že medzi stranami sporu začali prebiehať
mimosúdne rokovania (podľa neformálnej dohody sa k návrhu na prerušenie pripojí aj žalobca). Žalobca
však podaním zo dňa 06.02.2026 vyjadril nesúhlas s prerušením konania navrhnutým žalovaným.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd konanie neprerušil, resp. o návrhu nerozhodoval, keďže neboli dané
podmienky na jeho prerušenie podľa § 163 CSP.

43. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný žiadny odvolateľom uplatnený odvolací
dôvod. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval relevantné právne predpisy,

správne ich vyložil, neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces a správne vykonal všetky relevantné
a navrhnuté dôkazy. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46 . O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, odvolací súd
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi.

47.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).