Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822010459
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8822010459.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 04. decembra 2024 vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E. E. XXX, okr. Vranov nad Topľou,
SZČO,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
1./ bod rozsudku

ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu A. B. - A. F., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX
E. XXX, ktorý zodpovedá za riadne zrážanie odvodov povinných platieb oprávneným subjektom:

- za obdobie február až september 2021 zrazil a neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad
Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie a poistné v nezamestnanosti za zamestnancov v sume 1.600,00 eur, čím porušil ustanovenie
§ 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

- za mesiac február 2021 vo výške 218,08 € splatné dňa 31.03.2021,
- za mesiac marec 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 30.04.2021,
- za mesiac apríl 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 31.05.2021,
- za mesiac máj 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 30.06.2021,
- za mesiac jún 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 31.07.2021,
- za mesiac júl 2021 vo výške 228,29 € splatné dňa 31.08.2021,
- za mesiac august 2021 vo výške 209,85 € splatné dňa 30.09.2021,

- za mesiac september 2021 vo výške 222,16 € splatné dňa 31.10.2021,

- za obdobie júl až august 2021 zrazil a neodviedol Dôvere zdravotnej poisťovni a. s., Cintorínska 5,
Nitra, splatné poistné za svojich zamestnancov vo výške 46,85 eur, čím porušil ustanovenie § 24 písm.
a) s poukázaním na § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Zbierky zákonov o zdravotnom poistení v znení
neskorších predpisov,

- za mesiac júl 2021 vo výške 30,51 € splatné dňa 31.08.2021,
- za mesiac august 2021 vo výške 6,79 € splatné dňa 30.09.2021,
- za mesiac september 2021 vo výške 7,55 € splatné dňa 31.10.2021,

- za zdaňovacie obdobie roku 2020 zadržal a neodviedol Daňovému úradu Prešov, pobočka Vranov nad
Topľou, daň zo závislej činnosti v sume 1.238,32 eur, splatnú dňa 30.04.2021, čím porušil ustanovenie
§ 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a takto ako

zamestnávateľ, napriek tomu, že v uvedenom období mal dostatok finančných prostriedkov na úhradudaneapoistného,vúmyslezabezpečiťsiaprisvojiťneoprávnenýprospech,zadržalaneodviedolsplatnú
daň a poistné voči zamestnancom v celkovej výške 2.885,47 eur,

t e d a

- v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie,
verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil podľa zákona,

v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách,

č í m s p á c h a l
- pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa ustanovenia § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06. 08.
2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, za použitia § 38 ods. 2 Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024 a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona
účinného od 06. 08. 2024, pri aplikácii ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08.

2024, v spojení s § 54 Trestného zákona, na trest povinnej práce v trvaní 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je trest povinnej práce povinný obžalovaný vykonať do 1 (jedného)
roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je trest povinnej práce povinný obžalovaný vykonať osobne, vo
svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, na trest zákazu činnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, alebo iného oprávnenia na

podnikanie, zákaz pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný alebo kontrolný
orgán,alebočlendozornéhoalebokontrolnéhoorgánuprávnickejosoby,alebokonaťakosplnomocnený
zástupca obchodných spoločností, ktorej predmetom činnosti je výkon podnikateľskej činnosti, vo
výmere 5 (piatich) rokov a 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného spod bodu Ad
2/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou pre skutok pôvodne právne
kvalifikovaný ako pokračujúci prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 05. 08. 2024, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

za obdobie február až september 2021 ako zamestnávateľ nezaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka
Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, poistné na nemocenské poistenie, poistné
na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, poistné na invalidné poistenie,
poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a
poistné do rezervného fondu solidarity v sume 4.508,19 eur, čím porušil ustanovenie § 128 ods. 1 písm.

c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b) a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

- za mesiac február 2021 vo výške 633,85 € splatné dňa 31.03.2021,
- za mesiac marec 2021 vo výške 533,05 € splatné dňa 30.04.2021,
- za mesiac apríl 2021 vo výške 526,02 € splatné dňa 31.05.2021,

- za mesiac máj 2021 vo výške 526,02 € splatné dňa 30.06.2021,
- za mesiac jún 2021 vo výške 518,99 € splatné dňa 31.07.2021,
- za mesiac júl 2021 vo výške 612,05 € splatné dňa 31.08.2021,
- za mesiac august 2021 vo výške 562,62 € splatné dňa 30.09.2021,- za mesiac september 2021 vo výške 595,59 € splatné dňa 31.10.2021,

- za obdobie apríla až septembra 2021 ako zamestnávateľ nezaplatil Union zdravotnej poisťovni a. s.,

Karadžičova 10, Bratislava splatný preddavok na povinnom poistnom vo výške 160,00 eur, a to

- za mesiac apríl 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.05.2021,
- za mesiac máj 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 30.06.2021,
- za mesiac jún 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.07.2021,

- za mesiac júl 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.08.2021,
- za mesiac august 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 30.09.2021,
- za mesiac september 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.10.2021,

- za obdobie júl až august 2021 ako zamestnávateľ nezaplatil Dôvere zdravotnej poisťovni a. s.,
Cintorínska 5, Nitra, splatné povinné poistné vo výške 412,90 eur, čím porušil ustanovenie § 24 písm.

a) s poukázaním na § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Zbierky zákonov o zdravotnom poistení v znení
neskorších predpisov

- za mesiac júl 2021 vo výške 81,27 € splatné dňa 31.08.2021,
- za mesiac august 2021 vo výške 159,27 € splatné dňa 30.09.2021,

- za mesiac september 2021 vo výške 172,36 € splatné dňa 31.10.2021
a takto, napriek tomu, že v uvedenom období mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného,
v úmysle zabezpečiť si a prisvojiť neoprávnený prospech, nezaplatil splatné poistné v celkovej výške
5.081,09 eur,

pretože trestnosť činu z a n i k l a.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal na A. B. obžalobu pre vyššie uvedené
skutky; pričom skutok; neskôr v prokurátorom upravenom znení obžaloby označenom ako Ad 1;
prokurátor pôvodne právne kvalifikoval ako pokračujúci zločin nezaplatenia dane a poistného podľa §

277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024. V prípade tohto skutku však
prokurátor už priamo na hlavnom pojednávaní poopravil jeho právnu kvalifikáciu tak, že skutok právne
posúdil ako pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona; a to aj v súlade s novo
upravením znením obžaloby, predložením na tunajší súd tesne pred vykonaním uvedeného hlavného

pojednávania. V prípade ďalšieho skutku; ktorý bol neskôr prokurátorom opísaný ako skutok Ad 2; zas
tento skutok prokurátor pôvodne právne posúdil ako pokračujúci prečin nezaplatenia dane a poistného
podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Už v rámci prednesu obžaloby na
hlavnom pojednávaní však prokurátor v prípade tohto skutku označeného v obžalobe ako skutok Ad 2;
bez úprav a bez uvedenia jeho právnej kvalifikácie; keďže nezaplatenie poistného nepresiahlo hodnotu

20.000,00 eur; teda tento skutok mal byť spáchaný len „v malom rozsahu;“ prokurátor navrhol, aby bol
obžalovaný spod tohto skutku obžaloby oslobodený, keďže zanikla trestnosť tohto činu.

Obžalovanému A. B. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Obžalovaný v prípade skutku pod bodom Ad 1 urobil vyhlásenie o vine. V prípade

skutku; neskôr prokurátorom označený pod bodom Ad 2; neurobil obžalovaný žiadne vyhlásenie.

Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm.
c/,d/,f/,g/,h/Trestnéhoporiadku;položenémuvsúladesustanovením§257ods.5Trestnéhoporiadku;
kladne,pozistenístanoviskaprokurátoraaprítomnýchzástupcovpoškodenýchorgánov;súdvyhlásenie

obžalovaného v prípade skutku Ad 1 podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku; keďže boli splnené
všetky zákonom stanovené podmienky; prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania tohto skutku
obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vzhľadom
k tomu, že obžalovaný v prípade skutku Ad 2 neurobil žiadne vyhlásenie, nebolo potrebné žiadne
osobitné rozhodnutie súdu o tom, či súd vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma; pričom; akouž bolo aj vyššie uvedené; prokurátor v novo predloženom znení obžaloby tesne pred konaním hlavného
pojednávania dňa 02.12.2024, navrhol obžalovaného spod tohto skutku obžaloby oslobodiť.

Na tomto podklade súd teda rozhodol v prípade skutku Ad 1, že obžalovaný zrazil a neodviedol
Sociálnej poisťovni poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, ako aj poistné
v nezamestnanosti za zamestnancov za obdobie od februára do septembra roku 2021 vo výške 1.600,30
eur; ako aj, že zrazil a neodviedol Dôvere zdravotnej poisťovni a. s. splatné poistné za obdobie od
júla do augusta roku 2021 vo výške 46,85 eur a Daňovému úrad Prešov zas zadržal a neodviedol daň

zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2020 vo výške 1.238,32 eur; čiže celkovo zrazené,
či zadržané a následne aj neodvedené poistné, ako aj daň zo závislej činnosti, dosiahlo hodnotu
2.885,47 eur. Prokurátor síce pôvodne v podanej obžalobe uvedené žalované konanie pod bodom
Ad 1 obžaloby právne kvalifikoval ako pokračujúci zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže výška škody v čase podania obžaloby na tunajší súd,
vychádzajúc z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, dosiahla „väčší rozsah.“ Vzhľadom však

na úpravu výšky škody z dôvodu nadobudnutia účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. sa za „malú škodu“
už považovala minimálne suma 700,00 eur a za „väčší rozsah“ sa zas považovala škoda presahujúca
hodnotu až 20.000,00 eur; z čoho je teda zrejmé, že v čase konania hlavného pojednávania dňa
02.12.2024 už tak uvedené neodvedenie dane a poistného nedosahovalo hodnotu „väčšej škody,“
ale len rozsah „malej škody.“ Keďže teda obžalovaný zadržal a neodviedol splatnú daň a poistné

vyššie uvedeným poškodeným v „malom rozsahu“ a konal tak v špecifickom úmysle zadovážiť sebe
neoprávnený prospech; po objektívnej stránke teda naplnil všetky zákonné znaky prečinu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor však už pri samotnom prednese
obžaloby na hlavnom pojednávaní a kedy prokurátor predniesol obžalobu už v novo upravenom znení;
nad rámec pôvodne podanej obžaloby; navrhol skutok pod bodom Ad 1 právne kvalifikovať aj tak, že

sa tohto konania obžalovaný dopustil „závažnejším spôsobom konania,“ teda „na viacerých osobách,“
v zmysle ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona. Nemožno pritom prehliadnuť, že obžalovaný
urobil vyhlásenie o vine k tomuto skutku obžaloby až po prednese obžaloby a aj na otázku, či porozumel
takto upravenej právnej kvalifikácii skutku, odpovedal kladne, tak ako aj na ostatné otázky súdu. Boli
teda splnené aj procesné podmienky na to, aby súd žalované konanie obžalovaného pod bodom Ad 1

obžaloby právne kvalifikoval už ako pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania tohto obžalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu
v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním, teda tým,

že zrazí a neodvedie splatnú daň či poistné, môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným
zákonomnariadnomodvádzanídaní,čiajjednotlivýchdruhovpoistného;čiužSociálnejpoisťovni,alebo
konkrétnej zdravotnej poisťovni, ale aj Daňovému úradu Prešov; a pre prípad, že takéto porušenie alebo
ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Objektom daného prečinu je pritom záujem štátu na riadnom odvádzaní daní, ako aj jednotlivých druhov
poistného.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste; keďže jednotliví
zástupcovia poškodených; či už Daňového úradu Prešov, tak aj poškodenej Sociálnej poisťovne, ako

aj Dôvery zdravotnej poisťovne a. s.; si nárok na náhradu škody ani neuplatnili; a to výsluchom
obžalovaného k výroku o treste, ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. uviedol na hlavnom pojednávaní k svojím predchádzajúcim súdnym potrestaniam,
že v roku 2015 ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu, čím druhému vodičovi zavinil

zranenie, keďže nemal bezpečnostný pás a tento druhý vodič si mal pri tejto dopravnej nehode udrieť
hlavu. Obžalovaný však zdôraznil, že v prípade tohto jeho odsúdenia už došlo k jeho osvedčeniu.
Obžalovaný tiež potvrdil, že bol v minulosti aj priestupkovo postihnutý, a to prevažne za priestupky
spočívajúce v prekročením maximálne povolenej rýchlosti. Obžalovaný takisto tvrdil, že v čase konania
jeho výsluchu v konaní pred súdom mal síce pozastavenú živnosť s tým, že vykonával podnikateľskú

činnosť v oblasti zemných prác a pomocných stavebných prác; avšak, že si mal nedávno založiť
spoločnosť s ručením obmedzeným pod názvom G. s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici, s predmetom
podnikania takisto v oblasti zemných prác, ako aj pomocných stavebných prác, pričom mal záujem
túto podnikateľskú činnosť aj naďalej vykonávať. Tento obžalovaný však, podľa svojho udania, nemalvedomosť o tom, že za stíhané konanie mu musí byť uložený aj trest zákazu podnikateľskej činnosti,
keďže mal záujem naďalej vykonávať danú podnikateľskú činnosť. K svojmu zamestnaniu a príjmu sa
zas tento obžalovaný vyjadril, že predtým pracoval ako vodič na území Českej republiky, pričom v čase

jeho výpovede na hlavnom pojednávaní si hľadal prácu. Obžalovaný ďalej dodal, že žije s družkou
u jej rodičov s tým, že spolu majú dcéru vo veku piatich rokov, pričom jeho priateľka poberá rodinné
prídavkyodštátuvovýškešesťdesiateur.Obžalovanývšakpodotkol,žeichvšakvpodstatemomentálne
živia jeho svokrovci a že nezamestnaný je približne tri mesiace. Podľa tvrdenia tohto obžalovaného,
tento nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pričom nevlastní ani žiadne motorové vozidlo.

Obžalovaný podľa svojho vyjadrenia ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky s tým, že aj rodinný
dom, v ktorom býva s priateľkou a s dcérou, v obci E., patrí jeho svokrovcom. Obžalovaný ďalej tvrdil, že
síce on, ako ani jeho priateľka netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými problémami, avšak ich dcéra má
defekt komorového septa. K možnostiam uloženia tzv. alternatívneho trestu sa tento obžalovaný vyjadril
tak, že aj keď síce nemá žiaden príjem, najradšej by zaplatil peňažný trest, keďže by mu mohli požičať
jeho rodičia, ako aj jeho svokrovci. Zároveň však tento obžalovaný prejavil súhlas aj s trestom povinnej

práce, avšak s trestom domáceho väzenia by tento obžalovaný nesúhlasil. Práve s rozhodovaním súdu
o uložení mu trestu povinnej práce tento obžalovaný uviedol, že nie je invalidný a nemá ani žiadne
závažné zdravotné problémy. Tento obžalovaný bol pritom súdom poučený o podmienkach výkonu
týchto trestov, ako aj o ich premene, aj o výmere týchto tzv. alternatívnych trestov. Obžalovaný však
poprel, že by na jeho strane boli nejaké mimoriadne okolnosti.

Predstavitelia jednotlivých poškodených; a to konkrétne UNION zdravotnej poisťovne a. s., ako aj
Sociálnej poisťovne; ako aj zástupca poškodeného Daňového úradu Prešov či aj Dôvera zdravotná
poisťovňa a. s.; si pritom v konaní pred súdom nárok na náhradu škody ani neuplatnili.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj listinné dôkazy týkajúce sa výroku o treste; a to opakovane
výpis zo Živnostenského registra, odpis z Registra trestov, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj správa o povesti obžalovaného od Obce Čaklov, či aj
iné lustrácie na tohto obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu

ajehovýmeryprihliadneajnato,žepáchateľtrestnéhočinuzískal,alebosasnažilzískaťtrestnýmčinom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude
na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4
Trestného zákona účinného od 06.08.2024).

Obžalovaný B. nie je z miesta svojho trvalého bydliska nijak bližšie hodnotený.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zas zistil, že obžalovaný bol v minulosti desaťkrát
priestupkovo postihnutý, a to vo všetkých prípadoch za priestupky na úseku cestnej premávky.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ len jedenkrát trestne stíhaný s tým, že uvedené

trestné konanie bolo uznesením tunajšej prokuratúry sp. zn. Pv 926/15/7713 zo dňa 29.02.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2016, podmienečne zastavené, pričom malo ísť o trestné stíhanie
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona. Na uvedené podmienečné zastavenie
trestného stíhania sa už pritom vzťahuje fikcia osvedčenia.

Obžalovanému teda poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jeho spáchanie úprimne
oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Ako už bolo vyššie uvedené; síce obžalovaný nebol
v minulosti výslovne súdne potrestaný, ale bolo voči nemu už vedené nejaké trestné stíhanie, s tým, že
k osvedčeniu tohto obžalovaného v tomto inom konaní malo dôjsť dňa 06.06.2017 a žalovaný skutokzas v predmetnom konaní mal byť spáchaný v roku 2020 a v roku 2021. Súd tak dospel k tomu názoru,
že tomuto obžalovanému nebolo možné priznať ešte aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia
riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Na strane obžalovaného pritom súd nezistil žiadnu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Keďže medzi spáchaním činu a vyhlásením rozhodnutia vo veci samej nadobudol účinnosť už vyššie
spomenutý zákon č. 40/2024 Z. z., v nadväznosti na Nález Ústavného súdu č. 215/2024 Z. z.; súd musel
najprv zisťovať, ktoré zákonné ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie. Podľa ustanovenia §

277 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 bolo možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody od troch rokov do ôsmich rokov; pričom podľa ustanovenia § 277 ods. 2 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024 už bolo možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od jedného
roka do piatich rokov; čiže je tak nepopierateľné, že Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 bol
pre obžalovaného výhodnejší. Súd z tohto dôvodu teda dospel aj k tomu názoru, že aj pri posudzovaní
pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je potrebné uplatniť ustanovenie §

38 Trestného zákona účinného od 06.08.2024; a nie ustanovenie § 38 Trestného zákona účinného do
05.08.2024. Z tohto dôvodu bolo teda vo výroku o treste u tohto obžalovaného len skonštatované; citujúc
ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona; že u neho bola zistená len jedna poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona a žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Zároveň súd
vo výroku o treste aj výslovne uviedol, že sa použijú jednotlivé zákonné ustanovenia podľa Trestného

zákona v znení účinnom od 06.08.2024 .

Pri rozhodovaní súdu už o konkrétnom druhu a výmere trestu súd zobral do úvahy viaceré podstatné
faktory. V prvom rade súd zohľadnil v prospech tohto obžalovaného ten fakt, že tento obžalovaný
nielenže nebol v minulosti súdne potrestaný, ale tento nebol v minulosti ani závažnejšie priestupkovo

postihnutý. Zároveň sa tento obžalovaný k spáchaniu činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, čo
je tiež potrebné zohľadniť aj pri rozhodovaní súdu o konkrétnom treste. Pri úvahách súdu o konkrétnom
potrestaní tohto obžalovaného však bolo potrebné zobrať do úvahy ešte aj ten podstatný fakt, že tomuto
obžalovanému sa nevyhnutne musel ukladať trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť,
a to dokonca v hornej polovici trestnej sadzby u tohto druhu trestu, teda nad päť rokov. Takýto druh

trestu; vzhľadom na prejavený záujem obžalovaného naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť v danom
predmetečinnosti;jetaknepochybneprísny;atedasúdprisvojomrozhodovaníotom,čiaakýďalšídruh
trestu má byť tomuto obžalovanému uložený, to musel zobrať do úvahy. Súd však zároveň zastával ten
názor,želensamotnýtrest zákazučinnostivykonávaťpodnikateľskúčinnosťbynebolpreobžalovaného
dostatočný, či už z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Zároveň súd zohľadnil aj to, že

tento obžalovaný by mal byť živiteľom svojej rodiny, pozostávajúcej z jedného maloletého dieťaťa a
tento obžalovaný prejavil ochotu sa riadne zamestnať, s tým, že tento mal záujem naďalej poskytovať
starostlivosť svojej rodine, a to aj po finančnej stránke. Obžalovaný pritom, podľa svojho vyjadrenia,
v dobe vykonávania hlavného pojednávania bol nezamestnaný a viac – menej ho mali živiť svokrovci.
Zároveň súd musel zohľadniť aj samotný rozsah zadržanej a neodvedenej dane a poistného v sume

2.885,47 eur; čo pritom nepredstavuje až natoľko výraznú škodu, pri zohľadnení výšky škody po
novelizácii Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024. V neprospech tohto obžalovaného súd pritom
nezistil ani žiadne okolnosti.

Na základe vyššie rozvedených úvah teda súd dospel k tomu záveru, že na tohto obžalovaného nie je

ešte potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, a to hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu,
ako aj prípadne s uložením probačného dohľadu. Ako najvhodnejší sa pritom súdu javil trest povinnej
práce, s ktorým uložením obžalovaný aj prejavil súhlas, pričom podľa svojho udania obžalovaný nemal
byť ani invalidný a nemal trpieť ani žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Boli teda splnené
všetky podmienky na uloženie tohto druhu trestu. Zároveň však súd vzal do úvahy ako charakter stíhanej

trestnej činnosti, tak aj výšku zadržanej a neodvedenej dane a poistného; preto súd dospel k tomu
presvedčeniu, že tomuto obžalovanému nie je možné uložiť tento druh trestu na dolnej hranici tejto
sadzby. Naopak za adekvátny a primeraný pritom súd považoval tento druh trestu na samej hornej
hranici, teda v trvaní tristo hodín.

Súd už len na okraj poznamenáva, že tento druh trestu je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od jeho nariadenia, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Súd ešte dodáva, že
v tom prípade, ak by obžalovaný riadne nevykonal práce v určenom rozsahu; ale aj vtedy, ak by neviedolriadny život; tak sa mu za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Ako už bolo vyššie uvedené; vychádzajúc z ustanovenia § 61 ods. 6 Trestného zákona, keďže súd uznal
obžalovaného za vinného z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2 Trestného
zákona; tomuto obžalovanému musel súd uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú
činnosť. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnej výmere tohto druhu trestu dospel súd k tomu záveru, že je
postačujúce tomuto obžalovanému uložiť tento druh trestu len tesne nad požadovanou hranicou, teda

konkrétne v trvaní piatich rokov a troch mesiacov.

Keďže poškodené poisťovne, ako aj poškodený Daňový úrad Prešov, si nárok na náhradu škody
neuplatnili; o tomto nároku na náhradu škody ani nebolo potrebné rozhodovať.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí

splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona už v znení účinnom od 06.08.2024, kto vo väčšom rozsahu
nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, alebo príspevok na

starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266,00 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok
takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou

veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťsto násobok takej sumy. Tieto hľadiská sa
použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,00 eur. Značnou

škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000,00 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 650.000,00 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je

trestným činom.

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu
zanikla.

Pri posudzovaní prejednávaného prípadu, v prípade skutku označenom prokurátorom ako skutok Ad
2, v prvom rade súd poukazuje na ten podstatný fakt, že obžaloba bola podaná na tunajší súd ešte
dňa 18.11.2022. Vo veci bol pritom najprv nariadený termín hlavného pojednávania na deň 03.06.2024;
keďže predtým určené hlavné pojednávanie na deň 01.03.2024 bolo opatrením z dôvodov na strane
súdu zrušené; ktorého sa však obžalovaný nezúčastnil a z ktorého dôvodu bolo uvedené hlavné

pojednávanie aj odročené na deň 30.09.2024, ktoré bolo opätovne odročené pre neprítomnosť tohto
obžalovaného. Z tohto dôvodu sa teda nakoniec vykonalo dokazovanie až na hlavnom pojednávaní
konanomdňa02.12.2024,naktorompovykonaníinýchprocesnýchúkonov;vrátaneprednesuobžaloby,
zaujatiastanoviskaobhajoby,akoajvyjadrenípoškodenýchkprípadneuplatnenýmnárokomnanáhradu
škody; obžalovaný vo vzťahu k skutku obžaloby, ktorý prokurátor v upravenom znení obžaloby označil

ako skutok Ad 1, urobil vyhlásenie o vine a vo vzťahu ďalšiemu skutku obžaloby; ktorý bol zas
v upravenom znení obžaloby uvedený ako skutok Ad 2; zas obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie.Súd pritom; ako už bolo vyššie uvedené; vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu k skutku pod bodom
Ad1,neskôrprávnekvalifikovanéhoprokurátoromakopokračujúciprečinneodvedeniadaneapoistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j)

Trestného zákona účinného od 06.08.2024; prijal. Skutok pod bodom Ad 2 v upravenom znení obžaloby
už síce prokurátor vôbec právne nekvalifikoval, ale priamo už v obžalobe navrhol obžalovaného spod
uvedeného skutku obžaloby oslobodiť; avšak najprv prokurátor uvedené stíhané konanie obžalovaného
pôvodnevpodanejobžalobeprávneposúdilakopokračujúciprečinnezaplateniedaneapoistnéhopodľa
§ 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Najviac je potrebné poznamenať, že aj samotný

obžalovaný na hlavnom pojednávaní k tomuto skutku obžaloby ani neurobil žiadne vyhlásenie.

V dobe vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2024 však už
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z. v nadväznosti na vydanie Nálezu Ústavného súdu č.
215/2024 Z. z. Z dôvodu prijatia uvedeného zákona došlo k zmene a doplnení Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024, v dôsledku čoho všetky zákonné znaky trestného činu nezaplatenia dane a

poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona by naplnilo len také konanie páchateľa, ak by hodnota
nezaplatenej splatnej dane, či poistného dosiahla kvalifikačný znak škody „vo väčšom rozsahu.“

Vychádzajúc z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa za „väčší rozsah;“ teda aj v prípade
nezaplatenej dane a poistného, vychádzajúc z nového zákonného ustanovenia § 124 ods. 4 Trestného

zákona v znení účinnom od 06.08.2024; považuje taký rozsah, ak výška nezaplatenej dane, či poistného
dosahuje hodnotu prevyšujúcu sumu 20.000,00 eur. Keďže prokurátor aj pri samotnom prednese
obžaloby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2024 tento rozsah nezaplateného poistného
ustálil na hodnotu 5.081,09 eur; čiže v rovnakej výške ako túto škodu určil prokurátor už v pôvodne
podanejobžalobenatunajšísúddňa18.11.2022;jetaknepochybnezrejmé,žetaktourčenávýškaškody

už nedosahuje rozsah „väčšej škody,“ ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 278 ods. 1 Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, v nadväznosti na ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného zákona.

Súd teda uzatvára; vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, aj v znení účinnom od
06.08.2024, ako aj zo znenia ustanovenia § 84 Trestného zákona; že stíhané konanie obžalovaného

v čase podania obžaloby na tunajší súd síce naplňovalo všetky zákonné znaky posudzovaného prečinu
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona; avšak podľa ustanovenia § 2 ods.
1 Trestného zákona; aj v znení účinnom od 06.08.2024; ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku došlo k prijatiu viacerých zákonov, tak sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa toho
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V zmysle ustanovenia § 84 Trestného zákona však dôjde

k zániku trestnosti činu, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin už nie je trestným činom.

Keďže vo veci sa na hlavnom pojednávaní vykonalo dokazovanie o skutku pod označením Ad 1; bolo
nevyhnutné z dôvodu zániku trestnosti činu pod bodom Ad2, tohto obžalovaného spod tohto skutku
obžaloby oslobodiť.

Z tohto dôvodu; teda z dôvodu zániku trestnosti činu; súd obžalovaného spod obžaloby v prípade skutku
uvedenom pod bodom Ad 2 obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. f) Trestného poriadku; oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom

súde Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté

vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo

že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.