Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121011432
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4121011432.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti odsúdenému A.
B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra zo dňa 12.03.2026, sp. zn. 4Pp/16/2021, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16.
apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 68 odsek 2 Trestného
zákona rozhodol, že odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) sa v skúšobnej dobe v trvaní 3 roky určenej

uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.01.2022, sp. zn. 4Pp/16/2021, neosvedčil a zvyšok trestu
odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 02.06.2017, sp. zn. 4T/43/2017,
v trvaní 1 rok 8 mesiacov a 2 dni vykoná.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo
dňa 14.01.2025, sp. zn. 5T/63/2024, právoplatným dňa 18.09.2025 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 4To/16/2025 z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 1 Trestného zákona, a bol mu za skutok spáchaný dňa 26.12.2023 uložený trest odňatia
slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 1 rok. Súd I. stupňa mal
z výpisu evidencie priestupkov súčasne preukázané, že odsúdený bol počas skúšobnej doby celkovo
v 7 prípadoch priestupkovo postihovaný za rôzne priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré

mu v piatich prípadoch bola uložená bloková pokuta v rozpätí od 20 do 50 eur a v dvoch prípadoch
bol napomenutý. Súd I. stupňa mal vzhľadom na uvedené za preukázané, že odsúdený v skúšobnej
dobe po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá plynula od 27.01.2022 do
27.01.2025, spáchal dňa 26.12.2023 úmyselný trestný čin, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený, a to
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že mu plynie skúšobná doba, počas ktorej má viesť riadny život
bez porušovania právnych noriem. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že počas skúšobnej doby bol

odsúdený celkovo v 5 prípadoch postihnutý blokovými pokutami za opakované páchanie priestupkov na
úsekucestnejpremávky.VzhľadomnauvedenésúdI.stupňakonštatoval,žeodsúdenýnesplnilzákonné
kritériá uvedené v ustanovení § 68 odsek 2 Trestného zákona, keďže porušil podmienky skúšobnej doby,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne dňa 16.03.2026, a teda

v zákonnej lehote, sťažnosť. V nej uviedol, že ročná lehota od skončenia skúšobnej doby uplynula dňa
27.01.2026, pričom súd I. stupňa v tejto lehote nerozhodol napriek tomu, že by mal na tom odsúdenývinu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Urtost 5/2021, podľa
ktorého ak odsúdený síce spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ale trestné
stíhanie pre tento iný trestný čin sa právoplatne skončilo ešte v skúšobnej dobe, potom na vznik

zákonnej fikcie osvedčenia sa uplatní lehota jedného roka podľa ustanovenia § 68 odsek 4 veta prvá
Trestného zákona a nie lehota 2 rokov podľa druhej vety tohto ustanovenia. Mal teda za zrejmé, že
k právoplatnému odsúdeniu došlo počas plynutia skúšobnej doby dňa 18.09.2025 (vznesené obvinenie
oznámené obvinenému 18.04.2024 za skutok spáchaný 26.12.2023). Jednoročná lehota na vyslovenie
osvedčenia alebo neosvedčenia sa uplynula dňa 27.01.2026 a k vyhláseniu uznesenia o neosvedčení

sa došlo dňa 27.01.2026, pričom súd I. stupňa takéto rozhodnutie neurobil a odsúdený na tom nemal
vinu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol
o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život
a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v

priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

Podľa § 68 odsek 4 Trestného zákona rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo
k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby

nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti
obvinenémuvedietrestnéstíhaniepreúmyselnýtrestnýčinspáchanývskúšobnejdobepodmienečného
prepustenia.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne o neosvedčení

sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Krajský súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré ako na vecne správne a zákonne odôvodnené,
za dodržania kritérií ustanovenia § 176 odsek 2 Trestného poriadku, poukazuje. Sťažnostné námietky
odsúdeného nie sú spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia, t. j. na rozhodnutie, že odsúdený sa
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil.

Aj nadriadený súd totiž bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia neosvedčil, pretože neviedol riadny život, keďže sa počas skúšobnej doby
dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti (prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky), za ktorú bol
i právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14.01.2025, sp. zn. 5T/63/2024,

právoplatným dňa 18.09.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/16/2025, za čo
muboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere4mesiacesozaradenímnavýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok.

Treba uviesť, že pri skúmaní, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, je úlohou súdu
zistiť, či počas tejto doby viedol riadny život, pričom jedným zo základných znakov vedenia riadneho
života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným
spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin alebo priestupok, svedčí
to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne

odložený trest treba vykonať.

O nevedení riadneho života odsúdeným počas súdom určenej skúšobnej doby a porušení jej podmienok
svedčí skutočnosť, že sa opakovane dopustil vyššie konkretizovanej úmyselnej trestnej činnosti, pričom
odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby súčasne dopustil aj siedmich priestupkov na úseku

cestnej premávky, za ktoré mu bola v piatich prípadoch uložená bloková pokuta, v dvoch prípadoch
bol napomenutý. Odsúdený teda napriek vedomosti o povinnosti viesť riadny život v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia túto nerešpektoval, pretože sa dopustil úmyselného prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Odsúdený svojim úmyselnýmkonaním nepotvrdil prognózu a dôveru vedenia riadneho života počas skúšobnej doby podmienečného
prepustenia, opakovane sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti ako aj siedmich priestupkov na úseku
dopravy, vzhľadom na čo možno jednoznačne konštatovať, že počas plynutia skúšobnej doby neviedol

riadny život a že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil.

V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou odsúdeného, že súd I. stupňa mal rozhodnúť v lehote
do jedného roka, pretože k právoplatnému rozhodnutiu došlo počas plynutia skúšobnej doby dňa
18.09.2025, nadriadený súd udáva, že s touto sa nemožno stotožniť. V tejto súvislosti poukazuje

nadriadený súd, zhodne ako odsúdený v predmetnej sťažnosti, na identickú judikatúru Najvyššieho
súdu SR, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.02.2022, sp. zn. 1 Urtost 5/2021, podľa
ktorého ak odsúdený síce spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ale trestné
stíhaniepretentoinýtrestnýčinsaprávoplatneskončiloeštevskúšobnejdobe,potomnavznikzákonnej
fikcie osvedčenia sa uplatní lehota jedného roka a nie lehota dvoch rokov podľa druhej vety ustanovenia
§ 68 odsek 4 Trestného zákona. V tomto kontexte nadriadený súd udáva, že trojročná skúšobná doba

podmienečného prepustenia plynula odsúdenému od 27.01.2022 do 27.01.2025 a trestné stíhanie pre
jeho iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) bolo
právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/16/2025, až dňa 18.09.2025, teda
takmer 8 mesiacov po skončení plynutia skúšobnej doby. Teda v zmysle horeuvedenej právnej vety
NajvyššiehosúduSRacontrariodospelnadriadenýsúdkzáveru,ženavznikzákonnejfikcieosvedčenia

sa je potrebné uplatniť lehotu dvoch rokov v zmysle § 68 odsek 4 veta druhá Trestného zákona, a to
zdôvodu,žetrestnéstíhaniepreinýtrestnýčinspáchanýodsúdenýmvskúšobnejdobeboloprávoplatne
ukončené až po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Pretože nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeným napadnutého
uznesenia a na iné rozhodnutie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno
c/ Trestného poriadku, ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.